DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Dôvody a ciele návrhu

Trh s ekologickými výrobkami sa v posledných 10 rokoch vyznačuje dynamickým vývojom hnaným silným rastom dopytu. Celosvetový trh s ekologickými potravinami narástol od roku 1999 štvornásobne. Plocha, na ktorej sa vykonáva ekologická výroba v Európskej únii (ďalej len „Únia“), sa zdvojnásobila. Každý rok sa na 500 000 hektároch pôdy začne hospodáriť v rámci ekologického poľnohospodárstva. S týmto rozširovaním trhu však nedrží krok vnútorná ponuka a ani legislatívny rámec. Pravidlami výroby sa dostatočne nezohľadňujú vyvíjajúce sa obavy a očakávania spotrebiteľov a občanov; pravidlá označovania sú komplikované; zistili sa slabé miesta v systéme kontrol a v režime obchodovania. Právne predpisy sú zložité a spôsobujú vysoké administratívne zaťaženie, ktoré malým poľnohospodárom bráni zapojiť sa do systému ekologického poľnohospodárstva Únie. Niektoré výnimky, ktoré boli potrebné pre rozvoj tohto sektora, sa už nezdajú opodstatnené.

Zámerom návrhu je zlepšiť právne predpisy o ekologickej výrobe s týmito cieľmi:

1.      odstrániť prekážky udržateľného rozvoja ekologickej výroby v Únii;

2.      zaručiť poľnohospodárom a prevádzkovateľom spravodlivú hospodársku súťaž a umožniť vnútornému trhu, aby účinnejšie fungoval;

3.      zachovať alebo zvýšiť dôveru spotrebiteľov v ekologické výrobky.

1.2.        Všeobecný kontext

Pri prijímaní nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov[1] Rada určila niekoľko otázok, ku ktorým mala Komisia po preskúmaní skúseností získaných pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 834/2007 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu.

Počas zasadnutia Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo, ktoré sa konalo 13. – 14. mája 2013[2], Rada prijala závery správy Komisie[3] a vyzvala členské štáty a Komisiu, aby ambiciózne rozvili odvetvie ekologickej výroby, aby preskúmali súčasný právny rámec a aby sa pritom zamerali na zlepšenie jeho prehľadnosti a jeho zjednodušenie s cieľom zlepšiť jeho použiteľnosť a zabezpečiť obdobie stability a istoty a aby sa venovali súčasným otvoreným otázkam, ktoré si vyžadujú ďalšie rozpracovanie.

Preskúmanie právnych predpisov o ekologickej výrobe je súčasťou programu Komisie týkajúceho sa regulačnej vhodnosti a efektívnosti[4].

Preskúmanie poskytuje príležitosť na zosúladenie vykonávacích právomocí Komisie podľa nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 s cieľom rozlišovať medzi delegovanými a vykonávacími právomocami Komisie zavedenými článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

1.3.        Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Prvý právny predpis Únie týkajúci sa ekologickej výroby bol prijatý v roku 1991. Nariadením Rady (EHS) č. 2092/91 sa právne vymedzila ekologická výroba prostredníctvom pravidiel výroby a stanovili požiadavky na kontroly a označovanie a pravidlá dovozu ekologických výrobkov. Tým sa vytvoril základ na ochranu spotrebiteľov a ekologických výrobcov pred nepravdivými a zavádzajúcimi ekologickými tvrdeniami.

Uvedený právny predpis bol zrevidovaný prijatím nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 v júni v roku 2007, v ktorom sa najmä:

– bližšie vymedzila ekologická výroba opísaním jej cieľov a zásad;

– zlepšila harmonizácia pravidiel ekologickej výroby v rámci Únie tým, že sa odstránili vnútroštátne pravidlá pre živočíšne výrobky;

– zaviedla možnosť výnimiek z pravidiel v zodpovednosti členských štátov, ale s prísnymi obmedzeniami a na obmedzený čas;

– spojil systém kontroly ekologických výrobkov so systémom úradných kontrol potravín a krmív ustanoveným v nariadení (ES) č. 882/2004[5] a zaviedla povinná akreditácia súkromných inšpekčných organizácií;

– reštrukturalizoval sa dovozný režim: Európska únia okrem uznávania tretích krajín na účely rovnocennosti uznáva súkromné inšpekčné organizácie pôsobiace v tretích krajinách na účely rovnocennosti alebo súladu. Predchádzajúci systém individuálnych povolení udeľovaných členskými štátmi pre jednotlivé zásielky sa odstránil zo základného nariadenia a postupne sa ukončuje.

1.4.        Súlad s ostatnými politikami

Touto iniciatívou sa sledujú ciele oznámenia o inteligentnej regulácii v Európskej únii. Jedným z cieľov revízie je znížiť legislatívne zaťaženie.

Je to v súlade so všeobecným rámcom stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o prioritu udržateľného rastu a podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje.

Táto iniciatíva je v súlade s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorou sa formuje celkový rámec rozvoja poľnohospodárstva v Únii v období rokov 2014 – 2020[6]. Cieľom nových ustanovení je udržateľná konkurencieschopnosť v záujme dosiahnutia hospodársky životaschopného odvetvia potravinárskej výroby, ako aj udržateľné riadenie prírodných zdrojov Únie pochádzajúcich z pôdy, v rámci ktorého sa ekologická výroba určila ako kľúčový prvok.

V návrhu sa zohľadňuje nová spoločná rybárska politika, pokiaľ ide o akvakultúru, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní udržateľnej dlhodobej potravinovej bezpečnosti, ako aj rastu a zamestnanosti a zároveň znižuje tlak na voľne žijúce populácie rýb v prostredí rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných živočíchov.

Je v súlade aj s návrhom Komisie týkajúcim sa nového nariadenia Rady a Parlamentu o úradných kontrolách[7], ktorým sa má konsolidovať integrovaný prístup vo všetkých oblastiach týkajúcich sa potravinového reťazca prostredníctvom racionalizácie a zjednodušenia celkového legislatívneho rámca a zároveň plnenia cieľa lepšej právnej úpravy. Konkrétne sa podľa potreby zlaďujú a/alebo objasňujú vymedzenia pojmov a navrhujú sa potrebné ustanovenia o osobitných kontrolách, ktoré sa majú začleniť do jedného právneho rámca pre úradné kontroly.

Napokon, systém ekologickej výroby je súčasťou systémov kvality poľnohospodárskych výrobkov Únie a zemepisných označení, zaručených tradičných špecialít, výrobkov najvzdialenejších regiónov EÚ a horských oblastí, ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov a ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality[8].

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.        Konzultácie

Súčasná situácia sa dôkladne analyzovala na základe informácií zozbieraných počas sérií vypočutí zainteresovaných strán, na ktoré Komisia pozvala vyše 70 odborníkov a akademikov, aby v plnej miere prediskutovali súčasné a budúce výzvy, ktorým čelí odvetvie ekologickej výroby.

Komisia začiatkom roku 2013 začala on-line konzultáciu. Dostala približne 45 000 odpovedí na dotazník a takmer 1 400 voľných príspevkov. Väčšinu (96 %) odpovedí poslali občania Európskej únie a zvyšné 4 % poslali zainteresované strany.

Okrem toho na viacerých stretnutiach poradnej skupiny pre ekologické poľnohospodárstvo boli zainteresované strany v sektore informované o uvedenom preskúmaní a v tejto súvislosti sa s nimi uskutočnili konzultácie.

Členské štáty ako príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie právnych predpisov boli priebežne informované o technických stránkach preskúmania a uskutočňovali sa s nimi konzultácie.

2.2.        Hlavné výsledky konzultácií

Respondenti, ktorí odpovedali v rámci verejných konzultácií, sa zaujímali najmä o environmentálne otázky a otázky kvality. Chceli by, aby sa posilnili pravidlá týkajúce sa európskych ekologických výrobkov, a želajú si jednotnosť ekologických pravidiel pre poľnohospodárov a ostatné subjekty v rámci celej Únie. Preto je väčšina za zrušenie výnimiek z pravidiel. V súvislosti so zvyškami výrobkov a látok, ktoré nie sú povolené na používanie v ekologickej výrobe, respondenti vyjadrili vysoké očakávania. Ekologické logo Európskej únie ako prostriedok rozpoznávania ekologických výrobkov umiestnili na rovnakú úroveň ako vnútroštátne logá. Väčšina občanov a zainteresovaných strán dôveruje systému ekologickej kontroly, myslí si však, že by sa mohol zlepšiť, a to najmä zavedením elektronickej certifikácie. Väčšina je aj za skupinovú certifikáciu malých poľnohospodárov.

V odvetví ekologickej výroby sa všeobecne uznáva potreba zlepšiť právne predpisy o ekologickej výrobe. Existuje všeobecná zhoda aj v tom, že ekologická výroba by sa mala držať svojich zásad a cieľov a že výnimky z pravidiel by sa mali zrušiť.

2.3.        Posúdenie vplyvu

Pri posudzovaní vplyvu sa porovnali tri alternatívne politické scenáre:

– zlepšenie súčasného stavu na základe vylepšení a lepšieho presadzovania súčasných právnych predpisov;

– trhová možnosť zameraná na zabezpečenie podmienok potrebných na dynamické reagovanie s cieľom podporiť ďalší rozvoj trhu s pružnejšími pravidlami. Dlhodobé mimoriadne pravidlá by sa mali začleniť do pravidiel výroby;

– zásadová možnosť, ktorej cieľom je opätovne zamerať ekologickú výrobu na jej zásady, ktoré by sa mali viac odrážať v pravidlách výroby. Mimoriadne pravidlá by sa zrušili.

Tieto tri možnosti politiky sa posudzovali na základe ich potenciálu dosiahnuť ciele SPP 2020, osobitné politické a operačné ciele preskúmania, ako aj z hľadiska efektívnosti a účinnosti. Zásadová možnosť má podľa všetkých hodnotených kritérií lepšie výsledky, za ňou nasleduje trhová možnosť a napokon vylepšený súčasný stav.

Predpokladá sa, že zásadová možnosť prinesie tieto výsledky:

– pozitívnymi vyhliadkami trhu vďaka vyššej dôvere spotrebiteľov by sa mali podporiť ceny ekologických výrobkov a prilákať nováčikovia;

– odstránením výnimiek z pravidiel by sa malo prispieť k rozvoju ekologických vstupov, najmä osív;

– jasnejšími a jednoduchšími pravidlami výroby sa zvýši atraktívnosť tohto odvetvia;

– hospodárska súťaž sa stane spravodlivejšou vďaka väčšej harmonizácii, jednoduchším a jasnejším pravidlám a prechodu od rovnocennosti k dodržiavaniu predpisov na účely uznania súkromných inšpekčných organizácií v tretích krajinách;

– dôvera spotrebiteľov sa posilní zlepšením kontrolného systému a harmonizovaním pravidiel výroby, v ktorých sa zohľadnia meniace sa spoločenské obavy (systém environmentálneho riadenia pre spracovateľov a obchodníkov, dobré životné podmienky zvierat);

– prístup založený na hodnotení rizika by mal zlepšiť účinnosť a efektívnosť kontrol a spolu so spoľahlivejším dovozným režimom by mal prispievať k predchádzaniu podvodom;

– pozitívne vplyvy na životné prostredie spojené s ekologickou výrobou sa zdôraznia zrušením výnimiek z pravidiel;

– Odstránením výnimiek sa zlepšia životné podmienky zvierat.

V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že uprednostňovanou možnosťou je zásadová možnosť so začlenením vylepšení navrhnutých v možnosti vylepšeného súčasného stavu a s určitými čiastkovými možnosťami.

Osobitná pozornosť sa venovala zjednodušeniu počas celého procesu. V uprednostňovanej možnosti sa:

– vyjasnia ustanovenia o rozsahu pôsobnosti, pravidlách výroby, označovaní a kontrolách;

– odstránia neúčinné ustanovenia;

– obmedzí rozsah pôsobnosti členských štátov pri udeľovaní výnimiek z pravidiel;

– zjednoduší dovozný režim;

– pre malých poľnohospodárov zjednodušia požiadavky, najmä zavedením skupinovej certifikácie.

Pokiaľ ide o administratívne náklady, súčasný návrh povedie k vypusteniu 37 zo 135 existujúcich informačných povinností uložených ekologickým prevádzkovateľom a správnym orgánom.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Pri ekologickej výrobe sa musí naďalej dodržiavať súbor zásad, ktoré presne vyjadrujú očakávania spotrebiteľov.

Osobitné pravidlá výroby sú zhromaždené v prílohe k navrhovanému nariadeniu, čím sa rieši otázka čitateľnosti.

Odstránením výnimiek sa posilňujú a harmonizujú pravidlá výroby, a to okrem prípadov, keď v dôsledku katastrofických okolností sú na pokračovanie v ekologickej výrobe alebo na jej obnovenie potrebné dočasné opatrenia. Ekologické poľnohospodárske podniky sa musia celé riadiť v súlade s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na ekologickú výrobu, a spätné uznanie obdobia konverzie už v princípe nie je možné. Poľnohospodárske zložky, z ktorých sa skladajú ekologické spracované výrobky, musia byť výlučne ekologické. S výnimkou mikropodnikov sa od ekologických prevádzkovateľov iných než poľnohospodári alebo prevádzkovatelia produkujúci morské riasy alebo chovajúci živočíchy akvakultúry vyžaduje, aby vypracovali systém na zlepšenie svojich výsledkov v oblasti životného prostredia.

Systém kontrol sa vylepšil integrovaním všetkých ustanovení týkajúcich sa kontrol do jedného legislatívneho textu v rámci návrhu nariadenia, ktorý predkladá Komisia, o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach v oblasti potravín a krmív. V dôsledku toho už prevádzkovatelia, príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie nebudú musieť v súvislosti s ustanoveniami týkajúcimi sa kontrol vychádzať z dvoch rôznych legislatívnych textov.

Kontrolovateľnosť sa posilní vyjasnením, zjednodušením a harmonizáciou pravidiel výroby a odstránením viacerých možných výnimiek z týchto pravidiel.

Cieľom tohto návrhu je odstrániť ustanovenie, ktoré sa uvádza v nariadení (ES) č. 834/2007, ktoré viedlo k rozdielnym výkladom a postupom v členských štátoch a ktoré sťažovalo riadenie, dohľad a kontrolu a na základe ktorého možno oslobodiť určité typy maloobchodníkov od uvedených kontrol.

Prístup k úradným kontrolám založený na hodnotení rizika sa posilňuje zrušením požiadavky na povinné každoročné overovanie súladu všetkých prevádzkovateľov stanovenej v nariadení (ES) č. 834/2007. To umožní prispôsobiť frekvenciu kontrol prostredníctvom delegovaných aktov, ktoré sa majú prijať v súlade s nariadením (EÚ) č. XX/XXX (nariadenie o úradných kontrolách), tak, aby sa u prevádzkovateľov s nízkym rizikovým profilom mohli fyzické inšpekcie vykonávať menej než raz za rok a/alebo sa by sa u nich mohli vykonávať menej podrobné ročné fyzické inšpekcie, zatiaľ čo kontroly by sa bližšie zamerali na prevádzkovateľov s vyšším rizikom. Vznikne tak spravodlivejšia vyváženosť kontrolného tlaku na prevádzkovateľov, keď prevádzkovatelia s preukázanými výsledkami dodržiavania pravidiel budú mať znížené zaťaženie, a príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie budú efektívnejšie a účinnejšie využívať zdroje.

S cieľom zvýšiť transparentnosť v súvislosti s poplatkami, ktoré možno za kontroly vyberať, sa zavádzajú osobitné ustanovenia a takisto sa posilňujú ustanovenia týkajúce sa uverejňovania prevádzkovateľov spolu s informáciami o stave ich certifikácie.

Zavádza sa systém skupinovej certifikácie pre malých poľnohospodárov v Únii s cieľom znížiť náklady na inšpekciu a certifikáciu a súvisiace administratívne zaťaženie, posilniť miestne siete, podporiť lepšie odbytiská a zabezpečiť rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov v tretích krajinách.

Na účely zlepšenia vysledovateľnosti a predchádzania podvodom sa zavádzajú osobitné ustanovenia: rôzne štátne inšpekčné organizácie ani súkromné inšpekčné organizácie nemôžu kontrolovať prevádzkovateľov v rôznych fázach ekologickej výroby v súvislosti s tou istou skupinou výrobkov.

Zavádzajú sa aj osobitné ustanovenia na harmonizáciu opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade zistenia nepovolených výrobkov alebo látok. V tejto súvislosti sa môže stať, že sa poľnohospodárom neumožní uviesť na trh výrobky ako ekologické z dôvodu neúmyselnej prítomnosti nepovolených výrobkov alebo látok. Na kompenzáciu strát v uvedených prípadoch môže Komisia členským štátom povoliť, aby poľnohospodárom poskytli vnútroštátne platby. Členské štáty môžu navyše na celkové alebo čiastočné pokrytie takýchto strát využiť nástroje spoločnej poľnohospodárskej politiky.

V návrhu sa napokon vymedzujú opatrenia, ktoré sa majú v rámci Únie prijať v súvislosti s tými istými všeobecnými kategóriami nedodržiavania súladu s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky zaobchádzania s prevádzkovateľmi, riadne fungovanie vnútorného trhu a zachovanie dôvery spotrebiteľov, a to bez určovania sankcií, ktoré je v právomoci členských štátov.

Upravil sa obchodný režim, aby sa zlepšila rovnosť podmienok pre ekologických prevádzkovateľov Európskej únie a v tretích krajinách a aby sa lepšie zabezpečila dôvera spotrebiteľov. Možnosť dohôd o rovnocennosti s tretími krajinami zostáva, ale systém jednostrannej rovnocennosti sa končí. Navrhuje sa, aby sa uznávanie súkromných inšpekčných organizácií postupne zmenilo na systém dodržiavania súladu.

3.2.        Právny základ

Zmluva o fungovaní Európskej únie, jej článok 42 prvý odsek a článok 43 ods. 2.

3.3.        Zásada subsidiarity a zásada proporcionality

Návrhom sa reviduje existujúci systém kvality stanovený v rámci SPP. Výroba poľnohospodárskych výrobkov a potravín a obchodovanie s nimi na trhu Európskej únie, ako aj zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu s ekologickými výrobkami sú v spoločnej právomoci Únie a členských štátov.

Systém ekologickej výroby na úrovni Únie ako súčasť celkovej SPP je na zabezpečenie plynulejšieho rozvoja jednotného trhu efektívnejší ako 28 rôznych systémov. Okrem toho umožňuje silnejšiu a konzistentnejšiu obchodnú politiku vo vzťahu ku globálnym obchodným partnerom, najmä prostredníctvom posilnenia vyjednávacej sily Únie.

Návrh povedie k ďalšej harmonizácii v týchto oblastiach:

–          obmedzí sa súčasný priestor poskytnutý členským štátom, na základe ktorého môžu udeľovať výnimky z pravidiel, čo vedie k nespravodlivej hospodárskej súťaži medzi prevádzkovateľmi, k riziku straty dôvery spotrebiteľov, k zložitosti právnych predpisov a k obchodným problémom (ťažkosti pri presadzovaní súladu);

–          skutočnosť, že reakcia na to isté nedodržiavanie právnych predpisov EÚ o ekologickej výrobe sa môže medzi jednotlivými členskými štátmi líšiť, je záležitosť, ktorá vedie k nespravodlivej hospodárskej súťaži a neúčinnému fungovaniu jednotného trhu.

3.4.        Výber nástrojov

Navrhovaným nástrojom je nariadenie. Keďže sa preukázalo, že existujúcimi ustanoveniami sa členským štátom poskytuje vhodný rámec, iný typ opatrenia by nebol vhodný. Smernicou by sa poskytli flexibilnejšie pravidlá, ktoré by mohli mať za následok nespravodlivú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi a viesť k zmätku a klamaniu spotrebiteľov. Nariadením sa zabezpečuje jednotný prístup členských štátov a znižuje sa administratívne zaťaženie, keďže prevádzkovatelia musia dodržiavať jednotný súbor pravidiel. Miernejšie právne nástroje, ako sú usmernenia, sa nepovažujú za dostatočné na riešenie rozdielov vo výklade a vykonávaní pravidiel a s ohľadom sa medzinárodný kontext.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrhom sa prideľuje rozpočet na opatrenia technickej pomoci. Informácie o vplyve na rozpočet sa uvádzajú v legislatívnom finančnom výkaze.

5.           NEPOVINNÉ PRVKY: ZJEDNODUŠENIE

Návrhom sa poskytuje zjednodušenie a objasnenie právnych predpisov a vypĺňa sa ním viacero medzier v právnych predpisoch. Zahŕňa odstránenie 37 z existujúcich 135 povinností vyplývajúcich z právnych predpisov o ekologickom poľnohospodárstve. Navrhuje sa v ňom významné zníženie administratívneho zaťaženia. Delegované akty vyplývajúce z tohto návrhu sa vypracujú podľa rovnakých zásad.

Pokiaľ ide o pravidlá výroby, návrh obmedzením rozsahu pôsobnosti členských štátov pri udeľovaní výnimiek prináša prevádzkovateľom a vnútroštátnej správe značné zjednodušenia. Odstránilo sa niekoľko neúčinných ustanovení, najmä posilnením prístupu ku kontrolám založeného na hodnotení rizika. Pokiaľ ide o dovoz, výrobcovia, súkromné inšpekčné organizácie a Komisia budú môcť jednoduchšie riadiť režim dodržiavania súladu pre súkromné inšpekčné organizácie.

Významné zjednodušenie prinesie malým poľnohospodárom skupinová certifikácia, ktorá prináša proporcionálnejšie požiadavky na inšpekcie a vedenie záznamov.

Cieľom tohto návrhu je dosiahnuť, aby bol uvedený právny predpis ľahšie použiteľný. Ide najmä o to, že zatiaľ čo všeobecné pravidlá výroby zostávajú súčasťou textu nariadenia, osobitné pravidlá ekologickej výroby sa uvádzajú v prílohe k tomuto nariadeniu.

6.           ZOSÚLADENIE PRÁVNYCH PREDPISOV

V roku 2010 prijala Komisia návrh nariadenia KOM(2010) 759 o zosúladení nariadenia (ES) č. 834/2007 s Lisabonskou zmluvou. Podrobné trialógy v rokoch 2011 a 2012 viedli prakticky k pozastaveniu navrhovaného zosúladenia. V súčasnom návrhu sú zapracované nevyhnutné prvky návrhu na zosúladenie vrátane architektúry právnych ustanovení v základnom akte, ako aj v delegovaných a vykonávacích aktoch.  . Návrh KOM(2010) 759 sa preto stiahne ako zastaraný.

2014/0100 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov, o zmene nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o úradných kontrolách] a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 prvý odsek a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[9],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[10],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Ekologická výroba predstavuje komplexný systém riadenia poľnohospodárskych podnikov a potravinárskej výroby, ktorý je kombináciou najlepších postupov v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, vysokej úrovne biodiverzity, ochrany prírodných zdrojov, uplatňovania prísnych noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a výrobných noriem v súlade s dopytom zvyšujúceho sa počtu spotrebiteľov po výrobkoch vyrábaných s použitím prírodných látok a procesov. Ekologická výroba teda zohráva dvojitú spoločenskú úlohu, keď na jednej strane zabezpečuje konkrétny trh reagujúci na dopyt spotrebiteľa po ekologických výrobkoch a na druhej strane dodáva verejne dostupný tovar prispievajúci k ochrane životného prostredia a k dobrým životným podmienkam zvierat, ako aj k rozvoju vidieka.

(2)       Dodržiavanie prísnych noriem v oblasti zdravia, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat vo výrobe ekologických výrobkov je predpokladom vysokej kvality týchto výrobkov. Ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov[11], ekologická výroba je súčasťou systémov kvality poľnohospodárskych výrobkov Únie spoločne so zemepisnými označeniami, zaručenými tradičnými špecialitami a s výrobkami z najvzdialenejších regiónov Únie, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012[12] a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013[13]. V tomto zmysle sleduje ekologická výroba v rámci cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) tie isté ciele, aké sú príznačné pre všetky systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov Únie.

(3)       Konkrétne sú ciele politiky ekologickej výroby zahrnuté v cieľoch SPP, čím sa zabezpečuje, aby poľnohospodári dostávali spravodlivý zárobok za dodržiavanie pravidiel ekologickej výroby. Okrem toho rastúci dopyt spotrebiteľov po ekologických výrobkoch vytvára podmienky na ďalší rozvoj a rozširovanie trhu s týmito výrobkami, a teda na zvýšenie zárobku poľnohospodárov, ktorí vykonávajú ekologickú výrobu.

(4)       Ekologická výroba okrem toho predstavuje systém, ktorý prispieva k začleneniu požiadaviek na ochranu životného prostredia do SPP a podporuje udržateľnú poľnohospodársku výrobu. To je dôvod, prečo sa v rámci SPP zaviedli opatrenia finančnej podpory pre ekologickú výrobu, naposledy v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013[14], a ktoré sa posilnili najmä nedávnou reformou právneho rámca politiky rozvoja vidieka, ako sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013[15].

(5)       Ekologickou výrobou sa takisto prispieva k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti environmentálnej politiky, najmä cieľov stratégie Biodiverzita 2020[16], oznámenia o zelenej infraštruktúre[17], tematickej stratégie o pôde[18] a právnych predpisov o ochrane životného prostredia, akými sú smernica o vtáctve[19] a smernica o biotopoch[20], smernica o dusičnanoch[21], rámcová smernica o vode[22], smernica o vnútroštátnych emisných stropoch[23] a smernica o udržateľnom využívaní pesticídov[24].

(6)       So zreteľom na ciele Únie v oblasti politiky ekologickej výroby by právny rámec stanovený na vykonávanie tejto politiky mal byť zameraný na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s ekologickými výrobkami, ako aj na zachovanie a uspokojenie dôvery spotrebiteľov vo výrobky označené ako ekologické. Právny rámec by sa mal ďalej zameriavať na vytváranie podmienok, za ktorých môže táto politika napredovať v súlade s rozvojom výroby a trhu.

(7)       Politické priority stratégie Európa 2020, ako sa uvádzajú v oznámení Komisie s názvom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“[25], zahŕňajú ciele dosiahnuť konkurencieschopné hospodárstvo založené na znalostiach a inováciách, podporiť hospodárstvo s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k sociálnej a územnej súdržnosti, a podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje. Politikou ekologickej výroby by sa preto mali prevádzkovateľom poskytnúť správne nástroje na lepšiu identifikáciu a podporu ich výrobkov a zároveň by ich mala chrániť pred nespravodlivými postupmi.

(8)       Vzhľadom na dynamický vývoj ekologického odvetvia sa v nariadení Rady (ES) č. 834/2007[26] uvádza, že v budúcnosti bude potrebné prehodnotiť pravidlá Únie týkajúce sa ekologickej výroby so zohľadnením skúseností získaných pri uplatňovaní uvedených pravidiel. Z výsledkov preskúmania, ktoré Komisia vykonala, vyplýva, že právny rámec Únie pre ekologickú výrobu by sa mal zlepšiť, aby sa ním poskytli pravidlá zodpovedajúce vysokým očakávaniam spotrebiteľov a zaručujúce dostatočnú zrozumiteľnosť pre tých, ktorým sú určené. Nariadenie (ES) č. 834/2007 by sa preto malo zrušiť a nahradiť novým nariadením.

(9)       Zo skúseností získaných doteraz pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 834/2007 vyplýva, že je potrebné objasniť, na ktoré výrobky sa toto nariadenie uplatňuje. V prvom rade by sa malo vzťahovať na poľnohospodárske výrobky vrátane výrobkov akvakultúry uvedené v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“). Okrem toho by sa malo vzťahovať na spracované poľnohospodárske výrobky učené na použitie ako potraviny alebo krmivo, pretože uvádzanie týchto výrobkov na trh ako ekologických výrobkov poskytuje poľnohospodárskym výrobkom dôležité odbytisko a zabezpečuje pre spotrebiteľa viditeľnosť ekologického charakteru poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa pri spracovaní použili. Rovnako by sa toto nariadenie malo vzťahovať na určité iné výrobky, ktoré súvisia s poľnohospodárskymi výrobkami podobne úzko ako spracované poľnohospodárske výrobky, pretože tieto iné výrobky buď predstavujú významné odbytisko pre poľnohospodárske výrobky, alebo tvoria neoddeliteľnú súčasť výrobného procesu. Napokon, morská soľ by sa mala začleniť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pretože sa vyrába s použitím prírodných výrobných techník a jej výroba prispieva k rozvoju vidieckych oblastí, a teda prispieva k cieľom tohto nariadenia. Pre zrozumiteľnosť by sa tieto iné výrobky, ktoré sa neuvádzajú v prílohe I k zmluve, mali uvádzať v prílohe k tomuto nariadeniu.

(10)     S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(11)     S cieľom zohľadniť nové výrobné postupy alebo materiál či medzinárodné záväzky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o zmenu zoznamu iných výrobkov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Iba výrobky, ktoré úzko súvisia s poľnohospodárskymi výrobkami, by mali byť oprávnené na zaradenie do uvedeného zoznamu.

(12)     V dôsledku miestneho charakteru činností spoločného stravovania sa opatrenia prijaté členskými štátmi a súkromnými systémami v tejto oblasti považujú za primerané na zabezpečenie fungovania jednotného trhu. Preto by potraviny pripravované zariadeniami spoločného stravovania v ich priestoroch nemali podliehať tomuto nariadeniu. Rovnako by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať ani na výrobky z lovu a rybolovu voľne žijúcich živočíchov, keďže výrobný proces nemožno plne kontrolovať.

(13)     Výskumnými projektmi sa preukázalo, že dôvera spotrebiteľov má na trhu s ekologickými potravinami kľúčový význam. Z dlhodobého hľadiska môžu pravidlá, ktoré nie sú dôveryhodné, ohroziť dôveru verejnosti a viesť k zlyhaniu trhu. Udržateľný rozvoj ekologickej výroby v Únii by sa preto mal zakladať na spoľahlivých pravidlách výroby, ktoré sú harmonizované na úrovni Únie. Tieto pravidlá výroby by navyše mali plniť očakávania prevádzkovateľov a spotrebiteľov, pokiaľ ide o kvalitu ekologických výrobkov a dodržiavanie zásad a pravidiel stanovených v tomto nariadení.

(14)     Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté súvisiace právne predpisy, ako sú právne predpisy v oblasti bezpečnosti potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín, rastlinného rozmnožovacieho materiálu, označovania a životného prostredia. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o povoľovanie výrobkov a látok, ktoré možno použiť pri výrobe ekologických výrobkov, je dôležité zdôrazniť, že takéto výrobky a látky sa musia najprv povoliť na úrovni Únie. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté iné osobitné ustanovenia Únie týkajúce sa povoľovania uvedených výrobkov a látok, ako aj ich umiestňovania na trh.

(15)     Všeobecné pravidlá výroby podľa tohto nariadenia by v zásade mali zahŕňať zákaz používania ionizujúceho žiarenia a geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a výrobkov vyrobených z GMO alebo pomocou GMO. Keďže spotrebitelia sa čoraz viac znepokojujú pre vplyv spracovania a prepravy potravín na životné prostredie, od ekologických prevádzkovateľov iných než poľnohospodárov a prevádzkovateľov produkujúcich morské riasy alebo chovajúcich živočíchy akvakultúry by sa malo vyžadovať, aby svoje výsledky v oblasti životného prostredia riadili podľa harmonizovaného systému. S cieľom minimalizovať regulačné zaťaženie mikropodnikov, ako sa vymedzuje v odporúčaní Komisie 2003/361/ES[27], zapojených do ekologickej výroby je vhodné oslobodiť ich od uplatňovania uvedenej požiadavky. S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie všeobecných pravidiel výroby by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie kritérií, ktorým má zodpovedať systém environmentálneho riadenia.

(16)     Riziko nedodržiavania súladu s pravidlami ekologickej výroby sa považuje za vyššie v poľnohospodárskych podnikoch s jednotkami, ktoré sa neriadia pravidlami ekologickej výroby. Preto by sa po primeranom období konverzie mali všetky poľnohospodárske podniky v Únii, ktorých cieľom je stať sa ekologickými, v plnej miere riadiť v súlade s požiadavkami uplatniteľnými na ekologickú výrobu. Ekologické poľnohospodárske podniky by mali mať vo všetkých členských štátoch rovnako dlhé obdobie konverzie bez ohľadu na to, či predtým dodržiavali agroenvironmentálne opatrenia podporované z finančných zdrojov Únie. V prípade pôdy ležiacej úhorom však nijaké obdobie konverzie nie je potrebné. S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa dopĺňajú všeobecné pravidlá konverzie alebo dopĺňajú a menia osobitné pravidlá konverzie.

(17)     Mali by sa stanoviť osobitné pravidlá výroby, pokiaľ ide o rastlinnú, živočíšnu a akvakultúrnu výrobu vrátane pravidiel zberu voľne rastúcich rastlín a morských rias, pokiaľ ide o výrobu spracovaných potravín a krmív, ako aj vína a kvasníc s cieľom zabezpečiť harmonizáciu a dodržiavanie cieľov a zásad ekologickej výroby.

(18)     Keďže ekologická rastlinná výroba sa zakladá predovšetkým na výžive rastlín prostredníctvom pôdneho ekosystému, hydroponická výroba by sa nemala povoliť. Ekologická rastlinná výroba by okrem toho mala zahŕňať používanie výrobných techník, ktoré zabraňujú akémukoľvek zvyšovaniu kontaminácie životného prostredia alebo ho minimalizujú.

(19)     Pokiaľ ide o pôdohospodárstvo a zúrodňovanie pôdy, mali by sa stanoviť podmienky používania pestovateľských postupov povolených v ekologickej rastlinnej výrobe a používania hnojív a pôdnych pomocných látok.

(20)     Používanie pesticídov by sa malo významne obmedziť. Malo by sa uprednostniť používanie opatrení, ktorými sa zamedzuje poškodenie spôsobené škodcami a burinami, a to prostredníctvom techník, ktoré nezahŕňajú používanie prípravkov na ochranu rastlín, ako je striedanie plodín. Prítomnosť škodcov a buriny by sa mala monitorovať, aby sa dalo rozhodnúť, či je akákoľvek intervencia hospodársky a ekologicky opodstatnená. Používanie určitých prípravkov na ochranu rastlín by sa malo umožniť, ak sa uvedenými technikami neposkytuje primeraná ochrana, a len v prípade, ak boli takéto prípravky na ochranu rastlín povolené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009[28], potom, ako sa posúdila ich zlučiteľnosť s cieľmi a zásadami ekologického poľnohospodárstva vrátane obmedzujúcich podmienok používania, a po následnom povolení v súlade s týmto nariadením.

(21)     S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá rastlinnej výroby, pokiaľ ide o pestovateľské postupy, pôdohospodárstvo a zúrodňovanie pôdy, zdravie rastlín a ochranu proti škodcom a burine, riadenie pestovania húb a iných osobitných rastlín a riadenie systémov rastlinnej výroby, pôvod rastlinného rozmnožovacieho materiálu a zber voľne rastúcich rastlín.

