52014DC0535

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o vykonávaní a relevantnosti pracovného plánu pre kultúru na roky 2011 – 2014

1. ÚVOD

Kultúra a rozmanitosť kultúrneho prejavu patria medzi najsilnejšie stránky Európy. Kultúra, ako zdroj hodnôt, identity a zmyslu pre občianstvo, prispieva ku kvalite života občanov a k sociálnej súdržnosti a začleneniu. Je aj hnacou silou hospodárskeho rastu, vytvárania pracovných miest a zahraničného obchodu.

Európska komisia v roku 2007 navrhla prispôsobiť európsku spoluprácu v oblasti kultúry trom strategickým cieľom európskej stratégie pre kultúru:

· podpora kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu,

podpora kultúry ako katalyzátora tvorivosti a rastu a podpora kultúry ako nepostrádateľného prvku vo vonkajších vzťahoch EÚ.

Táto stratégia bola schválená Radou a jej priority sa následne preniesli do dvoch pracovných plánov Rady v oblasti kultúry.

V roku 2010 Rada dospela k záveru, že jej pracovný plán v oblasti kultúry na roky 2008 – 2010 predstavoval novú a významnú etapu v prehlbovaní spolupráce členských štátov v oblasti kultúry a zlepšil súdržnosť a viditeľnosť európskych aktivít v tejto oblasti, a preto prijala druhý pracovný plán na roky 2011 – 2014.

Tento nový pracovný plán, ktorý je pevne zakotvený v uvedených troch všeobecných cieľoch, vychádza aj z opätovného potvrdenia zo strany členských štátov EÚ, že kultúra môže prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Pri prijímaní súčasného pracovného plánu v oblasti kultúry v decembri 2010 Rada vyzvala Komisiu, aby pred koncom prvého polroka 2014 predložila záverečnú správu o jeho vykonávaní a relevantnosti vychádzajúcu z dobrovoľných príspevkov členských štátov. Správa má slúžiť ako základ pre prípravu nasledujúceho pracovného plánu.

Táto správa sa najskôr venuje pokroku pri plnení šiestich odvetvových prioritných oblastí pracovného plánu prostredníctvom pracovných metód, ktoré stanovila Rada, ako je otvorená metóda koordinácie (OMK). Potom, na základe nezávislého hodnotenia, ktorým sa zhodnotila OMK ako nástroj na uplatňovanie stratégie pre kultúru[1] a príspevkov, ktoré členské štáty EÚ predložili v rámci prieskumu Komisie v roku 2014, sa v správe opisujú skúsenosti týkajúce sa relevantnosti pracovného plánu a jeho nástrojov. Záverečná kapitola obsahuje odporúčania, pokiaľ ide o kroky, ktoré sa majú prijať, z hľadiska obsahu a pracovných metód budúceho pracovného plánu v oblasti kultúry na obdobie po roku 2014.

2.         POKROK PRI DOSAHOVANÍ CIEĽOV PRACOVÉHO PLÁNU NA ROKY 2011 – 2014

V pracovnom pláne v oblasti kultúry na roky 2011 – 2014 sa stanovuje ambiciózny rámec spolupráce a šesť prioritných oblastí činnosti na dosiahnutie cieľov európskej stratégie pre kultúru a cieľa stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu. Tieto prioritné oblasti sú:

kultúrna rozmanitosť, medzikultúrny dialóg a dostupná a inkluzívna kultúra, kultúrny a kreatívny priemysel, zručnosti a mobilita, kultúrne dedičstvo vrátane mobility umeleckých zbierok, kultúra v oblasti vonkajších vzťahov a štatistiky v oblasti kultúry.

Nasledujúci oddiel sa zameriava na pokrok dosiahnutý pri vykonávaní kľúčových akcií plánovaných v rámci pracovného plánu pre každú z týchto šiestich odvetvových priorít.

2.1.        Kultúrna rozmanitosť, medzikultúrny dialóg a dostupná a inkluzívna kultúra

Medzikultúrny dialóg je kľúčovým cieľom európskej stratégie pre kultúru a navyše, medzikultúrny dialóg a účasť na kultúrnom živote môže posilniť sociálnu súdržnosť a prispievať k inkluzívnemu rastu.

Odborníci z členských štátov sa najprv zamerali na úlohu kultúrnych inštitúcií financovaných z verejných zdrojov pri podpore prístupu ku kultúre, a to prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie. Ich analýza viac ako 80 politík a postupov, zhromaždených v príručke osvedčených postupov, ktorá bola uverejnená v roku 2013[2], ich viedla k záveru, že otázka prístupu je tiež otázkou nedostatku verejného dopytu, a teda že treba podporovať „rozvoj publika“.

