52012PC0371

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Hlbokomorskému rybolovu v severovýchodnom Atlantiku čiastočne dominujú tradičné pobrežné flotily (Portugalsko), ako aj veľké nomádske plavidlá loviace vlečnými sieťami (Francúzsko, Španielsko). Predstavujú spolu približne 1 % vykládok zo severovýchodného Atlantiku, hoci hospodárska životaschopnosť mnohých rybárskych komunít závisí do určitej miery od hlbokomorského rybolovu. Rybolov sa vykonáva vo vodách Únie a v medzinárodných vodách a riadi sa dohodami prijatými v rámci Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC).

Zásoby hlbokomorských rýb sú zásoby, ktoré boli ulovené vo vodách mimo hlavných rybolovných oblastí kontinentálnych šelfov. Rozprestierajú sa na kontinentálnych svahoch alebo v blízkosti podmorských pohorí. Podrobné riadenie rybolovných možností sa na hlbokomorský rybolov vzťahuje iba od roku 2003 (celkový povolený výlov, maximálne rybolovné úsilie). Dovtedy sa rybolov rozvíjal z väčšej miery neregulovane a čiastočne sa prejavovali typické symptómy problému tzv. pretekov v rybolove, ktorý spôsobil vyčerpanie zásob.

Od počiatku riadenia rybolovných možností sa realizovalo niekoľko technických opatrení, ktorými sa obmedzuje používanie určitých výstrojov v hlbších vodách alebo zakazuje rybolov v určitých oblastiach na morskom dne s veľmi bohatou biodiverzitou. Toto uzatvorenie oblastí predstavuje opatrenia v nadväznosti na spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva, čo sa týka určenia lokalít v rámci Natura 2000 zo strany členských štátov podľa smernice o biotopoch[1], alebo pokiaľ ide o všeobecné preventívne opatrenia.

Opatrenia NEAFC v oblasti hlbokomorského rybolovu, ktoré boli prijaté a transponované do právnych predpisov Únie, zahŕňajú zákaz používania žiabrových sietí, uzavretie oblastí s cieľom chrániť bentické biotopy, ktoré sú hlavnými zdrojmi biodiverzity (citlivé morské ekosystémy), obmedzenie celkovej výšky výdavkov každoročne vynaložených na rybolovné úsilie a zmapovanie existujúcej rybolovnej činnosti s cieľom určovať nové loviská na základe predbežného hodnotenia vplyvu na životné prostredie.

Tieto a ďalšie technické opatrenia odporúčané NEAFC sa vykonávali v zmysle ročného nariadenia Rady o rybolovných možnostiach pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy; odvtedy je v účinnosti prechodný režim[2] pre celý severovýchodný Atlantik vrátane opatrení prijatých na úrovni NEAFC.

Pre medzinárodné vody, ktoré nie sú regulované regionálnymi organizáciami pre riadenie rybného hospodárstva, prijala EÚ osobitné nariadenie, ktoré zakazuje používanie rybolovného výstroja na šírom mori pri dne bez predchádzajúceho posúdenia vplyvu (nariadenie (ES) č. 734/2008) v reakcii na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 61/105[3] o trvalo udržateľnom riadení hlbokomorského rybolovu.

Pre rybárske plavidlá zúčastňujúce sa na hlbokomorskom rybolove v severovýchodnom Atlantiku EÚ od roku 2002 zaviedla osobitný režim prístupu (nariadenie (ES) č. 2347/2002), ktorý pozostáva zo štyroch zložiek: obmedzenie kapacity, zber údajov, monitorovanie rybolovného úsilia a kontrola.

Doterajšie opatrenia účinne nevyriešili hlavné problémy v rybolove, a to:

(1) vysoká zraniteľnosť týchto zásob v dôsledku rybolovu; mnohé z nich umožňujú počas dlhšieho obdobia len nízku intenzitu rybolovu, čo nie je ekonomicky udržateľné;

(2) rybolov pri dne prostredníctvom vlečných sietí predstavuje najvyššie riziko ničenia nenahraditeľných a citlivých morských ekosystémov rybárskym výstrojom. rozsah ničenia, ku ktorému už došlo, nie je známy;

(3) rybolov hlbokomorských druhov vlečnými sieťami prináša veľké množstvo nežiaducich úlovkov hlbokomorských druhov (v priemere 20 až 40 % hmotnosti a v jednotlivých prípadoch podstatne vyšší podiel);

(4) stanoviť udržateľnú intenzitu rybolovu prostredníctvom vedeckých odporúčaní je nanajvýš problematické.

So zreteľom na vysokú zraniteľnosť zásob hlbokomorských druhov v dôsledku rybolovu sa vyčerpanie zásob môže prejaviť za krátky čas a ich obnova môže trvať veľmi dlho alebo k nej vôbec nedôjde. Biologický stav zásob je do veľkej miery neznámy. Niektoré zásoby sa pokladajú za vyčerpané, iné sa pri obmedzenej intenzite rybolovu začali stabilizovať. Vo všeobecnosti rybolov nie je udržateľný. Odkedy sa začala regulácia rybolovu, jeho možnosti trvale klesajú.

Biologické údaje z vedeckých prieskumov ostanú pravdepodobne nedostatočné na to, aby v nasledujúcich rokoch umožnili úplne analytické posúdenie zásob. Komisia skúma spôsoby, ako zlepšiť systém vedeckých prieskumov a zberu údajov, pokiaľ ide o hlbokomorské druhy na ďalšie programové obdobie. V súčasnosti z dôvodu nedostatku informácií nemožno koncepciu riadenia zameraného na maximálne udržateľný výnos (MUV) uplatňovať na zásoby hlbokomorských druhov. Dôležitý vedecký projekt (tzv. deepfishman) pokračuje až do roku 2012. Zámerom tohto projektu je pokúsiť sa vypracovať pravidlá lovu založené na druhotných ukazovateľoch, pokiaľ primárne ukazovatele (úhyn v dôsledku rybolovu a zásob) nie sú známe (DEEPFISHMAN[4] ref 227390)

Povinnosť členských štátov v súlade so smernicou o morskej rámcovej stratégii dosiahnuť alebo udržať dobrý environmentálny stav morských ekosystémov do roku 2020[5] podporuje kritické posúdenie podmienok pre vykonávanie hlbokomorského rybolovu vrátane environmentálnych hľadísk a hľadísk biologickej diverzity.

Všeobecným cieľom návrhu je v čo najväčšej miere zabezpečiť udržateľné využívanie hlbokomorských zásob pri súčasnom znížení vplyvu tohto rybolovu na životné prostredie a zlepšiť informačnú základňu pre vedecké posúdenie. Pokiaľ údaje a metodika nedosiahnu požadovanú úroveň, ktorá umožní riadenie založené na MUV, rybolov sa musí riadiť preventívnym prístupom k riadeniu rybného hospodárstva.

