EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 1. 2016

COM(2016) 5 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

týkajúce sa reakcie na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni o hodnotení ex post siedmeho rámcového programu

{SWD(2016) 1 final}
{SWD(2016) 2 final}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

týkajúce sa reakcie na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni o hodnotení ex post siedmeho rámcového programu

1. Úvod

Podľa rozhodnutia o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (RP7) 1 nezávislí odborníci uskutočnia externé hodnotenie opodstatnenosti, vykonania a dosiahnutých výsledkov programu do konca roka 2015. Na tento účel bola v septembri 2014 zriadená externá expertná skupina na vysokej úrovni (ďalej len „HLEG“). Svoju správu Komisii predložila 19. novembra 2015 2 . V tomto oznámení sa uvádzajú zistenia a odporúčania HLEG a reakcia Komisie. Je k nej priložený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom útvary Komisie zhodnotili RP7, pokiaľ ide o jeho účinnosť, efektívnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridanú hodnotu EÚ, v súlade s požiadavkami „lepšej právnej regulácie“.

So schváleným rozpočtom vo výške 55 miliárd EUR bol RP7 jedným z najväčších nadnárodných konkurenčných programov výskumu a vývoja vo svete. RP7 sa zameral hlavne na vedu, najmä na podporu spoločného výskumu a excelentnosti. V posledných rokoch RP7 sa začal klásť väčší dôraz na inovácie a zapojenie malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“). S cieľom uľahčiť prideľovanie a spravovanie grantov Komisia zaviedla aj rôzne opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia.

2. Hlavné zistenia týkajúce sa výsledkov RP7

RP7 podporoval excelentnosť prostredníctvom zapájania najlepších výskumných pracovníkov v EÚ a mimo nej do viac než 25 000 interdisciplinárnych spoločných projektov na vysokej úrovni, ktoré priniesli výsledky výskumu svetovej úrovne. Ešte však stále prebieha 50 % týchto projektov. Preto hodnotenie ex post RP7 nemôže predstaviť úplný obraz o výsledkoch a vplyve RP7. Doteraz bolo v rámci projektov RP7 vypracovaných 170 000 publikácií. Podiel publikácií v prestížnych časopisoch prevyšuje priemer EÚ a USA. Projekty RP7 doteraz priniesli viac ako 1 700 patentov a 7 400 obchodných využití 3 . RP7 podporoval prelomový výskum prostredníctvom Európskej rady pre výskum (ďalej len „ERC“). Počet publikácií v špičkových vedeckých časopisoch, ktoré poukazujú na financovanie ERC, ako aj viacero Nobelových cien a Fieldsových medailí prijatých prijímateľmi grantov ERC preukazuje, že granty ERC sa stali príznakom vedeckej excelentnosti.

RP7 bol otvorený pre všetkých. Zapojili sa do neho účastníci zo 170 krajín. Rozšíril účasť EÚ a prispel k vybudovaniu EVP. RP7 vytvoril trvalé cezhraničné, medziodvetvové, interdisciplinárne siete: v priemere 11 organizácií zo šiestich rôznych krajín a deviatich rôznych regiónov spolupracuje v každom projekte financovanom RP7. RP7 podporil zosúladenie národných výskumných a inovačných systémov a politík. Vo väčšine členských štátov EÚ RP7 prispel aj k vedeckej excelentnosti, riešeniu spoločenských výziev a stanovil normy pre mechanizmy financovania výskumu a výberové postupy.

RP7 posilnil odbornú prípravu a dlhodobú mobilitu výskumných pracovníkov, zlepšil kvalitu doktorandskej odbornej prípravy a pomohol zlepšiť pracovné podmienky pre výskumných pracovníkov v EÚ. Akcie Marie Curie v rámci RP7 podporili 50 000 výskumných pracovníkov vrátane 10 000 doktorandov zo 140 krajín. Program podporil mobilitu výskumných pracovníkov v celej Európe. Takisto prispel k udržateľnej zamestnanosti pre výskumných pracovníkov v Európe a pomohol zvýšiť účasť výskumníčok a medzinárodných výskumníkov vo výskumných tímoch, ktoré boli príjemcami grantu.

