EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 7. 2014

COM(2014) 477 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy

1.Úvod: kultúrne dedičstvo na programe EÚ

1.1.Naše bohatstvo, naša zodpovednosť

Európske kultúrne dedičstvo, hmotné aj nehmotné, je naším spoločným bohatstvom – pozostalosťou po predchádzajúcich generáciách Európanov a dedičstvom, ktoré zanecháme tým, ktorí prídu po nás. Je nenahraditeľnou studnicou poznania a cenným zdrojom hospodárskeho rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. Obohacuje životy stoviek miliónov osôb, je zdrojom inšpirácie pre mysliteľov a umelcov a hybnou silou našich kultúrnych a tvorivých odvetví. Naše kultúrne dedičstvo a spôsob, akým ho zachovávame a zveľaďujeme, je hlavným faktorom pri vymedzovaní miesta Európy vo svete a jej príťažlivosti ako miesta vhodného pre život, prácu a návštevu.

Kultúrne dedičstvo je spoločným zdrojom, o ktorý sa delíme, a spoločným statkom. Nadmerné využívanie i podfinancovanie ho môžu rovnako ako iný statok ohrozovať, výsledkom čoho môže byť jeho zanedbávanie, úpadok a niekedy upadnutie do zabudnutia. Za starostlivosť o naše dedičstvo sme preto všetci spoločne zodpovední. Keďže ochrana kultúrneho dedičstva je v prvom rade záležitosťou vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, Európska únia musí pri plnení svojej úlohy konať v súlade so zmluvami EÚ a musí dodržiavať zásadu subsidiarity.

V preambule Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že jej signatári čerpajú „inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy“. V článku 3 ods. 3 sa požaduje, aby EÚ zabezpečila „zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“. V článku 167 Zmluvy o fungovaní Európske únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa uvádza: „Únia prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo“. V ZFEÚ sa uznáva špecifickosť kultúrneho dedičstva pre zachovanie kultúrnej rozmanitosti a potreba zabezpečiť jej ochranu v rámci jednotného trhu. 1

Od prijatia európskej stratégie pre kultúru 2 v roku 2007 sa dedičstvo stalo prioritou v pracovných plánoch Rady v oblasti kultúry a spolupráca na európskej úrovni sa rozvíja prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie 3 . Politický záujem na úrovni EÚ stále rastie – zainteresované strany v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva zdôraznili nedávno v deklarácii o novom príbehu pre Európu 4 : „Európa ako politické teleso musí uznať hodnotu [...] kultúrneho dedičstva. [...] Vďaka kultúrnemu dedičstvu vieme, čo to v priebehu času znamenalo byť Európanom. Jeho význam spočíva aj v tom, že v európskych občanoch vyvoláva pocit vzájomnej spolupatričnosti“.

Medzi zodpovednosťou na úrovni členských štátov a činnosťou na úrovni EÚ nie je žiadny rozpor: kultúrne dedičstvo je vždy miestne a zároveň aj európske. Formovalo sa nielen v priebehu času, ale aj cez hranice a v rámci komunít. Kultúrne dedičstvo vytvárajú miestne dejiny, ktoré dovedna tvoria históriu Európy.

Toto oznámenie je založené na informáciách z niekoľkoročného dialógu s predsedníctvami EÚ a zainteresovanými stranami v EÚ. 5 Je reakciou na tohtoročnú výzvu Rady adresovanú Komisii, aby „analyzovala hospodársky a sociálny vplyv kultúrneho dedičstva v EÚ a prispela k vytvoreniu strategického prístupu ku kultúrnemu dedičstvu“ 6 . Skúma dostupné informácie o hospodárskych a sociálnych vplyvoch kultúrneho dedičstva a plánuje zlepšiť informačnú základňu (oddiel 1.2) a skúma výzvy a príležitosti, pokiaľ ide o sektor kultúrneho dedičstva (oddiel 1.3).

V súlade s cieľmi európskeho programu pre kultúru je v tomto oznámení predstavený prístup EÚ ku kultúrnemu dedičstvu v rôznych oblastiach politiky (odsek 2). Vytýčené sú v ňom nástroje dostupné na úrovni EÚ, ktoré dopĺňajú vnútroštátne a regionálne programy s cieľom pomáhať chrániť a posilňovať vlastnú a spoločenskú hodnotu dedičstva (oddiel 2.1), posilniť jej príspevok k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest (oddiel 2.2) a rozvíjať jeho potenciál, pokiaľ ide o verejnú diplomaciu EÚ (oddiel 2.3).

Napokon v tomto oznámení sú opísané opatrenia, ktoré sú k dispozícii na posilnenie politickej spolupráce na rôznych úrovniach, a projekty, ktoré sa pripravujú na podporu nových modelov správy kultúrneho dedičstva (oddiely 3 a 4).

Celkovým cieľom je pomôcť členským štátom a zainteresovaným stranám čo najlepšie využívať značnú podporu na kultúrne dedičstvo dostupnú v rámci nástrojov EÚ, postupovať smerom k integrovanejšiemu prístupu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ a nakoniec umožniť, aby sa Európa stala laboratóriom pre inovácie založené na kultúrnom dedičstve 7 .

1.2.Nedocenený príspevok k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti

Kultúrne dedičstvo má viac rozmerov: kultúrny, fyzický, digitálny, environmentálny, humánny a sociálny. Jeho hodnota – vlastná aj ekonomická – je funkciou týchto jednotlivých rozmerov a toku pridružených služieb. V poslednej dobe sa ekonomickou hodnotou kultúrneho dedičstva začal zaoberať výskum 8 , k dispozícii sú však len čiastkové odhady jeho významu.

