8.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/1

1.

článok 168 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia, a zároveň sa ustanovuje, že činnosti Únie, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie;

2.

závery Rady:

3.

odporúčanie Rady z 26. novembra 2013 o podpore zdraviu prospešných pohybových aktivít vo všetkých sektoroch (9);

4.

oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (10);

5.

oznámenie Komisie z 29. februára 2012 o realizácii strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (11);

6.

politické vyhlásenie zo zasadnutia na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných ochorení, ktoré schválilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v rezolúcii 66/2 z 19. septembra 2011 (12), a skutočnosť, že podľa odseku 65 tohto vyhlásenia sa na 69. zasadnutí VZ OSN v septembri 2014 predstaví správa o dosiahnutom pokroku;

7.

Globálnu stratégiu WHO pre výživu, telesnú aktivitu a zdravie, ktorú schválilo 57. zhromaždenie Svetovej zdravotníckej organizácie v máji 2004 (13);

8.

Európsku chartu boja proti obezite, prijatú na Európskej ministerskej konferencii WHO o boji proti obezite (15. – 17. novembra 2006 v Istanbule) (14);

9.

súbor odporúčaní o uvádzaní potravín a nealkoholických nápojov určených pre deti na trh, schválený na 63. zhromaždení Svetovej zdravotníckej organizácie v máji 2010 (15);

10.

uznesenie EUR/RC62/R4 s názvom Zdravie 2020 – Európsky politický rámec pre zdravie a životnú pohodu, prijatý na 62. zasadnutí regionálneho výboru WHO pre Európu 12. septembra 2012 (16);

11.

podporu členských štátov EÚ pre globálny akčný plán WHO v oblasti prevencie a kontroly neprenosných ochorení na obdobie 2013 – 2020 z 27. mája 2013 a jeho deväť dobrovoľných globálnych cieľov (17);

12.

viedenské vyhlásenie z 5. júla 2013 o výžive a neprenosných ochoreniach v kontexte rámca Zdravie 2020, na ktorom sa dohodli všetky európske členské štáty WHO s cieľom prijať opatrenia v boji proti obezite a priorizovať prácu v oblasti stravovania detí (18).

13.

že v súvislosti s obezitou a jej chorobnými dôsledkami sa konštatuje, že sa dosiahli rozmery epidémie (19), keďže na základe klasifikácie WHO opierajúcej sa o BMI viac ako polovica dospelého obyvateľstva EÚ trpí nadváhou alebo obezitou (20) a mimoriadne znepokojujúcou je miera nadváhy a obezity u detí a dospievajúcich.

Nadváha a obezita mimoriadne ovplyvňujú ľudské utrpenie; obzvlášť významné sú sociálne nerovnosti; každoročne ľudia umierajú v dôsledku ochorení spojených s nezdravou stravou a nedostatkom fyzickej aktivity; vzniká ekonomické zaťaženie, keďže až 7 % (21) rozpočtov v EÚ v oblasti zdravia sa každoročne čerpá priamo na ochorenia spojené s obezitou a ďalšie nepriame náklady vyplývajú zo straty produktivity v dôsledku zdravotných problémov a predčasných úmrtí;

14.

že spotreba ovocia a zeleniny je nízka a vysoký je príjem nasýtených tukov, transmastných kyselín, soli a cukru a že došlo k posunu smerom k sedavému spôsobu života a súvisiacemu poklesu fyzickej aktivity detí, dospievajúcich a dospelých.

15.

že podpora zdravia a prevencia ochorení majú priaznivý vplyv tak z hľadiska občanov, ako aj z hľadiska systémov zdravotnej starostlivosti a že zdravé stravovanie a fyzická aktivita významným spôsobom znižujú riziko chronických a neprenosných ochorení (22) a zásadne prispievajú k zdravému vývoju detí, predlžujú strednú dĺžku života v zdraví a prispievajú ku kvalitnému životu detí, dospievajúcich a dospelých;

16.

že investície do zdravia (23), podpora dobrého zdravia a udržiavanie aktivity ľudí do vyššieho veku môžu pomôcť zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť a prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020;

17.

že primeraná výživa v období tehotenstva a laktácie má zásadný význam; že dojčenie je najlepšou voľbou pre zdravie matky aj dieťaťa; že návyky, pokiaľ ide o stravovanie a fyzickú aktivitu, sa vytvárajú v ranom detstve a že učenie sa zdravým návykom a ich osvojovanie si v mladosti významným spôsobom zvyšujú pravdepodobnosť, že sa takéto návyky zachovajú aj do dospelosti;

18.

