52014DC0490

Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ

Oznámenie Rade, Európskemu Parlamentu, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru

Úvod................................................................................................................................. 3

1..................... Výzvy a potenciál mestskej Európy..................................... 4

1.1.................. Urbanizovaná EÚ s mestami, ktoré sú hybnou silou rastu a efektívneho využívania zdrojov..................................................................................................................... 4

1.2.................. Nedostatočná výkonnosť a trvalé výzvy v európskych mestách................. 4

1.3.................. Roztrieštený mestský systém....................................................................... 5

2..................... Mestská politika v Európe......................................................... 5

2.1.................. Vnútroštátne mestské politiky..................................................................... 5

2.2.................. Medzivládna spolupráca v oblasti rozvoja miest......................................... 6

2.3.................. Spoločné chápanie rozvoja miest v Európe.................................................. 6

2.4.................. Súčasná mestská politika EÚ....................................................................... 7

2.5.................. Mestský potenciál sa dá lepšie využiť......................................................... 8

3..................... Výzvy pre mestskú agendu v EÚ............................................. 8

3.1.................. Dlhodobo uznávaná potreba mestskej agendy EÚ...................................... 8

3.2.................. Opätovné výzvy na prípravu mestskej agendy v EÚ................................... 8

4..................... Celosvetový rozmer rozvoja miest..................................... 9

5..................... Naviazanie na úvahy o mestskej agende EÚ................. 10

5.1.................. Prečo potrebujeme mestskú agendu EÚ?.................................................. 10

5.2.................. Aká by mala byť mestská agenda EÚ?...................................................... 10

5.3.................. Vymedzenie rozsahu pôsobnosti a zamerania mestskej agendy EÚ.......... 11

5.4.................. Posilnenie zapojenia miest a zodpovednosti za politiky EÚ...................... 11

5.5.................. Lepšie pochopenie procesov rozvoja miest................................................ 12

5.6.................. Zabezpečenie vykonávania mestskej agendy EÚ...................................... 12

Úvod

Európa neustále čelí výzvam súvisiacim s hospodárstvom, klímou, životným prostredím a spoločnosťou vo všeobecnosti. Vo väčšine z nich je obsiahnutý silný mestský rozmer: buď sa prejavujú predovšetkým v mestách a v ich okolí (napr. chudoba, sociálna a priestorová segregácia, zhoršovanie životného prostredia), alebo sa ich riešenia nachádzajú v mestách či prostredníctvom miest (napr. efektívnosť využívania zdrojov a hospodárstvo neutrálne z hľadiska produkcie CO2, hospodársky rozvoj a inovácia; sociálna inovácia a integrácia).

Význam miest pre hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj a ich potenciál vytvoriť prostredie s efektívnejším využitím zdrojov sú známe dlho, politická odozva na európskej a vnútroštátnej úrovni je však pomalá a fragmentovaná a zahŕňa síce veľa, ale nedostatočne integrovaných sektorových iniciatív. Stále viac sa poukazuje na to, že mestá treba primerane zapojiť do vytvárania a vykonávania politík EÚ a že politiky EÚ sa musia lepšie prispôsobiť realite miest, v ktorých sa budú vykonávať. Tento postoj je vyjadrený vo výzvach na vypracovanie mestskej agendy EÚ, ktoré predkladajú rôzne zainteresované strany na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni. Komisia na ne reagovala a zorganizovala fórum CITIES[1] s cieľom začať diskusiu o potrebe mestskej agendy EÚ.

Členské štáty nadviazali na fórum CITIES diskusiou o nutnosti vypracovať mestskú agendu EÚ, v ktorej by sa zohľadnili požiadavky a očakávania Európskeho parlamentu, Výboru regiónov, združení miest a samotných miest, ako aj ich ochota zapojiť sa do tohto procesu. Navrhlo sa, aby príprava agendy pokračovala s prispením subjektov z miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovne a úrovne EÚ[2].

Cieľom tohto oznámenia je rozšíriť diskusiu na všetky zúčastnené strany. V nadväznosti na výsledky fóra CITIES sa v ňom predkladá súbor otázok na konzultáciu, ktorých cieľom je ozrejmiť potrebu mestskej agendy EÚ, vysvetliť jej ciele a možné spôsoby fungovania. Stanoviská a návrhy zúčastnených strán a príslušných orgánov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni budú dôležitým príspevkom pre novú Komisiu a nový Európsky parlament, a to nielen v súvislosti s ďalším rozvojom stratégie Európa 2020[3].

V tomto oznámení sa opisuje súčasná mestská situácia v EÚ (oddiel 1), načrtáva sa dnešné postavenie Európy z perspektívy mestskej politiky (oddiel 2), uvádzajú sa výzvy na vypracovanie mestskej agendy EÚ (oddiel 3), upozorňuje sa na globálny rozmer rozvoja miest (oddiel 4) a uvádzajú sa možnosti ďalšieho postupu a otázky na konzultáciu (oddiel 5).