RP7 predstavuje približne 7 % celkových verejných výdavkov na výskum a inovácie v EÚ. Jeho hospodársky vplyv napríklad na HDP a zamestnanosť, či už priamo alebo prostredníctvom pákového efektu generujúceho súkromné financovanie alebo financovanie členského štátu, je výrazný. Odhaduje sa, že v priebehu nasledujúcich 25 rokov RP7 zvýši HDP približne o 20 miliárd EUR ročne prostredníctvom svojho nepriameho hospodárskeho vplyvu a že vytvorí viac než 130 000 pracovných miest vo výskume a 160 000 ďalších pracovných miest ročne 4 . Existujú dôkazy aj o pozitívnych mikroekonomických účinkoch: zúčastnené podniky oznamujú vývoj inovatívnych výrobkov, procesov a služieb a zvýšený obrat, produktivitu a konkurencieschopnosť. Výsledky ekonometrickej analýzy 5 ukazujú, že z hľadiska rastu zamestnanosti a prevádzkových príjmov bolo hodnotenie MSP zapojených do RP7 o 38 % vyššie ako hodnotenie kontrolnej skupiny podnikov. HLEG však poukázala na skutočnosť, že je príliš skoro na záverečné posúdenie vplyvu projektov RP7 na trh.

RP7 strategicky zapájal priemysel a MSP 6 . Veľké korporácie, ako aj MSP boli vo veľkej miere zapojené prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev – vrátane spoločných technologických iniciatív a zmluvných verejno-súkromných partnerstiev – a prostredníctvom osobitných nástrojov pre MSP 7 . Prispelo to ku konkurencieschopnosti Európy založenej na inovácii.

RP7 sa venoval spoločenským problémom Európy v oblastiach, ako sú zdravie, energetika, doprava a bezpečnosť, a prispel k riešeniu globálnych výziev, ako je udržateľný rozvoj. Pokiaľ ide o rodovú rovnosť, pozornosť sa preniesla od podpory individuálnych vedeckých pracovníčok k podpore štrukturálnych zmien v inštitúciách.

V rámci RP7 bol celkový podiel hodnotiteliek mierne vyšší než cieľ 40 %. Okrem toho 38 % z nahlásenej pracovnej sily v rámci RP7 boli ženy.

3. Odporúčania HLEG a reakcia Komisie

V tomto oddiele sa uvádza reakcia Komisie na odporúčania HLEG, ktoré sa opierajú o výsledky hodnotenia RP7 touto skupinou 8 .

Odporúčanie a): Zabezpečiť zameranie na kľúčové výzvy a príležitosti v globálnom kontexte

Komisia súhlasí s celkovým zámerom tohto odporúčania HLEG.

Program Horizont 2020 je zameraný na riešenie veľkých spoločenských výziev. Opiera sa o prístup na základe výziev, ktorý podporuje skutočné využívanie získaných nových poznatkov. S cieľom zabezpečiť skutočné využitie výsledkov výskumu bol v rámci programu Horizont 2020 zvolený komplexný prístup k výskumu a inovácii podporujúci celý inovačný reťazec od výskumu na hraniciach poznania až po aktivity, ktoré majú blízko k uplatneniu na trhu, napríklad prostredníctvom pilotných projektov a demonštračných činností. Zároveň Horizont 2020 zvyšuje investície do výskumu na hraniciach poznania, a to prostredníctvom akcií zdola nahor. Horizont 2020 je navrhnutý s dostatočnou vnútornou pružnosťou, aby mohol reagovať na nové a neočakávané výzvy.

Horizont 2020 podporuje stály štruktúrovaný dialóg so súkromným sektorom prostredníctvom existujúcich platforiem vrátane európskych technologických platforiem, priemyselných okrúhlych stolov v kontexte digitálnej priemyselnej stratégie a formálnych poradných skupín vo všetkých programových oblastiach. Program Horizont 2020 strategicky zahŕňa súkromný sektor do procesu tvorby a vykonávania komplexných výskumných plánov v kľúčových priemyselných odvetviach a pri mobilizácii poznatkov a finančných zdrojov potrebných na tento účel prostredníctvom spoločných technologických iniciatív a zmluvných verejno-súkromných partnerstiev. Spoločné technologické iniciatívy v rámci programu Horizont 2020 ťažia z množstva nástrojov realizácie, ktoré znižujú administratívnu záťaž pre podniky a umožňujú im lepšie slúžiť svojmu účelu. Otvorenosť, transparentnosť a účinnosť spoločných technologických iniciatív sa bude posudzovať v kontexte ich priebežných hodnotení, ktoré sa majú ukončiť do júna 2017.