že opatrenia zamerané na deti a dospievajúcich by mohli byť prospešné pre celú rodinu a mohli by zahŕňať zmeny na úrovni rodiny, možnosti zdravej výživy v zariadeniach starostlivosti o deti a v školách a činnosti na boj proti sedavému spôsobu života a na zvýšenie fyzickej aktivity;

19.

že starší ľudia sú viac ohrození nedostatočnou výživou, hlavne v dôsledku toho, že sa menia ich výživové potreby a fyzická aktivita má tendenciu vekom sa znižovať, čo ovplyvňuje ich energetické potreby; a že je potrebné ďalej venovať pozornosť výživovým potrebám starších ľudí;

20.

že obezita a neprenosné ochorenia súvisiace s nezdravým stravovaním a nedostatkom fyzickej aktivity sú vyvolané viacerými faktormi; najlepšie výsledky prinášajú komplexné stratégie prevencie a prístupy zahŕňajúce viaceré zainteresované strany; problémy výživy a fyzická inaktivita sa musia riešiť integrovaným spôsobom a začleniť do programu príslušných zložení Rady;

21.

že je nevyhnutné zapojiť všetky politické oblasti a zainteresované strany s cieľom zvyšovať povedomie o dôležitosti zdravého stravovania a fyzickej aktivity, a to hlavne pokiaľ ide o deti a dospievajúcich, ale tiež v kontexte rodovej perspektívy, a s cieľom bojovať proti zavádzajúcim, nadmerným a neprimeraným formám reklamy a predaja;

22.

že z hľadiska príčin ochorení súvisiacich so stravovaním môže byť významnejší skôr celkový model stravovania než konkrétne potraviny; zdravé modely stravovania sa charakterizujú vysokou spotrebou ovocia a zeleniny, konzumáciou rýb a uprednostňovaním nízkotučných mliečnych výrobkov, celozrnných potravín, chudého mäsa a hydiny a používaním rastlinných olejov ako náhrady – podľa možností – za tuky v tuhom stave, ako to je napr. v stredomorskom stravovacom režime alebo v akomkoľvek inom stravovacom režime zodpovedajúcom príslušným národným stravovacím usmerneniam/výživovým odporúčaniam;

23.

že rizikové faktory spojené so spôsobom života, ako je nezdravé stravovanie a fyzická inaktivita, sú výraznejšie prítomné u menej vzdelaného obyvateľstva a v segmentoch populácie s nižším príjmom; vzdelávanie o zdraví a politiky a opatrenia na podporu zdravia by mali zahŕňať činnosti zamerané na zraniteľné skupiny obyvateľstva;

24.

že je naliehavo potrebné riešiť nerovnosti vo vzťahu k výžive a fyzickej aktivite medzi členskými štátmi aj v rámci členských štátov, pričom hľadisko výživy a fyzickej aktivity by sa malo zohľadniť vo všetkých príslušných politikách Únie;

25.

úlohu poskytovateľov starostlivosti, škôl, komunít a verejných orgánov pri ochrane a podpore najzraniteľnejších členov spoločnosti;

26.

význam predchádzajúcej spoločnej práce v tejto oblasti, ktorej výsledkom bola Stratégia riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe z roku 2007, ktorou sa presadzovalo vyvážené stravovanie a aktívny spôsob života a podporovali sa aktívne partnerstvá zahŕňajúce členské štáty (pracovná skupina na vysokej úrovni pre výživu a fyzickú aktivitu) a občiansku spoločnosť (platforma EÚ pre činnosť v oblasti stravovania, fyzickej aktivity a zdravia).

27.

nedávnu dohodu členských štátov o akčnom pláne EÚ pre detskú obezitu na obdobie 2014 – 2020 (24) z 24. februára 2014, od ktorého sa očakáva, že prispeje k podpore zdravej výživy a fyzickej aktivity a oslabí súčasné trendy v obezite prostredníctvom koordinovaných dobrovoľných opatrení členských štátov a zainteresovaných strán;

28.

výsledky Konferencie na vysokej úrovni o výžive a fyzickej aktivite od detstva do vyššieho veku: výzvy a príležitosti, ktorá sa konala 25. – 26. februára 2014 v Aténach a na ktorej sa poukázalo na to, že zdravé stravovanie a pravidelná fyzická aktivita sú preventívnymi opatreniami, ktoré je možné využívať počas celého života, zdôraznila sa dôležitosť toho, aby bola k dispozícii možnosť zdravej voľby a aby táto možnosť bola prístupná všetkým, poskytli sa dôkazy o tom, že boj proti epidémii obezity je priamo prepojený so zásadami zdravej výživy a dostatočnej fyzickej aktivity a že medziodvetvové prístupy sú účinným spôsobom riešenia spoločných výziev v oblasti zdravia v EÚ.

