EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52016DC0445

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS

COM/2016/0445 final

V Bruseli7. 7. 2016

COM(2016) 445 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS


Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS

1.Úvod

Nariadením o stavebných výrobkoch 1 sa nahradila predchádzajúca smernica o stavebných výrobkoch a vytvorili sa harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh v EÚ. Nariadenie o stavebných výrobkoch sa plne uplatňuje od júla 2013.

V tejto správe Európskemu parlamentu a Rade, ktorá sa vyžaduje podľa článku 67 ods. 2 nariadenia o stavebných výrobkoch, sa opisuje stav vykonávania nariadenia o stavebných výrobkoch vrátane získaných skúseností, miery dosiahnutia cieľov tohto nariadenia a oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie.

Faktické údaje uvedené v tejto správe pochádzajú zo správ členských štátov a zainteresovaných strán určených Komisii, z pravidelnej spätnej väzby získanej od členských štátov a hlavných zainteresovaných strán najmä prostredníctvom poradnej skupiny, Stáleho výboru pre stavebníctvo a skupiny pre administratívnu spoluprácu pri dohľade nad trhom, ako aj z externej štúdie s názvom „Analýza vykonávania nariadenia o stavebných výrobkoch“ dokončenej v júli 2015 2 .

Táto správa sa netýka otázok, ktoré už boli zahrnuté v osobitných štúdiách, správach vypracovaných Komisiou a správach, ktoré sa majú vypracovať neskôr v tomto roku. Ide o správu z roku 2014 o nebezpečných látkach 3 , správu o delegovaných právomociach schválenú v roku 2015 4 a pripravovanú správu o financovaní Európskej organizácie pre technické posudzovanie (EOTA), ktorá má byť zverejnená 1. januára 2017. 5

Súdržnosť právnych predpisov EÚ vzťahujúcich sa na odvetvie stavebníctva vrátane predmetného nariadenia a jeho náklady a prínosy pre toto odvetvie budú aj premetom kontroly vhodnosti plánovanej na rok 2017. Pokiaľ ide o hospodársky vplyv nariadenia, začala sa štúdia, ktorej výsledky sa očakávajú v lete 2016.

2.Prístup nariadenia o stavebných výrobkoch

Ciele nariadenia o stavebných výrobkoch

Hlavný cieľ nariadenia o stavebných výrobkoch je rovnaký ako cieľ smernice o stavebných výrobkoch, teda zlepšiť fungovanie jednotného trhu a zlepšiť voľný pohyb stavebných výrobkov v EÚ stanovením harmonizovaných podmienok uvádzania stavebných výrobkov na trh.

Nariadenie má aj špecifické operačné ciele: zjednodušenie existujúceho systému 6 , vyjasnenie používaných konceptov a vymedzení a zvýšenie dôveryhodnosti celej štruktúry. Všetky tieto ciele prispievajú aj k napĺňaniu politiky Európskej únie v oblasti MSP, ktorej cieľom je vyrovnať podmienky pre MSP a najmä pre mikropodniky.

Prístupom stanoveným v nariadení o stavebných výrobkoch sa prispieva k stratégii Európskej únie „Európa 2020“ 7 a k cieľom akčného plánu „Stavebníctvo 2020“ 8 , konkrétne k udržateľnej konkurencieschopnosti sektora stavebníctva a podnikov pôsobiacich v tomto sektore.

Fungovanie nariadenia o stavebných výrobkoch

Systémom založenom na nariadení o stavebných výrobkoch sa harmonizujú podmienky na uvádzanie stavebných výrobkov na trh vytvorením spoločného technického jazyka vymedzujúceho podstatné vlastnosti vo vzťahu k parametrom uvedeným v harmonizovaných technických špecifikáciách: teda v harmonizovaných normách a európskych hodnotiacich dokumentoch. Majú pokrývať oblasť základných požiadaviek na stavby 9 . Ak sa na stavebný výrobok vzťahuje harmonizovaná norma 10 alebo preň bolo vydané európske technické posúdenie, výrobca vypracuje vyhlásenie o parametroch a k výrobku pripojí označenie CE.

Snaha nariadenia konsolidovať jednotný trh pre stavebné výrobky bola nasmerovaná odlišne od všeobecných zásad pôvodne stanovených v uznesení Rady o novom prístupe k technickej harmonizácii a normám 11 , ktoré bolo odvtedy revidované rozhodnutím č. 768/2008/ES o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh 12 . Hlavné rozdiely sú:

Rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi: EÚ sa zaoberá pravidlami prístupu na jednotný trh. Členské štáty sú zodpovedné za bezpečnosť, environmentálne a energetické požiadavky na stavby.

Harmonizované podmienky uvádzania na trh: namiesto harmonizácie stavebných výrobkov alebo požiadaviek na ne sa právne predpisy EÚ (nariadenie o stavebných výrobkoch) obmedzujú na harmonizáciu podmienok na uvádzanie týchto výrobkov na trh. Harmonizované technické špecifikácie majú uľahčovať voľný pohyb stavebných výrobkov a podporiť hospodárske subjekty, aby plne využívali výhody jednotného trhu.

