Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52014AE0474

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí – osvedčené postupy“ — prieskumné stanovisko (grécke predsedníctvo Rady EÚ)

OJ C 424, 26.11.2014, p. 1–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

26.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 424/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí – osvedčené postupy“

prieskumné stanovisko (grécke predsedníctvo Rady EÚ)

2014/C 424/01

Spravodajkyňa:

Christa SCHWENG

V liste zo 6. decembra 2013 pán veľvyslanec Theodoros SOTIROPOULOS požiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor v mene gréckeho predsedníctva a v súlade s článkom 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému:

„Opatrenia zamerané na zamestnanosť mládeže – osvedčené postupy“

(prieskumné stanovisko)

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. mája 2014.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 499. plenárnom zasadnutí 4. a 5. júna 2014 (schôdza zo 4. júna 2014) prijal 124 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) považuje boj proti nezamestnanosti mladých ľudí za politickú prioritu. Aby dnešná mládež mohla vytvárať Európu budúcnosti, potrebuje perspektívu nezávislého života, k čomu patrí aj pracovné miesto, ktoré zodpovedá kvalifikácii. Iba stratégia upriamená na rast, ktorá sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti a obnovenie dôvery investorov a domácností, ako aj udržateľné investície a plán na oživenie hospodárstva, môžu stimulovať dopyt po pracovnej sile.

1.2

Na podporu podnikov, aby aj v hospodársky neistých časoch prijímali nové pracovné sily často bez skúseností, treba vhodné stimuly. To zahŕňa vzdelávací systém, ktorý na profesionálnej i osobnej úrovni tvorí základ pre začatie kariéry, viac orientuje odbornú prípravu na potreby trhu práce a podporuje podnikateľského ducha. Potrebný je tiež dynamický a otvorený trh práce, na ktorom pôsobia osoby so zručnosťami, ktoré sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, súdržnosť spoločnosti a pre udržateľné dlhodobé vyhliadky rastu. Vhodné reformy musia viesť k rovnováhe flexibility a istoty. To možno najlepšie zabezpečiť zapojením sociálnych partnerov.

1.3

Mladých ľudí by mal pri výbere povolania podporovať kvalifikovaný odborný poradca pre voľbu povolania. Analýza strednodobých potrieb pracovných síl, predovšetkým aj na miestnej úrovni, môže mať kladný vplyv na voľbu povolania. Členské štáty, v ktorých vzdelávacie systémy ponúkajú okrem teoretického aj praktické vzdelávanie a odbornú prípravu, sa v európskom porovnaní počas krízy vyznačovali pomerne nízkou nezamestnanosťou mladých ľudí. EHSV je presvedčený o úspechu modelov vzdelávania a odbornej prípravy s použitím metódy učenia sa prácou, ako sú duálne systémy odbornej prípravy, ktoré existujú v niektorých členských štátoch. Tieto vzdelávacie programy sú úspešné najmä vtedy, keď všetky zainteresované strany (zamestnávatelia a zamestnanci, organizácie zastupujúce ich záujmy, ako aj verejné orgány) prevezmú zodpovednosť.

1.4

Verejné služby zamestnanosti majú tiež dôležitú úlohu pri prechode medzi vzdelávaním a zamestnaním. Musia mať primerané finančné a ľudské zdroje, aby nielen podporovali nezamestnaných pri hľadaní práce, ale aj udržiavali intenzívny kontakt so stranou dopytu.

1.5

Zapojenie sociálnych partnerov do stratégie rastu, reforiem trhu práce, vzdelávacích programov a reforiem verejných služieb zamestnanosti a zapojenie mládežníckych organizácií do vykonávania záruky pre mladých ľudí zabezpečuje súhlas širokých vrstiev obyvateľstva a tým aj sociálny zmier. Iba spoločné rozhodnutia môžu priniesť trvalú zmenu.

2.   Úvod

2.1

Účinný boj proti nezamestnanosti mladých ľudí je jednou z najväčších výziev súčasnosti. Miera nezamestnanosti vo vekovej skupine 15 až 24 rokov bola vždy vyššia ako vo vekovej skupine 24 až 65 rokov, ale finančná a hospodárska kríza zasiahla mládež, ktorá sa prvýkrát snaží vstúpiť na trh práce, obzvlášť tvrdo. Aj keď podľa Eurostatu (1) bola miera nezamestnanosti mladých ľudí do konca roka 2008 dvojnásobná v porovnaní s mierou nezamestnanosti celkového počtu obyvateľov, do konca roka 2012 vzrástla na 2,6-násobok nezamestnanosti celkového počtu obyvateľov.