Horizont 2020 významne zvyšuje príležitosti pre inovačné MSP, a to prostredníctvom vyčlenenia 20 % kombinovaných rozpočtov na spoločenské výzvy a na cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ pre MSP a prostredníctvom nástroja pre MSP „urýchlenie procesu inovácie“ a partnerstiev medzi verejnými subjektmi Eurostars. Z miery vyťaženia vyplýva, že pre MSP predstavujú služby a vytváranie sietí na európskej úrovni výraznú pridanú hodnotu.

Pracovný program programu Horizont 2020 na roky 2016 – 2017 je zameraný na zabezpečenie zvýšenej dostupnosti financovania pre inovačné spoločnosti využitím možností v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). S cieľom zjednodušiť prístup k financovaniu na účely inovácií Komisia preskúma uskutočniteľnosť zriadenia Európskej rady pre inováciu.

Odporúčanie b): Zosúladiť výskumné a inovačné nástroje a programy v Európe

Komisia súhlasí s potrebou lepšie zosúladiť výskumné a inovačné nástroje a programy v Európe.

Rámcové programy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri harmonizácii vnútroštátnych výskumných stratégií a programov. Rôzne nástroje EÚ by sa mali zosúladiť aj s cieľom riešiť spoločenské výzvy, ktorým Európa čelí, a zabezpečiť trvalé investície do tých odvetví, v ktorých má Európa vedúce postavenie vo svete.

Pokiaľ ide o zosúladenie vnútroštátnych výskumných stratégií a programov, Horizont 2020 ďalej posilňuje nástroje už vyvinuté v rámci RP7 (napríklad nástroj spolufinancovania ERA-NET a iniciatívy na základe článku 185) s cieľom spájať zdroje v členských štátoch, vymedziť spoločné strategické výskumné programy, vyhnúť sa duplicite, vykonávať spoločné výzvy atď. Komisia okrem toho spustila nástroj politickej podpory v rámci programu Horizont 2020, aby členským štátom pomohla pri zavádzaní účinných reforiem v súlade s prioritami EVP.

V záujme dosiahnutia súladu s programami štrukturálnych fondov EÚ bude Komisia naďalej spolupracovať s vnútroštátnymi a regionálnymi stratégiami inteligentnej špecializácie, ktoré umožňujú združovanie zdrojov a dosiahnutie kritického objemu v oblasti spoločných priorít. Proces podnikateľského objavovania zdola nahor na účely vývoja a rozvoja stratégií inteligentnej špecializácie v nadchádzajúcich rokoch spojí hlavných aktérov v oblasti výskumu a inovácie. Je potrebná jasná komunikácia o spôsobe fungovania rôznych programov financovania EÚ. Komisia na tento účel vypracovala príručku pre tvorcov politík a vykonávacie orgány na podporu súčinnosti a kombinovania rôznych fondov 10 a spustila nový portál účastníkov s podrobnými usmerneniami pre žiadateľov o spôsobe žiadania o projekt a jeho riadenia v rámci programu Horizont 2020. Okrem toho v rámci niekoľkých spoločných technologických iniciatív sa podpísali memorandá o porozumení s riadiacimi orgánmi Európskeho fondu regionálneho rozvoja na vytvorenie rámca pre štruktúrovanú spoluprácu.

Komisia nedávno spustila schému „známka excelentnosti“, ktorá umožní členským štátom a ich regiónom uznávať značku kvality, ktorá je udeľovaná sľubným návrhom projektov predloženým v rámci programu Horizont 2020, a podporovať ich prístup k rôznym zdrojom financovania, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a ďalšie vnútroštátne, regionálne alebo súkromné investičné programy 11 . 

Horizont 2020 bude naďalej podporovať širokú koncepciu inovácie vrátane sociálnej inovácie.

Komisia súhlasí s názorom HLEG, že inovácie by sa mali podnecovať aj v iných politikách a predpisoch. V tejto súvislosti špecifický výskumný a inovačný nástroj v rámci usmernení pre posúdenie vplyvu balíka opatrení Komisie týkajúceho sa „lepšej právnej regulácie“ umožní Komisii zabezpečiť, aby jej nové legislatívne návrhy boli „vhodné na inováciu“. Okrem toho Komisia skúma možnosť vypracovania „dohôd o inováciách“ na úrovni EÚ na riešenie existujúcej právnej neistoty, ktorá sťažuje inováciu v partnerstve so zainteresovanými stranami 12 .