Prostredníctvom spoločného technického jazyka získavajú odborníci, orgány verejnej moci a používatelia stavebných výrobkov spoľahlivé informácie, na základe ktorých môžu porovnávať parametre výrobkov. Ďalšie výhody sú:

výrobky sa povinne skúšajú len raz na základe harmonizovanej normy alebo európskeho hodnotiaceho dokumentu;

vnútroštátne orgány môžu stanovovať požiadavky na parametre využívajúc harmonizované normy alebo európske hodnotiace dokumenty;

používatelia stavebných výrobkov môžu lepšie stanoviť svoje požiadavky na parametre;

dohľad na trhom sa môže opierať o jednu spoločnú informačnú štruktúru.

Všeobecné vykonávanie

Keďže nariadením o stavebných výrobkoch sa zavádza nová dokumentácia, postupy a povinnosti, ustanovuje sa v ňom prechodné obdobie. Nariadenie o stavebných výrobkoch sa teda v plnom rozsahu uplatňuje od 1. júla 2013, čo je menej ako tri roky pred vznikom tejto správy. Aj z tohto dôvodu zatiaľ nie je možné úplne posúdiť vykonávanie niektorých aspektov nariadenia o stavebných výrobkoch, čo znamená, že toto posúdenie je sčasti predbežné.

S cieľom podporiť prechod začala Komisia informačné kampane zamerané najmä na hospodárske subjekty, osobitne MSP, ale aj orgány verejnej moci a používateľov stavebných výrobkov 13 . Niektoré priemyselné združenia a orgány verejnej moci takisto uskutočnili informačné kampane zamerané na svojich členov alebo územia.

Celkovo všetky dotknuté strany zaviedli všetky prvky vyžadované v nariadení o stavebných výrobkoch: v celej Európe už napríklad existujú notifikované osoby a orgány technického posudzovania 14 a v členských štátoch boli zriadené kontaktné miesta pre stavebné výrobky. Niektoré aspekty však neboli v plnej miere vykonané a vyžadujú si ďalšie úsilie, ako sa uvádza ďalej texte.

3.Pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na trh

Na uvedenie výrobku na trh v EÚ je potrebné označenie CE a vyhlásenie o parametroch. Používať ich musia výrobcovia, ktorí patria do harmonizovanej sféry 15 . Ide zároveň o jediný spôsob poskytovania informácií 16 o parametroch výrobkov vo vzťahu k podstatným vlastnostiam 17 vymedzeným v nariadení o stavebných výrobkoch.

Podmienkou efektivity informačného systému o parametroch výrobkov zriadeného na základe nariadenia o stavebných výrobkoch je jeho jednotné používanie. Pravidlá týkajúce sa harmonizovaných podmienok uvádzania stavebných výrobkov na trh je preto potrebné stanoviť na úrovni EÚ v rámci alebo prostredníctvom nariadenia o stavebných výrobkoch. Prijatie vlastných postupov zo strany orgánov verejnej moci členských štátov by bolo prekážkou súladu a prispelo by k fragmentácii jednotného trhu.

Niekoľko členských štátov napriek tomu naďalej používa vnútroštátne označenie 18 , čo je proti zásadám nariadenia o stavebných výrobkoch. Vnútroštátne procesy ex ante alebo overenia pokrývajúce harmonizovanú oblasť 19 nie sú povolené. Týka sa to aj dobrovoľných označení bez akejkoľvek vnútroštátnej konotácie, keďže neprimerane bránia voľnému pohybu výrobkov s označením CE, napríklad v spojení s náročnejším systémom posudzovania a overovania nemennosti parametrov zo strany orgánov stavebnej kontroly či poisťovacích spoločností, alebo v spojení s finančnými stimulmi.

Potvrdil to aj Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-100/13 20 , v ktorom sa uvádza, že členské štáty sa majú zdržať stanovovania dodatočných požiadaviek. Uplatniteľnosť tohto rozsudku v rámci nariadenia o stavebných výrobkoch a jeho široký dosah na všetky harmonizované normy potvrdzuje povinnú povahu spoločného technického jazyka. Keďže sa harmonizovaný systém vytvorený v rámci alebo prostredníctvom nariadenia o stavebných výrobkoch považuje za vyčerpávajúci, 21 v rámci harmonizovanej sféry nezostáva žiadny priestor na iné systémy uvádzania stavebných výrobkov na trh. Komisia preto požiadala všetky členské štáty, aby zosúladili svoje vnútroštátne systémy s týmito zásadami, a podrobne sleduje úpravy, ktoré vykonávajú.

