EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014DC0424
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on Romania’s 2014 national reform programme and delivering a Council opinion on Romania’s 2014 convergence programme
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska na rok 2014_x000b_
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska na rok 2014_x000b_
/* COM/2014/0424 final */
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2014_x000b__x000b_a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska na rok 2014_x000b_ /* COM/2014/0424 final - 2014/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem
Rumunska na rok 2014
a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska
na rok 2014
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami
a ich koordinácii[1],
a najmä na jeho článok 9 ods. 2, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[2], so zreteľom na uznesenia Európskeho
parlamentu[3], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a
finančného výboru, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
sociálnu ochranu, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
hospodársku politiku, keďže: (1)
Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh
Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a
zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii
hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých
sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného
rastu a konkurencieschopnosti. (2)
Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla
2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske
politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010
prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti
členských štátov, ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“.
Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia
zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike
zamestnanosti. (3)
Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 29. júna 2012 rozhodli
o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný
rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny
s využitím všetkých možných pák, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že
treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým
sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa
2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny. (4)
Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie, ktoré
sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2013, a vydala svoje
stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Rumunska na roky
2012 – 2016. (5)
Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný
prieskum rastu[4],
čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej
politiky na rok 2014. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia
(EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[5]. (6)
Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority
na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj
opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať
diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné
úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast
a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti
a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu. (7)
Rumunsko predložilo 6. mája 2014 svoj národný
program reforiem na rok 2014 a 5. mája 2014 svoj konvergenčný program
na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva
tieto programy posudzovali súčasne. (8)
Rada 22. októbra 2013 prijala rozhodnutie
2013/531/EÚ o poskytnutí preventívnej strednodobej finančnej pomoci
Únie Rumunsku vo výške 2 miliárd EUR, a to do septembra 2015.
Preventívna strednodobá finančná pomoc poskytnutá Rumunsku v rámci
systému pomoci platobným bilanciám členských štátov, ktoré nepatria do
eurozóny, je za súčasných okolností primeraná vzhľadom na nestabilné
kapitálové toky, ktoré zasahujú najmä rozvíjajúce sa trhy, riziká, ktoré
ohrozujú makroekonomický scenár, a pretrvávajúcu zraniteľnosť v
bankovom sektore. Aj keď Rumunsko pri súčasných podmienkach na trhu
nezamýšľa požiadať o vyplatenie žiadnej splátky, možno
očakávať, že preventívna pomoc pomôže konsolidovať
makroekonomickú, rozpočtovú a finančnú stabilitu a prostredníctvom
realizácie štrukturálnych reforiem zvýšiť odolnosť a rastový
potenciál rumunskej ekonomiky. Memorandum o porozumení zo 6. novembra
2013 a jeho následné dodatky, ktoré stanovujú podmienky, ktoré je potrebné
splniť v prípade preventívnej pomoci EÚ, dopĺňajú
a podporujú odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v rámci
európskeho semestra. Preventívna pomoc EÚ bude podmienená vykonaním komplexného
programu hospodárskej politiky s osobitným zameraním na opatrenia
štrukturálnej reformy vrátane odporúčaní pre Rumunsko prijatých
v rámci európskeho semestra, ktoré sa týkajú administratívnej kapacity,
reforiem trhu s výrobkami, podnikateľského prostredia, trhov práce,
dôchodkov, štátnych podnikov a zdravotníctva. Tento program neoslobodzuje
Rumunskú vládu od plného vykonania odporúčaní pre Rumunsko prijatých v
rámci európskeho semestra. K určovaniu priorít, vykonávaniu
a koordinácii politík, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie memoranda
o porozumení a odporúčaní pre Rumunsko prijatých v rámci európskeho
semestra, by sa malo pristupovať tak, aby sa rozhodnutia prijímali
koherentným spôsobom. (9)
Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej
v konvergenčnom programe na rok 2014 je dosiahnuť v roku 2015
strednodobý cieľ spočívajúci v štrukturálnom deficite na úrovni
1% HDP, čo zodpovedá požiadavke uvedenej v Pakte stability
a rastu, a na tomto cieli následne zotrvať. Rumunsko má
v prípade spoločne financovaných projektov možnosť v roku 2014
dočasne sa odchýliť od postupu úprav zameraného na dosiahnutie
strednodobého cieľa. Táto dočasná odchýlka sa musí vykompenzovať
nasledujúci rok. V programe sa plánuje stabilizácia (prepočítaného)
štrukturálneho salda v roku 2014 a zlepšenie o 0,8 % HDP v
roku 2015. Výdavky by mali narastať rovnakým tempom ako referenčná
hodnota pre výdavky v roku 2014 i 2015. Pomer dlhu k HDP by mal
v roku 2015 dosiahnuť úroveň 40 % a v rokoch 2016 – 2017
by mal klesnúť. Celkovo je rozpočtová stratégia uvedená
v programe v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu.
Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je
vierohodný. Je zhruba v súlade s prognózou Komisie z jari 2014. Odhad
potencionálneho HDP, z ktorého vychádza konvergenčný program, je však
mierne vyšší, a to najmä z dôvodu optimistickejšieho výhľadu
v súvislosti s trhom práce. V prípade rozpočtových plánov
na rok 2014 hrozia riziká nepriaznivého vývoja v súvislosti
s kontrolou výdavkov a nižším výberom daní, než sa očakávalo.
Okrem toho na obdobie od roku 2015 neboli doposiaľ špecifikované
opatrenia, z ktorých vychádza navrhovaný fiškálny postup. Napriek miernemu
zhoršeniu štrukturálneho salda v roku 2014 a vzhľadom na
možnosť dočasného odklonu v prípade spoločne financovaných
projektov Rumunsko podľa prognózy Komisie dodržiava požiadavky Paktu
stability a rastu na rok 2014. V roku 2015 hrozí vzhľadom na
potrebnú kompenzáciu za dočasný odklon, ktorý sa umožňuje v prípade
spoločne financovaných projektov, významné odchýlenie od požadovanej
štrukturálnej úpravy. Okrem toho sa Rumunsko má podľa prognózy v roku
2015 odchýliť od referenčnej hodnoty pre výdavky. Na
základe posúdenia programu a prognózy Komisie podľa nariadenia
Rady (ES) č. 1466/97 Rada dospela k záveru, že v roku 2015
program so sebou prináša riziká významného odklonu od požiadaviek preventívnej
časti. (10)
Daňové podvody a úniky v oblasti DPH
vrátane cezhraničných systémov, v oblasti spotrebných daní, príspevkov do
systému sociálneho zabezpečenia a daní z príjmu sú aj
naďalej veľkým problémom. Hmatateľný pokrok, ktorý sa dosiahol
v boji proti nelegálnej práci, je obmedzený a účinnosť
stratégie pre zlepšenie daňovej disciplíny brzdí nedostatok realistických
a záväzných vykonávacích opatrení a nedostatočný dôraz na
prevenciu. Realizuje sa reforma zameraná na zvýšenie efektívnosti daňovej
správy, pričom cezhraničná administratívna spolupráca, najmä
v oblasti DPH, je stále slabá. Daňové zaťaženie osôb
s nízkymi a stredne vysokými príjmami je aj naďalej vysoké
a podnecuje k nelegálnej práci a k priznávaniu nižších
zárobkov. V oblasti environmentálnych daní sa dosiahol určitý pokrok
vďaka zlepšeniu systému zdanenia vozidiel a zvýšeniu spotrebných daní
z paliva, ktoré sa teraz automaticky indexujú. Rumunsko čelí rizikám
v oblasti dlhodobej udržateľnosti, a to najmä v dôsledku
výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva. Vzhľadom na nízky
podiel medzi zamestnanými prispievateľmi a ľuďmi
poberajúcimi dôchodky existujú obavy súvisiace s udržateľnosťou
a primeranosťou dôchodkového systému. Rumunsko prijalo kroky v záujme
zjednotenia dôchodkového veku mužov a žien od roku 2035. (11)
Nedostatočné využívanie zdrojov a zlé
riadenie zvyšujú riziko fiškálnej neudržateľnosti v zdravotníctve.
