52012PC0721

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Táto dôvodová správa podrobnejšie predstavuje návrh novej smernice, ktorej cieľom je aproximácia zákonov, právnych predpisov a správnych ustanovení členských štátov v oblasti dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora.

Smernica podporuje členské štáty, aby dosiahli svoje vnútroštátne záväzky týkajúce sa dostupnosti webových stránok, ako aj svoje záväzky voči Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím týkajúce sa webových stránok orgánov verejného sektora.

Dostupnosť webových stránok sa vzťahuje na zásady a techniky, ktoré je potrebné dodržiavať pri tvorbe webových stánok tak, aby bol obsah na nich dostupný všetkým používateľom, predovšetkým používateľom so zdravotným postihnutím[1].

1.1.        Ciele a obsah návrhu

V roku 2009 trh v oblasti vývoja webových stránok v 27 členských štátoch EÚ pozostával z približne 175 000 podnikov. Zamestnával okolo 1 milióna ľudí a jeho obrat predstavoval 144 miliárd EUR[2].

Hodnota európskeho trhu s produktmi a službami súvisiacimi s dostupnosťou webových stránok sa odhaduje na 2 miliardy EUR. Má veľký potenciál rastu, keďže menej než 10 % webových stránok je dostupných všetkým. Počet obyvateľov s funkčnými obmedzeniami alebo zdravotným postihnutím (15 % populácie v produktívnom veku, teda 80 miliónov ľudí) môže v dôsledku starnutia populácie EÚ výrazne narásť.

Dostupnosť webových stránok je pre orgány verejného sektora mimoriadne dôležitá, aby mohli rozšíriť svoj záber a plniť svoju zodpovednosť voči verejnosti. Počet webových stránok zabezpečujúcich služby elektronickej verejnej správy (približne 380 500 v EÚ) a webových stránok verejného sektora (761 000 v EÚ) narastá rýchlym tempom. Väčšina členských štátov buď právne predpisy už prijala alebo prijala opatrenia zamerané na dostupnosť webových stránok. Medzi týmito zákonmi a opatreniami však existujú výrazné rozdiely.

Neexistujúca harmonizácia vnútroštátnych koncepcií dostupnosti webových stránok vytvára prekážky na vnútornom trhu. Dodávatelia s cezhraničnou pôsobnosťou musia znášať dodatočné výrobné náklady. Existujú prekážky pre hospodársku súťaž, konkurencieschopnosť a hospodársky rast, pretože podniky (predovšetkým MSP) nemajú dostatočné znalosti a schopnosti na to, aby ovládali všetky špecifikácie a postupy.

Vnútroštátne orgány a obchodní aktéri čelia problému s neistotou pri výbere špecifikácií dostupnosti webových stránok pre potenciálne cezhraničné služby, ako i s neistotou súvisiacou s najvhodnejším politickým rámcom pre dostupnosť webových stránok.

Harmonizácia vnútroštátnych opatrení pre verejný sektor na úrovni EÚ sa navrhuje ako nevyhnutná podmienka na ukončenie pretrvávajúcej rozdrobenosti a nedostatku dôvery v trh s dostupnosťou webových stránok.

Táto smernica sa týka webových stránok orgánov verejného sektora, pretože tieto orgány poskytujú informácie a služby zásadného významu pre občanov a samotné verejné výdavky môžu vytvoriť bezpečný a dostatočne veľký trh pre tvorcov webových stránok.

Posúdili sa náklady, ktoré správam vzniknú pri dosahovaní súladu s právnymi predpismi. Z analýzy vyplynulo, že výhody by prevýšili náklady.

Keďže tvorcovia webových stránok sa motivujú k snahe o úspory z rozsahu, toto opatrenie prispeje k vytvoreniu celého radu „vedľajších pozitívnych účinkov“, z čoho by ako prvé mali prospech všetky webové stránky verejného sektora.

Harmonizácia bude mať za následok lepšie podmienky na trhu, viac pracovných miest, lacnejšiu dostupnosť webových stránok a väčší počet webových stránok dostupných pre všetkých: trojaká výhra - pre vlády, podniky i občanov.

1.2.        Technické informácie

Zainteresované strany na celom svete sa v súčasnosti vo veľkej miere orientujú podľa Kritérií úspechu a požiadaviek na súlad úrovne AA špecifikovaných pre webové stránky verzie 2.0 v usmerneniach o dostupnosti internetového obsahu (WCAG 2.0), ktoré vydalo konzorcium World Wide Web Consortium (W3C)[3].

V súčasnosti prebiehajú v rámci mandátu M/376, ktorý Komisia udelila európskym normalizačným orgánom CEN, CENELEC a ETSI, práce na zostavení európskej normy, ktorá zahŕňa dostupnosť webových stránok v súlade s WCAG 2.0 (vrátane jeho využívania na úrovni AA a súvisiacich metód posudzovania súladu s právnymi predpismi). Na výsledkoch tejto práce by mala byť založená harmonizovaná norma s účelom zabezpečiť prezumpciu súladu s požiadavkami na dostupnosť webových stránok, ako sa ustanovuje v tejto smernici.

Medzinárodná organizácia pre normalizáciu a Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC) prijali medzinárodnú normu ISO/IEC 40500:2012[4] o dostupnosti webových stránok. ISO/IEC 40500:2012 je rovnaká ako pôvodné WCAG 2.0.

