2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/130

Spravodajca:

Peter SCHMIDT

1.1.

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že slabé postavenie väčšiny zraniteľných aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci teba riešiť skoncovaním s nekalými obchodnými praktikami potravinového maloobchodu (pozn.: v tomto dokumente sa pod pojmom maloobchod, resp. maloobchodníci rozumie veľkoobratový maloobchodný sektor) a niektorých nadnárodných spoločností, ktoré zvyšujú riziko a neistotu všetkých subjektov potravinového dodávateľského reťazca, a preto vytvárajú zbytočné náklady.

1.2.

EHSV uznáva, že samotným predchádzaním nekalým obchodným praktikám by nebolo možné vyriešiť štrukturálne trhové problémy v potravinovom dodávateľskom reťazci, ako je dočasná nerovnováha na trhu, zraniteľná situácia poľnohospodárov atď.

1.3.

EHSV opakovane zdôrazňuje obavy a odporúčania uvedené vo svojom predchádzajúcom stanovisku na tému „Obchodné vzťahy medzi veľkými maloobchodnými reťazcami a dodávateľmi potravín – súčasný stav“ (1). EHSV predovšetkým opäť vyzýva Komisiu, aby európske právne predpisy prispôsobila špecifikám rôznych subjektov potravinového sektora.

1.4.

EHSV upozorňuje na existenciu zlyhaní trhu, keďže situácia sa naďalej zhoršuje v systéme, ktorý je nedostatočne regulovaný (2).

1.5.

EHSV výrazne podporuje uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 (3), v ktorom sa zdôrazňuje potreba rámcových právnych predpisov na úrovni EÚ s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám potravinového maloobchodu a niektorých nadnárodných spoločností a zabezpečiť, aby európski poľnohospodári a spotrebitelia mali príležitosť získať úžitok zo spravodlivých podmienok predaja a kúpy. EHSV sa domnieva, že pre povahu nekalých obchodných praktík je žiaduce a nevyhnutné mať také právne predpisy EÚ, ktoré ich budú zakazovať.

1.6.

EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby rýchlo prijali opatrenia na predchádzanie nekalým obchodným praktikám tým, že v EÚ na tento účel zriadia harmonizovanú sieť orgánov presadzovania a vytvoria rovnaké podmienky pôsobenia na vnútornom trhu.

1.7.

EHSV víta vytvorenie Iniciatívy dodávateľského reťazca (Supply Chain Initiative – ďalej len „SCI“) na úrovni EÚ a ďalších štátnych dobrovoľných systémov, ale len ako dodatok k efektívnym a stabilným mechanizmom presadzovania na úrovni členských štátov. Existuje však potreba zabezpečiť, aby sa mohli zapojiť všetky zainteresované strany (napr. poľnohospodári a odborové zväzy) a aby sa mohli anonymne predkladať sťažnosti. Je takisto potrebné zaviesť odrádzajúce sankcie. Takéto platformy by navyše mali byť schopné reagovať nezávisle. EHSV takisto navrhuje zriadenie úradu ombudsmana s regulačnými právomocami pri predsúdnej mediácii.

1.8.

EHSV žiada zákaz nezákonných praktík, napríklad tých, ktoré sú uvedené v bode 3.3 tohto stanoviska.

1.9.

EHSV predovšetkým odporúča, aby sa dodávateľom, napríklad poľnohospodárom, platila taká cena, ktorá nebude nižšia ako výrobné náklady. EHSV takisto žiada, aby sa potravinovému maloobchodu účinne zakázalo predávať za ceny nižšie ako sú výrobné náklady.

1.10.

EHSV odporúča, aby sa podnecovali a podporovali alternatívne obchodné modely, ktoré zohrávajú úlohu pri skracovaní dodávateľského reťazca medzi výrobcami potravín a koncovým spotrebiteľom, napríklad prostredníctvom politík členských štátov v oblasti verejného obstarávania.

1.11.

