17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/19

Spravodajca:

Pierre-Jean COULON

1.1.

EHSV žiada, aby ciele Európskej únie v oblasti klímy a energetiky smerovali k väčšiemu podielu energií z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe. Dôsledne podporuje energie z obnoviteľných zdrojov – udržateľný energetický systém, do značnej miery pozostávajúci z energií z obnoviteľných zdrojov, ktorý je jediným dlhodobým riešením našej energetickej budúcnosti. Výbor poukazuje na význam zavedenia dodatočných zložiek energetického systému.

1.2.

Uskladňovanie energií z obnoviteľných zdrojov a ich vývoj predstavujú vzhľadom na ich nestály tok skutočnú výzvu. Uskladňovanie je pre Európsku úniu strategickou otázkou v záujme zaistenia bezpečnosti stálych dodávok energie do Únie a fungujúceho trhu s energiou, a to tak z technického hľadiska, ako i z hľadiska nákladov. Z uvedeného dôvodu táto otázka figuruje na poprednom mieste medzi európskymi stratégiami a je prioritnou oblasťou, najmä v rámci energetickej únie, ktorá bola spustená vo februári 2015.

1.3.

EHSV v predchádzajúcom stanovisku zdôraznil otázku uskladňovania, ktorá je „výzvou, príležitosťou aj absolútnou nevyhnutnosťou“. Zdôrazňuje dôležitosť úspešnej transformácie energetiky v Európskej únii a je zástancom toho, aby sa v záujme dosiahnutia konkrétnych a výrazných výsledkov v oblasti uskladňovania použili všetky dostupné prostriedky.

1.4.

EHSV uznáva, že zatiaľ čo existujú odlišné možnosti uskladňovania, technológie sú na rôznej technologickej a priemyselnej úrovni.

1.5.

EHSV pripomína, že s uskladňovaním energie môžu byť súčasne s výhodami spojené nielen významné finančné, ale aj environmentálne a zdravotné náklady. Výbor preto podporuje systematické uskutočňovanie posúdení vplyvu, a to nielen na posúdenie konkurencieschopnosti technológií, ale aj ich vplyvu na životné prostredie a zdravie. EHSV tiež považuje za dôležité posúdiť účinky týchto technológií na vytváranie činností a pracovných miest.

1.6.

EHSV podporuje intenzívnejšie investície a uskutočňovanie výskumu a vývoja v oblasti uskladňovania a lepšiu európsku súčinnosť v tejto oblasti v záujme toho, aby sa znížili náklady na transformáciu energetiky, zaistila bezpečnosť dodávok energie a európske hospodárstvo sa stalo konkurencieschopnejším. EHSV podporuje potrebu lepšej harmonizácie predpisov v oblasti uskladňovania energie medzi členskými štátmi.

1.7.

EHSV tiež vyzýva na začatie verejného dialógu v celej Európe o energetickej otázke – európsky dialóg o energetike – aby sa občan a celá verejnosť prispôsobili transformácii energetiky a mohli ovplyvniť budúce rozhodnutia v oblasti technológií na uskladnenie energie.

1.8.

EHSV poukazuje na význam plynu v energetickom mixe a jeho dôležitosť z hľadiska energetickej bezpečnosti pre občanov. EHSV vyzýva, aby sa podporovalo uskladňovanie v tomto sektore, aby všetky členské štáty mohli solidárne využívať rezervy.

2.1.

Zásobovanie energiou a hospodárenie s ňou sú jednou z hlavných politických a sociálno-ekonomických priorít a kľúčovou výzvou, ak chceme byť úspešní pri transformácii energetiky a vyriešiť klimatické výzvy. Hoci dopyt po energiách v EÚ klesá (spotreba energie klesá od roku 2006 a v súčasnosti spotrebúvame približne toľko energie ako na začiatku 90. rokov 20. storočia), čoraz častejšie zavádzanie nestálych zdrojov energií z obnoviteľných zdrojov zvýraznilo potrebu uskladňovania energie, ktoré bude zohrávať dôležitú úlohu v mnohých odvetviach (kompenzácia nestálosti dodávok, elektrické autá, obrana atď.) a stane sa strategickou otázkou pre Európu a jej priemysel. Je potrebné dodať, že otázka uskladňovania energií z obnoviteľných zdrojov je jedným z hlavných argumentov odporcov týchto energií.

2.2.

