19.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/37

—

sa domnieva, že typ pôdy a pôdne druhy, hospodárenie s pôdou a klíma sa v jednotlivých regiónoch Európy značne odlišujú, čo znamená, že na zabezpečenie primeranej ochrany pôdy sú potrebné osobitné usmernenia v oblasti riadenia a stratégie ochrany založené na regionálnych prioritách, ale spadajúce pod všeobecný rámec, aby sa tak zaistilo, že sa politiky EÚ budú aj uskutočňovať;

—

konštatuje, že je potrebné okamžite sa zaoberať rizikami a hrozbami, predovšetkým vzhľadom na klimatické zmeny;

—

zdôrazňuje, že klimatické zmeny môžu rôznymi spôsobmi vplývať na procesy v pôde, najmä v dôsledku zmeny vlhkosti pôdy, teploty pôdy a tiež zmeny vo výskyte dažďov, čo môže mať za následok degradáciu pôdy vrátane straty organických látok, zvýšenia erózie, zhutnenia a odtoku zrážkovej vody;

—

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu zohrávať dôležitú úlohu pri monitorovaní degradácie pôdy a môžu prispievať k vytváraniu zoznamov kontaminovaných miest;

—

zastáva názor, že politika na ochranu pôdy musí nastoliť správnu rovnováhu medzi opatreniami na európskej úrovni a zásadou subsidiarity a lepšej regulácie s cieľom vyhnúť sa zbytočnej dodatočnej administratívnej záťaži a neprimeraným nákladom. Právne predpisy EÚ o pôde by mali byť preto navrhnuté tak, aby umožnili zasiahnuť len tam, kde je to potrebné;

—

domnieva sa, že nedostatky v ochrane pôdy sa bez ohľadu na zvolenú alternatívu najlepšie riešia spoločne v celej EÚ prostredníctvom všeobecného rámca a spoločných zásad, ktoré budú musieť prijať všetky krajiny. Rámcovú smernicu o pôde teda treba podporiť, avšak je dôležité, aby politika nebola zbytočne normatívna a neobsahovala priveľa kvantitatívnych ustanovení a limitných hodnôt.

Spravodajca:

Corrie McCHORD (UK/SES), člen mestskej rady Stirlingu

Referenčný dokument

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Implementácia tematickej stratégie na ochranu pôdy a prebiehajúce činnosti

COM(2012) 46 final

1.

Správa Komisie ponúka prehľad implementácie tematickej stratégie na ochranu pôdy od jej prijatia v septembri 2006 a takisto sa venuje súčasným tendenciám v oblasti degradácie pôdy, ako aj budúcim výzvam, pokiaľ ide o zabezpečenie jej ochrany.

2.

Stratégia stanovuje štyri hlavné piliere pre implementáciu: zvyšovanie povedomia, výskum, integráciu a právne predpisy. Neoddeliteľnou súčasťou stratégie je návrh rámcovej smernice o pôde (COM(2006) 232 final), ktorý sa zaoberal tromi oblasťami: preventívnymi opatreniami, identifikáciou problémov a prevádzkovými opatreniami.

3.

VR už vypracoval tieto stanoviská týkajúce sa ochrany pôdy:

4.

Pôda je neoddeliteľnou súčasťou našich environmentálnych, sociálnych a hospodárskych systémov a poskytuje okrem iného environmentálne služby, ako je podpora produkcie potravín, kontrola kvality a kvantity vodných tokov, zmierňovanie klimatických zmien a prispôsobenie sa týmto zmenám a zachovanie biodiverzity Na dosiahnutie udržateľnosti európskeho životného prostredia a hospodárstva treba zabezpečiť, aby bola pôda v dobrom stave a aby mohla plniť svoje dôležité funkcie.

5.

Významná správa o stave pôdy v Európe, ktorú uverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA) a Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) v roku 2012 zdôraznila význam desiatich hlavných faktorov ohrozujúcich pôdu v Európe, ktorými sú: úbytok organických látok, erózia, zhutnenie, strata priepustnosti, salinizácia, acidifikácia, biodiverzita, dezertifikácia (v južnej Európe), zosuvy pôdy a jej kontaminácia. Hovorilo sa v nej tiež o perspektívach týkajúcich sa uhlíka v pôde a celkovej klímy, erózie, zadržiavania vody, acidifikácie a biopalív. V správe sa uvádza, že degradácia pôdy v EÚ naďalej pokračuje a v niektorých častiach Európy sa zhoršuje. Správa dokazuje, že súčasné politiky a právne predpisy na európskej, národnej alebo regionálnej úrovni nepostačujú na úplnú ochranu pôdy.

6.