S cieľom znížiť deštruktívny vplyv na morský ekosystém by sa malo postupne prestať s používaním vlečných sietí na rybolov pri dne, pretože najviac poškodzujú zraniteľné morské ekosystémy a preukázali vysokú mieru nežiaducich úlovkov hlbokomorských druhov. Prechodné obmedzenia pri rybolove žiabrovými sieťami upevnenými o dno v hĺbke od 600 m, ako aj v hĺbkovom rozmedzí od 200 do 600 m, by mal sprevádzať zákaz loviť hlbokomorské druhy.

V návrhu sa zohľadňuje aj možnosť zjednodušiť systém hospodárenia v týchto zásobách, na ktorý sa v súčasnosti vzťahuje dvojitý nástroj: obmedzenia výlovu a obmedzenia kapacity rybolovu/rybolovného úsilia. Ak toto zdvojenie nie je potrebné na dosiahnutie cieľov nariadenia, navrhne sa regulácia príslušnej oblasti rybolovu iba prostredníctvom jedného nástroja riadenia.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

V nadväznosti na oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o preskúmaní režimu prístupu z roku 2002[6] Komisia uskutočnila posúdenie vplyvu budúcich politických možností zapojením členských štátov a regionálnych poradných rád (RAC). Konzultovala aj s vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (STECF) v otázke niektorých technických hľadísk riadenia hlbokomorského rybolovu.

Reakcia na konzultáciu ukázala všeobecnú zhodu o potrebe zlepšiť režim prístupu z roku 2002. Názory zainteresovaných strán sa však výrazne líšili, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú vykonať:

Členské štáty zdôraznili obmedzenú hodnotu podávania správ o rybolovnom úsilí, riadení rybolovného úsilia a riadenia kapacity v aktuálnom nastavení, najmä s ohľadom na skutočnosť, že registrovaná kapacita (na základe vydaných oprávnení) v skutočnosti nezodpovedá realite rybolovu. Zdá sa, že priveľa plavidiel má rybolovné oprávnenia na lov hlbokomorských druhov, pri čom tieto druhy predstavujú len malú časť ich celkového výlovu. Takéto plavidlá by vlastne nemali patriť medzi plavidlá s orientáciou na hlbokomorský rybolov. Členské štáty boli kritické aj k odhadzovaniu úlovkov, o ktorom tvrdili, že je čiastočne spôsobené reguláciou rybolovu. Zdôraznili aj význam prispôsobovania režimu prístupu na nový kontrolný rámec. Boli obozretné vo vzťahu k predbežnému vymedzeniu prístupu riadenia, prinajmenšom pred uverejnením záverov prebiehajúceho vedeckého projektu DEEPFISHMAN.

Pokiaľ ide o zoznam regulovaných druhov, členské štáty uznali, že sú potrebné koherentné kritériá, ale zdôraznili, že akékoľvek zmeny by mali dôsledky na rybolovné postupy a na riadenie rybného hospodárstva. Zdôraznili okrem toho, že je dôležité rešpektovať práva zavedené podľa zásady relatívnej stability. Nakoniec, čo sa týka osobitnej povinnosti zberu údajov, členské štáty vyjadrili nesúhlasný názor voči zintenzívneniu vedeckého sledovania prostredníctvom pozorovateľov na palube a podporili integráciu osobitného zberu hlbokomorských údajov do širšieho rámca zberu údajov, podľa ktorého sa už odobrali vzorky v prípade niektorých plavidiel s orientáciou na hlbokomorské druhy rýb. Vyjadrila sa určitá pochybnosť o tom, či so zreteľom na malú aktivitu by boli odôvodnené náklady vyplývajúce zo zmeny k analytickému posudzovaniu zásob. Preto sa uprednostňuje preventívny prístup k riadeniu založený na pozorovaní vývoja zásob.

Konzultovalo sa s regionálnymi poradnými radami pre severozápadné a juhozápadné vody Únie, ktoré zdôraznili potrebu konzistentnej definície hlbokomorského rybolovu a podporili zacielenie riadiacich opatrení na plavidlá, s príslušnou orientáciou. Navrhli však nezakazovať návrat tých plavidiel k hlbokomorskému rybolovu, ktoré mali predchádzajúci záznam, a potom prispeli k obnove zásob tým, že sa v nedávnom období preorientovali na iný druh rybolovu. Navrhlo sa riadenie rybolovného úsilia na základe orientácie, ktoré môže byť odlišné v prípade skupín niekoľkých veľkých plavidiel s viacsmernou orientáciou v porovnaní so skupinami mnohých malých plavidiel. Vyzvali na prijatie ďalších opatrení na ochranu citlivých morských ekosystémov a systému pridelenia, obnovenia a odňatia rybolovných oprávnení.

Združenie mimovládnych organizácií (Koalícia hlbokomorskej ochrany) poukázalo na potrebu zavedenia podmienok na používanie vlečných sietí na lov pri dne, ktoré sú podobné sieťam používaným na šírom mori a zdôraznilo nevyriešený problém nežiaducich úlovkov hlbokomorských druhov pri love vlečnou sieťou.

Posúdenie vplyvov v dôsledku rozličných politických možností sa zameralo na päť možností. Tri z nich sa ďalej nezohľadňovali, pretože sa nepovažovali za také, ktoré predstavujú zmysluplné prístupy k riadeniu, a pretože pri nich vo veľkej miere prevažovali nevýhody nad výhodami, a to: a) pokračovanie v súčasnom režime, ktorý sa mení a dopĺňa prostredníctvom jeho nevyhnutnej aktualizácie; b) úplný zákaz rybolovu hlbokomorských druhov a c) obmedziť rozsah režimu, aby sa stal nástrojom na transpozíciu opatrení prijatých na úrovni NEAFC, a uplatňovať tieto opatrenia aj vo vodách Únie.

Dve relatívne výhodné možnosti boli: d) postupne skončiť s používaním rybárskeho výstroja na lov hlbokomorských druhov, ktorý tieto druhy najviac poškodzuje, alebo e) vo vodách Únie zaviesť uplatňovanie noriem riadenia, ktoré boli vypracované pre rybolov pri dne na šírom mori. Zvolila sa možnosť d) ako účinnejší a jednoduchší nástroj, zatiaľ čo možnosť e) by si vyžiadala značné regulačné požiadavky a z nich vyplývajúce obmedzenia, ktorými by sa spomalili investície do rybolovu, v ktorom sa už prejavuje úpadok. Vzhľadom na znižovanie rozsahu administratívy v oblasti rybolovu v dôsledku rozpočtových úsporných opatrení nemožno dostatočne zaručiť, že vykonávanie sa uskutoční na základe dodatočných rozsiahlych opatrení.

