Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52014AE3567

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest“ COM(2014) 254 final/2

OJ C 12, 15.1.2015, p. 93–98 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 12/93


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest“

COM(2014) 254 final/2

(2015/C 012/15)

Spravodajca:

Seamus BOLAND

Pomocný spravodajca:

Gonçalo LOBO XAVIER

Komisia sa 13. mája 2014 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest“

COM(2014) 254 final/2.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 1. októbra 2014.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 502. plenárnom zasadnutí 15. a 16. októbra 2014 (schôdza z 15. októbra) prijal 143 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 1 sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta dokument, v ktorom Komisia navrhuje, aby sa prostredníctvom inovácií maximalizoval potenciál zamestnanosti, ktorý majú naše moria a oceány, pričom sa osobitný dôraz kladie na morské biotechnológie, energiu z oceánov a ťažbu z morského dna.

1.2

EHSV je znepokojený chýbajúcou koordináciou opatrení prijatých súkromnými a verejnými sektormi a konštatuje, že podobné napätie je aj v členských štátoch. Rovnako nedostatok zodpovedajúcich údajov a dátových systémov potrebných na riadne informovanie o našich moriach a ich potenciáli bráni rozvoju inovácií, a to napriek úsiliu mnohých vysokých škôl a vedeckých ústavov v rôznych členských štátoch. EHSV sa domnieva, že pokiaľ sa tieto problémy nevyriešia, Európania nebudú mať príležitosť využívať nový potenciál zamestnanosti.

1.3

EHSV sa naďalej domnieva, že hlavná iniciatíva Inovácia v Únii má pri rozvoji modrej ekonomiky zásadný význam, ale je potrebné, aby ju Komisia viac podporovala. Súčasťou tejto podpory je nevyhnutný legislatívny rámec, ale aj dlhodobá finančná pomoc spojená s väčšou informovanosťou o jestvujúcich inovačných programoch.

1.4

EHSV dôrazne odporúča, aby Komisia a jednotlivé členské štáty neodkladne odstránili prekážky, na ktoré sa poukazuje v hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii.

1.5

EHSV odporúča, aby sa súbežne s vedeckým zameraním dokumentu do tohto procesu začlenili stratégie pobrežného cestovného ruchu, čím by sa podporili súvisiace záujmy občianskej spoločnosti, a zároveň by bol prínos z integrovanej spolupráce na oboch víziách procesu.

1.6

EHSV odporúča, aby boli pobrežné a ostrovné spoločenstvá, ktoré čelia výraznému úpadku tradičných priemyselných odvetví vrátane rybolovu, plne zapojené do všetkých fáz rozvoja modrej ekonomiky, čím by sa zaručila správna rovnováha medzi výskumom a vývojom na jednej strane a činnosťami cestovného ruchu, ktoré môžu priniesť zamestnanosť a prosperitu, na druhej strane. Týmto odporúčaním EHSV dáva najavo, že v zmysluplnom dialógu všetkých zainteresovaných strán by mali byť zastúpené všetky spoločenstvá ovplyvnené modrou ekonomikou. Tieto spoločenstvá, a presnejšie ostrovy, majú jednoznačný potenciál a môžu prispieť k inovácii v rámci modrej ekonomiky.

1.7

Pri príprave stratégií podpory zamestnanosti v modrej ekonomike má zásadný význam zahrnutie inovácií v stavbe lodí, akvakultúre, prístavnej infraštruktúre a rybolove. Vzhľadom na už existujúcu potrebu spĺňať rôzne environmentálne požiadavky EHSV odporúča, aby sa všetky opatrenia námornej politiky formulované Komisiou zameriavali na potenciál zamestnanosti, ktorý má táto oblasť pri prispôsobovaní novým environmentálnym požiadavkám.

1.8

Je jasné, že dosiahnutie vyššej zamestnanosti inováciami v modrej ekonomike bude pri súčasnej politike veľmi pomalé. V tejto súvislosti EHSV dôrazne odporúča, aby sa Európska komisia snažila dosiahnuť dohodu všetkých strán o vhodnom časovom pláne zameranom na činnosti, ktorými sa dosiahne rýchle uskutočnenie všetkých stratégií.