1. Výzvy a potenciál mestskej Európy 1.1. Urbanizovaná EÚ s mestami, ktoré sú hybnou silou rastu a efektívneho využívania zdrojov

V súčasnosti žije vo veľkomestách, mestách a na predmestiach 359 miliónov osôb – 72 % všetkých obyvateľov EÚ. Napriek spomaleniu tempa transformácie sa podiel mestskej populácie neustále zvyšuje a do roku 2050 pravdepodobne dosiahne úroveň 80 %[4].

Mestá sú vďaka koncentrácii spotrebiteľov, pracovníkov a podnikov na určitom mieste alebo v určitej oblasti a vďaka oficiálnym i neoficiálnym inštitúciám, ktoré v nich sídlia, viac než len centrami obyvateľstva. Sú strediskami rôznych druhov činností, v prvom rade hospodárskej činnosti. Šesťdesiatsedem percent európskeho HDP vzniká v metropolitných oblastiach, pričom ich obyvatelia tvoria len päťdesiatdeväť percent všetkých obyvateľov EÚ. Z porovnania hospodárskej výkonnosti európskych miest vyplýva, že veľkým mestám sa darí lepšie než zvyšku[5] a že v čase hospodárskej krízy lepšie obstáli hlavné mestá a väčšie metropolitné regióny než menšie metropolitné a nemetropolitné regióny[6]. Malé a stredne veľké mestá však tvoria opornú sieť územia Európy a zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska územného rozvoja a súdržnosti.

Mestá tiež poskytujú priestor na riešenie mnohých celosvetových problémov. Napríklad majú ideálne postavenie na to, aby prispeli k zníženiu spotreby energie a emisií CO2, keďže hustota mestských oblastí umožňuje využívať energeticky úspornejšie formy ubytovania a dopravy.

1.2. Nedostatočná výkonnosť a trvalé výzvy v európskych mestách

Koncentrácia obyvateľov a činností nie je nutnou ani postačujúcou podmienkou vysokého rastu. Existuje výrazný rozdiel vo výkonnosti medzi hlavnými mestami a ostatnými mestami. Výrazne sa tiež líšia západné a východné mestá, ktoré nie sú hlavnými mestami, a tieto rozdiely sa nedajú vysvetliť len veľkosťou. Významné rozdiely z hľadiska hospodárskych a sociálnych úspechov vykazujú dokonca aj porovnateľne veľké mestá s podobnými priemyslovými štruktúrami v rovnakom členskom štáte[7].

Napriek potenciálu miest stať sa hybnou silou rastu je najvyššia miera nezamestnanosti práve v mestách. Globalizácia, nedávna kríza a pokles výroby viedli k tomu, že v mnohých mestách sa prejavilo zníženie kvalifikácie pracovnej sily a zvýšenie počtu pracovných miest v sektore nízko kvalifikovaných služieb, ako aj počtu tzv. pracujúcich chudobných. Zvýšil sa podiel obyvateľov ohrozených chudobou[8]. Mnohé mestá musia čeliť zásadnému nárastu prípadov sociálneho vylúčenia, segregácie a polarizácie.

Prínos efektívnejšieho využívania zdrojov umožneného kompaktnosťou mestských sídel sa oslabuje neregulovaným živelným rastom miest, ktorý vystavuje tlaku verejné služby a obmedzuje územnú súdržnosť. V mnohých mestách sa nedostatočne rozvíjajú alternatívy automobilovej dopravy, napríklad pešia chôdza, cyklistika a verejná doprava, čo vedie k dopravným zápcham, zhoršeniu kvality ovzdušia a vysokej spotrebe energie. Ďalším trendom, ktorý výrazne zvyšuje náchylnosť miest k prírodným katastrofám a ku katastrofám spôsobeným človekom, je rýchla urbanizácia vedúca k zvýšeniu koncentrácie obyvateľov a hospodárskym investíciám do rizikových oblastí.

Mnohé európske mestá nemajú dostatočné kapacity na to, aby začali a dokončili (potrebné) štrukturálne zmeny. Veľa miest bolo výrazne oslabených hospodárskou krízou, v dôsledku ktorej sa zintenzívnili problémy a znížili sa zdroje určené na ich riešenie. V mnohých sekundárnych mestách, najmä v strednej a východnej Európe, dochádza k celkovému zmenšovaniu spojenému s demografickým a hospodárskym poklesom, čo môže vyvolať negatívnu špirálu v rámci ktorej dochádza k zníženiu miestnych daňových výnosov, zníženiu dopytu po tovare a službách, strate zamestnania, zníženiu ponuky pracovnej sily a investícií a k celkovému poklesu príťažlivosti[9]. V hospodársky stagnujúcich mestách sa vyľudňujú centrá a obyvatelia sa sťahujú do živelne rastúcich predmestí.