2.2

Dôvodom je menej pracovných miest v dôsledku slabého, prípadne záporného rastu, poklesu domáceho dopytu, úspor a s tým súvisiaceho zmrazenia prijímania zamestnancov vo verejnom sektore, ktoré je sťažené neskoro vykonaných štrukturálnych reforiem v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a trhu práce, a v dôsledku chýbajúcej kvalifikácie, ako aj zručností, po ktorých na trhu práce nie je dopyt.

2.3

Miera nezamestnanosti mladých ľudí je podiel počtu nezamestnaných osôb vo vekovej skupine 15 až 24 rokov na počte zamestnaných v tom istom veku a v roku 2013 predstavovala v EÚ-28 23,3 %. Eurostat (2) spočítal ako druhý ukazovateľ podiel nezamestnaných mladých ľudí (podiel nezamestnaných vo vekovej skupine 15 až 24 rokov na celkovom počte obyvateľov v tejto vekovej skupine), ktorý bol v EÚ v roku 2013 9,8 %. Tento ukazovateľ naznačuje, že mnoho mladých ľudí v tejto vekovej skupine sa vzdeláva a vôbec nie je k dispozícii na trhu práce. Členské štáty ovplyvňuje nezamestnanosť mládeže úplne odlišne: podiel nezamestnaných mladých ľudí sa pohybuje v rozmedzí od 4 % v Nemecku až do 20,8 % v Španielsku, miera nezamestnanosti mladých ľudí sa pohybuje od 7,9 % v Nemecku až do 58,3 % v Grécku.

2.4

Aj keď treba ujasniť, že miera nezamestnanosti mladých ľudí neurčuje, koľko percent všetkých mladých ľudí je nezamestnaných, percento mladých ľudí, ktorí hľadajú prácu, zostáva významné.

2.5

Medzi mladými ľuďmi si zvláštnu pozornosť získava skupina tzv. NEET (Not in employment, education or training – mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy). Podľa nadácie EUROFOUND (3) hrozí ľuďom v tejto skupine väčšie nebezpečenstvo, že si aj neskôr nájdu iba neisté zamestnanie, a skorá frustrácia spôsobí, že budú náchylnejší k chudobe, sociálnemu vylúčeniu a radikalizácii. Náklady na neúčasť týchto mladých ľudí na trhu práce sa s obozretnosťou odhadujú na 153 miliárd EUR, čo predstavuje 1,2 % európskeho HDP.

2.6

V niektorých členských štátoch EÚ – bez ohľadu na úroveň nezamestnanosti mladých ľudí – možno konštatovať zvyšujúci sa počet voľných pracovných miest, ktoré nemôžu byť obsadené. To platí pre kvalifikovaných pracovníkov v rôznych odvetviach, vysoko kvalifikované povolania v oblasti matematiky, informatiky, prírodných vied a technológií rovnako ako pre pozície v strednom manažmente, kde sa vyžadujú ľudia s horizontálnymi zručnosťami (napr. komunikačné zručnosti, tímový duch, podnikateľský duch atď.).

3.   Odpoveď Európy na nezamestnanosť mladých ľudí

3.1   Záruka pre mladých ľudí

3.1.1

Od roku 2011 možno myšlienku záruky pre mladých ľudí nájsť v oznámeniach Európskej komisie (4). V apríli 2013 Rada ministrov EÚ prijala odporúčanie zriadiť záruku pre mladých ľudí. Jej vykonávaním by malo byť zabezpečené, že všetci mladí ľudia do 25 rokov dostanú dobrú ponuku práce, ďalšej odbornej prípravy, vyučenia alebo stáže do štyroch mesiacov od ukončenia školy alebo straty zamestnania.

3.1.2

Väčšina opatrení v oblasti záruky pre mladých ľudí môže byť spolufinancovaná z Európskeho sociálneho fondu. Pre 20 členských štátov navyše existujú na základe ich regionálnej vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí (viac než 25 % aspoň v jednom regióne) dodatočné prostriedky z iniciatívy pre zamestnanosť.

3.1.3

V kontexte európskeho semestra by malo byť hodnotenie a monitorovanie plánov vykonávania zahrnuté v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny s cieľom zabezpečiť, že záruka pre mladých ľudí je v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020.

3.1.4

Európska investičná banka začala v roku 2013 program „Kvalifikácia a zamestnanosť – investície do mladých ľudí“ dotovaný 6 miliardami EUR. Ten by mal byť aj v rokoch 2014 a 2015 dotovaný rovnakou sumou.