Odporúčanie c): Účinnejšie integrovať kľúčové zložky rámcových programov

Komisia súhlasí s názorom HLEG, že roztrieštenosť a vznik „priepastí“ v rámcových programoch by narušili ich efektívnosť a koherentnosť. Očakáva sa, že štruktúra programu Horizont 2020 založená na troch prioritách by mala zlepšiť efektívnosť a účinnosť programu. Prierezové otázky boli do týchto troch priorít integrované, čím by sa malo zabrániť priepastiam a roztrieštenosti. Napríklad „modrý rast“ a „internet vecí“ sú prierezovými iniciatívami, ktoré si vyžadujú koordináciu medzi „spoločenskými výzvami“ a „vedúcim postavením v priemyselných a vznikajúcich technológiách“ (ďalej len „LEIT“). Horizont 2020 podporuje prepojenia medzi konkrétnymi programami a finančnými nástrojmi a umožňuje presuny rozpočtových prostriedkov medzi rôznymi podprogramami.

V záujme maximalizácie efektívnosti a spokojnosti klientov bolo riadenie grantov v rámci programu Horizont 2020 delegované na štyri výkonné agentúry. Rozdelenie práce medzi Komisiu a výkonné agentúry je jasne vymedzené a zdokumentované v delegovaných aktoch. Riadiace štruktúry výkonných agentúr sú zamerané na zabezpečenie riadneho dohľadu Komisie a transparentnosti. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu účinnosti a účelnosti procesu cyklickej spätnej väzby, prostredníctvom ktorého výkonné agentúry poskytujú Komisii výsledky projektov na účely politiky.

Komisia je odhodlaná konzistentne uplatňovať jednotný súbor pravidiel účasti a šírenia informácií v rámci programu Horizont 2020 pre všetkých aktérov, ktorí vykonávajú program. S cieľom pomáhať pri koordinácii a realizácii programu bolo v Komisii zriadené spoločné centrum podpory (ďalej len „CSC“). Poskytuje služby v oblasti právnej podpory, auditov ex post, IT systémov a operácií, obchodných postupov, informácií o programe a údajov všetkým generálnym riaditeľstvám, ktoré sa zaoberajú výskumom, výkonným agentúram a spoločným podnikom vykonávajúcim program Horizont 2020. Účinná koordinácia medzi všetkými aktérmi vykonávajúcimi program Horizont 2020 je trvalou výzvou, ktorá má prioritné postavenie v rámci programu Komisie a ktorej sa Komisia snaží každý deň čeliť.

V rámci RP7 boli zavedené viaceré opatrenia na zjednodušenie riadenia návrhov a grantov a zníženie administratívneho zaťaženia. Odhaduje sa 13 , že zmeny v systéme výpočtu nákladov v rámci RP7 viedli v RP7 k úsporám vo výške 551 miliónov EUR v porovnaní s RP6. Európsky dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2014 dospel k záveru, že pretrvávajúca vysoká chybovosť odráža riziká, ktoré sú vlastné koncepcii a realizácii RP7. Bol to dôležitý vstup pre koncepciu programu Horizont 2020, čo viedlo k rozsiahlemu zjednodušeniu pravidiel financovania, procesov a IT.

Odporúčanie d): Priblížiť vedu bližšie k občanom

Komisia súhlasí s názorom HLEG, že zapojenie širokej verejnosti do programu a všeobecnejšie aktívna účasť občanov v oblasti vedy sú dôležité. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa občania a iné príslušné zainteresované strany zapájajú tak, že sa vypracujú zodpovedné výskumné a inovačné programy a poskytne väčšia podpora činnostiam zameraným na informovanie verejnosti.

Komisia zaviedla rad opatrení na podporu informovania o vplyve a relevantnosti grantovej podpory EÚ pre výskum a inovácie. V rámci programu Horizont 2020 sú príjemcovia financovania výskumu a inovácií EÚ povinní aktívne oslovovať laické publikum, aby poukázali na spoločenský dosah svojej práce 14 . Napríklad podujatia európskej noci výskumníkov 15 sú zamerané na zvýšenie informovanosti občanov v oblasti výskumu a inovácií.