Ďalším kľúčovým problémom pri vykonávaní, na ktorý poukázali mnohé zainteresované strany, je významné prekrývanie informácií požadovaných v rámci vyhlásenia o parametroch a v rámci označenia CE, čo vytvára dodatočnú administratívnu a finančnú záťaž. V rámci flexibilného výkladu článku 9 ods. 2 by označenie CE mohlo obsahovať len zásadné informácie a odvolávať sa na vyhlásenie o parametroch, v ktorom budú obsiahnuté ďalšie informácie. Vyhlásenie o parametroch by sa poskytovalo v papierovej podobe spolu s výrobkom, elektronicky alebo prostredníctvom webového sídla. To by mohlo znížiť záťaž na výrobcov, čím by sa naplnili ciele nariadenia o stavebných výrobkoch v oblasti zjednodušenia. Komisia naďalej podporuje takéto zjednodušené a flexibilné riešenie, a to aj s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre výrobcov, ktorí si neželajú rôzne výklady na úrovni členských štátov.

4.Kontaktné miesta pre stavebné výrobky

Kontaktné miesta pre stavebné výrobky zriadené vo všetkých členských štátoch s cieľom poskytovať informácie o vnútroštátnych pravidlách sú funkčné a odpovedajú na žiadosti o informácie zo strany odvetvia. Európska komisia zverejňuje zoznam kontaktných miest pre stavebné výrobky a zvoláva pravidelné stretnutia týchto kontaktných miest s cieľom zabezpečiť vhodnú koordináciu a výmenu najlepších postupov.

Povedomie o službách, ktoré kontaktné miesta pre stavebné výrobky poskytujú, však zostáva v rámci odvetvia pomerne nízke a objavili sa aj otázky týkajúce sa času ich reakcie a kvality informácií, ktoré poskytujú.

Komisia zvažuje spôsoby, ako situáciu zlepšiť, a to aj v kontexte iniciatívy jednotnej digitálnej brány, ktorej cieľom je zjednodušiť existujúce platformy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni slúžiace na poskytovanie informácií a služieb týkajúcich sa práv na jednotnom trhu.

Popri iniciatívach Komisie musia aj členské štáty naďalej pomáhať pri zlepšovaní fungovania kontaktných miest pre stavebné výrobky a pri informovaní o nich v sektore stavebníctva.

5.Harmonizované normy

V rámci nariadenia o stavebných výrobkoch je hlavným zdrojom spoločného technického jazyka v tejto oblasti 457 existujúcich harmonizovaných noriem zverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie a viac ako 2 000 podporných noriem. Podľa odhadov sa harmonizované normy doposiaľ vzťahujú na takmer 75 % až 80 % všetkých stavebných výrobkov. Väčšina z týchto noriem vstúpila do platnosti krátko pred tým, ako nariadenie o stavebných výrobkov nadobudlo plnú účinnosť, čo čiastočne vysvetľuje dojem niektorých zainteresovaných strán, že na základe nariadenia došlo k radikálnym zmenám.

Na rozdiel od harmonizovaných noriem, ktoré vznikli v rámci právnych predpisov Únie v oblasti harmonizácie a boli plne založené na novom legislatívnom rámci 22 , harmonizované normy založené na nariadení o stavebných výrobkoch obsahujú len náčrt metód a kritérií na posudzovanie parametrov výrobkov vo vzťahu k ich podstatným vlastnostiam. Vo všeobecnosti sa nimi nestanovujú požiadavky na samotné parametre výrobkov, čo vychádza z uvedeného rozdelenia právomocí medzi EÚ a členskými štátmi.

Jedným zo špecifík nariadenia o stavebných výrobkoch je, že používanie harmonizovaných noriem je povinné pre výrobcov, ktorí uvádzajú svoje výrobky na trh, a pre orgány členských štátov, keď stanovujú požiadavky na ich používanie 23 . To znamená, že všetky zainteresované strany sa môžu spoľahnúť na jednotné pravidlá a nemusia na tieto účely využívať iné (vnútroštátne) nástroje 24 .

Keďže používanie harmonizovaných noriem pre stavebné výrobky je povinné a keďže tieto normy majú významný vplyv na trh, požiadavky na ich vysokú kvalitu sú obzvlášť dôležité. Tento cieľ je potrebné brať do úvahy pri navrhovaní a vykonávaní schvaľovacích procesov. Je osobitne dôležité zabezpečiť spravodlivé a rovnocenné zastúpenie rôznych kategórií zainteresovaných strán 25 a dodržiavať pravidlá podľa článku 3 ods. 3 a článku 27 nariadenia o stavebných výrobkoch, ktorými sa zriaďujú nové povinné triedy a prahové úrovne parametrov. V týchto dvoch oblastiach existuje priestor na zlepšenie.

Keďže väčšina harmonizovaných noriem vznikla v období účinnosti smernice o stavebných výrobkoch a všetky vznikli na základe normalizačných mandátov vydaných pred 10 až 20 rokmi, niektoré v súčasnosti potrebujú revíziu v súlade s vývojom v technickej oblasti a v oblasti trhu. Navyše zatiaľ neboli plne zavedené všetky špecifické prvky nariadenia o stavebných výrobkoch. Prechod od smernice o stavebných výrobkoch k nariadeniu o stavebných výrobkoch si vyžaduje, aby sa zainteresované strany, európske normalizačné organizácie a orgány členských štátov naučili prispôsobiť sa novým prvkom a preniesli ich do harmonizovaných noriem. Začiatok tohto procesu sa oneskoril a prispôsobenie sa naďalej prebieha.

