EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52015IP0228

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2015 o správe Komisie o pokroku Turecka za rok 2014 (2014/2953(RSP))

OJ C 407, 4.11.2016, p. 50–60 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

4.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 407/50


P8_TA(2015)0228

Správa Komisie o pokroku Turecka za rok 2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2015 o správe Komisie o pokroku Turecka za rok 2014 (2014/2953(RSP))

(2016/C 407/07)

Európsky parlament,

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2014 (SWD(2014)0307),

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. októbra 2014 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2014 – 15 (COM(2014)0700),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 10. februára 2010 o správe o pokroku Turecka za rok 2009 (1), z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010 (2), z 29 marca 2012 o správe o pokroku Turecka za rok 2011 (3), z 18. apríla 2013 o správe o pokroku Turecka za rok 2012 (4), z 13. júna 2013 o situácii v Turecku (5), z 12. marca 2014 o správe o pokroku Turecka za rok 2013 (6), z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru (7) a z 15. januára 2015 o slobode prejavu v Turecku (8),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov (9),

so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (10) (ďalej len „prístupové partnerstvo“) a na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010, z 5. decembra 2011, z 11. decembra 2012, z 25. júna 2013, z 24. októbra 2014 a zo 16. decembra 2014,

so zreteľom na článok 46 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), v ktorom sa uvádza, že zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať konečné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo všetkých konaniach, ktorých sú účastníkmi,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na správu Svetovej banky z 28. marca 2014 s názvom Hodnotenie colnej únie medzi EÚ a Tureckom,

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka v plnení požiadaviek jeho plánu liberalizácie vízového režimu (COM(2014)0646),

so zreteľom na prácu, ktorú vo funkcii stálej spravodajkyne pre Turecko vo Výbore pre zahraničné veci vykonala Kati Piriová,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 a začiatok týchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom, založeného na spravodlivej a prísnej podmienenosti a záväzku uskutočniť reformy;

B.

keďže EÚ je naďalej odhodlaná k ďalšiemu rozširovaniu ako kľúčovej politike na podporu mieru, demokracie, bezpečnosti a prosperity v Európe; keďže každá kandidátska krajina sa bude posudzovať podľa vlastných zásluh a na základe toho Komisia nepredpokladá pristúpenie žiadnej ďalšej krajiny k EÚ v tomto volebnom období;

C.

keďže Turecko sa zaviazalo k splneniu kodanských kritérií, primeraným a účinným reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému zosúladeniu s EÚ; keďže tieto úsilia by sa mali chápať ako príležitosť Turecka posilňovať svoje inštitúcie a pokračovať v procese demokratizácie a modernizácie;

D.

keďže podľa hodnotenia organizácie Freedom House týkajúceho sa slobody tlače a médií sa Turecko v súčasnosti považuje za krajinu, ktorá nemá slobodnú tlač a má len čiastočnú slobodu internetu;

E.

keďže Reportéri bez hraníc klasifikovali Turecko v roku 2014 ako jednu z krajín, kde sú novinári najviac vystavovaní hrozbám a fyzickým útokom;

F.

keďže EÚ by mala byť pre reformy v Turecku aj naďalej referenčnou hodnotou;

G.

keďže úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady v decembri 2006 zostávajú základom pre vstup do EÚ;

H.

keďže zásady právneho štátu – a to najmä oddelenie právomocí, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, sloboda zhromažďovania a pokojného protestu, sloboda prejavu a médií, práva žien, sloboda náboženského vyznania, práva osôb patriacich k (národným) menšinám a boj proti diskriminácii zraniteľných skupín, akými sú Rómovia a lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové a intersexuálne osoby (LGBTI) – majú v procese rokovaní ústredný význam;

I.

keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2014 – 15 dospela k záveru, že Turecko je pre EÚ strategickým partnerom v oblasti hospodárskej a energetickej bezpečnosti a že spolupráca s Tureckom v oblasti otázok zahraničnej politiky je kľúčová; keďže v tom istom oznámení, Komisia vyjadrila obavy, pokiaľ ide o ochranu základných práv, nezávislosť súdnictva, právny štát, právo zhromažďovania a slobodu prejavu;

J.

keďže Turecko už po deviaty po sebe nasledujúci rok neimplementovalo ustanovenia vyplývajúce z dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode; keďže toto odmietnutie má stále zásadný negatívny vplyv na proces rokovaní;

K.

keďže Turecko musí v záujme posilnenia stability a presadzovania dobrých susedských vzťahov zintenzívniť svoje úsilie o vyriešenie neuzavretých bilaterálnych otázok vrátane nedoriešených zákonných povinností a sporov so svojimi priamymi susedmi o pozemské a námorné hranice a o vzdušný priestor, a to v súlade s ustanoveniami Charty OSN a s medzinárodným právom;

L.

keďže turecké orgány nesúhlasili s opätovným otvorením pravoslávneho seminára na ostrove Heybeliada;

Súčasný stav vzťahov medzi EÚ a Tureckom

1.

víta správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2014 a súhlasí s jej záverom, že Turecko je pre EÚ kľúčovým strategickým partnerom a že aktívne a dôveryhodné rokovania by poskytli vhodný rámec pre využívanie plného potenciálu vzťahov medzi EÚ a Tureckom; zdôrazňuje, že reformný proces v súvislosti s rokovaniami s EÚ by mohol pre Turecko predstavovať významnú príležitosť na rozvoj silného pluralistického demokratického systému so stabilnými inštitúciami v prospech všetkých občanov Turecka, ako aj na užšie vzťahy s EÚ; žiada Komisiu, aby opätovne posúdila spôsob, akým sa doteraz viedli rokovania, a to, ako by sa mohli zlepšiť a zintenzívniť vzťahy a spolupráca medzi EÚ a Tureckom;

2.