1.3. Roztrieštený mestský systém

V porovnaní s USA a Čínou je pre Európu typická mestská štruktúra s viacerými centrami a nižšou koncentráciou. V Európe sú dve rozľahlé mestské aglomerácie (Paríž a Londýn), veľký počet rozľahlých mestských oblastí, hustá sieť malých a stredne veľkých miest a oblasti s veľmi nízkym počtom mestských centier. Mestskú štruktúru Európy možno opísať ako kombináciu veľkých mestských centier a polycentrických mestských štruktúr s rozptýlenou urbanizáciou. V Európe začína nadobúdať na intenzite vytváranie polycentrických (mega)mestských oblastí, ktoré predstavujú siete malých a stredne veľkých miest bez skutočnej funkčnej a politickej základne[10]. Pre stále väčší nesúlad medzi správnymi a mestskými štruktúrami sa znižuje súdržnosť a narúša sa konkurencieschopnosť z dôvodu neprimeranej správy vecí verejných a infraštruktúry[11].

2. Mestská politika v Európe 2.1. Vnútroštátne mestské politiky

Mestské politiky sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia a len málo členských štátov má osobitné ministerstvá a ministrov pre mestské záležitosti. Mestská politika nie je ani tak politicky a strategicky usmerňovanou oblasťou, ale často skôr implicitným dôsledkom právnych predpisov v oblasti plánovania miest a priestorového plánovania v kombinácii so zásahom sektorových politík.

V jednotlivých členských štátoch sa veľmi líši spôsob riadenia miest, ich autonómia, posilňovanie ich postavenia a zapojenie do vnútroštátnej politiky: počet správnych alebo riadiacich úrovní dosahuje dve až štyri a priemerný počet obyvateľov na najnižšej úrovni (obec) sa pohybuje od menej ako 2 000 až po viac ako 150 000. V niektorých krajinách boli zriadené ďalšie medzištruktúry, napríklad zoskupenia riadiacich orgánov na prvej úrovni, s cieľom zjednodušiť spoločné plánovanie a postupy týkajúce sa strategických otázok alebo spoločnej infraštruktúry[12].

Veľmi sa odlišuje aj posilnenie postavenia miest v rámci systémov vnútroštátnej správy z hľadiska politickej autonómie a kontroly nad rozpočtom a miestnym daňovým systémom. V niektorých krajinách majú (veľké) mestá osobitné postavenie, z ktorého vyplývajú dodatočné prostriedky a zodpovednosť[13]. V mnohých členských štátoch sa v posledných tridsiatich rokoch prejavil trend decentralizácie, aj keď tento proces nie je vždy sprevádzaný zodpovedajúcim zvýšením zdrojov.

2.2. Medzivládna spolupráca v oblasti rozvoja miest

Členské štáty spolupracujú v oblasti rozvoja miest na medzivládnom základe, pričom stretnutia organizuje predsedníctvo Rady a predsedá im. Výsledkom medzivládnej spolupráce sú predovšetkým dokumenty prijaté na neformálnych ministerských stretnutiach, napríklad Lipská charta[14] a Toledská deklarácia[15]. Keďže neexistuje žiadny formálny útvar Rady pre mestskú politiku a zapojenie jednotlivých členských štátov sa časom menilo, vplyv medzivládnej spolupráce v oblasti európskych a vnútroštátnych politík je tiež rôzny.

2.3. Spoločné chápanie rozvoja miest v Európe

Pokiaľ ide ciele a hodnoty, na európskej úrovni bola dosiahnutá výslovná zhoda, pokiaľ ide o charakter európskeho mesta budúcnosti, ako aj o zásady, na ktorých by malo byť založené ideálne európske mesto. Uvedené zásady sú zahrnuté do cieľov Zmluvy, do Charty základných práv Európskej únie a do európskeho sociálneho modelu. Existuje tiež zhoda medzi ministerstvami zodpovednými za rozvoj miest, pokiaľ ide o konkrétnejšie mestské ciele a hodnoty (ako sú vyjadrené v Lipskej charte)[16], ako aj o spôsob ich dosiahnutia a možnú pomocnú úlohu miest pri realizácii stratégie Európa 2020, ako je uvedené v Toledskej deklarácii. Platí to aj pre zásady rozvoja miest na európskom území, ako sú sformulované v Územnej agende Európskej únie 2020 (TA2020)[17].