(22)     Keďže živočíšna výroba prirodzene zahŕňa obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, v prípadoch, keď sa na výživu rastlín v rastlinnej výrobe používa hnoj, by sa mala zakázať živočíšna výroba bez pôdy. Pri výbere plemien by sa mala brať do úvahy ich schopnosť prispôsobiť sa miestnym podmienkam, ich životaschopnosť a odolnosť voči chorobám a mala by sa podporovať široká biologická diverzita.

(23)     V ekologickej živočíšnej a akvakultúrnej výrobe by zariadenia na ustajnenie hospodárskych zvierat, vrátane prípadného vodného prostredia, mali spĺňať behaviorálne potreby zvierat. Mali by sa stanoviť osobitné podmienky ustajnenia a postupy chovu so zreteľom na určité zvieratá vrátane včiel. Uvedenými podmienkami a postupmi by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň dobrých životných podmienok zvierat, ktorá by v určitých aspektoch mala presahovať normy Únie týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat uplatniteľné na živočíšnu výrobu vo všeobecnosti. Vo väčšine prípadov by hospodárske zvieratá mali mať trvalý prístup na voľné plochy na pasenie a tieto plochy by v zásade mali byť organizované v rámci vhodného systému striedania.

(24)     S cieľom predchádzať environmentálnemu znečisteniu prírodných zdrojov, ako sú napríklad pôda a voda, živinami by sa mala stanoviť horná hranica dávky hnoja použitého na hektár a najvyššia zaťaženosť hospodárskymi zvieratami na hektár pôdy. Táto hranica by mala vychádzať z obsahu dusíka v hnoji.

(25)     Malo by sa zakázať mrzačenie, ktoré má za následok stres, poškodenie, ochorenie alebo utrpenie zvierat.

(26)     Hospodárske zvieratá by sa s prihliadnutím na ich fyziologické potreby mali kŕmiť kŕmnymi surovinami vyrobenými v súlade s pravidlami ekologickej výroby a mali by podľa možnosti pochádzať z vlastného hospodárstva. Okrem toho za presne stanovených podmienok možno na zabezpečenie základných výživových požiadaviek hospodárskych zvierat používať určité minerály, stopové prvky a vitamíny.

(27)     Starostlivosť o zdravie zvierat by sa mala zakladať hlavne na prevencii chorôb. Okrem toho by sa mali uplatňovať osobitné opatrenia v oblasti čistenia a dezinfekcie. Preventívne používanie chemicky syntetizovaných alopatických liekov by v ekologickej výrobe nemalo byť povolené okrem prípadov ochorenia alebo poranenia zvieraťa vyžadujúceho neodkladné ošetrenie, pričom sa musí obmedzovať na minimum potrebné na nastolenie pôvodného stavu pohody u zvieraťa. V takýchto prípadoch by sa na zaručenie integrity ekologickej výroby pre spotrebiteľov malo umožniť prijať reštriktívne opatrenia, ako je napríklad zdvojnásobenie úradnej ochrannej lehoty po použití takýchto liekov, ako sa stanovuje v príslušných právnych predpisoch Únie. Pokiaľ ide o chov včiel, je potrebné stanoviť osobitné pravidlá prevencie chorôb a veterinárnej liečby.

(28)     S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá živočíšnej výroby, pokiaľ ide o pôvod zvierat, ustajnenie hospodárskych zvierat, vrátane minimálnych plôch na vnútorné a vonkajšie ustajnenie a maximálneho počtu zvierat na jeden hektár, ako aj pokiaľ ide o postupy chovu, plemenitbu, krmivo a kŕmenie, prevenciu chorôb a veterinárnu liečbu.

(29)     Pokiaľ ide o akvakultúru, v tomto nariadení sa zohľadňujú ciele novej spoločnej rybárskej politiky, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní udržateľnej dlhodobej potravinovej bezpečnosti, ako aj rastu a zamestnanosti a zároveň znižuje tlak na voľne žijúce populácie rýb v kontexte rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných živočíchov. V oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu z roku 2013 s názvom „Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ“[29] sa zdôraznili hlavné úlohy, pred ktorými akvakultúra Únie a jej potenciálny rast stoja. Podľa neho je ekologická akvakultúra mimoriadne sľubným odvetvím a zdôrazňuje sa v ňom aj konkurenčná výhoda vyplývajúca z ekologickej certifikácie.

(30)     Ekologická akvakultúra je relatívne novou oblasťou ekologickej výroby v porovnaní s ekologickým poľnohospodárstvom, kde na úrovni poľnohospodárskych podnikov existujú dlhodobé skúsenosti. Vzhľadom na rastúci záujem spotrebiteľov o ekologické výrobky akvakultúry je pravdepodobný ďalší nárast počtu jednotiek prechádzajúcich na ekologickú akvakultúru. To má za následok väčšie skúsenosti, technické poznatky a rozvoj s vylepšeniami ekologickej akvakultúry, ktoré by sa mali zohľadniť v pravidlách výroby.

(31)     S cieľom zabezpečiť jednotné chápanie a zaručiť jednotné uplatňovanie pravidiel chovu živočíchov akvakultúry a produkcie morských rias v rámci ekologickej výroby, ako aj vyhnúť sa nejasnostiam v tejto súvislosti by sa uvedené pravidlá výroby mali doplniť o určité vymedzenia pojmov týkajúce sa akvakultúry.

(32)     S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá produkcie morských rias týkajúce sa vhodnosti vodného prostredia a plánu udržateľného riadenia, zberu voľne rastúcich morských rias, pestovania morských rias, opatrení proti inkrustácii organizmov a týkajúce sa čistenia výrobných prostriedkov a zariadení, a pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa dopĺňajú osobitné pravidlá chovu živočíchov akvakultúry týkajúce sa vhodnosti vodného prostredia a plánu udržateľného riadenia, pôvodu živočíchov akvakultúry, akvakultúrnej praxe vrátane vodných izolačných systémov, výrobných systémov a maximálnej hustoty chovu, týkajúce sa rozmnožovania, manažmentu živočíchov akvakultúry, krmív a kŕmenia, prevencie chorôb a veterinárnej liečby.

(33)     Prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú ekologické potraviny alebo krmivá, by mali dodržiavať vhodné postupy na základe systematického určovania kritických krokov pri spracúvaní s cieľom zabezpečiť, aby spracované výrobky boli v súlade s pravidlami ekologickej výroby. Ekologické spracované výrobky by sa mali vyrábať s použitím spracovateľských metód, ktoré zaručujú zachovanie ekologickej integrity a zásadných vlastností výrobkov vo všetkých fázach ekologickej výroby.

(34)     Mali by sa zaviesť ustanovenia týkajúce sa zloženia ekologických spracovaných potravín. Takéto potraviny by sa konkrétne mali vyrábať hlavne z poľnohospodárskych zložiek, ktoré sú ekologické, s obmedzenou možnosťou využívať určité poľnohospodárske zložky iné ako ekologické uvedené v tomto nariadení. Okrem toho by sa na používanie vo výrobe ekologických spracovaných potravín mali povoliť len určité látky povolené v súlade s týmto nariadením.

(35)     Spracované potraviny by sa mali označovať ako ekologické len vtedy, ak všetky alebo skoro všetky ich zložky poľnohospodárskeho pôvodu sú ekologické. Mali by sa však zaviesť osobitné ustanovenia o označovaní spracovaných potravín obsahujúcich poľnohospodárske zložky, ktoré nemožno získať ekologickým spôsobom, ako je to v prípade výrobkov z lovu a rybolovu. Okrem toho by sa na účely informovania spotrebiteľov, zabezpečenia transparentnosti na trhu a podpory používania ekologických zložiek malo umožniť za určitých podmienok odkazovať v zozname zložiek na ekologickú výrobu.

(36)     Mali by sa zaviesť ustanovenia týkajúce sa zloženia ekologických spracovaných krmív a používania určitých látok a techník vo výrobe takýchto krmív.

(37)     S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá výroby spracovaných potravín a krmív týkajúce sa postupov, ktoré sa majú dodržiavať, preventívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, zloženia spracovaných potravín a krmív, opatrení v súvislosti s čistením, uvádzania spracovaných výrobkov na trh vrátane ich označovania a identifikácie, týkajúce sa oddelenia ekologických výrobkov, poľnohospodárskych zložiek a kŕmnych surovín od iných ako ekologických výrobkov, poľnohospodárskych zložiek a kŕmnych surovín, týkajúce sa zoznamu iných ako ekologických poľnohospodárskych zložiek, ktoré možno výnimočne použiť na výrobu ekologických spracovaných výrobkov, týkajúce sa výpočtu percentuálneho podielu poľnohospodárskych zložiek a týkajúce sa techník použitých pri spracúvaní potravín alebo krmív.

(38)     Ekologické víno by sa malo vyrábať výlučne z ekologických surovín a povoliť by sa malo pridanie len určitých látok povolených v súlade s týmto nariadením. Vo výrobe ekologického vína by sa mali zakázať určité enologické postupy, procesy a ošetrenia. Ostatné postupy, procesy a ošetrenia by sa mali povoliť na základe presne vymedzených podmienok.

(39)     S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá výroby vína týkajúce sa enologických postupov a obmedzení.

(40)     Kvasnice sa pôvodne nepovažovali za poľnohospodársku zložku podľa nariadenia (ES) č. 834/2007, a preto sa nezahŕňali do poľnohospodárskeho zloženia ekologických výrobkov. V nariadení Komisie (ES) č. 889/2008[30] sa však od 31. decembra 2013 zaviedol povinný výpočet kvasníc a výrobkov z kvasníc ako poľnohospodárskych zložiek na účely ekologickej výroby, čo tomuto odvetviu poskytlo dostatok času na prispôsobenie sa uvedenému pravidlu. Na výrobu ekologických kvasníc by sa preto mali používať len ekologicky vyrobené substráty a pri ich výrobe, uchovávaní a tvorbe by sa malo povoliť použitie len určitých látok. Okrem toho by sa v ekologických potravinách ani ekologických krmivách nemali spolu s ekologickými kvasnicami nachádzať kvasnice iné ako ekologické.

(41)     S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá výroby ekologických kvasníc týkajúce sa spracúvania a substrátov použitých pri ich výrobe.

(42)     S cieľom zohľadniť možnú budúcu potrebu osobitných pravidiel výroby v prípade výrobkov, ktorých výroba nepatrí do žiadnej kategórie osobitných pravidiel výroby stanovených v tomto nariadení, ako aj s cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením a následne prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie osobitných pravidiel výroby takýchto výrobkov vrátane zmien takýchto pravidiel alebo ich doplnení.

(43)     V nariadení (ES) č. 834/2007 sa stanovili rôzne výnimky z pravidiel ekologickej výroby. Zo skúseností získaných pri uplatňovaní uvedených ustanovení vyplynulo, že tieto výnimky majú negatívny vplyv na ekologickú výrobu. Zistilo sa najmä, že samotná existencia týchto výnimiek bráni výrobe vstupných materiálov v ekologickej forme a že nie je zabezpečená vysoká úroveň dobrých životných podmienok zvierat spojená s ekologickou výrobou. Riadenie a kontrola výnimiek navyše predstavujú značné administratívne zaťaženie vnútroštátnych správnych orgánov aj prevádzkovateľov. Napokon, existencia výnimiek vytvára podmienky pre narušenia hospodárskej súťaže a hrozí oslabením dôvery spotrebiteľov. Možnosť povoľovať výnimky z pravidiel ekologickej výroby by sa preto mala ďalej zúžiť a obmedziť na prípady katastrofických okolností.

(44)     S cieľom umožniť pokračovanie ekologickej výroby alebo jej obnovenie v prípadoch katastrofických okolností by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o určenie kritérií kvalifikácie prípadov katastrofických okolností, stanovenie osobitných pravidiel riešenia týchto prípadov a potrebné požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie.

(45)     Za určitých podmienok možno zber a prepravu ekologických výrobkov a výrobkov iných ako ekologických vykonávať súčasne. Mali by sa stanoviť osobitné ustanovenia, aby sa počas manipulácie náležite oddelili ekologické výrobky od výrobkov iných ako ekologických a aby sa zamedzilo ich zmiešaniu.

(46)     S cieľom zabezpečiť integritu ekologickej výroby a prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá zberu, balenia, prepravy a skladovania ekologických výrobkov.

(47)     Používanie výrobkov a látok, ako sú prípravky na ochranu rastlín, hnojivá, pôdne pomocné látky, živiny, zložky výživy zvierat, doplnkové kŕmne látky alebo prídavné látky v potravinách, technologické pomocné látky a prostriedky na čistenie a dezinfekciu, v ekologickej výrobe, by sa malo obmedziť na minimum a malo by sa podmieniť dodržaním osobitných podmienok stanovených v tomto nariadení. Ten istý prístup by sa mal uplatňovať, pokiaľ ide o používanie výrobkov a látok, ako sú prídavné látky v potravinách a technologické pomocné látky, vo výrobe ekologických spracovaných potravín. Preto by sa mali prijať ustanovenia na vymedzenie všetkých možných použití takýchto výrobkov a látok v ekologickej výrobe všeobecne a osobitne vo výrobe ekologicky spracovaných potravín za splnenia určitých kritérií a zásad stanovených v tomto nariadení.

(48)     S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú výrobu vo všeobecnosti a osobitne o výrobu ekologických spracovaných potravín, a zabezpečiť prispôsobenie sa technickému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty s cieľom stanoviť doplňujúce kritériá povoľovania alebo rušenia povolení výrobkov a látok na účely ich používania v ekologickej výrobe vo všeobecnosti a osobitne vo výrobe ekologických spracovaných potravín a stanoviť ďalšie požiadavky na používanie takýchto povolených výrobkov a látok.

(49)     Vzhľadom na to, že v Únii neexistujú osobitné pravidlá prijímania opatrení pre prípad, keď sa v ekologických výrobkoch vyskytujú nepovolené látky alebo výrobky, v rámci Únie sa vyvinuli a uplatňovali rôzne riešenia. Táto situácia vyvoláva u prevádzkovateľov, štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií neistotu. Môže mať za následok aj rôzne zaobchádzanie s prevádzkovateľmi v Únii a ovplyvniť dôveru spotrebiteľov v ekologické výrobky. Je preto vhodné vypracovať jasné a jednotné ustanovenia s cieľom zakázať, aby sa výrobky, v ktorých sa nachádzajú akékoľvek nepovolené výrobky alebo látky v množstvách prekračujúcich dané úrovne, uvádzali na trh ako ekologické. Uvedené úrovne by sa mali stanoviť s ohľadom najmä na smernicu Komisie 2006/125/ES[31] o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určených pre dojčatá a malé deti.

(50)     S cieľom zabezpečiť účinnosť, efektívnosť a transparentnosť ekologickej výroby a systému označovania by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o osobitné kritériá a podmienky stanovovania a uplatňovania úrovní prítomnosti nepovolených výrobkov a látok, nad ktorými už výrobky nemožno uvádzať na trh ako ekologické, a to s ohľadom na určovanie týchto úrovní a ich prispôsobenie technickému vývoju.

(51)     Ekologická výroba sa zakladá na všeobecnej zásade zásade minimalizácie vonkajších vstupov. Od poľnohospodárov sa vyžaduje, aby prijali opatrenia na predchádzanie riziku kontaminácie nepovolenými výrobkami alebo látkami. Napriek uvedeným opatreniam sa môže stať, že sa poľnohospodárom neumožní uviesť na trh výrobky ako ekologické z dôvodu neúmyselnej prítomnosti nepovolených výrobkov alebo látok. Je preto vhodné stanoviť možnosť, na základe ktorej môže Komisia v súlade s článkom 42 zmluvy povoliť členským štátom, aby na kompenzáciu strát v uvedených prípadoch poskytli poľnohospodárom vnútroštátne platby. Členské štáty môžu na celkové alebo čiastočné pokrytie takýchto strát využiť aj nástroje spoločnej poľnohospodárskej politiky.

(52)     Označovanie poľnohospodárskych výrobkov a potravín by malo podliehať všeobecným pravidlám stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011[32], a najmä ustanoveniam zameraným na zamedzenie označenia, ktoré môže zmiasť alebo zavádzať spotrebiteľov. V tomto nariadení by sa okrem toho mali zaviesť osobitné ustanovenia o označovaní ekologických výrobkov. Zavedenými ustanoveniami by sa mali chrániť záujmy prevádzkovateľov tým, že ich výrobky by boli na trhu správne identifikované a že by využívali podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže, ako aj záujmy spotrebiteľov tým, že by sa im umožnilo prijímanie informovaných rozhodnutí.

(53)     Pojmy používané na označovanie ekologických výrobkov by sa mali v celej Únii chrániť pred použitím na výrobkoch iných ako ekologických, a to nezávisle od použitého jazyka. Táto ochrana by sa mala uplatňovať aj na bežné odvodeniny alebo zdrobneniny takýchto pojmov bez ohľadu na to, či sa používajú samostatne alebo v kombinácii.

(54)     Používanie loga ekologickej výroby Európskej únie by v záujme vytvorenia jasnosti pre spotrebiteľov na celom trhu Únie malo byť povinné pre všetky balené ekologické potraviny vyrobené v Únii. Inak by malo byť používanie uvedeného loga dobrovoľné v prípade nebalených ekologických výrobkov vyrobených v Únii alebo v prípade akýchkoľvek ekologických výrobkov dovezených z tretích krajín. V tomto nariadení by sa mal stanoviť vzor loga ekologickej výroby Európskej únie.

(55)     Aby však nedochádzalo k zavádzaniu spotrebiteľov, pokiaľ ide o ekologickú povahu celého výrobku, považuje sa za vhodné, aby sa používanie uvedeného loga obmedzilo na výrobky, ktoré obsahujú výlučne alebo takmer výlučne iba ekologické zložky. Používanie loga EÚ na označovanie výrobkov vyrobených v období konverzie alebo spracovaných výrobkov, ktorých menej ako 95 % zložiek poľnohospodárskeho pôvodu je ekologických, by preto nemalo byť povolené.

(56)     Aby sa zamedzilo akémukoľvek možnému uvedeniu spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o to, či výrobok pochádza z Únie alebo nie, pri každom použití loga ekologickej výroby Európskej únie by spotrebitelia mali byť informovaní o mieste, kde sa vyprodukovali poľnohospodárske suroviny, z ktorých sa výrobok skladá. V tejto súvislosti by malo byť povolené, aby sa na etikete výrobkov ekologickej akvakultúry odkazovalo na akvakultúru namiesto na poľnohospodárstvo.

(57)     S cieľom poskytnúť spotrebiteľom jasné a náležité informácie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o úpravu zoznamu pojmov týkajúcich sa ekologickej výroby stanovených v tomto nariadení, stanovenie osobitných požiadaviek na označovanie a zloženie krmív a ich zložiek, stanovenie ďalších pravidiel označovania a používania označení iných, akým je logo ekologickej výroby Európskej únie stanovené v tomto nariadení, a pokiaľ ide o zmenu loga ekologickej výroby Európskej únie a s súvisiacich pravidiel.

(58)     Ekologická výroba je vierohodná iba vtedy, ak ju sprevádzajú účinné overovania a kontroly vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie. Ekologická výroba by mala podliehať úradným kontrolám alebo iným úradným činnostiam vykonávaným v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. (XXX/XXXX)[33] s cieľom overovať dodržiavanie pravidiel o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov.

(59)     Mali by sa stanoviť osobitné požiadavky na zabezpečenie dodržiavania pravidiel, ktoré sú charakteristické pre ekologickú výrobu. Mali by sa prijať ustanovenia v súvislosti s oznamovaním činností prevádzkovateľov a so systémom certifikácie s cieľom určiť prevádzkovateľov, ktorí dodržiavajú súlad s pravidlami upravujúcimi ekologickú výrobu a označovanie ekologických výrobkov. Uvedené pravidlá by sa takisto mali uplatňovať na subdodávateľov dotknutých prevádzkovateľov. Transparentnosť systému certifikácie by sa mala zabezpečiť tým, že sa od členských štátov bude vyžadovať zverejnenie zoznamu prevádzkovateľov, ktorí oznámili svoje činnosti, a akýchkoľvek poplatkov, ktoré možno vyberať v súvislosti s kontrolami dodržiavania súladu s pravidlami ekologickej výroby.

(60)     Malí poľnohospodári v Únii čelia jednotlivo pomerne vysokým nákladom na inšpekcie a pomerne vysokému administratívnemu zaťaženiu spojenému s ekologickou certifikáciou. Mal by sa povoliť systém skupinovej certifikácie s cieľom znížiť náklady na inšpekcie a certifikáciu, ako aj znížiť súvisiace administratívne zaťaženie, posilniť miestne siete, podporiť zlepšenie trhových odbytísk a zabezpečiť rovnaké podmienky, ako majú prevádzkovatelia v tretích krajinách. Z tohto dôvodu by sa mal zaviesť a vymedziť pojem „skupina prevádzkovateľov“.

(61)     S cieľom zabezpečiť účinnosť, efektívnosť a transparentnosť ekologickej výroby a systému označovania by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o požiadavky na vedenie záznamov prevádzkovateľmi alebo skupinami prevádzkovateľov, požiadavky na zverejňovanie zoznamu prevádzkovateľov, ako aj požiadavky a postupy, ktoré sa majú uplatňovať na zverejňovanie poplatkov prípadne vyberaných za kontroly overovania súladu s pravidlami ekologickej výroby a za dohľad príslušných orgánov nad uplatňovaním týchto poplatkov, ako aj o kritériá vymedzovania skupín výrobkov, v prípade ktorých by prevádzkovatelia mali mať nárok len na jeden certifikát o ekologickej výrobe vydaný dotknutou štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou.

(62)     S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne vykonávanie certifikácie skupiny prevádzkovateľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o povinnosti jednotlivých členov skupiny prevádzkovateľov, zloženie a veľkosť tejto skupiny, kategórie výrobkov, ktoré má skupina prevádzkovateľov vyrábať, podmienky účasti v skupine, zriadenie a fungovanie systému vnútorných kontrol skupiny vrátane rozsahu, obsahu a frekvencie kontrol, ktoré sa majú vykonávať.

(63)     Zo skúseností s opatreniami pre dovoz ekologických výrobkov do Únie podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 vyplýva, že je potrebné uvedené opatrenia zrevidovať s cieľom reagovať na očakávania spotrebiteľov, podľa ktorých budú dovážané ekologické výrobky dodržiavať také isté prísne pravidlá ako v Únii, ako aj s cieľom lepšie zabezpečiť prístup ekologických výrobkov Únie na medzinárodný trh. Okrem toho je potrebné zabezpečiť jasnosť, pokiaľ ide o pravidlá uplatniteľné na vývoz ekologických výrobkov, najmä zavedením vývozného certifikátu a zavedením ustanovení o vývoze do tretích krajín uznaných na účely rovnocennosti podľa nariadenia (ES) č. 834/2007.

(64)     Mali by sa ďalej posilniť ustanovenia, ktorými sa upravuje dovoz výrobkov, ktoré sú v súlade s pravidlami výroby a označovania v Únii a v súvislosti s ktorými sa prevádzkovatelia podrobili kontrole vykonanej štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami uznanými Komisiou za oprávnené vykonávať kontroly a certifikáciu v oblasti ekologickej výroby v tretích krajinách. Mali by sa stanoviť najmä požiadavky týkajúce sa akreditačných orgánov, ktoré akreditujú súkromné inšpekčné organizácie na účely dovozu vyhovujúcich ekologických výrobkov do Únie, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre dohľad Komisie nad súkromnými inšpekčnými organizáciami. Okrem toho je potrebné poskytnúť Komisii možnosť, aby sa mohla spojiť priamo s akreditačnými orgánmi a príslušnými orgánmi v tretích krajinách, s cieľom zvýšiť efektívnosť dohľadu nad štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami.

(65)     Mala by sa zachovať možnosť, podľa ktorej môžu ekologické výrobky, ktoré nie sú v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa ekologickej výroby, ale pochádzajú z tretích krajín, ktorých systém ekologickej výroby a systém kontrol boli uznané za rovnocenné s dotknutými systémami Únie, získať prístup na trh Únie. Rovnocennosť tretích krajín, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 834/2007, by sa však mala uznať len prostredníctvom medzinárodnej dohody medzi Úniou a takýmito tretími krajinami, v rámci ktorej by sa vzájomné uznávanie rovnocennosti presadilo aj pre Úniu.

(66)     Tretie krajiny uznané na účely rovnocennosti podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 by sa na základe tohto nariadenia mali aj naďalej uznávať ako také, a to počas obmedzeného obdobia nevyhnutného na zabezpečenie hladkého prechodu na systém uznávania prostredníctvom medzinárodnej dohody, pokiaľ ďalej zabezpečujú rovnocennosť svojich pravidiel ekologickej výroby a kontroly s príslušnými platnými pravidlami Únie a spĺňajú všetky požiadavky týkajúce sa dohľadu Komisie nad ich uznaním. Tento dohľad by sa mal zakladať najmä na výročných správach, ktoré tretie krajiny zasielajú Komisii.

(67)     Zo skúseností získaných so systémom štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných za oprávnené vykonávať kontroly a vydávať certifikáty v tretích krajinách na účely dovozu výrobkov poskytujúcich rovnocenné záruky vyplýva, že pravidlá uplatňované uvedenými organizáciami sú rozdielne a ťažko by sa mohli považovať za rovnocenné s príslušnými pravidlami Únie. Nárast noriem týkajúcich sa štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií okrem toho obmedzuje primeraný dohľad zo strany Komisie. Uvedený systém uznávania rovnocennosti by sa preto mal zrušiť. Uvedeným štátnym inšpekčným organizáciám a súkromným inšpekčným organizáciám by sa však mal poskytnúť dostatočný čas na to, aby sa mohli pripraviť na získanie uznania na účely dovozu výrobkov, ktoré sú v súlade s pravidlami Únie.

(68)     Uvádzanie akýchkoľvek ekologických výrobkov, ktoré sa dovážajú do Únie podľa ktorýchkoľvek dovozných opatrení stanovených v tomto nariadení, na trh ako ekologických by malo byť podmienené dostupnosťou informácií potrebných na zabezpečenie vysledovateľnosti dotknutého výrobku v potravinovom reťazci.

(69)     S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi, vysledovateľnosť dovezených výrobkov určených na uvedenie na trh v Únii ako ekologické, alebo transparentnosť postupu uznávania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií a vykonávania dohľadu nad nimi v súvislosti s dovozom vyhovujúcich ekologických výrobkov a s cieľom zabezpečiť spravovanie zoznamu tretích krajín uznaných na účely rovnocennosti podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o doklady určené pre colné orgány v tretích krajinách, najmä vývozný certifikát pre ekologické výrobky, podľa možnosti v elektronickej podobe, doklady potrebné na účely dovozu, podľa možnosti takisto v elektronickej podobe, kritériá na uznanie alebo zrušenie uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií v súvislosti s dovozom vyhovujúcich ekologických výrobkov a pokiaľ ide o informácie, ktoré majú tretie krajiny uznané podľa uvedeného nariadenia zasielať a ktoré sú potrebné pre dohľad Komisie nad ich uznaním a pre výkon tohto dohľadu vrátane preskúmania na mieste.

(70)     Malo by sa zaviesť ustanovenie na zabezpečenie toho, aby sa pohyb ekologických výrobkov, ktoré už boli predmetom kontroly v jednom členskom štáte a ktoré sú v súlade s týmto nariadením, nemohol obmedziť v inom členskom štáte. S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie jednotného trhu a obchodu medzi členskými štátmi by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel týkajúcich sa voľného pohybu ekologických výrobkov.

(71)     Na získanie spoľahlivých informácií potrebných na vykonávanie tohto nariadenia, by členské štáty mali Komisii každoročne poskytovať potrebné informácie. Členské štáty by kvôli jasnosti a transparentnosti mali viesť aktualizované zoznamy príslušných orgánov, štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií. Zoznamy štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií by členské štáty mali verejne sprístupniť a Komisia by ich každoročne mala uverejňovať.

(72)     Je potrebné stanoviť opatrenia na zabezpečenie bezproblémového prechodu na niektoré úpravy právneho rámca, ktorým sa upravuje dovoz ekologických výrobkov do Únie, ako sa zavádza týmto nariadením. Najmä s cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod zo starého právneho rámca na nový by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o pravidlá súvisiace s obdobiami konverzie, ktoré sa začali na základe nariadenia (ES) č. 834/2007, odchylne od všeobecného pravidla, podľa ktorého sa žiadne predchádzajúce obdobia nemôžu uznať so spätným účinkom ako súčasť obdobia konverzie.

(73)     Okrem toho by sa mal stanoviť dátum skončenia platnosti uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií na účely rovnocennosti, a mali by sa vypracovať ustanovenia na riešenie situácie až do skončenia platnosti ich uznania. Takisto by sa mali prijať ustanovenia o žiadostiach, ktoré tretie krajiny predložili na účely rovnocennosti podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 a ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nevybavené.

(74)     S cieľom zabezpečiť vedenie zoznamu štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných na účely rovnocennosti podľa nariadenia (ES) č. 834/2007 a s cieľom uľahčiť dokončenie preskúmania žiadostí, ktorými tretie krajiny žiadajú o uznanie na účely rovnocennosti a ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nevybavené, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o informácie, ktoré majú tieto štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie zasielať a ktoré sú potrebné pre dohľad Komisie nad ich uznaním a pre výkon tohto dohľadu, ako aj pokiaľ ide o všetky procesné pravidlá potrebné na preskúmanie nevybavených žiadostí tretích krajín.

(75)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o technické detaily zriadenia databázy odrôd, v prípade ktorých je dostupný rastlinný rozmnožovací materiál získaný metódou ekologickej výroby, pokiaľ ide o povolenie výrobkov a látok, ktoré možno použiť pri ekologickej výrobe všeobecne a osobitne pri výrobe spracovaných ekologických potravín, vrátane postupov, ktoré sa majú dodržiavať pri povoľovaní a zaraďovaní uvedených výrobkov a látok do zoznamov, a v náležitých prípadoch aj vrátane ich opisu, požiadaviek na obsah a podmienok používania, alebo pokiaľ ide o zrušenie povolenia takýchto výrobkov a látok, ďalej pokiaľ ide o osobitné a praktické spôsoby úpravy, obsahu a veľkosti označení udávajúcich číselné kódy štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií a spôsoby úpravy, obsahu a veľkosti označenia udávajúceho miesto vyprodukovania poľnohospodárskych surovín, pokiaľ ide o prideľovanie číselných kódov štátnym inšpekčným organizáciám a súkromným inšpekčným organizáciám a o uvádzanie miesta vyprodukovania poľnohospodárskych surovín, pokiaľ ide o informácie a špecifikácie týkajúce sa obsahu, formy a spôsobu predkladania oznámení o činnosti prevádzkovateľov a skupín prevádzkovateľov príslušným orgánom a o formu zverejňovania poplatkov, ktoré možno vyberať za kontroly, pokiaľ ide o výmenu informácií medzi skupinami prevádzkovateľov a príslušnými orgánmi, štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami a medzi členskými štátmi a Komisiou, pokiaľ ide o uznanie alebo zrušenie uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií, ktoré sú oprávnené vykonávať kontroly v tretích krajinách, o zriadenie zoznamu týchto štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií a o pravidlá zabezpečovania uplatňovania opatrení týkajúcich sa prípadov nedodržiavania súladu alebo týkajúcich sa podozrenia z nedodržiavania súladu, ktoré ovplyvňujú integritu dovážaných ekologických výrobkov, pokiaľ ide o zriadenie zoznamu tretích krajín uznaných podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 a o zmenu uvedeného zoznamu, ako aj o pravidlá zabezpečovania uplatňovania opatrení v súvislosti s prípadmi nedodržiavania súladu alebo podozrenia z nedodržiavania súladu, ktoré ovplyvňujú integritu ekologických výrobkov dovážaných z takýchto krajín, pokiaľ ide o systém, ktorý sa má použiť na prenos informácií potrebných na vykonávanie a monitorovanie tohto nariadenia, a pokiaľ ide o zriadenie zoznamu štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007 a o zmenu uvedeného zoznamu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[34].

(76)     V riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa ochrany pred nekalými praktikami alebo postupmi, ktoré sú nezlučiteľné so zásadami a pravidlami ekologickej výroby, by Komisia mala byť splnomocnená prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak si to z dôvodu naliehavosti vyžaduje ochrana dôvery spotrebiteľov alebo ochrana spravodlivej hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi, s cieľom zabezpečiť uplatňovanie opatrení týkajúcich sa prípadov nedodržiavania súladu alebo podozrenia z nedodržiavania súladu, ktoré ovplyvňujú integritu dovážaných ekologických výrobkov kontrolovaných uznanými štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami.

(77)     S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod od pravidiel o ekologickom pôvode rastlinného rozmnožovacieho materiálu a o zvieratách určených na plemenitbu stanovených v nariadení (ES) č. 834/2007 a od výnimiek z pravidiel výroby prijatých podľa článku 22 uvedeného nariadenia k novým pravidlám pestovania rastlín a výroby rastlinných výrobkov, ako aj chovu hospodárskych zvierat stanoveným v tomto nariadení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o udeľovanie výnimiek, v prípade, že sa výnimky považujú za nevyhnutné, aby sa zabezpečil prístup k rastlinnému rozmnožovaciemu materiálu a živým zvieratám určeným na plemenitbu, ktoré možno použiť v ekologickej výrobe. Vzhľadom na prechodný charakter uvedených aktov by sa tieto mali uplatňovať počas obmedzeného časového obdobia.

(78)     Komisia by mala uvedenú situáciu týkajúcu sa dostupnosti ekologického rastlinného rozmnožovacieho materiálu a zvierat určených na plemenitbu zvážiť a v roku 2021 predložiť v tejto súvislosti Európskemu parlamentu a Rade správu.

(79)     Malo by sa vypracovať ustanovenie, ktorým by sa umožnilo vyčerpanie zásob výrobkov vyrobených v súlade s nariadením (ES) č. 834/2007 a uvedených na trh pred začiatkom uplatňovania tohto nariadenia.

(80)     Z revízie právneho rámca ekologickej výroby a označovania ekologických výrobkov vyplýva, že osobitné potreby týkajúce sa úradných kontrol a iných úradných činností vykonávaných v súlade s nariadením (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o úradných kontrolách] si vyžadujú ustanovenia na lepšie riešenie prípadov nedodržiavania súladu. Okrem toho by sa ustanovenia nariadenia (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o úradných kontrolách] týkajúce sa úloh a povinností príslušných orgánov, schválenia delegovaných subjektov a dohľadu nad nimi, úradnej certifikácie, ohlasovacej povinnosti a administratívnej pomoci mali prispôsobiť osobitným potrebám odvetvia ekologickej výroby. Nariadenie (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o úradných kontrolách] by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(81)     Keďže ciele tohto nariadenia, a to najmä spravodlivá hospodárska súťaž a riadne fungovanie vnútorného trhu s ekologickými výrobkami, ako aj zabezpečenie dôvery spotrebiteľov v tieto výrobky a v logo ekologickej výroby Európskej únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu požadovanej harmonizácie pravidiel ekologickej výroby ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(82)     Je vhodné stanoviť taký dátum uplatňovania tohto nariadenia, ktorý by prevádzkovateľom umožnil prispôsobiť sa novým zavedeným požiadavkám,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú zásady ekologickej výroby a pravidlá týkajúce sa ekologickej výroby a používania príslušných označení pri označovaní a v reklame.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.           Toto nariadenie sa vzťahuje na poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) a na niektoré iné výrobky uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu, pokiaľ sú tieto poľnohospodárske výrobky a tieto iné výrobky určené na výrobu, prípravu, distribúciu, uvádzanie na trh, dovoz alebo vývoz ako ekologické výrobky.