zdôrazňuje, že účinný a funkčný vzťah založený na dialógu, užšej spolupráci, spoločných záväzkoch a rokovaniach medzi EÚ a Tureckom – vzhľadom na ich zemepisnú blízkosť, ich historické prepojenia, veľké spoločenstvo Turkov žijúcich v EÚ, úzke hospodárske väzby a spoločné strategické záujmy – je na prospech oboch strán; vyzýva Turecko, aby umiestnilo reformný proces do centra svojich domácich politických rozhodnutí; zastáva názor, že EÚ by mala využiť túto príležitosť stať sa hlavným pilierom procesu ďalšej demokratizácie Turecka podporovaním všeobecných hodnôt a európskych noriem v oblasti regulácie ako referenčných hodnôt pre reformný proces a prostredníctvom podpory Turecka pri vytváraní pevných, demokratických inštitúcií a účinných právnych predpisov založených na dodržiavaní základných slobôd, ľudských práv a zásad právneho štátu a na zastupovaní a obhajovaní záujmov všetkých sektorov tureckej spoločnosti;

3.

nabáda tureckú vládu, aby urýchlila tempo rokovaní, a naliehavo ju vyzýva, aby sa jednoznačne zaviazala dodržiavať demokratické hodnoty a zásady, ktoré sú základom EÚ; podporuje Komisiu v jej snahe zintenzívniť spoluprácu s Tureckom na základe spoločných záujmov a výziev; berie na vedomie začatie rokovaní o kapitole 22 (Regionálna politika) v novembri 2013;

4.

víta zvolenie najinkluzívnejšieho a najreprezentatívnejšieho parlamentu v moderných dejinách Turecka, ktorý odráža rozmanitosť tejto krajiny; oceňuje odolnosť tureckej demokracie a demokratického ducha občanov Turecka, dôkazom čoho bola mimoriadne vysoká volebná účasť a pôsobivá účasť dobrovoľníkov z radov občianskej spoločnosti v deň volieb; vyzýva všetky politické strany, aby sa usilovali o vytvorenie stabilnej a inkluzívnej vlády s cieľom oživiť proces demokratizácie Turecka a zreformovať dialóg s EÚ;

5.

zdôrazňuje, že je dôležité investovať viac úsilia v rámci medziľudských kontaktov v záujme vytvorenia priaznivého prostredia spolupráce medzi Tureckom a EÚ; preto zdôrazňuje, že v záujme užších prepojení medzi EÚ a Tureckom by sa mal vykonať konkrétny pokrok v oblasti liberalizácie vízového režimu, a to na základe splnenia požiadaviek stanovených v pláne na dosiahnutie bezvízového režimu s Tureckom; zdôrazňuje, že počas prechodného obdobia by EÚ mala uľahčiť podnikateľom získanie víz a že by sa mali aktívne presadzovať programy výmeny študentov a akademických pracovníkov a príležitosti na prístup občianskej spoločnosti; je presvedčený, že posilnené príležitosti na prístup k EÚ by poskytli ďalšiu podporu reformnému procesu v Turecku;

Právny štát a demokracia

6.

berie na vedomie, že Turecko pokračovalo vo vykonávaní reforiem z predchádzajúcich rokov; v tejto súvislosti víta zmeny právneho rámca v oblasti politických strán a volebných kampaní, ktorý teraz umožňuje politickú kampaň v jazykoch iných ako turečtina, uzákoňuje spolupredsedanie stranám a zjednodušuje pravidlá, ktorými sa riadi miestna organizácia politických strán; opakuje význam zníženia 10 % volebného prahu, čo by všetkým zložkám tureckej spoločnosti poskytlo možnosti politickej účasti;

7.

zdôrazňuje, že nová ústava založená na ustanoveniach podporujúcich pluralistickú, inkluzívnu a tolerantnú spoločnosť by podporila reformný proces a poskytla pevný základ pre základné slobody a právny štát; oceňuje prácu ústavného zmierovacieho výboru, ktorý pred svojím rozpustením dosiahol konsenzus o 60 ústavných zmenách; opakuje svoju požiadavku, aby proces ústavnej reformy pokračoval, a zdôrazňuje, že nová ústava musí byť založená na širokom konsenze v celom politickom spektre a v spoločnosti ako celku; nabáda Turecko, aby v rámci procesu ústavnej reformy konzultovalo s Benátskou komisiou;

8.

víta novú stratégiu vypracovanú vládou Turecka, aby všetky nové právne predpisy boli postúpené ministerstvu pre záležitosti EÚ, a to s cieľom posilniť koordinačnú úlohu tohto ministerstva a zlepšiť súlad návrhov právnych predpisov s normami EÚ; v tejto súvislosti odporúča, aby sa vždy, keď je to možné, uskutočnila dôkladná konzultácia s Benátskou komisiou a intenzívnejší dialóg s Európskou komisiou o nových pripravovaných právnych predpisoch a o vykonávaní existujúcich právnych predpisov, a to s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť s acquis EÚ;

9.

zdôrazňuje význam primeraných konzultácií s občianskou spoločnosťou v rámci legislatívneho procesu; odporúča preto, aby sa vytvorili štruktúrované mechanizmy konzultácií s občianskou spoločnosťou ako súčasť legislatívneho procesu a procesu tvorby politiky a v rámci postupu implementácie nových právnych predpisov; oceňuje aktívnu občiansku spoločnosť v Turecku; zdôrazňuje, že sú naliehavo potrebné dôsledné reformy s cieľom zaručiť slobodu združovania a prejavu, umožniť organizáciám občianskej spoločnosti slobodne a bez obmedzení fungovať a zlepšovať ich prístup k financovaniu;

10.