Praktický príspevok k medzivládnym rokovaniam predstavuje európska politika súdržnosti prostredníctvom iniciatív Spoločenstva týkajúcich sa mestských častí (URBAN)[18] a následného začlenenia integrovaného udržateľného rozvoja miest do regionálnych a vnútroštátnych operačných programov[19]. Spoločne vytvárajú tzv. mestské acquis.

V dokumente Mestá zajtrajška[20] sa zlučujú zásady európskeho modelu udržateľného rozvoja miest vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie, z Charty základných práv Európskej únie, európskeho sociálneho modelu, Lipskej charty, Toledskej deklarácie a Územnej agendy Európskej únie 2020.

Európske mestá by mali byť

ü miestami výrazného sociálneho pokroku,

ü platformami pre demokraciu, kultúrny dialóg a rozmanitosť,

ü miestami zelenej, ekologickej alebo environmentálnej obnovy, a

ü miestami s vysokou atraktivitou a motorom hospodárskeho rastu.

Územný rozvoj európskych miest by mal

ü odrážať udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a vyváženej územnej organizácii s polycentrickou mestskou štruktúrou,

ü zahŕňať silné regionálne centrá, ktoré poskytujú dobrú prístupnosť k službám všeobecného hospodárskeho záujmu,

ü byť charakterizovaný kompaktnou štruktúrou osídlenia s obmedzeným živelným rastom miest,

ü zaisťovať vysokú úroveň ochrany a kvality prostredia v okolí miest.

2.4. Súčasná mestská politika EÚ

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu politiku bolo v roku 2012 premenované na Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku. Zohľadnila sa tým skutočnosť, že mestá musia zohrávať plnohodnotnú úlohu v rámci hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja EÚ, a potvrdil sa silný mestský rozmer nielen regionálnej politiky, ale všetkých politík EÚ. Prostredníctvom hlavných operačných programov sa vo finančnom období rokov 2014 – 2020 bude aspoň 50 % finančných prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), približne 80 – 90 miliárd EUR, investovať do mestských oblastí a minimálne 5 % vyčlenených vnútroštátnych prostriedkov EFRR je účelovo viazaných na integrovaný udržateľný rozvoj miest s cieľom zaistiť jeho prioritné postavenie vo všetkých členských štátoch. V rámci nasledujúcej generácie programu URBACT[21] sa bude naďalej podporovať vytváranie sietí miest a vzájomná výmena.

Rozvoj miest sa však podporuje nielen prostredníctvom regionálnej politiky EÚ a štrukturálnych fondov. Na mestské oblasti sa výslovne zameriava stále viac sektorových politík EÚ: energetika, informačná spoločnosť, životné prostredie, oblasť klímy, vzdelávanie a kultúra, doprava atď. Prostredníctvom týchto politík sa podporujú také iniciatívy ako je Európske hlavné mesto kultúry, európske partnerstvo v oblasti inovácií pre inteligentné mestá a obce, ocenenie Európske hlavné zelené mesto, Dohovor primátorov a starostov a iniciatíva v rámci tohto dohovoru pre adaptáciu na zmenu klímy (Mayors Adapt). S mestskými oblasťami priamo súvisí veľa ďalších iniciatív a smerníc EÚ, napríklad smernice o hlučnosti a kvalite ovzdušia, migračné politiky, opatrenia na zníženie dopravných zápch atď., ktoré ako také síce nie sú mestské, ale týkajú sa predovšetkým mestských oblastí a vykonávajú sa v mestách[22].

2.5. Mestský potenciál sa dá lepšie využiť

Mestá zohrávajú kľúčovú úlohu pri realizácii politík EÚ vrátane stratégie Európa 2020. Pri tvorbe politík na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ sa v súčasnosti nie vždy naplno využívajú odborné skúsenosti dostupné na úrovni miest ani sa neuznáva zásadný význam orgánov miestnej samosprávy pri dosahovaní politických cieľov stanovených na iných úrovniach správy vecí verejných.

Začína sa síce uznávať, že mestá patria medzi kľúčové subjekty a zviditeľňuje sa mestský rozmer, nič to však nemení na problematickosti situácie. Viacúrovňové riadenie nie je vždy funkčné a nedarí sa integrovať politiky naprieč rôznymi sektormi a administratívnymi hranicami. Silné sektorové zameranie politických cieľov je príčinou znižovania počtu príležitostí na dosiahnutie synergie medzi odvetviami a oslabenia zodpovednosti miest ako takých. Rozdelenie tvorby politík podľa odborov sa stala súčasťou všetkých úrovní riadenia a ťažko sa mení, keďže ciele a ukazovatele merania výsledkov tiež vykazujú sklon k sektorovosti. Nedostatočnou koordináciou medzi jednotlivými oblasťami sektorových právnych predpisov a úrovňami riadenia (miestne, regionálne a vnútroštátne) sa komplikuje dodržiavanie smerníc EÚ zo strany miest, napríklad v oblasti kvality ovzdušia[23].