Výrobky získané lovom a rybolovom voľne žijúcich živočíchov sa nepovažujú za ekologické výrobky.

2.           Toto nariadenie sa uplatňuje na každého prevádzkovateľa, ktorý sa zapája do činností v ktorejkoľvek fáze výroby, prípravy a distribúcie v súvislosti s výrobkami uvedenými v odseku 1.

Toto nariadenie sa nevzťahuje na činnosti spoločného stravovania, ktoré vykonáva zariadenie spoločného stravovania vymedzené v článku 2 ods. 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011[35].

Členské štáty môžu uplatňovať vnútroštátne pravidlá, alebo ak neexistujú, súkromné normy na označovanie a kontrolu výrobkov pochádzajúcich z činností spoločného stravovania.

3.           Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté súvisiace právne predpisy Únie okrem iného v oblasti bezpečnosti potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín, rastlinného rozmnožovacieho materiálu, a najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XX/XXX[36] (rastlinný rozmnožovací materiál) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XX/XXX[37] (ochranné opatrenia proti škodcom rastlín).

4.           Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné osobitné ustanovenia Únie týkajúce sa uvádzania výrobkov na trh, a najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013[38] a nariadenie (EÚ) č. 1169/2011.

5.           S cieľom zohľadniť nové informácie o spôsoboch výroby alebo materiáloch či medzinárodných záväzkoch je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam výrobkov uvedený v prílohe I. Iba výrobky, ktoré úzko súvisia s poľnohospodárskymi výrobkami, sú oprávnené na zaradenie do uvedeného zoznamu.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.           „ekologická výroba“ je využívanie výrobných metód v súlade s týmto nariadením vo všetkých fázach výroby, prípravy a distribúcie;

2.           „ekologický, biologický“ pochádzajúci z ekologickej výroby, alebo s ňou súvisiaci;

3.           „poľnohospodárska surovina“ je poľnohospodársky výrobok, ktorý nebol vystavený žiadnej operácii konzervovania ani spracovania;

4.           „preventívne opatrenia“ sú opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom zabezpečiť kvalitu pôdy, ako aj prevenciu a kontrolu škodcov a buriny a predchádzať kontaminácii výrobkami alebo látkami, ktoré nie sú povolené podľa tohto nariadenia;

5.           „konverzia“ je prechod z výroby inej ako ekologickej na ekologickú výrobu v rámci danej lehoty;

6.           „prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia vo všetkých fázach výroby, prípravy a distribúcie, ktoré riadi;

7.           „skupina prevádzkovateľov“ je skupina, v ktorej je každý prevádzkovateľ poľnohospodárom, ktorý má podnik s veľkosťou do 5 hektárov využívanej poľnohospodárskej plochy a ktorý sa okrem výroby potravín alebo krmív môže zapojiť do spracovania potravín alebo krmív;

8.           „poľnohospodár“ je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť;

9.           „poľnohospodárska plocha“ je poľnohospodárska plocha, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

10.         „rastliny“ sú rastliny, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

11.         „rastlinná výroba“ je výroba poľnohospodárskych plodín vrátane zberu voľne rastúcich rastlinných výrobkov na komerčné účely;

12.         „rastlinné výrobky“ sú rastlinné produkty, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

13.         „škodca“ je škodca, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. XX/XXXX (ochranné opatrenia proti škodcom rastlín);

14.         „prípravky na ochranu rastlín“ sú výrobky uvedené v článku 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

15.         „živočíšna výroba“ je chov domácich alebo zdomácnených suchozemských zvierat vrátane hmyzu;

16.         „veranda“ je doplnková, zastrešená, neizolovaná vonkajšia časť budovy pre hospodárske zvieratá, jej najdlhšia strana je zvyčajne oplotená drôteným plotom alebo pletivom, má vonkajšiu klímu, prírodné a umelé osvetlenie a podlahu pokrytú podstielkou;

17.         „akvakultúra“ je akvakultúra, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013[39];

18.         „veterinárna liečba“ je celkový priebeh liečebného alebo preventívneho ošetrenia proti jedinému výskytu konkrétneho ochorenia;

19.         „veterinárne lieky“ sú veterinárne lieky, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES[40];

20.         „príprava“ sú operácie konzervácie alebo spracovania ekologických výrobkov vrátane zabitia a rozrábky v prípade živočíšnych výrobkov, balenia, označovania alebo zmien v označovaní týkajúcich sa ekologickej výroby;

21.         „potraviny“ sú potraviny, ako sa vymedzuje v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002[41];

22.         „krmivo“ znamená krmivo, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 178/2002;

23.         „kŕmna surovina“ je kŕmna surovina, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 2 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009[42];

24.         „krmivo v období konverzie“ je krmivo vyrobené počas obdobia konverzie s výnimkou krmív pozberaných počas 12 mesiacov po začatí konverzie;

25.         „uvedenie na trh“ je uvedenie na trh, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 8 nariadenia (ES) č. 178/2002;

26.         „vysledovateľnosť“ je vysledovateľnosť, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 15 nariadenia (ES) č. 178/2002;

27.         „fáza výroby, prípravy a distribúcie“ je každá fáza počnúc prvovýrobou ekologického výrobku a vrátane nej až po jeho skladovanie, spracovanie, prepravu, predaj alebo dodávku konečnému spotrebiteľovi a vrátane nich, a prípadne označovanie, propagácia, dovoz, vývoz a subdodávateľské činnosti;

28.         „katastrofické okolnosti“ sú okolnosti pochádzajúce z „nepriaznivej poveternostnej udalosti“, „environmentálnej nehody“, „prírodnej katastrofy“ alebo „katastrofickej udalosti“, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. h), j), k) a l) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 v uvedenom poradí;

29.         „zložka“ je zložka, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011;

30.         „označenie“ je označenie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 písm. j) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011;

31.         „propagácia“ je akákoľvek prezentácia ekologických výrobkov verejnosti rôznymi prostriedkami okrem etikety, ktorej zámerom je ovplyvňovanie a formovanie postoja, presvedčenia a správania alebo ktorá pravdepodobne bude mať takýto účinok, a to na účely priamej alebo nepriamej podpory predaja ekologických výrobkov;

32.         „príslušné orgány“ sú príslušné orgány, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX [nariadenie o úradných kontrolách];

33.         „štátna inšpekčná organizácia“ je štátna inšpekčná organizácia pre ekologickú výrobu a označovanie ekologických výrobkov, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 39 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX [nariadenie o úradných kontrolách];

34.         „súkromná inšpekčná organizácia“ je delegovaný subjekt, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 38 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX [nariadenie o úradných kontrolách], ako aj subjekt uznaný Komisiou alebo treťou krajinou, ktorú Komisia uznala na účely vykonávania kontrol v tretích krajinách v prípade dovozu ekologických výrobkov do Únie;

35.         „nedodržiavanie súladu“ je nedodržiavanie súladu s týmto nariadením;

36.         „geneticky modifikovaný organizmus“ je geneticky modifikovaný organizmus, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES[43], ktorý sa nezískal použitím postupov genetickej modifikácie uvedených v prílohe I.B k uvedenej smernici, ďalej len „GMO“;

37.         „vyrobený z GMO“ pochádzajúci, celý alebo čiastočne, z GMO, neobsahujúci však ani nepozostávajúci z GMO;

38.         „vyrobený pomocou GMO“ získaný pomocou GMO ako posledného žijúceho organizmu vo výrobnom procese, neobsahujúci však ani nepozostávajúci z GMO ani nevyrobený z GMO;

39.         „prídavná látka v potravinách“ je prídavná látka v potravinách, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008[44] ;

40.         „kŕmna doplnková látka“ je kŕmna doplnková látka, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003[45];

41.         „rovnocennosť“ je plnenie rovnakých cieľov a zásad uplatňovaním pravidiel, ktorými sa zabezpečuje rovnaká úroveň zaistenia súladu; „technologická pomocná látka“ je technologická pomocná látka, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1333/2008;

42.         „potravinársky enzým“ je potravinársky enzým, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008[46];

43.         „ionizujúce žiarenie“ je ionizujúce žiarenie, ako sa vymedzuje v článku 1 smernice Rady 96/29/Euratom[47].

Kapitola II

Zásady ekologickej výroby

Článok 4

Všeobecné zásady

Ekologická výroba je udržateľný systém riadenia poľnohospodárstva, ktorý sa zakladá na týchto všeobecných zásadách:

a)           rešpektovanie prírodných systémov a cyklov a udržiavanie a zlepšovanie stavu pôdy, vody, vzduchu a biodiverzity, zdravia rastlín a zvierat a zvyšovanie rovnováhy medzi nimi;

b)           prispievanie k vysokej úrovni biodiverzity;

c)           zodpovedné využívanie energie a prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda, organická hmota a vzduch;

d)           dodržiavanie prísnych noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a najmä uspokojovanie druhovo špecifických behaviorálnych potrieb zvierat;

e)           vhodné navrhovanie a riadenie biologických procesov na základe ekologických systémov využívajúcich prírodné zdroje, ktoré sú systému vlastné, a to pomocou metód, pri ktorých sa:

i)       využívajú živé organizmy, a metód mechanickej výroby;

ii)      uskutočňuje pestovanie plodín a živočíšna výroba viazané na pôdu alebo akvakultúra, ktorá je v súlade so zásadou udržateľného využívania zdrojov rybolovu;

iii)     vylučuje používanie GMO a výrobkov vyrobených z GMO alebo pomocou GMO s výnimkou veterinárnych liekov;

iv)     ako základ využívajú preventívne opatrenia, ak je to vhodné;

f)            obmedzovanie používania vonkajších vstupov. Ak sú vonkajšie vstupy potrebné alebo ak neexistujú vhodné riadiace postupy a metódy uvedené v písmene e), obmedzujú sa na:

i)       vstupy z ekologickej výroby;

ii)      prírodné látky alebo látky prírodného pôvodu;

iii)     málo rozpustné minerálne hnojivá;

g)           prispôsobenie výrobného procesu, v prípade potreby a v rámci tohto nariadenia, s ohľadom na zdravotný stav, regionálne rozdiely v ekologickej rovnováhe, klimatické a miestne podmienky, stupne rozvoja a osobitné postupy chovu.

Článok 5

Osobitné zásady uplatniteľné na poľnohospodárske činnosti a akvakultúru

V rámci poľnohospodárskych činností a akvakultúry sa ekologická výroba zakladá najmä na týchto osobitných zásadách:

a)           udržiavanie a zlepšovanie pôdneho života a prirodzenej pôdnej úrodnosti, stability pôdy, schopnosti pôdy zadržiavať vodu a biodiverzity pôdy pri súčasnom zabraňovaní zhutňovaniu pôdy a pôdnej erózii a boji proti nim, ak aj vyživovanie rastlín v prvom rade prostredníctvom pôdneho ekosystému;

b)           obmedzovanie využívania neobnoviteľných zdrojov a vonkajších vstupov na minimum;

c)           recyklácia odpadu a vedľajších produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu formou vstupov do rastlinnej a živočíšnej výroby;

d)           udržiavanie zdravia rastlín prostredníctvom preventívnych opatrení, najmä výberom vhodných druhov, odrôd a heterogénneho materiálu odolných voči škodcom a chorobám, prostredníctvom vhodného striedania plodín, mechanických a fyzikálnych metód a ochrany prirodzených nepriateľov škodcov;

e)           výber plemien so zreteľom na schopnosť zvierat prispôsobiť sa miestnym podmienkam, na ich životaschopnosť a odolnosť voči chorobám alebo zdravotným problémom; vykonávanie živočíšnej výroby prispôsobenej miestu a súvisiacej s pôdou; uplatňovanie postupov chovu zvierat, ktorými sa zlepšuje imunitný systém a posilňuje prirodzená obranyschopnosť voči ochoreniam, najmä vrátane pravidelného pohybu a prístupu na otvorené priestranstvo, a prípadne na pastviny;

f)            dodržiavanie vysokej úrovne dobrých životných podmienok zvierat pri rešpektovaní druhovo špecifických potrieb;

g)           kŕmenie hospodárskych zvierat ekologickým krmivom, ktoré pozostáva z poľnohospodárskych zložiek z ekologickej výroby a z prírodných nepoľnohospodárskych látok;

h)           vylúčenie genetického inžinierstva, klonovania zvierat, umelo indukovanej polyploidie a ionizujúceho žiarenia z celého ekologického potravinového reťazca;

i)            udržiavanie zdravého vodného prostredia a kvality okolitých vodných a suchozemských ekosystémov;

j)            kŕmenie vodných organizmov krmivom z udržateľného využívania rybolovných zdrojov v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 alebo ekologickým krmivom, ktoré pozostáva z poľnohospodárskych zložiek z ekologickej výroby vrátane ekologickej akvakultúry a z prírodných nepoľnohospodárskych látok.

Článok 6

Osobitné zásady uplatniteľné na spracovanie ekologických potravín a krmív

Výroba spracovaných ekologických potravín a krmív sa zakladá najmä na týchto osobitných zásadách:

a)           výroba ekologických potravín z ekologických poľnohospodárskych zložiek;

b)           výroba ekologického krmiva z ekologických kŕmnych surovín;

c)           obmedzenie používania prídavných látok v potravinách, zložiek iných ako ekologických, ktoré majú hlavne technologickú a senzorickú funkciu, mikroživín a technologických pomocných látok s cieľom používať ich v minimálnej miere a iba v prípade zásadnej technologickej potreby alebo na osobitné výživové účely;

d)           obmedzenie používania kŕmnych doplnkových látok a technologických pomocných látok na minimálnu mieru a len v prípade zásadných technologických alebo zootechnických potrieb alebo na osobitné výživové účely;

e)           vylúčenie látok a spracovateľských metód, ktoré by mohli byť zavádzajúce, pokiaľ ide o pravú povahu výrobku;

f)            starostlivé spracovanie potravín alebo krmív, pokiaľ možno s využitím biologických, mechanických a fyzikálnych metód.

Kapitola III

Pravidlá výroby

Článok 7

Všeobecné pravidlá výroby

1.           Prevádzkovatelia dodržiavajú súlad s týmito všeobecnými pravidlami výroby:

a)      celý poľnohospodársky podnik alebo akvakultúrny podnik sa riadi v súlade s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na ekologickú výrobu;

b)      pokiaľ sa v bode 2.2 časti IV a bode 1.3 časti VI prílohy II nestanovuje inak, v ekologickom poľnohospodárstve a ekologickej akvakultúre možno používať iba výrobky a látky povolené podľa článku 19, pokiaľ dotknutý výrobok alebo dotknutá látka boli povolené na použitie v poľnohospodárstve a akvakultúre v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie a prípadne v dotknutých členských štátoch v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami na základe práva Únie;

c)      zakazuje sa používanie ionizujúceho žiarenia na ošetrovanie ekologických potravín, ekologických krmív alebo surovín používaných v ekologických potravinách alebo krmivách;

d)      ekologickí prevádzkovatelia iní ako mikropodniky, poľnohospodári a prevádzkovatelia produkujúci morské riasy alebo chovajúci živočíchy akvakultúry zavedú systém environmentálneho riadenia s cieľom zlepšiť svoje výsledky v oblasti životného prostredia.

2.           S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie všeobecných pravidiel výroby je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 na stanovenie kritérií, ktorým má zodpovedať systém environmentálneho riadenia uvedený v odseku 1 písm. d). Uvedenými kritériami sa zohľadnia osobitosti malých a stredných podnikov.

Článok 8

Konverzia

1.           Poľnohospodári a prevádzkovatelia, ktorí produkujú morské riasy alebo chovajú živočíchy akvakultúry, musia dodržiavať obdobie konverzie. Počas celého obdobia konverzie uplatňujú pravidlá týkajúce sa ekologickej výroby stanovené v tomto nariadení, a najmä osobitné pravidlá o konverzii uvedené v prílohe II.

2.           Obdobie konverzie sa začne najskôr potom, ako poľnohospodár alebo prevádzkovateľ produkujúci morské riasy alebo chovajúci živočíchy akvakultúry oznámi svoju činnosť príslušným orgánom v súlade s týmto nariadením.

2a) Odchylne od odseku 2, ak pôda ležala úhorom pred oznámením uvedeným v článku 24 ods. 1 aspoň počas takého obdobia, aké sa požaduje na konverziu, a ak sú splnené ostatné potrebné podmienky, v prípade takejto pôdy ležiacej úhorom nie je potrebné nijaké obdobie konverzie.

3.           Predchádzajúce obdobia nemožno uznať so spätnou platnosťou ako súčasť obdobia konverzie.

4.           Výrobky vyrobené v období konverzie sa nesmú uvádzať na trh ako ekologické.

5.           Odchylne od článku 7 ods. 1 písm. a) možno poľnohospodársky podnik počas obdobia konverzie rozdeliť na jasne oddelené jednotky, z ktorých nie všetky jednotky budú riadené v rámci ekologickej výroby. Pokiaľ ide o hospodárske zvieratá, do ekologickej výroby sa v období konverzie zahrnú rôzne druhy zvierat.  Pokiaľ ide o akvakultúru, do ekologickej výroby možno zahrnúť rovnaké druhy organizmov pod podmienkou, že miesta výroby sú vhodne oddelené. Pokiaľ ide o rastliny, do ekologickej výroby sa počas obdobia konverzie zahrnú rôzne odrody, ktoré možno ľahko odlíšiť.

6.           S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť a dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú výrobu, a prispôsobenie sa technickému rozvoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňajú pravidlá stanovené v tomto článku alebo ktorými sa dopĺňajú a menia pravidlá stanovené v prílohe II, pokiaľ ide o konverziu.

Článok 9

Zákaz používania GMO

1.           GMO a výrobky vyrobené z GMO alebo pomocou GMO sa nesmú používať v potravinách ani krmivách, ani ako potravina, krmivo, technologická pomocná látka, prípravok na ochranu rastlín, hnojivo, pôdna pomocná látka, rastlinný rozmnožovací materiál, mikroorganizmy a zvieratá v ekologickej výrobe.

2.           Prevádzkovatelia môžu na účely odseku 1, pokiaľ ide o GMO alebo výrobky vyrobené z GMO alebo pomocou GMO v prípade potravín a krmív, vychádzať z etikiet výrobku alebo iného sprievodného dokladu pripevneného alebo poskytnutého podľa smernice 2001/18/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003[48] a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003[49].

3.           Prevádzkovatelia môžu predpokladať, že pri výrobe kúpených potravín a krmív sa nepoužili žiadne GMO ani výrobky vyrobené z GMO alebo pomocou GMO, ak tieto výrobky nie sú označené ani k nim nie je priložený sprievodný doklad podľa nariadení uvedených v odseku 2, pokiaľ nezískali iné informácie, podľa ktorých označenie príslušných výrobkov nie je v súlade s uvedenými nariadeniami.

Článok 10

Pravidlá rastlinnej výroby

1.           Prevádzkovatelia pestujúci rastliny alebo vyrábajúci rastlinné výrobky dodržiavajú súlad najmä s osobitnými pravidlami výroby stanovenými v časti I prílohy II.

2.           Každý členský štát zabezpečí v súlade s nariadením (EÚ) č. XX/XXX (o produkcii rastlinného rozmnožovacieho materiálu) zriadenie počítačovej databázy odrôd a heterogénneho materiálu, v prípade ktorých je rastlinný rozmnožovací materiál získaný ekologickou výrobnou metódou dostupný na jeho území.

3.           S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť a dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú rastlinnú výrobu, a prispôsobenie sa technickému vývoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá rastlinnej výroby, pokiaľ ide o:

a)       pestovateľské postupy;

b)      pôdohospodárstvo a zúrodňovanie pôdy;

c)       zdravie rastlín a ochranu proti škodcom a burine;

d)      riadenie pestovania húb a iných špecifických rastlín a riadenie systémov rastlinnej výroby;

e)       pôvod rastlinného rozmnožovacieho materiálu;

f)       zber voľne rastúcich rastlín.

4.           Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú technické údaje zriaďovania databázy uvedenej v odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 11

Pravidlá živočíšnej výroby

1.           Prevádzkovatelia chovajúci hospodárske zvieratá dodržiavajú súlad najmä s osobitnými pravidlami výroby ustanovenými v časti II prílohy II.

2.           S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť a dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú živočíšnu výrobu, a prispôsobenie sa technickému vývoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá živočíšnej výroby, pokiaľ ide o:

a)       pôvod zvierat;

b)      ustajnenie hospodárskych zvierat, vrátane minimálnych plôch na vnútorné a vonkajšie ustajnenie a maximálneho počtu zvierat na jeden hektár;

c)       postupy chovu;

d)      plemenitbu;

e)       krmivo a kŕmenie;

f)       prevenciu chorôb a veterinárnu liečbu.

Článok 12

Pravidlá produkcie morských rias a chovu živočíchov akvakultúry

1.           Prevádzkovatelia produkujúci morské riasy a chovajúci živočíchy akvakultúry musia dodržiavať súlad najmä s osobitnými pravidlami výroby stanovenými v časti III prílohy II.

2.           S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť a dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú produkciu morských rias, a prispôsobenie sa technickému vývoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá produkcie morských rias, pokiaľ ide o:

a)       vhodnosť vodného prostredia a plán udržateľného riadenia;

b)      zber voľne rastúcich morských rias;

c)       pestovanie morských rias;

d)      opatrenia proti inkrustácii organizmov a čistenie výrobných prostriedkov a zariadení.

3.           S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť a dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologický chov živočíchov akvakultúry, a prispôsobenie sa technickému vývoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá chovu živočíchov akvakultúry, pokiaľ ide o:

a)       vhodnosť vodného prostredia a plán udržateľného riadenia;

b)      pôvod živočíchov akvakultúry;

c)       akvakultúrnu prax vrátane vodných izolačných systémov, výrobných systémov, maximálnej hustoty chovu a prípadne minimálnej hustoty chovu;

d)      množenie;

e)       riadenie chovu živočíchov akvakultúry;

f)       krmivo a kŕmenie;

g)      prevenciu chorôb a veterinárnu liečbu.

Článok 13

Pravidlá výroby spracovaných potravín a krmív

1.           Prevádzkovatelia vyrábajúci spracované potraviny a krmivá, dodržiavajú súlad najmä s osobitnými pravidlami výroby stanovenými v časti IV prílohy II.

2.           S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť a dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú výrobu spracovaných potravín a krmív, a prispôsobenie sa technickému vývoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá výroby spracovaných potravín a krmív, pokiaľ ide o:

a)       postupy, ktoré sa majú dodržiavať;

b)      preventívne opatrenia, ktoré sa majú prijať;

c)       zloženie a podmienky používania spracovaných potravín a krmív vrátane výrobkov a látok povolených na použitie v spracovaných potravinách a krmivách;

d)      čistenie;

e)       uvádzanie spracovaných výrobkov na trh vrátane ich označovania a identifikácie;

f)       oddeľovanie ekologických výrobkov, poľnohospodárskych zložiek a kŕmnych surovín od iných ako ekologických výrobkov, poľnohospodárskych zložiek a kŕmnych surovín;

g)      zoznam iných ako ekologických poľnohospodárskych zložiek, ktoré možno výnimočne použiť na výrobu ekologických spracovaných výrobkov;

h)      výpočet percentuálneho podielu poľnohospodárskych zložiek uvedených v článku 21 ods. 3 písm. a) bode ii) a článku 21 ods. 3 písm. b);

i)       techniky používané pri spracúvaní potravín alebo krmív.

Článok 14

Pravidlá výroby vína

1.           Prevádzkovatelia vyrábajúci výrobky sektora vinohradníctva a vinárstva dodržiavajú súlad najmä s osobitnými pravidlami výroby stanovenými v časti V prílohy II.

2.           S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť a dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o výrobu ekologického vína, a prispôsobovanie sa technickému rozvoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá výroby vína, pokiaľ ide o enologické postupy a obmedzenia

Článok 15

Pravidlá výroby kvasníc používaných ako potraviny alebo krmivo

1.           Prevádzkovatelia vyrábajúci kvasnice, ktoré sa majú použiť ako potraviny alebo krmivo, dodržiavajú súlad najmä s osobitnými pravidlami výroby stanovenými v časti VI prílohy II.

2.           S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť a dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú výrobu kvasníc, a prispôsobenie sa technickému rozvoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia alebo dopĺňajú osobitné pravidlá výroby kvasníc, pokiaľ ide o spracovanie a používané substráty.

Článok 16

Pravidlá výroby iných výrobkov

S cieľom zohľadniť možnú budúcu potrebu osobitných pravidiel výroby výrobkov iných ako výrobkov uvedených v článkoch 10 až 15 a s cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť a dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú výrobu týchto ďalších iných výrobkov, a prispôsobenie sa technickému vývoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení alebo dopĺňa príloha II, pokiaľ ide o osobitné pravidlá výroby uvedených výrobkov.

Článok 17

Prijímanie výnimiek z pravidiel výroby

S cieľom umožniť pokračovanie ekologickej výroby alebo jej obnovenie v prípadoch katastrofických okolností, a s výhradou zásad stanovených v kapitole II, Komisia v súlade s článkom 36 prijme delegované akty stanovujúce kritériá kvalifikácie takýchto situácií ako katastrofických, stanovujúce osobitné pravidlá riešenia týchto situácií a požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie.

Článok 18

Zber, balenie, preprava a skladovanie

1. Ekologické výrobky sa zbierajú, balia, prepravujú a skladujú v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe III.

2. S cieľom zabezpečiť integritu ekologickej výroby a prispôsobenie sa technickému vývoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia alebo dopĺňajú pravidlá stanovené v prílohe III.

Článok 19

Povoľovanie výrobkov a látok používaných v ekologickej výrobe

1.           Komisia môže povoliť určité výrobky a látky na použitie v ekologickej výrobe a zaradiť ich do užších zoznamov na tieto účely:

a)       ako prípravky na ochranu rastlín;

b)      ako hnojivá, pôdne pomocné látky a živiny;

c)       ako kŕmne suroviny;

d)      ako kŕmne doplnkové látky a technologické pomocné látky;

e)       ako prostriedky na čistenie a dezinfekciu rybníkov, klietok, nádrží, vodných náhonov, budov a zariadení určených na živočíšnu výrobu;

f)       ako prostriedky na čistenie a dezinfekciu budov a zariadení používaných na rastlinnú výrobu vrátane skladovacích priestorov v poľnohospodárskom podniku.

Komisia môže predovšetkým povoliť určité výrobky a látky na použitie vo výrobe ekologických spracovaných potravín a zaradiť ich do užších zoznamov na tieto účely:

a)       ako prídavné látky v potravinách, potravinárske enzýmy a technologické pomocné látky;

b)      ako technologické pomocné látky pri výrobe kvasníc a výrobkov z kvasníc.

2.           Na povoľovanie výrobkov a látok uvedených v odseku 1 prvom pododseku na použitie v ekologickej výrobe sa vzťahujú zásady stanovené v kapitole II a tieto kritériá hodnotené ako celok:

a)       uvedené výrobky a látky sú nevyhnutné pre udržateľnú výrobu a ich použitie je zásadné pre jej zamýšľané využitie;

b)      všetky výrobky a látky sú rastlinného, živočíšneho, mikrobiálneho alebo minerálneho pôvodu okrem prípadov, keď výrobky ani látky z takýchto zdrojov nie sú k dispozícií v dostatočných množstvách alebo v dostatočnej kvalite alebo ak nie sú k dispozícií alternatívy;

c)       v prípade výrobkov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) sa uplatňujú tieto ustanovenia:

i)       ich použitie je zásadné pre kontrolu nad škodcami, v prípade ktorých nie sú dostupné iné biologické, fyzikálne ani šľachtiteľské alternatívy, pestovateľské postupy ani iné účinné riadiace postupy;

ii)      ak výrobky nie sú rastlinného, živočíšneho, mikrobiálneho ani minerálneho pôvodu a nie sú identické so svojou prírodnou formou, možno ich povoliť, len ak podmienky ich používania vylučujú akýkoľvek priamy kontakt s jedlými časťami plodín;

d)      v prípade výrobkov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b) je ich použitie zásadné pre dosiahnutie alebo udržiavanie úrodnosti pôdy alebo pre splnenie osobitných výživových požiadaviek plodín alebo na účely osobitnej úpravy pôdy;

e)       v prípade výrobkov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. c) a d) sa uplatňujú tieto ustanovenia:

i)       ich použitie je nevyhnutné na zachovanie zdravia, dobrých životných podmienok a životaschopnosti zvierat a prispieva k vhodnej strave, ktorou sa uspokojujú fyziologické a behaviorálne potreby dotknutých druhov, alebo ich použitie je nevyhnutné na výrobu alebo konzervovanie krmív, pretože bez použitia takýchto látok nemožno vyrábať ani konzervovať krmivá;

ii)      krmivo minerálneho pôvodu, stopové prvky, vitamíny alebo provitamíny sú prírodného pôvodu okrem prípadov, keď výrobky alebo látky z takýchto zdrojov nie sú k dispozícii v dostatočných množstvách alebo v dostatočnej kvalite, alebo ak nie sú k dispozícii alternatívy.

Na povoľovanie výrobkov a látok uvedených v odseku 1 druhom pododseku na použitie vo výrobe ekologických spracovaných potravín sa vzťahujú zásady stanovené v kapitole II a tieto kritériá hodnotené ako celok:

a)       alternatívy povolené v súlade s týmto článkom nie sú k dispozícii;

b)      bez použitia týchto výrobkov a látok by bolo nemožné vyrábať alebo konzervovať potraviny alebo splniť dané stravovacie požiadavky stanovené na základe právnych predpisov Únie;

c)       vyskytujú sa v prírode a mohli prejsť len mechanickými, fyzikálnymi, biologickými, enzymatickými alebo mikrobiálnymi procesmi okrem prípadov, v ktorých výrobky a látky z uvedených zdrojov nie sú dostupné v dostatočných množstvách alebo dostatočnej kvalite.

Povolenie na používanie chemicky syntetizovaných výrobkov alebo látok je prísne obmedzené na prípady, v ktorých použitie vonkajších vstupov uvedených v článku 4 písm. f) by prispelo k neprijateľným vplyvom na životné prostredie.

3.           S cieľom zabezpečiť kvalitu, vysledovateľnosť, dodržiavanie súladu s týmto nariadením, pokiaľ ide o ekologickú výrobu vo všeobecnosti a osobitne o výrobu ekologických spracovaných potravín, a zabezpečiť prispôsobenie sa technickému vývoju je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú doplňujúce kritériá povoľovania alebo rušenia povolení výrobkov a látok uvedených v odseku 1 na účely ich používania v ekologickej výrobe vo všeobecnosti a osobitne vo výrobe ekologických spracovaných potravín a stanovujú ďalšie požiadavky na používanie takýchto povolených výrobkov a látok, ako aj podmienky ich používania.

4.           Ak sa členský štát domnieva, že výrobok alebo látka by sa mali doplniť do zoznamov povolených výrobkov a látok uvedených v odseku 1, či by sa z nich mali vyňať, alebo že by sa mali zmeniť podmienky používania uvedené v pravidlách výroby, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa dokumentácia, v ktorej sa uvádzajú dôvody začlenenia, vyňatia alebo zmien, oficiálne zaslala Komisii a ostatným členským štátom.

Požiadavky na zmenu alebo vyňatie členské štáty zverejňujú.

5.           Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa povoľujú výrobky a látky, ktoré možno používať v ekologickej výrobe vo všeobecnosti, a výrobky a látky, ktoré možno používať osobitne vo výrobe spracovaných ekologických potravín, alebo vykonávacie akty, ktorými sa rušia povolenia takýchto výrobkov a látok, a vykonávacie akty, ktorými sa zavádzajú postupy, ktoré sa majú dodržiavať, pokiaľ ide o povolenie a zoznamy takýchto výrobkov a látok a, v prípade potreby, o ich opis, požiadavky na zloženie a podmienky používania. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 20

Prítomnosť nepovolených výrobkov a látok

1.           Výrobky, v ktorých sa zistí prítomnosť výrobkov alebo látok, ktoré neboli povolené v súlade s článkom 19, na úrovniach vyšších, ako sú úrovne stanovené s ohľadom najmä na smernicu 2006/125/ES, sa nesmú uvádzať na trh ako ekologické.

2.           S cieľom zabezpečiť účinnosť, efektívnosť a transparentnosť ekologickej výroby a systému označovania je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o osobitné kritériá a podmienky uplatňovania úrovní uvedených v odseku 1 a pokiaľ ide o stanovovanie týchto úrovní a ich prispôsobenie technickému vývoju.

3.           Odchylne od článku 211 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a na základe povolenia Komisie prijatého bez uplatňovania postupu uvedeného v článku 37 ods. 2 a 3 tohto nariadenia môžu členské štáty poskytnúť poľnohospodárom vnútroštátne platby s cieľom kompenzovať straty, ktoré utrpeli v dôsledku kontaminácie ich poľnohospodárskych výrobkov nepovolenými výrobkami alebo látkami, čo im znemožňuje uviesť uvedené výrobky na trh ako organické, za predpokladu, že uvedení poľnohospodári prijali všetky primerané opatrenia, aby zabránili riziku takejto kontaminácie. Členské štáty môžu na celkové alebo čiastočné pokrytie takýchto strát využiť aj nástroje spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Kapitola IV

Označovanie

Článok 21

Používanie pojmov týkajúcich sa ekologickej výroby

1.           Na účely tohto nariadenia sa výrobok považuje za výrobok, na ktorom sa uvádzajú pojmy odkazujúce na ekologickú výrobu, ak sa takýto výrobok, jeho zložky alebo súvisiace kŕmne suroviny pri označovaní, v reklamnom materiáli alebo obchodných dokladoch opisujú pojmami, ktorými sa kupujúcemu naznačuje, že výrobok, jeho zložky alebo súvisiace kŕmne suroviny boli získané v súlade s týmto nariadením. Najmä pojmy uvedené v prílohe IV, ich odvodeniny alebo zdrobneniny, ako sú „bio“ a „eko“, možno používať v celej Únii samostatne alebo v kombinácii a v akomkoľvek jazyku uvedenom v tejto prílohe na označovanie a v reklame výrobkov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

2.           Pokiaľ ide o výrobky uvedené v článku 2 ods. 1, pojmy uvedené v odseku 1 tohto článku sa nesmú používať nikde v Únii v žiadnom jazyku uvedenom v prílohe IV na označovanie, v reklame a obchodných dokladoch výrobku, ktorý nie je v súlade s týmto nariadením.

Okrem toho sa pri označovaní ani v reklame nesmú používať žiadne pojmy, ani pojmy používané v ochranných známkach, ani postupy, ktoré by mohli zavádzať spotrebiteľa alebo používateľa tým, že by poukazovali na súlad výrobku alebo jeho zložiek s týmto nariadením.