Na základe týchto záverov sa druhá skupina odborníkov v rámci OMK zamerala na politiky a osvedčené postupy pre verejné umelecké a kultúrne inštitúcie ako sprostredkovateľov výmen medzi kultúrami a sociálnymi skupinami. Dospela k záveru, že kultúrne inštitúcie by mali prispôsobiť svoje programy (napr. divadelné predstavenia, výstavy atď.) tak, aby sa zabezpečilo, že budú relevantné pre rôznorodé publikum. Mali by tiež:

mať zamestnancov, ktorí rozumejú rôznym potrebám, vyvíjať úsilie s cieľom osloviť nové publikum a vytvárať priestor na stretnutia v rámci inštitúcií.[3]

Vzhľadom na to, že zameranie na školopovinné deti a mladých ľudí je najlogickejší spôsob, ako rozšíriť publikum v budúcnosti, tretia pracovná skupina v rámci OMK sa v súčasnosti sústreďuje na rozvoj kultúrneho povedomia a vyjadrovania prostredníctvom vzdelávania na všetkých úrovniach.[4]

2.2.        Kultúrny a kreatívny priemysel

Kultúrny a kreatívny priemysel je kľúčovým poskytovateľom kultúrnej rozmanitosti a predstavuje 4,5 % HDP EÚ. Tento priemysel je druhou prioritou pracovného plánu, ako uznanie skutočnosti, že môže prispieť k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného a udržateľného rastu. V pracovnom pláne sa stanovuje široká škála opatrení, ktoré má realizovať Komisia a skupiny v rámci OMK.

V roku 2012 Komisia uverejnila komplexnú stratégiu na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu EÚ v oblasti zamestnanosti a rastu,[5] ktorá vychádzala z reakcií na zelenú knihu z roku 2010 pod názvom „Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu“.[6] Stratégia vyzýva členské štáty, aby vyvinuli nové modely správy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, založené na spolupráci medzi rôznymi odvetviami a politikami, s cieľom naplno rozvinúť potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu a pomôcť mu reagovať na výzvy vyplývajúce z globalizácie a digitalizácie.

Stratégia tiež pripravila pôdu pre užšiu spoluprácu v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu medzi relevantnými iniciatívami rôznych oddelení Komisie. Napríklad Európska aliancia kultúrneho priemyslu, ktorá spojila vzdelávanie v oblasti politiky, testovanie modelov prístupu k financovaniu a inovácie, bola vyzvaná, aby poskytla svoje výsledky odborníkom v príslušných skupinách v rámci OMK.

Na tejto prioritnej oblasti pracovali tri skupiny v rámci OMK. Dve skupiny v rámci OMK vypracovali správy o najlepších postupoch, jednu o strategickom využívaní štrukturálnych fondov, aby sa čo najlepšie využil potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu (2012),[7] a jednu o podpore vývozu a stratégiách internacionalizácie kultúrneho a kreatívneho priemyslu (2014).[8] Obe správy sa stali užitočnými nástrojmi pre tvorcov politiky na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a sú často citovanými referenčnými dokumentmi.

Tretia pracovná skupina v rámci OMK sa zameriava na existujúce schémy financovania pre kultúrny a kreatívny priemysel v členských štátoch EÚ. Táto skupina bola založená v roku 2014 a do konca roka 2014 vypracuje správu o najlepších postupoch finančného inžinierstva pre MSP v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Podobne ako ostatné skupiny v rámci OMK, týmto spôsobom pomôže vytvoriť súbor politických odporúčaní, ktoré môžu pomôcť pri navrhovaní politík posilňujúcich prínos kultúrneho a kreatívneho priemyslu k inteligentnému, udržateľnému rastu.

2.3.        Zručnosti a mobilita

Ak umelci cestujú a pracujú v rámci EÚ, pomáhajú vytvárať spoločný európsky kultúrny priestor. Schopnosť mobility pre nich zvyšuje aj príležitosti na rozšírenie publika, pokrok v rámci kariéry a vo všeobecnosti prispieva k tvorivosti a inovácii.

S cieľom prispieť k zlepšeniu rámca politiky pracovná skupina v rámci OMK v roku 2012 vypracovala správu, ktorá poskytuje súhrnné a praktické rady pre tvorcov politiky pod názvom „vytvorenie stabilného rámca pre mobilitu umelcov: päť kľúčových zásad“[9]. Ďalšia pracovná skupina v rámci OMK, ktorá bola založená v roku 2013, vypracuje do konca roku 2014 príručku osvedčených postupov týkajúcu sa stáží pre umelcov.