3. Výzvy pre mestskú agendu v EÚ 3.1. Dlhodobo uznávaná potreba mestskej agendy EÚ

Európska komisia už v roku 1997 v oznámení s názvom Smerom k mestskej agende v Európskej únii[24] zdôraznila, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na posilnenie alebo obnovenie úlohy európskych miest ako priestoru pre sociálnu a kultúrnu integráciu, zdroja hospodárskej prosperity a udržateľného rozvoja a základov demokracie. Od vydania uvedeného oznámenia došlo k zmenám súvisiacim s rozsahom pôsobnosti politických zásahov EÚ v mestských oblastiach a rozvoj miest sa stal oveľa dôležitejšou súčasťou tvorby politík EÚ. Okrem toho boli ciele EÚ doplnené o rozmer územnej súdržnosti, čo vyplynulo z Lisabonskej zmluvy, a posilnilo sa viacúrovňové riadenie. Stále však pretrváva fragmentácia politík, rastie zložitosť mestských výziev a diskutuje sa o úlohe miestnej úrovne pri tvorbe politík EÚ a ich vykonávaní. To sa odráža aj v obnovení výzev na vypracovanie mestskej agendy EÚ v posledných rokoch.

3.2. Opätovné výzvy na prípravu mestskej agendy v EÚ

Európsky parlament v roku 2011 prijal uznesenie, v ktorom požadoval posilnenie mestského rozmeru politík EÚ a medzivládnej spolupráce v oblasti mestských rozvojových politík a prijatie spoločného pracovného programu alebo európskej mestskej agendy. Európsky parlament tiež zdôraznil potrebu intenzívnejšieho zapojenia miest do týchto procesov. V polovici roku 2013 skupina členských štátov pod vedením Holandska a Belgicka pripravila návrh mestskej agendy v kontexte medzivládnej spolupráce v oblasti rozvoja miest, na ktorý nadviazalo litovské, grécke a talianske predsedníctvo Rady.

Koncom roku 2013 Výbor regiónov predložil stanovisko z vlastnej iniciatívy s názvom Smerom k integrovanému programu pre mestá v Európskej únii. V stanovisku sa požaduje vypracovanie novej integrovanej mestskej agendy pre EÚ, ktorá poskytne štrukturálny základ mestskému rozmeru v európskych politikách a právnych predpisoch. Začiatkom roku 2014 sa v rámci siete Eurocities naliehavo požadovalo prijatie mestskej agendy EÚ v záujme zabezpečenia lepšej koordinácie politík, integrácie cieľov rozvoja miest do väčšieho počtu politík, lepšieho vyváženia priorít v európskych investičných programoch, posilnenia priameho dialógu medzi mestami a Komisiou a posilnenia koordinačnej úlohy komisára pre regionálnu politiku.

V nadväznosti na fórum CITIES predložilo niekoľko zúčastnených organizácií výslovné výzvy sformulované do pozičných dokumentov. Rada európskych obcí a regiónov (CEMR) požaduje vypracovanie európskej mestskej agendy, ktorou by sa uľahčil prístup a aktívne zapojenie všetkých typov miest – malých, stredných aj veľkých – do prijímania politík, uznala by sa úloha funkčných regiónov, ako aj potreba lepšej politickej koordinácie. Združenie Energy Cities potvrdilo potrebu sformulovať a realizovať mestskú agendu EÚ s cieľom znásobiť celý potenciál miestnych orgánov a presunúť územnú súdržnosť do centra politík EÚ.

V apríli 2014 sa v Aténach stretli ministri zodpovední za politiku súdržnosti, aby diskutovali o mestskej agende EÚ. Aj členské štáty si uvedomujú žiadosti a očakávania veľkej skupiny zúčastnených strán týkajúce sa vypracovania mestskej agendy EÚ a ich ochotu zapojiť sa do tohto procesu.

4. Celosvetový rozmer rozvoja miest

Predpokladá sa, že v roku 2050 bude 67 % svetovej populácie žiť v mestách. V mestských oblastiach pribudne 2,6 miliardy obyvateľov a vidiecke oblasti stratia 300 miliónov obyvateľov. Tieto zmeny sa budú týkať predovšetkým rozvojového sveta[25]. Urbanizácia má potenciál priniesť blahobyt a dobré životné podmienky veľkému počtu obyvateľov, zároveň však hrozí nebezpečenstvo vzniku slumov a spojenia extrémnej deprivácie s neudržateľným sociálnym, environmentálnym a územným rozvojom. Je mimoriadne dôležité, aby bol tento vývoj riadený čo najudržateľnejším smerom, keďže bude mať globálny vplyv na hospodárstvo, klímu a spoločenskú stabilitu, ktorý sa prejaví aj v Európe.