EHSV navrhuje, aby sa na obnovenie rovnováhy síl posilnila úloha a postavenie družstiev a organizácií výrobcov, pretože sú vhodnými formami podnikov, ktoré poľnohospodárom ako majiteľom umožňujú kolektívne zlepšiť ich postavenie na trhu aj za podmienok vnútorného trhu EÚ a aktívne vyvažovať rozdelenie síl pri vyjednávaní v potravinovom dodávateľskom reťazci.

1.12.

EHSV dôrazne vyzýva subjekty potravinového reťazca, aby vytvorili spravodlivé obchodné vzťahy založené na dlhodobých a stabilných zmluvách a navzájom spolupracovali pri uspokojovaní potrieb a dopytu spotrebiteľov.

1.13.

EHSV žiada ochranu a zaručenú anonymitu oznamovateľov korupcie, ktorí odhalia nekalé obchodné praktiky.

1.14.

EHSV odporúča zaviesť právo kolektívnej žaloby.

1.15.

EHSV navrhuje začať celoeurópsku kampaň na zvýšenie povedomia a informovanosti o hodnote potravín. Bolo by to potrebné na zabezpečenie dlhodobej zmeny v správaní spotrebiteľov.

2.1.

Agropotravinársky dodávateľský reťazec spája dôležité a rozmanité odvetvia európskeho hospodárstva, ktoré majú zásadný význam pre hospodársky, sociálny a environmentálny blahobyt, ako aj pre zdravie Európanov. Za posledné roky však došlo k presunu vyjednávacej sily v potravinovom dodávateľskom reťazci najmä v prospech maloobchodného odvetvia a niektorých nadnárodných spoločností, a to na úkor dodávateľov, predovšetkým prvovýrobcov.

2.2.

Malý počet spoločností teraz ovláda marketing a predaj potravín. Napríklad mnohé trhy s potravinami v rýchlo rastúcom počte členských štátov väčšinovo riadia traja až piati maloobchodníci, ktorí majú medzi modernými maloobchodníkmi spoločne podiel na trhu 65 až 90 % (4)  (5).

2.3.

Koncentrácia vyjednávacej sily viedla k zneužívaniu dominantného postavenia a spôsobila, že slabšie subjekty sa stávajú čoraz zraniteľnejšie voči nekalým obchodným praktikám. Ekonomické riziko sa tak z trhu prenáša smerom hore dodávateľským reťazcom a má mimoriadne negatívny vplyv na spotrebiteľov a niektoré subjekty, napr. poľnohospodárov, zamestnancov a malé a stredné podniky (MSP).

2.4.

EHSV sa už vo februári 2013 venoval nekalým obchodným praktikám vo svojom stanovisku na tému „Obchodné vzťahy medzi veľkými maloobchodnými reťazcami a dodávateľmi potravín – súčasný stav“ (6). Odvtedy sa situácia v oblasti nekalých obchodných praktík trošku zlepšila. Naopak sila rozsiahleho maloobchodného sektora sa ešte zvýšila, čo by mohlo viesť k zneužívaniu vo vzťahu k niektorým subjektom, napr. poľnohospodárom, zamestnancom a MSP.

3.1.

Nekalé obchodné praktiky možno všeobecne vymedziť ako praktiky, ktoré sa výrazne odchyľujú od dobrého obchodného správania a sú v rozpore s dobromyseľnosťou a čestnosťou (7).

3.2.

Nekalé obchodné praktiky sa môžu vyskytnúť v každej fáze dodávateľského reťazca medzi rôznymi subjektmi. Sú však rozšírenejšie v neskorších fázach dodávateľského reťazca, kde je väčšia koncentrácia sily maloobchodníkov a niektorých nadnárodných spoločností. Pokiaľ sa nekalé obchodné praktiky vyskytnú v skorších fázach dodávateľského reťazca, často sú dôsledkom prenosu rizika, ktoré pochádza z nekalých obchodných praktík v neskorších fázach.