dôrazne podporuje a podnecuje úsilie vlády Turecka a všetkých ostatných zainteresovaných strán s cieľom dosiahnuť komplexné a udržateľné dokončenie mierového procesu s kurdskou komunitou na základe rokovaní so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname EÚ obsahujúcom teroristické organizácie, a zaistiť proces sociálno-ekonomickej a politickej integrácie kurdského spoločenstva; dôrazne podporuje oznámenie strany HDP o mimoriadnom kongrese PKK s cieľom zložiť zbrane a systematicky podporovať demokratické politiky; dôrazne nabáda vládu, aby naďalej uprednostňovala a zlepšovala sociálne, kultúrne a politické práva občanov kurdského pôvodu a rovnaké zaobchádzanie s nimi; víta zákon na posilnenie právneho základu v procese urovnávania sporov, ktorý prijalo Veľké národné zhromaždenie Turecka 11. júna 2014 a ktorý zahŕňa opatrenia na odstránenie terorizmu, na posilnenie sociálneho začlenenia, na opätovné začlenenie tých, ktorí odchádzajú z PKK a skladajú zbrane, a na prípravu verejnej mienky v súvislosti s návratom bývalých bojovníkov; zastáva názor, že úspešné riešenie kurdskej otázky má prvoradý význam a znamenalo by významný pozitívny prínos pre demokraciu, mier, stabilitu a ochranu ľudských práv v Turecku; nabáda preto všetky politické strany, aby podporili tento proces; vyzýva Komisiu, aby ako spôsob posilnenia procesu urovnania kurdského konfliktu poskytla technickú podporu a vyčlenila zdroje, ktoré sú k dispozícii v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA), okrem iného na programy sociálno-ekonomickej integrácie a vzdelávania na juhovýchode Turecka; konštatuje, že rokovania o kapitole 22 (Regionálna politika) by mohli Turecku pomôcť vytvoriť účinný program pre súdržnosť juhovýchodu;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že turecké Štátne vodné diela rozhodli pokračovať v prácach na priehrade Ilisu, ktorá bude mať ničivý sociálny, environmentálny a politický dosah; pripomína, že práve tento región obývajú najmä Kurdi a že táto výstavba bude mať vážny dosah na kurdskú populáciu a kultúru;

12.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s indexom vnímania korupcie za rok 2014, ktorý zverejnila organizácia Transparency International 3. decembra 2014 a ktorý poukazuje na vnímané výrazné zvýšenie korupcie v Turecku počas minulého roka, pričom Turecko sa v tomto indexe teraz nachádza na 64. mieste; vyjadruje hlbokú ľútosť nad spôsobom, akým turecká vláda a parlament reagovali na obvinenia z korupcie týkajúce sa aj bývalých členov vlády, ktoré boli vznesené v decembri 2013, a nad skutočnosťou, že neboli prijaté žiadne kroky nadväzujúce na vyšetrovania veľmi vážnych prípadov korupcie; vyjadruje znepokojenie nad trestným stíhaním investigatívnych novinárov, ktorí sledovali tieto prípady korupcie; požaduje transparentné a nezávislé vyšetrovanie obvinení vznesených v decembri 2013; zdôrazňuje potrebu väčšej politickej vôle vypracovať primeraný právny rámec na boj proti korupcii, ktorá nielenže narúša demokratické fungovanie inštitúcií a dôveru ľudí v demokraciu, ale takisto môže poškodzovať hospodársky rozvoj a priaznivé investičné prostredie;

13.

vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi zmenami zákona o Vysokej rade sudcov a prokurátorov a následnými početnými presunmi a prepúšťaním sudcov a prokurátorov, ako aj nad zatýkaním, presunmi a prepúšťaním príslušníkov polície, čo vyvoláva vážne a odôvodnené obavy o nezávislosť, nestrannosť a efektívnosť súdnictva, oddelenie právomocí a dodržiavanie zásad právneho štátu, ktoré sú základom kodanských politických kritérií; je znepokojený častými zmenami kľúčových právnych predpisov bez toho, aby sa uskutočnili riadne konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami; víta zrušenie článku 10 zákona o boji proti terorizmu; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že veľmi široké vymedzenie pojmov spôsobuje stále nadmerný rozsah pôsobnosti protiteroristického zákona a umožňuje výnimočne širokú škálu výkladov; pripomína, že je potrebné uskutočniť reformu článku 314 trestného zákonníka, aby mohli byť stíhané len osoby, ktoré sú členmi alebo sa podieľajú na činnostiach teroristickej alebo ozbrojenej organizácie; žiada, aby sa v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami prijala stratégia reformy súdnictva, ktorá bude v súlade s normami EÚ; víta prvé kroky prijaté na skrátenie maximálnej dĺžky vyšetrovacej väzby z 10 na 5 rokov, rozhodne však zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie skrátenie, aby sa predišlo tomu, že vyšetrovacia väzba sa stáva de facto trestom; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť regionálne odvolacie súdy a prijímať všetky príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť náležitý súdny proces; nabáda Turecko, aby pokračovalo v reformovaní systému súdnictva a zabezpečovalo spravodlivý a účinný prístup k spravodlivosti pre všetky deti;

14.

vyjadruje vážne znepokojenie nad zákonom č. 6532, ktorý nadobudol platnosť 26. apríla 2014 a na základe ktorého sa dramaticky zvýšili právomoci Národnej spravodajskej agentúry (MIT), čím sa oslabuje sa sloboda médií, sloboda prejavu a právo na prístup k informáciám verejného záujmu, pričom pracovníci agentúry sa stávajú prakticky imúnnymi voči súdnemu konaniu a dochádza k porušovaniu pravidiel na ochranu súkromia tým, že agentúra dostáva možnosť získavať osobné údaje bez súdneho príkazu; domnieva sa, že tieto ustanovenia sú v rozpore s povinnosťami Turecka, pokiaľ ide o medzinárodné humanitárne právo a jeho vlastné vnútroštátne zákony;

15.

víta mnohé dôležité rozhodnutia ústavného súdu Turecka na ochranu právneho štátu a základných práv, ako je sloboda prejavu, čím sa preukázala odolnosť ústavného systému; okrem toho konštatuje, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach poukázal na zlé vedenie vyšetrovaní a následných procesov v prípadoch Energekon a Sledgehammer; víta skutočnosť, že ústavný súd naďalej prijíma individuálne žiadosti; vyjadruje znepokojenie nad zmenami trestného zákonníka, a najmä čo sa týka používania termínu „dôvodné podozrenie“, ktorý umožňuje svojvoľné útoky na opozíciu; poukazuje na to, že tieto zmeny boli prijaté bez konzultovania s Komisiou, a to v rozpore s tým, čo sa dohodlo počas rokovaní;

16.