Hoci sa väčšina primárnych zdrojov energie (plyn, ropa, uhlie) uskladňuje ľahko, otázkou naďalej zostáva veľkosť, náklady a umiestnenie zariadení na strategické uskladnenie. Iný veľký primárny zdroj energie, ktorým sú energie z obnoviteľných zdrojov, zaznamenáva v oblasti uskladňovania nerovnomerné výsledky. Vodnú energiu možno často akumulovať uskladnením vody v jazerách a vodných nádržiach. Zatiaľ čo aj biomasu možno uskladniť pomerne jednoducho, slnečnú a veternú energiu, ktoré sa zvyčajne používajú na výrobu elektriny, možno v súčasnosti uskladňovať len pomocou komplikovaných a nákladných čiastkových postupov.

3.1.

Európska komisia analyzovala scenáre dekarbonizácie energetického systému a v roku 2011 uverejnila Plán postupu v energetike do roku 2050, v ktorom sa uvádza viacero scenárov na rok 2050. Na dosiahnutie stanovených predpokladov z hľadiska dekarbonizácie by elektrárenský priemysel mohol využiť veľký podiel energie z obnoviteľných zdrojov (59 až 85 %), ktorý by z väčšej časti pochádzal z nestálych obnoviteľných zdrojov. V ďalšom oznámení z roku 2014 s názvom „Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ sa potvrdila cesta k dekarbonizácii a pre rok 2030 sa uvádza takmer 45 % podiel obnoviteľných zdrojov energie. To je v súlade s cieľmi, na ktorých sa dohodli lídri EÚ 23. októbra 2014 v súvislosti s politickým rámcom do roku 2030. Významný podiel nestálych obnoviteľných zdrojov energie v elektrizačnej sústave by si vyžadoval desiatky alebo stovky GW skladovacích kapacít v elektrizačnej sústave, dokonca i vtedy, ak by sa použili aj iné opatrenia na zvýšenie pružnosti.

3.2.

Európska komisia ďalej zaradila uskladnenie elektriny medzi svoje priority a viackrát zdôraznila prvoradý význam uskladňovania. Vo svojom pracovnom dokumente o uskladňovaní energie z roku 2013 (http://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/energy_storage.pdf) Komisia obhajuje lepšiu koordináciu tejto témy s ostatnými kľúčovými politickými oblasťami Európskej únie, ako je klíma. Uskladňovanie energie by malo byť začlenené do všetkých relevantných súčasných aj budúcich opatrení a právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky a klímy, ktoré by mali uskladňovanie energie podporovať, vrátane stratégií týkajúcich sa energetickej infraštruktúry. Komisia okrem toho vo svojom oznámení o energetickej únii (z 25. februára 2015) pripomína, že „Európska únia je odhodlaná stať sa svetovým lídrom v oblasti obnoviteľnej energie a globálnym rodiskom novej generácie technologicky vyspelých a konkurencieschopných obnoviteľných zdrojov. Stanovila si aj cieľ, aby bol v roku 2030 podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ aspoň 27 % jej spotreby.“ Komisia má v úmysle podnietiť novú stratégiu v oblasti výskumu a vývoja: „Ak má byť európska energetická únia svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, musí sa postaviť na čelo novej generácie technológií v tejto oblasti, ale aj riešení v oblasti uskladnenia.“

3.3.

V záveroch z posledného Madridského fóra sa uvádza, že Fórum potvrdzuje strategickú úlohu uskladňovania plynu pre bezpečnosť dodávok v EÚ. EHSV tiež zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rozvoj uskladňovania zemného plynu.

4.1.

Riešenia uskladňovania elektriny sa delia do štyroch základných kategórií, pričom v závislosti od potrieb energie, ale aj rôznych obmedzení možno energiu uskladňovať v rôznych podobách (elektrina, plyn, vodík, teplo, chlad) v blízkosti miest výroby, v energetických sieťach alebo pri mieste použitia:

4.2.

Najrozšírenejším spôsobom uskladňovania elektriny vo svete je hydraulická akumulácia v prečerpávacích vodných elektrárňach, ako napr. zdroje neprerušovaného napájania (z angl. UPS – „uninterruptible power system“). Narastá záujem o tieto systémy u prevádzkovateľov elektrizačných sústav, priemyselníkov a správcov budov v terciárnej sfére. Prečerpávacie elektrárne umožňujú začlenenie nestálych zdrojov energií z obnoviteľných zdrojov, najmä veternej a fotovoltickej; kapacity v čase najvyššej záťaže elektrizačnej sústavy a rozvrhnutie dopytu po elektrine; ekonomické rozhodovanie (dobitie v období nízkych cien a dopytu, predaj v čase vysokých cien a silného dopytu s vyrovnávacími „sociálnymi“ opatreniami); časové rozvrhnutie investícií do elektrických sietí. Je preto málo pravdepodobné, že plánované skladovacie kapacity budú postačujúce na kompenzáciu dlhých období bez vetra či slnka v prípade rozšírenia týchto typov energií z obnoviteľných zdrojov vo veľkom rozsahu.