Chýbajú najmä údaje v rámci celej EÚ, ale z odvetvových štúdií a štúdií z jednotlivých krajín vyplýva, že príspevok sektora kultúrneho dedičstva je z hospodárskeho hľadiska veľmi významný. Podľa Európskej federácie stavebného priemyslu rekonštrukcia a údržba v roku 2013 predstavovala 27,5 % hodnoty európskeho stavebného priemyslu 9 . Vo Francúzsku v roku 2011 sa vďaka kultúrnemu dedičstvu vygenerovalo 8,1 mld. EUR 10 a štúdie v Spojenom kráľovstve ukázali, že historické prostredie môže ponúknuť vysokú návratnosť investícií: každá investovaná 1 GBP vygeneruje až 1,60 GBP v podobe ďalších hospodárskych aktivít v priebehu desiatich rokov 11 .

Historické dedičstvo má vedľajšie účinky v iných sektoroch hospodárstva. Odhaduje sa, že napríklad príspevok cestovného ruchu k HDP EÚ je 415 mld. EUR 12 a 3,4 mil. podnikov v oblasti cestovného ruchu zodpovedá za 15,2 mil. pracovných miest 13 – mnohé z nich sú priamo alebo nepriamo spojené s kultúrnym dedičstvom. 27 % cestujúcich v EÚ uvádza, že kultúrne dedičstvo je kľúčovým faktorom pri výbere cieľa cesty. V roku 2013 navštívilo 52 % občanov EÚ aspoň jednu historickú pamiatku alebo lokalitu a 37 % navštívilo múzeum alebo galériu vo svojej krajine, pričom 19 % navštívilo historickú pamiatku alebo lokalitu v inej krajine EÚ 14 . Kultúrne dedičstvo teda môže pomôcť pri budovaní značky miest a regiónov, ktorá pritiahne talenty a cestovný ruch.

Technológie zvyšujú ekonomickú hodnotu sektora kultúrneho dedičstva: digitalizované kultúrne materiály možno použiť na posilnenie dojmov návštevníkov, rozvíjanie obsahu vzdelávania, dokumentárne filmy, aplikácie a hry týkajúce sa cestovného ruchu.

Kultúrne dedičstvo poskytuje veľké možnosti na podporu sociálnej súdržnosti a integrácie vďaka obnove zanedbaných oblastí, tvorbe pracovných miest na miestnej úrovni a presadzovaniu spoločného porozumenia a zmyslu pre komunitu. Táto oblasť ponúka významné príležitosti v oblasti vzdelávania a dobrovoľníckej práce 15 pre mladých aj starších ľudí a podporuje dialóg medzi rôznymi kultúrami a generáciami.

Na lepšie pochopenie skutočnej a potenciálnej úlohy kultúrneho dedičstva v rozvoji politík je potrebné zlepšiť systematické údaje o jeho hospodárskych a sociálnych dôsledkoch. Napomôže tomu projekt Cultural Heritage Counts for Europe: Towards an European Index for Valuing Cultural Heritage (Kultúrne dedičstvo má význam pre Európu: Na ceste k európskemu indexu pre oceňovanie kultúrneho dedičstva), ktorý je financovaný z programu Kultúra EÚ a ktorý sa začal v roku 2013. V rámci tohto projektu sa budú zbierať a analyzovať výsledky výskumnej práce a údaje z celej EÚ týkajúce sa vplyvu kultúrneho dedičstva na spoločnosť a ekonomiku. Výsledky sa očakávajú v polovici roka 2015. Pokiaľ ide o všeobecnejšie údaje týkajúce sa oblasti kultúry, Eurostat začal pripravovať súbor pravidelných európskych štatistík a výsledky sa tiež očakávajú v roku 2015.

1.3.Sektor v transformácii: kultúrne dedičstvo ako zdroj sociálnych inovácií pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast

Čelenie výzvam…

Sektor kultúrneho dedičstva je na rázcestí.

Verejné rozpočty sa znižujú a klesá takisto účasť na tradičných kultúrnych aktivitách 16 .

Vplyvom urbanizácie, globalizácie a technologických zmien dochádza k diverzifikácii potenciálnych návštevníkov.

Vysoký prílev turistov prináša výhody i nevýhody – nárast príjmov, ale tiež environmentálne a fyzické tlaky.

Digitalizácia a elektronická dostupnosť kultúrneho obsahu vedú k oslabovaniu tradičných modelov, transformácii hodnotových reťazcov a k potrebe nových prístupov k nášmu kultúrnemu a umeleckému dedičstvu.

Nezákonné obchodovanie s kultúrnymi artefaktmi je stále závažným problémom, ktorý si vyžaduje opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni.

Globálne otepľovanie a zmena klímy, najmä zvyšovanie hladiny morí a zvýšený výskyt extrémnych poveternostných javov, môže kultúrne dedičstvo ohroziť.

V záujme zabezpečenia udržateľnosti európskeho kultúrneho dedičstva je potrebné všetky tieto výzvy riešiť.

V sektore kultúrneho dedičstva treba tiež prispôsobiť modely správy a obchodné modely a rozvíjať nové odborné zručnosti, s orgánmi nespolupracovať formou jednorazových, izolovaných zásahov, ale zveľaďovanie a zachovanie kultúrneho dedičstva zahrnúť do širších dlhodobých plánov rozvoja. Ďalej by sa mali skúmať aj možnosti zapájania súkromných zainteresovaných strán prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

Samozrejme mnohé verejné politiky majú vplyv na kultúrne dedičstvo a kultúrne dedičstvo zase v mnohých smeroch ovplyvňuje iné oblasti politiky. K zachovávaniu, propagácii a zveľaďovaniu kultúrneho dedičstva je preto potrebné pristupovať integrovanejším spôsobom, čo umožní zohľadniť jeho rôznorodý prínos k spoločenským a hospodárskym cieľom, ako aj jeho vplyv na iné verejné politiky.

… a chopenie sa príležitostí

Sektor kultúrneho dedičstva sa už prispôsobuje, aby sa vedel postaviť novým výzvam.

Ochrana sa čoraz častejšie sústreďuje na zachovanie a posilnenie celého kultúrneho prostredia a nielen na izolovanú lokalitu a častejšie sa tiež zameriava na ľudí. Staré prístupy týkajúce sa ochrany kultúrneho dedičstva spočívali v jeho izolácii od každodenného života. Nové prístupy sa zameriavajú na to, aby sa v plnej miere stalo súčasťou miestnej komunity. Lokality kultúrneho dedičstva nadobúdajú nový život a význam, ktorý zodpovedá súčasným potrebám a záujmom.