3.           Pokiaľ ide o spracované potraviny, pojmy uvedené v odseku 1 možno používať:

a)      v obchodných názvoch pod podmienkou, že:

i)       spracované potraviny sú v súlade s pravidlami výroby uvedenými v časti IV prílohy II;

ii)      aspoň 95 hm. % ich poľnohospodárskych zložiek je ekologických;

b)      len v zozname zložiek, ak je menej ako 95 % poľnohospodárskych zložiek ekologických a pokiaľ sú tieto zložky v súlade s pravidlami výroby stanovenými v tomto nariadení.

V zozname zložiek uvedenom v prvom pododseku písm. b) sa uvádza, ktoré zložky sú ekologické. Odkazy na ekologickú výrobu možno uvádzať len vo vzťahu k ekologickým zložkám. Uvedený zoznam zložiek obsahuje údaj o celkovom percentuálnom podiele ekologických zložiek v pomere k celkovému množstvu poľnohospodárskych zložiek.

Pojmy uvedené v odseku 1 a údaj o percentuálnom podiele uvedený v písmene b) prvého pododseku tohto odseku sa uvádzajú v rovnakej farbe, veľkosti a štýle písma ako ostatné údaje v zozname zložiek.

4.           S cieľom poskytnúť spotrebiteľom jasné a náležité informácie je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o prispôsobenie zoznamu pojmov stanovených v prílohe IV súčasnému jazykovému vývoju v jednotlivých členských štátoch a pokiaľ ide o stanovenie osobitných požiadaviek na označovanie a usporiadanie informácií uplatniteľných na krmivá a ich zložky.

Článok 22

Povinné označenia

1.           Ak sa používajú pojmy uvedené v článku 21 ods. 1:

a)      na etikete sa uvádza aj číselný kód štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie, ktorej podlieha prevádzkovateľ vykonávajúci poslednú operáciu výroby alebo prípravy;

b)      na balení sa uvádza aj logo ekologickej výroby Európskej únie uvedené v článku 23, pokiaľ ide o balené potraviny vymedzené v článku 2 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

2.           Ak sa používa logo ekologickej výroby Európskej únie, v rovnakom zornom poli ako logo sa uvedie aj označenie miesta produkcie poľnohospodárskych surovín, z ktorých sa výrobok skladá, pričom toto označenie má podľa potreby jednu z týchto podôb:

a)      „Poľnohospodárstvo EÚ“, ak boli poľnohospodárske suroviny vyprodukované v Únii;

b)      „Poľnohospodárstvo mimo EÚ“, ak boli poľnohospodárske suroviny vyprodukované v tretích krajinách;

c)      „Poľnohospodárstvo EÚ/mimo EÚ“, ak bola časť poľnohospodárskych surovín vyprodukovaná v Únii a časť v tretej krajine.

Slovo „Poľnohospodárstvo“ možno v náležitých prípadoch nahradiť výrazom „Akvakultúra“.

Označenie „EÚ“ alebo „mimo EÚ“ možno nahradiť alebo doplniť názvom krajiny, ak boli všetky poľnohospodárske suroviny, z ktorých sa výrobok skladá, vyprodukované v dotknutej krajine.

Pokiaľ ide o označenie „EÚ“ alebo „mimo EÚ“, malé množstvá zložiek sa nemusia brať do úvahy, pokiaľ celkové množstvo vynechaných zložiek nepresahuje 5 hmotnostných percent (hm. %) celkového množstva poľnohospodárskych surovín.

Označenie „EÚ“ alebo „mimo EÚ“ nesmie mať výraznejšiu farbu, veľkosť a štýl písma ako názov potraviny.

3.           Označenia uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku a v článku 23 ods. 3 sa vyznačia na nápadnom mieste takým spôsobom, aby boli ľahko viditeľné, jasne čitateľné a nezmazateľné.

4.           S cieľom poskytnúť spotrebiteľom jasné a náležité informácie je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú ďalšie pravidlá označovania a používania označení uvedených v tomto článku ods. 1 písm. a) a ods. 2 a v článku 23 ods. 3.

5.           Komisia príjme vykonávacie akty týkajúce sa:

a)      osobitných a praktických postupov, pokiaľ ide o úpravu, obsah a veľkosť označení uvedených v tomto článku ods. 1 písm. a) a ods. 2 a v článku 23 ods. 3;

b)      prideľovania číselných kódov štátnym inšpekčným organizáciám a súkromným inšpekčným organizáciám;

c)      označenia udávajúceho miesto vyprodukovania poľnohospodárskych surovín, v súlade s týmto článkom ods. 2 a článkom 232 ods. 3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 23

Logo ekologickej výroby Európskej únie

1.           Logo ekologickej výroby Európskej únie možno používať pri označovaní, prezentácii a v reklame výrobkov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

2.           Logo ekologickej výroby Európskej únie je úradným potvrdením v súlade s článkami 85 a 90 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX [nariadenie o úradných kontrolách].

3.           Používanie loga ekologickej výroby Európskej únie je v prípade výrobkov dovezených z tretích krajín dobrovoľné. Okrem toho, ak sa toto logo uvádza na etikete, uvedie sa na nej aj označenie podľa článku 22 ods. 2.

4.           Logo ekologickej výroby Európskej únie zodpovedá vzoru stanovenému v prílohe V a je v súlade s pravidlami stanovenými v danej prílohe.

5.           Na etikete, pri prezentácii a v reklame výrobkov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, možno používať vnútroštátne a súkromné logá.

6.           S cieľom poskytnúť spotrebiteľom jasné a náležité informácie je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení logo ekologickej výroby Európskej únie a s ním súvisiace pravidlá uvedené v prílohe V.

Kapitola V

Ekologická certifikácia

Článok 24

Systém ekologickej certifikácie

1.           Prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov, ktorí vyrábajú, pripravujú alebo skladujú ekologické výrobky, dovážajú takéto výrobky z tretej krajiny či takéto výrobky vyvážajú do tretej krajiny, alebo uvádzajú takéto výrobky na trh, pred tým, ako takéto výrobky uvedú na trh ako ekologické, alebo pred konverziou oznámia svoju činnosť príslušným orgánom členských štátov, v ktorých sa činnosť vykonáva.

2.           V prípade, že prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov zadávajú niektoré zo svojich činností vo forme zákazky subdodávateľovi u tretej strany, prevádzkovatelia aj skupiny prevádzkovateľov, ako aj tretia strana, u ktorej boli tieto činnosti zadané vo forme zákazky, musia dodržiavať ustanovenia odseku 1.

3.           Prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov vedú v súlade s týmto nariadením záznamy o rôznych činnostiach, ktoré vykonávajú.

4.           Príslušné orgány vedú aktualizovaný zoznam s menami/názvami a adresami prevádzkovateľov a skupín prevádzkovateľov, ktorí oznámili svoje činnosti v súlade s odsekom 1, a tento zoznam zverejňujú spolu s informáciami o ich ekologických certifikátoch, ako sa uvádza v článku 25 ods. 1. Príslušné orgány dodržiavajú požiadavky na ochranu osobných údajov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES[50].

5.           Členské štáty zabezpečia zverejnenie poplatkov, ktoré môžu príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie vyberať v súlade s článkom 76 nariadenia (EÚ) č. XX/XXXX (nariadenie o úradných kontrolách).

6.           S cieľom zabezpečiť účinnosť, efektívnosť a transparentnosť ekologickej výroby a systému označovania je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o požiadavky na vedenie záznamov, požiadavky na zverejňovanie zoznamu uvedeného v tomto článku ods. 4 a požiadavky a postupy, ktoré sa majú uplatňovať pri zverejňovaní poplatkov uvedenom v tomto článku ods. 5 a pri dohľade príslušných orgánov nad uplatňovaním týchto poplatkov.

7.           Komisia môže prijať vykonávacie akty na stanovenie podrobností a špecifikácií, pokiaľ ide o obsah, formu a spôsob oznamovania uvedeného v odseku 1 a formu zverejňovania poplatkov uvedeného v odseku 5. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 25

Ekologický certifikát

1.           Prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov, ktorí oznámili svoju činnosť v súlade s článkom 24 ods. 1 a dodržiavajú toto nariadenie, majú nárok na udelenie ekologického certifikátu. Ekologický certifikát vydaný podľa možnosti v elektronickej podobe umožňuje aspoň identifikáciu prevádzkovateľa alebo skupiny prevádzkovateľov, typu alebo rozsahu výrobkov, na ktoré sa príslušný certifikát vzťahuje, a obdobia jeho platnosti.

2.           Ekologický certifikát je úradným certifikátom v zmysle článkov 85 a 86 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXX (nariadenie o úradných kontrolách).

3.           Prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov nie sú oprávnení na to, aby im na rovnakú skupinu výrobkov rôzne štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie vydali ekologický certifikát, vrátane prípadov, ak uvedení prevádzkovatelia a skupiny prevádzkovateľov pôsobia v rôznych fázach výroby, prípravy a distribúcie.

4.           Členovia skupiny prevádzkovateľov nie sú oprávnení na udelenie individuálneho ekologického certifikátu na žiadnu z činností, na ktoré sa vzťahuje certifikát skupiny.

5.           Prevádzkovatelia systematicky overujú ekologický certifikát svojich dodávateľov.

6.           S cieľom zabezpečiť účinnosť, efektívnosť a transparentnosť ekologickej výroby a systému označovania je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o kritériá vymedzovania skupiny výrobkov uvedených v odseku 3.

Článok 26

Skupina prevádzkovateľov

1.           Každá skupina prevádzkovateľov zriadi systém vnútorných kontrol. Tento systém pozostáva zo zdokumentovaného súboru kontrolných činností a postupov, v súlade s ktorými identifikovaná osoba alebo orgán zodpovedá za overovanie dodržiavania tohto nariadenia každým členom skupiny.

2.           Nedostatky týkajúce sa zriadenia alebo fungovania systému vnútorných kontrol uvedeného v odseku 1, najmä pokiaľ ide o neodhalenie alebo neriešenie skutočnosti, že individuálni členovia skupiny prevádzkovateľov nedodržiavajú súlad, čo ovplyvňuje integritu ekologických výrobkov, môžu viesť k zrušeniu ekologickej certifikácie celej skupiny.

3.           S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne fungovanie certifikácie skupiny prevádzkovateľov je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o povinnosti jednotlivých členov skupiny prevádzkovateľov, zloženie a veľkosť skupiny prevádzkovateľov, kategórie výrobkov, ktoré má skupina prevádzkovateľov vyrábať, podmienky účasti v skupine prevádzkovateľov, zriadenie a fungovanie systému vnútorných kontrol skupiny vrátane rozsahu, obsahu a frekvencie kontrol, ktoré sa majú vykonávať.

4.           Komisia môže prijať vykonávacie akty, pokiaľ ide o výmenu informácií medzi skupinou prevádzkovateľov a príslušným orgánom alebo príslušnými orgánmi, štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami a medzi členskými štátmi a Komisiou. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

Kapitola VI

Obchod s tretími krajinami

Článok 27

Vývoz ekologických výrobkov

1.           Výrobok možno z Únie vyvážať ako ekologický a možno ho označiť logom ekologickej výroby Európskej únie, ak je v súlade s týmto nariadením.

Ak je však výrobok určený na vývoz do tretej krajiny uznanej v súlade s článkom 31 ako výrobok ekologický, možno ho do tejto tretej krajiny vyviezť, ak je v súlade s požiadavkami dotknutej tretej krajiny na uvedenie výrobku ako ekologického na trh v tejto krajine.

2.           S cieľom zamedziť vytváraniu nerovnakých podmienok pre prevádzkovateľov pri vývoze do tretích krajín je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o osobitné pravidlá vývozu ekologických výrobkov do tretej krajiny, ktorá je uznaná v súlade s článkom 31.

3.           S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o doklady určené pre colné orgány v tretích krajinách, najmä vývozný certifikát pre ekologické výrobky, ktorý bol podľa možnosti vydaný v elektronickej podobe a ktorým sa poskytuje ubezpečenie, že vyvážané ekologické výrobky sú v súlade s týmto nariadením.

Článok 28

Dovoz ekologických výrobkov

1.           Výrobok možno z tretej krajiny dovážať na účely uvedenia na trh v Únii ako ekologický výrobok, ak sú splnené tieto podmienky:

a)      výrobok je ekologickým výrobkom, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1;

b)      výrobok:

i)       je v súlade s kapitolami II, III a IV a všetci prevádzkovatelia vrátane vývozcov v príslušnej tretej krajine boli predmetom kontroly štátnych inšpekčných organizácií alebo súkromných inšpekčných organizácií uznaných v súlade s článkom 29; alebo

ii)      pochádza z tretej krajiny, ktorá je uznaná podľa:

– článku 30; alebo

– článku 31;

c)      prevádzkovatelia v tretích krajinách sú schopní kedykoľvek poskytnúť dovozcom alebo vnútroštátnym orgánom informácie, ktoré umožňujú identifikovať prevádzkovateľa, ktorý vykonal poslednú operáciu, s cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť ekologického výrobku.

2.           S cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť dovážaných výrobkov, ktoré sa na trh Únie majú uviesť ako ekologické, je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o doklady potrebné na účely dovozu  podľa možnosti vydané v elektronickej podobe.

3.           Splnenie podmienok a opatrení súvisiacich s dovozom ekologických výrobkov do Únie sa zisťuje na miestach hraničnej kontroly v súlade s článkom 45 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o úradných kontrolách]. Frekvencia fyzických kontrol uvedených v článku 47 ods. 3 uvedeného nariadenia závisí od rizika nedodržiavania súladu s týmto nariadením.

Článok 29

Uznanie štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií

1.           Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa uznávajú štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v delegovanom akte prijatom podľa odseku 7 a ktoré sú spôsobilé vykonávať kontroly v tretích krajinách, alebo ktorými sa uvedené uznanie ruší, ako aj ktorými sa zriaďuje zoznam takýchto štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

2.           Súkromné inšpekčné organizácie sa akreditujú podľa relevantnej harmonizovanej normy „Posudzovanie zhody. Požiadavky na organizácie certifikujúce výrobky, procesy a služby“, odkaz na ktorú bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.           Akreditáciu uvedenú v odseku 2 môže udeliť iba:

a)      vnútroštátny akreditačný orgán v Únii v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008[51]; alebo

b)      akreditačný orgán mimo Únie, ktorý podpísal multilaterálny dohovor o uznaní pod dohľadom Medzinárodného akreditačného fóra.

4.           Komisia pri skúmaní žiadostí o uznanie vyzve štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu, aby poskytla všetky potrebné informácie.

Uznané súkromné inšpekčné organizácie alebo štátne inšpekčné organizácie predložia certifikát vydaný akreditačným orgánom alebo hodnotiacu správu vydanú príslušným orgánom a prípadne správy o pravidelnom hodnotení ich činností na mieste, o dohľade nad ich činnosťami a o viacročnom reakreditačnom posudzovaní ich činností.

5.           Komisia na základe informácií uvedených v odseku 4 zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami pravidelným preskúmaním ich uznania. Komisia môže na účely tohto dohľadu požiadať akreditačné orgány alebo prípadne príslušné orgány o ďalšie informácie.

6.           Povaha dohľadu sa určí na základe hodnotenia rizika nedodržiavania súladu.

7.           S cieľom zabezpečiť transparentnosť postupov uznávania a dohľadu je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o kritériá, ktoré sa uplatňujú na uznanie alebo zrušenie uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uvedených v odseku 1, ako aj pokiaľ ide o vykonávanie dohľadu Komisiou, a to aj prostredníctvom preskúmania na mieste.

8.           Komisia môže prijať vykonávacie akty na zabezpečenie uplatňovania opatrení v súvislosti s prípadmi nedodržiavania súladu, ktoré ovplyvňujú integritu ekologických výrobkov dovážaných v rámci uznania stanoveného v tomto článku, alebo v súvislosti s podozrením z takýchto prípadov. Medzi tieto opatrenia môže patriť najmä overenie integrity ekologických výrobkov pred ich uvedením na trh v Únii a v náležitých prípadoch pozastavenie povolenia na uvedenie týchto výrobkov ako ekologických na trh v Únii. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

9.           Komisia v riadne odôvodnených naliehavých prípadoch týkajúcich ochrany pred nekalými praktikami alebo postupmi, ktoré sú nezlučiteľné so zásadami a pravidlami ekologickej výroby, ochrany dôvery spotrebiteľov alebo ochrany spravodlivej hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi prijíma v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 3 okamžite uplatniteľné vykonávacie akty s cieľom prijať opatrenia uvedené v odseku 8 tohto článku alebo rozhodnúť o odňatí uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uvedených v odseku 1 tohto článku.

Článok 30

Rovnocennosť na základe obchodnej dohody

Uznaná tretia krajina uvedená v článku 28 ods. 1 písm. b) bode ii) prvej zarážke je tretia krajina, ktorú Únia na základe obchodnej dohody uznala ako krajinu so systémom výroby plniacim rovnaké ciele a zásady uplatňovaním pravidiel, ktorými sa zabezpečuje rovnaká úroveň zaistenia súladu ako pravidlami Únie.

Článok 31

Rovnocennosť podľa nariadenia (ES) č. 834/2007

1.           Uznaná tretia krajina uvedená v článku 28 ods. 1 písm. b) bode ii) druhej zarážke je tretia krajina, ktorá bola uznaná na účely rovnocennosti podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007, vrátane krajiny, ktorá bola uznaná podľa prechodného opatrenia stanoveného v článku 40.

Platnosť uznania tretích krajín uvedeného v prvom pododseku sa končí [doplní sa dátum 5 rokov od začatia uplatňovania tohto nariadenia].

2.           Komisia na základe výročných správ, ktoré jej tretie krajiny uvedené v odseku 1 každý rok do 31. marca posielajú a ktoré sa týkajú vykonávania a presadzovania kontrolných opatrení, ktoré tieto tretie krajiny stanovili, zabezpečí s pomocou členských štátov primeraný dohľad nad uznanými tretími krajinami pravidelným preskúmaním ich uznania. Povaha dohľadu sa určí na základe hodnotenia rizika nedodržiavania súladu.

3.           Súkromné inšpekčné organizácie vykonávajúce kontroly v tretích krajinách uvedených v odseku 1 sa akreditujú podľa relevantnej harmonizovanej normy „Posudzovanie zhody. Požiadavky na organizácie certifikujúce výrobky, procesy a služby“, odkaz na ktorú bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak vnútroštátny akreditačný orgán v Únii neudelí akreditáciu v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008, uvedenú akreditáciu môže udeliť len akreditačný orgán mimo Únie, ktorý podpísal multilaterálny dohovor o uznaní pod dohľadom Medzinárodného akreditačného fóra.

4.           Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví zoznam tretích krajín uvedených v odseku 1, ktorý môže meniť prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

5.           S cieľom zabezpečiť riadenie zoznamu tretích krajín uvedeného v odseku 4 je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o informácie, ktoré majú tieto tretie krajiny posielať a ktoré Komisia potrebuje na dohľad nad ich uznaním, ako aj na vykonávanie tohto dohľadu Komisiou, a to aj prostredníctvom preskúmania na mieste.

6.           Komisia môže prijať vykonávacie akty na zabezpečenie uplatňovania opatrení v súvislosti s prípadmi nedodržiavania súladu, ktoré ovplyvňujú integritu ekologických výrobkov dovážaných z tretích krajín uvedených v tomto článku, alebo v súvislosti s podozrením z takýchto prípadov. Medzi tieto opatrenia môže patriť najmä overenie integrity ekologických výrobkov pred ich uvedením na trh v Únii a v náležitých prípadoch pozastavenie povolenia na uvedenie týchto výrobkov ako ekologických na trh v Únii. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

KAPITOLA VII

Všeobecné ustanovenia

Oddiel 1

Voľný pohyb ekologických výrobkov

Článok 32

Nezakazovanie a neobmedzovanie umiestňovania ekologických výrobkov na trh

1.           Príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie nesmú z dôvodov týkajúcich sa výroby, označovania alebo prezentácie výrobkov zakázať alebo obmedziť uvádzanie ekologických výrobkov kontrolovaných iným príslušným orgánom, štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou so sídlom v inom členskom štáte na trh, ak sú tieto výrobky v súlade s týmto nariadením. Predovšetkým sa nesmú vykonávať žiadne úradné kontroly a ďalšie úradné činnosti okrem kontrol a činností stanovených podľa nariadenia (EÚ) č. XXX/XXX (nariadenie o úradných kontrolách) a za úradné kontroly a ďalšie úradné činnosti sa nesmú vyberať žiadne poplatky okrem poplatkov podľa článku 76 uvedeného nariadenia.

2.           S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie jednotného trhu a obchodu medzi členskými štátmi je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú pravidlá týkajúce sa voľného pohybu ekologických výrobkov na účely tohto článku ods. 1.

Oddiel 2

Predkladanie informácií a správ

Článok 33

Informácie týkajúce sa ekologického odvetvia a obchodu

1.           Členské štáty zasielajú Komisii každý rok informácie potrebné na vykonávanie a monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia.

2.           Komisia prijme vykonávacie akty, pokiaľ ide o systém, ktorý sa má použiť na prenos informácií uvedených v odseku 1, o vymedzenie zasielaných informácií a o dátum, do ktorého sa informácie majú zaslať. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 34

Informácie týkajúce sa príslušných orgánov, štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií

1.           Členské štáty vedú pravidelne aktualizovaný zoznam:

a)      s názvami a adresami príslušných orgánov;

b)      s názvami a adresami štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií a ich číselnými kódmi.

Členské štáty zverejňujú zoznam uvedený v prvom pododseku písm. b).

2.           Komisia každoročne na internete zverejňuje zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uvedených v odseku 1 písm. b).

Článok 35

Správa

Komisia do 31. decembra 2021 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dostupnosti ekologického rastlinného rozmnožovacieho materiálu a zvierat určených na plemenitbu.

Kapitola VIII

Procesné, prechodné a záverečné ustanovenia

Oddiel 1

Procesné ustanovenia

Článok 36

Vykonávanie delegovania právomoci

1.           Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomoci uvedené v článku (článkoch) [……….] môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3.           Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

4.           Delegovaný akt prijatý podľa článku (článkov) […..] nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 37

Komitológia

1.           Komisii pomáha výbor nazvaný Výbor pre ekologickú výrobu. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

Oddiel 2

Zrušenie, zmeny, prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 38

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 834/2007 sa zrušuje.

Nariadenie (ES) č. 834/2007 sa však naďalej uplatňuje na účely dokončenia preskúmania nevybavených žiadostí tretích krajín, ako sa stanovuje v článku 42 tohto nariadenia.

Článok 39

Prechodné opatrenia týkajúce sa konverzie na ekologické poľnohospodárstvo

S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod zo starého právneho rámca na nový je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o pravidlá, ktorými sa stanovuje výnimka z článku 8 ods. 3 v súvislosti s obdobiami konverzie pre poľnohospodárov, ktorí začali konverziu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

Článok 40

Prechodné opatrenia týkajúce sa pôvodu rastlinného rozmnožovacieho materiálu, zvierat určených na plemenitbu a mladých jedincov živočíchov akvakultúry

S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod od pravidiel o ekologickom pôvode rastlinného rozmnožovacieho materiálu stanovených v článku 12 ods. 1 písm. i) nariadenia (ES) č. 834/2007 a o zvieratách určených na plemenitbu stanovených v článku 14 ods. 1 písm. a) bode ii) uvedeného nariadenia a o mladých jedincoch zivočíchov akvakultúry stanovených v článku 15 ods. 1 písm. a) bode i) uvedeného nariadenia a od výnimiek z pravidiel výroby, ktoré Komisia prijala podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 834/2007, k novým pravidlám pestovania rastlín a výroby rastlinných výrobkov, ako aj chovu hospodárskych zvierat a červených rias  a živočíchov akvakultúry stanoveným v článku 10 ods. 1 a článku 11 ods. 1 tohto nariadenia v uvedenom poradí je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú výnimky v prípade, že sa udeľovanie výnimiek považuje za nevyhnutné s cieľom zabezpečiť prístup k rastlinnému rozmnožovaciemu materiálu a živým zvieratám určeným na plemenitbu a mladým jedincom živočíchov akvakultúry, ktoré možno použiť v ekologickej výrobe. Delegované akty prijaté podľa tohto článku sa prestávajú uplatňovať 31. decembra 2021.

Článok 41

Prechodné opatrenia týkajúce sa štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007

1.           Platnosť uznania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií udeleného podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007 sa končí najneskôr [31. decembra 2018].

2.           Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu zriadi zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007 a prostredníctvom vykonávacích aktov môže tento zoznam meniť. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 2.

3.           S cieľom zabezpečiť riadenie zoznamu štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uvedeného v odseku 2 je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o informácie, ktoré majú uvedené štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie zasielať a ktoré Komisia potrebuje na účely dohľadu nad ich uznaním, ako aj vykonávania tohto dohľadu, a to aj prostredníctvom preskúmania na mieste.

Článok 42

Prechodné opatrenia týkajúce sa žiadostí tretích krajín, ktoré boli predložené podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007

1.           Komisia dokončí preskúmanie žiadostí tretích krajín, ktoré boli predložené podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 a ktoré sú nevybavené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Na preskúmanie uvedených žiadostí sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 834/2007.

2.           S cieľom uľahčiť dokončenie preskúmania žiadostí uvedených v odseku 1 je Komisia v súlade s článkom 36 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o procesné pravidlá potrebné na preskúmanie vrátane informácií, ktoré majú tretie krajiny predložiť.

Článok 43

Prechodné opatrenia týkajúce sa zásob ekologických výrobkov vyrobených v súlade s nariadením (ES) č. 834/2007

Výrobky vyrobené v súlade s nariadením (ES) č. 834/2007 a uvedené na trh pred 1. júlom 2017 možno po uvedenom dni naďalej uvádzať na trh až do vyčerpania zásob.

Článok 44

Zmeny nariadenia (EÚ) č. [...] [o úradných kontrolách]

Nariadenie (EÚ) č. XXX/XXXX (nariadenie o úradných kontrolách) sa mení takto:

1.           V článku 2 sa odseky 38 a 39 nahrádzajú takto:

„38. „delegovaný subjekt“ je tretia strana, na ktorú príslušné orgány delegovali osobitné úlohy úradných kontrol alebo iné úradné činnosti;

39. „štátna inšpekčná organizácia pre ekologickú výrobu a označovanie ekologických výrobkov“ je verejnosprávna organizácia členského štátu, na ktorú príslušné orgány preniesli celú svoju právomoc alebo jej časť, v súvislosti s uplatňovaním právnych predpisov Únie v oblasti uvedenej v článku 1 ods. 2 písm. j), prípadne vrátane zodpovedajúceho orgánu v tretej krajine alebo pôsobiaceho v tretej krajine;“.

2.           Článok 3 sa mení takto:

a) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Príslušné orgány zodpovedné za overovanie dodržiavania súladu s pravidlami uvedenými v článku 1 ods. 2 písm. j) môžu preniesť osobitné úlohy úradnej kontroly alebo iné úradné činnosti na jednu alebo viaceré štátne inšpekčné organizácie pre ekologickú výrobu a označovanie ekologických výrobkov. V takýchto prípadoch pridelia každej z nich číselný kód.“;

b)       V odseku 4 sa písm. c) nahrádza takto:

„c) štátne inšpekčné organizácie pre ekologickú výrobu a označovanie ekologických výrobkov uvedené v odseku 3;“.

3.           Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Osobitné pravidlá pre úradné kontroly a opatrenia, ktoré majú príslušné orgány prijať v súvislosti s ekologickými výrobkami a chránenými označeniami pôvodu, chránenými zemepisnými označeniami a zaručenými tradičnými špecialitami

1. V súvislosti s pravidlami uvedenými v článku 1 ods. 2 písm. j) príslušné orgány:

a) v prípade nedodržiavania súladu, ktoré ovplyvňuje integritu ekologických výrobkov v akejkoľvek fáze výroby, prípravy, distribúcie a vývozu, najmä z dôvodu použitia zakázaných alebo nepovolených látok a techník alebo zmiešania s výrobkami inými ako ekologickými, zabezpečia, aby sa pri označovaní a v reklame žiadneho výrobku z celej dotknutej dávky ani z výrobného cyklu neuvádzal žiadny odkaz na ekologickú výrobu;

b) v prípade opakovaného alebo nepretržitého nedodržiavania súladu zabezpečia, aby dotknutí prevádzkovatelia alebo dotknuté skupiny prevádzkovateľov, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [o ekologickej výrobe]*, okrem opatrení uvedených v písmene a) tohto odseku mali zakázané uvádzať na trh výrobky, ktoré odkazujú na ekologickú výrobu, a aby sa im dočasne pozastavila platnosť ich ekologického certifikátu alebo aby sa im prípadne uvedený certifikát odňal.

2. Komisia je v súlade s článkom 139 splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o pravidlá vykonávania úradných kontrol a iných úradných činností na overovanie dodržiavania súladu s pravidlami uvedenými v článku 1 ods. 2 písm. j) a k) a pokiaľ ide o opatrenia, ktoré majú príslušné orgány prijať na základe uvedených úradných kontrol a iných úradných činností.

3. V delegovaných aktoch uvedených v odseku 2 tohto článku sa v súvislosti s pravidlami uvedenými v článku 1 ods. 2 písm. j) stanovia pravidlá týkajúce sa:

a) osobitných povinností a úloh príslušných orgánov okrem tých, ktoré sa stanovujú v článkoch 4, 8, 9, článku 10 ods. 1, článkoch 11 až 13, článku 34 ods. 1 a 2 a článku 36, a okrem tých, ktoré sa stanovujú v článkoch 25, 26, 28, 29, 30 a 32 týkajúcich sa schvaľovania a dohľadu delegovaných subjektov, a v článkoch 85 až 90 týkajúcich sa úradnej certifikácie;

b) požiadaviek doplňujúcich tie, ktoré sa uvádzajú v článku 8 ods. 1, na posudzovanie rizika a stanovenie frekvencie úradných kontrol a v náležitých prípadoch na odoberanie vzoriek s ohľadom na riziko výskytu nedodržiavania súladu;

c) frekvencie úradných kontrol prevádzkovateľov a prípadov, keď sa títo prevádzkovatelia majú oslobodiť od určitých úradných kontrol, a podmienok, za akých sa majú oslobodiť;

d) metód a techník úradných kontrol doplňujúcich tie, ktoré sa uvádzajú v článku 13 a článku 33 ods. 1 až 5, a osobitných požiadaviek na vykonávanie úradných kontrol zameraných na zabezpečenie vysledovateľnosti ekologických výrobkov vo všetkých fázach výroby, prípravy a distribúcie a na poskytnutie záruk, pokiaľ ide o dodržiavanie súladu s pravidlami uvedenými v článku 1 ods. 2 písm. j);

e) činností a opatrení doplňujúcich v prípade podozrenia z nedodržiavania súladu tie, ktoré sa stanovujú v článku 134 ods. 2 a 3, kritérií doplňujúcich tie, ktoré sa uvádzajú v článku 135 ods. 1 druhom pododseku, a kritérií a opatrení doplňujúcich v prípade výskytu nedodržiavania súladu tie, ktoré sa stanovujú v článku 135 ods. 2 a v odseku 1 tohto článku;

f) požiadaviek doplňujúcich tie, ktoré sa stanovujú v článku 4 ods. 1 písm. f) v súvislosti so zariadeniami a vybavením potrebnými na vykonávanie úradných kontrol, a s osobitnými podmienkami a povinnosťami doplňujúcimi tie, ktoré sa uvádzajú v článkoch 25, 26, 28, 29 a 30 až 32, pokiaľ ide o delegovanie úloh úradnej kontroly a iných úradných činnosti delegovaným subjektom;

g) ohlasovacích povinností príslušných orgánov, štátnych inšpekčných organizácií a delegovaných subjektov poverených úradnými kontrolami a inými úradnými činnosťami doplňujúcich tie, ktoré sa uvádzajú v článkoch 12, 28 a 31;

h) osobitných kritérií a podmienok na spustenie a fungovanie mechanizmov administratívnej pomoci stanovených v hlave IV vrátane výmeny informácií týkajúcich sa prípadov nedodržiavania súladu alebo pravdepodobnosti nedodržiavania súladu medzi príslušnými orgánmi, štátnymi inšpekčnými organizáciami a delegovanými subjektmi.

4. V delegovaných aktoch uvedených v odseku 3 tohto článku sa v súvislosti s pravidlami uvedenými v článku 1 ods. 2 písm. k) stanovia pravidlá týkajúce sa:

a) požiadaviek, metód a techník doplňujúcich tie, ktoré sa uvádzajú v článkoch 11 a 13, pre úradné kontroly vykonávané na overenie dodržiavania súladu so špecifikáciami výrobkov a požiadavkami na označovanie;

b) metód a techník doplňujúcich tie, ktoré sa uvádzajú v článku 13, na vykonávanie úradných kontrol zameraných na zabezpečenie vysledovateľnosti výrobkov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2 písm. k), vo všetkých fázach výroby, prípravy a distribúcie a na poskytnutie záruk, pokiaľ ide o dodržiavanie súladu s uvedenými pravidlami;

c) osobitých kritérií a osobitného obsahu doplňujúcich tie, ktoré sa stanovujú v článku 108, na vypracovanie náležitých častí viacročného národného plánu kontroly stanoveného v článku 107 ods. 1 a osobitného doplňujúceho obsahu správy stanovenej v článku 112;

d) osobitých kritérií a podmienok na spustenie mechanizmov administratívnej pomoci stanovenej v hlave IV;

e) osobitých opatrení, ktoré sa majú prijať na doplnenie opatrení uvedených v článku 135 ods. 2 v prípade nedodržiavania súladu a v prípade závažného alebo opakujúceho sa nedodržiavania súladu.

5. Delegovanými aktmi uvedenými v odsekoch 3 a 4 sa v náležitých prípadoch možno odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia, na ktoré sa odkazuje v uvedených odsekoch.

* Ú. v. EÚ L …, s. ….“

4.           V článku 128 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. V oblastiach upravovaných pravidlami uvedenými v článku 1 ods. 2 okrem pravidiel uvedených v článku 1 ods. 2 písm. d), e), g), h) a j) môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov uznať, že opatrenia uplatňované v tretej krajine alebo v jej regióne sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v uvedených pravidlách, a to na základe:

a) dôkladného preskúmania informácií a údajov, ktoré dotknutá tretia krajina poskytla podľa článku 124 ods. 1;

b) uspokojivého výsledku kontroly vykonanej v súlade s článkom 119 ods. 1, ak je to vhodné.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 141 ods. 2.“

5.           V článku 141 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Komisii pomáha Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá zriadený podľa článku 58 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Pri opatreniach v oblasti uvedenej v článku 1 ods. 2 písm. j) tohto nariadenia pomáha Komisii Výbor pre ekologickú výrobu zriadený podľa článku 37 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. [o ekologickej výrobe].“

Článok 45

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júla 2017[52].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda […]                                                                […]

Legislatívny finančný výkaz

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie a finančný vplyv

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Príspevky od tretích strán

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov, o zmene nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o úradných kontrolách] a o zrušení nariadenia (ES) č. 834/2007

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[53]

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[54]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

X Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Návrh sa zameriava na to, ako pravidlá týkajúce sa ekologickej výroby prispievajú k uskutočňovaniu politických priorít stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to najmä dosiahnuť konkurencieschopné hospodárstvo založené na znalostiach a inováciách, podporiť hospodárstvo s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k sociálnej a územnej súdržnosti, a podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Špecifické ciele programu sú:

– odstrániť prekážky rozvoja ekologickej výroby v Únii,

– zaručiť poľnohospodárom a prevádzkovateľom spravodlivú hospodársku súťaž a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu,

– zachovať alebo zvýšiť dôveru spotrebiteľov v ekologické výrobky.