vyjadruje vážne znepokojenie nad vysokou mierou politickej polarizácie v Turecku; pripomína, že pluralizmus by mal predstavovať jadro každého demokratického režimu; naliehavo preto požaduje presadzovanie dialógu naprieč tureckým politickým spektrom; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o kľúčové dlhodobé reformné procesy, novú ústavu a rozhovory o urovnaní kurdského konfliktu, takýto dialóg je nevyhnutný; vyzýva vládnucu stranu a opozíciu, aby sa snažili spolupracovať a dosiahnuť konsenzus a aktívne zapájať občiansku spoločnosť do rozhodovacieho procesu;

Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd

17.

víta prijatie akčného plánu pre prevenciu porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) v marci 2014 ako významný krok na ceste k zosúladeniu právneho rámca Turecka s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a očakáva, že vláda podnikne ďalšie kroky na vykonávanie príslušných odporúčaní; podčiarkuje, že členstvo Turecka v Rade Európy zaväzuje Turecko, aby plnilo vysoké politické a právne normy, a žiada Turecko, aby v plnej miere spolupracovalo s Radou Európy a Benátskou komisiou, pokiaľ ide o jeho reformný proces; pripomína, že pokrok pri rokovaniach závisí od dodržiavania zásad právneho štátu a základných práv;

18.

so znepokojením konštatuje, že väčšina vyšetrovaní v súvislosti s udalosťami, ku ktorým došlo v parku Gezi v máji a júni 2013, a s obvineniami, pokiaľ ide o neprimerané použitie sily a zneužívanie policajnej moci, stále prebieha a že sa dosiahol len malý pokrok pri identifikácii údajných páchateľov; zdôrazňuje, že po niekoľkých doručených sťažnostiach na používanie sily príslušníkmi polície počas protestov v parku Gezi ombudsman vydal správu, v ktorej uviedol, že toto použitie sily považuje za neprimerané; vyzýva turecké orgány, aby odškodnili všetky obete, ktoré pokojne protestovali alebo ktoré neboli medzi protestujúcimi, ale na mieste konania udalostí sa ocitli len náhodou; požaduje ukončenie účinných a nestranných vyšetrovaní všetkých prípadov údajného zlého zaobchádzania zo strany štátnych úradníkov a postavenie zodpovedných osôb pred súd; zdôrazňuje potrebu následného prijatia jasných predpisov o používaní sily a o úlohe polície v súlade s medzinárodnými normami; naliehavo žiada zrušenie obmedzení pokojného zhromažďovania a zdôrazňuje, že ostatné zákony, ako napríklad právne predpisy o boji proti terorizmu, by ľuďom nemali brániť pri uplatňovaní svojho práva na pokojný protest a že pokojné demonštrácie by nemali byť dôvodom na zadržanie; vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila primerané, objektívne a transparentné kontroly a vyváženie právomoci orgánov presadzovania práva; odporúča, aby turecké orgány zaviedli mechanizmus nezávislého a účinného podávania sťažností na políciu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad balíkom opatrení v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktorý je proti zásade súdneho dohľadu nad činnosťou polície a ktorého rozsah pôsobnosti je nadmerný;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné revidovať zákon o národnom orgáne Turecka pre ľudské práva s cieľom urobiť z neho náležite financovaný nezávislý orgán so zodpovednosťou voči verejnosti, na ktorom sa podieľajú skupiny občianskej spoločnosti; berie na vedomie odporúčania uvedené v správe, ktorú vydal ombudsman, vrátane požiadavky na postupné a primerané použitie sily zo strany polície, a to iba ako krajnej možnosti a pod dohľadom; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť právo iniciatívy ombudsmana, jeho schopnosť vykonávať kontroly na mieste, ako aj záruky na primerané opatrenia v nadväznosti na rozhodnutia ombudsmana;

20.

oceňuje prístup Turecka v súvislosti s rastúcou občianskou spoločnosťou Rómov; dúfa, že sa novým rómskym organizáciám poskytne podpora a čas, aby boli schopné zmysluplne sa podieľať na iniciatívach spolupráce pri navrhovaní a vykonávaní opatrení na miestnej a celoštátnej úrovni; odporúča, aby vláda spojila existujúce projekty ubytovania so sociálnymi i dlhodobými aspektmi, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie; víta všeobecné akčné plány na boj proti diskriminácii, ktoré by rómskym obyvateľom mohli poskytnúť lepší prístup na trh práce;

21.

naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby zaručila slobodu médií ako prioritnú otázku a aby poskytla primeraný právny rámec zaručujúci pluralizmus v súlade s medzinárodnými normami; odsudzuje snahy tureckej vlády zakázať prístup k sociálnym médiám a internetovým stránkam alebo zrušiť tieto stránky bez súdneho príkazu, jej reštriktívny prístup k slobode prejavu a nátlak vyvíjaný na médiá a novinárov, čo často vedie k zastrašovaniu, prepusteniu alebo zatknutiu novinárov a k rozšírenej autocenzúre; poukazuje na to, že porušovanie slobody prejavu sa zintenzívnilo po korupčnom škandále z decembra 2013; domnieva sa, že je potrebné vytvoriť právny rámec s cieľom umožniť úplnú transparentnosť týkajúcu sa vlastníctva skupiny médií; opakuje odhodlanie EÚ týkajúce sa slobody prejavu vo všetkých jeho formách a vyzýva delegáciu EÚ v Turecku, aby naďalej monitorovala súdne procesy s novinármi a obhajcami ľudských práv;

22.

odsudzuje nedávne policajné razie a zadržanie viacerých novinárov a zástupcov médií 14. decembra 2014; pripomína, že slobodná a pluralistická tlač je – rovnako ako riadny proces a nezávislosť súdnictva – hlavnou zásadou každej demokracie; zdôrazňuje preto, že je potrebné vo všetkých prípadoch i) poskytovať dostatočné a transparentné informácie o obvineniach obžalovaných, ii) poskytnúť obžalovaným úplný prístup k usvedčujúcemu dôkazu a úplné právo na obhajobu a iii) zabezpečiť riadne riešenie prípadov, aby sa bezodkladne a bez odôvodnených pochybností overila pravdivosť obvinení; vyzýva turecké orgány, aby preskúmali a vyriešili tieto prípady čo najskôr a aby dodržiavali medzinárodné normy týkajúce sa riadneho procesu v prípadoch, keď Turecko trvá na pokračovaní konania;