Umelci pohybujúci sa v rámci EÚ čelia mnohým výzvam vrátane nedostatku všeobecných informácií týkajúcich sa administratívnych otázok, ako sú víza a sociálne zabezpečenie. Skupina odborníkov, ktorú zriadila Komisia, preto vypracovala ako súčasť pracovného plánu spoločné normy pre informačné a poradenské služby pre umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, ktorí chcú byť mobilnejší.[10] Tento súbor noriem teraz môžu členské štáty použiť na vytvorenie alebo revíziu existujúcich informačných portálov. To platí napríklad v prípade Nemecka a Rakúska.

Avšak aj v prípade, keď sú informácie k dispozícii, sú pravidlá týkajúce sa víz, sociálneho zabezpečenia a cezhraničného zdaňovania stále zložité, najmä pre umelcov, ktorí v zahraničí pracujú na krátkodobých projektoch a na základe rôznych foriem zamestnania. Z tohto dôvodu Komisia ako časť pracovného plánu v roku 2013 a 2014 zorganizovala dva semináre, na ktorých sa zišli pracovníci z príslušných útvarov Komisie, členských štátov EÚ a kultúrneho priemyslu. Ich cieľom bolo uľahčiť výmenu osvedčených postupov a predložiť viacero odporúčaní. Patrí medzi ne napríklad vytvorenie viacerých viacjazyčných informačných portálov v členských štátoch alebo potreba lepšej koordinácie medzi orgánmi verejnej správy a väčší súlad s najnovšími právnymi predpismi EÚ o koordinácii sociálneho zabezpečenia.

Na úrovni EÚ Komisia 1. apríla 2014 prijala „vízový balík“, ktorý zahŕňa nový typ „okružného víza“ umožňujúceho legitímnym štátnym príslušníkom krajín mimo EÚ vstúpiť do schengenského priestoru a voľne sa 1 rok pohybovať.[11] Vzťahovalo by sa to napríklad na naživo vystupujúcich umelcov a cirkusových umelcov. Skupina odborníkov zriadená Komisiou, ktorá sa zaoberá daňami a v ktorej bude zastúpený sektor živých vystúpení, prispeje k identifikácii daňových problémov, ktorým čelia osoby pôsobiace v rámci EÚ v zahraničí, ako aj k identifikácii osvedčených postupov.

Táto prioritná oblasť bola tiež zameraná na zručnosti. Medzi témy, ktoré sa riešili, patrili tvorivé partnerstvá, identifikácia a rozvoj zručností prostredníctvom rád zriadených v odvetví kultúry a podpora mediálnej gramotnosti. V roku 2013 skupina v rámci OMK vypracovala príručku politiky[12], v ktorej sa identifikovali a sformovali úspešné tvorivé partnerstvá a postupy s cieľom podporiť interakciu medzi kultúrnym a kreatívnym priemyslom a inými sektormi ako napríklad vzdelávanie a odborná príprava, ako aj podnikanie. Skupina zistila, že tvorivé partnerstvá sú lacné nástroje s veľkým dosahom, ktoré môžu pomôcť rozvinúť prístupy nutné z hľadiska inovácie a tvorivosti a ktoré môžu pomôcť pri predchádzaní predčasnému ukončeniu štúdia alebo pri jeho náprave.

2.4.        Kultúrne dedičstvo vrátane mobility umeleckých zbierok

Kultúrne dedičstvo Európy je oveľa viac než len archív znalostí: predstavuje aj spoločný zdroj a spoločné blaho. Dedičstvo významne prispieva k vymedzeniu identity európskych občanov a je zdrojom sociálnej súdržnosti a hospodárskeho rozvoja. Môže preto prispieť k splneniu cieľov stratégie Európa 2020.

V roku 2012 skupina v rámci OMK preskúmala spôsoby zjednodušenia procesu požičiavania predmetov kultúrnej hodnoty medzi členskými štátmi EÚ. Vypracovala praktické odporúčania a súbor nástrojov, ktoré obsahujú usmernenia na zavedenie:

štátnych schém náhrady, spoluzodpovednosti a hodnotenia rizika, kontrolného zoznamu oceňovania, najlepších postupov pri hodnotení rizika a pri znižovaní nákladov na dopravu a viacjazyčného slovníka.