4.3.

Na trhu uskladňovania energií sa tiež objavuje päť nových segmentov, ktoré by sa mohli v nasledujúcom desaťročí rozšíriť:

4.4.

Treba spomenúť aj sľubnú úlohu vodíka (hoci náklady a otázky bezpečnosti a dopravy výrazne znižujú jeho potenciál), ktorý predstavuje nosič energie bez emisií skleníkových plynov, ak samotný zdroj, z ktorého bol vyrobený, neobsahoval uhlík, a môže mať rôznorodé použitie, najmä v priemysle, ale aj pri miestnej výrobe elektriny (elektrické napájanie izolovaných oblastí, záložné generátory), uskladňovaní energie (podpora siete, rozvoj energií z obnoviteľných zdrojov) alebo kogenerácii. Používa sa tiež v doprave pozemnej (osobné vozidlá, hromadná doprava, nákladné vozidlá atď.), leteckej (celkový alebo čiastočný letecký pohon), námornej či riečnej (podmorský celkový alebo čiastočný pohon), pri rafinácii a v petrochémii (ekologický vodík) pričom netreba zabudnúť na ďalšie spôsoby využitia, najmä v prenosných zariadeniach (externé nabíjačky alebo integrované batérie). Toto všetko je v súčasnosti v štádiu vývoja.

Techniky na výrobu vodíka elektrolýzou a palivovým článkom sú veľmi flexibilné a výrazne dostupné, a to aj napriek tomu, že zostávajú málo efektívne, čo má za následok zvýšenie dopytu po veternej energii alebo solárnych paneloch, a teda dochádza k nadprodukcii. Vodík ako energetický nosič je nevyhnutný v systémoch, ktoré využívajú flexibilitu medzi rôznymi energetickými sieťami (napr. „Hybrid Power Plant“ v Berlíne). Vodík („metánový“ vodík) možno v prípade potreby vyrobiť z elektriny z obnoviteľných zdrojov a vstreknúť ho do plynových sietí alebo uskladniť na účely prípadnej distribúcie ako palivo alebo chemickú látku, alebo dokonca na opakované vstrekovanie vo forme elektriny. Metánový vodík, ktorý má zďaleka najväčší potenciál z hľadiska uskladňovania energie, pretože môže byť bezpečne prepravovaný a (dlhodobo) uskladňovaný v zariadeniach v súčasnosti používaných v plynovom priemysle (geologické ukladanie atď.), ponúka tiež možnosť vytvárať uhľovodíky s dlhým reťazcom (s rôznym využitím: do palív pre leteckú dopravu až po iné výrobky ako plasty, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú z fosílnych palív). Uhlík zastúpený v obehovom hospodárstve (CO2 atď.) bude okrem toho znovu použitý a nebude sa hromadiť v atmosfére. Ide teda o prechod od výroby skleníkových plynov k výrobe energie. Záujem o tieto riešenia ďalej zrastie vďaka využitiu tepla, ktoré sa uvoľní (exotermická reakcia) pri výrobe vodíka a výrobe elektriny z vodíka. Vodík je teda jedným zo zriedkavých nosičov energie, ktorý umožňuje hospodárske, spoločenské a environmentálne rozhodovanie medzi trhom elektriny a trhmi s ostatnými energiami.

4.5.

Ďalším jasným príkladom je uskladňovanie elektriny v batérii, ktorú vyprodukovali slnečné panely počas dňa. Problémom slnečných panelov na strechách obydlí je však to, že vyrábajú elektrinu v čase, keď sú domy prázdne. Večer, keď sa obyvatelia vrátia domov, slnko už dávno zapadlo a solárne panely už nevyrábajú energiu.

4.6.

Riešením by mohol byť objav jednej nemeckej spoločnosti a jeho zavedenie do praxe. Táto spoločnosť spojila niektoré časti so softvérom s aplikáciou pre inteligentné telefóny a umožnila používateľom zisťovať na svojom telefóne stav dobitia batérie, v ktorej sa uskladňuje elektrina vyrobená solárnymi panelmi počas dňa. Finančný výpočet hovorí za všetko: slnečné panely obydlia zvyčajne vyrobia 25 – 35 % potreby energie rodiny. Vďaka tomuto riešeniu pravidelne presahujú 70 %. S ohľadom na súčasné ceny je návratnosť investície osem rokov, pričom batérie majú záruku 20 rokov.