1.3.        Politický kontext

Dostupnosti webových stránok sa týkajú mnohé politické iniciatívy na úrovni EÚ: Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (dostupnosť IKT), Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 (inkluzívne a dostupné služby elektronickej verejnej správy), Digitálna agenda pre Európu (Komisia navrhuje zabezpečiť úplne dostupné webové stránky verejného sektora do roku 2015), programy financovania zo strany EÚ (7. RP, CIP) podporujú výskum a vývoj technologických riešení dostupnosti webových stránok. Ďalšie stimuly v oblasti dostupnosti webových stránok vyplynú z revízie smerníc o verejnom obstarávaní.

1.4.        Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

V článku 9 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD)[5] sa členským štátom a EÚ ukladá povinnosť prijať primerané opatrenia s cieľom zaručiť prístup k informáciám a komunikačným technológiám vrátane internetu osobám so zdravotným postihnutím na rovnakej úrovni ako ostatným. Touto smernicou by sa zabezpečilo účinné využívanie harmonizovanej normy dostupnosti webových stánok, ktorá by mala byť založená na výsledku mandátu Komisie M/376[6].

Rozsah pôsobnosti návrhu v ďalšej časti je obmedzený na online služby, ktoré prostredníctvom webových stránok poskytujú orgány verejného sektora.

Návrh sa týka rovnakej oblasti ako Európsky akt o prístupnosti[7] (EAA), ktorý sa v súčasnosti pripravuje a týka sa dostupnosti tovaru a služieb vrátane IKT. Tento EAA, v závislosti od výsledku prebiehajúceho posúdenia vplyvu, je zameraný na súkromný sektor a uľahčí realizáciu záväzku dosiahnuť úplnú dostupnosť webových stránok obsiahnutého v Digitálnej agende pre Európu, pretože sa vďaka nemu zaručí aj dostupnosť webových stránok poskytovateľov základných služieb občanom v súkromnom sektore. Tieto webové stránky ponúkajú informácie a interakciu, napr. pri uzatváraní zmlúv, rezerváciách, vystavovaní a platbe účtov a získavaní podpory.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.        Konzultácie so zainteresovanými stranami

Vykonali sa početné verejné konzultácie a štúdie s cieľom zistiť problémy a potreby, ktoré boli zamerané na členské štáty, priemyselný sektor i občiansku spoločnosť:

– porovnávacia štúdia z rokov 2010 – 2011 „Monitoring eAccessibility“[8] (Monitorovanie elektronickej prístupnosti v Európe);

– štúdia „Economic Assessment for Improving e-Accessibility Services and Products“[9] (Hospodárske posúdenie zamerané na zlepšenie elektronickej dostupnosti služieb a výrobkov). Semináre o dostupnosti webových stránok (2008)[10];

– verejné konzultácie prostredníctvom interaktívnej internetovej platformy Komisie „Váš hlas“[11] (2008);

– prieskum o dostupnosti webových stránok v európskych krajinách[12];

– porovnávacia štúdia „Measuring Progress of eAccessibility in Europe“ (Meranie pokroku v oblasti elektronickej dostupnosti v Európe) 2006-2008[13];

– skupina odborníkov členských štátov pre „digitálnu integráciu“[14] a „inkluzívnu komunikáciu“;

– priame konzultácie a stretnutia so zástupcami dôležitých organizácií občianskej spoločnosti napr. Európske fórum zdravotne postihnutých a Európska únia nevidiacich, AGE a ANEC a softvérového odvetvia Európskeho priemyselného zväzu[15].

2.2.        Posúdenie vplyvu

Vytvorila sa riadiaca skupina pre posúdenie vplyvu pod vedením generálneho riaditeľstva pre informačnú spoločnosť a médiá, v ktorej boli zastúpené mnohé útvary a oddelenia Komisie, medzi nimi právny servis, generálny sekretariát, generálne riaditeľstvá pre komunikáciu, hospodárske a finančné záležitosti, zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, podnikanie a priemysel, Eurostat, generálne riaditeľstvá pre zdravie a spotrebiteľov, informatiku, vnútorný trh a služby a generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť. Úlohou riadiacej skupiny bolo analyzovať rôzne otázky a perspektívy súvisiace s týmto návrhom a viesť o nich diskusiu.

Konečné znenie posúdenia vplyvu obsahuje odpovede na odporúčania výboru pre posudzovanie vplyvu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

Článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ).

3.2.        Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pretože záležitosti, ktoré sú predmetom návrhu, nepatria do výlučnej právomoci Európskej únie.

Ciele návrhu nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov z týchto dôvodov:

Zahŕňa nadnárodné aspekty, ktoré nemožno vyriešiť len prostredníctvom opatrení jednotlivých členských štátov. Štúdie a konzultácie potvrdili, že kroky na vnútroštátnej úrovni nepostačujú na aproximáciu vnútroštátnych opatrení a na koordinované vykonávanie harmonizovanej koncepcie.

Rozdiely v koncepciách členských štátov predstavujú záťaž a prekážky pre spoločnosti, ktoré sa usilujú o interakciu v cezhraničnom kontexte. Výsledkom je obmedzený rozsah zrelého trhu s výrobkami a službami súvisiacimi s dostupnosťou webových stránok a prípadne aj obmedzená mobilita občanov, ktorí využívajú asistenčné technológie.

Efektívnejšie využívanie zdrojov by sa dosiahlo pomocou harmonizovaných požiadaviek a účasti na schémach spolupráce zameraných na poskytovanie a spoločné využívanie osvedčených postupov, know how a reakcií na technologické trendy.

3.3.        Zásada proporcionality

Zárukou dodržania zásady proporcionality je obmedzenie pôsobnosti návrhu na minimálny zoznam (typov) webových stránok, pričom sa členským štátom poskytne možnosť tento zoznam rozšíriť.