3.2   Akčný rámec európskych sociálnych partnerov na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí

Európski sociálni partneri prijali v júni 2013 akčný rámec pre zamestnanosť mladých ľudí (5). Ten sa zakladá na existujúcich a nových príkladoch osvedčených postupov v štyroch základných oblastiach, a to vzdelávanie, prechod medzi vzdelávaním a zamestnaním, zamestnanosť a podnikanie. Vnútroštátni sociálni partneri by sa tým mali inšpirovať s cieľom nájsť riešenia vo vlastnom prostredí a prispôsobiť ich príslušným vnútroštátnym podmienkam.

3.3   Príspevok EHSV

3.3.1

EHSV sa situáciou mladých ľudí na trhu práce zaoberal vo viacerých stanoviskách (6), na konferenciách a v rámci konzultácií (7). V rámci Strediska pre monitorovanie trhu práce sa uplatňuje ako nová pracovná metóda vytvorenie pilotných štúdií na špecifické témy. V niektorých členských štátoch sa vyžiada názor organizovanej občianskej spoločnosti s cieľom môcť posúdiť, či sa európskymi politikami a opatreniami dosahuje požadovaný účinok. Dôležitá otázka zamestnanosti mladých ľudí je jednou z prvých tém, ktorá bola na základe aktuálnosti vybratá na vytvorenie pilotnej štúdie.

3.3.2

Vo svojom stanovisku k balíku opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí (8) výbor uviedol, že „na vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest je potrebná skutočná stratégia pre rast na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. To si vyžaduje koordinovaný prístup ku všetkým snahám a opatreniam zameraným na posilňovanie konkurencieschopnosti a obnovenie dôvery investorov a domácností.“ Navyše poznamenal, že finančné prostriedky na záruku pre mladých ľudí vo výške 6 miliárd EUR nebudú dostatočné.

3.3.3

Vo svojom stanovisku na tému „Rámec kvality pre stáže“ (9) EHSV konštatoval, že stáže sú dôležitou vstupnou bránou na trh práce, nie sú však všeliekom pre boj proti nezamestnanosti mladých ľudí. Popri požiadavke väčšmi zapojiť stáže do študijných osnov a poskytovať základné sociálne zabezpečenie by tiež mali byť vypracované usmernenia, ktoré môžu poskytnúť prehľad o možnostiach financovania, aby bolo možné stanoviť koncepciu stáží so spoločnou finančnou zodpovednosťou.

3.3.4

Výbor dôrazne víta rozhodnutie o posilnenej spolupráci medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ) aj na základe ich významu v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí (10). VSZ musia byť schopné priamo, flexibilne a kreatívne reagovať na zmeny vo svojom prostredí a kombinovať krátkodobé intervencie s udržateľnými riešeniami. To sa musí prejaviť v zodpovedajúcich kapacitách a dostatočnej finančnej podpore. VSZ by sa mali viac zamerať na oblasť pracovných ponúk, pretože zamestnávatelia majú stále väčšie ťažkosti nájsť potrebné pracovné sily.

3.3.5

EHSV vo svojom stanovisku k oznámeniu na tému „Otváranie systémov vzdelávania“ (11) zdôrazňuje, že digitálny prístup vo vzdelávacích systémoch môže prispieť k zlepšeniu kvality a kreativity možností vzdelávania. Nevyhnutné je zapojenie vyučujúcich do navrhovania a vykonávania iniciatívy – v spojení s vhodným vzdelávaním a odbornou prípravou – s cieľom inovatívne a v súvislosti s heslom „vzdelanie pre všetkých“ otvoriť možnosti vzdelávania s pomocou nových technológií a voľne prístupných výučbových a študijných materiálov. Mobilizácia všetkých účastníkov a podpora vytvárania „partnerstiev pre vzdelávanie“ v spoločnosti sú pre úspech rovnako rozhodujúce.

3.3.6

Projekty opísané v nasledujúcich kapitolách odporúčajú členovia výboru. Vzhľadom na to, že veľa projektov je pomerne nových, často nie sú k dispozícii údaje o účinnosti a efektívnosti, takže hodnotenie je založené výlučne na pozorovaniach členov výboru.

3.4   Reforma vzdelávacích systémov

3.4.1

V rámci európskeho semestra sa 16 členským štátom odporúčalo, aby zmodernizovali svoje vzdelávacie systémy, v 12 prípadoch sa odporúčalo, aby vzdelávanie a odbornú prípravu zamerali viac na potreby trhu práce, prípadne posilnili duálny systém vzdelávania a odbornej prípravy.