Minerálny a organický typ pôdy a pôdne druhy, hospodárenie s pôdou a klíma sa v jednotlivých regiónoch Európy značne odlišujú, čo znamená, že na zabezpečenie primeranej ochrany pôdy sú potrebné osobitné usmernenia v oblasti riadenia a stratégie ochrany založené na regionálnych prioritách, ale spadajúce pod všeobecný rámec, aby sa tak zaistilo, že sa politiky EÚ budú aj uskutočňovať.

7.

Miestne a regionálne orgány musia zohrávať kľúčovú pri ochrane európskej pôdy. Patrí sem aj zodpovednosť za to, že právne predpisy v oblasti územného plánovania spĺňajú cieľ, ktorým je ochrana pôdy a sú riadne uplatňované, pretože im táto zodpovednosť prislúcha ako orgánom územného plánovania a orgánom povereným udeľovaním stavebných povolení a povolení na využívanie pôdy. Tieto orgány môžu mať právomoci na to, aby zabránili rozširovaniu miest a zástavbe pôdy, podnecovali regeneráciu degradovaných alebo opustených mestských či priemyselných areálov a ochraňovali a podporovali nedotknuté lokality.

8.

VR súhlasí s tým, aby akékoľvek budúce európske opatrenia týkajúce sa pôdy vychádzali z prístupov s primeranou flexibilitou pre zohľadnenie rozdielnych národných a regionálnych charakteristík. Spoločný rámec EÚ pre pôdu prispeje k tomu, aby sa zaistilo, že záväzky pre subjekty hospodáriace s pôdou (v najširšom zmysle) týkajúce sa ochrany pôdy budú podobné vo všetkých členských štátoch, čím sa zníži možnosť narúšania hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

9.

Komisia v časti 4 svojej správy predkladá zhodnotenie súčasných a budúcich výziev. VR súhlasí s analýzou Komisie, podľa ktorej v minulom desaťročí došlo k nárastu degradácie pôdy v EÚ, ako aj v celosvetovom meradle, a je pravdepodobné, že tento trend bude pokračovať, pokiaľ sa nebudú efektívne riešiť otázky týkajúce sa využívania pôdy a hospodárenia s ňou, organických látok a uhlíka a účinnejšieho využívania zdrojov.

10.

Je jasné, že predpokladaný nárast svetovej populácie, zvyšujúca sa spotreba mäsa a mliečnych výrobkov a rastúce využívanie biomasy na výrobu energie spolu s opatreniami na zmierňovanie klimatických zmien a prispôsobovanie sa im, hrozbou dezertifikácie a zaberaním pôdy povedú k zintenzívneniu súperenia o pôdu a vodné zdroje a k hrozbe ich degradácie.

11.

Je potrebné okamžite sa zaoberať rizikami a hrozbami, predovšetkým vzhľadom na klimatické zmeny. Mimoriadne veľký vplyv na emisie oxidu uhličitého (CO2) a oxidu dusného (N2O) má poľnohospodárstvo. Pôda EÚ obsahuje viac ako 70 miliárd ton organického uhlíka, čo zodpovedá približne 50-násobku našich ročných emisií skleníkových plynov Obzvlášť vážnym problémom je úbytok organických látok v pôde a s tým súvisiaci nárast emisií CO2, pretože to prispieva ku klimatickým zmenám. Existujú dôkazy (1) o ubúdaní organických látok v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Belgicku a Rakúsku. Úbytok organických látok v pôde má negatívny vplyv na kvalitu pôdy a môže tiež viesť k emisiám uhlíka do atmosféry a mať tak negatívne dôsledky na ciele EÚ v oblasti znižovania emisií oxidu uhličitého.

12.

Klimatické zmeny môžu rôznymi spôsobmi vplývať na procesy v pôde, najmä v dôsledku zmeny vlhkosti pôdy, teploty pôdy a tiež zmeny vo výskyte dažďov, čo môže mať za následok degradáciu pôdy vrátane straty organických látok, zvýšenia erózie, zhutnenia a odtoku zrážkovej vody. V súčasnosti nezaisťuje politika hospodárenia s pôdou ochranu uhlíka v pôde vo všetkých európskych krajinách.

13.

Objavujú sa výzvy na uskutočnenie okamžitých krokov s cieľom obnoviť poškodené slatiny, aby sa tak zastavil úbytok uhlíka a revitalizovali sa početné ekosystémové služby zdravých slatín. Hoci slatiny predstavujú len 2 % obhospodarovanej pôdy v EÚ, sú zodpovedné za vyše 50 % emisií CO2 z tohto sektora. Počas uplynulých rokov sa tiež zvýšili obavy v súvislosti s dôsledkami využívania slatín na dodávky komerčnej rašeliny na záhradnícke účely.

14.

Zachovanie zásob uhlíka v pôde (a minimalizácia emisií oxidu dusného) významným spôsobom prispeje k obmedzeniu emisií skleníkových plynov a zmierneniu klimatických zmien. Projekt Komisie (2) s názvom „Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôdy“ (SoCo) poskytol užitočný súbor prípadových štúdií a odporúčaní.