Čo sa týka zjednodušenia, mal by sa prerušiť súčasný systém podávania správ o rybolovnom úsilí týkajúci sa jednotlivých druhov rýb. Monitorovanie rybolovného úsilia možno lepšie zabezpečiť pravidelným ročným poskytovaním údajov v zmysle rámca zberu údajov[7] a zároveň administratívnymi žiadosťami ad hoc zo strany Komisie o podávanie správ, ktoré sa budú používať napríklad vtedy, keď existujú pochybnosti o dodržiavaní obmedzenia rybolovného úsilia alebo keď je kvalita údajov nedostatočná. Rozsah pôsobnosti nariadenia sa vylepšil s cieľom zabezpečiť, aby sa toto nariadenie v plnej miere týkalo plavidiel zameraných na lov hlbokomorských druhov, a pritom zaručiť, aby plavidlá, ktoré majú tieto druhy ako vedľajší úlovok, nerozširovali tento druh rybolovu. Špecifické pravidlá zberu údajov sa okrem toho zosúladia s rámcom zberu údajov v záujme zabezpečiť, aby členské štáty používali rovnaké štatistické normy a aby poskytovali zozbierané údaje do jedného jedinečného systému uchovávania a spracovania dát. V prípade nedodržiavania noriem platných pre zber vedeckých údajov sa prijme preventívne riadiace opatrenie v podobe následnej straty rybolovných možností.

3.           PRÁVNE ASPEKTY NÁVRHU

Týmto návrhom sa stanovuje rámcové nariadenie pre výkon rybolovnej činnosti zameranej na lov hlbokomorských druhov v severovýchodnom Atlantiku vo vodách Únie vrátane najvzdialenejších regiónov Španielska a Portugalska a v medzinárodných vodách.

Právnym základom návrhu je článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tento návrh patrí do výlučnej právomoci Únie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.

Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu predstavuje všeobecný rámec pre SRP. Podľa článku 4 uvedeného nariadenia sa majú stanoviť opatrenia Únie upravujúce prístup do vôd a k zdrojom a udržateľné vykonávanie rybolovných činností.

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality. Členské štáty môžu prijať pre svoje flotily opatrenia, ktoré budú viesť k udržateľnejšiemu hospodáreniu s hlbokomorskými zdrojmi. Mnohé hlbokomorské zásoby majú členské štáty spoločné (v niektorých prípadoch flotila jedného členského štátu je väčšinou prítomná vo vodách iného členského štátu). V dôsledku toho členské štáty váhajú predložiť reštriktívne opatrenia vlastným flotilám, ak sa také isté alebo rovnocenné pravidlá nevzťahujú na susedné flotily.

Ako nástroj sa preto zvolilo nariadenie na úrovni EÚ. Samoregulácia ako možnosť neprichádza do úvahy. Podľa skúseností s vývojom neregulovaného hlbokomorského rybolovu nemožno s dostatočnou záruku očakávať, že by sa v sektore vytvoril a uplatňoval vlastný kódex správania, aby sa zabezpečilo udržateľné využívanie týchto zdrojov.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

2012/0179 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa zavádzajú osobitné podmienky lovu hlbokomorských zásob rýb v severovýchodnom Atlantiku a ustanovenia týkajúce sa rybolovu v medzinárodných vodách severovýchodného Atlantiku a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2347/2002

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie[8],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[9],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[10] sa vyžaduje stanoviť opatrenia Spoločenstva upravujúce prístup k vodám a k zdrojom a udržateľné vykonávanie rybolovných činností, čo je potrebné na zabezpečenie rozumného a zodpovedného využívania zdrojov na udržateľnom základe. V článku 2 uvedeného nariadenia sa vyžaduje, aby sa pri vykonávaní opatrení uplatňoval prístup rešpektujúci ekosystémy a preventívny prístup s cieľom minimalizovať vplyv rybolovných činností na morské ekosystémy.

(2)       Únia sa zaviazala vykonávať rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, najmä rezolúcie 61/105 a 64/72, ktoré vyzývajú štáty a regionálne organizácie na riadenie rybného hospodárstva, aby zabezpečili ochranu citlivých hlbokomorských ekosystémov pred deštruktívnym vplyvom rybárskeho výstroja na lov pri dne, ako aj udržateľné využívanie hlbokomorských zásob rýb.

(3)       Komisia vyhodnotila nariadenie (ES) č. 2347/2002, ktorým sa zriaďujú požiadavky špecifického prístupu a pridružených podmienok, ktoré sa vzťahujú na rybolov hlbokomorských zásob rýb[11]. Predovšetkým pritom zistila[12], že príslušná flotila bola príliš početná, že v určených prístavoch chýbajú usmernenia pre kontrolu a programy odoberania vzoriek a že kvalita podávania správ členskými štátmi o úrovniach rybolovného úsilia sa priveľmi líši.

(4)       S cieľom udržať potrebné zníženie rybolovnej kapacity, ktoré sa doposiaľ podarilo dosiahnuť pri hlbokomorskom rybolove, je vhodné zabezpečiť, aby sa na rybolov hlbokomorských druhov vzťahovalo rybolovné oprávnenie, ktoré obmedzuje kapacitu plavidiel oprávnených na vykládku hlbokomorských druhov. S cieľom zamerať riadiace opatrenia na časť flotily najdôležitejšej pre hlbokomorský rybolov, rybolovné oprávnenia by sa mali vydávať podľa cieľových alebo vedľajších úlovkov.

(5)       Držitelia rybolovného oprávnenia, ktoré umožňuje lov hlbokomorských druhov, by mali spolupracovať v oblasti vedeckovýskumných činností, ktoré povedú k zlepšeniu pri posudzovaní zásob hlbokomorských druhov a hlbokomorských ekosystémov.

(6)       Pri zameraní na iné druhy v oblastiach kontinentálneho svahu, v ktorých je oprávnený aj hlbokomorský rybolov, by majitelia plavidiel mali byť držiteľmi rybolovného oprávnenia umožňujúceho hlbokomorské vedľajšie úlovky.

(7)       Hlbokomorský rybolov vlečnými sieťami na lov pri dne predstavuje v porovnaní s rozličnými druhmi používaného výstroja najvyššie riziko pre zraniteľné morské ekosystémy a preukazuje najvyššiu mieru nežiaducich úlovkov hlbokomorských druhov. Zameranie vlečných sietí na lov pri dne na hlbokomorské druhy by sa preto malo natrvalo zakázať.

(8)       Používanie žiabrových sietí upevnených o dno v hlbokomorskom rybolove sa v súčasnosti obmedzuje nariadením Rady (ES) č. 1288/2009, ktorým sa ustanovujú prechodné technické opatrenia od 1. januára 2010 do 30. júna 2011[13]. S ohľadom na vysokú mieru nežiaducich úlovkov, keď boli žiabrové siete používané neudržateľným spôsobom v hlbokých vodách, a s ohľadom na ekologický vplyv strateného alebo zanechaného výstroja by sa malo trvalo zakázať zacielenie tohto výstroja na hlbokomorské druhy.