Okolnosti si vyžiadali zvýšené monitorovanie a dohľad zo strany Komisie. Pomerne veľký počet kandidátskych harmonizovaných noriem preto nebol zverejnený v Úradnom vestníku EÚ, keďže sa musia vykonať potrebné zmeny alebo prijať delegované akty s cieľom zapracovať triedy a/alebo prahové úrovne. Na zlepšenie situácie pred tým, ako sa harmonizované normy predložia Komisii, aby zverejnila odkazy na ne v Úradnom vestníku EÚ, bude dôležitá trvalá spolupráca s konzultantmi Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN).

Hoci nariadenie o stavebných výrobkoch neprinieslo rozsiahle zmeny všeobecného rámca harmonizovaných noriem v tejto oblasti, zainteresované strany nedávno požiadali o rýchlejší a efektívnejší normalizačný proces a normy, ktoré by lepšie zodpovedali potrebám používateľov. Vyčerpávajúca povaha harmonizovaných noriem vyplývajúcich z nariadenia o stavebných výrobkoch, ktorú potvrdil Súdny dvor v uvedenej veci C-100/13 26 , si stále vyžaduje prijatie viacerých noriem 27 . Okrem toho je potrebné vybaviť nové alebo revidované normalizačné žiadosti 28 a vyriešiť aktuálne oneskorenie zverejňovania harmonizovaných noriem v Úradnom vestníku Európskej únie. Tieto ciele je možné naplniť len prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi Európskym výborom pre normalizáciu, členskými štátmi, odvetvím, Komisiou a zainteresovanými stranami, a to najmä prostredníctvom Spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie 29 .

6.Európska organizácia pre technické posúdenie (EOTA)

Pre výrobky, ktorých parametre nemožno plne posúdiť na základe harmonizovaných noriem, sa v nariadení o stavebných výrobkoch 30 vymedzujú osobitné postupy zahŕňajúce žiadosť o európske technické posúdenie zo strany výrobcov a vypracovanie a prijatie európskych hodnotiacich dokumentov Európskou organizáciou pre technické posúdenie (EOTA), ktorá je organizáciou orgánov technického posudzovania.

Politické ciele EOTA, ktoré sa vymedzujú v nariadení o stavebných výrobkoch a ktoré vyplývajú zo skúseností so smernicou o stavebných výrobkoch a jej kritiky, boli dosiahnuté: skrátiť a zjednodušiť postupy, znížiť náklady pre výrobcov a stransparentniť tieto postupy. Na účel posunu od vydávania schválení výrobkov k posudzovaniu ich výkonu bolo prvým krokom vytvoriť súbor zásad 31 , ktoré sa potom pretransformovali na konkrétne postupy prípravy a schvaľovania európskych hodnotiacich dokumentov 32 . Súlad s týmito zásadami je dobrý vďaka vyššej účasti dotknutých výrobcov a Komisie na týchto postupoch.

Od novembra 2011 väčšina členských štátov vymenovala orgány technického posúdenia s využitím elektronických nástrojov Komisie, a to na základe súboru prísnych kritérií, ktoré boli stanovené v nariadení o stavebných výrobkoch alebo určené na jeho základe 33 . Žiadosťami o európske technické posúdenia, a teda takisto aj prípravou návrhov európskych hodnotiacich dokumentov sa zaoberá len obmedzený počet orgánov technického posúdenia.

Prechod od smernice o stavebných výrobkoch k nariadeniu o stavebných výrobkoch však ešte nie je úplný. Takmer 90 % európskych technických posúdení vypracovaných podľa nariadenia o stavebných výrobkoch je stále založených na usmerneniach pre európske technické osvedčenie, ktoré sa používajú ako európske hodnotiace dokumenty 34 . Zásady týchto postupov boli dohodnuté s EOTA rovnako ako potreba monitorovať ich s cieľom predchádzať komplikáciám, najmä pre dotknutých výrobcov. Konverzia usmernení pre európske technické osvedčenia na európske hodnotiace dokumenty prebieha, pričom sa začalo s tými, ktoré sa používajú najčastejšie 35 . Európske technické osvedčenia vydané na základe smernice o stavebných výrobkoch (do 30. júna 2013) môžu výrobcovia používať ako európske technické posúdenia do konca ich platnosti (maximálne päť rokov, teda potenciálne do 30. júna 2018) 36 .