1.9

EHSV síce víta opatrenia navrhnuté Komisiou, je však presvedčený o tom, že ich je málo a nie sú spojené s primeranými záväzkami členských štátov. V tejto súvislosti treba pred rokom 2016 usporiadať osobitný samit EÚ o inováciách v modrej ekonomike. Zúčastnili by sa na ňom ministri zodpovední za námorné záležitosti a s nimi súvisiace odvetvia. Cieľom by bolo určiť priority hlavných stratégií a dohodnúť harmonogramy ich implementácie, ktoré by boli prijateľné pre všetky členské štáty v závislosti od ich daností. Výbor odporúča, aby na prvom zasadnutí fóra vedy a podnikania v modrej ekonomike naplánovanom na rok 2015 bola riadne zastúpená občianska spoločnosť, vrátane pracovníkov a marginalizovaných skupín.

2.   Úvod a súvislosti

2.1

V roku 2011 prijala Európska komisia oznámenie o modrom raste, v ktorom poukázala na potenciál zamestnanosti, ktorý tkvie v podpore našich oceánov, morí a pobrežných území Európy (1). Vyzdvihla v ňom aj príspevok energie z oceánov k zvyšovaniu príležitostí na rozvoj zamestnanosti.

2.2

V súčasnosti sa odhaduje, že celé námorné odvetvie sa na HDP EÚ podieľa 3 až 5 %, zamestnáva okolo 5,6 milióna osôb a pre európske hospodárstvo produkuje 495 miliárd eur. Pri 90 % zahraničného obchodu a 43 % vnútorného obchodu EÚ sa využívajú námorné trasy. Európsky lodiarsky priemysel, vrátane súvisiacich odvetví, sa na celosvetovej produkcii v tomto odvetví podieľa 10 %. V európskych vodách sa v odvetví rybolovu alebo akvakultúry prevádzkuje takmer 1 00  000 plavidiel. Rozvíjajú sa aj novšie odvetvia, akým je ťažba nerastov, alebo výstavba parkov veterných elektrární (brožúra Politiky Európskej únie: Námorné záležitosti a rybárstvo, 2014, http://europa.eu/pol/pdf/flipbook/sk/fisheries_sk.pdf)

2.3

Rovnako známe je znepokojenie všetkých členských štátov a orgánov EÚ, že neudržateľné využívanie našich morí ohrozuje krehkú rovnováhu morských ekosystémov. Negatívne sa to prejavuje na námorných iniciatívach, ktorými sa má prispieť k tvorbe pracovných miest a k stratégii Európa 2020.

2.4

Komisia si je rovnako vedomá nedostatkov zistených v hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii, napríklad nedostatočných investícií do poznatkov, zlej dostupnosti finančných prostriedkov, vysokých nákladov na ochranu práv duševného vlastníctva, pomalého pokroku v príprave interoperabilných noriem, neefektívnosti využívania verejného obstarávania a zdvojovania výskumu. K ďalším nedostatkom zisteným pri ročnom prieskume rastu na rok 2014 vypracovanom Komisiou patrí: nedostatočná spolupráca verejného a súkromného sektoru na inováciách, nedostatočný prenos výsledkov výskumu do tovarov a služieb a narastajúci rozdiel medzi požadovanými a ponúkanými kvalifikáciami.

2.5

Údaje o podrobných vlastnostiach morského dna (napr. mapovanie habitatov na dne morí, geológie morského dna a iných neistôt spojených s morom) sú dostupné v obmedzenom rozsahu a tvoria prekážku rýchlejšieho inovačného rozvoja.

2.6

Treba skonštatovať, že Európska komisia spravuje značný počet politických iniciatív. Patrí medzi ne:

neobmedzená dostupnosť údajov,

prepojenie dátových systémov,

prijatie európskej stratégie morského výskumu.

2.7

Napriek reforme spoločnej rybárskej politiky upadajú tisícky pobrežných spoločenstiev. Mnohé z nich teraz zisťujú, že na mori nemôžu konkurovať, a potrebovali by značnú podporu na modernizáciu svojich rybárskych flotíl. K poklesu dochádza aj v pridružených službách, napríklad vo výstavbe a údržbe plavidiel a pri poskytovaní iných súvisiacich služieb.