(9)       Aby sa však rybárom poskytol dostatočný čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám, súčasné rybolovné oprávnenia na lov vlečenými sieťami pri dne a žiabrovými sieťami upevnenými o dno by mali počas stanoveného obdobia zostať v platnosti.

(10)     Okrem toho plavidlá, ktoré budú musieť zmeniť výstroj, aby mohli aj naďalej vykonávať hlbokomorský rybolov, by mali byť oprávnené získať finančnú pomoc z Európskeho fondu pre námorníctvo a rybárstvo za predpokladu, že nový výstroj znižuje vplyv rybolovu na nekomerčné druhy, a takisto za predpokladu, že vnútroštátny operačný program umožňuje prispievať k týmto opatreniam.

(11)     Plavidlá zameriavajúce sa na hlbokomorské druhy prostredníctvom iného druhu výstroja na lov pri dne by nemali rozšíriť rozsah činnosti podľa svojho oprávnenia vo vodách Únie, pokiaľ toto rozšírenie nemožno posúdiť ako také, ktoré nepredstavuje značné riziko nepriaznivého vplyvu na zraniteľné morské ekosystémy.

(12)     Vedecké odporúčania týkajúce sa niektorých zásob rýb, ktoré sa nachádzajú v hlbokom mori, poukazuje na to, že tieto zásoby sú pri rybolove osobitne zraniteľné a že lov týchto zásob by sa mal obmedziť alebo znížiť ako preventívne opatrenie. Rybolovné možnosti hlbokomorských zásob rýb by nemali presiahnuť tie úrovne, ktoré sú vedecky odporúčané ako preventívne úrovne. V prípade neprítomnosti odporúčaní z dôvodu nedostatočných informácií o zásobách rýb alebo druhov by sa nemali prideliť žiadne rybolovné možnosti.

(13)     Vo vedeckých odporúčaniach sa ďalej naznačuje, že obmedzenia rybolovného úsilia sú vhodným nástrojom na stanovenie rybolovných možností pre hlbokomorský rybolov. S ohľadom na širokú škálu výstroja a rybolovných postupov pri hlbokomorskom rybolove a potrebu vypracovať sprievodné opatrenia zamerané na vyriešenie environmentálne slabých stránok rybolovu individuálnym prístupom, by obmedzenia rybolovného úsilia mali nahradiť obmedzenia výlovu iba vtedy, ak možno zaručiť, že sú prispôsobené osobitným oblastiam rybného hospodárstva.

(14)     Aby sa zabezpečilo prispôsobené riadenie osobitných oblastí rybného hospodárstva, príslušné členské štáty by mali byť oprávnené vykonať sprievodné ochranné opatrenia a každoročne vyhodnotiť, či úrovne rybolovného úsilia zodpovedajú vedeckým odporúčaniam o udržateľnom rybolove. Regionálne prispôsobené obmedzenia rybolovného úsilia by mali zároveň nahradiť existujúce globálne obmedzenie rybolovného úsilia, ktoré sa dohodlo v Komisii pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC).

(15)     S ohľadom na to, že biologické informácie možno najlepšie zbierať prostredníctvom harmonizovaných noriem zberu údajov, je vhodné integrovať zber údajov od plavidiel orientovaných na hlbokomorský rybolov do všeobecného rámca zberu vedeckých údajov a zabezpečiť pritom poskytnutie doplňujúcich informácií potrebných na pochopenie dynamiky rybárstva. Na účely zjednodušenia by sa malo skončiť s podávaním správ o rybolovnom úsilí podľa druhov, čo by sa a malo nahradiť pravidelnou analýzou vedeckých údajov požadovaných od členských štátov, s osobitnou kapitolou s orientáciou na hlbokomorský rybolov.

(16)     Nariadením Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva[14],sa ustanovujú požiadavky na kontrolu a presadzovanie viacročných plánov. Hlbokomorským druhom, osobitne ohrozeným rybolovom, by sa mala venovať rovnaká pozornosť, pokiaľ ide o kontrolu, ako ostatným ohrozeným druhom, v prípade ktorých sa dohodol viacročný plán riadenia.

(17)     Držitelia rybolovného oprávnenia, ktoré umožňuje lov hlbokomorských druhov, by mali stratiť svoje oprávnenie na lov hlbokomorských druhov, ak nesplnia príslušné ochranné opatrenia.

(18)     Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku bol schválený rozhodnutím 81/608/EHS a nadobudol platnosť 17. marca 1982. Uvedený dohovor ustanovuje príslušný rámec viacstrannej spolupráce v oblasti racionálnej ochrany a hospodárenia s rybolovnými zdrojmi v medzinárodných vodách severovýchodného Atlantiku. Riadiace opatrenia prijaté na úrovni NEAFC obsahujú technické opatrenia na zachovanie a hospodárenie s druhmi regulovanými v rámci NEAFC a na ochranu zraniteľných morských biotopov vrátane preventívnych opatrení.

(19)     Komisia by sa mala splnomocniť na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom určiť opatrenia sprevádzajúce obmedzenia ročného rybolovného úsilia, ak členské štáty tieto opatrenia nevykonajú alebo ak sa opatrenia, ktoré prijmú, nepokladajú za zlučiteľné s cieľmi tohto nariadenia alebo za dostatočné na zrealizovanie cieľov uvedených v tomto nariadení.

(20)     Komisia by sa mala splnomocniť na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktoré môžu byť potrebné na zmenu a doplnenie alebo doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia v prípade neexistencie alebo nedostatočnosti sprievodných opatrení prijatých členskými štátmi a spojených s obmedzeniami ročného rybolovného úsilia, keď tieto obmedzenia nahradia obmedzenia výlovu.

(21)     Preto je potrebné zaviesť nové pravidlá na reguláciu rybolovu v hlbokomorských zásobách v severovýchodnom Atlantiku a zrušiť nariadenie (ES) č. 2347/2002.

(22)     Komisia by mala pri príprave a tvorbe delegovaných aktov zabezpečiť súbežné, včasné a primerané predloženie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1 Ciele

Ciele tohto nariadenia sú:

(a) zabezpečiť udržateľné využívanie hlbokomorských druhov, pričom by sa minimalizoval vplyv hlbokomorských rybolovných činností na morské prostredie;

(b) zlepšiť vedecké poznatky o hlbokomorských druhoch a o ich biotopoch na účely uvedené v bode a);

(c) uskutočniť technické opatrenia týkajúce sa riadenia rybného hospodárstva, ktoré odporučila Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC).

Článok 2 Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na rybolovné činnosti alebo plánované rybolovné činnosti v týchto vodách:

a)           vody Únie v podoblastiach II až XI podľa Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a v oblastiach 34.1.1, 34.1.2 a 34.2 podľa Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku (CECAF),

b)           medzinárodné vody oblastí 34.1.1, 34.1.2 a 34.2 podľa CECAF a

c)           regulačná oblasť NEAFC.