Zmena paradigmy v rámci orgánov technického posudzovania zo „schvaľovania výrobkov“ na „posudzovanie parametrov“ je hlavnou výzvou pre správne vykonávanie ustanovení nariadenia o stavebných výrobkoch týkajúcich sa návrhu a prijímania európskych hodnotiacich dokumentov. Po prijatí vykonávajúceho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2013 z 30. októbra 2013 o formáte európskeho technického posúdenia pre stavebné výrobky 37 sa EOTA a Komisia dohodli na zásadách upravujúcich znenie európskych hodnotiacich dokumentov a na základe skúseností zozbieraných v rámci týchto procesov vyvinuli podrobné usmernenia 38 . Na základe všetkých týchto skutočností bolo možné prvýkrát zverejniť odkazy na európske hodnotiace dokumenty v Úradnom vestníku Európskej únie v júli 2015 39 .

Komisia nedostala od EOTA žiadne informácie o potrebe riešiť nezhody medzi orgánmi technického posudzovania, ako sa uvádza v článku 23 nariadenia o stavebných výrobkoch. To však neznamená, že takéto spory nejestvujú, a to najmä pre oneskorenia pri prijímaní európskych hodnotiacich dokumentov v rámci EOTA 40 .

Články 19, 20, 21 a 24 nariadenia o stavebných výrobkoch teda fungujú v súlade so svojimi cieľmi. Praktický prechod od smernice o stavebných výrobkoch k nariadeniu o stavebných výrobkoch mohol byť rýchlejší, pričom zavedené postupy je možné ďalej zjednodušovať. Vo všeobecnosti však možno zlepšenia potrebné na rýchlejšiu a transparentnejšiu finalizáciu európskych hodnotiacich dokumentov vykonávať bez regulačných návrhov 41 .

7.Notifikované osoby a notifikujúce orgány

Dôveryhodnosť systému zriadeného na základe nariadenia o stavebných výrobkoch sa do veľkej miery opiera o notifikované osoby 42 , ktoré musia splniť prísne požiadavky na technickú spôsobilosť, nestrannosť a zodpovednosť 43 . Osobitnú pozornosť treba venovať ich nezávislosti, ako kritériu, na ktoré sa kládol dôraz aj v procese prijímania nariadenia o stavebných výrobkoch. Notifikujúce orgány vymenované členskými štátmi 44 sú zodpovedné za postupy oznamovania a monitorovania na vnútroštátnej úrovni.

Činnosť skupiny notifikovaných osôb a jej podskupín bola posilnená prostredníctvom posilnenej regulačnej podpory v rámci nariadenia o stavebných výrobkoch 45 . Takáto koordinácia je potrebná na zabezpečenie jednotného uplatňovania zavedených pravidiel s cieľom vyhnúť sa prípadnej kritike z dôvodu rozdielnych postupov v tejto oblasti.

Zvýšenie právnej istoty a súladu sa dosiahlo na základe zmeny prílohy V k nariadeniu o stavebných výrobkoch prostredníctvom delegovaného nariadenia Komisie č. 568/2014 z 18. februára 2014 46 . Týmto nariadením sa vyjasnil stupeň angažovanosti a úloha notifikovaných osôb pri posudzovaní a overovaní nemennosti parametrov stavebných výrobkov, vďaka čomu notifikované osoby lepšie chápu svoje úlohy.

Prechod od smernice o stavebných výrobkoch k nariadeniu o stavebných výrobkoch priniesol pre notifikované osoby zmenu paradigmy. Niektoré z nich sa okrem ďalšieho vyjasnenia svojich úloh potrebujú ešte prispôsobiť tak, aby plne reagovali na pokrok smerom k cieleným certifikačným činnostiam 47 . Toto má význam aj v súvislosti s využívaním akreditačných noriem na notifikačné účely.

Spätná väzba týkajúca sa uplatňovania ustanovení nariadenia o stavebných výrobkoch naznačuje, že niektoré pravidlá by mohli byť presnejšie 48 . Týmto ustanoveniam 49 by zároveň prospelo ďalšie preskúmanie, či by sa nemali oddeliť od zásad nového prístupu 50 .

8.Mikropodniky a zjednodušenie

S cieľom nastoliť rovnaké podmienky pre MSP a pre mikropodniky sa na základe nariadenia o stavebných výrobkoch poskytujú výnimky z povinnosti pripraviť vyhlásenia o parametroch 51 a zjednodušené postupy na uvádzanie stavebných výrobkov na trh 52 .

V súčasnej fáze vykonávania sa zatiaľ skúsenosti obmedzujú na praktické využívanie väčšiny z týchto možností s výnimkou pravidiel týkajúcich sa zjednodušených postupov zatriedenia bez skúšania, výmeny a postupného radenia 53 . Tieto ustanovenia sa v príslušných prípadoch často vyžívajú.

Doposiaľ však neexistujú žiadne listinné dôkazy o použití iných z týchto možností. Mohlo by to znamenať, že očakávané zľahčenie finančnej a administratívnej záťaže pre podniky sa nedosiahlo. Zainteresované strany ako dôvod obmedzeného využívania uvádzajú:

rozdielne postupy a výklad v členských štátoch;

nízka informovanosť odvetvia o týchto možnostiach;

neistota pri význame kľúčových termínov v nariadení o stavebných výrobkoch;

ťažkosti pri preukazovaní „ekvivalentnosti“ a/alebo pri poskytovaní alternatívnej technickej dokumentácie;

pochybnosti o skutočnom rozsahu uplatniteľných finančných úspor;

strach z nesúhlasu úradov alebo používateľov v prípade, ak by sa postupy neuplatnili (správne).