23.

tvrdí, že nedávne opatrenia tureckej vlády proti slobode tlače a pluralite názorov sú nezlučiteľné so základnými právami EÚ, a sú teda prekážkou pre ducha procesu rokovaní;

24.

domnieva sa, že v súlade so záväzkom EÚ dodržiavať zásady právneho štátu a základné hodnoty sú v Turecku naliehavo potrebné reformy v oblasti súdnictva a základných práv a v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti; ďalej sa domnieva, že splnenie oficiálnych kritérií na otvorenie rokovaní o kapitolách 23 (Súdnictvo a základné práva) a 24 (Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť) je dôležitým krokom, ako podporiť naozaj účinné reformy a zabezpečiť formovanie procesu reformy v Turecku na základe hodnôt a noriem EÚ; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Rade, aby hneď po splnení stanovených kritérií začala rokovania o súdnictve a základných právach a o spravodlivosti, slobode a bezpečnosti; vyzýva Turecko, aby v tomto smere čo najväčšmi spolupracovalo; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne podporila prehĺbenie dialógu a spolupráce s Tureckom v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú kapitoly 23 a 24, s cieľom podporiť spoločnú dohodu o potrebných reformách;

25.

víta rozhodnutie, že reformám týkajúcim sa právneho štátu a základných práv, vnútorných záležitostí a občianskej spoločnosti má byť v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) II na obdobie rokov 2014 – 2020 pridelený zvýšený objem finančných prostriedkov; upozorňuje, že presadzovanie právneho štátu, demokracia a základné slobody sú hlavnými zásadami, ktorými sa riadi pre predvstupová pomoc; pripomína závery Rady z decembra 2014 o tom, že bude zavedená posilnená súdržnosť medzi finančnou pomocou a celkovým pokrokom dosiahnutým pri vykonávaní predvstupovej stratégie vrátane úplného rešpektovania zásad právneho štátu a základných slobôd; okrem toho vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie IPA II vo všetkých kandidátskych krajinách a aby vyčlenila zdroje dostupné v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) na podporu slobody prejavu vrátane slobody médií, pluralizmu médií, slobody združovania a zhromažďovania, odborárskych práv a slobody myslenia;

26.

berie na vedomie skutočnosť, že Turecko prispelo k tomu, že Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu nadobudol platnosť 1. augusta 2014; vyjadruje však znepokojenie nad pretrvávajúcim vysokým výskytom násilia na ženách a nedostatočným vykonávaním domácich zákonov na ochranu žien s cieľom zabrániť násiliu páchanému na ženách; vyzýva turecké orgány, aby poskytli dostatok útočíšť na ochranu žien a maloletých osôb, ktoré sú obeťami násilia; odporúča, aby vláda podporovala rodovú rovnosť v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo akejkoľvek inej oblasti; vyzýva vládu Turecka, aby v spolupráci s občianskou spoločnosťou a príslušnými podnikateľskými združeniami uľahčovala podnikanie žien a obmedzovala prekážky v prístupe žien k hospodárskym činnostiam, a naliehavo vyzýva vládu Turecka, aby si v tejto súvislosti stanovila ambiciózny cieľ, pokiaľ ide o prístup žien k zamestnaniu; poukazuje na to, že Turecko sa nachádza na 125. mieste spomedzi 142 krajín v správe Svetového ekonomického fóra o rodových rozdieloch vo svete za rok 2014; vyjadruje hlboké poľutovanie nad pripomienkami niektorých úradníkov a predstaviteľov vlády o úlohe ženy v tureckej spoločnosti a zdôrazňuje význam boja proti stereotypom a predsudkom v spoločnosti vo vzťahu k ženám;

27.

zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v procese reforiem v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania tým, že sa náboženským spoločenstvám umožní získať právnu subjektivitu, že sa odstránia všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy, vymenovania, legálneho pobytu a nástupníctva duchovných a že sa zabezpečí primerané vykonávanie všetkých príslušných rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a odporúčaní Benátskej komisie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné podporovať dialóg s alevitským spoločenstvom, vyjadriť riadne uznanie domom Cem ako miestam bohoslužieb, umožniť opätovné otvorenie gréckeho ortodoxného seminára na ostrove Chalki a odstrániť všetky prekážky v jeho riadnom fungovaní a povoliť oficiálne používanie cirkevného titulu ekumenický patriarcha; žiada príslušné orgány Turecka, aby vyriešili všetky otvorené otázky týkajúce sa reštitúcie pozemkov patriacich kláštoru Mor Gabriel a ostatných nárokov na pozemky sýrskej cirkvi; pripomína, že je dôležité, aby sa primerane vykonávali odporúčania Benátskej komisie o ostrovoch Imbros a Tenedos, pokiaľ ide o ochranu majetkových práv a práva na vzdelanie; zdôrazňuje, že v súlade s hodnotami EÚ je potrebné v plnej miere rešpektovať právo na odlišné životné štýly, a to svetské a tie, ktoré sú založené na viere, a zachovávať oddelenie štátu a cirkvi; zdôrazňuje význam ochrany práv menšín; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že po zrušení predchádzajúceho zákona pred dvomi rokmi a z dôvodu existujúceho právneho vákua nie je možné, aby si nemoslimské charitatívne nadácie volili vlastné riadiace orgány;

28.

zdôrazňuje, že je potrebné uznať právo na výhradu vo svedomí voči povinnej vojenskej službe;

29.