Návrh v súlade so spoločným rámcom pre monitorovanie a hodnotenie pre spoločnú poľnohospodársku politiku (ďalej len „SPP“) na obdobie 2014 – 2020[55] prispieva k týmto všeobecným cieľom: „udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy“ poskytovaním verejných zdrojov (najmä environmentálnych) a pokračovaním v úsilí o „zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu“, ako aj o „životaschopnú výrobu potravín“ tým, že sa budú „napĺňať očakávania spotrebiteľov“ a „zlepšovať konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora a zvyšovať jeho podiel v potravinovom reťazci“, a to v rámci prvého piliera SPP.

Návrh navyše prispieva k všeobecnému cieľu „udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy“, a to prostredníctvom obnovy, zachovávania a posilňovania ekosystémov (priorita 4) v rámci druhého piliera SPP.

Návrh sa týka opatrení podporovaných tak v rámci prvého piliera SPP (priame platby a trhy), ako v rámci druhého piliera SPP.

Príslušné činnosti v rámci ABB: 05 04 Rozvoj vidieka (a 05 02 Opatrenia na poľnohospodárskych trhoch a 05 03 Priama pomoc).

1.4.2.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Očakáva sa, že pozitívnymi vyhliadkami trhu vďaka vyššej dôvere spotrebiteľov sa podporia ceny ekologických výrobkov a prilákajú nováčikovia.

Odstránením výnimiek z pravidiel by sa malo prispieť k rozvoju ekologických vstupov, najmä osív.

Atraktívnosť tohto odvetvia sa zvýši jasnejšími a jednoduchšími pravidlami výroby.

Hospodárska súťaž sa stane spravodlivejšou najmä vďaka väčšej harmonizácii, jednoduchším a jasnejším pravidlám a prechodu od rovnocennosti k dodržiavaniu predpisov na účely uznania súkromných inšpekčných organizácií v tretích krajinách.

Návrh sa zameria aj na dôveru spotrebiteľov, a to harmonizovaním pravidiel výroby, v ktorých sa zohľadnia meniace sa spoločenské obavy (dobré životné podmienky zvierat, systém environmentálneho riadenia pre spracovateľov a obchodníkov).

Prístup založený na hodnotení rizika by mal zlepšiť účinnosť a efektívnosť kontrol a spolu so spoľahlivejším dovozným režimom by mal prispievať k predchádzaniu podvodom.

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Hlavné ukazovatele výsledkov v spoločnom rámci pre monitorovanie a hodnotenie sú:

– podiel ekologickej plochy v rámci celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy,

– podiel hospodárskych zvierat v ekologických chovoch z celkového počtu hospodárskych zvierat.

Hlavné ukazovatele výstupov sú:

– plocha ekologickej pôdy (v procese konverzie a úplne konvertovanej),

– počet certifikovaných ekologických prevádzkovateľov,

V kontexte tohto nariadenia sa budú monitorovať aj tieto doplnkové ukazovatele:

– hospodárske zvieratá (počet zvierat v ekologických chovoch a výrobkov živočíšneho pôvodu),

– rastlinná výroba a spracovanie (počet prevádzkovateľov a hodnota/objem výroby podľa druhu hospodárskej činnosti),

– počet použitých a odstránených výnimiek,

– znalosť ekologického loga Únie a dôvera v neho (prieskum Eurobarometra).

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Celkový cieľ právneho rámca, ktorým je udržateľný rozvoj ekologickej výroby, v súčasnosti nie je v plnej miere splnený. Poľnohospodári a prevádzkovatelia v Únii tak prichádzajú o príležitosti (plocha ekologickej pôdy v Únii sa za posledných 10 rokov len zdvojnásobila, zatiaľ čo trh narástol štvornásobne) a hrozí obmedzenie rastu ekologického trhu, ako aj obmedzenie ekologických prínosov spojených s ekologickou výrobou.

Hlavnými príčinami sú regulačné i neregulačné prekážky rozvoja ekologickej výroby v Únii, riziko poklesu dôvery spotrebiteľov (najmä vzhľadom na mnohé výnimky, ktoré oslabujú pravidlá ekologickej výroby, a z dôvodu podvodov, ku ktorým došlo pre nedostatky v kontrolnom systéme a dovoznom režime), nespravodlivá hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi v Únii a tretích krajinách, ako aj problémy pri navrhovaní a presadzovaní právnych predpisov (najmä problémy s fungovaním vnútorného trhu pre medzery v právnych predpisoch a rozdielny prístup k vykonávaniu).

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Týmto návrhom sa aktualizuje existujúci systém kvality stanovený v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Výroba poľnohospodárskych výrobkov a potravín a obchodovanie s nimi na vnútornom trhu, ako aj zabezpečovanie fungovania vnútorného trhu sú v právomoci Únie. O obe právomoci sa delí s členskými štátmi.

Celoúnijný systém je efektívnejší než 28 rôznych systémov a umožňuje silnejšiu a konzistentnejšiu obchodnú politiku vo vzťahu ku globálnym obchodným partnerom, najmä prostredníctvom posilnenia vyjednávacej sily Únie.

Ekologické logo Európskej únie by sa malo vzťahovať na výrobky, ktoré sú v súlade so spoločným súborom pravidiel používaných v celej Únii.

Medzi oblasti, v ktorých je potrebná ďalšia harmonizácia, patria: výnimky z pravidiel a opatrenia na zachovanie integrity ekologickej výroby vrátane spoločného prístupu k riešeniu prítomnosti rezíduí nepovolených látok v ekologických výrobkoch.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

V roku 2013 bolo dokončené externé hodnotenie právnych predpisov Únie týkajúcich sa sa ekologického poľnohospodárstva[56]. Zahŕňalo najmä posudzovanie primeranosti pravidiel výroby, kontroly, dovozu a označovania ekologických výrobkov. Pri hodnotení sa dospelo k záveru, že väčšina pravidiel stanovených v ekologickom legislatívnom rámci je vo všeobecnosti primeraná na dosiahnutie jeho globálnych cieľov. Objavili sa však aj viaceré nedostatky a do hodnotenia boli zahrnuté odporúčania na zlepšenie. V tomto návrhu boli patrične zohľadnené.

Európsky dvor audítorov skontroloval účinnosť kontrolného systému, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a dovoz ekologických výrobkov podľa nariadenia Rady (ES) č. 834/2007. Výsledky uverejnené v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 9/2012 ukazujú, že v uvedených oblastiach existujú mnohé nedostatky. Správa preto obsahuje odporúčania na zlepšenie, ktoré boli zohľadnené v tomto návrhu.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Návrh je v súlade s novou SPP, napr. s novým nariadením o priamych platbách[57], podľa ktorého ekologické poľnohospodárske podniky ipso facto profitujú z nových ekologických platieb, a s novým nariadením o rozvoji vidieka[58], ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia v záujme ekologického poľnohospodárstva a novej spoločnej rybárskej politiky.

Návrh je tiež v súlade s návrhom nového nariadenia o úradných kontrolách potravín a krmív a so zásadami inteligentnej regulácie.

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva sú v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[59]

Priame hospodárenie na úrovni Komisie

– X prostredníctvom jej útvarov vrátane pracovníkov v delegáciách Únie,

– ¨  prostredníctvom výkonných agentúr;

X Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– ¨ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– ¨ EIB a Európsky investičný fond,

– ¨ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

– ¨ verejnoprávne subjekty,

– ¨ subjekty, ktoré sa riadia súkromným právom, poverené vykonávaním verejnej služby do tej miery, do akej poskytujú primerané finančné záruky,

– ¨ subjekty, ktoré sa riadia súkromným právom členského štátu, sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a poskytujú primerané finančné záruky,

– ¨ osoby poverené realizáciou osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určené v príslušnom základnom akte.

– V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Členské štáty musia raz ročne poskytovať Komisii informácie potrebné na vykonávanie a monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia. Navyše musia Komisii v rámci viacročných národných plánov kontroly a výročných správ podľa nariadenia o úradných kontrolách predkladať aj ročné informácie o kontrolách vykonaných na zabezpečenie súladu s požiadavkami týkajúcimi sa ekologickej výroby.

Tretie krajiny uznané za rovnocenné a štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie uznané za vyhovujúce na účely dovozu ekologických výrobkov do Únie predkladajú Komisii výročné správy s informáciami nevyhnutnými na plnenie požiadaviek podľa tohto nariadenia.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Keďže ide o pomerne nízke sumy, zistené všeobecné riziká súvisiace s pravidlami obsiahnutými v návrhu sa týkajú účinnosti návrhu, a nie výdavkov EÚ:

Harmonizované pravidlá výroby, ktorými sa odstraňujú výnimky, môžu v počiatočnom štádiu niektorým prevádzkovateľom spôsobovať problémy a odrádzať ich od využívania systému ekologického poľnohospodárstva.

Prechodné obdobie na zmenu systému rovnocennosti na systém súladu, pokiaľ ide o dovoz ekologických výrobkov do Únie, nemusí zabezpečiť úplne rovnaké podmienky.

Skutočnosť, že ročné fyzické inšpekcie všetkých prevádzkovateľov bez ohľadu na ich rizikový profil nahradí prístup založený výhradne na hodnotení rizika, môžu niektoré zainteresované strany a/alebo štátne či súkromné inšpekčné organizácie v členských štátoch považovať za nevhodné.

S nedostatkami v presadzovaní môžu súvisieť aj ďalšie riziká, konkrétne v súvislosti s tým, ako budú príslušné orgány a štátne alebo súkromné inšpekčné organizácie v členských štátoch a tretích krajinách dané pravidlá vykonávať, a ako bude na tento proces dohliadať Komisia.

V záujme zmiernenia týchto rizík boli pri vypracúvaní návrhu náležite zohľadnené skúsenosti získané pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 834/2007, ktoré vyplynuli z výsledkov auditov, pripomienok zainteresovaných strán v rámci posúdenia vplyvu a odporúčaní formulovaných v externých štúdiách a externom hodnotení. Osobitná pozornosť bola venovaná zníženiu rizika spojeného s možnými nedostatkami v presadzovaní, a to tak, že sa vyvinulo úsilie o jasnejšie pravidlá, ktoré je jednoduchšie riadiť a kontrolovať.

2.2.2.     Informácie o zavedenom systéme vnútornej kontroly

S výdavkami, ktoré vzniknú v súvislosti s týmto návrhom, bude Komisia hospodáriť priamo, a to v súlade so zásadami stanovenými v článku 32 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (nariadenie o rozpočtových pravidlách).

Generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v súlade s požiadavkami uvedeného nariadenia zaviedol organizačnú štruktúru a interné kontrolné postupy vhodné na dosiahnutie politických a kontrolných cieľov v súlade s normami vnútornej kontroly, ktoré prijala Komisia, a so zreteľom na riziká spojené s prostredím, v ktorom sa politika realizuje.

2.2.3.     Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

Keďže ide o pomerne nízke sumy, výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s týmto návrhom, nebudú pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) znamenať riziko zvýšenej miery chybovosti.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Komisia prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie pri vykonávaní činností financovaných podľa tohto nariadenia, a to uplatnením preventívnych opatrení proti podvodu, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam tak, že sa vykonávajú účinné kontroly, a ak sa zistia nezrovnalosti, nesprávne vyplatené sumy sa spätne získajú a v náležitých prípadoch sa udelia účinné, primerané a odrádzajúce pokuty, v súlade s článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, nariadením Rady (ES) č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a hlavou IV nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.

Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať u všetkých dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie, audit na základe dokladov a audit na mieste. Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) je pri zisťovaní toho, či nedošlo k podvodu, oprávnený vykonávať kontroly na mieste a inšpekcie u prevádzkovateľov priamo alebo nepriamo dotknutých takýmto financovaním v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996. Rozhodnutia, dohody a zmluvy vyplývajúce z vykonávania daného nariadenia musia Komisiu vrátane úradu OLAF a Dvora audítorov výslovne oprávňovať vykonávať takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo […]Názov………………………………………...……….] || DRP/NRP ([60]) || krajín EZVO[61] || kandidátskych krajín[62] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

2 || 05 04 60 02 Operačná technická pomoc || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR

Okruh viacročného finančného rámca || 2 || Udržateľný rast: prírodné zdroje

GR: AGRI || || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || ||

05 04 60 02 Operačná technická pomoc* || Záväzky || (1) || 0,800 || 0,230 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 1,710

Platby || (2) || 0,800 || 0,230 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 1,710

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov[63] || || || || || || ||

|| || (3) || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky ** pre GR AGRI SPOLU || Záväzky || = 1 + 1a + 3 || 0,800 || 0,230 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 1,710

Platby || = 2 + 2a + 3 || 0,800 || 0,230 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 1,710

* V súčasnosti sa kontrola dovozov ekologických výrobkov uskutočňuje prostredníctvom systému TRACES, ktorý je čiastočne financovaný z tohto rozpočtového riadku, a neočakáva sa, že v súvislosti s návrhom budú na toto opatrenie potrebné väčšie prostriedky. V nariadení sa stanovuje, že okrem existujúceho nástroja upravujúceho dovoz sa na všetky ekologické výrobky uvádzané na trh v EÚ bude vzťahovať povinnosť elektronického certifikátu, a preto je nutné rozšíriť jeho pôsobnosť aj na výrobky v rámci Únie. Aby sa elektronický certifikát pre internú ekologickú výrobu podľa článku 23 návrhu Komisie mohol začať využívať 1. januára 2016, bude potrebné vytvoriť nástroj IT, ktorý bude integrovaný do systému TRACES. Náklady na jeho vývoj sa odhadujú na 500 000 EUR a jeho údržba na 110 000 EUR ročne.

 * V článku 10 návrhu sa navyše predpokladá harmonizácia databázy ekologických osív: Na rozvoj tejto samostatnej databázy osív sa majú z tohto rozpočtového riadku okrem nákladov na systém TRACES vyčleniť aj prostriedky na technickú pomoc zo strany Únie, ktoré sa odhadujú na 300 000 EUR. Údržba sa v prvom roku po ukončení vývoja odhaduje na 120 000 EUR a v nasledujúcich rokoch na 60 000 EUR.

|| || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 0,800 || 0,230 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 1,710

Platby || (5) || 0,800 || 0,230 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 1,710

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 2 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || = 4 + 6 || 0,800 || 0,230 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 1,710

Platby || = 5 + 6 || 0,800 || 0,230 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 1,710

**  Nástroje IT sa v súlade s článkom 58 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 budú financovať z prostriedkov určených na technickú pomoc Komisii. S týmito sumami sa už počíta vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020.

Okruh viacročného finančného rámca   || 5 || Administratíva

v mil. EUR

|| || ||  2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

GR: AGRI ||

Ÿ Ľudské zdroje || – || – || – || – || – || – || –

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,127 || 0,127 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,474

GR AGRI SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,127 || 0,127 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,474

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,127 || 0,127 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,474

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,127 || 0,127 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,474

v mil. EUR

|| || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,927 || 0,357 || 0,225 || 0,225 || 0,225 || 0,225 || 2,184

Platby || 0,927 || 0,357 || 0,225 || 0,225 || 0,225 || 0,225 || 2,184

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR

Uveďte ciele a výstupy || || || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

REALIZÁCIE (výstupy) ||

Druh[64] || Priemerné náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady

KONKRÉTNY CIEĽ[65] ||  Vytvoriť podmienky pre udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi v záujme podpory prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje ||

Výstup || Plocha, na ktorej prebieha ekologické poľnohospodárstvo (v hektároch) || || || || || || || || || || || || ||

Výstup || Plocha v procese konverzie (v hektároch) || || || || || || || || || || || || ||

Výstup || Počet certifikovaných ekologických prevádzkovateľov || || || || || || || || || || || || ||

Výstup || Počet certifikovaných ekologických výrobcov || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || ||

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– x   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || ||

Ľudské zdroje || – || – || – || – || – || – || –

Ostatné administratívne výdavky || 0,127 || 0,127 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,474

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0,127 || 0,127 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,474

Mimo OKRUHU 5[66] viacročného finančného rámca || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0,127 || 0,127 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,474

SPOLU || 0,127 || 0,127 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,055 || 0,474

Potreby prostriedkov na ľudské zdroje budú pokryté prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré možno prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov s ohľadom na rozpočtové obmedzenia.

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– X  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

|| 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

XX 01 01 01 (ústredie a zástupcovia Komisie) || 18 || 18 || 18 || 18 || 18 || 18

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || ||

XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia) || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3

XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED v delegáciách) || || || || || ||

XX 01 04 yy || – ústredie || || || || || ||

– delegácie || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum) || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || ||

SPOLU (*) || 21 || 21 || 21 || 21 || 21 || 21

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré možno prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Tvorba politík Vykonávanie politík Plánovanie, príprava programov, monitorovanie a dohľad Vzťahy s členskými štátmi a zainteresovanými stranami Rokovania a zastúpenia Komisie vo vzťahu s tretími krajinami Vzťahy s inými inštitúciami a orgánmi Únie

Externí zamestnanci || Pomoc pri vykonávaní politiky, monitorovaní a nadväzovaní kontaktu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– X  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.     Príspevky od tretích strán

– X  Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– X  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨  vplyv na vlastné zdroje

– ¨  vplyv na rôzne príjmy

[1]               Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).

[2]               8906/13 AGRILEG 56 – Ekologická výroba: Uplatňovanie regulačného rámca a rozvoj sektora.

[3]               COM(2012) 212 final z 11. mája 2012 Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov.

[4]               Oznámenie Komisie o vhodnosti právnych predpisov EÚ z 12. decembra 2012 – COM(2012) 746.

[5]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

[6]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).

[7]               Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva, pravidiel týkajúcich sa zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín, rastlinného rozmnožovacieho materiálu a prípravkov na ochranu rastlín a o zmene nariadení (ES) č. 999/2001, (ES) č. 1829/2003, (ES) č. 1831/2003, (ES) č. 1/2005, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 834/2007, (ES) č. 1099/2009, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, nariadení (EÚ) č. 1151/2012 a (EÚ) č. [...]/2013 [Úrad pre publikácie, vložte číslo nariadenia, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu] a smerníc 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES, 2008/120/ES a 2009/128/ES (nariadenie o úradných kontrolách), COM(2013) 265 final zo 6.5.2013.

[8]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

[9]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[10]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[11]             KOM(2009) 234 v konečnom znení.

[12]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

[13]             Nariadenie Európskeho parlament a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).

[14]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).

[15]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

[16]             KOM(2011) 244 v konečnom znení, „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“.

[17]             SWD(2013) 155 final, „Zelená infraštruktúra – zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy“.

[18]             KOM(2006) 231 v konečnom znení, „Tematická stratégia na ochranu pôdy“.

[19]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

[20]             Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

[21]             Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

[22]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva  (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

[23]             Smernica  Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).

[24]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

[25]             KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

[26]             Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).

[27]             Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

[28]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

[29]             COM(2013) 229 z 29.4.2013.

[30]             Nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (Ú. v. EÚ L 250, 18.9.2008, s. 1).

[31]             Smernica Komisie 2006/125/ES z 5. decembra 2006 o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určených pre dojčatá a malé deti (Ú. v. EÚ L 339, 6.12.2006, s. 16).

[32]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

[33]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XX/XXX z [...] o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva, pravidiel týkajúcich sa zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín, rastlinného rozmnožovacieho materiálu a prípravkov na ochranu rastlín a o zmene nariadení (ES) č. 999/2001, (ES) č. 1829/2003, (ES) č. 1831/2003, (ES) č. 1/2005, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 834/2007, (ES) č. 1099/2009, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, nariadení (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. [….]/2013 [Úrad pre publikácie, vložte číslo nariadenia, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu] a smerníc 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES, 2008/120/ES a 2009/128/ES (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L...).

[34]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

[35]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

[36]             [úplný názov] (Ú. v. EÚ L,…).

[37]             [úplný názov] (Ú. v. EÚ L,…).

[38]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).

[39]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

[40]             Smernica 2001/82/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1).

[41]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

[42]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1).

[43]             Smernica 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).

[44]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16).

[45]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29).

[46]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/417/EHS, nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999, smernica 2000/13/ES, smernica Rady 2001/112/ES a nariadenie (ES) č. 258/97 (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 7).

[47]             Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1).

[48]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1).

[49]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24).

[50]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

[51]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

[52]             Aspoň 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti.

[53]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[54]             Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[55]             Článok 110 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

[56]             Sanders, J (ed.) 2013: Evaluation of the EU legislation on organic farming (Hodnotenie právnych predpisov EÚ o ekologickom poľnohospodárstve), Thünen Institute of Farm Economics http://ec.europa.eu/agriculture/evaluation/market-and-income-reports/organic-farming-2013_en.htm.

[57]          Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009.

[58]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005.

[59]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[60]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[61]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[62]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[63]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[64]             Výstupy znamenajú dodané výrobky a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[65]             V súlade so spoločným rámcom pre monitorovanie a hodnotenie SPP bude stanovený spoločný rámec pre monitorovanie a hodnotenie, ktorý sa bude používať od roku 2014. Tabuľky s ukazovateľmi sa preto riadne vyplnia neskôr.

[66]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

PRÍLOHA 1

INÉ VÝROBKY UVEDENÉ V ČLÁNKU 2 ODS. 1

– kvasnice používané ako potravina alebo krmivo,

– pivo,

– maté,

– výťažky, esencie a koncentráty kávy, čaju a maté a prípravky na báze týchto výrobkov alebo na báze kávy, čaju a maté; pražená čakanka a ostatné pražené kávové náhrady, ako aj výťažky, esencie a koncentráty z nich,

– ovocné nektáre,

– kakaová pasta, maslo, tuk, olej a prášok; čokoláda a iné potravinové prípravky obsahujúce kakao,

– cukrovinky,

– prípravky z cereálií, múky, škrobu alebo mlieka; cukrárske výrobky,

– polievky,

– omáčky,

– varené jedlá,

– zmrzlina,

– ochutené jogurty, jogurty obsahujúce pridané ovocie, orechy alebo kakao,

– morská soľ,

– prírodné gumy a živice,

– peľ,

– včelí vosk,

– esenciálne oleje,

– liehoviny, pokiaľ je etylalkohol použitý na výrobu liehovín výlučne poľnohospodárskeho pôvodu.

PRÍLOHA II

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ VÝROBY UVEDENÉ V KAPITOLE III

Časť I: Pravidlá rastlinnej výroby

Okrem pravidiel výroby stanovených v článkoch 7 až 10 sa na ekologickú rastlinnú výrobu uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1. Všeobecné požiadavky

1.1. Zakazuje sa hydroponická výroba, ktorá predstavuje spôsob pestovania rastlín bez pôdy, pri ktorom majú rastliny korene len v roztoku živín alebo v inertnom prostredí, do ktorého sa roztok živín pridáva.

1.2. Všetkými používanými technikami rastlinnej výroby sa predchádza kontaminácii životného prostredia alebo minimalizuje akýkoľvek príspevok k takejto kontaminácii.

1.3. Konverzia

1.3.1. Aby sa rastliny a rastlinné výrobky považovali za ekologické, pred ich vysiatím sa v období konverzie musia na príslušných parcelách uplatňovať pravidlá výroby stanovené v tomto nariadení aspoň počas dvoch rokov, alebo pokiaľ ide o trávne porasty alebo viacročné krmoviny, aspoň počas dvoch rokov pred tým, ako sa použijú ako krmivo z ekologickej výroby, alebo pokiaľ ide o viacročné plodiny iné ako krmoviny, aspoň počas troch rokov pred prvým zberom ekologických výrobkov.

1.3.2. V prípadoch, keď bola pôda kontaminovaná výrobkami, ktoré nie sú povolené pre ekologickú výrobu, môže príslušný orgán rozhodnúť, že obdobie konverzie uvedené v bode 1.3.1 predĺži.

1.3.3. Príslušný orgán v prípade ošetrenia výrobkom, ktorý nie je povolený pre ekologickú výrobu, vyžaduje nové obdobie konverzie v súlade s bodom 1.3.1.

Uvedené obdobie možno skrátiť v týchto dvoch prípadoch:

a)      ošetrenie výrobkom, ktorý nie je povolený pre ekologickú výrobu ako súčasť povinných opatrení na kontrolu škodcov alebo buriny vrátane karanténnych organizmov alebo invazívnych druhov, ktoré uložil príslušný orgán členského štátu;

b)      ošetrenie výrobkom, ktorý nie je povolený pre ekologickú výrobu, ako súčasť vedeckých testov schválených príslušným orgánom členského štátu.

1.3.4. V prípadoch uvedených v bodoch 1.3.2 a 1.3.3 sa dĺžka obdobia konverzie určí s prihliadnutím na tieto faktory:

a)      vzhľadom na proces rozkladu príslušného výrobku je zaručené, že na konci obdobia konverzie sa v pôde, a v prípade viacročných plodín v rastlinách, nachádza zanedbateľné množstvo rezíduí;

b)      pri predaji dotknutej úrody po ošetrení sa nesmie odkazovať na ekologickú výrobu.

1.3.5. Osobitné pravidlá konverzie v prípade pôdy spojenej s ekologickou živočíšnou výrobou by mali byť tieto:

1.3.5.1. Pravidlá konverzie sa uplatňujú na celú plochu výrobnej jednotky, na ktorej sa vyrába krmivo pre zvieratá.

1.3.5.2. Bez toho, aby bol dotknutý bod 1.3.5.1, možno v prípade pastvín a voľných plôch využívaných druhmi, ktoré nepatria k bylinožravcom, skrátiť obdobie konverzie na jeden rok.

1.4. Pôvod rastlín vrátane rastlinného rozmnožovacieho materiálu

1.4.1. Na pestovanie rastlín a rastlinných výrobkov sa používa iba ekologicky vypestovaný rastlinný rozmnožovací materiál. Na tieto účely sa v súlade s týmto nariadením pestuje aspoň jedna generácia rastlín určených na výrobu rastlinného rozmnožovacieho materiálu a v náležitých prípadoch aspoň jedna generácia rodičovskej rastliny alebo v prípade viacročných plodín aspoň jedna generácia počas dvoch vegetačných období.

1.4.2. Použitie rastlinného rozmnožovacieho materiálu, ktorý nebol získaný z ekologickej výroby

Rastlinný rozmnožovací materiál, ktorý nebol získaný z ekologickej výroby, možno použiť, len ak pochádza z výrobnej jednotky, ktorá prechádza konverziou na ekologickú výrobu, alebo ak je to odôvodnené na použitie vo výskume, v testovaní pri pokusoch v teréne na malých plochách alebo na účely zachovania genetických zdrojov schváleného príslušným orgánom členského štátu.

1.5. Pôdohospodárstvo a zúrodňovanie pôdy

1.5.1. Ekologická rastlinná výroba používa postupy obrábania a pestovania, ktorými sa zachováva alebo zvyšuje obsah organickej hmoty v pôde, zvyšuje stabilita a biodiverzita pôdy a zabraňuje zhutňovaniu pôdy a pôdnej erózii.

1.5.2. Úrodnosť a biologická aktivita pôdy sa zachovávajú a zvyšujú viacročným striedaním plodín vrátane strukovín a iných plodín využívaných ako zelené hnojivo a používaním maštaľného hnoja alebo organickej hmoty, pokiaľ možno oba kompostované, pochádzajúcich z ekologickej výroby.

1.5.3. Pokiaľ výživové potreby rastlín nemožno splniť prostredníctvom opatrení stanovených v bodoch 1.5.1 a 1.5.2, možno v nevyhnutnom rozsahu používať iba hnojivá a pôdne pomocné látky povolené na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 19.

1.5.4. Celkové množstvo maštaľného hnoja, ako sa vymedzuje v smernici Rady 91/676/EHS[1], aplikované v poľnohospodárskom podniku nesmie presiahnuť 170 kg dusíka na hektár za rok používanej poľnohospodárskej plochy. Táto hraničná hodnota sa uplatňuje len na použitie maštaľného hnoja, sušeného maštaľného hnoja a dehydrovaného hydinového trusu, kompostovaných exkrementov zvierat vrátane hydinového trusu, kompostovaného maštaľného hnoja a tekutých exkrementov zvierat.

1.5.5. Ekologické poľnohospodárske podniky môžu uzatvárať písomné dohody o spolupráci výhradne s inými poľnohospodárskymi podnikmi a hospodárstvami, ktoré dodržiavajú súlad s pravidlami ekologickej výroby, so zámerom aplikácie nadbytočného hnoja z ekologickej výroby. Najvyššia hraničná hodnota uvedená v bode 1.5.4 sa vypočíta so zohľadnením všetkých ekologických výrobných jednotiek zapojených do takej spolupráce.

1.5.6. Na zlepšenie celkového stavu pôdy alebo dostupnosti živín v pôde alebo v plodinách možno použiť prípravky z mikroorganizmov.

1.5.7. Na aktiváciu kompostu možno použiť rastlinné prípravky alebo prípravky z mikroorganizmov.

1.5.8. Nesmú sa používať minerálne dusíkaté hnojivá.

1.6. Ochrana proti škodcom a burinám

1.6.1. Predchádzanie škodám, ktoré spôsobujú škodcovia a buriny, sa zakladá predovšetkým na ochrane prostredníctvom:

– prirodzených nepriateľov,

– výberu druhov, odrôd a heterogénneho materiálu,

– striedania plodín,

– pestovateľských techník, ako je napríklad biofumigácia, a

– tepelných procesov, ako sú napríklad solarizácia a plytké ošetrenie pôdy parou (do maximálnej hĺbky 10 cm).

1.6.2. Pokiaľ rastliny nemožno náležite chrániť pred škodcami prostredníctvom opatrení stanovených v bode 1.6.1. alebo pokiaľ sa preukáže ohrozenie úrody, možno v súlade s článkom 19 v nevyhnutnom rozsahu použiť len výrobky povolené na používanie v ekologickej výrobe.

1.6.3. Pasce alebo dávkovače výrobkov iných ako feromóny zamedzujú uvoľneniu látok do životného prostredia a zabraňujú kontaktu medzi látkami a pestovanými plodinami. Pasce sa po použití pozbierajú a bezpečne zlikvidujú.

1.7. Výrobky používané na čistenie a dezinfekciu

Pokiaľ ide o čistenie a dezinfekciu, v rastlinnej výrobe sa používajú iba čistiace a dezinfekčné prostriedky povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19.

2. Požiadavky na osobitné rastliny alebo rastlinné výrobky

2.1. Pravidlá pestovania húb

Na pestovanie húb možno používať substráty, ak sú zložené len z týchto zložiek:

a)      maštaľný hnoj a exkrementy zvierat:

i)       pochádzajúce z poľnohospodárskych podnikov vyrábajúcich podľa pravidiel ekologickej výroby; alebo

ii)      uvedené v bode 1.5.3., len ak výrobok uvedený v bode i) nie je dostupný a za predpokladu, že tento maštaľný hnoj a exkrementy zvierat nepresiahnu 25 hmotnostných % všetkých zložiek substrátu pred kompostovaním okrem materiálu na zakrytie a pridanej vody;

b)      výrobky poľnohospodárskeho pôvodu iné ako uvedené v písmene a) pochádzajúce z poľnohospodárskych podnikov vyrábajúcich v súlade s pravidlami ekologickej výroby;

c)      chemicky neupravená rašelina;

d)      drevo neošetrené chemickými výrobkami po sťatí;

e)      minerálne výrobky uvedené v bode 1.5.3., voda a pôda.

2.2. Pravidlá zberu voľne rastúcich rastlín

Zber voľne rastúcich rastlín a ich častí prirodzene rastúcich v prírodných oblastiach, lesoch a na poľnohospodárskych plochách sa považuje za ekologickú výrobu, pokiaľ:

a)      sa tieto oblasti počas obdobia minimálne troch rokov pred zberom neošetrili výrobkami inými ako povolenými na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19;

b)      zber nemá vplyv na stálosť prirodzeného biotopu ani na zachovanie druhov v oblasti zberu.

Časť II: Pravidlá živočíšnej výroby

Okrem pravidiel výroby stanovených v článkoch 7, 8, 9 a 11 sa na živočíšnu výrobu uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1. Všeobecné požiadavky

1.1. Pokiaľ poľnohospodár, ktorý chová hospodárske zvieratá, nespravuje poľnohospodársku pôdu a nemá zabezpečenú písomnú zmluvnú spoluprácu s iným poľnohospodárom, živočíšna výroba bez pôdy sa zakazuje.

1.2. Konverzia

1.2.1. Obdobie konverzie sa začne čo najskôr potom, ako poľnohospodár oznámi svoju činnosť príslušným orgánom a podriadi svoj podnik kontrolnému systému v súlade s týmto nariadením.

1.2.2. Obdobia konverzie špecifické pre konkrétny typ živočíšnej výroby sú stanovené v bode 2.

1.2.3. Zvieratá a živočíšne výrobky vyrobené v období konverzie sa neuvádzajú na trh ako ekologické.

1.2.4. Zvieratá a živočíšne výrobky možno považovať za ekologické na konci obdobia konverzie, ak konverzia celej výrobnej jednotky vrátane hospodárskych zvierat, pastvín alebo akejkoľvek pôdy využívanej na produkciu krmív pre zvieratá prebieha súčasne.

1.3. Pôvod zvierat

1.3.1. Ekologické hospodárske zvieratá sa rodia a chovajú v ekologických poľnohospodárskych podnikoch.

1.3.2. Zvieratá prítomné v poľnohospodárskych podnikoch na začiatku obdobia konverzie a výrobky z nich možno považovať za ekologické po dodržaní uplatniteľného obdobia konverzie uvedeného v bode 2.

1.3.3. Pokiaľ ide o plemenitbu ekologických zvierat:

a)      pri reprodukcii sa používajú prirodzené metódy; povoľuje sa však umelé oplodnenie;

b)      reprodukcia sa nesmie vyvolávať podávaním hormónov ani podobných látok, ak nejde o spôsob veterinárnej terapeutickej liečby v prípade jednotlivého zvieraťa;

c)      iné formy umelej reprodukcie, ako je klonovanie alebo prenos embryí, sa nesmú používať;

d)      výber plemien je primeraný a prispieva k predchádzaniu akéhokoľvek utrpenia zvierat a k vyhnutiu sa potrebe mrzačenia zvierat.

1.3.4. Pri výbere plemien alebo línií sa zohľadňuje schopnosť zvierat prispôsobiť sa miestnym podmienkam bez zhoršenia ich dobrých životných podmienok, ich životaschopnosť a odolnosť voči chorobám. Okrem toho sa plemená alebo línie zvierat vyberajú s cieľom predchádzať konkrétnym chorobám alebo zdravotným problémom spojeným s niektorými plemenami alebo líniami používanými v intenzívnom chove, ako je napríklad stresový syndróm ošípaných, PSE syndróm (pale-soft-exudative – bledé, mäkké, vodnaté), náhly úhyn, spontánny potrat a komplikované pôrody vyžadujúce použitie cisárskeho rezu. Uprednostňujú sa pôvodné plemená a línie.