4.7.

V tomto prípade ide tiež o nabádanie na rodinnú výrobu a spotrebu, ktorú EHSV podporil vo viacerých svojich stanoviskách (pojem „výrobca-spotrebiteľ“, v angličtine „prosumers“).

4.8.

Ak už teda existujú viaceré riešenia, zdá sa, že možnosti dodatočných zariadení zostávajú aj tak obmedzené. Okrem toho významné prekážky aj naďalej bránia rozmachu nových, flexibilnejších technológií, ako napríklad lítiové-iónové batérie alebo princíp tzv. power-to-gas. Hlavná nevýhoda spočíva v nákladoch na tieto riešenia a ich hospodárskej konkurencieschopnosti, ktoré sú aj naďalej vzdialené trhovým podmienkam, a tiež v stále veľkých rozmeroch batérií. Agentúra Ademe vo svojej vízii do budúcnosti (Francúzska agentúra pre životné prostredie a kontrolu energie – Systémy uskladňovania energie/Strategický plán realizácie, 2011) predpokladá priemyselný rozmach stálych systémov uskladňovania až v horizonte od roku 2030. Na druhej strane McKinsey (Battery Technology Charges Ahead, McKinsey, 2012) predpokladá, že ak má cena za uskladnenie energie v nasledujúcich rokoch klesať, rozsah a rýchlosť tohto poklesu zostávajú otázne. Cena za lítiovú-iónovú batériu by sa mohla podľa tohto poradného orgánu znížiť z 600 $/kWh na 200 $/kWh v roku 2020 a na 160 $/kWh v roku 2025.

5.1.

EHSV pripomína, že potreba znížiť emisie skleníkových plynov a všeobecný trend k menšiemu využívaniu fosílnych energií (hoci v posledných rokoch boli nájdené nové ložiská) vedú k nárastu energií z obnoviteľných zdrojov, čo EHSV uviedol v mnohých stanoviskách (TEN/564 a TEN/508). EHSV vzhľadom na rozvoj energií z obnoviteľných zdrojov zdôraznil, že je potrebné zavádzať dodatočné zložky energetického systému, napríklad rozšírenia dopravných sietí, skladovacích zariadení a rezervných kapacít. Rozvoj energií z obnoviteľných zdrojov predstavuje vo veľkej miere strategickú výzvu, lebo na jednej strane umožní znížiť dovoz (čo znamená hospodársku a etickú výhodu) a na druhej strane vyžaduje prostriedky na uskladňovanie (zariadenia umožňujúce uskladnenie nielen zo dňa na deň, ale aj od jednej sezóny k druhej), ktoré navyše musia mať široký dosah.

5.2.

EHSV teda uznáva, že uskladňovanie je hlavnou otázkou pri transformácii energetiky, ktorá do veľkej miery zahŕňa nestále zdroje energií z obnoviteľných zdrojov. Pripomína potrebu vytvárania a zvyšovania skladovacích kapacít. Zdôrazňuje, že uskladňovanie energie je základným uľahčujúcim prvkom na dosahovanie hlavných energetických cieľov Európskej únie, ktoré EHSV podporuje, a to najmä:

5.3.

EHSV uznáva, že uskladňovanie energie môže predstavovať významné finančné náklady, ale aj environmentálne a zdravotné. Rovnako je to aj v súvislosti s niektorými projektmi podzemného uskladňovania plynu, ktoré sú v rozpore s ochranou vodných zdrojov. Z tohto dôvodu EHSV je za zlepšenie všetkých technológií. Domnieva sa totiž, že hromadné uskladňovanie môže znamenať významnú výhodu pri komplementárnosti energií z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na zmeny z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska pri výrobe fotovoltickej energie ju teda môže nahradiť veterná energia. Výbor zdôrazňuje, že to povedie k zavedeniu siete vzájomných prepojení medzi rôznymi zdrojmi elektriny, ktorá sa bude opierať o inteligentné siete („smart grids“). Tieto inteligentné siete využívajú informačné technológie, ktoré optimalizujú výrobu, distribúciu a spotrebu energie. EHSV sa domnieva, že táto technológia sa musí rozvíjať, pretože umožňuje riadiť dopyt po energii, pričom považuje za dôležité vychádzať z posúdenia vplyvu na túto problematiku, rešpektujúc pritom slobodu každého spotrebiteľa. Bolo by ešte užitočnejšie uskutočniť všeobecné hodnotenie všetkých nástrojov, akými sú M/441 a ochranný profil nemeckého BSI, ktoré umožňujú celkom bezpečne prenášať a šíriť údaje, zabezpečiť integráciu inteligentného domu („Smart Home“) atď., s cieľom nájsť konkrétne riešenia potrieb budúcich inteligentných miest, napríklad programovanie podľa meteorologickej predpovede.