Vďaka digitalizácii a elektronickej dostupnosti je možné sa angažovať nebývalými spôsobmi a otvárajú sa nové toky príjmov. Nástroje elektronického vzdelávania podporujú širší prístup ku kultúrnemu obsahu v domácnostiach, na školách a univerzitách a umožňujú, aby ľudia mohli vytvárať, opakovane využívať a zhodnocovať obsah a zvyšovať tak hodnotu kultúrnych zbierok.

Keďže z lokalít kultúrneho dedičstva sa stávajú verejné priestranstvá, ktoré vytvárajú sociálny aj environmentálny kapitál, mestá a regióny, v ktorých sa nachádzajú, sa menia na hybné sily hospodárskej činnosti, znalostné centrá, ústredné miesta tvorivosti a kultúry, miesta vzájomnej interakcie a sociálnej integrácie komunity. Skrátka sú zdrojom inovácií a prispievajú k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.

Múzeá a archívy sa tiež menia s dobou vrátane digitalizácie zbierok, ktoré sa pripájajú k otvoreným sieťam a sprístupňujú vo väčšej miere občanom (aj keď percentuálny podiel digitalizovaného kultúrneho dedičstva, ktorý je k dispozícii online, je ešte malý v dôsledku chýbajúcich zdrojov potrebných na digitalizáciu a v menšom rozsahu vysporiadaniu autorských práv 17 ).

Múzeá sa stále častejšie orientujú na komunitu, zameriavajú sa na ľudí a dejiny, napríklad ponúkajú rozprávanie vychádzajúce z kultúrneho dedičstva, tvorené osobnými príbehmi členov komunity na účely výkladu väčších historických udalostí. Návštevníkov rovnako ako zbierky stavajú do centra svojich aktivít, nezdráhajú sa skúmať citlivé a zložité otázky a zamerať sa na aktuálne témy, ktoré oslovia rozmanitejšie typy návštevníkov.

Historické veľkomestá, mestá a dediny čelia najzložitejším problémom z hľadiska zachovania podstaty európskej identity pri súčasnom zabezpečovaní udržateľného rastu a zamestnanosti. Sú však tiež názorným príkladom, že prezieravá správa kultúrneho dedičstva môže byť úspešná a udržateľná, napríklad prostredníctvom energeticky účinného nového využitia historických budov a podpory ekologickejšej dopravy a kultúrneho cestovného ruchu. Vďaka atraktívnosti svojho mestského a prírodného prostredia sa na lokalitách kultúrneho dedičstva často sústreďujú zoskupenia z oblasti kultúrnych a tvorivých odvetví. Veľká časť európskeho kultúrneho dedičstva sa nachádza tiež vo vidieckych a odľahlých oblastiach, často býva úzko spojená s prírodným prostredím, a tu by inovačné formy správy orientovanej na komunitu mohli výrazne zlepšiť ich ekonomický a sociálny potenciál.

2.Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu

Kultúrne dedičstvo je základom európskeho programu pre kultúru a významne prispieva ku všetkým jeho trom cieľom:

podpora kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu – vďaka svojej vlastnej a spoločenskej hodnote je kultúrne dedičstvo kľúčovým prvkom

podpora kultúry ako katalyzátora tvorivosti – kultúrne dedičstvo prispieva prostredníctvom svojho priameho a nepriameho ekonomického potenciálu vrátane jeho schopnosti podporiť naše kultúrne a tvorivé odvetvia a inšpirovať tvorcov a mysliteľov

podpora kultúry ako dôležitej súčasti medzinárodného rozmeru Únie – európske odborné znalosti v oblasti kultúrneho dedičstva sú vysoko cenené na medzinárodnej úrovni

Aj keď za politiky týkajúce sa údržby, obnovy, dostupnosti a využívania kultúrneho dedičstva sú v prvom rade zodpovedné vnútroštátne alebo miestne orgány, na kultúrne dedičstvo vrátane kultúry, životného prostredia, výskumu a inovácií, vzdelávania, regionálnej politiky a colnej spolupráce sú priamo zamerané viaceré politiky EÚ.

Na podporu európskeho programu pre kultúru bola vypracovaná nová generácia nástrojov EÚ, počnúc programami Kreatívna Európa a Horizont 2020, s ktorými je potrebné sa lepšie oboznámiť a začať ich aktívne využívať. EÚ podporuje významné spoločné snahy o zachovanie kultúrneho dedičstva (napríklad v Parthenone a archeologickej lokalite mesta Pompeje) 18 , financuje špičkový výskum a podieľa sa na vypracovaní nových, otvorenejších historických opisov týkajúcich sa európskeho dedičstva, prispieva tiež k zvyšovaniu informovanosti prostredníctvom udeľovania cien a ďalších iniciatív, často v spolupráci s občianskou spoločnosťou.

Na posilnenie postavenia Európy v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva, obnovu a zveľadenie, je potrebné:

podporovať modernizáciu sektora kultúrneho dedičstva, zvyšovanie informovanosti a zapájanie nových návštevníkov,

uplatňovať strategický prístup k výskumu a inováciám, výmene poznatkov a inteligentnej špecializácii,

chopiť sa príležitostí, ktoré ponúka digitalizácia; osloviť nových návštevníkov a zapojiť najmä mladých ľudí,

identifikovať potrebné zručnosti a zlepšiť vzdelávanie odborníkov v oblasti kultúrneho dedičstva a

pokračovať v príprave participatívnejších modelov výkladu a správy, ktoré sú vhodnejšie pre súčasnú Európu, častejším zapájaním súkromného sektora a občianskej spoločnosti.

Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné umožniť, aby sektor európskeho dedičstva mal viac príležitostí na budovanie rozsiahlejších sietí a umožniť partnerské učenie v rámci členských štátov a medzi nimi.