29.

v nasledujúcich rokoch naďalej považovali zdravé stravovanie a pravidelnú fyzickú aktivitu za absolútnu prioritu v záujme znižovania zaťaženia chronickými ochoreniami a stavmi, čo prispeje k lepšiemu zdraviu a kvalite života občanov EÚ a k udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti;

30.

podporovali politiky a iniciatívy zamerané na zdravé stravovanie a dostatočnú fyzickú aktivitu počas celého života, a to počnúc najranejšími obdobiami života – pred a počas tehotenstva, presadzovaním a podporou dostatočného dojčenia a primeraného zavádzania doplnkovej stravy, pokračujúc zdravým stravovaním a podporou fyzickej aktivity v rodine a školskom prostredí v období detstva a dospievania a neskôr v dospelosti a staršom veku;

31.

akčný plán EÚ pre detskú obezitu na obdobie 2014 – 2020 podľa potreby využívali ako usmernenie pre účinné opatrenia na znižovanie obezity detí a propagáciu osvedčených postupov;

32.

umožnili občanom a rodinám informovane sa rozhodovať o stravovaní a fyzickej aktivite poskytnutím informácií určených všetkým vekovým a sociálno-ekonomickým skupinám, a predovšetkým najzraniteľnejším skupinám, ktorými sú deti, dospievajúci a starší občania, o vplyve životného štýlu na zdravie, o možnostiach zlepšenia ich stravovacích modelov a úrovni fyzickej aktivity;

33.

podporovali zdravé stravovacie možnosti a spoločne so zainteresovanými stranami pracovali na tom, aby tieto možnosti boli k dispozícii, aby boli ľahko dostupné, ľahko zvoliteľné a cenovo dostupné pre všetkých občanov v záujme zníženia nerovností a poskytnutia príležitostí a priestorov na každodennú fyzickú aktivitu doma, v škole a na pracoviskách;

34.

presadzovali politiky, ktorými sa starší ľudia podporujú v tom, aby zostali aktívni, a aby sa tak zabránilo funkčnému úpadku, a to vytváraním prostredia, ktoré podporuje ich aktívne zapojenie do programov fyzickej aktivity, ktoré sú prispôsobené ich potrebám;

35.

podľa potreby presadzovali vykonávanie usmernení EÚ v oblasti fyzickej aktivity pre zdravie; plánovanie národných a nadnárodných dopravných politík a územného plánovania s cieľom zvýšiť prístupnosť pre chodcov a cyklistov, ich rešpektovanie a bezpečnosť a poskytnúť im podpornú infraštruktúru;

36.

presadzovali zdravé prostredie, predovšetkým v školách, predškolských a športových zariadeniach podporou poskytovania zdravých stravovacích možností založených na nutričných normách, riešením nadmernej dostupnosti a príjmu soli, nasýtených tukov, transmastných kyselín a cukru, ako aj častej spotreby alebo spotreby vo veľkých množstvách v prípade nealkoholických nápojov sladených cukrom a/alebo s obsahom kofeínu a nabádali deti a dospievajúcich, aby sa pravidelne venovali fyzickej aktivite;

37.

presadzovali iniciatívy na podporu zdravia na pracovisku s cieľom uľahčovať zdravé stravovacie návyky a integrovať fyzickú aktivitu do každodenného pracovného života;

38.

podporovali zdravotných pracovníkov vytváraním podmienok na poskytovanie preventívneho poradenstva a starostlivosti občanom v súvislosti so zdravými stravovacími modelmi, výživou a fyzickou aktivitou; vypracovali a podporovali vykonávanie osvedčených postupov založených na dôkazoch pre prevenciu, diagnostiku a riadenie obezity a nedostatočnej výživy, predovšetkým v detstve, dospievaní a medzi staršími osobami;

39.

zapojili sa do medziodvetvových a prierezových opatrení na podporu zdravého stravovania a fyzickej aktivity vo všetkých politikách zameraných na ovplyvnenie rastúceho podielu neprenosných ochorení spojených s nezdravým stravovaním a fyzickou inaktivitou, nadváhou a obezitou a nízkymi mierami účasti na fyzickej aktivite vo všetkých vekových skupinách a všetkých sociálno-ekonomických vrstvách;

40.

naďalej rozvíjali partnerstvo so všetkými zainteresovanými stranami vrátane priemyslu, subjektov potravinárskeho odvetvia, zdravotných a spotrebiteľských MVO a akademickej obce s cieľom podporiť účinné, rozsiahle a overiteľné kroky alebo dohody v nadväznosti na príklad platformy EÚ pre činnosť v oblasti stravovania, fyzickej aktivity a zdravia, hlavne vo vzťahu k zmene zloženia potravín, a to minimalizáciou obsahu transmastných kyselín, znížením obsahu nasýtených tukov, pridaného cukru a množstva soli vo všetkých potravinách, ako aj prispôsobením veľkostí porcií stravovacím požiadavkám.