Často sa vyskytujúce neoficiálne platby vo verejnom zdravotníctve ešte
viac obmedzujú prístupnosť, efektívnosť a kvalitu systému.
Začali sa realizovať reformy na zlepšenie efektívnosti zdravotníckeho
sektora a jeho finančnej udržateľnosti, ale je potrebné
vynakladať trvalé úsilie. Niektoré opatrenia sú poznačené omeškaním
a nedostatkom finančných zdrojov, ako aj nízkou kapacitou služieb.
Znížením nadmerného využívania hospitalizácie pacientov a posilnením základnej
starostlivosti a systémov odosielania na vyšetrenie dôjde k zvýšeniu
nákladovej efektívnosti. Začali sa vykonávať ďalšie reformy
systému zdravotnej starostlivosti, ktorých cieľom je zlepšenie zdravia
obyvateľstva prostredníctvom podpory, okrem iného, spravodlivého prístupu
ku kvalitným zdravotníckym službám. (12)
Vysoký podiel ekonomicky neaktívneho
obyvateľstva, nedostatočné využívanie pracovného potenciálu
a potreba zvýšiť kvalitu a produktivitu pracovnej sily sú aj
naďalej kľúčovými výzvami na rumunskom trhu práce. Kvalita
verejných služieb vyhľadávania zamestnania a rekvalifikačných
služieb je aj napriek určitým opatreniam menšieho rozsahu stále nízka.
Obmedzené zdroje, ktoré sú k dispozícii verejným službám zamestnanosti, a
nedostatočné meranie výsledkov bránia v efektívnom poskytovaní
personalizovaných služieb pre uchádzačov o zamestnanie, služieb pre
zamestnávateľov a v zlúčení aktívnych a pasívnych
politík trhu práce. Rumunsko má vysoký podiel mladých ľudí, ktorí nie sú
zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (17,3 %
v roku 2013). Národná stratégia pre aktívne starnutie, ktorou sa malo
podporiť zvýšenie miery zamestnanosti u starších pracovníkov, bola
odložená a momentálne je naplánovaná na koniec roka 2014. (13)
Neexistujú žiadne transparentné pokyny na
stanovenie minimálnej mzdy, ktoré by zapájali sociálnych partnerov a boli
by zamerané na podporu zamestnanosti a konkurencieschopnosti
a udržateľné zachovávanie pracovných príjmov. (14)
Reforma vzdelávania z roku 2011, ktorou sa stanovil
dlhodobý program na zvýšenie kvality vzdelávania na všetkých úrovniach, doposiaľ
ešte nebola plne zavedená z dôvodu nedostatočných finančných
a ľudských zdrojov. Po prudkom poklese účasti na odbornom
vzdelávaní a príprave za posledných dvadsať rokov sa
v posledných rokoch začali realizovať viaceré reformy
a pilotné projekty, ale dostupnosť odborného vzdelávania
a prípravy, ich relevantnosť pre trh práce a zapojenie podnikov
do učenia sa prácou a učňovskej prípravy sú stále na nízkej
úrovni. V prípade osôb s ukončeným terciárnym vzdelávaním
existuje významný nepomer medzi existujúcimi a požadovanými
zručnosťami a väzba medzi podnikmi a akademickou obcou je
stále slabá, o čom svedčí vysoká miera nezamestnanosti a skutočnosť,
že mnohí absolventi univerzít sú zamestnaní buď v profesiách, ktoré
nezodpovedajú ich odbornej príprave alebo v zamestnaniach, ktoré si
vyžadujú nižšiu úroveň kvalifikácie. Účasť na aktivitách
celoživotného vzdelávania je aj naďalej medzi najnižšími v EÚ. Miera
predčasného ukončenia školskej dochádzky je stále jednou
z najvyšších v EÚ, pričom teraz je vyššia než v roku 2010
a týka sa predovšetkým rómskeho obyvateľstva. Zamestnanosť žien
brzdí nedostatočné zabezpečenie cenovo dostupných kvalitných
zariadení starostlivosti o deti a obmedzený prístup k nim, a to najmä
pokiaľ ide o deti vo veku od 0 do 3 rokov. (15)
Významným problémom je aj naďalej znižovanie
chudoby. Napriek pomerne stálej situácii v oblasti zamestnanosti, hrubé
príjmy domácností klesajú a narastajú nerovnosti medzi príjmami.