Tieto pochybnosti ovplyvnili najmä potenciál mikropodnikov uplatňovať zjednodušené postupy podľa článku 37, ako sa zamýšľalo počas regulačného procesu týkajúceho sa nariadenia o stavebných výrobkoch.

Zdá sa, že bude potrebný komplexný prístup a podrobnejšie rozpracovanie budúceho postupu s cieľom lepšie naplniť očakávania MSP, osobitne mikropodnikov, pôsobiacich v stavebnom sektore EÚ. Komisia má tento vývoj uľahčiť prostredníctvom diskusií na technickej platforme.

9.Dohľad nad trhom

V rámci nového legislatívneho rámca prijatého v roku 2008 sa nariadením (ES) č. 765/2008 54 vytvoril hlavný administratívny rámec dohľadu nad trhom v členských štátoch, kým rozhodnutie č. 768/2008/ES obsahovalo referenčné ustanovenia o jednotlivých postupoch dohľadu nad trhom: tieto ustanovenia sa mali použiť prostredníctvom zapracovania do špecifickej legislatívy pre dané odvetvie. Články 56 až 59 nariadenia o stavebných výrobkoch týkajúce sa dohľadu nad trhom teda vychádzajú najmä z článkov R31 až R34 rozhodnutia č. 768/2008/ES, museli sa však prispôsobiť danému kontextu. Tieto úpravy možno vnímať ako čiastočnú príčinu niektorých problémov v oblasti dohľadu nad trhom, ktoré sa vyskytli počas vykonávania nariadenia o stavebných výrobkoch 55 .

Fungovanie orgánov dohľadu nad trhom v členských štátoch je založené na nariadení č. 765/2008 od jeho nadobudnutia účinnosti 1. januára 2010. Všetky členské štáty riadne zriadili orgány dohľadu nad trhom so stavebnými výrobkami, hoci tieto orgány majú k dispozícii rozdielnu výšku zdrojov a majú rôzny vplyv na trh. Spolupráca v rámci skupiny pre administratívnu spoluprácu pri dohľade nad trhom sa počas posledných niekoľkých rokov neustále posilňovala, čiastočne vďaka novej finančnej podpore EÚ na činnosť tejto skupiny. Skupina nedávno zorganizovala niekoľko spoločných akcií dohľadu nad trhom a efektívne prispela k vytvoreniu systému výmeny informácií o dohľade nad trhom (ICSMS) 56 s cieľom lepšie napĺňať potreby sektora stavebníctva. Systém RAPEX zriadený na základe smernice 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov sa využíva aj pre stavebné výrobky s cieľom zabezpečiť bezpečnosť ich používania.

Ďalšou prebiehajúcou aktivitou v rámci skupiny pre administratívnu spoluprácu pri dohľade nad trhom je návrh postupu posudzovania rizika súvisiaceho so stavebnými výrobkami, ktorý bude špecifický pre tento sektor. Okrem toho členské štáty riešia aktuálne problémy spojené s uplatňovaním článkov 56 až 58 nariadenia o stavebných výrobkoch, a to s cieľom zjednodušiť dotknuté postupy 57 . Tento vývoj je veľmi prospešný vzhľadom na budúce rozhodnutia týkajúce sa zlepšenia dohľadu nad trhom v členských štátoch.

10.Závery, odporúčania a ďalší postup

Nariadenie o stavebných výrobkoch sa vykonáva pomerne krátky čas, a preto sa zatiaľ nedosiahli všetky v ňom stanovené ciele. Významná časť výziev uvedených v tejto správe sa týka problémov s vykonávaním a oneskoreným prispôsobením sa zainteresovaných strán. Pred vyvodením konkrétnych záverov týkajúcich sa výkonnosti tohto právneho predpisu je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie s cieľom zlepšiť vykonávanie, najmä na vnútroštátnej úrovni (napríklad v súvislosti s jednotným výkladom a odstránením prekážok voľného pohybu), ale aj u iných aktérov, ako je napríklad CEN alebo EOTA. Z tohto dôvodu Komisia v tejto fáze nepovažuje za vhodné navrhovať zmeny nariadenia o stavebných výrobkoch.

Komisia však vníma jasnú potrebu pokračovania dialógu s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami, podrobného monitorovania situácie a presadzovania existujúcich pravidiel.

Vychádzajúc z vykonanej práce, pokiaľ ide o vyjasnenie nariadenia o stavebných výrobkoch, a s cieľom ďalej podporiť jeho primerané a jednotné vykonávanie so zameraním na oblasti uvedené v tejto správe by aktivity mohli zahŕňať najmä prípravu dodatočného výkladového materiálu a usmernení, ako aj komunikáciu a aktivity na zvyšovanie informovanosti.