V záujme dokončenia tejto práce sa uskutočnil porovnávací výskum, aby sa analyzovali systémy oceňovania umeleckých diel na účely poistenia, odškodnenia a spoluzodpovednosti.[13]

Digitalizácia je ďalšou kľúčovou oblasťou práce so zameraním na filmové dedičstvo a Europeanu, európsku digitálnu knižnicu a archív.[14] V roku 2011 Komisia prijala odporúčanie o digitálnom uchovávaní a digitalizácii a o online dostupnosti kultúrneho materiálu. Požiadala členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie a do procesu digitalizácie kultúrnych materiálov viac zapájali súkromný sektor. Za seba, Komisia zahrnula Europeanu medzi jednu z infraštruktúr digitálnej služby, ktoré sú oprávnené na podporu v rámci Nástroja na prepájanie Európy. Komisia takisto zabezpečila dostupnosť rozhrania Europeana aj pre osoby so zdravotným postihnutím.

Napokon ad hoc skupina odborníkov zriadená Komisiou preskúmala uskutočniteľnosť vypracovania európskych usmernení a etického kódexu o náležitej ostražitosti v boji proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym tovarom. Skupina navrhla počkať na revidovanú smernicu 93/7/EHS[15] o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu pred prijatím ďalších opatrení.

Komisia ako sprievodný spôsob a spôsob ďalšieho pokročenia v tejto práci predložila v júni 2014 politický dokument, v ktorom vyzýva na lepšiu spoluprácu na úrovni EÚ umožňujúcu integrovaný prístup, ktorý by mohol pomôcť sektoru európskeho dedičstva riešiť súčasné problémy, a vyzývajúcu strany zainteresované v tejto oblasti, aby v plnej miere využili dostupné možnosti financovania z programov EÚ[16].

2.5.        Kultúra v oblasti vonkajších vzťahov

V stratégii pre kultúru je kultúra identifikovaná ako nepostrádateľný prvok v oblasti vonkajších vzťahov EÚ. V pracovnom pláne bolo stanovených niekoľko činností v tejto oblasti, ako napríklad organizovanie spoločných neformálnych stretnutí vyšších predstaviteľov ministerstiev kultúry a zahraničných vecí. Týmito činnosťami by sa tiež podporili ciele stratégie Európa 2020 a stratégie pre kultúru.

Viaceré takéto stretnutia boli organizované predsedníctvami EÚ a pomohli vytvoriť strategický prístup k oblasti kultúry v rámci vonkajších vzťahov EÚ. Okrem toho v roku 2012 Komisia zriadila skupinu odborníkov, ktorá má túto oblasť preskúmať. Táto skupina vypracovala súbor odporúčaní a zásad pre rozvoj strategického prístupu ku kultúre v oblasti vonkajších vzťahov EÚ, pričom Čína je modelový prípad. Ministri kultúry EÚ podporili tento prístup v diskusii o politike v máji 2013.

Ratifikácia a ciele dohovoru UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrneho prejavu sa podporili vo vzťahoch s tretími krajinami, napríklad na ministerskej konferencii v Tbilisi, ktorá sa konala v júni 2013[17] alebo prostredníctvom spoločných vyhlásení o kultúre podpísaných so strategickými partnermi EÚ.[18]

2.6.        Štatistiky v oblasti kultúry

Na účely politík založených na dôkazoch sú nutné porovnateľné štatistiky týkajúce sa prínosu kultúry v oblasti hospodárstva a sociálnej súdržnosti. Nie je však zavedený žiadny spoľahlivý európsky systém štatistiky v oblasti kultúry. Jediné údaje, ktoré možno použiť, sú tie, ktoré vypracovali členské štáty a tieto údaje je mimoriadne ťažké navzájom porovnať, okrem iného z dôvodu rozdielov vo vymedzení kultúrnej oblasti a jej hraníc. V máji 2012 sieť ESSnet-kultúra[19] navrhla metodický rámec na vypracovanie porovnateľných údajov týkajúcich sa kultúry v celej EÚ. Realizácia si bude vyžadovať ďalšiu prácu zo strany Eurostatu a pomoc národných štatistických úradov. V tejto súvislosti sa v Eurostate začalo pracovať na tvorbe a produkcii súboru pravidelných európskych štatistík v oblasti kultúry a výsledky sa očakávajú v roku 2015. V roku 2011 Eurostat takisto publikoval nové vydanie svojej vreckovej knižky o štatistike v oblasti kultúry.[20]

Ako súčasť pracovného plánu bola Komisia tiež požiadaná, aby zlepšila štatistiky v oblasti mobility umelcov. Skupina odborníkov, ktorú zriadila Komisia, však dospela k záveru, že metodické problémy im bránia vo vývoji spoľahlivého prístupu k výberu vzorky na meranie mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry.