5.4.

EHSV zdôrazňuje význam európskeho regulačného rámca pre uskladňovanie energie, ktorý umožní vyzdvihnúť výhody ekologizácie plynárenských a elektrických sietí.

5.5.

EHSV navyše pripomína, že trh s uskladňovaním elektriny pre elektrické siete zaznamenáva silný nárast a vytvára veľký potenciál pre tvorbu činností a pracovných miest, čo by malo kompenzovať straty z hľadiska zamestnanosti v iných oblastiach trhu s energiou. Investičné perspektívy zo strany prevádzkovateľov sietí a energetikov je možné vysvetliť čoraz väčšou potrebou integrácie nestálych energií. Výstavba akumulačných vodných elektrární, rekonštrukcia tých existujúcich a premena vodných nádrží na elektrárne tohto typu v Európe predstavuje základ rozvoja trhu. Existuje teda priestor na okamžitú redukciu prekážok vo výkonnosti akumulačných vodných elektrární. Na zabezpečenie hospodárskych a environmentálnych výhod tejto technológie stačí prijať opatrenia potrebné na to, aby sa takéto elektrárne mohli stavať a prevádzkovať.

6.1.

EHSV konštatuje, že až doteraz zmeriavala Únia svoje výdavky viac na rozvíjanie technológií ako na výskum a vývoj [správa s názvom „Énergie, l’Europe en réseaux“ (Energia, Európa prepojená sieťami), Michel Derdevet, 23. februára 2015]. Verejné výdavky na výskum a vývoj v Európe (všetky odvetvia) sú v skutočnom vyjadrení na podobnej úrovni ako v 80. rokoch 20. storočia (americké alebo japonské výdavky naopak narástli), ale energie z obnoviteľných zdrojov zaznamenávajú výrazný rozvoj. Plán SET (strategický plán v oblasti energetických technológií), ktorý sa zaviedol v roku 2007, nepriniesol primerané financovanie. Rôzne tlaky na európsky energetický systém tak z dôvodu začlenenia energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj z dôvodu zabezpečenia dodávok a hospodárskej konkurencieschopnosti Európy, si vyžadujú oživenie európskej spolupráce v oblasti energetického výskumu a vývoja. Uskladňovanie je významným prvkom hlavných projektov inteligentných sietí, ktoré sa začali v rokoch 2012 a 2013, a predstavuje významnú tému výskumu a vývoja, ktorého cieľom je nájsť odpovede na problematiku energetických sietí zajtrajška.

6.2.

Technológie uskladňovania energie sa nachádzajú v rôznych štádiách technologického a priemyselného pokroku. EHSV podporuje zintenzívnenie výskumných a vývojových činností a lepšiu súčinnosť na európskej úrovni najmä preto, že väčšina výskumných a vývojových projektov v Európe a vo svete rieši podobné výzvy a možnosti. EHSV vo viacerých stanoviskách vyjadril poľutovanie nad tým, že úsilie vyvíjané v oblasti výskumu nereflektuje tieto výzvy, a žiadal, aby sa na európskej úrovni toto úsilie zintenzívnilo. Členské štáty by sa mali takisto podporovať v tom, aby sa na tomto úsilí pomerne podieľali. Únia musí jednoznačne rýchlo posilniť svoju koordináciu a svoje investície so zreteľom na rozhodujúcu úlohu výskumu a vývoja pri odstránení posledných technických prekážok a vďaka modernizácii riešení uskladňovania aj pri znižovaní stále dosť vysokých investičných nákladov. To umožní lepšie začleniť energie z obnoviteľných zdrojov, znížiť náklady na transformáciu energetiky, obmedziť vplyv niektorých energií na zdravie, rozvíjať odborné vzdelávanie a zamestnanosť v tomto sektore, zaručiť bezpečnosť energetického systému, zabezpečiť rozvoj konkurencieschopných inovatívnych odvetví na medzinárodnej úrovni a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.