3.4.2

Vzdelávacie systémy sú v právomoci členských štátov a mali by tak aj zostať. Na európskej úrovni sa však môžu poskytnúť dôležité impulzy prostredníctvom výmeny skúseností a vzájomného učenia, ako aj prostredníctvom finančných stimulov. Vzdelávacie systémy by mali byť navrhnuté tak, aby mladým ľuďom poskytovali nielen základné kultúrne zručnosti, ale ich takisto naučili samostatne reagovať na meniace sa požiadavky, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo súčasťou ich osobnej kariéry.

3.4.3

Včas poskytnuté poradenstvo pre voľbu povolania a informácie v oblasti práce majú pomôcť rozpoznať svoje vlastné schopnosti a zručnosti a tiež poskytnúť informácie o vývoji na trhu práce. Projekty ako „Wiener Töchtertag“ (12), v rámci ktorého idú dievčatá do podnikov, aby získali prehľad o nových pracovných oblastiach a pracovných príležitostiach, môžu tiež prispieť k tomu, aby sa dievčatá zaujímali aj o vzdelávanie a odbornú prípravu v technickej oblasti.

3.4.4

Predčasné ukončenie školskej dochádzky má mnoho príčin, a preto sú potrebné individuálne prispôsobené opatrenia. Sú to napríklad „Jugendcoaching“ (13) v Rakúsku a „Joblinge“ (14) v Nemecku, v rámci ktorých mladí ľudia, ktorí sú vystavení riziku vypadnutia zo systému, dostávajú obmedzené individuálne poradenstvo a pomoc pri hľadaní možností vzdelávania a odbornej prípravy alebo pracovného miesta.

3.4.5

V krajinách Európy, kde je nezamestnanosť mladých ľudí nízka, je zrejmé, že majú systém vzdelávania a odbornej prípravy blízky podnikom a trhu práce, ktorý ponúka certifikované, prenosné kvalifikácie. Proces vzdelávania a odbornej prípravy pritom prebieha – v rôznych formách – sčasti v podnikoch a sčasti v škole. To bolo uznané zo strany inštitúcií EÚ a sociálnych partnerov v EÚ, ktoré podporujú Európske združenie učňovskej prípravy (15). Učňovská príprava je jedným z najdôležitejších prvkov v systéme záruk pre mladých ľudí a jej úspech je založený na širokom partnerstve, ktoré združuje zainteresované strany podnikov, zamestnancov a vzdelávania a odbornej prípravy. Pri zriaďovaní duálneho systému, ktorý sa zameriava na požiadavky podnikov, trhu práce a mladých ľudí, je nevyhnutné, aby sa organizácia a usporiadanie vykonávali prostredníctvom silnej integrácie inštitúcií blízkych podnikom. Výrazným zapojením sociálnych partnerov sa títo partneri identifikujú so systémom a podieľajú sa na ňom („spoluvlastník systému“). Okrem toho sa tu tiež vyžaduje zodpovednosť zamestnávateľov a ich ochota investovať. Aj keď ostatné členské štáty nemôžu v krátkodobom horizonte zaviesť komplexný systém výučby, mohli by sa napríklad testovať jednotlivé duálne vzdelávacie programy v pevnej skupine podnikov v rovnakom odvetví. Sociálni partneri v odvetví by preto museli stanoviť spoločné normy vzdelávania a odbornej prípravy a certifikácie. Ďalšou možnosťou by bolo posilnenie spolupráce medzi jednotlivými školami v rámci ich autonómie a jednotlivými spoločnosťami, ako je to napríklad v Poľsku.

3.4.6

Malta vykonala v posledných rokoch významné kroky v tomto smere prostredníctvom kurzov na škole Malta College of Arts, Science and Technology (MCAST), kde časť výučby prebieha priamo v podniku. Z počtu 284 študentov, ktorí absolvovali svoju prax v spoločnosti Lufthansa Malta, tak 163 získalo pracovné miesto.

3.4.7

Uznávanie neformálne získaných kvalifikácií: Potvrdzovanie výsledkov vzdelávania, a to znalostí, zručností a kompetencií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti a mobility, ako aj pri zvyšovaní motivácie k celoživotnému vzdelávaniu, a to najmä v prípade osôb, ktoré sú sociálno-ekonomicky znevýhodnené alebo majú nízke kvalifikácie.

3.4.8

V čase, keď Európska únia čelí vážnej hospodárskej kríze spôsobujúcej prudký nárast nezamestnanosti, a to najmä mladých ľudí, a v kontexte starnutia obyvateľstva, by potvrdzovanie relevantných znalostí, zručností a kompetencií mohlo ešte hodnotnejšie prispievať k zlepšeniu fungovania trhu práce, podpore mobility a posilneniu konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu.