1.3.5. Na účely plemenitby možno do poľnohospodárskeho podniku priniesť zvieratá chované inak ako ekologicky v prípade, že u dotknutých plemien hrozí zanechanie chovu v súlade s prílohou IV k nariadeniu Komisie (ES) č. 1974/2006[2], a v takom prípade nie je nutné, aby boli zvieratá týchto plemien nepripustené.

1.4. Výživa

1.4.1. Všeobecné požiadavky na výživu

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      krmivo pre hospodárske zvieratá sa získava predovšetkým z poľnohospodárskeho podniku, kde sa tieto zvieratá chovajú, alebo z iných ekologických hospodárstiev v tom istom regióne;

b)      hospodárske zvieratá sa kŕmia ekologickým krmivom, ktoré spĺňa požiadavky na výživu zvierat v rôznych fázach vývinu. V živočíšnej výrobe nie je povolené reštrikčné kŕmenie;

c)      zakazuje sa chov hospodárskych zvierat v takých podmienkach alebo na takej strave, ktoré môžu podnietiť vznik anémie;

d)      výkrmové postupy možno v ktorejkoľvek fáze chovu prerušiť. Nútené kŕmenie je zakázané;

e)      s výnimkou včiel majú hospodárske zvieratá stály prístup na pasienky alebo k objemovému krmivu;

f)       nepoužívajú sa rastové stimulátory ani syntetické aminokyseliny;

g)      mláďatá sa pokiaľ možno po minimálne obdobie kŕmia materským mliekom;

h)      kŕmne suroviny minerálneho pôvodu, kŕmne doplnkové látky, určité výrobky používané vo výžive zvierat a technologické pomocné látky sa používajú, len ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19.

1.4.2. Spásanie spoločných pasienkov a sezónny presun zvierat

1.4.2.1. Zvieratá z ekologického chovu sa môžu pásť na spoločných pasienkoch za predpokladu, že:

a)      spoločné pozemky sa plne spravujú v súlade s týmto nariadením;

b)      všetky zvieratá z iného chovu ako ekologického, ktoré využívajú príslušný pozemok, pochádzajú z výrobného systému, ktorý je rovnocenný s jedným zo systémov stanovených v článkoch 28 a 30 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013[3];

c)      akékoľvek živočíšne výrobky z ekologických zvierat sa počas využívania tejto pôdy nepovažujú za výroky pochádzajúce z ekologickej výroby, pokiaľ sa nepreukáže, že boli dostatočne oddelené od zvierat iných ako ekologických.

1.4.2.2. Počas sezónneho presunu zvierat sa zvieratá môžu pásť na pôde inej ako ekologickej, keď sa z jednej spásanej plochy na druhú presúvajú na vlastných nohách. Príjem krmiva iného ako ekologického vo forme trávy a inej vegetácie, ktorú zvieratá spásajú, sa povoľuje najviac počas 35 dní, ktoré zahŕňajú cestu tam aj späť.

1.4.3. Konverzné krmivá

1.4.3.1. V prípade konverzných poľnohospodárskych podnikov môže až 15 % celkového priemerného objemu krmív, ktorým sa kŕmia hospodárske zvieratá, pochádzať zo spásania alebo žatvy trvalých pasienkov, parciel s viacročnými krmovinami alebo s bielkovinovými plodinami, ktoré sa vysádzajú v rámci ekologického riadenia na pôde v prvom roku konverzie, pokiaľ sú súčasťou samotného poľnohospodárskeho podniku. Krmivá sa v prvom roku konverzie nesmú používať na výrobu ekologicky spracovaného krmiva. Ak sa používajú konverzné krmivá spolu s krmivami z parciel v prvom roku konverzie, celkový spoločný percentuálny podiel týchto krmív nesmie prekročiť maximálne percentuálne podiely stanovené v bode 1.4.3.2.

1.4.3.2. V prípade ekologických poľnohospodárskych podnikov môže priemerne až 20 % kŕmnej zmesi dávok tvoriť konverzné krmivá, konkrétne krmivá z druhého roku konverzie. V prípade poľnohospodárskych podnikov v období konverzie, ak konverzné krmivá pochádzajú zo samotného podniku, tento percentuálny podiel sa môže zvýšiť na 100.

1.4.3.3. Údaje uvedené v bodoch 1.4.3.1 a 1.4.3.2 sa vypočítavajú každoročne ako percentuálny podiel sušiny v krmivách rastlinného pôvodu.

1.4.4. Používanie určitých kŕmnych surovín a látok v krmivách

Pri spracovaní ekologických krmív a na kŕmenie ekologických zvierat možno používať len ekologické kŕmne suroviny živočíšneho pôvodu, ako aj kŕmne suroviny a kŕmne doplnkové látky povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19.

1.5. Starostlivosť o zdravie

1.5.1. Prevencia chorôb

1.5.1.1. Prevencia chorôb sa zakladá na výbere plemena a línie, postupoch riadenia chovu, vysokokvalitnom krmive a pohybe, vhodnej hustote chovu a primeranom a vhodnom ustajnení v hygienických podmienkach.

1.5.1.2. Povoľuje sa používanie imunologických veterinárnych liekov.

1.5.1.3. Zakazuje sa používanie chemicky syntetizovaných alopatických veterinárnych liekov alebo antibiotík na účely preventívnej liečby.

1.5.1.4. Zakazuje sa používanie rastových stimulátorov alebo látok podporujúcich produkciu (vrátane antibiotík, kokcídiostatík a iných neprirodzených rast podporujúcich prostriedkov) a použitie hormónov alebo podobných látok na kontrolu reprodukcie alebo na iné účely (t. j. indukcia alebo synchronizácia ruje).

1.5.1.5. Ak sa hospodárske zvieratá získajú z výrobných jednotiek iných ako ekologických, uplatňujú sa osobitné opatrenia, ako sú napríklad skríningové testy alebo obdobia karantény, v závislosti od miestnych okolností.

1.5.1.6. Pokiaľ ide o čistenie a dezinfekciu, v budovách a zariadeniach pre hospodárske zvieratá sa používajú iba čistiace a dezinfekčné prostriedky povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19.

1.5.1.7. Budovy, ohrady, vybavenie a náradie sa dôkladne čistia a dezinfikujú, aby sa zabránilo prenosu infekcie a rozmnožovaniu organizmov prenášajúcich choroby. Výkaly, moč a nezožratá alebo rozliata potrava sa odstraňujú tak často, ako je to potrebné, aby sa minimalizoval zápach a aby sa zabránilo prilákaniu hmyzu a hlodavcov. Na odstraňovanie hmyzu a iných škodcov v budovách a iných zariadeniach, v ktorých sa chovajú hospodárske zvieratá, sa môžu používať prípravky proti hlodavcom (určené len na používanie v pascách) a výrobky povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19.

1.5.2. Veterinárna liečba

1.5.2.1. V prípade, že napriek preventívnym opatreniam na zabezpečenie zdravia zvierat zvieratá ochorejú alebo sa porania, bezodkladne sa ošetria.

1.5.2.2. Ochorenie sa okamžite lieči s cieľom zabrániť utrpeniu živočícha; ak nie je vhodné použiť fytoterapeutické, homeopatické a iné výrobky, môžu sa v prípade potreby a za prísnych podmienok a v zodpovednosti veterinára použiť chemicky syntetizované alopatické veterinárne lieky vrátane antibiotík. Predovšetkým sa stanovia obmedzenia pre liečebné kúry a určia sa ochranné lehoty.

1.5.2.3. Kŕmne suroviny minerálneho pôvodu a výživové doplnkové látky povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19 a fytoterapeutické a homeopatické výrobky sa používajú prednostne pred chemicky syntetizovanou alopatickou veterinárnou liečbou vrátane antibiotík, pokiaľ ich terapeutický účinok je efektívny pre daný druh zvieraťa a stav, pre ktorý je liečba určená.

1.5.2.4. S výnimkou očkovaní, ošetrenia proti parazitom a povinných eradikačných systémov, ak zviera alebo skupina zvierat dostane viac ako tri liečebné kúry chemicky syntetizovanými alopatickými veterinárnymi liekmi vrátane antibiotík počas 12 mesiacov alebo viac ako jednu liečebnú kúru, ak je ich produkčný cyklus kratší ako jeden rok, príslušné hospodárske zvieratá alebo výrobky, ktoré z nich pochádzajú, sa nesmú predávať ako ekologické výrobky a zvieratá prejdú obdobiami konverzie stanovenými v bodoch 1.2 a 2.

1.5.2.5. Ochranná lehota medzi posledným podaním alopatických veterinárnych liekov zvieraťu za normálnych podmienok použitia a výrobou ekologicky vyrobených potravín z takýchto zvierat sa rovná dvojnásobku ochrannej lehoty uvedenej v článku 11 smernice 2001/82/ES alebo v prípade, keď takáto lehota nie je bližšie určená, je 48 hodín.

1.5.2.6. Povoľuje sa liečba súvisiaca s ochranou zdravia ľudí a zvierat uložená na základe právnych predpisov Únie.

1.6. Podmienky umiestnenia a postupy chovu

1.6.1. Izoláciou, vykurovaním a vetraním budovy sa zabezpečí, aby sa prúdenie vzduchu, prašnosť, teplota, relatívna vlhkosť vzduchu a koncentrácia plynov udržiavali v medziach, ktoré zabezpečujú dobré životné podmienky zvierat. Budova umožňuje dostatok prirodzeného vetrania a prístup svetla.

1.6.2. V oblastiach s primeranými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú, aby zvieratá žili vonku, nie je ustajňovanie hospodárskych zvierat povinné. Zvieratá majú stály prístup k voľným plochám, prednostne na pastviny, a to vždy, keď to umožňuje počasie a stav pôdy okrem prípadov, keď na základe právnych predpisov Únie platia obmedzenia a povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia ľudí a zvierat. Zvieratá majú prístup k prístrešiam alebo miestam v tieni na ochranu pred nepriaznivým počasím.

1.6.3. Hustota chovu zvierat v budovách zabezpečí pohodlie, dobrý stav zvierat a druhovo špecifické potreby zvierat, čo závisí najmä od druhu, plemena a veku zvierat. Taktiež sa pritom zohľadnia behaviorálne potreby zvierat, ktoré závisia najmä od veľkosti skupiny a pohlavia zvieraťa. Optimálna hustota umožní dobré životné podmienky zvierat tým, že sa im poskytne dostatočný priestor, aby mohli prirodzene stáť, hýbať sa, ľahko si ľahnúť, otočiť sa, očistiť sa, zaujať všetky prirodzené polohy a robiť všetky prirodzené pohyby, ako sú naťahovanie sa a trepotanie krídlami.

1.6.4. Minimálne plochy pre vnútorné a vonkajšie priestory a iné charakteristiky ustajnenia pre rôzne druhy a kategórie zvierat sú stanovené v bodoch 2.1.4., 2.2.4., 2.3.4. a 2.4.5.

1.6.5. Voľné plochy môžu byť čiastočne zakryté. Verandy sa nepovažujú za voľné plochy.

1.6.6. Celková hustota chovu nepresiahne 170 kg organického dusíka na jeden rok a jeden hektár poľnohospodárskej plochy.

1.6.7. Príslušný orgán na určenie primeranej hustoty chovu hospodárskych zvierat uvedenej v bode 1.6.6 stanoví dobytčie jednotky zodpovedajúce hraničným hodnotám uvedeným v bode 1.6.6 na základe číselných údajov stanovených v špecifickej požiadavke na živočíšnu výrobu.

1.7. Dobré životné podmienky zvierat

1.7.1. Všetky osoby zúčastňujúce sa na chove zvierat majú potrebné základné vedomosti a zručnosti, pokiaľ ide o potreby zvierat v oblasti ich zdravia a dobrých životných podmienok.

1.7.2. V rámci postupov chovu vrátane hustoty chovu a podmienok ustajnenia sa zabezpečuje dodržiavanie vývojových, fyziologických a etologických potrieb zvierat.

1.7.3. Hospodárske zvieratá majú stály prístup k voľným plochám, prednostne na pastviny, a to vždy, keď to umožňuje počasie a stav pôdy okrem prípadov, keď na základe právnych predpisov Únie platia obmedzenia a povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia ľudí a zvierat.

1.7.4. Počet kusov hospodárskych zvierat je obmedzený v záujme minimalizovania nadmerného spásania, rozdupávania pôdy, erózie alebo znečistenia spôsobených zvieratami alebo v dôsledku aplikácie ich hnoja.

1.7.5. Keď sa uplatňuje článok 8 ods. 5 a bod 1.4.2.2 tejto časti, ekologické hospodárske zvieratá sa chovajú oddelene od ostatných hospodárskych zvierat.

1.7.6. Zakazuje sa priväzovanie alebo izolácia hospodárskych zvierat okrem prípadov aplikovaných na jednotlivé zvieratá na obmedzený čas ak je to opodstatnené z veterinárnych dôvodov. Príslušné orgány môžu povoliť priväzovanie dobytka v mikropodnikoch, ak nie je možné chovať dobytok v skupinách zodpovedajúcich ich potrebám správania za predpokladu, že zvieratá majú prístup na pastviny počas obdobia pasenia, a ak pasenie nie je možné, najmenej dvakrát do týždňa prístup na voľné plochy.

1.7.7. Čas trvania prepravy hospodárskych zvierat sa minimalizuje.

1.7.8. Minimalizuje sa akékoľvek utrpenie počas celého života živočíchov vrátane zabíjania.

1.7.9. Zakazuje sa mrzačenie zvierat.

1.7.10. Akékoľvek utrpenie zvierat sa zníži na minimum použitím vhodných anestetík alebo analgetík a tým, že sa operácia uskutoční v najvhodnejšom veku zvierat a vykonajú ju kvalifikovaní pracovníci.

1.7.11. Fyzická kastrácia sa povoľuje na zachovanie kvality výrobkov a tradičných výrobných postupov, ale len s použitím vhodných anestetík a/alebo analgetík a tým, že operácia sa uskutoční v najvhodnejšom veku zvierat a vykonajú ju kvalifikovaní pracovníci.

1.7.12. Nakladanie a vykladanie zvierat sa vykonáva bez použitia akéhokoľvek druhu elektrickej stimulácie na donucovanie zvierat. Zakazuje sa používanie alopatických utišujúcich prostriedkov pred prepravou alebo počas prepravy.

2. Požiadavky pre osobitné druhy hospodárskych zvierat

2.1. Výroba hovädzieho dobytka, oviec a kôz

2.1.1. Konverzia

Aby sa hovädzí dobytok, ovce a kozy a výrobky z nich považovali za ekologické, pravidlá výroby stanovené v tomto nariadení sa uplatňujú najmenej:

a)      12 mesiacov v prípade hovädzieho dobytka na produkciu mäsa a v každom prípade najmenej tri štvrtiny ich života;

b)      šesť mesiacov v prípade oviec, kôz a zvierat na produkciu mlieka.

2.1.2. Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      hovädzí dobytok, ovce a kozy majú prístup k pastvinám na spásanie vždy, keď to podmienky umožňujú;

b)      odchylne od písmena a) hovädzí dobytok samčieho pohlavia starší ako jeden rok má prístup na pastvinu alebo voľnú plochu;

c)      v prípadoch, keď hovädzí dobytok, ovce a kozy majú prístup na pastvinu počas obdobia pasenia a ak systém zimného ustajnenia poskytuje zvieratám voľnosť pohybu, povinnosť zabezpečovať voľné plochy počas zimných mesiacov sa nemusí dodržať;

d)      okrem každoročného obdobia sezónneho presunu zvierat na pasienky v zmysle bodu 1.4.2.2., aspoň 90 % krmiva pochádza zo samotného hospodárstva alebo ak to nie je uskutočniteľné, vyrába sa v spolupráci s inými ekologickými hospodárstvami v tom istom regióne;

e)      systémy chovu hovädzieho dobytka, oviec a kôz sa zakladajú na čo najväčšom využívaní pastvín podľa dostupnosti pasienkov počas rôznych ročných období. Najmenej 60 % sušiny v denných dávkach hovädzieho dobytka, oviec a kôz pozostáva z objemového krmiva, z čerstvej alebo suchej krmoviny alebo zo siláže. V prípade zvierat využívaných na výrobu mlieka sa najviac na tri mesiace na začiatku laktácie povoľuje zníženie uvedeného množstva na 50 %;

f)       všetky mláďatá hovädzieho dobytka, oviec a kôz sa pokiaľ možno kŕmia materským mliekom počas obdobia najmenej troch mesiacov v prípade hovädzieho dobytka a 45 dní v prípade oviec a kôz.

2.1.3. Osobitné podmienky ustajnenia

Pokiaľ ide o podmienky umiestňovania včelstiev, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      miesto ustajnenia hovädzieho dobytka, oviec a kôz má hladkú ale nešmykľavú podlahu. Najmenej polovica plochy pre vnútorné ustajnenie určená v tabuľke na minimálne plochy pre hovädzí dobytok, ovce a kozy, ktoré sú stanovené v bode 2.1.4. je pevná, to znamená, nesmie mať roštovú alebo mriežkovú konštrukciu;

b)      ustajnenie je vybavené pohodlnou, čistou a suchou plochou dostatočnej veľkosti na ležanie/oddych, ktorá pozostáva z pevnej konštrukcie, ktorá nie je roštová. V oddychovej časti je zabezpečené dostatočné množstvo suchej podstielky z roztrúseného podstielkového materiálu. Podstielka pozostáva zo slamy alebo iného vhodného prírodného materiálu. Podstielku možno zlepšiť alebo obohatiť ktorýmkoľvek z minerálnych výrobkov povolených ako hnojivo alebo pôdne pomocné látky na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19;

c)      bez ohľadu na článok 3 ods. 1 prvý pododsek písm. a) a článok 3 ods. 1 druhý pododsek smernice Rady 2008/119/ES[4] sa zakazuje ustajnenie teliat v individuálnych boxoch po uplynutí jedného týždňa veku okrem prípadov aplikovaných na jednotlivé zvieratá na obmedzený čas, ak je to opodstatnené z veterinárnych dôvodov.

2.1.4. Hustota chovu

Pokiaľ ide počet hovädzieho dobytka, oviec a kôz na jeden hektár, dodržiavajú sa tieto hraničné hodnoty:

Kategória alebo druh || Maximálny počet zvierat na hektár zodpovedajúci 170 kg N/ha/rok

Teľatá vo výkrme || 5

Ostatný hovädzí dobytok do jedného roka veku || 5

Býky medzi prvým a druhým rokom veku || 3,3

Jalovice medzi prvým a druhým rokom veku || 3,3

Býky vo veku dvoch rokov a viac || 2

Chovné jalovice || 2,5

Jalovice vo výkrme || 2,5

Dojnice || 2

Vyradené dojnice || 2

Ostatné kravy || 2,5

Kozy || 13,3

Bahnice || 13,3

Minimálne plochy na vnútorné ustajnenie a vonkajší pohyb a iné vlastnosti ustajnenia hovädzieho dobytka, oviec a kôz sú takéto:

|| Vnútorná plocha (čistá plocha, ktorú majú zvieratá k dispozícii) || Vonkajšia plocha (plocha výbehov, okrem pastvín)

|| Min. živá hmotnosť (kg) || m2/kus || m2/kus

Chov a výkrm hovädzieho dobytka || do 100 || 1,5 || 1,1

do 200 || 2,5 || 1,9

do 350 || 4,0 || 3

nad 350 || 5 pri najmenej 1 m2/100 kg || 3,7 pri najmenej 0,75 m2/100 kg

Dojnice || || 6 || 4,5

Plemenné býky || || 10 || 30

Ovce a kozy || || 1,5 ovce/kozy || 2,5

|| 0,35 jahňaťa/kozľaťa || 2,5 s 0,5 jahňaťa/kozľaťa

2.2. Chov koňovitých zvierat

2.2.1. Konverzia

Aby sa koňovité zvieratá a výrobky z nich považovali za ekologické, pravidlá výroby tohto nariadenia sa uplatňujú najmenej:

a)      12 mesiacov na produkciu mäsa a v každom prípade najmenej tri štvrtiny ich života;

b)      šesť mesiacov v prípade zvierat na produkciu mlieka.

2.2.2. Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      koňovité zvieratá majú prístup k pastvinám na spásanie vždy, keď to podmienky umožňujú;

b)      v prípadoch, keď koňovité zvieratá majú prístup na pastvinu počas obdobia pasenia a ak systém zimného ustajnenia poskytuje zvieratám voľnosť pohybu, povinnosť zabezpečovať voľné plochy počas zimných mesiacov sa nemusí dodržať;

c)      okrem každoročného obdobia sezónneho presunu zvierat na pasienky v zmysle bodu 1.4.2.2., aspoň 90 % krmiva pochádza zo samotného hospodárstva alebo ak to nie je uskutočniteľné, vyrába sa v spolupráci s inými ekologickými hospodárstvami v tom istom regióne;

d)      základom chovných systémov pre koňovité zvieratá je čo najväčšie využitie pastvín podľa dostupnosti pasienkov počas rôznych ročných období. Najmenej 60 % sušiny v denných dávkach koňovitých zvierat pozostáva z objemového krmiva, z čerstvej alebo suchej krmoviny, alebo zo siláže;

e)      všetky mláďatá koňovitých zvierat sa pokiaľ možno kŕmia materským mliekom počas obdobia najmenej troch mesiacov.

2.2.3. Osobitné podmienky ustajnenia

Pokiaľ ide o podmienky umiestňovania včelstiev, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      miesto ustajnenia koňovitých zvierat má hladkú ale nešmykľavú podlahu. Najmenej polovica plochy pre vnútorné ustajnenie určená v tabuľke na minimálne plochy pre koňovité zvieratá, ktoré sú stanovené v bode 2.2.4. je pevná, to znamená, nesmie mať roštovú alebo mriežkovú konštrukciu;

b)      ustajnenie je vybavené pohodlnou, čistou a suchou plochou dostatočnej veľkosti na ležanie/oddych, ktorá pozostáva z pevnej konštrukcie, ktorá nie je roštová. V oddychovej časti je zabezpečené dostatočné množstvo suchej podstielky z roztrúseného podstielkového materiálu. Podstielka pozostáva zo slamy alebo iného vhodného prírodného materiálu. Podstielku možno zlepšiť alebo obohatiť ktorýmkoľvek z minerálnych výrobkov povolených ako hnojivo alebo pôdne pomocné látky na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19.

2.2.4. Hustota chovu

Pokiaľ ide o počet koňovitých zvierat na jeden hektár, dodržiava sa táto hraničná hodnota:

Kategória alebo druh || Maximálny počet zvierat na hektár zodpovedajúci 170 kg N/ha/rok

Koňovité zvieratá staršie ako šesť mesiacov || 2

Minimálne plochy na vnútorné ustajnenie a vonkajší pohyb a iné vlastnosti ustajnenia koňovitých zvierat sú takéto:

|| Vnútorná plocha (čistá plocha, ktorú majú zvieratá k dispozícii) || Vonkajšia plocha (plocha výbehov, okrem pastvín)

|| Min. živá hmotnosť (kg) || m2/kus || m2/kus

Plemenitby a výkrm koňovitých zvierat || do 100 || 1,5 || 1,1

do 200 || 2,5 || 1,9

do 350 || 4,0 || 3

nad 350 || 5 pri najmenej 1 m2/100 kg || 3,7 pri najmenej 0,75 m2/100 kg

2.3. Výroba ošípaných

2.3.1. Konverzia

Aby sa ošípané a výrobky z nich považovali za ekologické, pravidlá výroby tohto nariadenia sa uplatňujú najmenej šesť mesiacov.

2.3.2. Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      aspoň 60 % krmiva pochádza zo samotného hospodárstva alebo v prípade, že to nie je uskutočniteľné, vyrába sa v tom istom regióne v spolupráci s inými ekologickými hospodárstvami alebo prevádzkovateľmi krmivárskych podnikov;

b)      všetky mláďatá ošípaných sa pokiaľ možno kŕmia materským mliekom počas obdobia najmenej 40 dní;

c)      do dennej dávky pre ošípané sa pridáva objemové krmivo, čerstvá alebo suchá krmovina alebo siláž.

2.3.3. Osobitné podmienky ustajnenia

Pokiaľ ide o podmienky umiestňovania včelstiev, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      miesto ustajnenia ošípaných má hladkú ale nešmykľavú podlahu. Najmenej polovica plochy pre vnútorné ustajnenie určená v tabuľke na minimálne plochy pre ošípané, ktoré sú stanovené v bode 2.3.4. je pevná, to znamená, nesmie mať roštovú alebo mriežkovú konštrukciu;

b)      ustajnenie ošípaných je vybavené pohodlnou, čistou a suchou plochou dostatočnej veľkosti na ležanie/oddych, ktorá pozostáva z pevnej konštrukcie, ktorá nie je roštová. V oddychovej časti je zabezpečené dostatočné množstvo suchej podstielky z roztrúseného podstielkového materiálu. Podstielka pozostáva zo slamy alebo iného vhodného prírodného materiálu. Podstielku možno zlepšiť alebo obohatiť ktorýmkoľvek z minerálnych výrobkov povolených ako hnojivo alebo pôdne pomocné látky na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19;

c)      prasnice sa chovajú v skupinách s výnimkou posledného štádia gravidity a počas obdobia dojčenia;

d)      ciciaky sa nechovajú na rovných doskách ani v kotercoch;

e)      plochy na voľný pohyb umožňujú ošípaným vypúšťať trus a rýpať. Na rýpanie možno využiť rôzne substráty.

2.3.4. Hustota chovu

Pokiaľ ide o počet ošípaných na jeden hektár, dodržiavajú sa tieto hraničné hodnoty:

Kategória alebo druh || Maximálny počet zvierat na hektár zodpovedajúci 170 kg N/ha/rok

Ciciaky || 74

Chovné prasnice || 6,5

Ošípané na výkrm || 14

Ostatné ošípané || 14

Minimálne plochy na vnútorné ustajnenie a vonkajší pohyb a iné vlastnosti ustajnenia ošípaných sú takéto:

|| Vnútorná plocha (čistá plocha, ktorú majú zvieratá k dispozícii) || Vonkajšia plocha (plocha výbehov, okrem pastvín)

|| Min. živá hmotnosť (kg) || m2/kus || m2/kus

Oprasené prasnice s ciciakmi do 40 dní || || 7,5 prasnice || 2,5

Ošípané na výkrm || do 50 || 0,8 || 0,6

do 85 || 1,1 || 0,8

do 110 || 1,3 || 1

Ciciaky || staršie ako 40 dní a do 30 kg || 0,6 || 0,4

Plemenné ošípané || || 2,5 samíc || 1,9

|| 6 samcov Pokiaľ sa výbeh bežne využíva: 10 m2/kanca || 8,0

2.4. Výroba hydiny

2.4.1. Konverzia

Aby sa hydina a výrobky z nich považovali za ekologické, pravidlá výroby tohto nariadenia sa uplatňujú najmenej:

a)      10 týždňov v prípade hydiny na produkciu mäsa privezenej pred dosiahnutím veku troch dní;

b)      šesť týždňov v prípade hydiny na produkciu vajec.

2.4.2. Pôvod hydiny

Hydina sa chová buď dovtedy, kým nedosiahne minimálny vek, alebo pochádza z pomaly rastúcich línií hydiny vymedzených príslušným orgánom. Ak poľnohospodár nepoužíva pomaly rastúce línie hydiny, minimálny vek pri porážke je:

a)      81 dní pre kurčatá;

b)      150 dní pre kapúny;

c)      49 dní pre pekinské kačice;

d)      70 dní pre samice pižmovej kačice;

e)      84 dní pre pižmových káčerov;

f)       92 dní pre divé kačice;

g)      94 dní pre perličky;

h)      140 dní pre moriaky a husi na pečenie a

i)       100 dní pre morky.

2.4.3. Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      aspoň 60 % krmiva pochádza zo samotného hospodárstva alebo v prípade, že to nie je uskutočniteľné, vyrába sa v tom istom regióne v spolupráci s inými ekologickými hospodárstvami alebo prevádzkovateľmi krmivárskych podnikov;

b)      do dennej dávky sa pridáva objemové krmivo, čerstvá alebo suchá krmovina alebo siláž.

2.4.4. Osobitné podmienky ustajnenia

Pokiaľ ide o podmienky umiestňovania včelstiev, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      hydina sa nesmie chovať v klietkach;

b)      vodná hydina má prístup k potoku, rybníku, jazeru alebo nádrži vždy, keď to umožňuje počasie a hygienické podmienky, s cieľom rešpektovať jej druhovo špecifické potreby a požiadavky na dobré životné podmienky zvierat; keď to počasie nedovoľuje, majú prístup k vode, do ktorej si môžu namočiť hlavu, aby si očistili perie;

c)      hydina má prístup na voľné plochy najmenej počas jednej tretiny života. Voľné plochy pre hydinu sú pokryté najmä vegetáciou a zabezpečené ochrannými zariadeniami a hydine sa umožňuje ľahký prístup k dostatočnému počtu napájacích žľabov;

d)      v prípade, že sa hydina chová vo vnútorných priestoroch v dôsledku obmedzení alebo povinností uložených na základe právnych predpisov Únie, má stály prístup k dostatočnému množstvu objemového krmiva a vhodného materiálu s cieľom vyhovieť jej etologickým potrebám;

e)      budovy pre všetky druhy hydiny spĺňajú tieto podmienky:

i)       aspoň jedna tretina plochy podlahy je pevná, to znamená bez roštových alebo mriežkových konštrukcií, a je pokrytá výstelkovým materiálom, ako je slama, hobliny z dreva, piesok alebo mačina;

ii)      v hydinárskych zariadeniach pre nosnice je dostatočne veľká časť podlahovej plochy, ktorú majú nosnice k dispozícii, prispôsobená na zozbieranie hydinového trusu;

iii)     hydina má bidlá takej veľkosti a v takom počte, ktoré sú primerané veľkosti skupiny a veľkosti vtákov, ako je stanovené v tabuľke na minimálne plochy na vnútorné ustajnenie a vonkajší pohyb a iné vlastnosti ustajnenia na výrobu hydiny uvedenej v bode 2.4.5.;

iv)     vonkajšie hranice haly, t. j. vrátane možnej verandy, majú priechody na vstup a výstup takej veľkosti, ktorá je primeraná vtákom, a tieto priechody majú spoločnú dĺžku aspoň 4 m na 100 m² plochy haly, ktorá je vtákom k dispozícii. Ak existuje veranda, vnútorné priechody medzi halou a verandou majú kombinovanú dĺžku 2 m na 100 m² plochy haly. Umožní sa dvadsaťštyrihodinový prístup k verande;

v)      haly pre hydinu sú vybudované takým spôsobom, ktorý všetkým vtákom umožňuje ľahký prístup na voľnú plochu, t. j. maximálna vzdialenosť od ktoréhokoľvek bodu v hale po najbližší vonkajší priechod nesmie byť dlhšia ako 15 m;

vi)     viacúrovňové systémy majú najviac tri úrovne úžitkových plôch vrátane prízemia. Medzi úrovňami alebo pomocnými priestormi, ako sú plochy na hniezdenie, nesmie byť viac ako 1 m.  Na vyšších úrovniach možno hnoj odstraňovať automatizovanými systémami;

f)       prirodzené svetlo sa môže doplniť umelým osvetlením, aby sa im zabezpečilo najviac 16 hodín svetla denne s nepretržitým obdobím nočného odpočinku bez umelého osvetlenia najmenej osem hodín;

g)      medzi jednotlivými turnusmi chovanej hydiny sa budovy vyprázdňujú. Počas tohto času sa budovy a zariadenia vyčistia a vydezinfikujú. Okrem toho po ukončení chovu každého turnusu hydiny sa výbehy nechajú prázdne počas obdobia, ktoré určia členské štáty, aby sa umožnilo opätovné vyrastenie vegetácie. Tieto požiadavky sa neuplatňujú, ak sa hydina nechová v skupinách, nedrží sa vo výbehoch a počas dňa sa môže voľne pohybovať.

2.4.5. Hustota chovu

Pokiaľ ide o počet zvierat na jeden hektár, dodržiavajú sa tieto hraničné hodnoty:

Kategória alebo druh || Maximálny počet zvierat na hektár zodpovedajúci 170 kg N/ha/rok

Brojlery || 580

Nosnice || 230

Minimálne plochy na vnútorné ustajnenie a vonkajší pohyb a iné vlastnosti ustajnenia pre vtáky druhov Gallus gallus sú takéto:

|| Plemenné zvieratá/rodičia || Mladé jedince || Jedince na výkrm || Kapúny || Nosnice

Vek || Hniezdiace vtáky || Kurence 0 –8 týždňov || Kurence 9 –18 týždňov || Počiatočná fáza 0 – 21 dní || Záverečná fáza 22 – 81 dní || 22 – 150 dní || Nosnice od 19 týždňov

Hustota chovu v halách (vtáci na m2 využiteľnej plochy) pre pevné a mobilné haly || 6 vtákov || 24 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 15 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 20 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 10 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 10 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 6 vtákov

Priestor medzi bidlami (cm) || || || || || 18

Dodatočné hraničné hodnoty pre viacúrovňové systémy/m² plochy prízemia (vrátane verandy, ak je k nej 24 h prístup) || 9 vtákov || 36 vtákov bez plochy verandy || 22 vtákov || Bežne sa neuplatňuje || 9 vtákov

Hraničné hodnoty pre veľkosti kŕdľa || 3 000 vrátane samcov || 10 000* || 3 300 || 10 000* || 4 800 || 2 500 || 3 000

Hustota chovu pre voľné výbehy (m²/vtáka), pokiaľ sa neprekročí hraničná hodnota 170 kg N/ha/rok || 4 || 1 || 4 || 1 || 4 || 4 || 4

*   ďalej deliteľné na výrobu 3 x 3 000 alebo 2 x 4 800 dávok

Minimálne plochy na vnútorné ustajnenie a vonkajší pohyb a iné vlastnosti ustajnenia pre vtáky iných druhov než Gallus gallus sú takéto:

|| Moriaky a morky || Husi || Kačice || Perličky

Druh || Moriaky || Morky || Všetky || Pekinské || Pižmové káčery || Pižmové kačice || Kačica divá || Všetky

Hustota chovu v halách (vtáci na m2 využiteľnej plochy) pre pevné a mobilné haly || 10 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 10 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 10 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 10 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 10 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 10 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 10 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m² || 10 vtákov pri najviac 21 kg živej hmotnosti/m²

Priestor medzi bidlami (cm) || 40 || 40 || Bežne sa neuplatňuje || Bežne sa neuplatňuje || 40 || 40 || Bežne sa neuplatňuje || 20

Hraničné hodnoty pre veľkosti kŕdľa || 2 500 || 2 500 || 2 500 || 4 000 samíc 3 200 samcov || 3 200 || 4 000 || 3 200 || 5 200

Hustota chovu pre voľné výbehy (m²/vtáka), pokiaľ sa neprekročí hraničná hodnota 170 kg N/ha/rok || 10 || 10 || 15 || 4,5 || 4,5 || 4,5 || 4,5 || 4

2.4.6. Prístup na voľné plochy

Pokiaľ ide o prístup na voľné plochy, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      hydina má prístup na voľné plochy najmenej počas jednej tretiny života. Od čo možno najskoršieho veku sa cez deň zabezpečí najmä nepretržitý prístup k voľným plochám vždy, keď to fyziologické a fyzikálne podmienky umožňujú, s výnimkou dočasných obmedzení uložených na základe právnych predpisov Únie;

b)      voľné plochy pre hydinu sú pokryté najmä vegetáciou zloženou z rôznych rastlín, sú zabezpečené ochrannými zariadeniami a hydine umožňujú ľahký prístup k dostatočnému počtu napájacích žľabov. Vegetácia na voľných plochách sa pravidelne zbiera a odstraňuje, aby sa obmedzil potenciálny prebytok živín. Voľné plochy nepresahujú okruh 150 m od najbližších priechodov hydinárne. Povoľuje sa však rozšírenie až do 350 m od najbližšieho priechodu hydinárne, pokiaľ je na voľnej ploche rovnomerne rozmiestnený dostatočný počet prístreškov a napájadiel, pričom na jednom hektári sú najmenej štyri prístrešky;

c)      pokiaľ je dostupnosť krmiva z dostupnej oblasti obmedzená, napríklad z dôvodu dlhodobej snehovej pokrývky alebo suchého počasia, strava hydiny musí zahŕňať doplnkové krmivo v rámci objemového krmiva;

d)      v prípade, že sa hydina chová vo vnútorných priestoroch v dôsledku obmedzení alebo povinností uložených na základe právnych predpisov Únie, má stály prístup k dostatočnému množstvu objemového krmiva a vhodného materiálu s cieľom vyhovieť jej etologickým potrebám.