Rastúce uvedomovanie si potenciálu rozvoja miest sa odzrkadľuje v oblasti vonkajších vzťahov EÚ, medzinárodnej spolupráce a rozvojovej pomoci. Európska komisia v najnovšom oznámení s názvom Posilnenie postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja[26] poukázala na rozhodujúcu úlohu miestnych orgánov v mestských oblastiach pri riešení problémov rozvoja.

Rozvoj miest sa stal kľúčovou témou rokovaní o rozvojovej agende po roku 2015. Aj do programu OSN pre ľudské sídla, UN Habitat, bola zahrnutá výzva, aby sa Európska únia prvýkrát zapojila do celosvetovej diskusie o rozvoji miest v rámci spoločného vystúpenia na konferencii HABITAT III[27]. Takýto príspevok by prirodzene čerpal z úvah EÚ týkajúcich sa mestskej agendy pre európske mestá, ktoré by sa stali základom spoločného príspevku do medzinárodnej diskusie. Prebiehajúce rokovania o budúcej celosvetovej klimatickej dohode v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) navyše poukazujú na zvýšený záujem o rozvoj a úlohu miest.

5. Naviazanie na úvahy o mestskej agende EÚ

Skôr, než sa bude pokračovať v príprave mestskej agendy, treba jasne stanoviť jej účel a odôvodnenie, možnú podobu a prípadný spôsob fungovania. Mestská agenda sa nedá sformulovať vo vzduchoprázdne, ale musí sa úplne zosúladiť s celkovými cieľmi a stratégiou EÚ, predovšetkým so zrevidovanou stratégiou Európa 2020. Treba ju tiež zosúladiť s politikami a mestskými agendami jednotlivých členských štátov. Viaceré zúčastnené strany zastávajú názor, že pri mestskej agende EÚ sa musí rešpektovať zásada subsidiarity a nesmie sa zakladať na nových právnych predpisoch.

5.1. Prečo potrebujeme mestskú agendu EÚ?

Mestskou agendou EÚ by sa mohlo reagovať na niekoľko cieľov. Mohla by pomôcť pri prehĺbení kvality, efektívnosti a účinnosti politík prostredníctvom lepšej koordinácie politík, subjektov a úrovní riadenia, ako aj lepším pochopením kontextu mestského rozvoja pri vytváraní a vykonávaní politík. Mohlo by sa ňou posilniť zapojenie a zodpovednosť miest, pokiaľ ide o tvorbu a vykonávanie politík EÚ a jednotlivých členských štátov. Mohla by sa ňou podporiť kapacita miest súvisiaca s prechodom a štrukturálnymi zmenami s cieľom zabezpečiť životaschopnosť mestských hospodárstiev a udržateľný sociálny, environmentálny a územný rozvoj mestských oblastí. Vďaka spojeniu s celostnými cieľmi miestneho rozvoja by mohla priblížiť tvorbu politík EÚ k občanom. Napokon by sa mohla stať nástrojom politík rozvojovej pomoci EÚ a prostriedkom na podporu celosvetovej udržateľnosti.

Vo väčšine politík EÚ je priamo či nepriamo zahrnutý mestský rozmer. Existuje však priestor na zlepšenie, intenzívnejšie zapojenie a lepšiu vzájomnú súčinnosť medzi rôznymi úrovňami riadenia a dôraznejšie zameranie na priority mestskej politiky pri tvorbe európskych a vnútroštátnych politík. Najdôležitejším prvým krokom pri prípadnom vymedzení mestskej agendy EÚ bude určenie nedostatkov, ktoré treba riešiť na úrovni EÚ.

1. otázka Aké sú hlavné dôvody vypracovania mestskej agendy EÚ? V ktorých oblastiach môže činnosť EÚ priniesť najväčšiu pridanú hodnotu? Pre ktoré zložky rozvoja miest bude prínosný koordinovanejší prístup medzi jednotlivými sektormi a úrovňami riadenia?

5.2. Aká by mala byť mestská agenda EÚ?

Subjekty, ktoré sa zatiaľ zapojili do diskusie, navrhovali, aby z agendy vyplynula nová pracovná metóda na zaistenie súdržnosti. Ďalšie subjekty navrhli, aby agenda mala podobu stratégie s dlhodobými prioritami a krátkodobými operačnými usmerneniami.