Existuje potenciál na rýchlejší a jednoduchší normalizačný proces, pričom normy by mali lepšie zodpovedať potrebám používateľov, a to prostredníctvom blízkej a efektívnej spolupráce medzi CEN, členskými štátmi, priemyslom a Komisiou.

Pokiaľ ide o EOTA, procedurálne pravidlá stanovené v prílohe II k nariadeniu o stavebných výrobkoch by sa mohli zjednodušiť v záujme rýchlejšej a transparentnejšej finalizácie európskych hodnotiacich dokumentov, a to prostredníctvom delegovaného aktu.

V tejto fáze Komisia vníma potrebu ďalej objasniť niektoré ustanovenia nariadenia o stavebných výrobkoch s cieľom podporiť jednotné uplatňovanie, a to najmä tieto:

   článok 5 o výnimkách z vypracovania vyhlásenia o parametroch;

   článok 6 o obsahu vyhlásenia o parametroch;

   článok 9 ods. 2 o informáciách nasledujúcich za označením CE;

   článok 37 o zjednodušených postupoch pre mikropodniky;

   článok 38 o zjednodušených postupoch pre individuálne vyrábané alebo na mieru vyrábané výrobky;

   články 56 – 58 o postupoch dohľadu nad trhom.

Komisia bude naďalej pozorne monitorovať vykonávanie nariadenia s cieľom identifikovať ďalšie potenciálne problémy, ktoré zatiaľ nebolo možné vyriešiť na úrovni výkladu.

Komisia sa bude zapájať do ďalších diskusií s príslušnými zainteresovanými stranami o otázkach identifikovaných prostredníctvom technických platforiem, ktoré sa majú stretnúť do konca roka 2016. V čase, keď bude možné očakávať dosiahnutie pokročilejšej fázy vykonávania nariadenia o stavebných výrobkoch, a s ohľadom na výsledky tohto dialógu, ako aj výsledky plánovaných štúdií, sektorálnych posúdení a správ 58 , Komisia preskúma výkonnosť nariadenia o stavebných výrobkoch.

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

(2)

http://bookshop.europa.eu/en/analysis-of-the-implementation-of-the-construction-products-regulation-pbET0415686/, http://bookshop.europa.eu/en/analysis-of-the-implementation-of-the-construction-products-regulation-pbET0415688/, http://bookshop.europa.eu/en/analysis-of-the-implementation-of-the-construction-products-regulation-pbET0115716/.

(3)

COM(2014) 511, 7.8.2014, vyžadovaná podľa článku 67 ods. 1.

(4)

COM(2015) 449, 16.9.2015, vyžadovaná podľa článku 61 ods. 1.

(5)

Vyžadovaná podľa článku 34 ods. 2 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(6)

Nariadenie o stavebných výrobkoch bolo preto v roku 2014 zahrnuté do priebežného programu Komisie na aktualizáciu a zjednodušenie acquis communautaire a integrované do Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT).

(7)

http://ec.europa.eu/europe2020/index_sk.htm.

(8)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Stratégia pre udržateľnú konkurencieschopnosť sektora stavebníctva a podnikov podnikajúcich v tomto sektore“, COM(2012) 433, 31.7.2012.

(9)

Ako sa uvádza v prílohe I k nariadeniu o stavebných výrobkoch.

(10)

Vymedzená podľa článku 2 ods. 1 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(11)

Uznesenie Rady zo 7. mája 1985, Ú. v. ES C 136, 4.6.1985.

(12)

Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.

(13)

Konferencia v júni 2012, video v roku 2014 a brožúra v roku 2015 (“Označovanie CE stavebných výrobkov krok za krokom“, http://ec.europa.eu/DocsRoom/documents?tags=ce-guide).

(14)

Systém NANDO: http://ec.europa.eu/growth/tools-databases/nando/index.cfm?fuseaction=directive.notifiedbody&dir_id=33.

(15)

Podľa článku 4 ods. 1 zahŕňa táto sféra výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizované normy a výrobky, pre ktoré sa vypracovali európske technické posúdenia.

(16)

Po prijatí delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 157/2014 z 30. októbra 2013 o podmienkach, za ktorých možno sprístupniť vyhlásenie o parametroch stavebných výrobkov na internetovej stránke, môžu výrobcovia zverejniť vyhlásenie o parametroch elektronicky. Existujú dôkazy, že tento postup sa využíva a priemysel ho vníma pozitívne.

(17)

Pozri článok 4 ods. 2 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(18)

Označenia (alebo vo všeobecnosti postupy stanovenia požiadaviek ex ante pre výrobcov) s vnútroštátnou konotáciou.

(19)

Oblasť základných požiadaviek na stavby podľa prílohy I k nariadeniu o stavebných výrobkoch.

(20)

http://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?td=ALL&language=sk&jur=C,T,F&num=c-100/13 %23.