3.3.

Tu sú uvedené príklady takýchto praktík, pričom tento prehľad určite nie je konečný:

3.4.

Nekalé obchodné praktiky majú rozsiahly vplyv na subjekty odvetvia, spotrebiteľov a životné prostredie. Takéto praktiky sú však vo svojej podstate veľmi ziskové a ich používateľov priťahujú pre krátkodobé zisky, a to na úkor iných subjektov v dodávateľskom reťazci. Subjekty potravinového reťazca musia mať v dlhodobom horizonte udržateľné dodávateľské vzťahy a pracovať na tom, aby zabránili narušeniu dodávateľského reťazca s cieľom konkurovať a naďalej spĺňať neustále sa meniace požiadavky spotrebiteľov.

3.5.1.

Jednotlivé typy vplyvu nekalých obchodných praktík na subjekty odvetvia, ktoré nimi trpia, sú rôznorodé a ďalekosiahle a môžu viesť k zníženiu príjmov dodávateľov, a to buď prostredníctvom cenových zrážok, alebo z dôvodu zvýšených nákladov, ktoré vznikli v dôsledku týchto praktík. Nekalé obchodné praktiky stoja dodávateľov podľa odhadov 30 – 40 miliárd EUR (8). Okrem pokračujúcich cenových tlakov vyvíjaných na dodávateľov takéto postupy vytvárajú neistotu, v dôsledku čoho stagnujú inovácie a investície v dodávateľskom reťazci, a môžu vytlačiť schopných, zodpovedných dodávateľov z podnikania.

3.5.2.

Tlak vyvíjaný na poľnohospodárov a spracovateľov potravín a následný tlak na znižovanie cien takisto vedú k znižovaniu miezd, a to v poľnohospodárstve, ako aj pre zamestnancov potravinárstva. V prípade stálejšej pracovnej sily preteky o čo najnižšie ceny takisto vedú k znižovaniu miezd, aby dodávatelia dosiahli svoje marže.

3.5.3.

MSP sú často najzraniteľnejšie voči nekalým obchodným praktikám, napr. vo svetovom obchode s banánmi, kde sa produkty malých poľnohospodárov používajú na doplnenie objemov z väčších plantáží, a týmto dodávateľom hrozí riziko, že budú ako prví odstrihnutí od predaja, pokiaľ dôjde k zrušeniu objednávky bez riadneho upozornenia (9).

3.5.4.

V niektorých oblastiach potravinárskej výroby a spracovania potravín už neexistuje zmluvná sloboda. Najnovší vývoj v Nemecku preukázal, že maloobchodné ceny boli jednostranne znížené bez rokovania s dodávateľmi. V Spojenom kráľovstve sa najväčšie straty v sektore potravín zaznamenávajú v prípade mlieka a britskí poľnohospodári v mliekarenskom sektore sa stretávajú s tým, že im za mlieko platia stále nižšie ceny, v niektorých prípadoch pod výrobnými nákladmi. V Španielsku môže spracovateľský priemysel legálne platiť ceny, ktoré sú nižšie ako náklady, čo vážne narúša cenotvorbu v celom reťazci.

3.5.5.

Sektor čerstvých výrobkov je osobitne náchylný na nekalé obchodné praktiky v dôsledku rýchlej kazivosti výrobkov, ktoré dodáva na európsky trh. Poľnohospodári majú obmedzený čas, za ktorý musia predať svoje produkty, aby sa zabezpečil primeraný čas použiteľnosti pre koncového zákazníka a konečného spotrebiteľa, a to často zneužívajú komerční nákupcovia pre maloobchodníkov a sprostredkovateľov tým, že ukladajú cenové zrážky pri prevzatí tovaru bez možnosti vyjednávania.

3.5.6.