Okrem toho sa členským štátom prenecháva aj určenie dôležitých parametrov vykonávania, napríklad výber orgánu zodpovedného za overovanie dodržiavania predpisov.

3.4.        Návrh

Článok 1 – Predmet a rozsah pôsobnosti

Cieľom smernice je aproximovať zákony, právne predpisy a správne ustanovenia členských štátov týkajúce sa dostupnosti obsahu webových stránok orgánov verejného sektora prostredníctvom vymedzenia harmonizovaných požiadaviek.

V návrhu sa ustanovujú technické ustanovenia, podľa ktorých členské štáty sprístupnia obsah určitých typov webových stránok orgánov verejného sektora (ďalej len „dotknuté webové stránky“). Typy webových stránok na zozname zahŕňajú informácie a služby orgánov verejného sektora, ktoré majú základný význam pre to, aby sa občania mohli podieľať na hospodárstve a živote spoločnosti a mohli využívať svoje práva ako občania EÚ. Zoznam sa uvádza v prílohe a pochádza z projektu referenčného porovnania v oblasti elektronickej verejnej správy[16] z roku 2001.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť doplniť tento zoznam o ďalšie typy webových stránok.

Článok 2 – Vymedzenie pojmov

V smernici sú objasnené pojmy týkajúce sa webových stránok, noriem a verejných subjektov. Terminológia súvisiaca s webovým obsahom a rozhraním používateľov je podobná ako terminológia W3C v kontexte iniciatívy dostupnosti webových stránok a v súlade s návrhom normy ako výsledku práce v rámci mandátu 376.

Článok 3 – Požiadavky na dostupnosť webových stránok

Požiadavky na dostupnosť webových stránok sú vymedzené na základe dvoch rozmerov:

– orientácia na používateľa

– orientácia na trh a interoperabilita.

Vzhľadom na to, že požiadavky sa môžu zmeniť v dôsledku nepriaznivého technologického a spoločenského vývoja, Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty, ktorými sa vo vhodných prípadoch dajú bližšie špecifikovať harmonizované požiadavky potrebné na zabezpečenie dostupnosti dotknutých webových stránok.

V záujme bezodkladného splnenia súčasných politických záväzkov sa ustanovenia uvedené v predchádzajúcej časti musia začať uplatňovať do 31. decembra 2015.

Článok 4 – Harmonizované normy a prezumpcia súladu s požiadavkami

Táto smernica je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a zrušujú rozhodnutia č. 87/95/EHS a č. 1673/2006/ES a v ktorom sa stanovuje právny základ podľa ktorého Komisia môže žiadať európske normalizačné orgány, aby vypracovali harmonizovanú normu na základe ktorej môžu zainteresované strany preukázať prezumpciu súladu s požiadavkami. Odkaz na tieto normy prípadne spolu s podmienkami, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní týchto noriem, sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V jednom z odôvodnení smernice sa uvádza, že v európskej norme, ktorá bude výsledkom Mandátu 376, a následne v harmonizovanej norme, ktorá bude založená na výsledkoch tejto práce, by sa mali zohľadniť Kritériá úspechu a požiadavky na súlad úrovne AA špecifikované pre webové stránky verzie 2.0 v usmerneniach o dostupnosti internetového obsahu (WCAG 2.0), ktoré vydalo konzorcium World Wide Web Consortium (W3C). Tieto technologicky neutrálne špecifikácie predstavujú základ požiadaviek na dostupnosť webových stránok.

Článok 5 – Európske a medzinárodné normy a prezumpcia súladu s požiadavkami

V situácii, keď neexistujú harmonizované normy, táto smernica poskytuje riešenie vzhľadom na prezumpciu súladu s požiadavkami na dostupnosť dotknutých webových stránok, ktoré spĺňajú európske normy alebo časti z nich, ktoré určila Komisia prostredníctvom delegovaných aktov. V rámci mandátu 376 sa pripravuje európska norma, ktorá zahŕňa dostupnosť webových stránok.

V situácii, keď neexistuje takáto európska norma, poskytuje táto smernica riešenie vzhľadom na prezumpciu súladu s požiadavkami na dostupnosť dotknutých webových stránok, ktoré spĺňajú časti normy ISO/IEC 40500:2012, ktoré sa vzťahujú na Kritériá úspechu a požiadaviek na súlad úrovne AA.

Článok 6 – Dodatočné opatrenia

Dodatočné opatrenia sa požadujú s cieľom prispieť k zvyšovaniu informovanosti, stanovovaniu úprav spolupráce a rastu trhu.

Členským štátom sa adresuje výzva, aby uľahčili rozšírenie dostupnosti webových stránok aj na iné webové stránky verejného sektora, než len na dotknuté, pretože vďaka tomu sa zrýchli rast trhu a proces dosahovania dostupnosti webových stránok pre občanov EÚ.

Článok 7 – Podávanie správ

Dostupnosť webových stránok by sa mala vzhľadom na pravidelné aktualizácie obsahu na webe nepretržite monitorovať. Členským štátom sa adresuje žiadosť monitorovať dostupnosť dotknutých webových stránok orgánov verejného sektora pomocou metodiky, ktorú určuje Komisia v súlade s postupmi ustanovenými v smernici. Metodika bude vychádzať z postupov a koncepcií technického posúdenia z harmonizovaných noriem (v prípade, že sú dostupné a primerané) a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Členské štáty by si mohli vytvoriť vhodné mechanizmy na tieto overenia a určiť na tento účel zodpovedné orgány.