2.4.7. Dobré životné podmienky zvierat

Zakazuje sa šklbanie živej hydiny.

2.5. Včelárstvo

2.5.1. Konverzia

Včelárske výrobky sa môžu predávať ako výrobok ekologického poľnohospodárstva len v prípade, ak sa pravidlá ekologickej výroby uvedené v tomto nariadení uplatňujú minimálne jeden rok.

Počas obdobia konverzie sa vosk nahradí voskom pochádzajúcim z ekologického včelárstva.

2.5.2. Pôvod včiel

Uprednostňuje sa použitie druhu Apis mellifera a jeho miestnych ekotypov.

2.5.3. Výživa

Pokiaľ ide o výživu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      na konci výrobnej sezóny sa v úľoch ponechajú dostatočné zásoby medu a peľu na prežitie zimy;

b)      kŕmenie kolónií včiel sa povoľuje len vtedy, ak sú úle ohrozené z dôvodu klimatických podmienok. Na kŕmenie sa používa ekologický med, ekologický cukrový sirup alebo ekologický cukor.

2.5.4. Osobitné pravidlá prevencie chorôb a veterinárnej liečby vo včelárstve

Pokiaľ ide o prevenciu chorôb a veterinárnu liečbu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      na účely ochrany rámikov, úľov a plástov, najmä pred škodcami sa povoľujú len prípravky proti hlodavcom (len na použitie v pascách) a príslušné výrobky povolené na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 19;

b)      povoľujú sa fyzikálne postupy na účely dezinfekcie včelínov, ako sú napríklad para alebo priamy plameň;

c)      ničenie samčieho včelieho plodu sa povoľuje len na izolovanie zamorenia klieštikom včelím (Varroa destructor);

d)      ak kolónie napriek všetkým preventívnym opatreniam ochorejú alebo sa nainfikujú, ihneď sa ošetria, a ak je to nevyhnutné, môžu sa kolónie umiestniť do izolovaných včelínov;

e)      v prípade zamorenia klieštikom včelím (Varroa destructor) sa môže použiť kyselina mravčia, kyselina mliečna, kyselina octová a kyselina šťaveľová, ako aj mentol, tymol, eukalyptol alebo gáfor;

f)       ak sa aplikuje liečba chemicky syntetizovanými alopatickými prostriedkami, ošetrené kolónie sa počas tohto obdobia umiestnia do izolovaných včelínov a všetok vosk sa nahradí voskom pochádzajúcim z ekologického chovu včiel. Následne sa na tieto kolónie uplatňuje obdobie konverzie v trvaní jedného roka stanovené v bode 2.5.1;

g)      písm. f) sa neuplatňuje na výrobky povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19.

2.5.5. Osobitné podmienky umiestňovania včelstiev

Pokiaľ ide o podmienky umiestňovania včelstiev, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      včelíny sa umiestňujú do oblastí, ktoré zabezpečujú, aby zdroje nektáru a peľu pochádzali v zásade z ekologicky pestovaných plodín alebo prípadne z prirodzenej vegetácie či lesov spravovaných inak ako ekologicky, alebo plodín, ktoré sa ošetrujú spôsobmi, ktoré majú iba malý vplyv na životné prostredie;

b)      včelíny sa udržiavajú v dostatočnej vzdialenosti od zdrojov, ktoré by mohli spôsobiť kontamináciu včelích výrobkov alebo zlý zdravotný stav včiel;

c)      včelíny sa umiestňujú tak, aby zdroje nektáru a peľu v okruhu 3 km od miesta včelína pochádzali najmä z ekologicky pestovaných plodín alebo prirodzenej vegetácie či plodín, ktoré sa ošetrujú spôsobmi s malým vplyvom na životné prostredie rovnocennými s tými, ktoré sú stanovené v článkoch 28 a 30 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, ktoré nemôžu ovplyvniť kvalifikáciu včelárskej výroby ako ekologickej. Tieto požiadavky sa neuplatňujú, ak vegetácia nekvitne alebo ak sú úle v stave pokoja;

d)      úle a materiály používané pri včelárstve sa vyrábajú zásadne z prírodných materiálov, ktoré nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo znečistenia životného prostredia alebo včelárskych výrobkov;

2.5.6. Osobitné pravidlá týkajúce sa postupov vo včelárstve

Pokiaľ ide o postupy vo včelárstve, uplatňujú tieto pravidlá:

a)      včelí vosk z novozaložených včelínov pochádza z jednotiek s ekologickou výrobou;

b)      v úľoch sa smú používať len prírodné výrobky, ako sú napríklad propolis, vosk a rastlinné oleje;

c)      zakazuje sa používanie chemických syntetických repelentov počas operácií vytáčania medu;

d)      zakazuje sa vytáčať med z plodových plástov;

e)      včelárstvo sa nepovažuje za ekologické, ak sa vykonáva v regiónoch alebo oblastiach, ktoré členské štáty určili ako regióny alebo oblasti, v ktorých nie je možné ekologické včelárstvo.

2.5.7. Dobré životné podmienky zvierat

Pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      zakazuje sa ničenie včiel v plástoch ako spôsob súvisiaci so zberom včelích výrobkov;

b)      zakazuje sa mrzačenie, ako je zopnutie krídiel včelích kráľovien.

Časť III: Pravidlá produkcie morských rias a chovu živočíchov akvakultúry

1. Vymedzenie pojmov

Na účely tejto časti sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.      „uzavreté recirkulačné zariadenie akvakultúry“ je zariadenie, v ktorom sa vykonáva akvakultúra v rámci uzavretého prostredia na súši alebo na plavidle, využívajúce recirkuláciu vody, závislé od neustáleho vonkajšieho vstupu energie na stabilizáciu prostredia pre živočíchov akvakultúry;

2.      „energia z obnoviteľných zdrojov“ sú obnoviteľné nefosílne zdroje energie, ako sú veterná, solárna, geotermálna energia, energia vĺn a príboja, vodná energia, energia zo skládkových plynov, z plynov z čistiarní odpadových vôd a bioplynov;

3.      „liaheň“ je miesto rozmnožovania, liahnutia a chovu v počiatočných fázach života živočíchov akvakultúry, najmä plutvovitých rýb a ulitníkov;

4.      „odchovňa“ je miesto, kde sa uskutočňuje prechodný systém výroby, medzi liahňou a fázou dospelosti; fáza chovu v odchovni sa končí v prvej tretine výrobného cyklu okrem druhov, pri ktorých sa vyskytuje smoltifikačný proces;

5.      „znečistenie“ je priame alebo nepriame zavedenie látok alebo energie do vodného prostredia, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES[5] a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES[6] vo vodách, na ktoré sa tieto smernice príslušne uplatňujú;

6.      „polykultúra“ je chov dvoch alebo viacerých druhov väčšinou rôznych trofických úrovní v tej istej kultúrnej jednotke;

7.      „výrobný cyklus“ je dĺžka života živočícha akvakultúry alebo morských rias od najranejšej životnej fázy (v prípade živočíchov akvakultúry oplodnené vajíčka) až po výlov alebo zber;

8.      „miestne chované druhy“ sú druhy, ktoré nepatria medzi cudzie ani lokálne sa nevyskytujúce druhy podľa nariadenia Rady (ES) č. 708/2007[7], ako aj druhy uvedené v prílohe IV k uvedenému nariadeniu;

9.      „hustota chovu“ je živá hmotnosť živočíchov akvakultúry na meter kubický vody v ktoromkoľvek štádiu vývoja a v prípade platesotvarých a kreviet živá hmotnosť na meter štvorcový povrchu.

2. Všeobecné požiadavky

2.1. Činnosti sa realizujú v lokalitách, ktoré nie sú znečisťované výrobkami alebo látkami nepovolenými na použitie v ekologickej výrobe, alebo znečisťujúcimi látkami, ktoré by ohrozili ekologický charakter výrobkov.

2.2. Ekologické výrobné jednotky a výrobné jednotky iné ako ekologické sú vhodne oddelené, a to v súlade s minimálnymi odstupmi stanovenými členskými štátmi, pokiaľ boli stanovené. Takéto opatrenia na oddelenie sa zakladajú na prírodných podmienkach, oddelení vodných distribučných systémov, vzdialenostiach, prílivovom prúdení a umiestnení ekologických výrobných jednotiek v protiprúde a v prúde. Produkcia morských rias sa nepovažuje za ekologickú, ak sa vykonáva na miestach alebo v oblastiach určených orgánmi členskými štátmi ako miesta alebo oblasti nevhodné na ekologickú akvakultúru alebo zber morských rias.

2.3. V prípade výrobných jednotiek vyrábajúcich viac ako 20 ton výrobkov akvakultúry ročne je pre všetky nové činnosti, pre ktoré sa žiada o zaradenie do ekologickej výroby, potrebné environmentálne hodnotenie primerané príslušnej výrobnej jednotke s cieľom určiť podmienky tejto výrobnej jednotky a jej bezprostredného okolia a pravdepodobné vplyvy jej činnosti. Prevádzkovateľ predloží štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii environmentálne hodnotenie. Obsah environmentálneho hodnotenia sa zakladá na prílohe IV k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ[8]. Ak príslušná jednotka už bola predmetom podobného hodnotenia, potom je povolené jeho využívanie na tento účel.

2.4. Prevádzkovateľ predloží plán udržateľného riadenia primeraný výrobnej jednotke akvakultúry a zberu morských rias.

2.5. Uvedený plán sa každoročne aktualizuje a podrobne uvedie vplyv činnosti na životné prostredie, potrebné environmentálne monitorovanie a zoznam potrebných opatrení na zníženie negatívneho vplyvu na okolité vodné a suchozemské prostredie vrátane vylučovania živín do prostredia za výrobný cyklus alebo za rok, ak je to vhodné. V pláne sa zaznamenáva kontrola a oprava technického zariadenia.

2.6. Prevádzkovatelia podnikov v oblasti akvakultúry a morských rias vypracujú v rámci plánu udržateľného riadenia harmonogram znižovania odpadu, ktorý sa zavedie pri začatí činností. Pokiaľ je to možné, využitie zostatkového tepla sa obmedzí na energiu z obnoviteľných zdrojov. V súvislosti so zberom morských rias sa na začiatku uskutoční jednorazový odhad biomasy.

3. Požiadavky na morské riasy

Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 7, 8, 9 a 12 a v náležitých prípadoch v oddiele 2 sa na zber a produkciu morských rias uplatňujú pravidlá stanovené v tomto oddiele 3. Uvedené pravidlá sa uplatňujú mutatis mutandis na produkciu všetkých mnohobunkových morských rias alebo fytoplanktónu a mikrorias na ďalšie použitie ako krmivo pre živočíchy akvakultúry.

3.1. Konverzia

3.1.1. Obdobie konverzie pre zber morských rias je šesť mesiacov.

3.1.2. Obdobie konverzie pre jednotku na pestovanie morských rias je šesť mesiacov alebo jeden celý výrobný cyklus podľa toho, čo trvá dlhšie.

3.1.3. Počas obdobia konverzie sa podnik akvakultúry môže rozdeliť na jasne oddelené jednotky, z ktorých nie všetky jednotky sa riadia v rámci ekologickej výroby. Pokiaľ ide o produkciu morských rias, môžu sa pestovať rovnaké druhy pod podmienkou, že jednotky sú dostatočne oddelené.

3.2. Pravidlá výroby morských rias

3.2.1. Zber voľne rastúcich morských rias a ich častí prirodzene rastúcich v mori sa považuje za ekologickú výrobu, pokiaľ:

a)      oblasti rastu majú veľmi dobrý ekologický stav, ako sa vymedzuje v smernici 2000/60/ES[9], a nie sú nevhodné zo zdravotného hľadiska;

b)      zber výrazne neovplyvní stabilitu prirodzeného ekosystému ani zachovávanie druhov v oblasti zberu.

3.2.2. Aby sa pestovanie morských rias považovalo za ekologické, vykonáva sa v pobrežných oblastiach, ktorých vlastnosti sú z hľadiska životného prostredia a zdravia minimálne rovnocenné s vlastnosťami uvedenými v bode 3.2.1 písm. a). Okrem toho sa uplatňujú tieto pravidlá výroby:

a)      vo všetkých fázach výroby od odberu mladých morských rias až po zber sa využívajú udržateľné postupy;

b)      s cieľom zabezpečiť zachovanie širokého genofondu sa mladé morské riasy pravidelne odoberajú z voľnej prírody, aby doplnili zásoby v oblastiach pestovania;

c)      nesmú sa používať hnojivá s výnimkou krytých zariadení, a to len ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe na tento účel.

3.3. Pestovanie morských rias

3.3.1. Pri pestovaní morských rias v mori sa využívajú len živiny, ktoré sa prirodzene vyskytujú v životnom prostredí alebo pochádzajú z ekologického chovu živočíchov akvakultúry, pokiaľ možno takého, ktorý sa nachádza v blízkom okolí a je súčasťou polykultúrneho systému.

3.3.2. V zariadeniach na pevnine, kde sa využívajú vonkajšie zdroje živín, musí byť úroveň živín v odtekajúcej vode preukázateľne rovnaká alebo nižšia ako v pritekajúcej vode. Môžu sa používať len živiny rastlinného alebo minerálneho pôvodu povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19.

3.3.3. Hustota pestovania alebo prevádzková intenzita sa evidujú a zachovávajú integritu vodného prostredia zabezpečovaním neprekročenia maximálneho množstva morských rias, ktoré môžu byť pestované bez negatívnych vplyvov na životné prostredie.

3.3.4. Ak je to možné, laná a iné zariadenie používané na pestovanie morských rias sa opakovane používajú a recyklujú.

3.4. Udržateľný zber voľne rastúcich morských rias

3.4.1. Na začiatku zberu morských rias sa uskutoční jednorazový odhad biomasy.

3.4.2. V jednotke alebo priestoroch sa vedie evidencia dokumentov, na základe ktorých môže prevádzkovateľ určiť a štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia skontrolovať, že zberače dodali len morské riasy vyrobené v súlade s týmto nariadením.

3.4.3. Zber sa vykonáva tak, aby zberané množstvá nemali podstatný vplyv na stav vodného prostredia. V oblastiach zberovej techniky, minimálnej veľkosti, veku, reprodukčných cyklov a rozsahu zostávajúcich morských rias sa prijmú opatrenia na zabezpečenie možnosti obnovy morských rias a na zamedzenie vedľajších úlovkov.

3.4.4. Ak sa morské riasy zberajú zo spoločnej oblasti, je potrebné, aby boli k dispozícii doklady dokazujúce, že celkový zber je v súlade s týmto nariadením.

4. Požiadavky na živočíchy akvakultúry

Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 7, 8, 9 a 12 sa na druhy rýb, kôrovcov, ostnokožcov a mäkkýšov, ako sa uvádza v bode 4.1.5.10, uplatňujú pravidlá stanovené v tomto oddiele 4. Dané pravidlá sa uplatňujú mutatis mutandis aj na zooplanktón, veľmi malé kôrovce, vírniky, červy a iné vodné živočíchy, ktoré slúžia ako krmivo pre vodné živočíchy.

4.1. Všeobecné požiadavky

4.1.1. Konverzia

4.1.1.1. Na výrobné jednotky akvakultúry sa vzťahujú tieto obdobia konverzie pre tieto typy akvakultúrnych zariadení vrátane už exitujúcich živočíchov akvakultúry:

a)      obdobie konverzie 24 mesiacov pre zariadenia, ktoré nie je možné vypustiť, vyčistiť a dezinfikovať;

b)      obdobie konverzie 12 mesiacov pre zariadenia, ktoré boli vypustené alebo neboli využívané;

c)      obdobie konverzie 6 mesiacov pre zariadenia, ktoré boli vypustené, vyčistené a dezinfikované;

d)      obdobie konverzie v dĺžke troch mesiacov pre prírodné vodné zariadenia vrátane zariadení, ktoré produkujú lastúrniky.

4.1.1.2. Počas obdobia konverzie sa podnik akvakultúry môže rozdeliť na jasne oddelené jednotky, z ktorých nie všetky jednotky sa riadia podľa ekologickej výroby. Pokiaľ ide o výrobu živočíchov akvakultúry, môžu sa zahrnúť rovnaké druhy pod podmienkou, že jednotky sú dostatočne oddelené.

4.1.2. Pôvod živočíchov akvakultúry

4.1.2.1. Pokiaľ ide o pôvod živočíchov akvakultúry, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      ekologická akvakultúra sa zakladá na chove mladých jedincov, ktorí pochádzajú z ekologických chovov generačných rýb a ekologických sádok;

b)      miestne chované druhy a chov slúžia na získanie línií, ktoré sú lepšie prispôsobené výrobným podmienkam, zabezpečujú dobré zdravie a dobré životné podmienky zvierat a dobre využívajú zdroje krmív. Štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii sa poskytne dokumentácia o ich pôvode a manipulácii s nimi;

c)      vyberú sa druhy, ktoré sú silné a je ich možné chovať bez toho, že by sa výrazne poškodili druhy vo voľnej prírode;

d)      do hospodárstva možno na zlepšenie genetického fondu priniesť živočíchy akvakultúry chytené vo voľnej prírode alebo iné ako ekologické. Takéto živočíchy sa chovajú ekologickým spôsobom aspoň tri mesiace pred použitím na rozmnožovanie.

4.1.2.2. Pokiaľ ide o rozmnožovanie, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      zakazuje sa používanie hormónov a ich derivátov;

b)      nevyužívajú sa vytváranie jednopohlavných línií s výnimkou ručného triedenia, umelá indukcia polyploidie, umelá hybridizácia ani klonovanie;

c)      vyberajú sa vhodné línie;

d)      v prípade, že je to vhodné, sa zavedú druhovo špecifické podmienky riadenia chovu generačných rýb, rozmnožovania a produkcie mladých jedincov.

4.1.3. Výživa

4.1.3.1. Pokiaľ ide o krmivo pre ryby, kôrovce a ostnatokožce, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      živočíchy sa kŕmia krmivom, ktoré spĺňa požiadavky na výživu živočíchov v rôznych vývojových štádiách;

b)      režimy kŕmenia sa navrhnú s týmito prioritami:

i)       zdravie a dobré životné podmienky zvierat;

ii)      vysoká kvalita výrobku vrátane výživového zloženia, ktorá má zabezpečiť vysokú kvalitu konečného výrobku určeného na ľudskú spotrebu;

iii)     malý vplyv na životné prostredie;

c)      rastlinná zložka krmiva pochádza z ekologickej výroby a zložka krmiva vyrobená z vodných živočíchov pochádza z ekologickej akvakultúry alebo z trvalo udržateľného využívania rybárstva;

d)      kŕmne suroviny rastlinného pôvodu, kŕmne suroviny živočíšneho a minerálneho pôvodu, kŕmne doplnkové látky, určité výrobky používané vo výžive zvierat a technologické pomocné látky iné ako ekologické sa používajú len ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa tohto nariadenia;

e)      nepoužívajú sa rastové stimulátory ani syntetické aminokyseliny;

f)       v ekologickej akvakultúre sa môžu používať iba kŕmne suroviny minerálneho pôvodu povolené na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 19;

g)      v ekologickej akvakultúre sa môžu používať iba kŕmne doplnkové látky, určité výrobky používané vo výžive zvierat a technologické pomocné látky, ako sa uvádza v bode 1.4.4 časti II.

4.1.3.2. Pokiaľ ide o lastúrniky a iné druhy, ktoré nekŕmia ľudia, ale živia sa prírodným planktónom, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      takéto vodné živočíchy preciedzajúce potravu z vody získavajú všetky potrebné živiny z prírody okrem mladých jedincov chovaných v liahňach a odchovniach;

b)      rastúci počet oblastí chovu má veľmi dobrý ekologický stav vymedzený v smernici 2000/60/ES.

4.1.3.3. Osobitné pravidlá o krmive pre mäsožravé živočíchy akvakultúry

Krmivo mäsožravých živočíchov akvakultúry má prioritne takýto pôvod:

a)      ekologické krmivo s pôvodom z akvakultúre;

b)      rybia múčka a rybí olej z odrezkov ekologickej akvakultúry pochádzajúcich z rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov;

c)      rybia múčka, rybí olej a zložky rybieho pôvodu pochádzajúce z odrezkov z rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov už vylovených na ľudskú spotrebu v udržateľnom rybárstve;

d)      rybia múčka, rybí olej a zložky rybieho pôvodu pochádzajúce z odrezkov celých rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov už vylovených na ľudskú spotrebu v udržateľnom rybárstve a nepoužitých na ľudskú spotrebu;

e)      ekologické kŕmne suroviny rastlinného alebo živočíšneho pôvodu; rastlinný materiál nesmie presahovať 60 % celkových zložiek.

4.1.3.4. Osobitné pravidlá týkajúce sa krmív pre určité živočíchy akvakultúry

Ryby vo vnútrozemských vodách, krevety a sladkovodné garnáty a tropické sladkovodné ryby sa kŕmia takto:

a)      kŕmia sa krmivom, ktoré je prirodzene dostupné v rybníkoch a jazerách;

b)      ak nie je dostupné prírodné krmivo v dostatočnom množstve uvedené v písmene a), môže sa použiť ekologické krmivo rastlinného pôvodu, pokiaľ možno také, ktoré sa dopestovalo na vlastnom hospodárstve, alebo morské riasy. Prevádzkovatelia vedú dokumentáciu o potrebe podávania týchto dodatočných krmív;

c)      ak sa prírodné krmivo dopĺňa podľa písmena b), môže kŕmna dávka druhov podľa bodu 4.1.5.10. písm. g) a rýb rodu Pangasius (Pangasius spp.) obsahovať maximálne 10 % rybej múčky alebo rybieho oleja získaného z udržateľného rybárstva.

4.1.4. Starostlivosť o zdravie

4.1.4.1. Prevencia chorôb

Pokiaľ ide o prevenciu chorôb, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      prevencia chorôb sa zakladá na chove živočíchov v optimálnych podmienkach, ktoré sa dosahujú pomocou vhodného umiestnenia, pričom sa okrem iného zohľadňujú požiadavky jednotlivých druhov na dobrú kvalitu vody, prietok a rýchlosť výmeny vody, optimálnu štruktúru sádok, uplatňovanie dobrej akvakultúrnej praxe a postupov riadenia vrátane pravidelného čistenia a dezinfekcie priestorov, vysokokvalitného krmiva, vhodnej hustoty chovu a výberu plemien a línií;

b)      môžu sa používať imunologické veterinárne lieky;

c)      v pláne riadenia zdravia zvierat sa opisujú postupy biologickej bezpečnosti a prevencie chorôb vrátane písomnej dohody pre zdravotné poradenstvo primerané výrobnej jednotke s kvalifikovanými v oblasti zdravia živočíchov akvakultúry, ktoré sa poľnohospodárskemu podniku poskytujú najmenej raz ročne a v prípade lastúrnikov najmenej raz za dva roky;

d)      systémy v hospodárstve, zariadenie a nástroje sa pravidelne čistia a dezinfikujú;

e)      organizmy, ktoré sa usádzajú, sa odstraňujú len fyzickými prostriedkami alebo manuálne, a keď to je vhodné, vracajú sa naspäť do mora ďaleko od hospodárstva;

f)       môžu sa používať iba látky na čistenie a dezinfekciu prístrojov a zariadení povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19.

g)      Pokiaľ ide o obdobie produkčného pokoja, uplatňujú sa tieto pravidlá:

i)       príslušný orgán určí, či je potrebné obdobie produkčného pokoja a aká je vhodná dĺžka jeho trvania, ktorá sa uplatňuje a eviduje v dokumentácii po každom produkčnom cykle vo voľných vodných izolačných systémoch na mori;

ii)      produkčný pokoj nie je povinný pri chove dvojchlopňových lastúrnikov;

iii)     počas trvania produkčného pokoja sa klietka alebo iná konštrukcia používaná na chov živočíchov akvakultúry vyprázdni, dezinfikuje a ponechá prázdna do ďalšieho použitia;

h)      pokiaľ je to vhodné, okamžite sa odstráni neskonzumované rybie krmivo, výkaly a uhynuté živočíchy, aby sa zabránilo riziku vážneho environmentálneho poškodenia v súvislosti s úrovňou kvality vody, minimalizovalo sa riziko chorôb a zabránilo sa prilákaniu hmyzu alebo hlodavcov;

i)       ultrafialové svetlo a ozón sa môžu použiť len v liahňach a odchovniach;

j)       na biologickú reguláciu ektoparazitov sa využívajú najmä čistiace ryby.

4.1.4.2. Veterinárna liečba

Pokiaľ ide o veterinárnu liečbu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      ochorenie sa okamžite lieči s cieľom zabrániť utrpeniu živočícha; ak nie je vhodné použiť fytoterapeutické, homeopatické a iné výrobky, môžu sa v prípade potreby za prísnych podmienok a pod dohľadom veterinára použiť chemicky syntetizované alopatické veterinárne lieky vrátane antibiotík. V náležitých prípadoch sa stanovia obmedzenia pre liečebné kúry a určia sa ochranné lehoty;

b)      povoľuje sa liečba súvisiaca s ochranou zdravia ľudí a zvierat uložená na základe právnych predpisov Únie;

c)      ak napriek preventívnym opatreniam na zabezpečenie zdravia zvierat podľa bodu 4.1.4.1. vznikne zdravotný problém, môže sa vykonať veterinárna liečba v tomto poradí:

i)       látky rastlinného, živočíšneho alebo minerálneho pôvodu v homeopatickom zriedení;

ii)      rastliny a výťažky z nich bez anestetických účinkov a

iii)     látky ako stopové prvky, kovy, prírodné látky podporujúce imunitu alebo povolené probiotiká;

d)      podávanie alopatických liečiv je obmedzené na dve liečebné kúry za rok s výnimkou očkovaní a povinných eradikačných schém. V prípade výrobného cyklu kratšieho ako jeden rok sa však uplatňuje jedna alopatická liečba. Ak sa prekročia uvedené obmedzenia pre alopatické liečby, predmetné živočíchy akvakultúry sa nemôžu predávať ako ekologické výrobky;

e)      uplatnenie liečby proti parazitom, okrem povinných kontrolných schém vykonávaných členskými štátmi, sa obmedzuje na dve ošetrenia ročne, alebo na jedno ošetrenie ročne v prípade, keď je výrobný cyklus kratší ako 18 mesiacov;

f)       ochranná lehota pre alopatickú veterinárnu liečbu a zásahy proti parazitom podľa písmena d) vrátane ošetrení v rámci povinných kontrolných a eradikačných schém je dvojnásobkom ochrannej lehoty uvedenej v článku 11 smernice 2001/82/ES alebo ak táto lehota nie je určená, ochranná lehota je 48 hodín;

g)      každé použitie veterinárnych liekov sa oznámi štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii, a to pred tým ako sa živočíchy uvádzajú na trh ako ekologické výrobky. Ošetrené živočíchy sa zreteľne identifikujú.

4.1.5. Podmienky umiestnenia a postupy chovu

4.1.5.1. Zariadenia pre živočíchov akvakultúry s uzavretou recirkuláciou sa zakazujú okrem liahní a odchovní alebo okrem výroby druhov používaných na chov organizmov slúžiacich ako ekologické krmivo.

4.1.5.2. Umelé ohrievanie alebo chladenie vody sa povoľuje len v liahňach a odchovniach. Voda z prírodných žriediel sa môže používať na ohrievanie alebo chladenie vody vo všetkých fázach výroby.

4.1.5.3. Prostredie chovu živočíchov akvakultúry je vytvorené tak, aby v súlade so špecifickými potrebami daného druhu živočíchy akvakultúry:

a)      mali dosť priestoru pre svoju pohodu a v náležitých prípadoch minimálnu hustotu chovu;

b)      boli chované v kvalitnej vode okrem iného s dostatočným prietokom a rýchlosťou výmeny vody, s dostatočnou úrovňou kyslíka and pri zachovaní nízkej úrovne metabolitov;

c)      boli chované v teplotných a svetelných podmienkach, ktoré sú v súlade s požiadavkami daného druhu, a so zreteľom na zemepisné umiestnenie.

V prípade sladkovodných rýb je usporiadanie dna čo najpodobnejšie prírodným podmienkam.

V prípade kaprov je dno prírodné.

4.1.5.4. Návrh a konštrukcia vodných izolačných systémov chovných priestorov poskytujú prietoky a fyzikálno-chemické parametre, ktoré zabezpečia zdravie zvierat, ich dobré podmienky a naplnenie ich behaviorálnych potrieb.

4.1.5.5. Chovné jednotky na pevnine spĺňajú tieto podmienky:

a)      pokiaľ ide o prietokové systémy, je možné sledovať a riadiť prietok a kvalitu pritekajúcej aj vytekajúcej vody;

b)      minimálne päť percent okolia („rozhranie pôda – voda“) má prírodnú vegetáciu.

4.1.5.6. Izolačné systémy chovných priestorov spĺňajú tieto podmienky:

a)      umiestňujú sa tam, kde prietok, hĺbka a výmena útvarov vody sú vhodné na maximálne zníženie vplyvu na morské dno a útvar okolitej vody;

b)      majú vhodné prevedenie konštrukcie a údržbu klietok s ohľadom na ich vplyv na prevádzkové prostredie.

4.1.5.7. Izolačné systémy chovných priestorov sa navrhnú, umiestnia a prevádzkujú tak, aby riziko neželaného úniku zvierat bolo minimálne.

4.1.5.8. Ak ryby alebo kôrovce uniknú, prijmú sa vhodné opatrenia na zníženie vplyvu na miestny ekosystém vrátane opätovného odchytu, ak je potrebný. Vedie sa aktualizovaná dokumentácia.

4.1.5.9. Rybníky, nádrže alebo vodné kanály podnikov využívané na produkciu živočíchov akvakultúry sa vybavia prírodnými filtračnými dnami, usadzovacími nádržami, biologickými alebo mechanickými filtrami na zber odpadových živín alebo sa v nich využívajú morské riasy alebo živočíchy (lastúrniky a riasy), čím sa prispieva k zlepšeniu kvality vytekajúcej vody. V náležitých prípadoch sa monitoruje vytekajúca voda v pravidelných intervaloch.

4.1.5.10. Hustota chovu

Pri posudzovaní účinkov hustoty chovu na dobré životné podmienky chovaných rýb sa sleduje stav týchto rýb (ako napríklad poškodenie plutiev, iné zranenia, rýchlosť rastu, správanie a celkový zdravotný stav) a kvalita vody.

Hustota chovu je stanovená podľa druhu alebo skupiny druhov:

a)      Ekologická produkcia lososovitých rýb v sladkej vode:

Dotknuté druhy: pstruh potočný (Salmo trutta) – pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) – sivoň americký (Salvelinus fontinalis) – losos obyčajný (Salmo salar) – sivoň arktický (Salvelinus alpinus) – lipeň obyčajný (Thymallus thymallus) – sivoň obrovský (Salvelinus namaycush) – hlavátka obyčajná (Hucho hucho)

Výrobný systém || Odchovné systémy hospodárstiev sa zásobujú z otvorených systémov. Úroveň prietoku zabezpečuje minimálne 60 % nasýtenie kyslíkom pre zásoby živočíchov a zabezpečuje ich pohodlie a likvidáciu vytekajúcej vody z výroby.

Maximálna hustota chovu || Lososovité druhy tu neuvedené 15 kg/m3 Losos 20 kg/m3 Pstruh potočný a pstruh dúhový 25 kg/m3 Sivoň arktický 20 kg/m3

b)      Ekologická výroba lososovitých rýb v morskej vode:

Dotknuté druhy: losos atlantický (Salmo salar), pstruh morský (Salmo trutta) – pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)

Maximálna hustota chovu || 10 kg/m3 v sieťových oploteniach

c)      Ekologická výroba tresky (Gadus morhua) a iných treskovitých rýb (Gadidae), ostrieža morského (Dicentrarchus labrax), pražmy zlatej (Sparus aurata), sciénie orlovitej (Argyrosomus regius), kambaly veľkej [Psetta maxima (= Scopthalmus maximux)], zubatice striebristej [Pagrus pagrus (= Sparus pagrus)], rýb druhu Sciaenops ocellatus a iných rýb čeľade Sparidae a ryby rodu Siganus (Siganus spp.)

Výrobný systém || V izolačných systémoch chovných priestorov na otvorenom mori (sieťové ohrady/klietky) s minimálnou rýchlosťou morského prúdu, ktorá zabezpečí optimálne životné podmienky rýb, alebo v otvorených systémoch na súši.

Maximálna hustota chovu || V prípade rýb okrem kambaly veľkej: 15 kg/m3 V prípade kambaly veľkej: 25 kg/m2

d)      Ekologická výroba ostrieža morského, pražmy zlatej, sciénie orlovitej, mugíl (Liza, Mugil) a úhorov (Anguilla spp.) v rybníkoch alebo v prílivových oblastiach a v pobrežných zálivoch

Izolačný systém chovných priestorov || Tradičné soľné ohrady premenené na výrobné jednotky akvakultúry a podobné rybníky v prílivových oblastiach.

Výrobný systém || Na zabezpečenie dobrých životných podmienok druhov živočíchov sa primerane obnovuje voda. Minimálne 50 % hrádzí je porastených rastlinami. Vyžadujú sa čistiace rybníky na báze mokradí.

Maximálna hustota chovu || 4 kg/m3

e)      Ekologická výroba jeseterovitých rýb v sladkej vode:

Dotknuté druhy: čeľaď jeseterovité (Acipenseridae)

Výrobný systém || Prietok vody v každej chovnej jednotke je dostatočný na zabezpečenie dobrých životných podmienok živočíchov. Kvalita odtekajúcej vody je rovnaká ako kvalita pritekajúcej vody.