Pri niekoľkých vyšetrovaniach sa zistilo, že určité subjekty majú jasnú silu kupujúceho, ktorá vedie k zneužívaniu prostredníctvom nekalých obchodných praktík (10). Tieto nezákonné praktiky sa môžu objaviť v každej fáze dodávateľského reťazca a sú takisto zjavné vo vzťahoch medzi poľnohospodármi a potravinárskym priemyslom, keďže spoločnosti z tohto sektora tiež majú „silu kupujúceho“ vďaka relatívnej koncentrácii sily (11).

3.5.7.

Nárast predaja výrobkov „vlastnej značky“ maloobchodníkmi (výrobkov s tzv. bielymi etiketami alebo značiek, ktoré sami vlastnia) umožňuje maloobchodníkom často meniť dodávateľov, pokiaľ nájdu lacnejšieho výrobcu, a to buď počas zmluvného vzťahu, alebo po jeho začatí. Výrobky „vlastnej značky“ však nie sú samy osebe neférové a môžu pomôcť MSP vstúpiť na trh a ponúknuť spotrebiteľom rozmanitosť výberu.

3.5.8.

Expanzia niektorých maloobchodných činností vertikálnou integráciou do obstarávania a spracovávania môže viesť k tomu, že maloobchodníci budú podkopávať ceny. Ide o príklad nárastu vyjednávacej sily sústavnou koncentráciou síl.

3.5.9.

V prípade predávania pod výrobnými nákladmi a používania základných poľnohospodárskych výrobkov, ako je mlieko, syr, ovocie a zelenina, veľkými maloobchodníkmi a niektorými nadnárodnými spoločnosťami ako najstratovejších potravín (t. j. pod nákupnými nákladmi) sú ohrozením dlhodobej udržateľnosti európskej poľnohospodárskej výroby.

3.6.1.

Nekalé obchodné praktiky majú značne negatívny vplyv na európskych spotrebiteľov. Väčšie subjekty sa často vyrovnajú s nákladmi vzniknutými v dôsledku nekalých obchodných praktík, ale na menšie podniky sa vyvíja zvýšený tlak a nie sú schopné investovať a inovovať, čo ich vylučuje z trhov s vysokou hodnotou (12). Výsledkom je menší výber a dostupnosť pre spotrebiteľov a v konečnom dôsledku aj vyššie spotrebiteľské ceny.

3.6.2.

Nedostatok transparentnosti na etiketách je na úkor spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní robiť informované rozhodnutia pri nákupe napriek tomu, že pri niekoľkých príležitostiach vyjadrili túžbu uprednostňovať zdravé, kvalitné a ekologicky vhodné agropotravinárske výrobky, ktoré sú spojené s ich oblasťou. Táto neprehľadnosť má negatívny vplyv na dôveru spotrebiteľa, čím sa ďalej prehlbuje kríza, ktorá zasahuje poľnohospodárstvo.

3.6.3.

Tlak na ceny núti spracovateľov potravín, aby vyrábali čo najlacnejšie, čo môže mať vplyv na kvalitu potravín dostupných pre spotrebiteľov. Na zníženie nákladov spoločnosti v niektorých prípadoch používajú lacnejšie suroviny, ktoré ovplyvňujú akosť a hodnotu potravín (napríklad používanie transformovaných mastných kyselín ako náhrady za zdravšie oleje a tuky z Európy).

3.7.1.

Treba uznať vplyv nekalých obchodných praktík na životné prostredie. Nekalé obchodné praktiky podporujú nadvýrobu ako prostriedok pre dodávateľov, ako sa poistiť proti neistote. Táto nadvýroba môže viesť k mrhaniu potravinami, spôsobiť zbytočné plytvanie zdrojmi vrátane pôdy, vody, agrochemikálií a palív (13)  (14).

4.1.

Komisia vypracovala správu (15), v ktorej posúdila existenciu a účinnosť štátnych rámcov zavedených na presadzovanie opatrení na zabránenie nekalým obchodným praktikám, ako aj úlohu, ktorú zohráva dobrovoľná Iniciatíva dodávateľského reťazca (SCI) fungujúca v celej EÚ a jej dobrovoľné platformy v jednotlivých štátoch.