3.5   Opatrenia na uľahčenie prechodu medzi vzdelávaním a zamestnaním

3.5.1

Kvalifikácia a vzdelávanie a odborná príprava: Nedostatok pracovných skúseností je zásadný dôvod, prečo podniky v hospodársky ťažkých časoch váhajú, či majú prijímať mladých ľudí. Výlučne teoretická výučba bez potreby praktického uplatnenia osvojeného učiva sa stále viac ukazuje byť prekážkou pre prístup na trh práce.

3.5.2

„Thinking outside the box on recruitment“ je litovský projekt, ktorého cieľom je, aby mladí ľudia boli spôsobilí pracovať, a sprostredkovať im odbornú prax v príslušnom podniku. Podobne fungujú „nadácie pre umiestnenie“ (16) verejných služieb zamestnanosti v Rakúsku, prostredníctvom ktorých sa zlučujú podniky, ktoré majú nedostatok zamestnancov, a osoby, ktoré hľadajú prácu, ktorým chýba časť vzdelania a odbornej prípravy pre určitú prácu. Náklady na vzdelanie a živobytie sa rozdelia medzi služby zamestnanosti a podnik. Hodnotenia ukázali, že tri mesiace po skončení opatrení je asi 75 % účastníkov zamestnaných.

3.5.3

Vo Francúzsku boli od roku 2011 prostredníctvom medziodvetvových dohôd sociálnych partnerov vypracované opatrenia špeciálne pre mladých ľudí s (vysokoškolským) vzdelaním alebo bez neho s cieľom pomôcť im pri hľadaní pracovného miesta. Opatrenia sú sústredené najmä na školenia zamerané na podávanie žiadostí o zamestnanie. Hodnotenie ukázalo, že miera začlenenia do trhu práce po účasti na tomto opatrení tvorí 65 %, je teda až o 18 % vyššia než v kontrolnej skupine.

3.5.4

V Írsku sa pomocou programu „Jobbridge“ (17) ponúka mladým ľudom, ktorí najmenej 78 dní poberali dávky sociálnej pomoci, 6 – 9-mesačná stáž v podnikoch. Stážisti dostávajú dodatočnú sociálnu pomoc vo výške 50 EUR za týždeň. Kriticky treba poznamenať, že ľudia, ktorí napríklad popri vzdelávaní a odbornej príprave pracujú na čiastočný úväzok, nemôžu tento program v súvislosti so svojím vzdelávaním a odbornou prípravou využiť, pretože nie sú príjemcami sociálnej pomoci. Výbor sa domnieva, že aktivačné opatrenia by mali začať skôr, pretože dlhá čakacia lehota ľudí odrádza, namiesto toho, aby boli podporovaní začať pracovať.

3.5.5

Škótska rada pre neziskové organizácie „Scottish council for voluntary organisations“ vytvorila v roku 2011 program „Community Jobs Scotland“. Zameriava sa na mladých nezamestnaných a spolupracuje s organizáciami sociálnej starostlivosti, ktoré ponúkajú mladým ľuďom s vyššou aj základnou kvalifikáciou na 6 až 9 mesiacov pracovné miesta v rôznych odvetviach. Mladí ľudia dostanú skutočné pracovné miesto, musia prejsť výberovým konaním, dostávajú plat a ďalej sa vzdelávajú. Na programe sa zúčastnilo vyše 4  000 mladých ľudí, z ktorých sa 47,3 % rovno zamestnalo a 63,6 % mohlo mať nepriamo prospech z ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy a z dobrovoľníckych činností.

3.5.6

V Dánsku vytvárajú odborové zväzy a zamestnanecké fondy v spolupráci s verejnými a súkromnými zamestnávateľmi miesta pre stážistov, mladých ľudí s ukončeným vzdelaním a odbornou prípravou, s cieľom poskytnúť im pracovné skúsenosti a špecializáciu v oblasti ich odbornosti. Miera prijatia do zamestnania osôb, ktoré takúto stáž absolvovali, je v priemere 60 %, aj keď presnejšie číselné údaje budú k dispozícii až po ukončení projektu v apríli 2014.

3.5.7

Prostredníctvom slovinského projektu „Moje izkušnje“ (18) (Moja skúsenosť), ktorý získal ocenenie ILO, sa vytvárajú spojenia medzi študentmi a zamestnávateľmi, a to prostredníctvom on-line platformy, kam môžu študenti nahrávať svoje pracovné skúsenosti. Okrem toho sú vystavované certifikáty na potvrdenie pracovných skúseností.

3.5.8

V Španielsku ponúka nadácia Novia Salcedo Foundation ako súkromná, nezisková kultúrna organizácia program pre stážistov s cieľom sprevádzať absolventov v podnikoch prostredníctvom kombinácie teoretickej výučby a praktických pracovných skúseností. Hodnotenie ukázalo, že vyše 52,23 % účastníkov získalo po ukončení programu pracovnú zmluvu.