Maximálna hustota chovu || 30 kg/m3

f)       Ekologická výroba rýb vo vnútrozemských vodách:

Dotknuté druhy: čeľaď kaprovité (Cyprinidae) a iné príbuzné druhy v súvislosti s polykultúrou vrátane ostrieža riečneho, šťuky, sumca, belíc a jesetera

Výrobný systém || V rybníkoch, ktoré sa pravidelne úplne vysúšajú, a v jazerách. Jazerá sú určené výlučne pre ekologickú výrobu vrátane pestovania plodín na suchých miestach. V oblasti výlovu rýb je prívod čistej vody v takom množstve, aby poskytoval rybám optimálne pohodlie. Po vylovení sa ryby uchovávajú v čistej vode. Organické a minerálne hnojenie rybníkov a jazier sa vykonáva iba pomocou hnojív a pôdnych pomocných látok povolených na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 19 s maximálnou dávkou 20 kg dusíka/ha. Zakazujú sa ošetrenia syntetickými chemickými látkami na kontrolu hydrofytov a pokrývky z vodných rastlín, ktoré sa nachádzajú vo výrobných vodách. Okolo vnútrozemských vodných jednotiek sa uchovávajú oblasti s prírodnou vegetáciou ako vonkajšie ochranné pásmo nezahrnuté do výrobnej činnosti v súlade s pravidlami ekologickej akvakultúry. Polykultúra pri odchove sa používa pod podmienkou, že sa riadne dodržiavajú kritériá stanovené v týchto špecifikáciách týkajúcich sa ostatných druhov rýb žijúcich v jazerách.

Výnos výroby || Celková výroba druhov je obmedzená na 1 500 kg rýb na hektár za rok.

g)      Ekologická výroba kreviet a sladkovodných garnátov (Macrobrachium spp.):

Zriadenie výrobnej jednotky (jednotiek) || Umiestňuje sa na neúrodných ílovitých miestach, aby sa minimalizoval vplyv vytvorenia rybníka na životné prostredie. Rybníky sa budujú z prírodného, predtým prítomného ílu. Nie je povolené ničiť mangrovy.

Lehota konverzie || Šesť mesiacov pre každý rybník, čo zodpovedá bežnej dĺžke života chovaných kreviet.

Pôvod chovu generačných rýb || Minimálne polovica chovu generačných rýb sa zdomácni po troch rokoch prevádzky. Zvyšok budú voľne žijúce generačné ryby bez choroboplodných zárodkov pochádzajúce z udržateľného rybárstva. Pred zavedením na hospodárstvo sa vykoná povinná kontrola prvej a druhej generácie.

Odstránenie očnej stopky || Je zakázané.

Maximálne hodnoty hustoty chovu na hospodárstve a hraničné hodnoty výroby || Zárodočný materiál: maximálne 22 jedincov po larválnom štádiu/m2 Maximálna okamžitá biomasa: 240 g/m2

h)      Mäkkýše a ostnatokožce

Výrobný systém || Dlhé línie, rošty, chov na lôžkach, sieťové vaky, klietky, plytké nádrže, závesné valcovité siete, prílivové koly a iné izolačné systémy chovných priestorov. Pokiaľ ide o pestovanie sláviek na roštoch, počet spúšťacích lán nie je vyšší ako jedno lano na meter štvorcový plochy povrchu. Spúšťacie laná majú maximálnu dĺžku 20 m. Prerieďovanie spustených lán sa nevykonáva počas výrobného cyklu, prerozdelenie spustených lán sa však bez zvýšenia hustoty chovu povoľuje už od začiatku.

i)       Tropické sladkovodné ryby: ryby druhu Chanos chanos, ryby rodu Oreochromis (Oreochromis spp.), ryby rodu Pangasius (Pangasius spp.):

Výrobný systém || Rybníky a sieťové klietky

Maximálna hustota chovu || Pangasius: 10 kg/m3 Oreochromis: 20 kg/m3

4.1.6. Dobré životné podmienky zvierat

4.1.6.1. Všetky osoby zúčastňujúce sa na chove živočíchov akvakultúry majú potrebné základné vedomosti a zručnosti, pokiaľ ide o potreby živočíchov v oblasti ich zdravia a pohody.

4.1.6.2. So živočíchmi akvakultúry sa manipuluje v minimálnej miere, čo najopatrnejšie, s vhodným zariadením a postupmi, ktoré sa používajú na zabránenie stresu a fyzického poškodenia spojeného s postupmi manipulácie. S chovom generačných rýb sa manipuluje tak, aby sa minimalizovalo fyzické poškodenie a stres a v prípade potreby v anestézie. Postupy triedenia sa minimalizujú, aby boli zabezpečené dobré životné podmienky rýb.

4.1.6.3. V súvislosti s používaním umelého osvetlenia sa uplatňujú tieto obmedzenia:

a)      v súvislosti s predĺžením prirodzenej dĺžky dňa neprekročí maximálnu hranicu, ktorá berie do úvahy etologické potreby, geografické podmienky a všeobecné zdravie chovaných zvierat, táto maximálna hranica nepresiahne 16 hodín denne, výnimkou sú účely rozmnožovania;

b)      zamedzuje sa náhlym zmenám intenzity osvetlenia v čase zmeny osvetľovania, a to použitím tlmených svietidiel alebo osvetlenia pozadia.

4.1.6.4. Zavzdušňovanie sa povoľuje na zabezpečenie dobrých životných podmienok a zdravia živočíchov pod podmienkou, že mechanické zavzdušňovače sa pokiaľ možno poháňajú z obnoviteľných zdrojov energie.

4.1.6.5. Kyslík je povolené používať len v súvislosti s požiadavkami týkajúcimi sa zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a v kritických obdobiach chovu alebo prepravy v týchto prípadoch:

a)      výnimočné prípady zvyšovania teploty alebo poklesu atmosférického tlaku, alebo pri havarijných znečisteniach,

b)      príležitostné postupy riadenia násad, napríklad odber vzoriek a triedenie,

c)      s cieľom zabezpečiť prežitie násad.

4.1.6.6. Prijmú sa vhodné opatrenia na minimalizáciu trvania prepravy živočíchov akvakultúry.

4.1.6.7. Minimalizuje sa akékoľvek utrpenie počas celého života živočíchov vrátane zabíjania.

4.1.6.8. Techniky zabíjania rybu okamžite omráčia a znecitlivejú voči bolesti. S rybami sa pred zabitím manipuluje tak, aby sa zamedzilo zraneniam a minimalizovali sa utrpenie a stres. Pri výbere optimálnych postupov zabíjania sa berú do úvahy rozdiely týkajúce sa množstva a druhov vylovených jedincov a výrobných miest.

4.2. Osobitné pravidlá týkajúce sa mäkkýšov

4.2.1. Pôvod semena

Pokiaľ ide o pôvod semena, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      semeno z voľnej prírody získané za ohraničením výrobnej jednotky sa môže použiť v prípade lastúrnikov, pokiaľ neexistujú značné environmentálne škody, je povolené na základe miestnych právnych predpisov a semeno z voľnej prírody pochádza:

i)       z vrstiev kolónií, ktoré pravdepodobne neprežijú zimné počasie alebo prevyšujú požiadavky; alebo

ii)      z prírodných kolónií semena ulitníkov na zberačoch;

b)      v prípade ustríc druhu Crassostrea gigas sa uprednostňujú násady, ktoré sú výberovo šľachtené na znižovanie vytierania vo voľnej prírode;

c)      vedie sa dokumentácia o spôsobe, mieste a čase zberu semena z voľnej prírody s cieľom umožniť vysledovateľnosť k oblasti zberu.

4.2.2. Podmienky umiestnenia a postupy chovu

Pokiaľ ide o podmienky umiestnenia a postupy chovu, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      chov sa môže vykonávať v tej istej vodnej oblasti, ako sa chovajú ekologické plutvovité ryby a produkujú morské riasy v polykultúrnom systéme, o ktorom sa vedie dokumentácia v pláne udržateľného riadenia. V polykultúre sa spolu s ulitníkmi, ako sú napríklad morské slimáky, môžu chovať aj dvojchlopňové lastúrniky;

b)      chov ekologických lastúrnikov sa vykonáva v oblastiach vyznačených kolíkmi, bójami alebo inými zreteľnými značkami a v náležitých prípadoch v oblastiach ohraničených sieťovými vakmi, klietkami alebo inými, človekom vyrobenými pomôckami;

c)      hospodárstva chovajúce ekologické ulitníky minimalizujú riziká pre chránené druhy. Ak sa používajú siete proti dravcom, ich konštrukcia nesmie ubližovať vtákom, ktoré sa potápajú.

4.2.3. Chov

Pokiaľ ide o chov, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      chov na lanách s lastúrnikmi a iné postupy uvedené v bode 4.1.5.10 písm. h) môžu byť oprávnené pre ekologickú výrobu;

b)      chov mäkkýšov na dne sa povoľuje, len ak nemá výrazný vplyv na životné prostredie v miestach zberu a chovu. Prevádzkovateľ predloží štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii analýzu a správu o využívanej oblasti, ktoré dokazujú minimálny vplyv na životné prostredie. Správa sa priloží k plánu udržateľného riadenia ako jeho samostatná kapitola.

4.2.4. Riadenie

Pokiaľ ide o riadenie, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)      mäkkýše sa chovajú pri hustote chovu, ktorá neprekračuje hustotu chovu používanú v prípade mäkkýšov iných ako ekologických v danej lokalite. Triedenie, prerieďovanie a prispôsobovanie hustoty chovu sa vykonáva podľa biomasy a so zreteľom na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat a vysokej kvality výrobkov;

b)      organizmy, ktoré sa usádzajú, sa odstraňujú fyzicky alebo manuálne a v náležitých prípadoch sa vrátia naspäť do mora ďaleko od hospodárstiev s chovom mäkkýšov. Mäkkýše sa môžu ošetriť raz počas výrobného cyklu vápenatým roztokom na zastavenie šírenia konkurenčných usádzajúcich sa organizmov.

4.2.5. Osobitné pravidlá chovu ustríc

Povoľuje sa chov vo vakoch umiestnených na podperách. Tieto alebo iné konštrukcie, v ktorých sa nachádzajú ustrice, sú vytvorené tak, aby sa zabránilo vytvoreniu úplnej bariéry pozdĺž pobrežia. Násada sa opatrne umiestni na lôžka v závislosti od prílivu s cieľom optimalizovať výrobu. Výroba spĺňa požiadavky stanovené v bode 4.1.5.10. písm. h).

Časť IV: Pravidlá výroby spracovaných potravín a spracovaného krmiva

Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 7, 9 a 13 sa na spracované potraviny a spracované krmivá uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1. Všeobecné požiadavky na výrobu spracovaných potravín a krmív

1.1. Prídavné látky v potravinách, kŕmne doplnkové látky, technologické pomocné látky a iné látky a zložky používané na spracúvanie potravín alebo krmiva a akékoľvek uplatňované spracovateľské postupy, ako je údenie, spĺňajú zásady správnych výrobných postupov[10].

1.2. Prevádzkovatelia, ktorí vyrábajú spracované potraviny alebo krmivá, zavedú a aktualizujú vhodné postupy založené na systematickom sledovaní kritických krokov pri spracovaní.

1.3. Uplatňovanie postupov uvedených v bode 1.2 vždy zaručí, že vyrobené spracované výrobky sú v súlade s týmto nariadením.

1.4. Prevádzkovatelia dodržiavajú a vykonávajú postupy uvedené v bode 1.2., a najmä:

a)      prijmú preventívne opatrenia s cieľom vyhnúť sa riziku znečistenia nepovolenými látkami alebo výrobkami;

b)      vykonávajú vhodné opatrenia, pokiaľ ide o čistenie, monitorujú ich účinnosť a vedú záznamy o týchto činnostiach;

c)      zaručujú, že s označením, ktorým sa odkazuje na ekologickú výrobu, sa na trh neuvádzajú výrobky iné ako ekologické.

1.5. Príprava spracovaných ekologických výrobkov prebieha časovo alebo priestorovo oddelene od výrobkov iných ako ekologických. Ak sa v príslušnej prípravnej jednotke pripravujú alebo uskladňujú aj výrobky iné ako ekologické, prevádzkovateľ:

a)      o tom informuje štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu;

b)      vykonáva činnosti nepretržite, až kým sa nespracuje celá predmetná séria, časovo alebo priestorovo oddelene od podobných činností vykonávaných v súvislosti s výrobkami inými ako ekologickými;

c)      pred začatím činností aj po ich ukončení uskladňuje ekologické výrobky časovo alebo priestorovo oddelene od výrobky iných ako ekologických;

d)      vedie aktualizovanú evidenciu všetkých činností a spracúvaných množstiev;

e)      prijme potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť identifikáciu dávok a vyhnúť sa zmiešaniu alebo zámene s výrobkami inými ako ekologickými;

f)       vykonáva činnosti na ekologických výrobkoch len po vhodnom očistení výrobného zariadenia.

1.6. Nesmú sa používať výrobky, látky a techniky, ktoré obnovujú vlastnosti stratené pri spracovaní a uskladňovaní ekologických potravín, naprávajú dôsledky nedbanlivosti pri spracovávaní ekologických výrobkov alebo ktoré môžu byť inak zavádzajúce, pokiaľ ide o pravú povahu výrobkov určených na uvádzanie na trh ako ekologických potravín.

2. Požiadavky na výrobu spracovaných potravín

2.1. Na zloženie ekologických spracovaných potravín sa vzťahujú tieto podmienky:

a)      výrobok sa vyrába hlavne z poľnohospodárskych zložiek; pri určovaní, či sa výrobok vyrába hlavne z poľnohospodárskych zložiek, sa neberie do úvahy pridaná voda a soľ;

b)      v ekologickej výrobe sa môžu použiť iba tie prídavné látky v potravinách, technologické pomocné látky, arómy, voda, soľ, prípravky z mikroorganizmov a potravinové enzýmy, minerály, stopové prvky, vitamíny, ako aj aminokyseliny a iné mikroživiny v potravinách na osobitné výživové použitie povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19;

c)      ekologická zložka sa nevyskytuje spolu s rovnakou zložkou vyrobenou v období konverzie ani vo forme inej ako ekologickej;

d)      potraviny vyrobené z plodín v období konverzie obsahujú len jednu zložku poľnohospodárskeho pôvodu.

2.2. Použitie určitých výrobkov a látok v spracovaní potravín

2.2.1. Na spracovanie potravín sa môžu používať len výrobky a látky uvedené v bode 2.1 písm. b), ako aj výrobky a látky uvedené v bodoch 2.2.2, 2.2.4 a 2.2.5 s výnimkou výrobkov a látok sektora vinohradníctva a vinárstva, na ktoré sa uplatňuje bod 2 časti V, a kvasiniek, na ktoré sa uplatňuje bod 1.3 časti VI.

2.2.2. Pri spracovaní potravín sa povoľuje používanie týchto výrobkov a látok:

a)      prípravky mikroorganizmov a potravinových enzýmov, ktoré sa bežne používajú na spracovanie potravín; ale potravinové enzýmy používané ako prídavné látky v potravinách sa povoľujú na použitie v ekologickej výrobe podľa článku 19;

b)      látky a výrobky vymedzené v článku 3 ods. 2 písm. b) a písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008[11] označené ako prírodné aromatické látky alebo prírodné aromatické prípravky v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. e) a článkom 16 uvedeného nariadenia;

c)      farby na pečiatkovanie mäsa a na pečiatkovanie vaječných škrupín v súlade s článkom 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008[12];

d)      pitná voda a soľ (s chloridom sodným alebo chloridom draselným ako základnou zložkou), používané vo všeobecnosti pri spracovávaní potravín;

e)      minerály (vrátane stopových prvkov), vitamíny, aminokyseliny a mikroživiny povolené, len pokiaľ je ich použitie zákonom vyžadované v potravinách, v ktorých sú zapracované.

2.2.3. Na účely výpočtu uvedeného v článku 21 ods. 3 sa uplatňujú tieto pravidlá:

a)      určité prídavné látky v potravinách povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19 sa počítajú ako poľnohospodárske zložky;

b)      prípravky a látky uvedené v bode 2.2.2. sa nezapočítavajú ako poľnohospodárske zložky;

c)      kvasnice a výrobky z kvasníc sa počítajú ako poľnohospodárske zložky.

2.2.4. Pri spracúvaní ekologických potravín možno používať tieto poľnohospodárske zložky iné ako ekologické:

a)      živočíšne výrobky:

i)       vodné organizmy, nepochádzajúce z akvakultúry, povolené pri príprave potravín iných ako ekologických;

ii)      želatína;

iii)     črevá;

b)      nespracované rastlinné výrobky, ako aj výrobky pochádzajúce z ich spracovania:

i)       jedlé ovocie, orechy a semená:

– kolové orechy                         Cola acuminata;

ii)      jedlé koreniny a byliny:

– chrenové semená                    Armoracia rusticana;

– kvety požltu farbiarskeho       Carthamus tinctorius;

– potočnica lekárska                  Nasturtium officinale;

iii)     iné:

– riasy vrátane morských;

c)      spracované rastlinné výrobky:

i)       cukry, škroby a ostatné výrobky z obilnín a hľuzovín:

– ryžový papier;

– škrob z ryže a voskovej kukurice, chemicky neupravený;

ii)      iné:

– rum získaný len zo šťavy z cukrovej trstiny.

2.2.5. Tuky a oleje, rafinované alebo nerafinované, ale chemicky neupravené, možno používať v ich forme inej ako ekologickej, ak sú získané z rastlín iných ako:

– kakaovník                               Theobroma cacao;

– kokosovník                             Cocos nucífera;

– olivovník                                Olea europaea;

– slnečnica                                 Helianthus annuus;

– palma                                      Elaeis guineensis;

– repka olejka                            Brassica napus, rapa;

– požlt farbiarsky                      Carthamus tinctorius;

– sezam                                      Sesamum indicum;

– sója                                         Glycine max.

3. Požiadavky na výrobu spracovaného krmiva

3.1. Ekologické kŕmne suroviny ani konverzné kŕmne suroviny nesmú tvoriť zložku ekologického krmivového výrobku spolu s rovnakými kŕmnymi surovinami vyrobenými prostriedkami inými ako ekologickými.

3.2. Kŕmne suroviny používané alebo spracovávané v ekologickej výrobe sa nespracúvajú pomocou chemicky syntetizovaných rozpúšťadiel.

Časť V: Víno

1. Rozsah pôsobnosti

1.1. Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 7, 8, 9 a 14 sa na ekologickú výrobu výrobkov sektora vinohradníctva a vinárstva, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1.2. Pokiaľ sa v tejto časti vyslovene nestanovuje inak, uplatňujú sa nariadenia Komisie (ES) č. 606/2009[13] a (ES) č. 607/2009[14].

2. Použitie určitých výrobkov a látok

2.1. Výrobky sektora vinohradníctva a vinárstva sa vyrábajú z ekologických surovín.

2.2. Na výrobu výrobkov sektora vinohradníctva a vinárstva sa môžu používať len výrobky a látky povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19, a to aj počas procesov a enologických postupov, v súlade s podmienkami a obmedzeniami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 a v nariadení (ES) č. 606/2009, a najmä v prílohe I A k uvedenému nariadeniu.

3. Enologické postupy a obmedzenia

3.1. Bez toho, aby boli dotknuté oddiely 1 a 2 a konkrétne zákazy a obmedzenia stanovené v bodoch 3.2 až 3.5, povoľujú sa len enologické postupy, procesy a ošetrenia vrátane obmedzení stanovených v článku 80 a článku 83 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a v článku 3, článkoch 5 až 9 a článkoch 11 až 14 nariadenia (ES) č. 606/2009 a v prílohách k uvedeným nariadeniam použité pred 1. augustom 2010.

3.2. Zakazuje sa použitie týchto enologických postupov, procesov a úprav:

a)      čiastočné zahustenie prostredníctvom chladenia podľa písmena c) časti B.1 časti I prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013;

b)      odstránenie oxidu siričitého prostredníctvom fyzikálnych procesov podľa bodu 8 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009;

c)      úprava elektrodialýzou na zabezpečenie stabilizácie vínneho kameňa vo víne podľa bodu 36 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009;

d)      čiastočné odstránenie alkoholu z vína podľa bodu 40 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009;

e)      úprava katexmi na zabezpečenie stabilizácie vínneho kameňa podľa bodu 43 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009.

3.3. Použitie týchto enologických postupov, procesov a úprav sa povoľuje za týchto podmienok:

a)      pri tepelnom ošetrení podľa bodu 2 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009 teplota nesmie presiahnuť 70 °C;

b)      pri odstreďovaní a filtrácii s alebo aj bez filtračných inertných látok podľa bodu 3 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009 veľkosť pórov nesmie byť menšia ako 0,2 mikrometra.

3.4. Komisia do 1. augusta 2015 znovu preskúma ďalšie vylúčenie alebo obmedzenie týchto enologických postupov, procesov a úprav:

a)      tepelné ošetrenie vína, ako sa uvádza v bode 2 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009;

b)      použitie iónomeničových živíc, ako sa uvádza v bode 20 prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009;

c)      reverzná osmóza podľa písm. b) časti B.1 časti I prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013.

3.5. Akákoľvek zmena zavedená po 1. auguste 2010, pokiaľ ide o enologické postupy, procesy a úpravy uvedené v nariadení (ES) č. 1234/2007 alebo v nariadení (ES) č. 606/2009, sa môže uplatňovať v ekologickej výrobe vína len po prijatí opatrení potrebných na vykonávanie pravidiel výroby stanovených v tomto oddiele 3 a, pokiaľ je to potrebné, po posúdení podľa článku 19 tohto nariadenia.

Časť VI: Kvasnice používané ako potravina alebo krmivo.

Okrem všeobecných pravidiel výroby stanovených v článkoch 7, 9 a 15 sa na ekologické kvasnice používané ako potravina alebo krmivo uplatňujú pravidlá stanovené v tejto časti.

1. Všeobecné požiadavky

1.1. Na výrobu ekologických kvasníc sa používajú len ekologicky vyrobené substráty.

1.2. Ekologické kvasnice sa nesmú nachádzať v ekologických potravinách alebo v ekologických krmivách spolu s kvasnicami inými ako ekologickými.

1.3. Tieto látky sa môžu používať na výrobu, prípravu a zloženie ekologických kvasníc:

a)      pomocné technologické látky povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19;

b)      výrobky a látky uvedené v časti IV bode 2.2.2. písm. a) a písm. d).

PRÍLOHA III

ZBER, BALENIE, PREPRAVA A SKLADOVANIE VÝROBKOV

1. Zber výrobkov a preprava do jednotiek vykonávajúcich prípravu

Prevádzkovatelia môžu súčasne zbierať ekologické a výrobky a výrobky iné ako ekologické, len ak prijmú opatrenia potrebné na zabránenie možnému zmiešaniu alebo zámene s výrobkami inými ako ekologickými a na zabezpečenie identifikácie ekologických výrobkov. Prevádzkovateľ uchováva pre štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu informácie o dátume, čase a mieste zberu a o dátume a čase prijatia výrobkov.

2. Balenie a preprava výrobkov k iným prevádzkovateľom alebo do iných jednotiek

2.1. Prevádzkovatelia zabezpečia, aby sa ekologické výrobky prepravovali k iným prevádzkovateľom alebo do iných jednotiek vrátane veľkoobchodníkov a maloobchodníkov iba vo vhodnom balení, v kontajneroch alebo dopravných prostriedkoch uzatvorených spôsobom, ktorý zabraňuje zámene obsahu bez manipulácie s uzáverom alebo bez jeho poškodenia, a označených etiketou, ktorá uvádza tieto údaje bez toho, aby boli dotknuté ostatné označovania vyžadované právnymi predpismi Únie:

a)      meno a adresa prevádzkovateľa a, ak sa odlišujú, meno a adresa vlastníka alebo predajcu výrobku;

b)      názov výrobku alebo opis kŕmnej zmesi, ku ktorému je pripojený odkaz na ekologickú výrobu;

c)      názov alebo číselný kód štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie, ktorej prevádzkovateľ podlieha; a

d)      v náležitých prípadoch identifikačná značka dávky podľa identifikačného systému schváleného na vnútroštátnej úrovni alebo dohodnutého so štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou, a ktorá umožňuje nájsť nadväznosť šarže so záznamami uvedenými v článku 24.

Informácie uvedené v písmenách a) až d) sa môžu uvádzať aj na sprievodnom dokumente, ak taký dokument možno bez pochýb spojiť s balením, kontajnerom alebo dopravou výrobku vozidlom. Tento sprievodný dokument obsahuje informácie o dodávateľovi alebo dopravcovi.

2.2. Uzatvorenie obalov, kontajnerov alebo dopravných prostriedkov sa nevyžaduje v prípade, ak:

a)      je preprava medzi prevádzkovateľom a iným prevádzkovateľom, ktorí podliehajú systému ekologickej kontroly, priama;

b)      k výrobkom sa prikladá doklad uvádzajúci informácie, ktoré sa vyžadujú podľa odseku 2.1; a

c)      expedujúci a aj prijímajúci prevádzkovateľ uchovávajú písomné záznamy o týchto prepravných činnostiach, ktoré sú k dispozícii pre štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu.

3. Osobitné pravidlá prepravy krmiva do iných výrobných alebo prípravných jednotiek alebo skladovacích priestorov

Prevádzkovatelia pri preprave krmiva do iných výrobných alebo prípravných jednotiek alebo do skladovacích priestorov zabezpečia splnenie týchto podmienok:

a)      ekologicky vyrobené krmivo, konverzné krmivo a krmivo iné ako ekologické sú počas prepravy účinným spôsobom fyzicky oddelené;

b)      vozidlá alebo kontajnery, v ktorých sa prepravovali výrobky iné ako ekologické, možno použiť na prepravu ekologických výrobkov, len ak:

i)       pred začatím prepravy ekologických výrobkov boli vykonané vhodné opatrenia na čistenie, ktorých účinnosť bola overená, a prevádzkovatelia uvedené činnosti zaznamenali;

ii)      vykonajú sa všetky vhodné opatrenia v závislosti od rizík vyhodnotených v súlade s kontrolnými opatreniami a prevádzkovatelia v prípade potreby zaručia, že na trh sa neuvedú výrobky iné ako ekologické s označením, ktoré odkazuje na ekologickú výrobu;

iii)     prevádzkovateľ uchováva pre štátnu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu záznamy o týchto prepravných činnostiach;

c)      preprava hotového ekologického krmiva je fyzicky alebo časovo oddelená od prepravy iných hotových výrobkov;

d)      pri preprave sa zaznamenáva množstvo výrobkov na začiatku prepravy a každé množstvo jednotlivých prepráv v rámci jednej dodávky.

4. Preprava živých rýb

4.1. Živé ryby sa prepravujú vo vhodných nádržiach s čistou vodou, ktorá spĺňa ich fyziologické potreby, pokiaľ ide o teplotu a rozpustený kyslík.

4.2. Pred prepravou ekologických rýb a rybích výrobkov sa nádrže dôkladne vyčistia, dezinfikujú a opláchnu.

4.3. Prijmú sa preventívne opatrenia na zníženie stresu. Hustota živých rýb počas prepravy nedosahuje úroveň, ktorá je pre dané druhy škodlivá.

4.4. Vedie sa dokumentácia činností uvedených v bodoch 4.1, 4.2 a 4.3.

5. Príjem výrobkov od iných prevádzkovateľov jednotiek

Prevádzkovateľ v náležitých prípadoch pri príjme ekologického výrobku skontroluje uzáver obalu alebo kontajnera a prítomnosť označení stanovených v oddiele 2.

Prevádzkovateľ krížovo overí informácie na etikete uvedené v bode 2 s informáciami uvedenými v sprievodných dokladoch. Výsledok týchto overení sa výslovne uvedie v záznamoch uvedených v článku 24.

6. Osobitné pravidlá príjmu výrobkov z tretej krajiny

Keď sa ekologické výrobky dovážajú z tretej krajiny, prepravujú sa vo vhodnom obale alebo kontajneroch uzavretých spôsobom, ktorý zabraňuje zámene ich obsahu, a vybavených označením vývozcu a všetkými ostatnými znakmi a číslami, ktoré slúžia na identifikáciu dávky, a podľa potreby osvedčením o kontrole na účely dovozu z tretích krajín.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorej je doručená dovezená zásielka a ktorá ju dostane na účely ďalšej prípravy alebo uvedenia na trh, pri príjme ekologického výrobku dovezeného z tretej krajiny skontroluje uzáver obalu alebo kontajnera a v prípade výrobkov dovážaných v súlade s článkom 28 ods. 1 písm. b) bodom ii) overí, či sa osvedčenie o inšpekcii uvedené v danom článku vzťahuje na druh výrobku obsiahnutého v zásielke. Výsledok tohto overenia sa výslovne uvedie v záznamoch uvedených v článku 24.

7. Skladovanie výrobkov

7.1. Plochy na uskladnenie výrobkov sa riadia tak, aby zabezpečovali identifikáciu dávok a aby zabraňovali akémukoľvek zmiešaniu alebo kontaminácii výrobkami alebo látkami, ktoré nie sú v súlade s pravidlami ekologickej výroby. Ekologické výrobky sú vždy jednoznačne identifikovateľné.

7.2. V prípade ekologických jednotiek rastlinnej a živočíšnej výroby sa vo výrobnej jednotke zakazuje skladovanie vstupných výrobkov iných než sú výrobky povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 19.

7.3. Skladovanie alopatických veterinárnych liekov a antibiotík sa povoľuje v poľnohospodárskych podnikoch a v podnikoch akvakultúry, pokiaľ boli predpísané veterinárom v súvislosti s liečbou uvedenou v časti II bode 1.5.2.2 a v časti III bode 4.1.4.2 písm. a) prílohy II, uskladňujú sa na mieste, ktoré je pod dohľadom, a zaznamenali sa v záznamoch o hospodárskych zvieratách, ako sa uvádza v článku 24.

7.4. Pokiaľ prevádzkovatelia manipulujú s výrobkami ekologickými aj inými ako ekologickými a ekologické výrobky sa skladujú v skladovacích zariadeniach, v ktorých sa uskladňujú aj iné poľnohospodárske výrobky alebo potraviny:

a)      ekologické výrobky sa uchovávajú oddelene od ostatných poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín;

b)      prijmú sa všetky opatrenia na zabezpečenie identifikácie zásielok a na zabránenie zmiešaniu alebo zámene výrobkami inými ako ekologickými;

c)      vykonáva sa vhodné čistenie, účinnosť ktorého skontroluje prevádzkovateľ pred uskladnením ekologických výrobkov, a prevádzkovatelia zaznamenávajú tieto činnosti.

PRÍLOHA IV

POJMY UVEDENÉ V ČLÁNKU 21

BG: биологичен.

ES: ecológico, biológico.

CS: ekologické, biologické.

DA: økologisk.

DE: ökologisch, biologisch.

ET: mahe, ökoloogiline.

EL: βιολογικό.

EN: organic.

FR: biologique.

GA: orgánach.

HR: ekološki.

IT: biologico.

LV: bioloģisks, ekoloģisks.

LT: ekologiškas.

LU: biologësch.

HU: ökológiai.

MT: organiku.

NL: biologisch.

PL: ekologiczne.

PT: biológico.

RO: ecologic.

SK: ekologické, biologické.

SL: ekološki.

FI: luonnonmukainen.

SV: ekologisk.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

LOGO EKOLOGICKEJ VÝROBY EURÓPSKEJ ÚNIE A ČÍSELNÉ KÓDY

1. Grafický symbol

1.1. Logo ekologickej výroby Európskej únie je v súlade s týmto vzorom:

Vloží sa LOGO

1.2. Referenčná farba v Pantone je zelená Pantone č. 376 a zelená [50 % CYAN + 100 % žltá], ak sa používa systém štyroch farieb.

1.3. Logo ekologickej výroby Európskej únie sa môže používať aj v tejto čierno-bielej podobe, ale len v prípade, že nie je vhodné použitie farebnej verzie.

Vloží sa LOGO

1.4. Ak je farba pozadia na obale alebo etikete tmavá, môžu byť symboly použité v negatívnom formáte pri použití farby pozadia obalu alebo etikety.

1.5. Ak sa použije farebné logo na farebnom pozadí, na ktorom je ťažko viditeľné, na zvýšenie kontrastu s farbami podkladu možno logo ohraničiť vonkajšou líniou.

1.6. V určitých špecifických situáciách, keď sú označenia uvedené na obale jednofarebné, môže sa použiť logo ekologickej výroby Európskej Únie rovnakej farby.

1.7. Logo ekologickej výroby Európskej únie je vysoké najmenej 9 mm a široké najmenej 13,5 mm; pomer medzi výškou a šírkou je vždy 1 : 1,5. V prípade veľmi malých balení sa minimálna veľkosť môže výnimočne znížiť na výšku 6 mm.

1.8. Logo ekologickej výroby Európskej únie možno spájať s grafickými alebo textovými prvkami odkazujúcimi na ekologickú výrobu pod podmienkou, že sa tým neovplyvní ani nezmení charakter loga ekologickej výroby Európskej únie, ani označenia vymedzené v súlade s článkom 22. Pokiaľ sa logo ekologickej výroby Európskej Únie spája s logami jednotlivých členských štátov alebo súkromnými logami zelenej farby, ktorá je iná ako referenčná farba stanovená v bode 2, logo ekologickej výroby Európskej Únie možno používať v uvedenej nereferenčnej farbe.

2. Číselné kódy

Všeobecný formát číselných kódov je takýto:

AB-CDE-999

Pričom:

a)      „AB“ je ISO kód krajiny, v ktorej sa uskutočňujú kontroly;

b)      „CDE“ je pojem pozostávajúci z troch písmen, ktorý zvolí Komisia alebo každý členský štát, napríklad „bio“, „öko“, „org“ alebo „eko“ na vytvorenie spojenia s ekologickou výrobou; a

c)      „999“ je referenčné číslo pozostávajúce maximálne z troch číslic, ktoré:

i)       príslušný orgán každého členského štátu prideľuje štátnym alebo súkromným inšpekčným organizáciám, ktorým boli kontrolné úlohy delegované;

ii)      prideľuje Komisia, a to:

– štátnym a súkromným inšpekčným organizáciám uznaným Komisiou podľa článku 29;

– príslušným orgánom tretích krajín uznaným Komisiou podľa článku 31.

[1]               Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

[2]               Nariadenie Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 368, 23.12.2006, s. 15).

[3]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

[4]               Smernica Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2009, s. 7).

[5]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

[6]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

[7]               Nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 z 11. júna 2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2007, s. 1).

[8]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

[9]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/113/ES z 12. decembra 2006 o kvalite vôd mäkkýšov (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 14).

[10]             Správne výrobné postupy (GMP) definované v článku 3 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 2023/2006 z 22. decembra 2006 o správnych výrobných postupoch materiálov a predmetov určených na styk s potravinami (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 75).

[11]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a o zmene a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91, nariadení (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernice 2000/13/ES (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 34).

[12]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16).

[13]             Nariadenie Komisie (ES) č. 606/2009 z 10. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o kategórie vinárskych výrobkov, enologické postupy a uplatniteľné obmedzenia (Ú. v. EÚ L 193, 24.7.2009, s. 1).

[14]             Nariadenie Komisie (ES) č. 607/2009 z 14. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 193, 24.7.2009, s. 60).