EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52014XG0614(04)

Závery Rady z 20. mája 2014 o podpore podnikania mládeže v záujme posilnenia sociálneho začlenenia mladých ľudí

OJ C 183, 14.6.2014, p. 18–21 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

14.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 183/18


Závery Rady z 20. mája 2014 o podpore podnikania mládeže v záujme posilnenia sociálneho začlenenia mladých ľudí

2014/C 183/04

RADA EÚROPSKEJ ÚNIE:

UZNÁVAJÚC, ŽE:

1.

Hospodárska kríza, ktorá sa začala v druhej polovici uplynulého desaťročia, dostala dnešnú mladú generáciu do veľmi nestabilnej situácie. Nezamestnanosť mládeže zostáva na historickom maxime, pričom v EÚ-28 dosahuje 23,2 % a v eurozóne 23,8 % (december 2013).

2.

V dôsledku takejto vysokej nezamestnanosti čelia mladí ľudia rastúcej chudobe a sociálnemu vylúčeniu a čoraz viac ich má pocit, že pri hľadaní lepších príležitostí sú nútení opustiť svoju vlasť a niekedy aj Európu. V dôsledku toho dochádza v niektorých členských štátoch k tzv. odlivu mozgov, ktorý môže byť ťažké zvrátiť.

3.

Európska únia prostredníctvom stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív „Nové zručnosti a nové pracovné miesta“, „Digitálna agenda pre Európu“, „Inovácia v Únii“ a „Mládež v pohybe“ propaguje podnikateľstvo podporou podnikateľského ducha a súvisiacich znalostí, zručností a kompetencií, ktoré môžu stimulovať konkurencieschopnosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

4.

Podnikanie je významným hnacím motorom hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest: vytvára nové podniky a pracovné miesta, otvára nové trhy, zvyšuje produktivitu a vytvára bohatstvo. Mladý človek s podnikateľským duchom sa ľahšie zamestná. Podnikanie, a najmä malé stredné podniky (MSP), sú oporným pilierom hospodárstva EÚ a predstavujú najvýdatnejší zdroj nových pracovných miest (1).

5.

V kultúrach, v ktorých sa uznáva a oceňuje podnikavé správanie, ako napríklad rozumné riskovanie a nezávislé myslenie, prevláda tendencia vytvárať nové riešenia sociálnych výziev. V tejto súvislosti je potrebné zlepšiť vnímanie podnikateľov zo strany verejnosti, zintenzívniť podnikateľské vzdelávanie a osobitnú pozornosť je potrebné venovať nedostatočne zastúpeným skupinám, ktorým je potrebné poskytnúť pomoc pri zakladaní, prevádzkovaní alebo rozširovaní podniku.

6.

Podnikanie nie je založené len na túžbe po zisku. Naše hlavné spoločenské výzvy riešia rôzni aktéri z verejného i súkromného sektora, organizácie občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva (2), ktoré spájajú sociálny a podnikateľský rozmer. Táto tendencia sa nazýva „sociálne podnikanie“ a tento nový druh organizácií „sociálne podniky“.

7.

Kultúra a tvorivosť boli v „obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže“ označené za oblasť činnosti pre politiku v oblasti mládeže. Kultúrne a tvorivé odvetvia (3) môžu ponúknuť veľa príležitostí na premenu tvorivosti mladých ľudí a ľudského kapitálu na inteligentný rast a pracovné miesta. V digitálnej ére je účasť silným nástrojom presadzovania sociálneho začlenenia a sociálnej angažovanosti najmä v radoch mládeže.

8.

Skupina expertov pre „podporu tvorivosti a inovačnej kapacity mladých ľudí identifikovaním kompetencií a zručností nadobudnutých prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia“ sa vo svojej záverečnej správe zaoberala otázkou, ako zvýšiť zamestnateľnosť mladých ľudí.

SA DOMNIEVA, ŽE

9.

Podnikanie môže byť dôležitým prvkom na ceste k samostatnosti, osobnostnému rozvoju a blahobytu mladých ľudí. Podnikanie možno považovať za jedno z riešení v boji proti nezamestnanosti mládeže.

10.

Európa by mala investovať do podnikateľského vzdelávania a odbornej prípravy, do tvorby prostredia, v ktorom môžu podnikatelia prosperovať a rásť, ako aj do oslovovania osobitných skupín a zviditeľňovania podnikateľov ako kariérnych vzorov.

11.

Mladých ľudí môže osloviť najmä model „sociálneho podnikania“, ktorý je v prvom rade zameraný na podporu všeobecného prospechu spoločnosti a ktorým im poskytuje možnosť nájsť inovačné riešenia súčasných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev. Myšlienka sociálneho podnikania, ktorá je blízka ľuďom a miestnym komunitám, zabezpečuje sociálnu súdržnosť, pretože zapája mladých ľudí vrátane tých, ktorí patria do zraniteľných skupín.