2.1.Zvyšovanie vlastnej a spoločenskej hodnoty kultúrneho dedičstva v záujme podpory kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu

Výskum a inovácie

Združovanie zdrojov s cieľom umožniť využívanie najnovších technológií a podnietiť nové vedecké prístupy môže výrazne prispieť k zlepšeniu porozumenia, zachovávania a šírenia kultúrneho dedičstva. EÚ dlhodobo podporuje výskum v oblasti kultúrneho dedičstva vo svojich rámcových programoch pre výskum a podporuje excelentnosť EÚ v tomto výskume.

V rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja bolo približne 100 mil. EUR investovaných do projektov týkajúcich sa kľúčových aspektov ochrany, zachovania a zveľaďovania kultúrneho dedičstva so zameraním aj na kultúrne interakcie, múzeá, identity a jazykovú rozmanitosť, kultúrne prostredia a osobitné výskumné infraštruktúry.

Iniciatíva spoločnej tvorby programov Kultúrne dedičstvo a globálna zmena je inovačná a spoločná výskumná iniciatíva zameraná na zefektívnenie a koordináciu vnútroštátnych výskumných programov s cieľom umožniť účinnejšie a efektívnejšie využívanie obmedzených finančných zdrojov, využívať synergie a zabrániť duplicite 19 .

Horizont 2020 je nový rámcový program EÚ pre výskum a inovácie s takmer 80 mld. EUR, ktoré sú k dispozícii na obdobie rokov 2014 – 2020. Vďaka nemu sa ďalej posilní postavenie EÚ v oblasti zachovania, obnovy a zveľaďovania kultúrneho dedičstva a podporí spolupráca medzi výskumnými pracovníkmi v celom rade tém. Možnosti pre výskum a inovácie v oblasti kultúrneho dedičstva budú k dispozícii v rámci všetkých troch pilierov programu: excelentná veda, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy. EÚ bude podporovať využívanie najmodernejších vedeckých postupov na ochranu kultúrneho dedičstva, prípravu inkluzívnejších výkladov minulosti a nové metódy šírenia a výmeny poznatkov. V rámci európskeho plánu pre výskumné infraštruktúry sa uprednostňuje vytvorenie novej infraštruktúry pre digitálny výskum v oblasti umenia a humanitných vied (DARIAH). 20

Výskumné a inovačné aktivity budú zamerané na prenos európskeho kultúrneho dedičstva, meniace sa spôsoby formovania identity, niekedy kontroverzné dedičstvo európskych vojen, intelektuálnu základňu a kultúrnu úlohu Európy vo svete a na bohaté európske zbierky archívov, múzeí a knižníc využitím technických možností, ktoré prináša digitálny vek. Výskum a inovácie sa ďalej uplatňujú na stratégie, metodiky a nástroje potrebné na posilnenie dynamického a udržateľného kultúrneho dedičstva v Európe v rámci reakcie na zmenu klímy a prírodné nebezpečenstvá a katastrofy. Osobitný dôraz sa bude klásť na konvergenčné technológie a multidisciplinárny výskum a inovácie metodík, produktov a služieb v oblasti kultúrneho dedičstva  21 .

Na základe príspevku expertnej skupiny na vysokej úrovni zaoberajúcej sa inovačným a udržateľným investovaním, financovaním a správou kultúrneho dedičstva sa zavedie tiež politický rámec EÚ pre výskum a inovácie a program pre kultúrne dedičstvo. Jeho koncepcia bude spočívať v zapájaní viacerých zainteresovaných strán a zameraná bude na spoločnosť a podnikanie a bude poskytovať podporu politikám na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov.

Sociálna platforma o reflektívnych spoločnostiach tiež bude sústreďovať výskumníkov, zainteresované strany a tvorcov politík s cieľom komplexne riešiť otázky týkajúce sa politík. Táto platforma bude podporovať Komisiu pri stanovovaní programu inovačného a cieleného výskumu zahŕňajúceho výskum kultúrneho dedičstva a kultúrnych prejavov v Európe. 22

Pripojenie nášho kultúrneho dedičstva a jeho sprístupnenie pre širokú verejnosť v digitálnom veku

Digitalizácia kultúrneho dedičstva prispieva k európskemu programu pre kultúru zlepšením prístupu verejnosti k rôznym formám kultúrnych a jazykových prejavov. Digitalizácia kultúrneho dedičstva, jeho sprístupnenie online a podpora jeho hospodárskeho využívania patria tiež k činnostiam, na ktoré sa zameriava Digitálna agenda pre Európu. Digitalizácia znásobuje možnosti prístupu ku kultúrnemu dedičstvu a zapájania návštevníkov, zatiaľ čo digitálne nástroje, ako napr. 3D skenovanie, môžu uľahčiť zachovanie a obnovu fyzických kultúrnych statkov.

Kultúrna platforma Europeana ( www.europeana.eu ) poskytuje teraz prístup k približne 30 miliónom kultúrnych objektov z viac než 2 500 organizácií: zdroje z európskych kultúrnych inštitúcií sa dajú teraz lepšie vyhľadávať na internete a vo väčšej miere sa dajú opakovane využívať. Europeana pomáha rozvíjať a zavádzať normy a interoperabilitu v tejto sfére a poskytuje priestor, kde si odborníci z oblasti kultúry vymieňajú poznatky z digitálnej oblasti. Umožňuje Európanom zapojiť sa do oblasti svojho kultúrneho dedičstva a prispieť svojimi osobnými skúsenosťami, napr. v prípade významných historických udalostí, ako napr. 1. svetová vojna.

Výzvy však pretrvávajú: digitálny kultúrny obsah je potrebné riadne spravovať, udržiavať a zachovávať; online práva musia byť vysporiadané a materiál musí byť dostupný v strojovo čitateľných formátoch podľa otvorených noriem s minimálnym rozlíšením, interoperabilitou a bohatými metaúdajmi.