Komisia takisto posilní úsilie informovať verejnosť o výsledkoch výskumu a jeho vplyve a bude viditeľnejšie a aktívnejšie vystupovať v sociálnych médiách. Archív úspechov dosiahnutých počas rámcového programu je prístupný online 16 a pravidelne sa aktualizuje s cieľom preukázať vplyv vedy na život občanov.

Komisia okrem toho zintenzívnila otvorený prístup k partnersky preskúmaným publikáciám v rámci RP7 17 . V programe Horizont 2020 Komisia zabezpečila, aby bol otvorený prístup k vedeckým publikáciám povinný, čím sa otvorila cesta pre úplnú transparentnosť so zreteľom na inovácie a prielomové riešenia dosiahnuté na základe zdrojov EÚ. Okrem toho Komisia realizuje pilotný projekt týkajúci sa otvoreného prístupu k výskumným údajom v rámci programu Horizont 2020 zahŕňajúci otvorený prístup ako štandardný režim (s možnosťou neuplatňovať ho) a povinné plány správy údajov.

Transparentnosť a zapojenie občanov do tvorby politiky EÚ sú takisto kľúčovými zásadami v rámci programu Komisie pre „lepšiu právnu reguláciu“. So zainteresovanými stranami sa v rozsiahlej miere konzultovalo pri koncipovaní programu Horizont 2020 a Komisia bude aj naďalej zapájať zainteresované strany do hodnotenia a navrhovania rámcových programov.

Odporúčanie e): Stanoviť strategický program monitorovania a hodnotenia

Balíkom opatrení týkajúcich sa lepšej právnej regulácie sa zavádza systematický a koherentný prístup pre všetky hodnotenia vykonané útvarmi Komisie a zabezpečia spoľahlivé kontroly kvality hodnotení Komisie a využitie výsledkov hodnotenia pri tvorbe budúcich politík. Usmernenia pre „lepšiu právnu reguláciu“ týkajúce sa hodnotenia zaručujú kontrolu kvality hodnotení na základe zmluvy prostredníctvom riadiacich výborov a štandardizovaných formulárov hodnotenia kvality. Komisia vynaloží ďalšie úsilie na zlepšenie kvality údajov a súladu medzi rôznymi aktivitami vrátane monitorovania a hodnotenia s cieľom poskytnúť transparentné a presné súbory údajov na podporu podloženého rozhodovacieho procesu.

V programe Horizont 2020 sa vymedzujú konkrétne kľúčové ukazovatele výkonnosti, ukazovatele pre prierezové otázky vrátane rodovej rovnosti a medzinárodnej spolupráce a pre konkrétne ciele vrátane udržateľnosti, zmeny klímy a MSP, čo umožňuje porovnanie výsledkov programu Horizont 2020 so základným stavom na začiatku programu systematickejším a pravidelným spôsobom.

Trvá to však roky, kým sa nový poznatok získaný v rámci jedného projektu alebo portfólia projektov zhodnotí vo forme nových výrobkov, procesov a služieb a kým bude mať hospodársky, sociálny a environmentálny dosah. V súčasnosti viac než 50 % projektov RP7 stále prebieha. Komisia bude preto naďalej podávať správy o výsledkoch RP7 prostredníctvom výročných monitorovacích správ týkajúcich sa programu Horizont 2020. Navyše v súlade s článkom 32 nariadenia o programe Horizont 2020 Komisia predloží správu o dlhodobých dosahoch predchádzajúcich rámcových programov v priebežnom hodnotení programu Horizont 2020.

Kľúčové údaje na účely monitorovania a hodnotenia poskytujú príjemcovia grantov z rámcového programu prostredníctvom štandardizovaných vzorov podávania správ o projekte alebo prieskumov v rámci neho; takisto sú vytvárané pracovníkmi projektu a vedeckými pracovníkmi v útvaroch Komisie a agentúrach. Komisia skúma používanie nových technológií na využívanie a prepojenie existujúcich údajov na sledovanie jednotlivých výskumníkov, obratu spoločnosti a zamestnanosti. Okrem toho Komisia skúma používanie nových metodík hodnotenia, ktorého cieľom je podávať správu o širších sociálno-ekonomických vplyvoch rámcových programov. Nové informačno-technologické metodiky by mali podporovať monitorovanie a hodnotenie, ako aj spätnú väzbu a využívanie výsledkov výskumu v politikách, a navonok zo strany externých používateľov. Malo by sa zaviesť prepájanie dostupných informácií s externými (komerčnými a s otvoreným prístupom) databázami s cieľom minimalizovať spravodajskú záťaž pre účastníkov, automatizovať procesy a zlepšiť kvalitu údajov a spoľahlivosť analýz. Zároveň by na účely hodnotenia dlhodobého spoločensko-ekonomického vplyvu príjemcovia mali naďalej predkladať správy o výsledkoch a dosahu po ukončení projektov.