Členské štáty sú povinné každoročne podávať správy o výsledkoch tohto monitorovania. Správy by mali obsahovať aj možné rozšírenie zoznamu typov dotknutých webových stránok, ako aj akékoľvek dodatočné opatrenia prijaté podľa článku 6.

Spôsoby, akým členské štáty majú podávať Komisii správy, sa určia v súlade s postupmi uvedenými v tejto smernici.

Článok 8 – Delegovanie právomoci

Smernica obsahuje ustanovenie o delegovaní právomoci v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorý umožňuje zákonodarcovi delegovať Komisii právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. Takýto postup by sa použil s cieľom bližšie špecifikovať požiadavky na dostupnosť webových stránok ustanovené v smernici, ako sa uvádza v článku 3, a určiť európsku normu alebo jej časti, ktoré zabezpečujú prezumpciu súladu s požiadavkami dostupnosti webových stránok pre tie dotknuté webové stránky, ktoré ich spĺňajú.

Článok 9 – Výbor

Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Odkazuje sa na konzultačný postup a postup preskúmania, ktoré sa uplatňujú na základe článkov tejto smernice.

Článok 10 – Transpozícia

V smernici sa stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 2014.

Článok 11 – Preskúmanie

Preskúmanie uplatňovania smernice sa vykoná do troch rokov od jej nadobudnutia účinnosti.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Žiadny vplyv na rozpočet Únie.

2012/0340 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[17],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[18],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Trend smerujúci k vzniku digitálnej spoločnosti znamená, že používatelia majú k dispozícii nové spôsoby prístupu k informáciám a službám. Poskytovatelia informácií a služieb, napríklad orgány verejného sektora, v čoraz väčšej miere využívajú internet ako na prostriedok na vytváranie, zhromažďovanie a poskytovanie širokej škály informácií a služieb online, ktoré majú pre verejnosť zásadný význam.

(2)       Dostupnosť webových stránok sa vzťahuje na zásady a techniky, ktoré je potrebné dodržiavať pri tvorbe webových stánok tak, aby bol obsah na nich dostupný pre všetkých používateľov, predovšetkým pre ľudí s funkčnými obmedzeniami vrátane osôb so zdravotným postihnutím. Obsah webových stránok zahŕňa informácie v textovej aj netextovej podobe, ako aj sťahovanie formulárov a dvojsmernú interakciu, napríklad spracovávanie digitálnych formulárov, autentifikáciu a transakcie ako riešenie prípadov a platby.

(3)       Komisia vo svojom Európskom akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015[19] požaduje kroky zamerané na rozvinutie služieb elektronickej verejnej správy, ktorá bude zaručovať všeobecnú integráciu a dostupnosť.

(4)       Vo svojom oznámení „Digitálna agenda pre Európu“[20] Komisia oznámila, že webové stránky verejného sektora by mali byť všetkým úplne dostupné do roku 2015.

(5)       Rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností[21] a rámcový program pre konkurencieschopnosť[22] a inovácie zabezpečujú podporu výskumu a vývoja technologických riešení v oblasti dostupnosti pre všetkých.

(6)       Tým, že väčšina členských štátov ratifikovala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a Únia ho uzavrela, sa zaviazali „zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup k [... inter alia] informačným a komunikačným technológiám“ a „prijať aj príslušné opatrenia […] na podporovanie prístupu osôb so zdravotným postihnutím k novým informačným a komunikačným technológiám a systémom vrátane internetu“.

(7)                   Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020[23] vychádza z dohovoru OSN a obsahuje činnosti vo viacerých prioritných oblastiach vrátane dostupnosti webových stránok, pričom jej cieľom je „zaručiť bezbariérový prístup k tovarom, službám vrátane verejných služieb a k asistenčným pomôckam pre ľudí so zdravotným postihnutím“.

(8)       Nariadenie Rady (ES) č. 1081/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde[24], obsahuje ustanovenia o dostupnosti IKT. Jeho predmetom však nie sú osobitosti dostupnosti webových stránok.

(9)       Rýchlo rastúci trh v oblasti dostupnosti webových stránok zahŕňa celú škálu hospodárskych aktérov, ku ktorým patria tvorcovia webových stránok alebo softvérových nástrojov na tvorbu, riadenie a testovanie webových stránok, tvorcovia používateľských agentov, ako napríklad webových prehliadačov a súvisiacich asistenčných technológií, prevádzkovatelia certifikačných služieb a poskytovatelia programov odborného vzdelávania.

(10)     Viaceré členské štáty prijali opatrenia založené na medzinárodne používaných usmerneniach na tvorbu webových stránok dostupných všetkým, ale poskytnuté pokyny často vychádzajú z rôznych verzií alebo miery dodržiavania usmernení, alebo sa na vnútroštátnej úrovni zaviedli technické pozmenenia.

(11)     K dodávateľom výrobkov a poskytovateľom služieb súvisiacich s dostupnosťou webových stránok patrí veľký počet malých a stredne veľkých podnikov (MSP). Dodávatelia a predovšetkým MSP nemajú motiváciu začínať podnikateľskú činnosť mimo trhu svojej krajiny. Rozdiely v špecifikáciách a úpravách dostupnosti webových stránok obmedzujú ich konkurencieschopnosť a rast v dôsledku dodatočných nákladov, ktoré by im vznikli pri vývoji cezhraničných výrobkov a služieb súvisiacich s dostupnosťou webových stránok a ich uvádzaním na trh.