(21)

Ako sa uvádza v odseku 62 rozsudku vo veci C-100/13.

(22)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

(23)

Pozri článok 4 ods. 2, článok 8 ods. 3, článok 8 ods. 6, článok 17 ods. 5.

(24)

Prístup k harmonizovaným normám je dôležitou otázkou, ako sa uvádza v stanovisku generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie (osobitne v bode 51) prednesenom 28. januára 2016 vo veci C613/14. V názore sa zdôrazňuje vhodnosť noriem, ktoré sú súčasťou harmonizačného mechanizmu EÚ. Európska ombudsmanka navyše svojou správou z 11. decembra 2015 nedávno uzatvorila otázku Q2/2013/EIS týkajúcu sa tejto oblasti.

(25)

Pozri článok 17 ods. 2 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(26)

Pozri poznámku pod čiarou č. 16.

(27)

Osobitne v súvislosti so základnými požiadavkami na stavby.

(28)

Keďže zmeny existujúcich noriem by sa mali vykonávať na základe skráteného postupu udeľovania mandátov.

(29)

Rozhodnutie Komisie z 1.6.2016 o schválení a podpise Spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie, C(2016) 3211.

(30)

Pozri článok 19 ods. 1, v ktorom sa vymedzuje rozsah týchto činností.

(31)

Pozri článok 20.

(32)

Pozri článok 19 ods. 2 a ods. 3 a prílohu II k nariadeniu o stavebných výrobkoch. Pozri článok 21.

(33)

Pozri články 29 a 30 a tabuľku 2 v prílohe IV k nariadeniu o stavebných výrobkoch; usmernenia Komisie podľa článku 29 ods. 4 boli zároveň riadne oznámené členským štátom. Do mája 2016 bolo vymenovaných 50 orgánov technického posúdenia v 25 krajinách vrátane troch krajín EZVO. Šesť členských štátov orgán technického posúdenia nevymenovalo.

(34)

Pozri článok 66 ods. 3 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(35)

K zverejneniu odkazu na prvé konvertované európske hodnotiace dokumenty tohto druhu v Úradnom vestníku Európskej únie došlo v máji 2016.

(36)

Pozri článok 66 ods. 4 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(37)

Ú. v. EÚ L 289, 31.10.2013, s. 42 – 43; tento akt je založený na článku 26 ods. 3 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(38)

Pozri článok 24 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(39)

Do mája 2016 bolo v Úradnom vestníku EÚ zverejnených 40 európskych hodnotiacich dokumentov.

(40)

EOTA doposiaľ Komisii nenahlásila žiadne oneskorenia ani pri vývoji európskych technických dokumentov, ako sa vyžaduje v bode 6 prílohy II k nariadeniu o stavebných výrobkoch.

(41)

Procedurálne pravidlá stanovené v prílohe II k nariadeniu o stavebných výrobkoch možno zjednodušiť prostredníctvom delegovaného aktu [pozri článok 19 ods. 3 a článok 60 písm. d)].

(42)

Od týchto orgánov sa vyžaduje plnenie úloh tretích strán, pokiaľ ide o posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov stavebných výrobkov. Do mája 2016 bolo oznámených 623 notifikovaných osôb.

(43)

Požiadavky pre notifikované osoby sú stanovené v článku 43 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(44)

Pozri článok 40 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(45)

Pozri článok 43 ods. 11 a článok 55 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(46)

Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014, s. 76 – 79.

(47)

Na rozdiel od certifikácie výrobkov sa nariadenie o stavebných výrobkoch a osobitne jeho príloha V zameriavajú na nemennosť parametrov.

(48)

Pozri najmä články 43, 45, 46, 52 ods. 2 a 55 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(49)

Z rozhodnutia č. 768/2008/ES.

(50)

Pozri najmä články 44, 50 ods. 1, 51 a 53 ods. 2 nariadenia o stavebných výrobkoch.

(51)

Článok 5.

(52)

Články 36 až 38. Z nich sa článok 37 týka osobitne mikropodnikov.

(53)

Článok 36.

(54)

 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(55)

Komisia 13. februára 2013 prijala balík návrhov s cieľom zlepšiť bezpečnosť spotrebných výrobkov a dohľad nad trhom pre priemyselné výrobky (COM(2013) 75; COM(2013) 78; COM(2013) 76), ktoré sú v súčasnosti určené na schválenie Európskym parlamentom a Radou.

(56)

Všeobecný informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom.

(57)

Komisia doposiaľ nebola informovaná o formálnych postupoch iniciovaných členskými štátmi v zmysle týchto článkov, pričom podľa článku 56 ods. 2 by takéto informácie boli potrebné na úplnom začiatku týchto postupov.

(58)

Napr. uvedené kontroly vhodnosti v sektore stavebníctva, štúdia o hospodárskych vplyvoch nariadenia o stavebných výrobkoch, správa o financovaní EOTA, iniciatívy týkajúce sa dohľadu nad trhom a jednotnej digitálnej brány.

Top