Mestská agenda EÚ by sa mohla zamerať na obmedzený súbor závažných spoločenských problémov Európy, napríklad na zníženie CO2, adaptáciu na zmenu klímy, začlenenie alebo demografické zmeny. Treba uvažovať nad problémami, ktoré osobitne súvisia s mestami a sú naliehavé, alebo pri ktorých je zapojenie miest mimoriadne dôležité z hľadiska dosiahnutia výsledkov. Členské štáty napríklad uvítali iniciatívu gréckeho predsedníctva s názvom Mestská chudoba ako špecifickú pracovnú oblasť, v rámci ktorej môže medzivládna spolupráca prispieť k mestskej agende EÚ. Často sa uvádza príklad Dohovoru primátorov a starostov ako modelu zapojenia miest do dosahovania cieľov EÚ, ktorý by sa mohol využiť aj v iných oblastiach.

Prostredníctvom ambicióznejšej mestskej agendy EÚ by sa mohlo snažiť poskytnúť rámec na zjednotenie rozmanitých iniciatív a politík, napríklad tým, že sa zabezpečí konzistentnosť sektorových politík a nástrojov a ich vzájomné posilňovanie.

2. otázka Mala by sa mestská agenda EÚ zamerať na obmedzený počet mestských problémov? Alebo by mala poskytnúť všeobecný rámec, ktorého prostredníctvom by sa pozornosť zamerala na mestský rozmer všetkých politík EÚ tak, aby sa posilnila koordinácia medzi sektorovými politikami, mestami, vnútroštátnymi a európskymi subjektmi?

5.3. Vymedzenie rozsahu pôsobnosti a zamerania mestskej agendy EÚ

Vykonala sa už podstatná časť práce pri vymedzení európskeho modelu rozvoja miest, a to formou medzivládnej spolupráce v oblasti rozvoja miest a predovšetkým vlastných úvah Komisie spracovaných v dokumente Mestá zajtrajška[28], ktorý vyvolal širokú podporu. Bolo by možné nadviazať na túto činnosť a jasnejšie vymedziť ciele a úlohy pre konkrétne sektory a subjekty.

3. otázka Predstavuje európsky model rozvoja miest, vyjadrený v dokumente Mestá zajtrajška, dostatočný základ, na ktorý by mohla nadviazať príprava mestskej agendy EÚ?

5.4. Posilnenie zapojenia miest a zodpovednosti za politiky EÚ

Mnohé mestá a organizácie zúčastnených strán chápu mestskú agendu ako nástroj umožňujúci širšie zapojenie miest a ich politického vedenia do tvorby a vykonávania politík EÚ. Táto otázka má niekoľko aspektov. Jedným z nich je potreba zabezpečiť, aby sa pri tvorbe iniciatív sektorových politík na úrovni EÚ zohľadnili pripomienky mestských zúčastnených strán. To sa dá dosiahnuť lepším využitím existujúcich nástrojov s cieľom zapojiť zúčastnené strany a konzultovať s nimi pri vytváraní politík EÚ (ide napríklad o posúdenia vplyvu, porady so zúčastnenými stranami alebo hodnotenia). Niektoré subjekty navrhli možnosť vytvorenia platformy zúčastnených strán na posúdenie jednotnosti a vplyvu politík na úrovni EÚ na mestské oblasti, predovšetkým pokiaľ ide o revidovanú stratégiu Európa 2020. Ďalším aspektom je úloha, ktorú by mohli zohrať mestá pri stanovení politických cieľov na vnútroštátnej úrovni aj úrovni EÚ a otázka, do akej miery sa v európskych a vnútroštátnych cieľoch odzrkadľujú potreby na úrovni miest. Týka sa to spôsobu pretlmočenia celkových cieľov (napríklad stratégie Európa 2020) do špecifických sektorových cieľov, ako aj ich transpozície do vnútroštátnych politík.

4. otázka Ako môžu mestské zúčastnené strany lepšie prispieť k tvorbe a vykonávaniu politík na úrovni EÚ? Je potrebné širšie zapojenie miest do tvorby politík na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni? Akým spôsobom?

5.5. Lepšie pochopenie procesov rozvoja miest

Jedným z cieľov mestskej agendy EÚ by mala byť tvorba politík, ktoré lepšie odzrkadľujú mestskú realitu. Mestá sa neustále rozvíjajú a dobrá tvorba politík musí vychádzať z hlbšieho pochopenia a efektívnejšej výmeny poznatkov a skúseností. Existuje celý rad iniciatív EÚ a jednotlivých členských štátov, ako sú Horizont 2020, ESPON, URBACT, iniciatíva spoločného programovania Mestská Európa, Európska sieť poznatkov o mestách (EUKN) atď. Komisia úzko spolupracuje s organizáciou OECD pri formulovaní harmonizovaného vymedzenia mestských oblastí, ako aj lepšom pochopení metropolitnej dynamiky. Získavajú sa tiež geografické údaje na monitorovanie rozvoja mestských oblastí. Zdá sa, že dostupnosť údajov a poznatkov nepredstavuje závažný problém. Posilnenie si skôr vyžaduje oblasť využívania, spoločného porozumenia a výmeny poznatkov zo strany tvorcov politík na všetkých úrovniach riadenia. Priestor na zlepšenie existuje aj v oblasti koordinácie rozvoja znalostnej databázy.