Napokon, v záujme podpory hodnotenia na vnútroštátnej úrovni Komisia takisto iniciovala dialóg s členskými štátmi na posilnenie hodnotenia vplyvu rámcových programov EÚ na vnútroštátnej úrovni.

3. Výhľad

RP7 otvoril cestu k dosiahnutiu priorít Junckerovej Komisie, a to vytvorením spoločnej základne poznatkov a technológií a inovačných riešení v oblastiach zaoberajúcich sa celoeurópskymi problémami, napríklad v oblasti životného prostredia, dopravy, energetiky, jednotného digitálneho trhu, zdravia, potravinovej bezpečnosti a bezpečnosti. RP7 bol globálny program s účastníkmi zo 170 krajín a financoval projekty vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele udržateľného rozvoja. RP7 podporil rast a zamestnanosť, a to najmä počas finančnej a hospodárskej krízy, pomohol udržať výskumné a inovačné činnosti na vnútroštátnej úrovni.

Komisia víta odporúčania HLEG. Pre súčasné a budúce rámcové programy je preto Komisia odhodlaná pokračovať v prijímaní opatrení, aby sa zabezpečilo zameranie na kritické výzvy a príležitosti v oblasti výskumu a inovácií v Európe, zosúladili výskumné a inovačné nástroje a programy v EÚ, posilnila vnútorná súdržnosť a súčinnosť rámcových programov, zapojili občania a zainteresované strany otvoreným a transparentným spôsobom a monitorovali a hodnotili výsledky a vplyv programov ako základ pre tvorbu politík v budúcnosti.

Komisia predloží správu o pokroku vo vykonávaní odporúčaní HLEG v priebežnom hodnotení programu Horizont 2020, ktoré sa má predložiť do konca roka 2017.

(1)

     Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013).

(2)

     Pozri http://ec.europa.eu/research/evaluations/index_en.cfm.

(3)

     Údaje z CORDA z 1. decembra 2015.

(4)

     Správa HLEG, s. 59 – 60.

(5)

     Panteia, máj 2014.

(6)

     Správa HLEG, s. 6.

(7)

     Pozri prílohu 15 priloženého pracovného dokumentu útvarov Komisie.

(8)

Ďalšie informácie vrátane informácií o nedostatkoch RP7 možno nájsť v priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie. Ďalšie podrobnosti o odporúčaniach HLEG nájdete tu: http://ec.europa.eu/research/evaluations/index_en.cfm?pg=home . Odporúčania týkajúce sa programov Euratomu v rámci RP7 a reakcia Komisie sú pripojené k tomuto oznámeniu.

(9)

Pozri oznámenie 2014/C 188/02.

(10)

  http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/guides/synergy/synergies_en.pdf .

(11)

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5801_sk.htm.

(12)

Pracovný dokument útvarov Komisie „Lepšia právna úprava pre inovačne orientované investície na úrovni EÚ“, SWD(2015) 298 final.

(13)

Štúdia s názvom „Rozpočtový dosah zmien v systéme výpočtu nákladov v rámci RP7 (ES a Euratom) v porovnaní s RP6 (ES a Euratom) a jeho vplyv na administratívne zaťaženie účastníkov“, 2015.

(14)

     Pozri článok 38 dohody o grante pre projekty financované v rámci programu Horizont 2020.

(15)

http://ec.europa.eu/research/mariecurieactions/about-msca/actions/researcher-night/index_sk.htm.

(16)

  http://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/en/newsroom/551 .