2.8

Európu obmývajú tieto moria: Jadranské more, Iónske more, Severný ľadový oceán, Atlantický oceán, Írske more, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more a Severné more.

3.   Východiská oznámenia Komisie

3.1

Vo štvrtok 8. mája predložila Európska komisia akčný plán o inováciách v modrej ekonomike. Všeobecným cieľom tohto oznámenia je využiť potenciál našich oceánov a morí pri tvorbe pracovných miest a raste. Navrhuje sa v ňom niekoľko iniciatív na získanie ďalších poznatkov o oceánoch, zlepšenie zručností potrebných pri uplatňovaní nových technológií v morskom prostredí a posilnenie koordinácie morského výskumu. Boli navrhnuté tieto opatrenia:

vypracovať do roku 2020 digitálnu mapu celého morského dna európskych vôd,

vytvoriť on-line informačnú platformu projektov morského výskumu v rámci programu Horizont 2020, ako aj morského výskumu financovaného členskými štátmi, ktorá má začať fungovať pred koncom roku 2015 a v ktorej sa budú vymieňať výsledky z ukončených projektov,

založiť fórum pre vedu a podnikanie v modrej ekonomike, ktoré bude zahŕňať súkromný sektor, vedcov a mimovládne organizácie pomáhajúce formovať modrú ekonomiku budúcnosti a podporujúce výmenu nápadov a výsledkov. Prvé stretnutie sa bude konať v roku 2015 pri príležitosti Európskeho námorného dňa v gréckom Pireu,

nabádať aktérov z výskumu, podnikania a vzdelávania, aby do roku 2016 zmapovali potreby a kvalifikáciu budúcich pracovníkov v námornom odvetví,

preskúmať možnosti hlavných aktérov z oblasti výskumu, podnikania a vzdelávania podieľať sa na vytvorení znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) pre modrú ekonomiku po roku 2020. Znalostné a inovačné spoločnosti, ktoré sú súčasťou Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), môžu podnietiť inovácie viacerými spôsobmi, napríklad prostredníctvom programov odbornej prípravy a vzdelávania, ktorými sa posilní prepojenie výskumu s trhom a vytvoria sa inovačné projekty a podnikateľské inkubátory.

3.2

Medzi odvetvia modrej ekonomiky patria akvakultúra, pobrežný cestovný ruch, morské biotechnológie, energetické využitie oceánov a ťažba z morského dna.

3.3

Modrá ekonomika znamená z hospodárskeho hľadiska zachovanie 5,4 milióna pracovných miest a vytvára hrubú pridanú hodnotu vo výške takmer 500 miliárd EUR ročne, avšak musíme konštatovať, že morské biotechnológie, energetické využitie oceánov a ťažba z morského dna sa ešte musia rozvíjať, kým budú pre hospodárstvo čistým prínosom.

3.4

Podľa názoru Komisie môže každé z týchto odvetví podstatne prispieť k modrej ekonomike nasledujúcim spôsobom.

Morské biotechnológie ponúkajú príležitosť preskúmať moria a urobiť prieskum sekvencií DNA použitím nových podvodných technológií. Kritický počet zapojených členských krajín EÚ bude stimulovať lukratívne špecializované trhy.

Získavanie energie z oceánov je odvetvie, ktoré sa ešte len začalo rozvíjať. Ak sa bude správne usmerňovať, má potenciál dosiahnuť ciele v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie a znižovania emisií skleníkových plynov. Vzhľadom na dosiahnutý pokrok možno potenciál hospodárskeho rastu súvisiaci s novými inovatívnymi technológiami považovať za reálny.

Ťažba z morského dna má potenciál tvorby pracovných miesta založený na poznatku, že na dne mora sa nachádza potenciálne veľké množstvo nerastov. Pri riadnom zohľadnení ekologických požiadaviek by ťažba týchto nerastov mohla zaplniť medzery na trhu tam, kde recyklácia nie je možná alebo vhodná, alebo tam, kde je zaťaženie súvisiace so suchozemskými baňami príliš vysoké. Toto ešte stále malé odvetvie má potenciál vytvárať udržateľný rast a pracovné miesta pre budúce generácie.