(12)     Nadobúdatelia webových stránok a súvisiacich výrobkov a služieb čelia problému vysokých cien za poskytovanie služieb alebo sú v dôsledku obmedzenej konkurencie závislí od jedného dodávateľa. Dodávatelia často uprednostňujú varianty vlastných „noriem“ výrobcov, čo v konečnom dôsledku obmedzuje interoperabilitu používateľských agentov a univerzálneho prístupu k obsahu webových stránok z celého územia Únie. Rozdrobenosť spôsobená rozdielmi medzi vnútroštátnymi predpismi má za následok zníženie počtu výhod, ktoré by inak vyplynuli zo spoločného využívania skúseností na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni pri zohľadňovaní spoločenského a technologického vývoja.

(13)     Na prekonanie tohto rozdrobenia je nevyhnutná aproximácia vnútroštátnych opatrení na úrovni Únie na základe dohody o požiadavkách na dostupnosť webových stránok orgánov verejného sektora. Výsledkom by bola menšia miera neistoty pre tvorcov webových stránok a podpora interoperability. Ak dané požiadavky na dostupnosť budú technologicky neutrálne, inovácii nebude nič brániť, naopak, možu pre ňu vznikať stimuly.

(14)     Harmonizovaná koncepcia by orgánom verejného sektora a podnikom v Únii mala takisto umožniť získať hospodárske a spoločenské výhody, ktoré prináša rozšírenie poskytovania online služieb tak, aby boli k dispozícii väčšiemu počtu občanov a podnikov. Zvýši sa tak potenciál vnútorného trhu s výrobkami a službami súvisiacimi s dostupnosťou webových stránok. Výsledný rast trhu by mal podnikom umožniť prispieť k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest v Únii. Posilnenie vnútorného trhu by malo zatraktívniť investovanie v Únii. Výhody z poklesu cien zabezpečovania dostupnosti webových stránok by mali plynúť aj vládam.

(15)     Občania by mali profitovať zo širšieho prístupu k online službám verejného sektora a mali by dostávať služby a informácie, vďaka ktorým budú môcť ľahšie vykonávať svoje práva na celom území Únie, predovšetkým právo na slobodný pohyb a pobyt na území EÚ a ich právo usadiť sa a poskytovať služby.

(16)     Požiadavky na dostupnosť webových stránok vymedzené v tejto smernici sú technologicky neutrálne. Uvádza sa v nich len, aké základne funkcie musia byť splnené, aby ich používateľ mohol rozpoznať, používať ich a pochopiť stránku a jej obsah. Nešpecifikuje sa v nich spôsob, ako to dosiahnuť, ani aká technológia by sa mala zvoliť pre konkrétne stránky, online informácie či aplikácie. Preto nepôsobia ako prekážka inovácie.

(17)     Interoperabilita súvisiaca s dostupnosťou webových stránok by mala byť založená na všeobecne prijatých a používaných špecifikáciách, na základe ktorých sa maximalizuje kompatibilita webového obsahu so súčasnými a budúcimi používateľskými agentmi a asistenčnými technológiami. Konkrétne by webový obsah mal poskytovať používateľským agentom spoločné interné kódovanie prirodzeného jazyka, štruktúr, vzťahov a sekvencií, ako aj údaje všetkých zabudovaných komponentov užívateľského rozhrania. Z interoperability teda používateľom plynú výhody, pretože im umožňuje využívať ich používateľských agentov univerzálnym spôsobom na prístup k webovým stránkam a takisto môžu profitovať z väčšieho výberu a nižších cien na celom území Únie. Okrem toho by interoperabilita zabezpečila výhody aj dodávateľom a odberateľom produktov a služieb súvisiacich s dostupnosťou webových stránok.

(18)     Ako sa zdôraznilo v Digitálnej agende pre Európu, verejné orgány by mali zohrávať úlohu pri podpore trhov s online obsahom. Vlády môžu stimulovať trhy s obsahom tak, že sprístupnia informácie verejného sektora za transparentných, účinných a nediskriminačných podmienok. Ide o významný zdroj potenciálneho rastu inovatívnych online služieb.

(19)     Táto smernica by mala byť zameraná na zabezpečenie toho, aby určité typy webových stránok orgánov verejného sektora, ktoré majú pre verejnosť zásadný význam, boli dostupné podľa spoločných požiadaviek. Tieto typy sa určili v rámci projektu referenčného porovnania v oblasti elektronickej verejnej správy[25] a použili sa ako základ na zostavenie zoznamu v prílohe.

(20)     V tejto smernici sa stanovujú požiadavky na dostupnosť webových stránok určitých typov webových stránok orgánov verejného sektora. S cieľom uľahčiť súlad dotknutých webových stránok s týmito požiadavkami je potrebné stanoviť prezumpciu súladu s požiadavkami pri tých dotknutých webových stránkach, ktoré spĺňajú harmonizované normy zostavené a uverejnené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/EC, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a zrušujú rozhodnutia č. 87/95/EHS a č. 1673/2006/ES, na účely vyjadrenia podrobných technických špecifikácií uvedených požiadaviek. Podľa tohto nariadenia môžu členské štáty a Európsky parlament vzniesť námietky voči harmonizovaným normám, o ktorých sa domnievajú, že úplne nespĺňajú požiadavky dostupnosti webových stránok stanovené v tejto smernici.