Obzvlášť sa to týka rodín s deťmi. Obmedzený pokrok sa zaznamenal v
snahe o urýchlenie prechodu z inštitucionálnej na alternatívnu starostlivosť
o deti, ktorým bola odopretá rodičovská starostlivosť. Vo
veľkých ubytovacích zariadeniach je stále veľmi vysoký počet
osôb so zdravotným postihnutím, kým komunitné služby pre osoby so zdravotným
postihnutím nie sú dostatočne rozvinuté. Nízka miera poberania sociálnych
dávok, ich rozsah a primeranosť sú aj naďalej problémom z
hľadiska efektívneho využívania sociálnych dávok pri znižovaní chudoby.
Zavedenie minimálneho príjmu, ktorý pozostáva z kombinácie troch
existujúcich sociálnych dávok (garantovaný minimálny príjem, rodinné prídavky
a prídavky na vykurovanie), ktoré bolo naplánované na rok 2015, sa
odložilo. Realizácia národnej stratégie pre začlenenie Rómov sa
začala v roku 2012, ale finančné prostriedky vyčlenené na
vykonávanie kľúčových akčných plánov boli nedostatočné
a jej výsledky sú skromné. Revízia stratégie a vykonávanie
zrevidovaných akčných plánov sa odložilo. (16)
Hlavnou výzvou pre Rumunsko zostáva
nedostatočná schopnosť orgánov verejnej správy prijímať
a vykonávať politiky, čo brzdí celkový rozvoj krajiny,
podnikateľského prostredia a kapacity pre verejné investície
a zároveň to neumožňuje poskytovať verejné služby
primeranej kvality. Štrukturálne príčiny, ktoré viedli k nízkej
administratívnej kapacite, boli zanalyzované v roku 2013. Na základe toho sa v
súčasnosti pripravuje stratégia na posilnenie verejnej správy na roky
2014 – 2020, ktorá sa má podľa očakávania
dokončiť v polovici roku 2014. (17)
Napriek významnému pokroku je miera čerpania
fondov EÚ aj naďalej jednou z najnižších v EÚ. Trvale slabé
systémy správy a kontroly a postupy verejného obstarávania môžu
mať negatívny dosah na prípravy ďalšej generácie programov
a na ich vykonávanie. Právne predpisy v oblasti verejného
obstarávania sú poznačené nestálosťou a nedostatkom koherentnosti.
Inštitucionálny rámec charakterizovaný pôsobením viacerých aktérov
a často sa prekrývajúcimi zodpovednosťami, nie je vybavený na
riešenie nedostatkov a na poskytnutie vhodných pokynov pre
obstarávateľov. Korupcia a konflikty záujmov aj naďalej vzbudzujú
obavy u obstarávateľov. Očakáva sa, že systém predbežných
kontrol zameraných na konflikty záujmov pri udeľovaní zákaziek
v rámci verejného obstarávania začne fungovať koncom roku 2014. (18)
Nízka kvalita právnych predpisov
a nedostatočná transparentnosť a predvídateľnosť
regulačného rámca sťažujú situáciu pre podniky a občanov.