3.5

Modrá ekonomika využíva hlavnú iniciatívu EÚ Inovácia v Únii, ktorej cieľom je vytvárať prostredie naklonené inovácii. Nový program Horizont 2020 s rozpočtom 79 miliárd eur je najväčším výskumno-inovačným programom EÚ.

3.6

V dokumente sa uvádzajú aj nedostatky iniciatívy, medzi ktoré patria nedostatočné investície do poznatkov, zlá dostupnosť finančných prostriedkov, vysoké náklady na ochranu práv duševného vlastníctva, pomalý pokrok v príprave interoperabilných noriem, neefektívnosť využívania verejného obstarávania a zdvojovanie výskumu.

3.7

Medzi navrhované opatrenia Komisie patrí:

počnúc rokom 2014 zaviesť postup, ktorým sa zabezpečí, že údaje o moriach budú ľahko dostupné, interoperabilné a použiteľné bez obmedzení,

do januára 2020 vytvoriť mnohomierkovú mapu celého morského dna európskych vôd,

do konca roku 2015 vytvoriť informačnú platformu morského výskumu naprieč celým programom Horizont 2020 a dodávať informácie o projektoch morského výskumu financovaných členskými štátmi,

usporiadať v roku 2015 prvé zasadnutie fóra vedy a podnikania v modrej ekonomike,

v rokoch 2014 až 2016 vytvoriť plánovanú alianciu zručností pre námorný sektor.

3.8

Treba skonštatovať, že Komisia vo svojom dokumente nevymedzuje pojem „modrá ekonomika“. EHSV však berie do úvahy definíciu uvedenú v tretej predbežnej správe z marca 2012 s názvom Scenarios and drivers for Sustainable Growth from the Oceans, Seas and Coasts, v ktorej sa uvádza: „Modrý rast sa teda definuje ako inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva a zamestnanosti dosiahnutý využitím oceánov, morí a pobreží“. Morskú ekonomiku tvoria všetky odvetvové a medziodvetvové ekonomické činnosti súvisiace s oceánmi, morami a pobrežiami. Ak keď ide často o zemepisne špecifické činnosti, táto definícia zahŕňa aj najbližšie priame a nepriame podporné činnosti potrebné na chod morských odvetví hospodárstva. Tieto činnosti sa môžu vykonávať v hociktorej lokalite, aj v krajinách bez prístupu k moru. Zamestnanosť v morskej ekonomike je všetka zamestnanosť (vyjadrovaná ako zamestnanosť na plný úväzok), ktorá vyplýva z vyššie uvedených činností súvisiacich s oceánmi, morami a pobrežiami.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

Potenciál modrej ekonomiky sa využije iba vtedy, ak sa členské štáty a všetky zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti aktívne zapoja do rozvoja politík a miestnych riešení, ktoré odstránia mnohé slabé miesta zistené v rámci hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii, ako aj problémy opísané v ročnom prieskume rastu na rok 2014.

4.2

Hlavná iniciatíva Inovácia v Únii má rozhodujúci význam pre rozvoj modrej ekonomiky. Na využitie hospodárskeho potenciálu morí však bude potrebovať podstatne väčšiu podporu a rozvoj.

4.3

Komisia musí v rámci európskeho semestra zabezpečiť, aby hlavné politiky národných programov reforiem členských štátov odrážali priority modrého rastu.

4.4

Znečistenie morí, ktorého zdroje sú z veľkej časti na pevnine, má reálne dôsledky pre budúcnosť udržateľnej modrej ekonomiky. Takisto aj obavy o životné prostredie v súvislosti s ťažbou z morského dna a potreba lepšej prístavnej infraštruktúry a zlepšení vedúcich k zvýšeniu environmentálnej kvality odvetvia lodnej dopravy obmedzia možnosti zamestnanosti v modrej ekonomike, ak sa nebudú bezodkladne riešiť.

4.5

Neutešená situácia pobrežných spoločenstiev, ktoré sú postihnuté výraznou európskou hospodárskou krízou a závislé na modrej ekonomike si vyžiadajú osobitnú pozornosť v podobe pevnejšieho prepojenia s programami EÚ, ako je spoločná rybárska politika.