Článok 3 Vymedzenia pojmov

1.           Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002 a v článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 734/2008[15].

2.           Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(a)     „zóny ICES“ sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 218/2009[16];

b)      „oblasti CECAF“ sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2009[17];

c)      „regulačná oblasť NEAFC“ sú vody, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o budúcej viacstrannej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku, ktoré sa nachádzajú za vodami, na ktoré sa vzťahuje jurisdikcia zmluvných strán k uvedenému dohovoru v oblasti rybného hospodárstva;

d)      „hlbokomorské druhy“ sú druhy uvedené v prílohe I;

e)      „najzraniteľnejšie druhy“ sú hlbokomorské druhy uvedené v treťom stĺpci „Najzraniteľnejšie druhy (x)“ v tabuľke v prílohe I;

f)       „rybolovná orientácia“ znamená rybolovné činnosti zamerané na určité druhy prostredníctvom určitého výstroja v určitej oblasti.

g)      „hlbokomorská orientácia“ znamená rybolovná orientácia so zameraním na hlbokomorské druhy rýb podľa vymedzení ustanovených v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia;

h)      „stredisko monitorovania rybolovu“ je operačné stredisko zriadené vlajkovým členským štátom, ktoré je vybavené počítačovým hardvérom a softvérom, ktorý umožňuje automatické prijímanie údajov, ich spracovanie a elektronické zasielanie;

i)       „vedecký poradný orgán“ znamená vedecký orgán zaoberajúci sa medzinárodným rybolovom, ktorý spĺňa medzinárodné normy pre vedecké odporúčania založené na výskume;

j)       „maximálny udržateľný výnos“ je maximálny výlov, ktorý možno uskutočniť v zásobe rýb počas neurčeného obdobia.

KAPITOLA II RYBOLOVNÉ OPRÁVNENIA

Článok 4 Druhy rybolovných oprávnení

1.           Na rybolovné činnosti zamerané na hlbokomorské druhy vykonávané rybárskymi plavidlami Únie sa vzťahuje rybolovné oprávnenie, v ktorom sa uvádzajú hlbokomorské druhy ako cieľové druhy.

2.           Na účely odseku 1 sa rybolovné činnosti pokladajú za také, ktoré sú zamerané na hlbokomorské druhy, pokiaľ:

a)      sú hlbokomorské druhy uvedené ako cieľové v kalendári rybolovu plavidla alebo

b)      výstroj, ktorý sa používa výlučne na lov hlbokomorských druhov sa nachádza na palube plavidla alebo sa nasadzuje v oblasti činnosti, alebo

c)      kapitán plavidla zaznamenáva do rybolovného denníka percentuálny podiel hlbokomorských druhov, ktorý dosahuje najmenej 10 % celkovej hmotnosti výlovu v príslušný deň rybolovu.

3.           Na rybolovné činnosti, ktoré sa nezameriavajú na hlbokomorské druhy, ale pri ktorých sú hlbokomorské druhy vedľajším úlovkom, vykonávané rybárskymi plavidlami Únie, sa vzťahuje rybolovné oprávnenie, v ktorom sa uvádzajú hlbokomorské druhy ako vedľajší úlovok.

4.           Dva druhy rybolovných oprávnení uvedené v odsekoch 1 a 3 musia byť jasne odlíšiteľné v elektronickej databáze uvedenej v článku 116 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

5.           Bez ohľadu na odseky 1 a 3 rybárske plavidlá môžu loviť, držať na palube, prekladať alebo vykladať akékoľvek množstvo hlbokomorských druhov bez rybolovného oprávnenia, ak toto množstvo je menšie ako prahová hodnota stanovená na 100 kg akejkoľvek zmesi hlbokomorských druhov rýb na jeden rybársky výjazd.

Článok 5 Riadenie kapacity

Celková rybolovná kapacita meraná v hrubej tonáži a v kilowattoch všetkých rybárskych plavidiel s rybolovným oprávnením vydaným členským štátom, ktoré umožňuje lov hlbokomorských druhov rýb, či už ako cieľový alebo vedľajší úlovok, nesmie v žiadnom prípade prekročiť celkovú kapacitu rybolovu plavidiel tohto členského štátu, ktoré vyložili 10 alebo viac ton hlbokomorských druhov v ktoromkoľvek z dvoch kalendárnych rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, podľa toho v ktorom roku sa dosiahla vyššia hodnota.

Článok 6 Všeobecné požiadavky na žiadosti o rybolovné oprávnenia

Každá žiadosť o rybolovné oprávnenie umožňujúce lov hlbokomorských druhov ako cieľový alebo vedľajší úlovok, a na jeho obnovenie sa žiadosti predkladajú súčasne s uvedením oblasti, kde sa plánujú rybolovné činnosti, druhu výstroja, hĺbkového rozsahu, v ktorom sa budú činnosti vykonávať, a jednotlivých cieľových druhov.

Článok 7 Osobitné požiadavky na žiadosti o rybolovné oprávnenia a o vystavenie rybolovných oprávnení umožňujúcich používať pri rybolove výstroj na lov hlbokomorských druhov pri dne

1            Okrem požiadaviek ustanovených v článku 6 sa každá žiadosť o rybolovné oprávnenie na cielený hlbokomorský rybolov v zmysle článku 4 ods. 1, ktorým sa umožňuje používanie výstroja na lov rýb pri dne vo vodách Únie, ako sa uvádza v článku 2 písm. a), sa podávajú súčasne s podrobným plánom rybolovu, ktorý špecifikuje:

a)      miesta zamýšľaných činností zameraných na hlbokomorské druhy pri hlbokomorskej orientácii. Miesto(-a) sa stanovia súradnicami podľa svetového geodetického systému z roku 1984;

b)      prípadne miesta pôsobenia pri hlbokomorskej orientácii počas posledných troch celých kalendárnych rokov. Tieto miesta sa vymedzia súradnicami v súlade so svetovým geodetickým systémom z roku 1984 a vymedzia sa nimi rybolovné činnosti čo najvernejšie.

2.           V každom rybolovnom oprávnení vydanom na základe žiadosti podľa odseku 1 sa určuje výstroj na lov rýb pri dne, ktorý sa má použiť, a obmedzujú sa rybolovné činnosti oprávnené v oblasti, v ktorej sa plánovaná rybolovná činnosť v zmysle odseku 1 písm. a) a existujúca rybolovná činnosť v zmysle odseku 1 písm. b) prekrývajú. Oblasť zamýšľanej rybolovnej činnosti možno rozšíriť za hranice oblasti, v ktorej sa uskutočňuje existujúca rybolovná činnosť, ak členský štát na základe vedeckého odporúčania posúdil a zdokumentoval, že takéto rozšírenie nebude mať závažný nepriaznivý vplyv na citlivé morské ekosystémy.