vyzýva Turecko, aby vyvinulo veľké úsilie o ochranu práv LGBTI komunity, a zastáva názor, že vytvorením osobitného orgánu na boj proti diskriminácii, nenávistným prejavom, rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a neznášanlivosti by sa posilnili individuálne práva v Turecku; vyzýva Turecko, aby prijalo komplexné antidiskriminačné právne predpisy vrátane zákazu diskriminácie a nenávistných prejavov na základe etnického pôvodu, náboženského vyznania, sexuálnej orientácie, pohlavia alebo rodovej identity a aby zahrnulo zákaz takejto diskriminácie do novej ústavy; vyjadruje znepokojenie z častých útokov na transrodové osoby a z nedostatočnej ochrany proti násilným činom poskytovanej LGBTI osobám; veľmi ľutuje, že trestné činy z nenávisti páchané na LGBTI osobách bývajú často bez trestu, alebo že tresty páchateľov sa znižujú z dôvodu „protiprávnej provokácie“ zo strany obetí; opakuje svoju výzvu adresovanú tureckej vláde, aby nariadila tureckým ozbrojeným silám, aby prestali označovať homosexualitu a transsexualitu za „psychosexuálnu chorobu“;

30.

vyjadruje poľutovanie nad stratou mnohých životov pri banských nešťastiach v mestách Soma a Ermenek; víta skutočnosť, že Turecko ratifikovalo dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o bezpečnosti a zdraví v baniach, a požaduje jeho urýchlené vykonávanie; zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa otázkami ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci vo všetkých odvetviach, a naliehavo vyzýva turecké orgány, aby spravili monitorovanie smrteľných úrazov na pracovisku transparentnejším; zastáva názor, že slobodné združovanie v odboroch, sociálny dialóg a zapojenie sociálnych partnerov sú nevyhnutným predpokladom rozvoja prosperujúcej a pluralistickej spoločnosti, a zdôrazňuje význam ďalšieho pokroku v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti založeného na primeranom a včasnom vykonávaní dohovorov MOP; berie na vedomie legislatívne nedostatky v oblasti pracovných a odborových práv; zdôrazňuje, že pre zamestnancov súkromného sektora a štátnych zamestnancov sa právo organizovať sa, právo zapojiť sa do kolektívneho vyjednávania a právo štrajkovať bude musieť zosúladiť s acquis EÚ a medzinárodnými normami; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby pripravila plán na zlepšenie právnych predpisov a zosúladila ho s normami MOP; zdôrazňuje význam toho, aby Turecko splnilo kritériá na otvorenie rokovaní o sociálnej politike a zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby Turecku poskytla primeranú technickú pomoc v oblasti reformy trhu práce a aby presadzovala normy EÚ;

31.

vyzýva Turecko, aby prijalo právne predpisy týkajúce sa pracovných podmienok pracovníkov na čiastočný úväzok, napríklad tých, ktorí sú v súčasnosti vystavení subštandardným podmienkam, nedostatočnej istote zamestnania a problémom so vstupom do odborov; konštatuje, že najnebezpečnejšími odvetviami v Turecku sú banský priemysel a stavebníctvo, a požaduje transparentné vyšetrenie smrteľných nehôd pri práci;

32.

vyzýva tureckú vládu, aby zastavila svoje plány na výstavbu jadrovej elektrárne v Akkuyu; poukazuje na to, že plánovaná lokalita sa nachádza v regióne s výskytom silných zemetrasení, a preto predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Turecko, ale aj pre stredozemský región; preto žiada tureckú vládu, aby sa pripojila k dohovoru z Espoo, ktorý zaväzuje zmluvné strany, aby sa navzájom informovali a radili o zvažovaných veľkých projektoch, ktoré by mohli mať podstatný nepriaznivý cezhraničný vplyv na životné prostredie; na tento účel žiada tureckú vládu, aby spolupracovala s vládami svojich susedných krajín, ako je Grécko a Cyprus, v priebehu ďalšieho vývoja situácie týkajúcej sa projektu Akkuyu alebo aby s nimi aspoň konzultovala;

Spoločné záujmy a výzvy

33.

zdôrazňuje dôležité prínosy colnej únie medzi EÚ a Tureckom; pripomína, že od začiatku colnej únie v roku 1996 sa význam dvojstranného obchodu medzi Tureckom a EÚ zvýšil viac ako štvornásobne, pričom sa súbežne výrazne zvýšili priame zahraničné investície z EÚ do Turecka a prehĺbila integrácia medzi tureckými a európskymi spoločnosťami v prospech oboch strán; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že akékoľvek zvýšenie pozitívneho vplyvu colnej únie úzko súvisí s dodržovaním jej pravidiel a požiadaviek, a preto je veľmi znepokojený čoraz väčším množstvom problémov európskych spoločností, ktoré obchodujú s Tureckom; poukazuje na nedávne hodnotenie colnej únie Svetovou bankou, v ktorom sa zdôrazňuje potreba zaviesť niekoľko reforiem na udržanie priaznivého prostredia pre úzku hospodársku spoluprácu, a to aj v budúcnosti; poukazuje najmä na potrebu i) rozšíriť rozsah pôsobnosti colnej únie na poľnohospodárske výrobky, služby a verejné obstarávanie, ii) vytvoriť priaznivé podmienky pre pokračujúci rast obchodu vrátane zjednodušenia udeľovania víz pre obchodných cestujúcich a iii) intenzívne pokračovať v konzultáciách medzi EÚ a Tureckom týkajúcich sa vplyvu dohôd o voľnom obchode, ktoré EÚ podpísala s tretími krajinami;

34.

zastáva názor, že politický dialóg medzi Tureckom a EÚ by sa mal doplniť o pravidelný štruktúrovaný hospodársky dialóg na vysokej úrovni o otázkach spoločného záujmu vrátane obchodných vzťahov s tretími krajinami; v tejto súvislosti zdôrazňuje vzájomné pôsobenie medzi riadnym fungovaním právneho štátu a hospodárskym rozvojom; je presvedčený, že je dôležité rozvíjať a posilňovať hospodársky, inštitucionálny a právny rámec Turecka v oblasti hospodárskej a menovej politiky, najmä pokiaľ ide o nezávislosť centrálnej banky, a domnieva sa, že to by mohlo prispieť k tomu, aby Turecko splnilo acquis; konštatuje, že hospodárska spolupráca by sa značne posilnila pokiaľ by Turecko v dostatočnej miere spĺňalo normy EÚ v oblasti verejného obstarávania, hospodárskej súťaže a zamestnanosti a sociálnej politiky;