4.2.

V správe Komisie z roku 2016 za zdôrazňuje skutočnosť, že veľká väčšina členských štátov už zaviedla regulačné opatrenia a verejné systémy presadzovania s cieľom poradiť si s nekalými obchodnými praktikami. Niektoré členské štáty zašli ďalej ako iné, mnohé však stále nie sú schopné riešiť „atmosféru strachu“, ktorú zažili obete nekalých obchodných praktík. Vzhľadom na to, že na účinné riešenie nekalých obchodných praktík možno použiť rôzne prístupy, Komisia dospela k záveru, že v tejto fáze by konkrétne právne predpisy EÚ neboli prínosom.

4.3.

SCI (16) je spoločná iniciatíva ôsmich združení z EÚ. Zastupujú potravinársky a nápojový priemysel, značkových výrobcov potravín, maloobchodný sektor, MSP a obchodníkov s poľnohospodárskymi výrobkami. SCI sa začala v rámci „fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca“ (17) s cieľom pomôcť zainteresovaným subjektom poradiť si s nekalými obchodnými praktikami.

4.4.

V správe sa dospelo k záveru, že SCI zvýšila povedomie o nekalých obchodných praktikách a je potenciálne rýchlejšou a lacnejšou alternatívou súdnych konaní. Mohla by takisto pomôcť riešiť cezhraničné otázky. Komisia takisto zdôrazňuje oblasti možného zlepšenia SCI, napríklad posilnenie nestrannosti štruktúry riadenia a umožnenie individuálnych dôverných sťažností.

5.1.

Stanovisko EHSV k správe Komisie je v súlade s uznesením Európskeho parlamentu o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré bolo prijaté 7. júna 2016 so silnou podporou všetkých strán (18). Parlament zdôrazňuje potrebu rámcových právnych predpisov EÚ a vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy, ako bojovať proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, aby sa zabezpečili spravodlivé zárobky pre poľnohospodárov a veľký výber pre spotrebiteľov. Parlament zdôrazňuje aj skutočnosť, že SCI a iné štátne dobrovoľné systémy aj systémy na úrovni EÚ by sa nemali podporovať ako alternatíva, ale „spolu s účinnými a silnými mechanizmami presadzovania na úrovni členských štátov, čím sa zabezpečí, že sťažnosti sa budú môcť podávať anonymne a zavedú sa odrádzajúce sankcie, ako aj koordinácia na úrovni EÚ“ (19).

5.2.

Komisia sa domnieva, že SCI je stále príliš nová, aby sa posúdil jej úspech. EHSV však konštatuje, že SCI nie je pri odstraňovaní nekalých obchodných praktík a zneužívania sily kupujúceho účinná, a to z nasledujúcich dôvodov.

5.2.1.

Vedúce postavenie maloobchodného sektora v SCI je hlavným faktorom, ktorý poľnohospodárov odrádza od toho, aby sa účinne angažovali v platforme, a to pre nedôveru medzi týmito zainteresovanými stranami. SCI preto neposkytuje dodávateľom anonymitu, ktorú požadujú, aby prekonali „atmosféru strachu“. SCI okrem toho nemôže aktívne preverovať dodávateľské reťazce, a tak sa spolieha na to, že subjekty odvetvia budú podávať sťažnosti, čím dôkazné bremeno prenáša na obete nekalých obchodných praktík.

5.2.2.

Komisia navrhuje, aby SCI povolila samoreguláciu nekalých obchodných praktík. Nedostatočné finančné sankcie však znamenajú, že kupujúcich nič neodrádza od používania inak ziskových nekalých obchodných praktík. Nedávno sa napríklad zistilo, že Tesco PLC používa pri riešení záležitostí so svojimi dodávateľmi nekalé obchodné praktiky napriek tomu, že je členom SCI. Tesco síce bolo nefinančne postihnuté britskými právnymi predpismi (arbitrom pre kódex zásobovania potravinami), ale SCI naň žiadnu sankciu neuvalila. Jediným odstrašujúcim prostriedkom SCI je schopnosť odobrať porušujúcemu podniku členstvo, ktorý by sa však v prípade Tesco TLC ešte len mal použiť. Ide o jasný príklad toho, že SCI nezabraňuje nekalým obchodným praktikám.