(21)     Komisia už vydala mandát M/376[26] pre európske normalizačné orgány na vypracovanie európskych noriem, v ktorých sa špecifikujú funkčné požiadavky na dostupnosť pre výrobky a služby IKT vrátane webového obsahu, ktorý by sa mohol použiť pri verejnom obstarávaní, ako aj na iné účely, napríklad pri obstarávaní v súkromnom sektore. Európske normalizačné orgány sú v záujme uvedenej skutočnosti povinné iniciovať úzku spoluprácu s relevantnými fórami a konzorciami pre normalizáciu v príslušných odvetviach vrátane konzorcia World Wide Web Consortium (W3C/WAI). Na výsledkoch tejto práce by mala byť založená harmonizovaná norma, ktorá by zabezpečila prezumpciu súladu s požiadavkami na dostupnosť webových stránok, ako sa ustanovuje v tejto smernici.

(22)     Kým sa nezverejnia odkazy na takúto harmonizovanú normu alebo jej časti, prezumpcia súladu s požiadavkami na dostupnosť webových stránok by sa mala zabezpečiť pre dotknuté webové stránky, ktoré spĺňajú európske normy alebo časť z nich, ktoré určila Komisia prostredníctvom delegovaných aktov. Kandidátom by mohla byť európska norma, ktorá by sa mala prijať na základe mandátu M/376.

(23)     V situácii, keď neexistuje takáto európska norma, prezumpcia súladu s požiadavkami na dostupnosť webových stránok by mala byť zabezpečená pre tie dotknuté webové stránky, ktoré spĺňajú tie časti normy ISO/IEC 40500:2012, ktoré sa vzťahujú na Kritériá úspechu a požiadaviek na súlad úrovne AA. Medzinárodná norma ISO/IEC 40500:2012 je rovnaká ako pôvodné usmernenia o dostupnosti internetového obsahu 2.0. Kritériá úspechu a požiadavky na súlad úrovne AA špecifikované pre webové stránky verzie 2.0 v usmerneniach o dostupnosti internetového obsahu (WCAG 2.0) konzorcia W3C uznáva široký okruh zainteresovaných strán ako na medzinárodnej, tak na európskej úrovni ako základ primeraných špecifikácií dostupnosti webových stránok. Túto skutočnosť zdôraznila Rada vo svojich Záveroch o dostupnej informačnej spoločnosti[27].

(24)     Súlad s požiadavkami na dostupnosť webových stránok by sa mal nepretržite monitorovať od pôvodného vytvorenia webovej stránky orgánu verejného sektora a počas všetkých následných aktualizácií jej obsahu. Harmonizovaná metodika monitorovania by zahŕňala spôsob overenia (jednotný vo všetkých členských štátoch) stupňa súladu webovej stránky s požiadavkami na dostupnosť webových stránok, získavania reprezentatívnych vzoriek a periodicity monitorovania. Členské štáty by mali každoročne podávať správu o výsledkoch monitorovania a konkrétnejšie o zozname opatrení, ktoré prijali v záujme vykonávania tejto smernice.

(25)     V harmonizovanom rámci by odvetvie tvorcov webových stránok malo čeliť menšiemu počtu prekážok pri svojom pôsobení na vnútornom trhu a zároveň by sa mali znížiť náklady vládam a ďalším stranám, ktoré zaobstarávajú výrobky a služby súvisiace s dostupnosťou webových stránok.

(26)     S cieľom zabezpečiť, aby dotknuté webové stránky boli dostupné v súlade s požiadavkami na dostupnosť webových stránok ustanovených v tejto smernici, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, aby mohla tieto požiadavky v prípade potreby bližšie špecifikovať a určiť európsku normu alebo jej časti, ktoré by v situácii, keď neexistujú harmonizované normy, zabezpečovali prezumpciu súladu s požiadavkami dostupnosti webových stránok pre tie dotknuté webové stránky, ktoré spĺňajú takúto normu alebo jej časti . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác viedla vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokladov Európskemu parlamentu a Rade.

(27)     Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci, aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania príslušných ustanovení tejto smernice. Postup preskúmania by sa mal použiť pri vymedzení metodiky, podľa ktorej by členské štáty mali postupovať pri monitorovaní toho, či dotknuté webové stránky spĺňajú uvedené požiadavky. Konzultačný postup by sa mal použiť pri určení modalít, podľa ktorých by členské štáty mali Komisii podávať správy o výsledku tohto monitorovania. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

(28)     Keďže cieľ tejto smernice, a to zriadenie harmonizovaného trhu dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože si vyžaduje harmonizáciu rôznych predpisov, ktoré v súčasnosti platia v právnych systémoch rôznych členských štátov, a preto ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Cieľom tejto smernice je aproximovať zákony, právne predpisy a správne ustanovenia členských štátov týkajúce sa dostupnosti obsahu webových stránok verejných orgánov pre všetkých používateľov, predovšetkým pre ľudí s funkčnými obmedzeniami vrátane osôb so zdravotným postihnutím

2. Ustanovujú sa v nej pravidlá, podľa ktorých členské štáty sprístupnia obsah webových stránok orgánov verejného sektora, ktorých typy sa konkretizujú v prílohe.

3. Členské štáty môžu rozšíriť uplatňovanie tejto smernice aj na iné typy webových stránok verejného sektora, než sú typy uvedené v odseku 2.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1) „dotknuté webové stránky“ sú webové stránky uvedené v článku 1 ods. 2 tejto smernice,

(2) „obsah webových stránok“ sú informácie, ktoré sa poskytujú používateľovi prostredníctvom používateľského agenta vrátane kódu alebo označenia, ktorý vymedzuje štruktúru obsahu, jeho prezentáciu a interakcie,

(3) „používateľský agent“ je akýkoľvek softvér, ktorý získava a poskytuje webový obsah používateľom vrátane webových prehliadačov, mediálnych prehrávačov, zásuvných modulov a iných programov, ktoré pomáhajú pri získavaní a sprostredkúvaní webového obsahu a pri interakcii s ním.