4.6

Roztrieštenosť politík a opatrení zameraných na hospodársku hodnotu našich oceánov a morí v Európe bránila vytváraniu udržateľných ekonomík v rôznych hospodárskych kategóriách. Možnosti vyplývajúce z dohôd o modrej ekonomike medzi Európou a USA a iné celosvetové záujmy by takisto mohli znamenať zvýšenie zamestnanosti.

4.7

Modrá ekonomika závisí od rozvoja lodiarskeho priemyslu, ktorý v Európe tvorí okolo 150 veľkých lodeníc, pričom približne 40 z nich aktívne pôsobí na svetovom trhu s veľkými obchodnými námornými loďami. V Európskej únii lodenice (civilné a vojenské, zamerané na stavbu a opravu lodí) zamestnávajú priamo okolo 1 20  000 osôb. Dokument Komisie by mal vo väčšej miere odrážať príspevok lodnej dopravy k celkovej modrej ekonomike.

4.8

Súbežne s vedeckým zameraním dokumentu je potrebné začleniť do tohto procesu stratégie pobrežného cestovného ruchu, čím by sa podporili súvisiace záujmy občianskej spoločnosti, a zároveň by bol prínos z integrovanej spolupráce na oboch víziách procesu. Hlavným cieľom celého rozvoja je prispôsobiť sa environmentálnym požiadavkám a odhaliť príležitosti.

4.9

Dokument Komisie sa výrazne zameriava na vedecký výskum, ktorý je samozrejme potrebný na zachovanie bezpečného ekosystému, avšak pri tvorbe politiky by sa mal uplatniť aj integrovaný pohľad. Preto je potrebné vedecky zistiť dôsledky ťažby z morského dna a zohľadniť ich pri tvorbe všetkých politík. Dosiahnutie dobrej rovnováhy medzi potrebou chrániť moria a ich hospodárskou udržateľnosťou má rozhodujúci vplyv na prípadné prínosy pre výskum, zainteresované hospodárske subjekty a spoločnosť vo všeobecnosti.

4.10

Analýza modrej ekonomiky je nedôsledná, ak sa pri nej nevenuje dostatočná pozornosť úpadku jej tradičných oblastí, ako sú malé rybárske spoločenstvá, lodná doprava a cestovný ruch. Rovnako je potrebné vziať do úvahy vplyv klesajúceho rozpočtu EÚ v tomto odvetví.

4.11

Nesmie sa oslabovať schopnosť tradičného sektoru prispievať k vyššej zamestnanosti. Akvakultúra v EÚ stále nedokáže uspokojovať dopyt po rybách. Obrovský potenciál zvyšovať zamestnanosť má aj lodiarsky priemysel. Ak bude uspokojená potreba modernizácie prístavnej infraštruktúry, významne to zvýši pracovné príležitosti.

4.12

Niektoré členské štáty už vo svojich inovačných stratégiách podporujú myšlienku udržateľnosti a oceány považujú za celoštátnu prioritu. Napríklad portugalská „Národná stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu na roky 2014 – 2020“ sa vyznačuje správnym využívaním ekologicky účinnej námornej dopravy v námornom priestore bez hraníc na lepšie preskúmanie námorníctva a jeho integrácie do prístavnej logistiky zosúladenej s celosvetovou logistikou. Je to dôkazom odhodlania členských štátov a významu modrej ekonomiky pre vedúce postavenie Európy v tejto oblasti.

4.13

EHSV sa domnieva, že európske ostrovy zohrávajú v modrej ekonomike osobitnú úlohu vo všetkých troch častiach odvetvia označených ako oblasti na inováciu, predovšetkým však v oblasti energie z oceánov. EHSV preto nalieha na Komisiu, aby v tomto stanovisku venovala osobitnú pozornosť aj európskym ostrovom, a to nielen vzhľadom na konkrétny dosah modrej ekonomiky na tieto oblasti, ale aj kvôli ich potenciálnemu príspevku k inovácii.

V Bruseli 15. októbra 2014

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Príležitosti na modrý rast v oblasti udržateľného rastu morskej a námornej dopravy, COM(2012) 494 final.


Top