(17)

K dnešnému dňu sa v prípade 54 % všetkých vedeckých publikácií v rámci RP7 uplatňuje otvorený prístup.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 1. 2016

COM(2016) 5 final

PRÍLOHA

Osobitné odporúčania týkajúce sa nepriamych akcií programu Euratomu v rámci RP7 a reakcia Komisie

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

týkajúcemu sa reakcie na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni o hodnotení ex post siedmeho rámcového programu

{SWD(2016) 1 final}
{SWD(2016) 2 final}

Osobitné odporúčania týkajúce sa nepriamych akcií programu Euratomu v rámci RP7 a reakcia Komisie 1

Odporúčania týkajúce sa opodstatnenia: Mala by sa identifikovať súčinnosť medzi výskumom jadrového štiepenia a jadrovej syntézy a zabezpečiť kontinuita medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi v oblasti jadrového výskumu. Komisia by mala zamerať výskum na najsľubnejšie moderné jadrové technológie.

Komisia súhlasí s tým, že súčinnosť medzi výskumom jadrovej syntézy a jadrového štiepenia narastá, keďže v rámci jadrovej syntézy sa pokročilo smerom k jej hlavnému cieľu, a to výrobe elektrickej energie. K významnej súčinnosti došlo v oblastiach bezpečnosti, materiálov, odoberania tepla a softvéru pre diaľkovú manipuláciu a modelovanie a ďalší pokrok v týchto oblastiach je potrebný v rámci projektu ITER a budúcich zariadení na demonštráciu technológií jadrovej syntézy a jadrového štiepenia.

Komisia zdôrazňuje, že dvojročné pracovné programy Euratomu sa zameriavajú na plnenie cieľov, ktoré stanovila Rada v rámci výskumného a vzdelávacieho programu Euratomu na roky 2014 – 2018, t. j. na zvýšenie jadrovej bezpečnosti, skvalitňovanie fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení a zvyšovanie ochrany pred žiarením a potenciálne, aby prispeli k dlhodobej dekarbonizácii energetického systému.

Komisia zdôrazňuje, že v súlade s nariadením Rady č. 1314/2013, ktorým sa stanovuje výskumný a vzdelávací program Euratomu na roky 2014 – 2018, výskum jadrového štiepenia musí podporovať bezpečnú prevádzku existujúcich a budúcich systémov jadrových reaktorov a zariadení s palivovým cyklom. Pomôže sa tým zabezpečiť, aby členské štáty naďalej uplatňovali tie najprísnejšie normy v oblasti bezpečnosti, fyzickej ochrany, nakladania s odpadom a nešírenia. Pomôže sa tým aj EÚ, aby si zachovala vedúce technologické postavenie v jadrovej sfére, a to aj prostredníctvom projektu ITER, s cieľom zabezpečiť energetickú a technologickú nezávislosť EÚ.

Odporúčania týkajúce sa vykonávania: Prevádzka JET sa považuje za jeden z hlavných príspevkov Euratomu v rámci projektu ITER. Euratom by mal naďalej podporovať technologické platformy v oblasti jadrového štiepenia, rozvíjať spoluprácu medzi jadrovým a nejadrovým výskumom a zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu výskumných plánov. Treba dosiahnuť rovnováhu medzi začínajúcimi a etablovanými výskumnými partnermi, pričom je potrebné znížiť byrokraciu pri podávaní žiadostí k projektom.

Komisia uznáva, že zariadenia JET významne prispievajú k úspechu projektu ITER, a teda k dosiahnutiu konečného cieľa získavania elektrickej energie prostredníctvom jadrovej syntézy. Financovanie prevádzky a využívania JET je hlavnou súčasťou výskumného a vzdelávacieho programu Euratomu na roky 2014 – 2018. Možné financovanie JET na roky 2019 – 2020 treba posudzovať v kontexte rozhodnutia Rady o budúcom výskumnom programe Euratomu na tieto dva roky.

Komisia uznáva, že technologické platformy v oblasti jadrového štiepenia zohrávajú nenahraditeľnú úlohu pri dosahovaní dlhodobých cieľov výskumu a rozvoji európskych iniciatív spoločnej tvorby programov.

Komisia je aj naďalej odhodlaná zachovať vedeckú excelentnosť ako kľúčový faktor na poskytnutie podpory z programu Euratomu. Komisia však zároveň konštatuje rozdiely v úrovni účasti členských štátov v rámci návrhov projektov v programe týkajúcom sa jadrového štiepenia.