3.5.9

V Českej republike sú zamestnávatelia a profesijné organizácie partnermi projektu „POSPOLU“, ktorým sa presadzujú zmeny v organizačnej forme vzdelávania a odbornej prípravy a posilnenie učenia sa na pracovisku, v rámci ktorého sa uzatvárajú partnerstvá medzi školami a podnikmi a vypracúvajú sa návrhy na zmeny v obsahu učiva. Projekt sa predovšetkým zameriava na kurzy v oblasti strojárstva, elektrotechniky, stavebného inžinierstva, dopravy a IT.

3.5.10

V Portugalsku podporuje sieť technologických centier dva projekty („Think industry“ a „F1 in schools“), ktoré sa zameriavajú na nové priemyselné zručnosti žiadané na trhu práce, pričom využívajú praktický prístup, ktorý zahŕňa zlepšenie využívania nástrojov a strojov a sprostredkovanie znalostí potrebných na zhotovenie skutočného miniatúrneho auta F1 a uvedenie tohto projektu/nápadu na trh. Školy a priemysel vytvorili partnerstvá zamerané na zmenu imidžu práce v priemyselných odvetviach v očiach mladých študentov a ich nasmerovanie tam, kde je na trhu práce dopyt (19).

3.5.11

V Taliansku prebieha trojročný program na obdobie rokov 2014 – 2016, prostredníctvom ktorého môžu študenti posledných dvoch ročníkov druhého stupňa stredných škôl stráviť určitý času v podnikoch vďaka lepšiemu využívaniu zmluvy o učňovskej príprave.

3.5.12

Podpora mobility: Podpora cezhraničnej mobility mladých ľudí s cieľom získania pracovných skúseností môže tiež pomôcť preklenúť priepasť medzi výlučne teoretickým vzdelávaním a odbornou prípravou a prvým pracovným miestom.

3.5.13

Príkladom je dvojstranná dohoda medzi Nemeckom a Španielskom, v ktorej sa stanovujú možnosti zamestnania a vzdelávania a odbornej prípravy pre približne 5  000 mladých Španielov do roku 2017; rovnako ako nemecké programy podpory „The job of my life“ a „Make it in Germany“, ktorých cieľom je priviesť mladých ľudí do Nemecka, aby sa tam vzdelávali v rôznych profesiách, v ktorých nie je k dispozícii dostatok kvalifikovaných pracovníkov. K tomu im uhradia prípravný kurz nemčiny v ich domovskej krajine, dostanú príspevok na cestovné a sťahovanie a uhradí sa im aj jazykový kurz v Nemecku v rámci prípravy na stáž. Ak je zamestnávateľ po skončení stáže spokojný, môže na ňu stážista nadviazať 3 – 3,5-ročnou odbornou prípravou, pričom bude dostávať finančnú podporu vo forme príspevku na vzdelávanie a odbornú prípravu a dotyčný mladý človek získa sprievodcu v škole, v práci a v každodennom živote.

3.5.14

V rámci programu „Integrácia prostredníctvom výmeny“ je podporovaná profesijná integrácia skupín osôb so sťaženým prístupom na trh práce prostredníctvom získavania odbornej praxe v iných členských štátoch EÚ. Priebežné výsledky tohto programu, ktorý je spolufinancovaný z ESF, ukázali, že šesť mesiacov po dokončení výmeny si 41 % účastníkov našlo zamestnanie, 18 % pokračovalo vo vzdelávaní a odbornej príprave, 7 % ukončilo školu a 4 % vysokoškolské vzdelanie.

3.5.15

Aby bolo možné lepšie vzájomne zosúladiť ponuku a dopyt na trhu práce, je nevyhnutná reforma siete EURES. EHSV sa k tomu vyjadrí v samostatnom stanovisku. Rozhodujúce však bude to, že EURES sa vo všetkých členských štátoch – a nielen v niekoľkých – používa ako nástroj politiky trhu práce a zverejňujú sa tu tiež voľné pracovné miesta. Iniciatíva „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“ (20) je tiež dobrým príkladom ako podporovať cezhraničnú mobilitu mladých pracovníkov tým, že je im sprostredkované prvé pracovné miesto (žiadne vzdelávanie a odborná príprava ani stáž) prostredníctvom dotácie na prírastkové náklady, ktoré vznikajú prijatím pracovnej ponuky v inej krajine.