Postupy na získanie elektrickej energie, vybavovanie stavebných povolení
a platenie daní sú stále zložité. Nejasnosti ohľadom vlastníckych
práv k pôde predstavujú ďalší problém pre podnikateľské
prostredie v Rumunsku, kde je v systéme pozemkových kníh
zaevidovaných menej než 50 % práv k nehnuteľnostiam a len okolo
15 % záznamov o nehnuteľnostiach bolo overených a digitálne
zaevidovaných. Rumunsko dosiahlo určitý pokrok pri zlepšovaní kvality,
nezávislosti a efektívnosti rumunského súdnictva a v boji proti
korupcii, ale tieto problémy aj naďalej vzbudzujú obavy u podnikov,
ktoré sa domáhajú účinnej nápravy. Na politickej a administratívnej úrovni
existuje stále silný odpor voči opatreniam v oblasti bezúhonnosti a
boja proti korupcii. (19)
Cenová regulácia na trhu s elektrickou energiou sa
v prípade priemyselných zákazníkov skončila v roku 2013
a prebieha postupné odstraňovanie cenovej regulácie plynu
a elektrickej energie. Efektívnosť a transparentnosť
riadenia štátnych podnikov v týchto sektoroch predstavuje veľký problém.
Očakáva sa, že deregulácia cien v oblasti energetiky poskytne stimuly
na zlepšenie energetickej efektívnosti, hoci ďalšie zlepšenie energetickej
efektívnosti v sektore bývania, centrálneho vykurovania, priemyslu
a mestskej dopravy si vyžaduje konkrétne opatrenia a záväzky
v oblasti zdrojov. Začlenenie rumunských trhov s elektrickou energiou
a s plynom do trhov EÚ nebolo dokončené a aj naďalej
existujú významné prekážky pri zavádzaní cezhraničných prepojení pre plyn,
ktoré by prispeli k zvýšeniu diverzifikácie dodávok plynu. (20)
Nedostatočne rozvinutá základná dopravná
infraštruktúra je aj naďalej prekážkou rastu Rumunska. Rýchly nárast
vozidlového parku a nízka kvalita cestnej infraštruktúry brzdia podnikanie
a hospodárstvo. Zlá údržba železničnej siete má vplyv na
bezpečnosť a spoľahlivosť. Nákladná doprava na
vnútrozemských vodných cestách zaostáva za svojim potenciálom, a to najmä na
Dunaji. Neefektívnosť a netransparentnosť riadenia štátnych
podnikov v odvetví dopravy brzdí rozvoj sieťových infraštruktúr. (21)
V rámci európskeho semestra Komisia vykonala
komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rumunska. Komisia posúdila
konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen
ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v
Rumunsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na
potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Európskej únie
zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.
Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú
premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 8. (22)
Rada na základe tohto posúdenia preskúmala
konvergenčný program Rumunska a jej stanovisko je premietnuté[6] najmä do ďalej
uvedeného odporúčania 2, TÝMTO ODPORÚČA, aby Rumunsko
prijalo v období rokov 2014 – 2015 opatrenia s cieľom: 1. Vykonať
program finančnej pomoci EÚ/MMF prostredníctvom bezvýhradného splnenia
politických podmienok uvedených v memorande o porozumení zo
6. novembra 2013 a v jeho následných dodatkoch, ktoré
dopĺňajú a podporujú odporúčania pre Rumunsko prijaté
v rámci európskeho semestra. 2. Vykonať rozpočtovú
stratégiu na rok 2014, významne posilniť rozpočtové snahy s cieľom
zabezpečiť dosiahnutie strednodobého cieľa v roku 2015 v
súlade so záväzkami prijatými v rámci programu na zlepšenie platobnej bilancie