Spoločné výskumné programy by mali podporovať aj prenos a šírenie odborných poznatkov. Toto úsilie posilňuje excelentnosť EÚ, pokiaľ ide o aplikácie týkajúce sa jadrového štiepenia, najmä v oblasti jadrovej bezpečnosti a nakladania s rádioaktívnym odpadom, pričom sa hľadajú nové vízie, napríklad z oblasti sociálnych a humanitných vied. Okrem toho výskumné potreby nových členských štátov sa riešia aj prostredníctvom špecifického výskumu, napríklad výskumu týkajúceho sa bezpečnosti diverzifikácie paliva pre reaktory VVER.

V porovnaní s RP6 zjednodušujúce opatrenia zavedené v programe Euratomu v rámci RP7 znížili administratívnu záťaž pre žiadateľov a uľahčili prístup k informáciám.

Odporúčania týkajúce sa dosiahnutých výsledkov: Program Euratomu v oblasti jadrovej syntézy by mal vykonávať plán jadrovej syntézy a mal by sa viac zamerať na výskum materiálov v spolupráci s nejadrovými disciplínami. Je potrebné zabezpečiť zachovanie a rozvoj zručností vo výskume Euratomu. Výskum Euratomu v oblasti jadrového štiepenia by mal klásť väčší dôraz na moderné palivové cykly a delenie a transmutáciu s cieľom znížiť záťaž na geologické úložiská. Výskum Euratomu v oblasti ochrany pred žiarením by mal byť spojený s lekárskym výskumom programu Horizont 2020 a riešiť prínosy a riziká nových jadrových technológií v lekárstve. Malo by sa zvážiť preskúmanie infraštruktúr zaoberajúcich sa jadrovým štiepením vzhľadom na súčasné a budúce priority.

Plán jadrovej syntézy je jedným z kľúčových prvkov európskej stratégie rozvoja energie jadrovej syntézy ako dôveryhodnej možnosti na komerčnú výrobu energie bez uhlíkových emisií asi v polovici tohto storočia. V roku 2014 Komisia podpísala päťročnú dohodu o grante s európskym konzorciom na rozvoj energie jadrovej syntézy (EUROfusion), ktoré v súčasnosti vykonáva spoločný program v súlade s týmto plánom. Výskum materiálov sa v plnej miere rieši v rámci plánu jadrovej syntézy a predstavuje neoddeliteľnú súčasť spoločného programu.

Program Euratomu takisto uznáva význam vzdelávania a odbornej prípravy. S cieľom pripraviť sa na využívanie projektu ITER a koncepciu a výstavbu DEMO plán jadrovej syntézy a spoločný program už uprednostňujú odbornú prípravu novej generácie vedcov a inžinierov v oblasti jadrovej syntézy. Podobne v programe jadrového štiepenia je vzdelávanie a odborná príprava tradične stredobodom osobitných akcií prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov a je tiež hlavným prvkom väčších projektov spolupráce.

Pokiaľ ide o výskum moderných palivových cyklov a delenie a transmutáciu, skrátenie životnosti rádioaktívneho odpadu prostredníctvom týchto postupov zlepšuje jadrovú bezpečnosť a prispieva tak k všeobecnému cieľu programu Euratomu.

Predchádzajúce akcie programu Euratomu v oblasti jadrového štiepenia boli zamerané na rýchly vývoj a nasadenie zdravotníckych technológií využívajúcich ionizujúce žiarenie a osobitné problémy, ktoré to spôsobuje, pokiaľ ide o ochranu pacientov a zdravotníckeho personálu proti žiareniu.

Infraštruktúry zamerané na výskum jadrového štiepenia, napríklad výskumné reaktory a horúce laboratóriá, zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní bezpečnej prevádzky jadrových systémov, v nepretržitej dodávke rádioizotopov na lekárske účely a v zachovávaní vedeckej excelentnosti a jadrových spôsobilostí v Európe. V rámci programu Euratomu na obdobie rokov 2014 – 2018 Komisia začala niekoľko opatrení na riešenie najnaliehavejších otázok týkajúcich sa infraštruktúr zameraných na výskum jadrového štiepenia, akými sú bezpečnosť dodávok paliva pre výskumné reaktory a rádioizotopov na lekárske účely, ako je molybdén-99, a dostupnosti kapacít na primerané ožarovanie neutrónmi na účely testovania materiálov a iné aplikácie.

(1)

Úplný zoznam 32 odporúčaní nájdete v správe skupiny na vysokej úrovni Euratomu.