12.

Sociálne podniky (4) prispievajú k inteligentnému rastu tým, že prostredníctvom sociálnej inovácie reagujú na nové potreby; vytvárajú udržateľný rast tak, že berú ohľad na svoj vplyv na životné prostredie a že majú dlhodobú víziu; sú jadrom inkluzívneho rastu, pretože kladú dôraz na ľudí a sociálnu súdržnosť.

V TEJTO SÚVISLOSTI:

13.

Môže politika v oblasti mládeže zohrávať úlohu v medziodvetvovej spolupráci, ktorá môže pomôcť pri prekonávaní prekážok. Podnikanie si ako veľa iných oblastí vyžaduje dlhodobý prístup a pevnú vieru v schopnosti mladých ľudí. Na splnenie týchto podmienok je potrebné mladých ľudí povzbudzovať, vštepovať im odmlada podnikateľského ducha – viesť ich k iniciatívnosti, sebadôvere, rozumnému riskovaniu, tvorivosti, organizovanosti, húževnatosti, aby sa plne rozvinul ich potenciál a aby úspešne vstúpili na trh práce. V rámci presadzovania podnikania mládeže s osobitným dôrazom na sociálne podnikanie sa stanovili tieto priority:

Posilňovať podnikateľského ducha a podnikateľské zručnosti mladých ľudí prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. Podnikateľské kompetencie zahŕňajú prierezové zručnosti a postoje, ako aj znalosti. Kľúčovým nástrojom rozvoja prierezových zručností je mládežnícka práca.

Presadzovať medzi mladými ľuďmi mládežnícku prácu (prostredníctvom informovania, poradenstva a mentorstva) a dobrovoľnícke činnosti ako prostriedok získania zručností potrebných na nájdenie pracovného miesta alebo začatie vlastného projektu. Uznávať prínos mládežníckej práce z hľadiska posilňovania podpory tvorivej energie a inovačnej kapacity mladých ľudí ako kľúčového prvku ich osobnostného rozvoja a aktívneho začlenenia.

Podporovať a ďalej posilňovať medzi mladými ľuďmi „sociálne podnikanie“ ako model podnikania, a to tak, aby sa zvýšila ich zamestnateľnosť a pritom sa zohľadňovali udržateľné a environmentálne hodnoty.

Presadzovať, aby všetci mladí ľudia získavali digitálne zručnosti, ktoré im umožnia v plnej miere využívať potenciál digitálneho sveta.

Presadzovať medzi mladými ľuďmi ako aktérmi a používateľmi kultúrne povedomie, čím sa zvýši ich zmysel pre iniciatívnosť a podnikateľský duch. Prístup ku kultúre a aktívna účasť na kultúrnych aktivitách môže zlepšiť blahobyt mladých ľudí a ich povedomie o spoločnom kultúrnom dedičstve.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

14.

Uznali významnú úlohu podnikania a podnikov v boji proti nezamestnanosti mládeže; vyvíjali a posilňovali politiky na zlepšenie znalostí o rôznych aspektoch podnikania medzi mladými ľuďmi.

15.

Uznali význam podnikateľského vzdelávania od mladého veku a vyzdvihli úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia pri zabezpečovaní komplexného prístupu k osobnostnému rozvoju mladých ľudí a pri uľahčovaní ich úspešného začlenenia na trh práce.

16.

Presadzovali mládežnícku prácu a dobrovoľnícke činnosti ako kľúčové nástroje rozvoja prierezových a sociálnych zručností, ktoré sú potrebné pri prevádzkovaní podnikov a podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti ďalej rozvíjali a zdôrazňovali uznávanie alebo potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, a to aj pokiaľ ide o výsledky relevantné z hľadiska podnikania.

17.

Zvážili uznávanie mládežníckych organizácií ako jedného z hlavných poskytovateľov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ktoré vedú k rozvoju podnikateľského ducha a podnikateľských zručností. V tejto súvislosti by členské štáty mohli zvážiť zvýšenie podpory mládežníckych organizácií z hľadiska poskytovania usmernení, mentorstva a kvalitnej odbornej prípravy.

18.

Presadzovali a podporovali začínajúce podniky a sociálne podniky pri prekonávaní výrazných prekážok prístupu k financiám, podporným službám a možnostiam mentorstva (čo zahŕňa aj efektívne využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov, ak sú v súlade s dohodami o partnerstve).

19.

Vo vhodných prípadoch poskytovali podporu znižovaním prípadných prekážok v súlade s úrovňou sociálneho a environmentálneho vplyvu.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

20.

Zviditeľňovali sociálne podnikanie a vyvíjali nástroje na lepšie pochopenie tohto odvetvia. V tejto súvislosti zlepšovali znalosti a presadzovali rôzne formy podnikov, sociálne podniky (vrátane družstiev), kultúrne a tvorivé podniky a iné.