5. otázka Aké sú najlepšie spôsoby podpory silnejšej databázy mestských a územných poznatkov a výmeny skúseností? Ktoré konkrétne zložky znalostnej databázy treba posilniť v záujme lepšej podpory tvorby politík?

5.6. Zabezpečenie vykonávania mestskej agendy EÚ

Vykonávanie agendy EÚ nie je možné obmedziť výlučne na európsku úroveň. Veľa problémov sa dá lepšie vyriešiť na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni a niektoré oblasti nepatria do rozsahu pôsobnosti EÚ. Vykonávanie mestskej agendy EÚ by sa takisto malo opierať o vzájomnú súčinnosť medzi jednotlivými politickými úrovňami a politickými sektormi. Treba zvážiť spôsoby lepšej koordinácie medzivládnej spolupráce a ďalších politických procesov na dosiahnutie väčšieho vplyvu. Treba sa zamyslieť nad úlohami, ktoré by mali zohrávať jednotlivé subjekty na rôznych úrovniach riadenia, a lepšími spôsobmi podpory vzájomnej súčinnosti a výmeny.

6. otázka Akú rolu majú mať miestne, regionálne, vnútroštátne a európske úrovne pri vymedzovaní, príprave a vykonávaní mestskej agendy EÚ?

Ak chcete prispieť do diskusie o mestskej agende EÚ, zašlite svoj príspevok elektronicky na nasledujúcu adresu:

http://ec.europa.eu/eusurvey/runner/pc_eu_urb_agenda.

Konzultácia bude otvorená do 26. septembra 2014.

[1]          http://ec.europa.eu/regional_policy/conferences/urban2014/index_en.cfm.

[2]       Neformálne zasadnutie ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti, ktoré zorganizovalo grécke predsedníctvo 24. apríla 2014 v Aténach.

[3]          Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, COM(2014) 130 final.

[4]        Európska komisia (Spoločné výskumné centrum (JRC), Európske fórum pre geografiu a štatistiku (EFGS), GR REGIO).

[5]        Správa o stave európskych miest, Európska komisia 2010.

[6]        Ôsma správa o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, Európska komisia 2013.

[7]      http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/citiesoftomorrow/citiesoftomorrow_economic.pdf.

[8]        Ôsma správa o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, Európska komisia 2013.

[9]        Vplyv európskych demografických trendov na regionálny a mestský rozvoj. Maďarské predsedníctvo Rady Európskej únie, Budapešť 2011.

[10]       http://ec.europa.eu/regional_policy/conferences/urban2014/doc/presentations/dg_urban_sandrobalducci.pdf.

[11]       What Makes Cities More Productive? Evidence on the Role of Urban Governance from Five OECD Countries. (Ako sa zvyšuje produktivita miest? Dôkazy o úlohe mestskej správy z piatich krajín OECD). Pracovné dokumenty organizácie OECD o regionálnom rozvoji, 2014/05.

[12]       Druhá správa o stave európskych miest, Európska komisia 2010.

[13]       Tamtiež.

[14]       http://ec.europa.eu/regional_policy/archive/themes/urban/leipzig_charter.pdf.

[15]       http://www.eukn.org/dsresource?objectid=165782.

[16]       http://ec.europa.eu/regional_policy/archive/themes/urban/leipzig_charter.pdf.

[17]       http://www.eu-territorial-agenda.eu/Reference%20Documents/Final%20TA2020.pdf.

[18]       http://ec.europa.eu/regional_policy/archive/urban2/index_en.htm.

[19]       http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/2007/working/urban_dimension_en.pdf.

[20]       http://ec.europa.eu/regional_policy/archive/conferences/citiesoftomorrow/index_en.cfm.

[21]       http://urbact.eu/.

[22]       http://ec.europa.eu/regional_policy/urban/portal/index_en.cfm.

[23]       http://www.eea.europa.eu/publications/air-implementation-pilot-2013.

[24]       Smerom k mestskej agende v Európskej únii, KOM(97)197 v konečnom znení.

[25]       World Urbanization Prospects: The 2011 Revision (Perspektívy svetovej urbanizácie: Revízia z roku 2011), Oddelenie OSN pre hospodárske a sociálne záležitosti/Sekcia obyvateľstva, New York 2012.

[26]       COM(2013) 280 final.

[27]       http://mirror.unhabitat.org/categories.asp?catid=831.

[28]     Tamtiež, s. 3.