3.         PRACOVNÉ METÓDY

K nástrojom a pracovným metódam na vykonávanie pracovného plánu patria stretnutia pracovných skupín odborníkov z členských štátov v rámci OMK, skupiny odborníkov, ktoré zriadila Komisia, stretnutia vyšších úradníkov organizované predsedníctvami EÚ, štúdie a správy.

3.1.      Otvorená metóda koordinácie (OMK)

OMK je pružný, nezáväzný rámec na nastavenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti kultúry tak, aby sa opierala o strategické ciele a podporovala výmenu najlepších postupov. V rámci pracovného plánu na obdobie rokov 2011 – 2014 bola OMK najčastejšie používanou metódou generovania výsledkov.

V priemere mali skupiny odborníkov 25 členov, ktorí zastupovali zodpovedajúci počet členských štátov. Odborníci boli z rôznych prostredí a zastupovali vnútroštátne ministerstvá, akademickú obec a občiansku spoločnosť.

Všetci členovia skupín v rámci OMK boli vyzvaní, aby v plnej miere šírili výsledky práce skupiny na národnej aj regionálnej úrovni. Plán šíriť výsledky zavedený na základe návrhu Komisie sa osvedčil ako užitočný. Komisia taktiež zohrávala aktívnu úlohu pri zdieľaní výsledkov na európskej úrovni a na príslušných konferenciách, ako sú fóra európskej kultúry v roku 2011 a 2013.

3.2.      Štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou

V záveroch Rady, ktorými sa prijíma pracovný plán, bola Komisia a členské štáty požiadané, aby pravidelne konzultovali a informovali zainteresované strany o pokroku a dosiahnutých výsledkoch vo vykonávaní pracovného plánu.

Komisia pravidelne pozývala platformu pre medzikultúrnu Európu, platformu pre prístup ku kultúre a platformu pre kultúrny a kreatívny priemysel na zasadnutia v rámci OMK. Tieto platformy sú súčasťou štruktúrovaného dialógu, ktorý Komisia vedie so zástupcami občianskej spoločnosti od roku 2008.

Niektoré členské štáty, ako Rakúsko, organizujú semináre na uverejňovanie výsledkov OMK pre príslušné zainteresované strany.

3.3.      Informácie pre tretie krajiny

Kandidátske krajiny, členovia Európskeho združenia voľného obchodu a iné krajiny zúčastňujúce sa programu EÚ Kultúra boli informovaní o činnosti vykonávanej v rámci pracovného plánu.

4.         POUČENIA

4.1.      Relevantnosť a vplyv pracovného plánu na roky 2011 – 2014

V roku 2013 Komisia požiadala o externú hodnotiacu správu[21], aby preskúmala relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a udržateľnosť otvorenej metódy koordinácie ako nástroja na vykonávanie európskej stratégie pre kultúru a pracovného plánu v oblasti kultúry.

V správe sa dospelo k záveru, že rozsah uskutočnených činností a úroveň účasti a angažovanosti, ktorá sa dosiahla, ukázali, že proces OMK podporil plnenie politických cieľov stratégie pre kultúru.

Celkovo sa v nej zdôrazňuje, že témy, na ktoré sa vzťahujú obidve generácie[22] procesu OMK, sa ukázali rovnako relevantné pre tvorbu politík na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, a že pracovné skupiny uspokojovali dopyt po možnostiach vzájomného vzdelávania. Zdá sa, že je naplnená dvojaká potreba: zdieľať informácie o postupoch v iných krajinách a vzdelávať sa v tomto smere a informovať sa o vývoji politík EÚ v oblastiach, ktoré sú obzvlášť relevantné z hľadiska vnútroštátnych záujmov, a zúčastňovať sa ich.

Účasť na zasadnutiach OMK bola celkovo uspokojivá. Kombinácia úradníkov, ľudí z praxe a externých odborníkov posilnila kvalitu vykonávaných činností. Hodnotiaci pracovníci poukázali na to, že jeden z najdôležitejších faktorov na posúdenie, pokiaľ ide o profil účastníkov, sa týka prepojenia jednotlivcov na kľúčových aktérov prijímajúcich rozhodnutia v ich domovskej krajine (napr. na ministerstvách).

Hodnotiaci pracovníci usúdili, že prínosy a vplyv OMK sa týkali najmä vzájomného vzdelávania, výmen najlepších postupov a budovania európskych sietí vedomostí o osobitných kultúrnych témach. Domnievali sa, že, hoci bolo ťažké posúdiť rozsah celkového vplyvu OMK, niektoré činnosti a výstupy sa skutočne dostali do vnútroštátnych politík a zdá sa, že časť z týchto výsledkov možno priamo pripísať OMK.