5.2.3.

EHSV takisto konštatuje, že členmi SCI nie sú poľnohospodári a odborové zväzy. Zatiaľ čo niektoré organizácie sa nikdy nepripojili k iniciatíve ani k jej štátnym náprotivkom, fínsky ústredný zväz poľnohospodárskych výrobcov a vlastníkov lesov (MTK), zakladajúci člen SCI vo Fínsku, iniciatívu opustil s odôvodnením, že nefungovala, pretože zvyšovala riziko pre poľnohospodárov z dôvodu neposkytovania anonymity.

6.1.

Dvadsať členských štátov má legislatívne ustanovenia a regulačné iniciatívy, ich úspešnosť je však stále priemerná (20). Pätnásť z týchto členských štátov zaviedlo za posledných päť rokov systémy posudzovania a preukázalo značný výskyt nekalých obchodných praktík v dodávateľskom reťazci. Existuje však veľký rozdiel medzi rôznymi úrovňami regulácie a mnohé štátne orgány presadzovania práva nemôžu ukladať finančné sankcie, ani prijímať anonymné sťažnosti.

6.2.

Kódex postupov pri zásobovaní potravinami (21) (Groceries Supply Code of Practice, ďalej len „GSCOP“) Spojeného kráľovstva sa považuje sa jedno z najpokrokovejších legislatívnych opatrení na predchádzanie nekalým obchodným praktikám (22). Pred vytvorením tohto kódexu existoval dobrovoľný kódex postupov, zistilo sa však, že je neúčinný pri predchádzaní nekalým obchodným praktikám z dôvodu nedostatočnej regulácie. GSCOP reguluje rozhodca pre kódex zásobovania potravinami (Groceries Code Adjudicator, ďalej len „GCA“), ktorý má právnu moc prijímať anonymné sťažnosti týkajúce sa nekalých obchodných praktík, začínať vyšetrovania ex officio, upozorniť na profesijné pochybenie týchto podnikov a ukladať pokuty maloobchodníkom za porušenie GCSOP do výšky 1 % ich ročného obratu. GCA však napriek všetkým úspechom môže regulovať iba vzťahy medzi maloobchodníkmi a ich priamymi dodávateľmi (so sídlom najmä v Spojenom kráľovstve). Táto otázka predstavuje „morálne riziko“, pri ktorom maloobchodníci aj ich priami dodávatelia prenášajú riziko na nepriamych dodávateľov prostredníctvom nekalých obchodných praktík.

6.3.

Podobné vyšetrovania ako vyšetrovania Komisie pre hospodársku súťaž Spojeného kráľovstva sa viedli v Španielsku (23), vo Fínsku (24), Francúzsku (25), v Taliansku (26) a Nemecku a pri každom sa preukázal vysoký výskyt nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci.

6.4.

Mnohé európske subjekty obchodujú vo viacerých členských štátoch, takže majú príležitosť „nakupovať na veľkom fóre“ a obchádzať právne predpisy jednotlivých členských štátov. Vďaka neharmonizovanému legislatívnemu prostrediu v EÚ vznikli nerovnaké podmienky pôsobenia na jednotnom trhu. Okrem toho, pokiaľ právne predpisy upravujú iba vzťahy medzi priamymi dodávateľmi a maloobchodníkmi, zmenšuje používanie sprostredkovateľských organizácií maloobchodníkmi na nákup potravín účinnosť takýchto právnych predpisov, ako sa to deje v Spojenom kráľovstve. To je ďalším dôvodom prijať celoeurópske právne predpisy.