Článok 8 Účasť plavidiel na činnostiach zberu údajov z oblasti hlbokomorského rybolovu

Členské štáty uvedú potrebné podmienky vo všetkých rybolovných oprávneniach vystavených v súlade s článkom 4, aby zabezpečili účasť príslušných plavidiel na spolupráci s príslušným vedeckým ústavom v rámci akejkoľvek schémy zberu údajov, ktorej rozsah by mal zahŕňať rybolovné činnosti, na ktoré sa vystavujú oprávnenia.

Článok 9 Skončenie platnosti rybolovných oprávení zameraných na hlbokomorské druhy pre plavidlá, ktoré používajú vlečné siete na lov pri dne alebo žiabrové siete upevnené o dno

Platnosť rybolovných oprávnení uvedených v článku 4 ods. 1 pre plavidlá, ktoré používajú vlečné siete na lov pri dne alebo žiabrové siete upevnené o dno, uplynie najneskôr po dvoch rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Po tomto dátume sa rybolovné oprávnenia zamerané na rybolov hlbokomorských druhov s uvedeným výstrojom nevystavia ani neobnovia.

KAPITOLA III Rybolovné možnosti a sprievodné opatrenia

Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia

Článok 10 Zásady

1.           Rybolovné možnosti sa stanovia ako miera využívania príslušných hlbokomorských druhov, ktorá je v súlade s maximálnym udržateľným výnosom.

2.           Ak na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov nie je možné zistiť mieru využívania, ktorá je v súlade s maximálnym udržateľným výnosom, rybolovné možnosti sa stanovia takto:

a)      ak sa na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov určí miera využívania, ktorá zodpovedá preventívnemu prístupu k riadeniu rybného hospodárstva, rybolovné možnosti týkajúce sa príslušného obdobia riadenia rybného hospodárstva sa nesmú stanoviť vyššie ako miera využívania;

b)      ak sa na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov nezistí miera využívania zodpovedajúca preventívnemu prístupu k riadeniu rybného hospodárstva pre nedostatok údajov týkajúcich sa určitých zásob alebo druhov, príslušným druhom rybolovu nemožno prideliť rybolovné možnosti.          

Oddiel 2 riadenie prostredníctvom obmedzenia rybolovného úsilia

Článok 11 Rybolovné možnosti určené len prostredníctvom obmedzení rybolovného úsilia

1.           Rada konajúc v súlade so zmluvou môže rozhodnúť o zmene zo stanovovania každoročných rybolovných možností pre hlbokomorské druhy z hľadiska obmedzenia rybolovného úsilia a obmedzenia výlovu iba na stanovovanie obmedzení rybolovného úsilia pre konkrétne druhy rybolovu,

2.           Na účely odseku 1 úrovne rybolovného úsilia za každú hlbokomorskú orientáciu používanú ako základ pre akékoľvek úpravy, ktoré sa vyžadujú, aby sa dodržali zásady stanovené v článku 10, sú posudzované úrovne rybolovného úsilia založené na vedeckých informáciách v súlade s výlovom príslušných hlbokomorských orientácií počas predchádzajúcich dvoch kalendárnych rokov.

3.           Pri obmedzeniach rybolovného úsilia ustanovených v súlade s odsekmi 1 a 2, sa uvádza:

a)      osobitná hlbokomorská orientácia, na ktorú sa obmedzenie rybolovného úsilia uplatňuje, prostredníctvom odkazu na regulovaný výstroj, cieľové druhy a zóny ICES alebo oblasti CECAF, v rámci ktorých možno realizovať povolené rybolovné úsilie a

b)      jednotka rybolovného úsilia, ktorá sa použije pri riadení.

Článok 12 Sprievodné opatrenia

1.           V prípade, že obmedzenia ročného rybolovného úsilia nahradili obmedzenia výlovu pre stanovenie rybolovných možností podľa článku 11 ods. 1, členské štáty ponechajú alebo zavedú s ohľadom na svoje vlajkové lode tieto sprievodné opatrenia:

a)      opatrenia s cieľom zabrániť zvyšovaniu celkovej kapacity výlovu plavidiel, ktorých sa týkajú obmedzenia rybolovného úsilia;

b)      opatrenia s cieľom zabrániť zvyšovaniu vedľajších úlovkov najviac ohrozených druhov; a

c)      podmienky efektívnej prevencie odhadzovania úlovkov. Tieto podmienky sa zamerajú na vykládku všetkých rýb na palube, pokiaľ to nie je v rozpore s pravidlami platnými v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu.

2.           Opatrenia zostanú v platnosti počas obdobia, ktoré je potrebné na prevenciu alebo zmiernenie rizík určených v odseku 1 písm. a), b) a c).

3.           Komisia posúdi efektívnosť sprievodných opatrení prijatých členskými štátmi po ich prijatí.

Článok 13 Opatrenia Komisie v prípade neexistencie alebo nedostatočnosti sprievodných opatrení prijatých členskými štátmi

1.           Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom bližšie určiť opatrenia sprevádzajúce obmedzenia ročného rybolovného úsilia uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a), b) alebo c):

a)      ak príslušné členské štáty neoznámia Komisii žiadne opatrenia prijaté podľa článku 12 do troch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti ročných obmedzení rybolovného úsilia;

b)      ak sa skončí platnosť opatrení prijatých podľa článku 12, hoci je naďalej potrebné predchádzať rizikám uvedeným v článku 12 ods. 1 písm. a), b) a c) alebo tieto riziká zmierniť.

2.           Komisia je splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 20 s cieľom určiť opatrenia sprevádzajúce obmedzenia ročného rybolovného úsilia, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 písm. a), b) alebo c), ak na základe posúdenia vykonaného podľa článku 12 ods. 3

a)      opatrenia členského štátu nemožno považovať za kompatibilné s cieľmi tohto nariadenia alebo

b)      opatrenia členského štátu sa pokladajú za nedostatočné, pokiaľ ide o ciele uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a), b) alebo c).

3.           Cieľom sprievodných opatrení, ktoré Komisia prijala, je zaručiť splnenie cieľov stanovených v tomto nariadení. Účinnosť akýchkoľvek opatrení prijatých členským štátom sa končí prijatím delegovaného aktu Komisiou.

KAPITOLA IV KONTROLA

Článok 14 Uplatnenie ustanovení na kontrolu viacročných plánov

1.           Toto nariadenie sa interpretuje ako „viacročný plán“ na účely nariadenia (ES) č. 1224/2009.

2.           Hlbokomorské druhy sa pokladajú za „druhy, na ktoré sa vzťahuje viacročný plán“ a „zásoby, ktoré podliehajú viacročnému plánu“ na účely nariadenia (ES) č. 1224/2009.