Na úrovni EÚ niektoré z týchto výziev rieši smernica 2003/98 o opakovanom použití informácií verejného sektora 23 , zatiaľ čo v odporúčaní 2011/711/EÚ 24 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali dostupnosť databáz obsahujúcich informácie o autorských právach, ktoré sú prepojené na európskej úrovni (napríklad ARROW) a aby vytvorili podmienky v právnych rámcoch na podporu licenčných mechanizmov pre rozsiahlu digitalizáciu a cezhraničnú dostupnosť diel, ktoré už nie sú v predaji.

Viaceré projekty EÚ umožnili prístup online k vzácnym materiálom. V rámci projektu Europeana Regia bolo digitalizovaných viac než 1 000 výnimočných a cenných rukopisov zo stredoveku a obdobia renesancie. Iné sú zamerané na potenciál pre tvorivé opakované použitie digitálneho kultúrneho materiálu, ako napr. Europeana Creative a Europeana Space.

EÚ uznala film ako základnú súčasť európskeho kultúrneho dedičstva a Európsky parlament a Rada preto odporučili, aby členské štáty systematicky zhromažďovali, zachovávali a obnovovali svoje filmové dedičstvo a umožnili jeho použitie na kultúrne a vzdelávacie účely 25 . Komisia monitoruje uplatňovanie týchto odporúčaní 26 a uľahčuje výmenu najlepších postupov v rámci expertnej skupiny pre kinematografiu/podskupiny skupiny pre filmové dedičstvo 27 . Na filmové dedičstvo je zamerané aj nové oznámenie Komisie: Európsky film v digitálnej ére: Prepojenie kultúrnej rozmanitosti a konkurencieschopnosti 28 .

Podpora spolupráce, zvyšovanie informovanosti, odmeňovanie excelentnosti, propagácia hlavných iniciatív EÚ a spomienok

V nadväznosti na predchádzajúci program EÚ pre kultúru bude nový program Kreatívna Európa podporovať cezhraničnú spoluprácu s cieľom presadzovať modernizáciu sektora kultúrneho dedičstva. Podporovaním sietí a platforiem tento program prispeje k zlepšovaniu schopností občianskej spoločnosti pôsobiť na nadnárodnej úrovni. Keďže rozširovanie radov návštevníkov je hlavnou prioritou programu, sektor kultúrneho dedičstva sa bude podporovať v tom, aby sa pokúsil experimentovať s novými spôsobmi na oslovenie rozmanitých typov návštevníkov vrátane mladých ľudí a migrantov.

Bohatstvo kultúrneho dedičstva Európy a snahy o jeho ochranu si zasluhujú, aby ich občania Európy lepšie poznali. Za toto sú v prvom rade zodpovedné vnútroštátne a miestne orgány a sektor kultúrneho dedičstva, ale aj EÚ prispieva celým radom celoeurópskych iniciatív.

Každý rok v septembri v 50 krajinách po celej Európe viac než 20 miliónov ľudí využíva v rámci Dní európskeho dedičstva prístup k tisíckam zriedkavo otvorených lokalít a jedinečných podujatí. Túto iniciatívu vykonávanú na miestnej úrovni podporuje Európska komisia spoločne s Radou Európy.

EÚ pomáha zvyšovať informovanosť o kultúrnom dedičstve prostredníctvom ceny Európskej únie za kultúrne dedičstvo/Europa Nostra, ktorou sa oceňujú príkladné výsledky dosiahnuté v oblasti kultúrneho dedičstva. Toto prestížne ocenenie získalo doteraz 387 miest a projektov.

Iniciatíva Európske hlavné mestá kultúry je ďalšou hlavnou kultúrnou iniciatívou, ktorá dokazuje potenciálne veľkú spoločenskú a ekonomickú návratnosť investícií do kultúrneho dedičstva. Z niektorých hodnotení tejto iniciatívy vyplynula návratnosť až 8 EUR na každé vydané 1 EUR. Titul Európske hlavné mesto kultúry môže tiež vytvoriť významný sociálny a ekonomický odkaz, najmä ak sa začlení do dlhodobej stratégie rozvoja s dôrazom na kultúru a tvorivosť (ako napr. v Essene, Lille a Janove).

Opatrenia na úrovni EÚ sa zameriava špeciálne na zachovanie pamiatky dôležitých udalostí v histórii európskej integrácie a najmä tragických udalostí, akým sú napríklad tie udalosti, ktoré sa spájajú so svetovými vojnami a ktoré presahujú históriu jednotlivých európskych štátov. Značka „Európske dedičstvo“, ktorá začínala na medzivládnej úrovni, upozorňuje na lokality kultúrneho dedičstva, ktoré sú oslavou a symbolom európskej integrácie, ideálov a histórie. Teraz je už plne rozvinutou iniciatívou EÚ a prvé značky boli udelené v apríli 2014.

Cieľom Európskej pamiatky, ktorá je oblasťou programu Európa pre občanov, je podnietiť k úvahám o príčinách totalitných režimov v moderných dejinách Európy. Činnosti sa týkajú aj ďalších určujúcich momentov a kľúčových bodov v nedávnej európskej histórii. Cieľom tejto oblasti je podporovať toleranciu, vzájomné porozumenie, medzikultúrny dialóg a zmierenie, čo povedie k vyrovnaniu sa s minulosťou a k budovaniu budúcnosti.

2.2.Katalyzátor tvorivosti a rastu: väčšie využitie ekonomického potenciálu kultúrneho dedičstva EÚ

Využitie potenciálu kultúrneho dedičstva pre miestny a regionálny rozvoj

Európska politika súdržnosti a politika rozvoja vidieka môžu slúžiť ako nástroj na podporu obnovenia kultúrneho dedičstva, podporu kultúrnych a tvorivých odvetví a na financovanie vzdelávania a zlepšenie zručností odborníkov v oblasti kultúry.

Zachovanie, podpora a správa kultúrneho dedičstva je v súčasnosti na dobrej úrovni podporovaná v rámci štrukturálnych a investičných fondov EÚ (EŠIF). V období rokov 2007 – 2013 bolo z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj pridelených 3,2 mld. EUR na ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, 2,2 mld. EUR na rozvoj kultúrnej infraštruktúry a 553 mil. EUR na kultúrne služby, ktoré sa využili aj na kultúrne dedičstvo.

V období rokov 2014 – 2020 investície EŠIF do kultúrneho dedičstva budú za určitých podmienok aj ďalej oprávnené, a to prostredníctvom priameho financovania, ale aj investícií do obnovy miest, udržateľného rozvoja a podpory malých a stredných podnikov (MSP).

V rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja by investície do kultúry a kultúrneho dedičstva mali byť súčasťou integrovaných a udržateľných stratégií hospodárskeho rozvoja. Môžu pokrývať celý rad činností vo verejnom, neziskovom a súkromnom sektore (najmä MSP) prostredníctvom investícií, ktoré prispievajú priamo k cieľom fondu a investičným prioritám. Investície do kultúrnej infraštruktúry malých rozmerov v rámci územnej stratégie by mali prispievať nielen k rozvoju vnútorného potenciálu, ale aj k podpore sociálneho začleňovania a kvality života, najmä v prípade marginalizovaných spoločenstiev, zlepšením ich prístupu ku kultúrnym a rekreačným službám v mestskom aj vidieckom kontexte.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka bude aj naďalej podporovať starostlivosť o zachovanie a modernizáciu kultúrneho dedičstva vidieka (na tento cieľ bolo v období rokov 2007 – 2013 investovaných 1,2 mld. EUR) a Európsky námorný a rybársky fond bude financovať projekty rozvoja riadené komunitou, ktoré podporujú kultúrne dedičstvo – vrátane námorného kultúrneho dedičstva – v rybárskych oblastiach.

Okrem toho v programovom období 2014 – 2020 projekty obnovy miest vrátane lokalít kultúrneho dedičstva a kultúrnych lokalít budú naďalej využívať mechanizmy finančného inžinierstva (napr. kapitálových úverov alebo záruk). Pripravuje sa nová platforma technického poradenstva pre finančné nástroje (FI-TAP), aby nahradila politickú iniciatívu JESSICA (Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach), ktorú vyvinula Európska komisia a Európska investičná banka v spolupráci s Rozvojovou bankou Rady Európy.

Podpora cestovného ruchu v okolí európskeho kultúrneho a priemyselného dedičstva

Komisia podporuje rozvoj udržateľného, zodpovedného a kvalitného cestovného ruchu vrátane produktov spojených s kultúrnym a priemyselným dedičstvom. Okrem podporovania programu Rady Európy týkajúceho sa kultúrnych trás Európska únia poskytuje granty na vytvorenie alebo zlepšenie európskych kultúrnych trás prechádzajúcich viacerými krajinami a ich spájanie okolo spoločnej témy, ako napr. trasa „EU sky route“, ktorej cieľom je umiestniť Európu na celosvetovú mapu astroturistiky alebo trasa „Liberation Route Europe“ po stopách udalostí z obdobia rokov 1944 – 1945. V rámci týchto trás sa často spájajú menej známe destinácie, čo prispieva k diverzifikácii ponuky cestovného ruchu a zmierneniu tlaku na iné lokality.

Bohaté podmorské kultúrne dedičstvo Európy – vraky lodí a archeologické lokality zaplavené stúpajúcou hladinou morí – je zväčša skryté, ohrozené nárastom ľudských činností na mori a jeho ekonomický potenciál sa nevyužíva. Komisia vytýčila plány na sprístupnenie máp takýchto lokalít, ich ochranu vďaka zaradeniu do územných plánov, a využitie ich potenciálu na prilákanie pobrežného cestovného ruchu poskytujúceho menej neistých pracovných príležitostí. 29

Oživenie starých a rozvoj nových zručností

Veľkou výzvou v oblasti kultúrneho dedičstva je postupné miznutie tradičných zručností a remesiel. Demografické trendy túto situáciu ešte zhoršujú, takže čoskoro môžu chýbať kvalifikované pracovné sily. Veľký dopyt je po novších zručnostiach, napríklad v oblasti informačných technológií, ale zdroje bývajú často obmedzené.

Potrebné je zvýšiť atraktívnosť profesií súvisiacich s kultúrnym dedičstvom a poskytnúť viac príležitostí na priebežnú odbornú prípravu s využitím napríklad možností, ktoré ponúka Európsky sociálny fond.

V nadväznosti na výsledky programu celoživotného vzdelávania program Erasmus+ poskytne viac príležitostí na vzdelávaciu mobilitu a nedostatok zručností bude riešiť podporovaním nadnárodných partnerstiev medzi podnikmi, inštitúciami poskytujúcimi vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a odbornú prípravu. Znalostné aliancie (pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania) a aliancie sektorových zručností (pre odborné vzdelávanie a odbornú prípravu) môžu pomôcť pri navrhovaní a zavádzaní učebných plánov, ktoré spĺňajú nové potreby jednotlivých odvetví a lepšie ich zosúladia s trhom práce. Sektor kultúrneho dedičstva je vhodný na využívanie týchto iniciatív.

Pokračujúce práce na rozvoji profesijných profilov súvisiacich s kultúrnym dedičstvom v rámci Európskej klasifikácie zručností, kompetencií a povolaní (ESCO) tiež zlepšia transparentnosť kvalifikácií a uľahčia cezhraničnú mobilitu špecializovaných pracovníkov.

2.3.Kultúrne dedičstvo v rámci vonkajších vzťahov EÚ

Kultúra je základným prínosom pre oblasť verejnej diplomacie Európy – máme spoločné kultúrne hodnoty a programy financovania s našimi partnermi, čo prispieva k príprave cesty na vytváranie silnejších väzieb medzi jednotlivcami a organizáciami.

EÚ a jej členské štáty aktívne vystupujú v rámci multilaterálnych fór a organizácií, ktoré sú zamerané na politiky kultúrneho dedičstva, napr. Rada Európy 30 a UNESCO 31 , a uskutočňujú bilaterálne dialógy s tretími krajinami a regiónmi, kde dedičstvo zohráva významnú úlohu.

Narastá tiež informovanosť v oblasti vonkajšej politiky EÚ o rizikách, ktorým je kultúrne dedičstvo vystavené, a o prínosoch správne navrhnutých a vykonávaných politík kultúrneho dedičstva k podpore trvalo udržateľného rozvoja, rast v chudobných oblastiach a mierové vzťahy.

Je príležitosťou na uskutočňovanie opatrení EÚ za hranicami Únie. Po celom svete narastá dopyt po európskych odborných znalostiach v oblasti kultúrneho dedičstva 32 a mnohé členské štáty sú ochotné poskytnúť svoje know-how na ochranu lokalít a pomôcť partnerským krajinám rozvíjať udržateľné komunitné stratégie.

Posilnenie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a boj proti nezákonnému obchodovaniu sú prioritami spolupráce medzi EÚ a Afrikou. Témy v oblasti kultúrneho dedičstva sa riešili aj na stretnutí Ázia – Európa (ASEM) a v rámci politických dialógov, ktoré Komisia uskutočňuje so strategickými partnermi, ako napr. Čína, India, Brazília a krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika. Za posledné tri roky presiahla rozvojová pomoc EÚ pre sektor kultúrneho dedičstva v stredomorskom regióne 33 sumu 70 mil. EUR. V juhovýchodnej Európe Rada Európy a Európska komisia spoločne realizovali ľubľanský proces 34 založený na predpoklade, že programy kultúrneho dedičstva prispievajú k stabilite a rozvoju demokratických, mierových a slobodných občianskych spoločností. Správa kultúrneho dedičstva je tiež jednou z priorít kyjevskej iniciatívy 35 zahŕňajúcej krajiny patriace do Východného partnerstva.

V budúcej rozvojovej politike EÚ sa so zreteľom na Program zmien z roku 2011 intervencie v oblasti kultúrneho dedičstva budú hodnotiť podľa toho, ako prispievajú k riešeniu rozvojových priorít, ako napr. posilňovanie občianskej spoločnosti v miestnej správe, riešenie konfliktov a presadzovanie ľudských práv.

3.Ďalší postup: posilňovanie politiky spolupráce na všetkých úrovniach

Spolupráca na úrovni EÚ môže prispievať a rozhodujúcim spôsobom aj prispieva k politikám a správe kultúrneho dedičstva na vnútroštátnej a miestnej úrovni v nadväznosti na článok 167 ZFEÚ („zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo“) a stanovuje viacúrovňový rámec s viacerými zainteresovanými stranami.

Legislatívne opatrenia už boli prijaté v oblastiach pôsobnosti EÚ, napríklad smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 2014/52, ktorej nedávna revízia posilňuje požiadavku, aby členské štáty posúdili vplyvy určitých verejných a súkromných projektov na hmotný majetok a kultúrne dedičstvo. Okrem toho v kontexte programu modernizácie štátnej pomoci podpora kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva sú zahrnuté ako nová kategória pomoci v novom všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách (GBER) 36 . Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách výrazne rozširuje možnosti členských štátov poskytovať „dobrú pomoc“ spoločnostiam bez predchádzajúcej kontroly Komisie, či už vo forme investičnej alebo prevádzkovej pomoci.

Ďalší pracovný plán pre kultúru prijatý Radou, ktorý sa začína v roku 2015, ponúka príležitosť na zintenzívnenie spolupráce medzi členskými štátmi v rámci otvorenej metódy koordinácie. Ministri kultúry štátov EÚ sa nedávno dohodli 37 , že kultúrne dedičstvo by malo byť prioritnou oblasťou budúcej práce v rámci otvorenej metódy koordinácie. K dôležitým otázkam v tejto súvislosti patrí zlepšenie informačnej základne pre politiky, inovácie v oblasti správy kultúrneho dedičstva a najlepšie využívanie štrukturálnych fondov a iných programov EÚ. Kultúrne dedičstvo bude tiež predmetom štruktúrovaného dialógu Komisie s občianskou spoločnosťou.

V záujme zabezpečenia toku informácií s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou a posilnenia rozhrania medzi vnútroštátnymi a európskymi politikami Komisia pracuje na zlepšení prístupu k informáciám o politike EÚ a programovej podpore pre sektor kultúrneho dedičstva na základe podrobného mapovania aktivít všetkých útvarov Komisie, ktoré sa zverejnia online súbežne s týmto oznámením 38 a ktoré sa budú pravidelne prehodnocovať a aktualizovať.

Prostredníctvom programu Tvorivá Európa sa plánuje pilotný projekt podporujúci partnerské učenie medzi mestami a regiónmi, ktorý má prispieť k šíreniu osvedčených postupov v kultúrnych a tvorivých odvetviach vrátane kultúrneho dedičstva. Komisia v spolupráci s Radou Európy bude tiež podporovať rozvoj založený na kultúrnom dedičstve a vedený na lokálnej úrovni na území Únie identifikovaním nových modelov správy so zapojením viacerých zainteresovaných strán a uskutočňovaním priamych experimentov v lokalitách.

Napokon, významná pozornosť sa kultúrnemu dedičstvu venovala na Európskom kultúrnom fóre, ktoré sa koná dvakrát do roka, a bude tomu tak aj v jeho ďalších pokračovaniach.

4.Záver

V tomto oznámení sa skúma, čo môže EÚ urobiť pre zvýšenie vlastnej hodnoty kultúrneho dedičstva a využitie jeho ekonomického a spoločenského potenciálu. Zo skúseností na európskej úrovni vyplýva, že je možné prejsť od ocenenia jedinečnosti vlastného kultúrneho dedičstva k záujmu o kultúrne dedičstvo druhých a k jeho rešpektovaniu.

Komisia vyzýva teraz všetky zainteresované strany, aby sa spoločne zaoberali tým, ako by sa verejné politiky na všetkých úrovniach vrátane úrovne EÚ dali lepšie usporiadať s cieľom poukázať na hodnotu európskeho kultúrneho dedičstva z dlhodobého hľadiska a hľadiska udržateľnosti a vypracovať integrovaný prístup k jeho zachovaniu a zveľaďovaniu.

(1) Článok 36 ZFEÚ umožňuje zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru na ochranu národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu. Smernica 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu bola prijatá na základe článku 114 ZFEÚ na zabezpečenie navrátenia kultúrnych predmetov, ktoré sú klasifikované ako národné kultúrne bohatstvo v zmysle článku 36 ZFEÚ. Táto smernica bola teraz prepracovaná smernicou 2014/60/EÚ. Nariadením Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru sa zavádzajú ustanovenia, aby sa zabezpečilo, že tento vývoz podlieha jednotným kontrolám na vonkajších hraniciach Únie. V článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ je stanovené, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom.

(2) KOM(2007) 242 v konečnom znení a Uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru.

(3) ec.europa.eu/culture/policy/strategic-framework/european-coop_en.htm .

(4) ec.europa.eu/debate-future-europe/new-narrative/pdf/declaration_sk.pdf .

(5) Pri príprave tohto oznámenia sa čerpalo z práce, ktorú vykonala skupina pre reflexiu v rámci po sebe nasledujúcich predsedníctiev EÚ „EÚ a kultúrne dedičstvo“, počnúc Bruggským vyhlásením v rámci belgického predsedníctva v roku 2010 ( www.culture-dev.eu/pdf/fr/DeclarationofBrugesEN.pdf ) a pokračujúc počas litovského predsedníctva v roku 2013 a gréckeho predsedníctva v roku 2014. Významné príspevky prišli tiež z Fóra riaditeľov európskych pamiatkových inštitúcií (European Heritage Heads Forum) a Právneho fóra pre oblasť európskeho dedičstva (European Heritage Legal Forum), ako aj Aliancie pre európske dedičstvo 3.3. (European Heritage Alliance 3.3).

(6) Závery Rady o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu prijaté 21. mája 2014: register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%209129%202014%20INIT .

(7) ec.europa.eu/culture/policy/culture-policies/cultural-heritage_en.htm .

(8) www.eenc.info/news/the-social-and-economic-value-of-cultural-heritage-literature-review .

(9) www.fiec.eu/en/library-619/key-figures.aspx .

(10) www.economie.gouv.fr/files/03-rapport-igf-igac-culture-economie.pdf .

(11) hc.english-heritage.org.uk/content/pub/HC-Eng-2010 .

(12) www.wttc.org/site_media/uploads/downloads/european_union2014.pdf , referenčný výmenný kurz USD/EUR podľa ECB na rok 2013 je 1,3281.

(13) epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Tourism_industries_-_economic_analysis .

(14) Prieskum Eurobarometer o postojoch Európanov k cestovnému ruchu ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_328_en.pdfEUROBAROMETER .

(15) www.europanostra.org/UPLOADS/FILS/Amsterdam_declaration_as%20adopted%20by%20GA_11062011.pdf .

(16) Osobitná správa EUROBAROMETER č. 399 o prístupe ku kultúre a účasti na nej (2013): ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_399_en.pdf .

(17) www.enumerate.eu/fileadmin/ENUMERATE/documents/ENUMERATE-Digitisation-Survey-2014.pdf .

(18) Európska investičná banka v spolupráci so združením Europa Nostra podporuje tiež ochranu každoročne vybraných siedmich najviac ohrozených lokalít v Európe: www.europanostra.org/7-most-endangered . 

(19) www.jpi-culturalheritage.eu/ a  www.heritageportal.eu .

(20) ec.europa.eu/research/infrastructures/pdf/esfri-strategy_report_and_roadmap.pdf .

(21) Rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020.

(22) ec.europa.eu/research/participants/portal/desktop/en/opportunities/h2020/topics/2102-reflective-9-2014.html .

(23) Smernica 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora.

(24) Odporúčanie Komisie 2011/711/EU z 27. októbra 2011 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov.

(25) Odporúčanie 2005/865/ES o filmovom dedičstve a konkurencieschopnosti súvisiacich priemyselných činností.

(26) Správy z rokov 2008, 2010 a 2012 sú k dispozícii na ec.europa.eu/digital-agenda/en/protection-film-heritage . 

(27) ec.europa.eu/digital-agenda/en/cinema-expert-group-subgroup-film-heritage .

(28) ec.europa.eu/culture/library/reports/com272_en.pdf .

(29) COM(2014) 254 o inovácii v modrej ekonomike, COM(2013) 133 o námornom priestorovom plánovaní.

(30) Rámcový dohovor Rady Európy z roku 2011 o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (Faro dohovor) inovačným spôsobom spája spoločné dedičstvo Európy s ľudskými právami a základnými slobodami. Zahŕňa tiež definíciu kultúrneho dedičstva, ktorá, ako sa ukázalo, má veľký význam.

(31) Deklarácia z Hangzhou prijatá na medzinárodnom kongrese UNESCO „Kultúra: kľúč k trvalo udržateľnému rozvoju“ (15. – 17. mája 2013) vyzýva k plnej integrácii kultúry do stratégií trvalo udržateľného rozvoja na celom svete a k posilneniu vnútroštátnych politík a programov s cieľom zabezpečiť ochranu a propagáciu kultúrneho dedičstva.

(32) Napríklad spolupráca v boji proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnymi statkami aj pri ochrane národných archívov sú výslovne uvedené v záverečnej deklarácii štvrtého samitu EÚ-Afrika, ktorý sa konal 2. – 3. apríla 2014.

(33) www.euromedheritage.net/ .

(34) ec.europa.eu/culture/documents/ce_precatalogue_ljubljana_e.pdf .

(35) www.coe.int/t/dg4/cultureheritage/cooperation/Kyiv/default_en.asp .

(36) Nariadenie Komisie (ES) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy.

(37) Závery Rady o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu, 21. mája 2014.

(38) ec.europa.eu/culture/policy/culture-policies/cultural-heritage_en.htm .