6.5.

Zámorskí dodávatelia obvykle dodávajú tovar maloobchodníkom v EÚ nepriamo cez dovozcov a iných sprostredkovateľov. V skutočnosti je malé povedomie o existencii týchto orgánov (27) a tí, ktorí o nich vedia, nemajú k väčšine orgánov presadzovania práva prístup, aby sa usilovali o nápravu v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami.

7.1.

S uznaním pripomienok uvedených vyššie EHSV vyzýva na vytvorenie európskej siete orgánov presadzovania práva s cieľom zabrániť nekalým obchodným praktikám. Povaha nekalých obchodných praktík si vyžaduje, aby boli právnymi predpismi EÚ zakázané, a to s cieľom chrániť všetkých dodávateľov potravín, kdekoľvek sa nachádzajú, aj v tretích krajinách. Aby boli tieto opatrenia účinné, orgány presadzovania práva v rámci siete musia mať tieto funkcie:

7.2.

Vytvoriť štátne orgány presadzovania práva na riešenie sťažností týkajúcich sa nekalých obchodných praktík by malo byť cieľom všetkých členských štátov. Tieto orgány by mali byť navrhnuté s funkciami uvedenými vyššie ako minimálny štandard.

7.3.

Legislatívne opatrenia na predchádzanie nekalým obchodným praktikám môžu a mali by byť nákladovo efektívne.

7.4.

V uznesení Európskeho parlamentu sa takisto vyzýva Komisia, aby zabezpečila účinné mechanizmy presadzovania, ako je vytvorenie a koordinácia „siete vzájomne uznávaných štátnych orgánov na úrovni EÚ“ (28).

7.5.

Britský inštitút medzinárodného a porovnávacieho práva (British Institute of International and Comparative Law – BIICL) odporúča, aby EÚ prijala smernicu na stanovenie spoločných cieľov medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov s cieľom predchádzať nekalým obchodným praktikám a zahrnúť pravidlá európskej koordinácie týchto orgánov (29).

8.1.

Zmluvy o stanovení pevných cien alebo minimálnych garantovaných cien založené na spravodlivých rokovaniach medzi nákupcami a dodávateľmi ponúkajú dodávateľom väčšiu mieru bezpečnosti, než pri predaji produktov na voľnom trhu. Avšak hoci tieto typy zmlúv zaručujú pevne stanovené ceny pre dodávateľov, táto prax by sa zlepšila, ak by bol pevne stanovený objem výrobkov alebo by boli záruky minimálneho objemu. V súčasnosti môžu kupujúci spätne meniť objemy alebo odmietnuť výrobky pri zmenách dopytu na trhu, niekedy v poslednej chvíli, čo vedie k nepredvídateľným nákladom na opätovný predaj, opätovné balenie alebo likvidáciu potravín.

8.2.

Niektorí dodávatelia do EÚ začali zamestnávať zástupcov ako tretie strany, ktorí majú kontrolovať výrobky pri príchode na miesto určenia, aby sa zabránilo neoprávneným nárokom za odmietnutie výrobkov od dovozcov. Takéto nároky vznikajú, keď sa zmení predbežný odhad ponuky a dopytu, čím sa zvyšuje riziko pre kupujúcich v neskorších fázach dodávateľského reťazca. Táto otázka je sezónna, pretože keď je ponuka vysoká a ceny sú preto nízke, dodávatelia sú vystavení väčšiemu riziku, že budú vznikať nároky, než keď je ponuka nízka. Zatiaľ čo použitie zástupcov ako tretích strán určite znižuje frekvenciu takýchto nárokov za odmietnutie výrobkov pre vývozcov, tieto služby predstavujú pre dodávateľov dodatočné náklady, čím sa ďalej obmedzuje ich schopnosť investícií a inovácií v podnikaní. Menší dodávatelia si okrem toho vo všeobecnosti nemôžu dovoliť takúto pomoc, a preto nemajú úžitok z tejto praktiky.