(4) „norma“ je technická špecifikácia, ktorú prijal uznávaný normalizačný orgán, pre opakované alebo nepretržité uplatňovanie, ktorej dodržiavanie nie je povinné, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

(5) „medzinárodná norma“ je norma prijatá medzinárodným normalizačným orgánom, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

(6) „európska norma“ je norma, ktorú prijala niektorá európska normalizačná organizácia, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

(7) „harmonizovaná norma“ je európska norma, ktorá bola prijatá na základe žiadosti Komisie o uplatňovanie harmonizovaných právnych predpisov Únie, sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

(8) „orgány verejného sektora“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 9 smernice 2004/18/ES, a združenia, tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami.

Článok 3

Požiadavky na dostupnosť webových stránok

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby zaručili dostupnosť dotknutých webových stránok

(a) jednotným a primeraným spôsobom, ktorý umožní používateľom tieto stránky rozpoznať, používať ich a pochopiť, ktorý zabezpečí možnosť prispôsobiť spôsob prezentácie obsahu a funkcií interakcie a v prípade potreby dostupnú elektronickú alternatívu,

(b) spôsobom, ktorý uľahčí interoperabilitu s rôznymi používateľskými agentmi a asistenčnými technológiami na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni.

2. Členské štáty uplatňujú ustanovenia článku 1 najneskôr od 31. decembra 2015.

3. Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 8 s cieľom vo vhodných prípadoch bližšie špecifikovať požiadavky na dostupnosť webových stránok uvedené v odseku 1.

Článok 4

Prezumpcia súladu s harmonizovanými normami

Pri dotknutých webových stránkach, ktoré spĺňajú harmonizované normy alebo časti z nich, ktoré zostavila Komisia a odkazy na ne uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie, v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, sa vychádza z prezumpcie ich súladu s požiadavkami na dostupnosť webových stránok stanovených v článku 3, ktoré sú predmetom príslušných noriem alebo ich častí.

Článok 5

Prezumpcia súladu s európskymi alebo medzinárodnými normami

4. Pokiaľ odkazy na harmonizované normy uvedené v článku 4 ešte neboli uverejnené, vychádza sa z predpokladu, že dotknuté webové stránky, ktoré spĺňajú európske normy alebo ich časti, ktoré sa určili podľa odseku 2, sú v súlade s požiadavkami dostupnosti webových stránok stanovenými v článku 3, na ktoré sa vzťahujú uvedené normy alebo ich časti.

5. Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 8 s cieľom určiť európske normy alebo ich časti uvedené v odseku 1.

6. Kým nie sú určené odkazy na európske normy uvedené v odseku 1, vychádza sa z predpokladu, že dotknuté webové stránky, ktoré spĺňajú časti normy ISO/IEC 40500: 2012, ktoré sa vzťahujú na Kritériá úspechu a požiadaviek na súlad úrovne AA, sú v súlade s požiadavkami dostupnosti webových stránok stanovenými v článku 3.

Článok 6

Ďalšie opatrenia

1. Členské štáty podporujú, aby sa na dotknutých webových stránkach uvádzalo vyhlásenie o ich dostupnosti, predovšetkým o ich súlade s touto smernicou, a prípadne aj dodatočné informácie o dostupnosti určené pre používateľov.

2. Členské štáty prijímajú opatrenia na uľahčenie uplatňovania požiadaviek na dostupnosť webových stránok, ako sa vymedzuje v článku 3, na všetky webové stránky orgánov verejného sektora, aj nad rámec dotknutých webových stránok, a predovšetkým na webové stránky orgánov verejného sektora, na ktoré sa vzťahujú platné vnútroštátne zákony alebo príslušné opatrenia zamerané dostupnosť webových stránok .

3. Členské štáty podporujú vhodné mechanizmy na konzultácie s relevantnými zainteresovanými stranami o dostupnosti webových stránok, a uverejňujú všetky trendy v politike v oblasti dostupnosti webových stránok, ako aj skúsenosti a zistenia z vykonávania požiadaviek na dostupnosť webových stránok.

4. Členské štáty s podporou Komisie spolupracujú na úrovni Únie so zainteresovanými stranami z priemyselného sektora a občianskej spoločnosti s cieľom na účely ročného podávania správ uvedeného v článku 7 ods. 4 preskúmať vývoj na trhu a technologický vývoj, ako aj pokrok dosiahnutý pri dostupnosti webových stránok a výmene najlepších postupov.

Článok 7

Monitorovanie a podávanie správ

1. Členské štáty pomocou metodiky stanovenej v odseku 4 nepretržite monitorujú súlad dotknutých webových stránok s požiadavkami dostupnosti webových stránok.

2. Členské štáty každoročne podávajú správu o výsledkoch monitorovania vykonaného podľa odseku 4 vrátane údajov z meraní a prípadne zoznamu webových stránok uvedených v článku 1 ods. 3.

3. Táto správa sa vzťahuje aj na opatrenia vykonané podľa článku 6.

4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určuje metodiku monitorovania súladu dotknutých webových stránok s požiadavkami na dostupnosť webových stránok uvedenými v článku 3. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 3. Metodika sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

5. Metodika uvedená v odseku 4 zahŕňa:

(a) periodicitu monitorovania a výber vzoriek dotknutých webových stránok na monitorovanie a

(b) na úrovni webových stránok opis spôsobu, akým je potrebné preukázať súlad s požiadavkami na dostupnosť webových stránok uvedených v článku 3 s priamym odkazom – ak je k dispozícii – na príslušné opisy v harmonizovanej norme alebo, v prípade, keď takáto norma neexistuje, v medzinárodných normách uvedených v článkoch 4a a 4b.