Článok 15 Určené prístavy

Nesmie sa vyložiť žiadne množstvo akéhokoľvek zloženia hlbokomorských druhov s hmotnosťou presahujúcou 100 kg na akomkoľvek inom mieste ako v prístavoch, ktoré boli určené na vykládku hlbokomorských druhov.

Článok 16 Oznamovanie vopred

Odchylne od článku 17 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa od kapitánov všetkých plavidiel Únie, ktoré majú v úmysle vyložiť 100 kg a viac hlbokomorských druhov bez ohľadu na dĺžku plavidla vyžaduje, aby tento zámer oznámili príslušnému orgánu svojho vlajkového štátu.

Článok 17 Zápisy hlbokomorského výlovu do rybárskeho denníka

Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 15 nariadenia (ES) č. 1224/2009, kapitáni rybárskych plavidiel s oprávnením v súlade s článkom 4 ods. 1 alebo 3 s hlbokomorskou orientáciou alebo pri rybolove v hĺbke viac ako 400 m:

a)      zapisujú každý záťah na nový riadok rybárskeho denníka v papierovej podobe alebo

b)      ak sa na nich vzťahuje systém elektronického zaznamenávania a podávania správ, vykonajú samostatné záznamy po každom záťahu.

Článok 18 Odňatie rybolovných oprávnení

1.           Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1224/2009, rybolovné oprávnenia v zmysle článku 4 ods. 1 a 3 tohto nariadenia sa odnímu aspoň na jeden rok v týchto prípadoch:

a)      nesplnenie podmienok stanovených v rybolovnom oprávnení s ohľadom na obmedzenia pri používaní výstroja, povolených oblastí činností, alebo prípadne obmedzenia výlovu alebo rybolovného úsilia v súvislosti s druhmi, na ktoré sa povoľuje zameranie, alebo

b)      neprijatie odborného pozorovateľa na palubu alebo neumožnenie odberu vzoriek z výlovu na vedecké účely, ako sa uvádza v článku 19 tohto nariadenia.

2.           Odsek 1 sa neuplatňuje, ak nesplnenie v ňom uvedených podmienok bolo zavinené vyššou mocou.

KAPITOLA V ZHROMAŽĎOVANIE ÚDAJOV

Článok 19 Pravidlá zberu údajov a podávania správ

1.           Členské štáty zbierajú údaje o každej hlbokomorskej orientácii v súlade s pravidlami o zbere údajov a úrovňami presnosti ustanovenými vo viacročnom programe Spoločenstva pre zber, správu a využívanie biologických, technických, environmentálnych a socioekonomických údajov prijatými podľa nariadenia Rady (ES) č. 199/2008[18] a v iných opatreniach prijatých podľa uvedeného nariadenia.

2.           Od kapitána plavidla alebo ktorejkoľvek inej osoby zodpovednej za prevádzku plavidla sa vyžaduje, aby na palubu vzali odborného pozorovateľa, ktorého členský štát pridelil na plavidlo, okrem prípadov, keď to nie je možné z bezpečnostných dôvodov. Kapitán musí napomáhať plneniu úloh vedeckého pozorovateľa.

3.           Vedeckí pozorovatelia:

a)      vykonávajú svoje pravidelné úlohy zhromažďovania údajov, ako sa stanovuje v odseku 1

b)      určujú a dokumentujú hmotnosť akýchkoľvek tvrdých koralov, mäkkých koralov, morských húb alebo iných organizmov patriacich do rovnakého ekosystému, ktoré sa dostali na palubu plavidla prostredníctvom výstroja plavidla.

4.           Na členské štáty sa okrem povinností uvedených v odseku 1 vzťahujú aj osobitné požiadavky na zber údajov a podávanie správ stanovené v prílohe II pre hlbokomorskú orientáciu.

5.           S údajmi uchovávanými o hlbokomorskej orientácii, vrátane všetkých údajov zozbieraných v súlade s prílohou II, sa zaobchádza podľa postupu riadenia údajov, ako sa ustanovuje v kapitole III nariadenia (ES) č. 199/2008.

6.           Na žiadosť Komisie členské štáty mesačne predkladajú správy o zrealizovanom rybolovnom úsilí a/alebo údaje o výlove rozdelené podľa rybolovnej orientácie.

KAPITOLA V DELEGOVANÉ AKTY

Článok 20 Vykonávanie delegovaných právomocí

1.           Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s výhradou splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Právomoc prijímať delegované akty v zmysle článku 13 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie.

3.           Európsky parlament alebo Rada môžu kedykoľvek odvolať delegovanie právomocí uvedených v článku 13. Rozhodnutím o zrušení sa ukončí delegovanie právomocí uvedené v dotknutom rozhodnutí. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4.           Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 nadobudne účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu, že námietky nevznesú. Uvedená lehota obdobie sa môže na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺžiť o 2 mesiace.

KAPITOLA VI HODNOTENIE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 21 Hodnotenie

1.           Do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Komisia vyhodnotí na základe správ členských štátov a vedeckého poradenstva, ktoré Komisia vyžiada na tieto účely, vplyv opatrení stanovených v tomto nariadení a určí, do akej miery sa dosiahli ciele uvedené v článku 1 písm. a) a b).

2.           Hodnotenie sa zameriava na trendy týkajúce sa týchto oblastí:

a)      plavidlá, ktoré zmenili výstroj a znížili tým vplyv na morské dno a obmedzili mieru odhadzovania úlovkov;

b)      rozsah pôsobnosti plavidiel v každej hlbokomorskej orientácii;

c)      úplnosť a spoľahlivosť údajov, ktoré členské štáty poskytnú vedeckým orgánom na účely hodnotenia stavu zásob alebo Komisii v prípade poskytovania osobitných údajov;

d)      hlbokomorské zásoby, v prípade ktorých sa vedecké odporúčanie zlepšilo;

e)      oblasti rybolovu, ktoré sa riadia iba podľa obmedzení rybolovného úsilia, a účinnosť sprievodných opatrení na elimináciu odhadzovania úlovkov a zníženie množstva výlovu najzraniteľnejších druhov.

Článok 22 Prechodné opatrenia

Osobitné rybolovné oprávnenia vydané v súlade s nariadením (ES) č. 2347/2002 ostáva platné dovtedy, kým ich nenahradia rybolovné oprávnenia umožňujúce lov hlbokomorských druhov vydané v súlade s týmto nariadením, ale v každom prípade sa jeho platnosť končí po 30. septembri 2012.