41.

podporovali vypracovanie a/alebo vykonávanie národných akčných plánov v oblasti potravín a výživy, ďalšie opatrenia a politiky na riešenie spoločných výziev v oblasti zdravia súvisiacich s nezdravými stravovacími modelmi, obezitou, nedostatočnou výživou a fyzickou inaktivitou občanov EÚ všetkých vekových skupín s osobitným zameraním na deti a starších ľudí a aby prípadne podporovali realizáciu nákladovo efektívnych riešení;

42.

zvážili vhodné opatrenia, ktoré by prispeli k vykonávaniu akčného plánu EÚ pre detskú obezitu na obdobie 2014 – 2020 vrátane spoločnej akcie zahrnutej do programu EÚ v oblasti zdravia;

43.

podporovali opatrenia na zníženie vystavenia detí reklamám, podpore predaja a propagácie potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, pridaných cukrov alebo soli;

44.

podporovali zdravé stravovanie s dôrazom na stravovacie režimy podporujúce zdravie, ako je napr. stredozemský stravovací režim alebo akýkoľvek iný stravovací režim zodpovedajúci príslušným národným stravovacím usmerneniam/výživovým odporúčaniam;

45.

využívali existujúce nástroje, ktoré majú k dispozícii, predovšetkým tretí akčný program pre činnosť Únie v oblasti zdravia (2014 – 2020) a Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu na podporu výskumu a politických opatrení;

46.

zlepšovali existujúci zber údajov založený na porovnateľných metódach pre posudzovanie tendencie vývoja v príjme potravy, dostupnosti potravín na úrovni jednotlivca a domácností, fyzickej aktivity a sedavého spôsobu života;

47.

v spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami preskúmali najlepšie spôsoby na identifikáciu nedostatočne pokrytých oblastí výskumu; urýchlili výmenu a preberanie osvedčených postupov a priorizovali výskum stavu výživy a fyzickej aktivity a správania skupín obyvateľstva s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva vrátane detí a starších ľudí;

48.

priorizovali podporu posúdeniu nákladovej efektívnosti činností a politík na podporu zdravého stravovania a fyzickej aktivity podľa potreby v rôznych sociálno-ekonomických a socio-demografických skupinách obyvateľstva.

49.

naďalej poskytovala podporu a koordináciu súčasnému politickému rámcu v oblasti výživy a fyzickej aktivity prostredníctvom pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre výživu a fyzickú aktivitu a platformy EÚ pre činnosť v oblasti stravovania, fyzickej aktivity a zdravia a ďalej uľahčovala výmenu informácií a usmernení o účinných osvedčených postupoch;

50.

stanovila nutričné profily, ako sa požaduje v článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách;

51.

podporovala prenos a rozšírenie úspešných iniciatív do iných regiónov a odvetví a uľahčovala takýto prenos s cieľom pomôcť transformácii osvedčených postupov do pravidelných činností, ktorými sa zlepší výživový/potravinový príjem a stravovacie modely a fyzická aktivita európskeho obyvateľstva;

52.

podporovala opatrenia a stratégie aktívneho a zdravého starnutia, a to hlavne so zreteľom na prevenciu, kontrolu a posudzovanie nedostatočnej výživy spojenej so zhoršením celkového zdravia a starším vekom, vychádzajúc z osvedčených postupov určených v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a zdravé starnutie (25);

53.

podporovala členské štáty, aby podľa potreby lepšie využívali existujúce ukazovatele a monitorovacie systémy pre neprenosné ochorenia tak, ako ich vypracovala WHO a ako existujú v súčasnosti, s cieľom skvalitniť vykazovanie v globálnom monitorovacom rámci pre neprenosné ochorenia;

54.

podala Rade správu v roku 2017 a potom znovu v roku 2020 o pokroku pri vykonávaní akčného plánu EÚ pre detskú obezitu na obdobie 2014 – 2020, ako aj ďalších iniciatív vykonávaných v kontexte stratégie riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe.