52014DC0424

Odporúčanie

ODPORÚČANIA RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska na rok 2014

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho článok 9 ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie[2],

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[3],

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1) Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2) Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3) Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných pák, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4) Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2013, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Rumunska na roky 2012 – 2016.

(5) Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu[4], čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej politiky na rok 2014. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[5].

(6) Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7) Rumunsko predložilo 6. mája 2014 svoj národný program reforiem na rok 2014 a 5. mája 2014 svoj konvergenčný program na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(8) Rada 22. októbra 2013 prijala rozhodnutie 2013/531/EÚ o poskytnutí preventívnej strednodobej finančnej pomoci Únie Rumunsku vo výške 2 miliárd EUR, a to do septembra 2015. Preventívna strednodobá finančná pomoc poskytnutá Rumunsku v rámci systému pomoci platobným bilanciám členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny, je za súčasných okolností primeraná vzhľadom na nestabilné kapitálové toky, ktoré zasahujú najmä rozvíjajúce sa trhy, riziká, ktoré ohrozujú makroekonomický scenár, a pretrvávajúcu zraniteľnosť v bankovom sektore. Aj keď Rumunsko pri súčasných podmienkach na trhu nezamýšľa požiadať o vyplatenie žiadnej splátky, možno očakávať, že preventívna pomoc pomôže konsolidovať makroekonomickú, rozpočtovú a finančnú stabilitu a prostredníctvom realizácie štrukturálnych reforiem zvýšiť odolnosť a rastový potenciál rumunskej ekonomiky. Memorandum o porozumení zo 6. novembra 2013 a jeho následné dodatky, ktoré stanovujú podmienky, ktoré je potrebné splniť v prípade preventívnej pomoci EÚ, dopĺňajú a podporujú odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v rámci európskeho semestra. Preventívna pomoc EÚ bude podmienená vykonaním komplexného programu hospodárskej politiky s osobitným zameraním na opatrenia štrukturálnej reformy vrátane odporúčaní pre Rumunsko prijatých v rámci európskeho semestra, ktoré sa týkajú administratívnej kapacity, reforiem trhu s výrobkami, podnikateľského prostredia, trhov práce, dôchodkov, štátnych podnikov a zdravotníctva. Tento program neoslobodzuje Rumunskú vládu od plného vykonania odporúčaní pre Rumunsko prijatých v rámci európskeho semestra. K určovaniu priorít, vykonávaniu a koordinácii politík, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie memoranda o porozumení a odporúčaní pre Rumunsko prijatých v rámci európskeho semestra, by sa malo pristupovať tak, aby sa rozhodnutia prijímali koherentným spôsobom.

(9) Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v konvergenčnom programe na rok 2014 je dosiahnuť v roku 2015 strednodobý cieľ spočívajúci v štrukturálnom deficite na úrovni 1% HDP, čo zodpovedá požiadavke uvedenej v Pakte stability a rastu, a na tomto cieli následne zotrvať. Rumunsko má v prípade spoločne financovaných projektov možnosť v roku 2014 dočasne sa odchýliť od postupu úprav zameraného na dosiahnutie strednodobého cieľa. Táto dočasná odchýlka sa musí vykompenzovať nasledujúci rok. V programe sa plánuje stabilizácia (prepočítaného) štrukturálneho salda v roku 2014 a zlepšenie o 0,8 % HDP v roku 2015. Výdavky by mali narastať rovnakým tempom ako referenčná hodnota pre výdavky v roku 2014 i 2015. Pomer dlhu k HDP by mal v roku 2015 dosiahnuť úroveň 40 % a v rokoch 2016 – 2017 by mal klesnúť. Celkovo je rozpočtová stratégia uvedená v programe v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je vierohodný. Je zhruba v súlade s prognózou Komisie z jari 2014. Odhad potencionálneho HDP, z ktorého vychádza konvergenčný program, je však mierne vyšší, a to najmä z dôvodu optimistickejšieho výhľadu v súvislosti s trhom práce. V prípade rozpočtových plánov na rok 2014 hrozia riziká nepriaznivého vývoja v súvislosti s kontrolou výdavkov a nižším výberom daní, než sa očakávalo. Okrem toho na obdobie od roku 2015 neboli doposiaľ špecifikované opatrenia, z ktorých vychádza navrhovaný fiškálny postup. Napriek miernemu zhoršeniu štrukturálneho salda v roku 2014 a vzhľadom na možnosť dočasného odklonu v prípade spoločne financovaných projektov Rumunsko podľa prognózy Komisie dodržiava požiadavky Paktu stability a rastu na rok 2014. V roku 2015 hrozí vzhľadom na potrebnú kompenzáciu za dočasný odklon, ktorý sa umožňuje v prípade spoločne financovaných projektov, významné odchýlenie od požadovanej štrukturálnej úpravy. Okrem toho sa Rumunsko má podľa prognózy v roku 2015 odchýliť od referenčnej hodnoty pre výdavky. Na základe posúdenia programu a prognózy Komisie podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 Rada dospela k záveru, že v roku 2015 program so sebou prináša riziká významného odklonu od požiadaviek preventívnej časti.

(10) Daňové podvody a úniky v oblasti DPH vrátane cezhraničných systémov, v oblasti spotrebných daní, príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia a daní z príjmu sú aj naďalej veľkým problémom. Hmatateľný pokrok, ktorý sa dosiahol v boji proti nelegálnej práci, je obmedzený a účinnosť stratégie pre zlepšenie daňovej disciplíny brzdí nedostatok realistických a záväzných vykonávacích opatrení a nedostatočný dôraz na prevenciu. Realizuje sa reforma zameraná na zvýšenie efektívnosti daňovej správy, pričom cezhraničná administratívna spolupráca, najmä v oblasti DPH, je stále slabá. Daňové zaťaženie osôb s nízkymi a stredne vysokými príjmami je aj naďalej vysoké a podnecuje k nelegálnej práci a k priznávaniu nižších zárobkov. V oblasti environmentálnych daní sa dosiahol určitý pokrok vďaka zlepšeniu systému zdanenia vozidiel a zvýšeniu spotrebných daní z paliva, ktoré sa teraz automaticky indexujú. Rumunsko čelí rizikám v oblasti dlhodobej udržateľnosti, a to najmä v dôsledku výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva. Vzhľadom na nízky podiel medzi zamestnanými prispievateľmi a ľuďmi poberajúcimi dôchodky existujú obavy súvisiace s udržateľnosťou a primeranosťou dôchodkového systému. Rumunsko prijalo kroky v záujme zjednotenia dôchodkového veku mužov a žien od roku 2035.

(11) Nedostatočné využívanie zdrojov a zlé riadenie zvyšujú riziko fiškálnej neudržateľnosti v zdravotníctve. Často sa vyskytujúce neoficiálne platby vo verejnom zdravotníctve ešte viac obmedzujú prístupnosť, efektívnosť a kvalitu systému. Začali sa realizovať reformy na zlepšenie efektívnosti zdravotníckeho sektora a jeho finančnej udržateľnosti, ale je potrebné vynakladať trvalé úsilie. Niektoré opatrenia sú poznačené omeškaním a nedostatkom finančných zdrojov, ako aj nízkou kapacitou služieb. Znížením nadmerného využívania hospitalizácie pacientov a posilnením základnej starostlivosti a systémov odosielania na vyšetrenie dôjde k zvýšeniu nákladovej efektívnosti. Začali sa vykonávať ďalšie reformy systému zdravotnej starostlivosti, ktorých cieľom je zlepšenie zdravia obyvateľstva prostredníctvom podpory, okrem iného, spravodlivého prístupu ku kvalitným zdravotníckym službám.

(12) Vysoký podiel ekonomicky neaktívneho obyvateľstva, nedostatočné využívanie pracovného potenciálu a potreba zvýšiť kvalitu a produktivitu pracovnej sily sú aj naďalej kľúčovými výzvami na rumunskom trhu práce. Kvalita verejných služieb vyhľadávania zamestnania a rekvalifikačných služieb je aj napriek určitým opatreniam menšieho rozsahu stále nízka. Obmedzené zdroje, ktoré sú k dispozícii verejným službám zamestnanosti, a nedostatočné meranie výsledkov bránia v efektívnom poskytovaní personalizovaných služieb pre uchádzačov o zamestnanie, služieb pre zamestnávateľov a v zlúčení aktívnych a pasívnych politík trhu práce. Rumunsko má vysoký podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (17,3 % v roku 2013). Národná stratégia pre aktívne starnutie, ktorou sa malo podporiť zvýšenie miery zamestnanosti u starších pracovníkov, bola odložená a momentálne je naplánovaná na koniec roka 2014.

(13) Neexistujú žiadne transparentné pokyny na stanovenie minimálnej mzdy, ktoré by zapájali sociálnych partnerov a boli by zamerané na podporu zamestnanosti a konkurencieschopnosti a udržateľné zachovávanie pracovných príjmov.

(14) Reforma vzdelávania z roku 2011, ktorou sa stanovil dlhodobý program na zvýšenie kvality vzdelávania na všetkých úrovniach, doposiaľ ešte nebola plne zavedená z dôvodu nedostatočných finančných a ľudských zdrojov. Po prudkom poklese účasti na odbornom vzdelávaní a príprave za posledných dvadsať rokov sa v posledných rokoch začali realizovať viaceré reformy a pilotné projekty, ale dostupnosť odborného vzdelávania a prípravy, ich relevantnosť pre trh práce a zapojenie podnikov do učenia sa prácou a učňovskej prípravy sú stále na nízkej úrovni. V prípade osôb s ukončeným terciárnym vzdelávaním existuje významný nepomer medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami a väzba medzi podnikmi a akademickou obcou je stále slabá, o čom svedčí vysoká miera nezamestnanosti a skutočnosť, že mnohí absolventi univerzít sú zamestnaní buď v profesiách, ktoré nezodpovedajú ich odbornej príprave alebo v zamestnaniach, ktoré si vyžadujú nižšiu úroveň kvalifikácie. Účasť na aktivitách celoživotného vzdelávania je aj naďalej medzi najnižšími v EÚ. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je stále jednou z najvyšších v EÚ, pričom teraz je vyššia než v roku 2010 a týka sa predovšetkým rómskeho obyvateľstva. Zamestnanosť žien brzdí nedostatočné zabezpečenie cenovo dostupných kvalitných zariadení starostlivosti o deti a obmedzený prístup k nim, a to najmä pokiaľ ide o deti vo veku od 0 do 3 rokov.

(15) Významným problémom je aj naďalej znižovanie chudoby. Napriek pomerne stálej situácii v oblasti zamestnanosti, hrubé príjmy domácností klesajú a narastajú nerovnosti medzi príjmami. Obzvlášť sa to týka rodín s deťmi. Obmedzený pokrok sa zaznamenal v snahe o urýchlenie prechodu z inštitucionálnej na alternatívnu starostlivosť o deti, ktorým bola odopretá rodičovská starostlivosť. Vo veľkých ubytovacích zariadeniach je stále veľmi vysoký počet osôb so zdravotným postihnutím, kým komunitné služby pre osoby so zdravotným postihnutím nie sú dostatočne rozvinuté. Nízka miera poberania sociálnych dávok, ich rozsah a primeranosť sú aj naďalej problémom z hľadiska efektívneho využívania sociálnych dávok pri znižovaní chudoby. Zavedenie minimálneho príjmu, ktorý pozostáva z kombinácie troch existujúcich sociálnych dávok (garantovaný minimálny príjem, rodinné prídavky a prídavky na vykurovanie), ktoré bolo naplánované na rok 2015, sa odložilo. Realizácia národnej stratégie pre začlenenie Rómov sa začala v roku 2012, ale finančné prostriedky vyčlenené na vykonávanie kľúčových akčných plánov boli nedostatočné a jej výsledky sú skromné. Revízia stratégie a vykonávanie zrevidovaných akčných plánov sa odložilo.

(16) Hlavnou výzvou pre Rumunsko zostáva nedostatočná schopnosť orgánov verejnej správy prijímať a vykonávať politiky, čo brzdí celkový rozvoj krajiny, podnikateľského prostredia a kapacity pre verejné investície a zároveň to neumožňuje poskytovať verejné služby primeranej kvality. Štrukturálne príčiny, ktoré viedli k nízkej administratívnej kapacite, boli zanalyzované v roku 2013. Na základe toho sa v súčasnosti pripravuje stratégia na posilnenie verejnej správy na roky 2014 – 2020, ktorá sa má podľa očakávania dokončiť v polovici roku 2014.

(17) Napriek významnému pokroku je miera čerpania fondov EÚ aj naďalej jednou z najnižších v EÚ. Trvale slabé systémy správy a kontroly a postupy verejného obstarávania môžu mať negatívny dosah na prípravy ďalšej generácie programov a na ich vykonávanie. Právne predpisy v oblasti verejného obstarávania sú poznačené nestálosťou a nedostatkom koherentnosti. Inštitucionálny rámec charakterizovaný pôsobením viacerých aktérov a často sa prekrývajúcimi zodpovednosťami, nie je vybavený na riešenie nedostatkov a na poskytnutie vhodných pokynov pre obstarávateľov. Korupcia a konflikty záujmov aj naďalej vzbudzujú obavy u obstarávateľov. Očakáva sa, že systém predbežných kontrol zameraných na konflikty záujmov pri udeľovaní zákaziek v rámci verejného obstarávania začne fungovať koncom roku 2014.

(18) Nízka kvalita právnych predpisov a nedostatočná transparentnosť a predvídateľnosť regulačného rámca sťažujú situáciu pre podniky a občanov. Postupy na získanie elektrickej energie, vybavovanie stavebných povolení a platenie daní sú stále zložité. Nejasnosti ohľadom vlastníckych práv k pôde predstavujú ďalší problém pre podnikateľské prostredie v Rumunsku, kde je v systéme pozemkových kníh zaevidovaných menej než 50 % práv k nehnuteľnostiam a len okolo 15 % záznamov o nehnuteľnostiach bolo overených a digitálne zaevidovaných. Rumunsko dosiahlo určitý pokrok pri zlepšovaní kvality, nezávislosti a efektívnosti rumunského súdnictva a v boji proti korupcii, ale tieto problémy aj naďalej vzbudzujú obavy u podnikov, ktoré sa domáhajú účinnej nápravy. Na politickej a administratívnej úrovni existuje stále silný odpor voči opatreniam v oblasti bezúhonnosti a boja proti korupcii.

(19) Cenová regulácia na trhu s elektrickou energiou sa v prípade priemyselných zákazníkov skončila v roku 2013 a prebieha postupné odstraňovanie cenovej regulácie plynu a elektrickej energie. Efektívnosť a transparentnosť riadenia štátnych podnikov v týchto sektoroch predstavuje veľký problém. Očakáva sa, že deregulácia cien v oblasti energetiky poskytne stimuly na zlepšenie energetickej efektívnosti, hoci ďalšie zlepšenie energetickej efektívnosti v sektore bývania, centrálneho vykurovania, priemyslu a mestskej dopravy si vyžaduje konkrétne opatrenia a záväzky v oblasti zdrojov. Začlenenie rumunských trhov s elektrickou energiou a s plynom do trhov EÚ nebolo dokončené a aj naďalej existujú významné prekážky pri zavádzaní cezhraničných prepojení pre plyn, ktoré by prispeli k zvýšeniu diverzifikácie dodávok plynu.

(20) Nedostatočne rozvinutá základná dopravná infraštruktúra je aj naďalej prekážkou rastu Rumunska. Rýchly nárast vozidlového parku a nízka kvalita cestnej infraštruktúry brzdia podnikanie a hospodárstvo. Zlá údržba železničnej siete má vplyv na bezpečnosť a spoľahlivosť. Nákladná doprava na vnútrozemských vodných cestách zaostáva za svojim potenciálom, a to najmä na Dunaji. Neefektívnosť a netransparentnosť riadenia štátnych podnikov v odvetví dopravy brzdí rozvoj sieťových infraštruktúr.

(21) V rámci európskeho semestra Komisia vykonala komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rumunska. Komisia posúdila konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rumunsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Európskej únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 8.

(22) Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program Rumunska a jej stanovisko je premietnuté[6] najmä do ďalej uvedeného odporúčania 2,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Rumunsko prijalo v období rokov 2014 – 2015 opatrenia s cieľom:

1.           Vykonať program finančnej pomoci EÚ/MMF prostredníctvom bezvýhradného splnenia politických podmienok uvedených v memorande o porozumení zo 6. novembra 2013 a v jeho následných dodatkoch, ktoré dopĺňajú a podporujú odporúčania pre Rumunsko prijaté v rámci európskeho semestra.

2.           Vykonať rozpočtovú stratégiu na rok 2014, významne posilniť rozpočtové snahy s cieľom zabezpečiť dosiahnutie strednodobého cieľa v roku 2015 v súlade so záväzkami prijatými v rámci programu na zlepšenie platobnej bilancie a zohľadnenými v konvergenčnom programe na rok 2014, a to najmä konkretizáciou východiskových opatrení, a následne zotrvať na strednodobom cieli. Zlepšiť výber daní tým, že bude pokračovať vo vykonávaní komplexnej stratégie na zlepšenie daňovej disciplíny a zintenzívniť snahy o zníženie podvodov v oblasti DPH. Bojovať proti nelegálnej práci. Znížiť daňové zaťaženie u osôb s nízkymi a stredne vysokými príjmami spôsobom, ktorý neovplyvní rozpočet. Dokončiť dôchodkovú reformu, ktorá sa začala realizovať v roku 2010, zjednotením dôchodkového veku mužov a žien.

3.           Zrýchliť reformy v zdravotníctve v záujme zvýšenia jeho efektívnosti, kvality a prístupnosti, a to aj pre znevýhodnené osoby a pre vzdialené a izolované komunity. Zvýšiť úsilie o obmedzenie neoficiálnych platieb, a to aj prostredníctvom náležitých systémov riadenia a kontroly.

4.           Posilniť opatrenia aktívnej politiky trhu práce a kapacity Národnej agentúry pre zamestnanosť. Venovať osobitnú pozornosť aktivácii nezaregistrovaných mladých ľudí. Posilniť opatrenia na podporu zamestnateľnosti starších pracovníkov. Po porade so sociálnymi partnermi zaviesť jasné pokyny na transparentné stanovenie minimálnej mzdy berúc do úvahy podmienky v hospodárstve a na trhu práce.

5.           Zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy, učňovskej prípravy, terciárneho vzdelávania a celoživotného vzdelávania, ako aj zlepšiť prístup k nim a prispôsobiť tieto formy vzdelávania potrebám trhu práce. Zabezpečiť lepší prístup k predškolskej výchove detí a k starostlivosti o ne.

6.           V záujme zníženia chudoby zvýšiť efektívnosť a účinnosť sociálnych transferov, najmä v prípade detí, a pokračovať v reforme sociálnej pomoci prostredníctvom posilnenia jej väzieb na aktivačné opatrenia. Zintenzívniť úsilie pri realizácii plánovaných opatrení, ktoré majú uľahčiť integráciu rómskeho obyvateľstva na trh práce, zvýšiť školskú dochádzku a znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky prostredníctvom partnerského prístupu a dôsledného monitorovacieho mechanizmu.

7.           Zintenzívniť snahy o posilnenie kapacít verejnej správy, najmä zlepšením efektívnosti, riadenia ľudských zdrojov, nástrojov na prijímanie rozhodnutí a koordinácie v rámci jednotlivých úrovniach verejnej správy a medzi týmito úrovňami, ako aj posilnením transparentnosti, bezúhonnosti a zodpovednosti. Urýchliť čerpanie fondov EÚ, posilniť systémy riadenia a kontroly a zlepšiť kapacity strategického plánovania vrátane viacročného plánovania rozpočtu. Zaoberať sa pretrvávajúcimi nedostatkami vo verejnom obstarávaní. Pokračovať v zlepšovaní kvality a efektívnosti súdnictva, bojovať proti korupcii na všetkých úrovniach a zabezpečiť účinné vykonávanie súdnych rozhodnutí.

8.           Podporovať hospodársku súťaž a efektívnosť v energetike a v odvetví dopravy. Urýchliť reformu v oblasti riadenia štátnych podnikov v energetike a v odvetví dopravy a zvýšiť ich efektívnosť. Zlepšiť a zefektívniť politiky v oblasti energetickej efektívnosti. Zlepšiť cezhraničné začlenenie energetických sietí a prioritne umožniť fyzické spätné toky v plynových prepojeniach.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[2]               COM(2014) 424 final.

[3]               P7_TA(2014)0128 a P7_TA(2014)0129.

[4]               COM(2013) 800 final.

[5]               COM(2013) 790 final.

[6]               Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.