3.5.16

Pre lepšie zosúladenie zručností a dopytu je nevyhnutné, aby sa monitorovacie strediská prispôsobili na predvídanie a včasné stanovenie dopytu po zručnostiach. To by malo byť vykonané na regionálnej resp. odvetvovej úrovni za účasti sociálnych partnerov, aby sa mohli rýchlo zohľadňovať rôzne hospodárske a právne, ale aj technické zmeny. V týchto strediskách sa najlepšie vie aj o požiadavkách podnikov a trhu práce.

3.6   Opatrenia pre integráciu znevýhodnených mladých ľudí

3.6.1

Mladí ľudia so špeciálnymi potrebami potrebujú osobitnú pomoc, aby si našli svoju cestu na trh práce. V Rakúsku je to zabezpečené pomocou programu „Jobcoaching“ (21), v rámci ktorého sú ľudia so zdravotným postihnutím alebo s poruchami učenia podporovaní formou individuálneho poradenstva a sprievodcu počas prvých mesiacov v novom zamestnaní. Táto podpora je chápaná ako ponuka pre mladých ľudí, ale aj pre podniky.

3.6.2

Vo Walese bol špeciálne pre skupinu NEET vytvorený projekt „Intermediate Labour Market“, ktorý mladým ľuďom, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, ponúka dobre štruktúrovaný program a možnosti zamestnať sa. To by malo mladých ľudí motivovať, aby si našli prácu, ale mali by si aj osvojiť všeobecné pravidlá správania sa a základné zručnosti a dostať pomoc pri uchádzaní sa o prácu. Z celkového počtu 249 účastníkov získalo 35 pracovné miesto.

3.6.3

Príklad integrácie ľudí, ktorí sú vzdialení od trhu práce, je projekt spoločnosti U.S. Steel Košice „Rovnosť príležitostí“ (22), prostredníctvom ktorého spoločnosť zamestnáva a školí špeciálne Rómov z okolia Košíc, ktorí sa tak často prvýkrát dostanú do kontaktu s prostredím práce. Od roku 2002 bolo pre Rómov vytvorených vyše 150 pracovných miest.

3.6.4

V belgickom programe „Aktiva“ (23) sa nízkokvalifikovaným mladým ľuďom do 25 rokov, ktorí sú aspoň 12 mesiacov nezamestnaní, stanovuje zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie od zamestnávateľov, ako aj mzdové dotácie na päť kvartálov.

3.7   Opatrenia na reformu trhu práce

3.7.1

Podľa výskumného inštitútu pre budúcnosť práce sa od 80. rokov 20. storočia v mnohých európskych krajinách liberalizovali zmluvy na dobu určitú s cieľom vytvoriť viac pracovných príležitostí bez toho, aby sa musela spochybniť ochrana proti prepusteniu, ktorá je v mnohých krajinách veľmi vysoká (24). To viedlo k situácii, že mladým ľuďom sú stále častejšie ponúkané iba zmluvy na dobu určitú bez možnosti prechodu na trvalý pracovný pomer. Hoci vysoko rozvinutá ochrana proti prepusteniu na jednej strane chráni dlhodobého zamestnanca v čase krízy proti prepusteniu skôr než mladých pracovníkov, na základe neistého hospodárskeho prostredia sa však ukazuje ako prekážka pri prijímaní mladých neskúsených pracovných síl, a tak zvyšuje segmentáciu trhu práce.

3.7.2

Výbor odporúča, aby najmä členské štáty s veľmi vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí pokračovali v reformách na trhu práce sa zapojením sociálnych partnerov s cieľom nájsť správnu rovnováhu medzi flexibilitou a istotou. Reformy budú skutočne fungovať iba v strednodobom horizonte, pri oživení hospodárstva však môžu významne prispieť k rýchlemu zníženiu nezamestnanosti mladých ľudí.

3.8   Stimuly pre zamestnávateľov na prijímanie mladých ľudí

3.8.1

Pre uľahčenie rozhodnutia podnikov prijímať mladých, neskúsených pracovníkov môže byť užitočné poskytnúť dodatočné stimuly, ktoré sú často vo forme mzdových dotácií alebo zníženia príspevkov do systémov sociálneho zabezpečenia. Treba tu dbať na to, aby to neviedlo k narušeniu hospodárskej súťaže a k ohrozeniu systémov sociálneho zabezpečenia. Príklady zahŕňajú pomoc, ktorú poskytuje orgán HRDA (25) cyperským podnikom na poskytovanie vzdelávacích programov pre mladých pracovníkov. Najmä MSP môžu takto pokryť nevyhnutné vzdelávanie a odbornú prípravu a súvisiace výrobné straty v začiatočnej fáze.