35.

opätovne potvrdzuje svoju podporu dohode o readmisii s EÚ, ktorá nadobudla platnosť 1. októbra 2014; nabáda Komisiu, aby naďalej monitorovala pokrok, ktorý dosiahlo Turecko pri plnení požiadaviek plánu liberalizácie vízového režimu; víta účinné úsilie o splnenie kritérií určených v pláne liberalizácie vízového režimu; pripomína, že dialóg o liberalizácii vízového režimu je proces založený na zásluhách a že Turecko by malo splniť všetky požiadavky stanovené v pláne liberalizácie vízového režimu, najmä vrátane plného a účinného vykonávania všetkých ustanovení dohody o readmisii; opätovne pripomína záväzok Turecka v plnej miere a účinne vykonávať dohodu o readmisii a liberalizáciu vízového režimu vo vzťahu k všetkým členským štátom vrátane nediskriminačného bezvízového prístupu na turecké územie pre občanov všetkých členských štátov EÚ; vyzýva Turecko, aby v plnej miere a účinne vykonávalo existujúce dvojstranné dohody o readmisii; pripomína, že Turecko je jednou z kľúčových tranzitných krajín pre nelegálne prisťahovalectvo do EÚ, a v tejto súvislosti požaduje zlepšenie cezhraničnej spolupráce Turecka so susediacimi členskými štátmi EÚ; víta nadobudnutie účinnosti zákona o cudzincoch a medzinárodnej ochrane a vytvorenie Generálneho riaditeľstva pre riadenie migrácie v apríli 2014 ako významné kroky smerom k zosúladeniu s normami EÚ o medzinárodnej ochrane legálnych a nelegálnych migrantov; poznamenáva, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi Tureckom a všetkými členskými štátmi EÚ s cieľom predovšetkým posilniť riadenie spoločných hraníc so všetkými členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje, že Turecko musí ešte viac posilňovať bezpečnosť hraníc s cieľom bojovať proti nelegálnej migrácii do krajín EÚ;

36.

pripomína strategický význam Turecka pre energetickú bezpečnosť EÚ a považuje Turecko za dôležitého partnera v odvetví energetiky; poukazuje na tri projekty južného koridoru zemného plynu schválené na konci roka 2013, ktorými sa posilní bezpečnosť dodávok plynu pre Turecko a prístup k EÚ ako hlavnému trhu s energiou; zastáva názor, že v kontexte čoraz konkurenčnejších trhov s energiou a potreby diverzifikácie zdrojov energie a dodávateľských trás by Turecko so svojím veľkým potenciálom obnoviteľných zdrojov energie mohlo významne prispieť k energetickej bezpečnosti EÚ a jej cieľom týkajúcim sa energetickej diverzifikácie v súlade s medzinárodným právom; je znepokojený užšou spoluprácou medzi Tureckom a Ruskom v oblasti energetiky, a preto sa domnieva, že EÚ by mala urýchliť rokovania o energetike;

37.

pripomína strategickú pozíciu Turecka ako partnera EÚ a člena NATO, a teda jeho kľúčový geopolitický význam a jeho dôležitosť pre komplexnú stratégiu na riešenie bezpečnosti a stability v jeho východnom a južnom susedstve, najmä v Sýrii a Iraku; poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku veľmi závažného vývoja v regióne a útokom uskutočneným na európskej pôde sa stáva rozhodujúce, aby dialóg a spolupráca s EÚ v otázkach zahraničnej politiky boli v rámci politického dialógu medzi EÚ a Tureckom posilnené; vyzýva Turecko, aby zohrávalo aktívnu úlohu v medzinárodnej koalícii proti teroristickým skupinám, ako je IS, a aby na tento účel využilo všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii; vyzýva Turecko, aby posilnilo opatrenia na predchádzanie tomu, aby sa tzv. zahraniční bojovníci, peniaze alebo zariadenia dostali cez jeho územie do rúk IS a ďalších extrémistických skupín; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej viesť a posilňovať pravidelný dialóg EÚ a Turecka v oblasti boja proti terorizmu a prijať konkrétne opatrenia a konať v rámci nášho spoločného úsilia zameraného na boj proti terorizmu vo všetkých jeho formách; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo účinnú kontrolu hraníc, pričom bude naďalej poskytovať potrebnú pomoc prostredníctvom prostriedkov humanitárnej pomoci utečencom, ktorí prichádzajú zo Sýrie, a zaisťovať bezpečnosť obetiam sýrskej občianskej vojny; zdôrazňuje význam častejšieho dialógu na vysokej úrovni a konzultácií medzi EÚ a Tureckom o otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, aby sa zabezpečilo, že naše politiky sa navzájom dopĺňajú a že Turecko postupne zosúlaďuje svoju zahraničnú politiku so zahraničnou politikou EÚ;

38.

zastáva názor, že vždy, keď je to relevantné, by mal byť turecký minister zahraničných vecí pozvaný na zasadnutia Rady pre zahraničné veci; zastáva názor, že je potrebný rámec pre štruktúrovaný dialóg, spoluprácu a koordináciu v otázkach zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky;

39.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hrozba casus belli, ktorú vyhlásilo Veľké národné zhromaždenie Turecka voči Grécku, doteraz nebola odvolaná napriek dobrým výsledkom dialógu a spolupráce medzi Gréckom a Tureckom;

40.