Hodnotiaci pracovníci takisto poznamenali, že existuje potenciál na dosiahnutie väčšieho dosahu prostredníctvom lepších prepojení a možností na výmenu informácií medzi účastníkmi OMK a kľúčovými aktérmi prijímajúcimi rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni.

V roku 2014 Komisia uskutočnila prieskum, na ktorom sa zúčastnili všetky členské štáty EÚ. Ukázalo sa, že 86 % členských štátov zastávalo názor, že pracovný plán sa zameral na správne priority, a 85 % zastávalo názor, že ich vykonávanie vo všeobecnosti naplnilo očakávania ich vlády. Okrem toho 75 % súhlasilo s tým, že pracovný plán mal pozitívny vplyv na odvetvie kultúry v ich krajine, a že je relevantný z hľadiska rozvoja politiky v oblasti kultúry v ich krajine. Podobný počet respondentov (72 %) uviedol, že pracovný plán bol relevantný z hľadiska vykonávania politiky v oblasti kultúry v ich krajine, 21 % respondentov sa domnievalo, že to tak nebolo.

Členské štáty vyjadrili o niečo zmiešanejší názor na úlohu, ktorú zohral pracovný plán v koordinácii politiky v oblasti kultúry na úrovni EÚ, pričom podľa 67 % sa koordinácia zlepšila a podľa 25 % sa nezlepšila. Podobne, 68 % súhlasilo s tým, že pracovný plán viedol k lepšiemu uznaniu prínosu kultúry k dosiahnutiu celkových cieľov stratégie Európa 2020, pričom 18 % sa s týmto názorom nestotožňovalo. 65 % súhlasilo s tým, že pracovný plán zlepšil koordináciu medzi EÚ a zainteresovanými stranami v oblasti kultúry, iba 10 % respondentov sa domnievalo, že to tak nebolo.

4.2.      Relevantnosť a vplyv nástrojov a pracovných metód

86 % členských štátov zastávalo názor, že v rámci pracovného plánu sa uplatnili správne štruktúry a pracovné metódy.

Externí hodnotiaci pracovníci analyzovali celkovo 10 skupín v rámci OMK. Dospeli k záveru, že výstupy druhej generácie OMK (2011 – 2014) boli vnímané ako výrazné zlepšenie, so zameraním na viac praktických materiálov, ako sú usmernenia, príručky, nástroje atď. Uviedli, že existuje riziko, že časový tlak môže v budúcnosti negatívne ovplyvniť kvalitu výstupov a odporúča sa prípadne predĺžiť trvanie (a/alebo počet zasadnutí) cyklu pracovnej skupiny pre OMK.

Hodnotiaci pracovníci poznamenali, že vo všeobecnosti existuje široká podpora spôsobu, akým v súčasnosti OMK pracuje, čo sa potvrdilo aj v prieskume Komisie medzi členskými štátmi, kde 93 % malo pozitívny názor na výsledky OMK a jej úlohu vo vykonávaní pracovného plánu. Hodnotiaci pracovníci zistili, že organizácia a riadenie procesu OMK boli efektívne a podpora, ktorú poskytla Komisia, sa považovala za veľmi pozitívnu.

Hodnotiaci pracovníci sa domnievali, že viac študijných návštev ako súčasť procesu OMK by mohlo ďalej zvýšiť interakciu a spoluprácu. Takisto navrhli uplatnenie dôkladnejšieho prístupu založeného na faktoch s cieľom ďalšieho zlepšenia kvality výsledkov.

Hodnotiaci pracovníci poznamenali, že interakcia medzi pracovnými skupinami v rámci OMK a procesom štruktúrovaného dialógu s účasťou občianskej spoločnosti bola obmedzená a že existujú potenciálne výhody užšej integrácie. Hodnotiaci pracovníci takisto poznamenali, že by sa malo vyhýbať nepružnosti a zbytočnej inštitucionalizácii a že tam, kde je to možné, by sa mala zaviesť väčšia pružnosť. To by umožnilo, aby sa témy na diskusiu upravovali podľa potrieb účastníkov a aby bola účasť flexibilnejšia, pričom by sa všetkým zainteresovaným organizáciám umožnilo prispieť k dialógu.