3.8.2

Prostredníctvom fínskej karty „Sanssi“ (26)je pre mladých nezamestnaných mladších ako 30 rokov zabezpečené, že ich zamestnávateľ môže požadovať mzdové dotácie na desať mesiacov.

3.8.3

Maďarsko zvolilo spôsob, že ponúkne firmám stimuly na zamestnávanie pracovníkov mladších ako 25-rokov tým, že hrubá mzda a príspevky na sociálne zabezpečenie budú na určitú dobu znížené.

3.8.4

V Taliansku sa na účely sociálneho zabezpečenia poskytnú na 12 mesiacov daňové úľavy podnikom, ktoré ponúknu zmluvu na dobu neurčitú mladým ľuďom vo veku od 18 do 29 rokov, ktorí počas predchádzajúcich šiestich mesiacov nemali pravidelné platené zamestnanie alebo neabsolvovali vyššie stredné vzdelanie alebo odbornú školu.

3.9   Opatrenia na podporu podnikania

3.9.1

Jeden z troch pilierov v „Akčnom pláne pre podnikanie 2020 – Opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe“ (27) je podnikateľské vzdelávanie na podporu rastu a vytvárania podnikov. S „podnikateľským preukazom“ (28) získajú mladí ľudia vzdelanie v oblasti ekonómie a podnikového hospodárstva, pričom na konci absolvujú skúšku, ktorou sa nahradia podnikateľské skúšky, ktoré sú v Rakúsku potrebné na výkon samostatnej zárobkovej činnosti.

3.9.2

Prostredníctvom programu „Junior Company Programm“ zakladajú žiaci/žiačky vo veku 15 až 19 rokov skutočné podniky na obdobie jedného školského roka a ponúkajú samostatne vyvinuté produkty a služby na reálnom trhu. Bezprostredne si tak vyskúšajú ekonomické zručnosti.

3.9.3

Projekt „Extraordinary EducationTM“ umožňuje mladým ľuďom vyskúšať si podnikateľský plán v neformálnom prostredí a poskytuje im základné podnikateľské a komunikačné zručnosti bez ohľadu na vek alebo jazyk.

3.9.4

S cieľom poskytnúť novým podnikom prístup k financovaniu, ako aj motivovať ich k vytváraniu pracovných miest, odpúšťa Rumunsko novo vzniknutým podnikom náklady na registráciu. Okrem toho existuje daňová úľava pre dvoch až štyroch zamestnancov, pôžička až do výšky 10  000 EUR, čo predstavuje 50 % obchodného plánu, ako aj záruky zo strany vlády na 80 % prijatých úverov. V období medzi rokom 2011 a marcom 2014 bolo založených celkom 12  646 MSP a bolo vytvorených 22  948 pracovných miest. Len 188 MSP bolo opäť zatvorených. Tento úspešný program bude pokračovať aj v roku 2014.

V Bruseli 4. júna 2014.

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Eurostat – Unemployment statistics.

(2)  Eurostat – Statistics_explained – Youth_unemployment.

(3)  Eurofound – NEETs.

(4)  Príležitosti pre mladých ľudí a balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí.

(5)  V angličtine: Framework of actions on youth employment.

(6)  Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 1; Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 11; Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 94; Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 97; Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 103; Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 8 – 15; Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 67 – 72; Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 58 – 64; Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 77 – 80; Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 101; CCMI/118 – EESC-2013-05662-00-00-AS-TRA (spravodajca: Fornea, pomocný spravodajca: Grimaldi); zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(7)  http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.fr.events-and-activities-eu-policies-youth-employment

http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.fr.events-and-activities-skill-mobility-competitiveness

(8)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 67.

(9)  Rámec kvality pre stáže.

(10)  Verejné služby zamestnanosti (VSZ).

(11)  Otváranie systémov vzdelávania.

(12)  Töchtertag.

(13)  NEBA – Jugendcoaching.

(14)  Joblinge.

(15)  Európske združenie učňovskej prípravy.

(16)  http://www.implacement-stiftung.at/

(17)  Jobbridge.

(18)  http://youthpractices.org/assessment.php; s. 36.

(19)  http://www.f1inschools.com

(20)  Európska komisia – Tvoje prvé pracovné miesto EURES.

(21)  NEBA – Jobcoaching.

(22)  U.S. Steel Košice – Rovnosť príležitostí.

(23)  Belgicko – Activa.

(24)  IZA – nezamestnanosť mladých ľudí v Európe..

(25)  Cyprus – Scheme for the job placement and training of tertiary education.

(26)  Finnland – Sanssi card.

(27)  COM(2012) 795 final.

(28)  Rakúsko – podnikateľský preukaz.


Top