oceňuje Turecko za jeho nepretržitú pomoc odhadovanému 1,6 miliónu utečencov z Iraku a Sýrie a za to, že zachováva politiku otvorených hraníc na humanitárne účely; víta smernicu o dočasnej ochrane prijatú v októbri 2014, ktorá zaručuje bezpečné právne postavenie utečencov a umožňuje im získanie preukazu totožnosti a prístup na trh práce; vyzýva EÚ, aby aj naďalej poskytovala finančnú podporu na humanitárnu pomoc sýrskym a irackým utečencom v Turecku; poukazuje na to, že utečenecké tábory dosiahli svoju maximálnu kapacitu a že nutnosť nájsť obydlia vyvíja obrovský tlak na životy a zdroje utečencov; domnieva sa, že EÚ by mala aktívne podporovať vládu Turecka pri vymedzovaní dlhodobých programov pomoci pre utečencov a podpore prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a (legálnej) zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby posilnila zdroje dostupné v rámci IPA II a nástroja na podporu stability a mieru s cieľom pomôcť poskytnúť primeranú pomoc pre miestne spoločenstvá postihnuté veľkým prílevom utečencov; vyzýva tiež členské štáty, aby v duchu skutočnej spoločnej zodpovednosti poskytovali najzraniteľnejším utečencom (dočasné) miesta na presídlenie;

41.

vyzýva Turecko, aby s technickou a finančnou podporou svojich partnerov poskytovalo prístup z vzdelaniu čoraz väčšiemu počtu sýrskych detí žijúcich v Turecku;

Budovanie dobrých susedských vzťahov

42.

naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby ukončila opakované vnikanie do gréckeho vzdušného priestoru a pobrežných vôd, ako aj turecké vojenské prelety nad gréckymi ostrovmi;

43.

vyzýva tureckú vládu, aby bez ďalšieho odkladu podpísala a ratifikovala Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý podpísala a ratifikovala EÚ a jej 28 členských štátov, a zdôrazňuje zákonné právo Cyperskej republiky uzatvárať dvojstranné dohody o svojej výhradnej hospodárskej zóne; opakuje svoju výzvu Turecku, aby dodržiavalo suverénne práva všetkých členských štátov vrátane práv týkajúcich sa prieskumu a ťažby prírodných zdrojov, ak je to v súlade s acquis EÚ a medzinárodným právom; vyzýva Turecko, aby sa zdržalo akéhokoľvek konania poškodzujúceho dobré susedské vzťahy a atmosféru prispievajúcu k mierovému urovnávaniu dvojstranných sporov;

44.

odsudzuje odmietnutie Turecka plniť si záväzok týkajúci sa úplného a nediskriminačného vykonávania dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom vo vzťahu k všetkým členským štátom; pripomína, že toto odmietnutie má stále zásadný vplyv na proces rokovaní;

45.

opakovane vyjadruje silnú podporu opätovnému zjednoteniu Cypru na základe spravodlivého, komplexného a trvalého riešenia pre obe spoločenstvá pod záštitou generálneho tajomníka OSN a v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN a hodnotami a zásadami, na ktorých je EÚ založená, v prospech federácie pozostávajúcej z dvoch komunít, resp. dvoch zón s jedinou suverenitou, jedinou medzinárodnou právnou subjektivitou a jediným občianstvom, s politickou rovnosťou medzi dvoma komunitami a s rovnakými príležitosťami pre všetkých svojich občanov; víta oznámenie osobitného vyslanca OSN Espena Bartha Eideho, že vedúci predstavitelia oboch komunít obnovia rokovania pod záštitou generálneho tajomníka OSN čo najskôr, a vyjadruje svoju silnú podporu úsiliu osobitného poradcu OSN pre Cyprus vytvoriť podmienky pre obnovenie rozhovorov; vyjadruje nádej, že posolstvo znovuzjednotenia a zmierenia, ktoré vyhlásil nedávno zvolený vedúci predstaviteľ cyperských Turkov, otvorí nové príležitosti v procese rokovaní; vyzýva Turecko a všetky dotknuté strany, aby aktívne podporovali rokovania o znovuzjednotení a prijali potrebné kroky na normalizáciu vzťahov s Cyprom; vyzýva Turecko, aby začalo sťahovať svoje jednotky z Cypru a odovzdalo uzavretú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov v súlade s rezolúciou BR OSN č. 550 (1984); súčasne vyzýva Cyperskú republiku, aby otvorila prístav Famagusta pod dohľadom colnej správy EÚ s cieľom podporiť pozitívnu atmosféru prispievajúcu k úspešnému ukončeniu prebiehajúcich rokovaní o znovuzjednotení a umožniť cyperským Turkom obchodovať s EÚ zákonným spôsobom prijateľným pre všetkých;

46.

opätovne pripomína príslušné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a vyzýva tureckú vládu, aby okamžite zastavila porušovanie ľudských práv cyperských občanov a prestala im brániť v užívaní a uplatňovaní ich majetkových, náboženských a iných ľudských práv vyplývajúcich z ústavného poriadku Cyperskej republiky a acquis communautaire, ako aj základných zásad a hodnôt EÚ;

47.

odsudzuje tureckú politiku osídľovania a vyzýva Turecko, aby sa zdržalo ďalšieho osídľovania okupovaných oblastí Cypru tureckými občanmi, pretože takéto konanie je v rozpore so Ženevským dohovorom a zásadami medzinárodného práva; naliehavo žiada Turecko, aby ukončilo všetky opatrenia, ktoré menia demografickú rovnováhu na ostrove, a tým vytvárajú prekážky pre budúce riešenie;

48.

vyzýva Turecko, aby Výboru pre nezvestné osoby umožnilo úplný prístup do všetkých príslušných archívov a vojenských zón v severnej časti Cypru na účely exhumácie a aby poskytlo všetky relevantné informácie, ktoré povedú k zisteniu, kde sa nachádzajú premiestnené telesné pozostatky; žiada osobitné uznanie práce, ktorú vykonal Výbor pre nezvestné osoby;

49.

naliehavo vyzýva Turecko a Arménsko, aby pristúpili k normalizácii svojich vzťahov tým, že bezpodmienečne ratifikujú protokoly o vytvorení diplomatických vzťahov, otvoria hranice a budú aktívne zlepšovať svoje vzťahy s osobitným dôrazom na cezhraničnú spoluprácu a hospodársku integráciu; víta prebiehajúci dialóg medzi Tureckom a Arménskom;

o

o o

50.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.


(1)  Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 59.

(2)  Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 98.

(3)  Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 38.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0184.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0277.

(6)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0235.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2014)0052.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0014.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0094.

(10)  Ú. v. EÚ L 51, 26.2.2008, s. 4.


Top