a zohľadnenými v konvergenčnom programe na rok 2014, a to
najmä konkretizáciou východiskových opatrení, a následne zotrvať na
strednodobom cieli. Zlepšiť výber daní tým, že bude pokračovať
vo vykonávaní komplexnej stratégie na zlepšenie daňovej disciplíny
a zintenzívniť snahy o zníženie podvodov v oblasti DPH. Bojovať
proti nelegálnej práci. Znížiť daňové zaťaženie u osôb
s nízkymi a stredne vysokými príjmami spôsobom, ktorý neovplyvní
rozpočet. Dokončiť dôchodkovú reformu, ktorá sa začala
realizovať v roku 2010, zjednotením dôchodkového veku mužov a žien. 3. Zrýchliť reformy
v zdravotníctve v záujme zvýšenia jeho efektívnosti, kvality
a prístupnosti, a to aj pre znevýhodnené osoby a pre vzdialené
a izolované komunity. Zvýšiť úsilie o obmedzenie neoficiálnych
platieb, a to aj prostredníctvom náležitých systémov riadenia a kontroly. 4. Posilniť opatrenia
aktívnej politiky trhu práce a kapacity Národnej agentúry pre
zamestnanosť. Venovať osobitnú pozornosť aktivácii
nezaregistrovaných mladých ľudí. Posilniť opatrenia na podporu
zamestnateľnosti starších pracovníkov. Po porade so sociálnymi partnermi
zaviesť jasné pokyny na transparentné stanovenie minimálnej mzdy berúc do
úvahy podmienky v hospodárstve a na trhu práce. 5. Zvýšiť kvalitu odborného
vzdelávania a prípravy, učňovskej prípravy, terciárneho
vzdelávania a celoživotného vzdelávania, ako aj zlepšiť prístup
k nim a prispôsobiť tieto formy vzdelávania potrebám trhu práce.
Zabezpečiť lepší prístup k predškolskej výchove detí a k
starostlivosti o ne. 6. V záujme zníženia
chudoby zvýšiť efektívnosť a účinnosť sociálnych
transferov, najmä v prípade detí, a pokračovať v reforme
sociálnej pomoci prostredníctvom posilnenia jej väzieb na aktivačné
opatrenia. Zintenzívniť úsilie pri realizácii plánovaných opatrení,
ktoré majú uľahčiť integráciu rómskeho obyvateľstva na trh
práce, zvýšiť školskú dochádzku a znížiť mieru predčasného
ukončenia školskej dochádzky prostredníctvom partnerského prístupu
a dôsledného monitorovacieho mechanizmu. 7. Zintenzívniť snahy o
posilnenie kapacít verejnej správy, najmä zlepšením efektívnosti, riadenia
ľudských zdrojov, nástrojov na prijímanie rozhodnutí a koordinácie v
rámci jednotlivých úrovniach verejnej správy a medzi týmito úrovňami,
ako aj posilnením transparentnosti, bezúhonnosti a zodpovednosti.
Urýchliť čerpanie fondov EÚ, posilniť systémy riadenia
a kontroly a zlepšiť kapacity strategického plánovania vrátane
viacročného plánovania rozpočtu. Zaoberať sa pretrvávajúcimi
nedostatkami vo verejnom obstarávaní. Pokračovať v zlepšovaní
kvality a efektívnosti súdnictva, bojovať proti korupcii na všetkých
úrovniach a zabezpečiť účinné vykonávanie súdnych
rozhodnutí. 8. Podporovať hospodársku
súťaž a efektívnosť v energetike a v odvetví dopravy.
Urýchliť reformu v oblasti riadenia štátnych podnikov
v energetike a v odvetví dopravy a zvýšiť ich
efektívnosť. Zlepšiť a zefektívniť politiky v oblasti
energetickej efektívnosti. Zlepšiť cezhraničné začlenenie
energetických sietí a prioritne umožniť fyzické spätné toky
v plynových prepojeniach. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] COM(2014) 424 final. [3] P7_TA(2014)0128
a P7_TA(2014)0129. [4] COM(2013) 800 final. [5] COM(2013) 790 final. [6] Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97.