21.

Uľahčovali stáže a výmeny, výmenu skúseností a iné vzdelávacie aktivity zamerané na zlepšenie podnikateľských postojov a zručností (napr. zapájanie mladých ľudí do priamych podnikateľských činností, odborná príprava na pracovisku, siete, presadzovanie špecializovaných zručností) a aby podporovali úsilie o vymedzenie vzdelávacích výsledkov takýchto aktivít. Presadzovali vývoj nástrojov, ktoré mladým ľuďom umožnia posúdiť a prezentovať svoje podnikateľské zručnosti a kompetencie.

22.

Nabádali malé podniky a mladých podnikateľov k inovovaniu a plnému využitiu príležitostí, ktoré ponúka vnútorný trh EÚ, tým, že ich podnietia k rozširovaniu pôsobnosti do zahraničia a k zapojeniu sa do cezhraničnej výmeny znalostí a spolupráce. V záujme dosiahnutia týchto cieľov by sa mali presadzovať siete mladých sociálnych podnikateľov a potenciálnych partnerov.

23.

Nabádali k výmene príležitostí a spolupráci medzi mladými podnikateľmi z rôznych členských štátov. Posilnili recipročnú medzigeneračnú solidaritu výmenou znalostí medzi skúsenejšími podnikateľmi a mladými ašpirantmi. Presadzovali programy podnikateľského mentorovania na vnútroštátnej a európskej úrovni.

24.

Zintenzívnili medziodvetvovú spoluprácu a zabezpečili prístup k informáciám a podporným službám s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pre mladých podnikateľov a znížiť ich administratívne zaťaženie.

25.

Presadzovali prístupnosť medzi všetkými relevantnými zainteresovanými stranami a nabádali k využívaniu európskych programov (ako je Erasmus+, Erasmus pre mladých podnikateľov v rámci programu COSME, Európsky sociálny fond a iné finančné programy pre sociálne podniky a mikrofinancovanie v rámci programu pre zamestnanosť a sociálnu inováciu) s cieľom zlepšiť podnikateľské zručnosti mladých ľudí, vo vhodných prípadoch presadzovať špecializovanú podporu pre mladých podnikateľov a budovať kapacity tých, ktorí pracujú s mladými ľuďmi v záujme plného využitia ich potenciálu.

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

26.

Zvyšovala povedomie o podnikaní mládeže, okrem iného aj na Európskom portáli pre mládež, a prezentovala osvedčené postupy v oblasti podnikania mládeže (pokiaľ možno v spojení s Európskym týždňom MSP).

27.

Začala výskum alebo štúdiu a zlepšovala znalosti o podnikaní mládeže s dôrazom na mladých podnikateľov, sociálne podnikanie a ekologické pracovné miesta, ako aj na úlohu mládežníckej práce v tejto súvislosti.

28.

Posilňovala aktívnu spoluprácu medzi mladými podnikateľmi s príslušnými obchodnými a sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami, okrem iného aj prostredníctvom programu Erasmus+ a Erasmus pre mladých podnikateľov.


(1)  Medzi SME patrí viac ako 99 % všetkých európskych podnikov. Zabezpečujú dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore a prispievajú k viac ako polovici celkovej pridanej hodnoty vytvorenej podnikmi v EÚ (domovská stránka GR Európskej komisie pre podnikanie a priemysel).

(2)  Sociálne hospodárstvo zamestnáva v EÚ viac ako 14,51 milióna ľudí, čo predstavuje 6,5 % celkového počtu zamestnaných. Patria sem subjekty s osobitným právnym postavením (družstvá, nadácie, združenia, vzájomné spoločnosti), ako aj sociálne podniky vo forme bežnej súkromnej spoločnosti s ručením obmedzeným alebo verejnej obchodnej spoločnosti (Iniciatíva pre sociálne podnikanie – SEC (2011)1278 final).

(3)  Kultúrne a tvorivé odvetvia predstavujú 4,5 % európskeho HDP a zamestnávajú takmer 8 miliónov pracovníkov (Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ COM(2012) 537 final).

(4)  Sociálny podnik je subjektom sociálneho hospodárstva, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť sociálny vplyv, a nie priniesť zisk vlastníkom alebo akcionárom. Funguje tak, že na trh dodáva tovar a poskytuje služby podnikateľským a inovačným spôsobom, pričom svoje zisky využíva najmä na plnenie sociálnych cieľov. Riadenie je otvorené a zodpovedné, pričom sa na ňom predovšetkým podieľajú zamestnanci, spotrebitelia a zainteresované strany, ktoré sú ovplyvňované jeho obchodnými činnosťami (Iniciatíva pre sociálne podnikanie – SEK (2011)1278 v konečnom znení).


Top