Článok 23 Zrušenie

1.           Nariadenie (ES) č. 2347/2002 sa týmto zrušuje.

2.           Odkazy na zrušené nariadenie sa pokladajú za odkazy na toto nariadenie v súlade s korelačnou tabuľkou stanovenou v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 24 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda […]                                                                […]       

Príloha I

Oddiel 1: hlbokomorské druhy

Vedecký názov || Bežný názov || Najzraniteľnejšie druhy (x)

Centrophorus granulosus Centrophorus squamosus Centroscyllium fabricii Centroscymnus coelolepis Centroscymnus crepidater Dalatias licha Etmopterus princeps Apristuris spp Chlamydoselachus anguineus Deania calcea Galeus melastomus Galeus murinus Hexanchus griseus Etmopterus spinax Oxynotus paradoxus Scymnodon ringens Somniosus microcephalus || žralok druhu Centrophorus granulosus ostroňovec listošupinatý žralok druhu Centroscyllium fabricii pailona hladká žralok druhu Centroscymnus crepidater svietivec riasnatopyský svetloň veľký žralok druhu Apristuris žralok úhorovitý ostroňovec zobákonosý žralok pílochvostý žralok druhu Galeus murinus žralok druhu Hexanchus griseus svetloň zamatový žralok druhu Oxynotus paradoxus žralok druhu Scymnodon ringens ospalec grónsky || x x x x x x x x

Alepocephalidae Alepocephalus bairdii Alepocephalus rostratus || ryby druhu Alepocephalidae ryby druhu Alepocehalus bairdii ryby druhu Alepocephalus rostratus ||

Aphanopus carbo || stuhochvost čierny ||

Argentina silus || striebristka severná ||

Beryx spp. || ryby rodu Beryx ||

Chaceon (Geryon) affinis || kraby druhu Chaceon (Geryon) affinis ||

Chimaera monstrosa Hydrolagus mirabilis Rhinochimaera atlantica || ryby druhu Chimaera monstrosa ryby druhu Hydrolagus mirabilis ryby druhu Rhinochimaera atlantica ||

Coryphaenoides rupestris || dlhochvost tuponosý ||

Epigonus telescopus || ryby druhu Epigonus telescopus || x

Helicolenus dactilopterus || ryby druhu Helicolenus dactylopterus ||

Hoplostethus atlanticus || ryby druhu Hoplostethus atlanticus || x

Macrourus berglax || ryby druhu Macrourus berglax ||

Molva dypterygia || molva modrá ||

Mora moro Antimora rostrata || ryby druhu Mora moro ryby druhu Antimora rostrata (merlúza) ||

Pagellus bogaraveo || pagel bledý ||

Phycis blennoides || mieňovec európsky ||

Polyprion americanus || polyprion americký ||

Reinhardtius hippoglossoides || halibut tmavý ||

Cataetyx laticeps || ||

Hoplosthetus mediterraneus || ryby druhu Hoplostethus mediterraneus ||

Macrouridae iné ako druhy Coryphaenoides rupestris a Macrourus berglax || ryby čeľaďe – dlhochvostovité iné ako dlhochvost tuponosý a dlhochvost berglax ||

Nesiarchus nasutus || ryby druhu Nesiarchus nasutus ||

Notocanthus chemnitzii || ryby druhu Notocanthus chemnitzii ||

Raja fyllae Raja hyperborea Raja nidarosiensis || ryby druhu Raja fyllae ryby druhu Raja hyperborea ryby druhu Raja nidarosiensis ||

Trachyscorpia cristulata || ryby druhu Trachyscorpia cristulata ||

Oddiel 2: Druhy regulované NEAFC – dodatočne

Brosme brosme || mieň lemovaný ||

Conger conger || úhory druhu Conger conger ||

Lepidopus caudatus || šupinoplutvec strieborný ||

Lycodes esmarkii || sliznáče druhu Lycodes esmarkii ||

Molva molva || molva veľká ||

Sebastes viviparus || ryby druhu Sebastes viviparus (nórska treska) ||

Príloha II Osobitné požiadavky na zber údajov a podávanie správ uvedených v článku 18 ods. 4

1.           Členské štáty zabezpečia, aby boli údaje zozbierané za oblasť, ktorá obsiahne vody Únie a medzinárodné vody, ďalej rozčlenené tak, aby sa samostatne vzťahovali buď na vody Únie alebo na medzinárodné vody.

2.           Ak sa činnosť pri hlbokomorskej orientácii prekrýva s činnosťou pri inej orientácii v tej istej oblasti, zber údajov týkajúcich sa hlbokomorskej orientácie sa vykoná nezávisle od zberu údajov týkajúcich sa činností vykonaných pri inej orientácii.

3.           Z odhadzovaných úlovkov sa odoberajú vzorky pri každej orientácii na hlbokomorské druhy rýb. Stratégia odoberania vzoriek pre vykladané a odhadzované úlovky sa vzťahuje na všetky druhy uvedené v prílohe I, ako aj na druhy patriace k ekosystému morského dna, ako sú hlbokomorské koraly, hubky alebo iné organizmy patriace k rovnakému ekosystému.

4.           Ak si príslušný viacročný plán zberu údajov vyžaduje zber údajov o rybolovnom úsilí vyjadrených v hodinách, počas ktorých sa lovilo vlečnými sieťami, a v čase ponorenia pri pasívnom výstroji, popri týchto údajoch o rybolovnom úsilí členský štát zbiera a je pripravený predložiť aj tieto ďalšie údaje:

a)      zemepisnú polohu rybolovných činností počas jednotlivých záťahov, údaje odosielané zo systému monitorovania plavidiel plavidlom do centra monitorovania rybolovu;

b)      rybolovná hĺbka, v ktorej je výstroj nasadený v prípade, že sa na plavidlo vzťahuje podávanie správ z elektronického lodného denníka; kapitán plavidla oznámi rybolovnú hĺbku podľa štandardizovaného formátu podávania správ.

[1]               Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

[2]               Nariadenie (ES) č. 1288/2009, Ú. v. EÚ L 347, 24.12.2009, s. 6.

[3]               A/RES/61/105 z 8. decembra 2006 – Trvalo udržateľný rybolov, okrem iného prostredníctvom Dohody z roku 1995 o vykonávaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych zásob rýb a zásob rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a súvisiacich nástrojov.

[4]   http://cordis.europa.eu/fetch?CALLER=FP7_PROJ_ES&ACTION=D&DOC=19&CAT=PROJ&QUERY=01308a670983:f6dc:57618e7e&RCN=90982

[5]               Pozri rámcovú smernicu o morskej stratégii, smernica 2008/56/ES, Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

[6]               KOM(2007) 30 v konečnom znení.

[7]               Na základe nariadenia (ES) č. 199/2008.

[8]               , , s. .

[9]               , , s. .

[10]             Ú. v. EÚ L 358, 31.12.2002, s. 59.

[11]             Ú. v. EÚ L 351, 28.12.2002, s. 6.

[12]             KOM(2007) 30 v konečnom znení.

[13]             Ú. v. EÚ L 347, 24.12.2009, s. 6.

[14]             Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

[15]             Ú. v. EÚ L 201, 30.7.2008, s. 8.

[16]             Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 70.

[17]             Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 1.

[18]             Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1.