9.1.

Existuje mnoho príkladov alternatívnych dodávateľských reťazcov, v ktorých existujú spravodlivejšie obchodné praktiky a nastáva spravodlivejšia rovnováha distribúcie či prerozdelenia. Existujú určité sľubné prístupy v oblasti spolupráce, ale tie stále viac ohrozuje rastúca moc podnikateľských skupín a nadnárodných spoločností.

9.2.

Na zvýšenie spravodlivosti v potravinovom reťazci EÚ je potrebná kombinácia krokov s cieľom riešiť držanie moci v rukách veľkých podnikov v dodávateľskom reťazci na predchádzanie nekalým obchodným praktikám a posilniť vyrovnávaciu silu tým, že sa podporí rozvoj družstiev a alternatívnych kanálov na distribúciu potravín.

9.3.

Družstvá a združenia poľnohospodárov v Európe i v zámorí umožnili dodávateľom agregovať objem výroby s cieľom zvýšiť predajnú silu, vstúpiť na hlavné trhy a vyjednať si lepšie ceny. Tieto obchodné modely umožňujú malým dodávateľom väčšiu kontrolu nad výrobou a predajom ich výrobkov a ponúkajú alternatívu k rozsiahlym rastúcim operáciám. Európsky parlament vyzval Komisiu, aby podporila obchodné modely s cieľom zvýšiť ich vyjednávaciu silu a postavenie v potravinovom dodávateľskom reťazci (30). Okrem toho je potrebné ešte intenzívnejšie podporovať spoluprácu výrobcov a družstiev zameranú na odvetvia a regióny (31).

9.4.

Režimy spoločenstvom podporovaného poľnohospodárstva a iné poľnohospodársko-spotrebiteľské družstvá umožňujú spotrebiteľom priamo prispievať k produkcii potravín, ktoré konzumujú. Z nedávnych údajov vyplýva, že v súčasnosti pôsobí v Európe 2 776 takýchto režimov spoločenstvom podporovaného poľnohospodárstva, pričom dodávajú potraviny 472 055 spotrebiteľom (32). Väčšie modely režimov „debničiek s produktmi“ tiež majú úžitok z krátkych dodávateľských reťazcov, pričom dodávajú produkty buď priamo do domácností spotrebiteľov, alebo na centralizované zberné miesta.

9.5.

Priamy predaj agropotravinárskych výrobkov poľnohospodármi, napríklad na farmárskych trhoch, má dvojakú výhodu: pre výrobcov je to absencia nezákonných praktík, pričom môžu ťažiť z väčšej miery samostatnosti a vyšších príjmov, zatiaľ čo spotrebitelia môžu mať prístup k čerstvým, pravým a udržateľným produktom, ktorých pôvod je istý. V jednej štúdii sa zistilo, že poľnohospodári mali oveľa vyššie príjmy zo svojich produktov, pokiaľ používali tieto dodávateľské reťazce namiesto tradičných trhov (33). Takéto iniciatívy by sa mali naďalej podporovať z verejných zdrojov, napríklad z platieb SPP v rámci druhého piliera, keďže vytvárajú rast a pracovné príležitosti a zároveň reagujú na potreby spotrebiteľov.

9.6.

Členské štáty by mali vyvinúť spôsoby, ako zlepšiť situáciu poľnohospodárov a miestnych potravinárskych podnikov prostredníctvom priameho kontaktu so subjektmi verejného sektora pri zavádzaní nových smerníc o verejnom obstarávaní, pričom by mali prekročiť rámec logiky maximálnej zľavy.

9.7.

Okrem toho by sa malo začať s celoeurópskou kampaňou na zvýšenie povedomia a informovanosti o hodnote potravín. Ukazuje sa, že väčšie povedomie spotrebiteľov o význame výroby potravín a väčšie oceňovanie potravín je stále potrebnejšie a mohlo by prispieť k spravodlivejším obchodným praktikám.