6. Úpravy týkajúce sa spôsobu, akým členské štáty podávajú Komisii správy, určí Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 9 ods. 2.

Článok 8

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článkoch 3 a 5 sa poskytuje na neurčité obdobie od dátumu, keď táto smernica nadobudne účinnosť.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 3 a 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomoci uvedené v danom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný právny akt prijatý podľa článkov 3 a 5 nadobúda účinnosť len vtedy, ak v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade proti nemu Európsky parlament ani Rada nevznesú žiadne námietky alebo ak Európsky parlament aj Rada pred uplynutím tejto lehoty informujú Komisiu, že námietky nevznesú. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži na dva mesiace.

Článok 9

Výbor

1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 10

Transpozícia

4. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 2014. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

5. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 11

Preskúmanie

Komisia vykoná preskúmanie uplatňovania smernice do troch rokov od jej nadobudnutia účinnosti.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA

Typy webových stránok orgánov verejného sektora

(podľa článku 1 ods.2)

(1) Dane z príjmov: daňové priznanie, daňový výmer

(2) Služby úradov práce pri hľadaní zamestnania

(3) Dávky sociálneho zabezpečenia: podpora v nezamestnanosti, prídavky na deti, zdravotnícke náklady (úhrada alebo priame preplatenie), študentské granty

(4) Osobné doklady: cestovné pasy alebo vodičské preukazy

(5) Registrácia vozidiel

(6) Žiadosť o stavebné povolenie

(7) Oznámenie na polícii, napr. v prípade krádeže

(8) Verejné knižnice, napr. katalógy a vyhľadávacie nástroje

(9) Žiadosť o vystavenie rodného alebo sobášneho listu

(10) Zápis na inštitúciu vyššieho vzdelávania alebo univerzitu

(11) Oznámenie o zmene trvalého bydliska

(12) Služby v oblasti zdravotníctva: interaktívne poradenstvo o službách, online služby pre pacientov, objednania.

[1]               Podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím patria do skupiny osôb so zdravotným postihnutím osoby s dlhodobými fyzickými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo vnemovými poruchami, ktoré spolu s rôznymi prekážkami môžu zabraňovať ich úplnej a skutočnej účasti na spoločenskom živote na rovnakej úrovni ako ostatní.

[2]               Trh vývoja webových stránok sa počíta ako súhrn hospodárskych činností NACE Rev. 2 triedy J6201 – programovanie a J6312 – webové portály. Zdroj: Eurostat, Ročné podrobné štatistiky podnikov v sektore služieb (NACE Rev.2 H-N and S95), online údajový kód sbs_na_1a_se_r2).

[3]               Zdroj: http://www.w3.org/WAI/.

[4]               http://www.iso.org/iso/iso_catalogue/catalogue_tc/catalogue_detail.htm?csnumber=58625

[5]               http://www.un.org/disabilities/default.asp?id=150.

[6]               http://www.mandate376.eu/

[7]               http://ec.europa.eu/governance/impact/planned_ia/docs/2012_just_025_european_accessibiliy_act_en.pdf

[8]               Štúdia (vypracovaná v roku 2008 ako SMART 2008/0066) figurovala ako východisko dvoch ročných správ – v roku 2010 a 2011. (http://www.eaccessibility-monitoring.eu/researchResult.aspx)

[9]               SMART 2009/00-72: http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/study-economic-assessment-and-evaluation-recommendations-improving-e-accessibility-services-and

[10]             http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/consultation-workshop-web-accessibility-10-june-2008

[11]             http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2008:0804:FIN:EN:PDF

[12]             Web-accessibility in European countries: level of compliance with latest international accessibility specifications, notably WCAG 2.0, and approaches or plans to implement those specifications (Dostupnosť webových stránok v európskych krajinách: miera dodržiavania aktuálnych medzinárodne dostupných špecifikácií, predovšetkým WCAG 2.0 a koncepcie a plány realizácie týchto špecifikácií) – SMART 2008/0068. http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/study-report-web-accessibility-european-countries-level-compliance-latest-international

[13]             Porovnávacia štúdia v rokoch 2006 – 2008 Measuring Progress of eAccessibility in Europe – MEAC-1 (Meranie pokroku v oblasti elektronickej dostupnosti v Európe). Pozri Empirica, WRC, RNIB, RNID, eWORX (2007), http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/assessment-status-eaccessibility-europe

[14]             http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/groups-supporting-e-inclusion-agenda

[15]             Združenie pre európske informačné a komunikačné technológie.

[16]             http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/egovernment-indicators-benchmarking-eeurope.

[17]             Ú. v. EÚ C 110/26, 9.5.2006 [KOM(2005) 425, v konečnom znení].

[18]             Ú. v. EÚ C 9, 11.1.2012, s. 65 – 70.

[19]             KOM(2010) 743 v konečnom znení, neuverejnené v Úradnom vestníku.

[20]             KOM(2010) 245 v konečnom znení/2.

[21]             Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1 – 43.

[22]             Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15 – 40.

[23]             KOM (2010) 636 v konečnom znení, neuverejnené v Úradnom vestníku.

[24]             Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

[25]             http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/egovernment-indicators-benchmarking-eeurope.

[26]             http://www.mandate376.eu/.

[27]             http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/trans/107014.pdf.