5.         SMEROM K NOVÉMU PRACOVNÉMU PLÁNU PRE KULTÚRU

5.1.      Trvanie a pracovné metódy

Podľa prieskumu Komisie z roku 2014 by 68 % členských štátov EÚ privítalo, aby sa nový pracovný plán pre kultúru vzťahoval na obdobie štyroch rokov, a 73 % si želá hodnotenie v polovici obdobia.

Komisia preto navrhuje, aby sa nový pracovný plán vzťahoval na obdobie štyroch rokov od roku 2015 a bol rozdelený do dvoch dvojročných fáz. Dôkladné hodnotenie v roku 2016 by v polovici trvania pracovného plánu umožnilo jeho úpravu vzhľadom na nové výzvy alebo vrátenie sa k otázkam, na ktorých sa pracovalo na základe predchádzajúcich pracovných plánov, ale ktoré neboli prvoradými prioritami v roku 2015. Každá fáza by mala mať maximálne štyri súbežne pracujúce skupiny odborníkov v rámci OMK, čo Komisii umožní účinne podporiť proces a Rade a predsedníctvam, aby využívali výsledky pracovného plánu. Iné potenciálne zlepšenia budú preskúmané pri príprave pracovného plánu, ktorý sa začne napĺňať od roku 2015.

5.2.      Problémy, ktoré treba riešiť, a tematické priority

Diskusia o politike v tejto oblasti sa uskutočnila na zasadnutí Rady v máji 2014 s cieľom vypracovať nový pracovný plán Rady v oblasti kultúry. Ministri kultúry EÚ identifikovali viaceré výzvy, ktoré sa majú riešiť pomocou európskej spolupráce v oblasti kultúry:

vplyv prechodu na digitálne technológie na oblasť kultúry a na kultúrne subjekty, skúmanie nových modelov financovania kultúry vzhľadom na meniaci sa finančný kontext, podpora dostupnosti kultúry a účasti na kultúrnom živote, aj prostredníctvom digitálnych prostriedkov, prispôsobenie sa meniacim sa modelom správy kultúry, lepšie pochopenie a meranie vplyvu kultúry a podpora relevantnosti kultúry vo všetkých odvetviach politiky („uplatňovanie hľadiska“).

Ministri potvrdili svoj záujem o kultúrne dedičstvo a rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Zároveň sa zhodli na tom, že zachovanie kultúrnej rozmanitosti bolo hlavným dôvodom, aby lepšie koordinovali svoje kroky. Potreba začať prípravu ďalšej fázy európskych štrukturálnych a investičných fondov bola tiež zdôraznená.

Tieto oblasti činnosti sú plne v súlade s celkovými cieľmi európskej stratégie pre kultúru a stratégie Európa 2020. Racionalizácia pracovného plánu, ktorý sa zameriava na obmedzený počet priorít, ale na vysokej úrovni, by umožnila dosiahnuť výsledky s jasnou pridanou hodnotou. Komisia by preto odporučila, aby sa nový pracovný plán vzťahoval na tieto prioritné oblasti:

podpora kultúrnej rozmanitosti a prístupu ku kultúre, kultúrne dedičstvo, podpora inovácie zo strany kultúrneho a kreatívneho priemyslu a v rámci neho vrátane digitálnej inovácie a zlepšenie správy kultúry a uplatňovanie hľadiska kultúry.

O týchto návrhoch, okrem iných, sa bude diskutovať pri vypracúvaní budúceho pracovného plánu.

5.3.      Pracovné metódy

Otvorená metóda koordinácie (OMK)

Hoci sú členské štáty spokojné so spôsobom fungovania OMK, je možné urobiť niekoľko malých zlepšení spôsobu jej fungovania vyplývajúcich z nezávislého externého hodnotenia a prieskumu Komisie. Každý proces OMK by mal mať riadne vymedzené, konkrétne výstupy a, kde je to možné, Komisia v záujme zlepšenia informačnej základne zadá výskum na podporu činnosti pracovných skupín. Trvanie pracovných skupín pre OMK by sa malo mierne predĺžiť z jedného a pol roka na dva roky, pričom by sa malo uskutočniť celkovo šesť schôdzí. Vzájomné vzdelávanie by sa mohlo zlepšiť prostredníctvom študijných návštev, ktoré sa majú zaviesť v rámci OMK.

Štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou

V súlade s odporúčaniami externých hodnotiacich pracovníkov Komisia zamýšľa pokračovať v pravidelnom dialógu s občianskou spoločnosťou, aj keď zmení proces tak, aby umožnil otvorenejšie, inkluzívnejšie a flexibilnejšie príspevky občianskej spoločnosti. Komisia zavedie obnovený štruktúrovaný dialóg, ktorý bude zameraný na osobitné iniciatívy a témy spojené s témami v novom pracovnom pláne, s minimálnou podporou pre administratívne funkcie. Po zavedení, obnovený štruktúrovaný dialóg a jeho účastníci umožnia poskytnutie odborných znalostí príslušným skupinám odborníkov v rámci OMK.

V záujme poskytovania výsledkov pracovného plánu európskym zainteresovaným stranám má Komisia v úmysle aj ďalej využívať európske kultúrne fóra, ktoré sa konajú dvakrát ročne.

5.4.      Využívanie výsledkov na vnútroštátnej a európskej úrovni

Zatiaľ čo sa ukázalo, že OMK je dobrým rámcom na budovanie kontaktov a vzájomné vzdelávanie medzi správnymi orgánmi EÚ, prenesenie odporúčaní skupín odborníkov do tvorby politiky na vnútroštátnej a európskej úrovni je stále výzvou. Jednou z priorít nového pracovného plánu pri riešení tejto otázky je šírenie výsledkov na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Organizovanie pravidelných diskusií o výsledkoch otvorenej metódy koordinácie s členskými štátmi a generálnymi riaditeľmi Komisie pre kultúru môže v tejto otázke tiež pomôcť.

Niektoré členské štáty takisto navrhli posilnenie väzby medzi politickými prioritami EÚ a výstupmi pracovného plánu. To by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom zapracovania príslušných záverov dosiahnutých v rámci OMK do programu zasadnutí Rady a zabezpečenia, aby priority pracovného plánu boli jasnejšie prepojené s prioritami trojíc predsedníctiev.

6.         ZÁVER

Európsky parlament, Rada, Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov sa vyzývajú, aby túto správu vzali na vedomie.

Rada sa vyzýva, aby túto správu použila ako základ na prípravu nasledujúceho pracovného plánu EÚ v oblasti kultúry a zvážila návrhy problémov, ktoré treba riešiť, a upravené pracovné metódy, ktoré táto správa stanovila.

[1]     „Hodnotenie otvorenej metódy koordinácie a štruktúrovaného dialógu ako vykonávacích nástrojov stratégie pre kultúru na úrovni EÚ“ vypracované medzinárodnou poradenskou spoločnosťou Ecorys (2013).

[2]     http://ec.europa.eu/culture/policy/strategic-framework/documents/omc-report-access-to-culture_en.pdf.

[3]     http://ec.europa.eu/culture/library/reports/201405-omc-diversity-dialogue_en.pdf.

[4]     Očakáva sa, že táto skupina v rámci OMK skončí svoju prácu v roku 2015.

[5]     COM(2012) 537 final.

[6]     KOM(2010) 183 v konečnom znení.

[7]     http://ec.europa.eu/culture/policy/strategic-framework/documents/structural-funds-handbook_en.pdf.

[8]     http://ec.europa.eu/culture/library/reports/eac-omc-executive-summary-ccs-strategies_en.pdf.

[9]     http://ec.europa.eu/culture/policy/strategic-framework/documents/omc-report-mobility-of-artists_en.pdf.

[10]    http://ec.europa.eu/culture/library/publications/mobility-info-standards_en.pdf.

[11]    Bez toho však, aby sa v jednom členskom štáte zdržali viac ako 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

[12]    http://ec.europa.eu/culture/library/reports/creative-partnerships_en.pdf.

[13]    http://ec.europa.eu/culture/policy/strategic-framework/documents/omc-report-mobility-of-collections_en.pdf; http://ec.europa.eu/culture/policy/strategic-framework/documents/toolkit-mobility-of-collections_en.pdf.

[14]    http://www.europeana.eu/.

[15]    http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31993L0007:en:HTML.

[16]    Oznámenie Komisie „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“, (COM) 2014 477 final.

[17]    Na ministerskej konferencii Východného partnerstva, ktorá sa konala v Gruzínsku v júni 2013 východní partneri potvrdili svoje odhodlanie vykonávať dohovor v plnej miere.

[18]    Napríklad Brazília, Čína a Mexiko.

[19]    http://ec.europa.eu/culture/library/reports/ess-net-report_en.pdf.

[20]    http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-32-10-374/EN/KS-32-10-374-EN.PDF.

[21]    „Hodnotenie otvorenej metódy koordinácie a štruktúrovaného dialógu ako vykonávacích nástrojov stratégie pre kultúru na úrovni EÚ“ vypracované medzinárodnou poradenskou spoločnosťou Ecorys.

[22]    2008 – 2010 a 2011 – 2014.