15.

Kľúčový význam má účinné využívanie zdrojov. Poľnohospodárstvo je vo veľkej miere závislé od úrodnosti pôdy a najmä od dostupnosti živín. Väčšina fosforečných hnojív používaných v EÚ sa dováža. EÚ takisto každoročne produkuje veľké množstvo hnoja, biologického odpadu a splaškových kalov. Spôsob, ako vyriešiť zabezpečenie zásobovania živinami, zlepšiť pôdne podmienky a obmedziť znečisťovanie potenciálne toxickými prvkami, spočíva v zaistení primeraného zberu, spracovania a využitia tohto materiálu. VR odporúča, aby sa preskúmala smernica o splaškových kaloch s cieľom dosiahnuť, aby sa kontrolovalo využívanie ďalších organických látok používaných v pôde, ktoré v súčasnosti nespadajú pod túto smernicu.

16.

Súčasné tendencie zaberania pôdy (strata priepustnosti pôdy) sú v EÚ vysoko neudržateľné a sú závažnou príčinou degradácie pôdy v EÚ. Strata priepustnosti pôdy má často vplyv na úrodnosť poľnohospodárskej pôdy, ohrozuje biodiverzitu, zvyšuje riziko záplav a nedostatku vody a prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Komisia v apríli 2012 zverejnila usmernenia (3) o osvedčených postupoch zameraných na obmedzovanie, zmierňovanie alebo kompenzáciu straty priepustnosti pôdy. VR dôrazne odporúča uplatňovanie týchto usmernení.

17.

Negatívny vplyv môže mať aj atmosférická depozícia do pôdy, ktorá spôsobuje acidifikáciu a nitrifikáciu. Za hlavné okysľujúce látky sú v súčasnosti považované oxidy dusíka a čpavok, zatiaľ čo emisie oxidu siričitého počas uplynulých rokov v dôsledku regulácie celkovo poklesli. V snahe zmenšiť plochu pôdy, ktorej kyslosť prekračuje únosnú mieru, bude nevyhnutné zaručiť ďalší pokles emisií okysľujúcich látok v Európe.

18.

V časti 5 správy Komisie sa uvádza päť prebiehajúcich činností a VR má ku každej z nich tieto pripomienky:

19.

Je veľmi dôležité zvyšovať povedomie o tematickej stratégii na ochranu pôdy a potrebe chrániť pôdu v EÚ. Subjekty hospodáriace s pôdou musia byť plne oboznámené s postupmi udržateľného hospodárenia s pôdou, ktoré zachovávajú ekosystémové služby poskytované pôdou. VR preto rozhodne oceňuje činnosť Komisie od roku 2006 v oblasti zvyšovania povedomia o pôde. Jej súčasťou je aj zverejnenie Pôdneho atlasu Európy (4) a Európskeho atlasu biologickej diverzity pôdy (5), ako aj uskutočnenie dôležitých konferencií o pôde. VR takisto oceňuje činnosť Komisie pri zriaďovaní pracovnej skupiny zameranej na zvyšovanie povedomia a vzdelávanie v rámci Európskeho úradu pre pôdu.

20.

Zvyšovanie povedomia medzi subjektmi hospodáriacimi s pôdou a ďalšími zainteresovanými stranami, rovnako ako vzdelávanie a informovanie verejnosti o význame pôdy bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore udržateľného využívania pôdy. Požadovaná úroveň ochrany pôdy sa však nedosiahne len samotným zvyšovaním povedomia, ale bude potrebná kombinácia opatrení, pričom by vzdelávanie a hospodárske stimuly mali rovnakú prioritu ako regulačné opatrenia. Využívanie osvety na zlepšenie uplatňovania postupov udržateľného hospodárenia s pôdou bude aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní degradácie pôdy. VR preto vyzýva miestne a regionálne orgány, aby v tejto oblasti pôsobili ako veľvyslanci a nasledovali pozitívny príklad združenia European Land and Soil Alliance (ELSA e.V.).

21.

Výskum je dôležitý pre zaistenie lepšieho pochopenia priorít pre ochranu pôdy a pre zabezpečenie toho, aby sa pri tvorbe politiky aj naďalej vychádzalo zo spoľahlivého vedeckého základu. VR preto rozhodne víta činnosť, ktorú Komisia vykonala od roku 2006 v oblasti financovania približne 25 výskumných projektov (6) zameraných na otázky pôdy, akými sú ENVASSO, RAMSOIL a SOILSERVICE. Bude dôležité zaistiť, aby vedomosti získané z týchto výskumných projektov boli aj naďalej adekvátne odovzdávané koncovým užívateľom tohto výskumu a napokon aj subjektom hospodáriacim s pôdou. Na odstránenie nedostatkov v terajších poznatkoch treba zabezpečiť, aby bolo k dispozícii viac údajov z výskumu a monitorovania pôdy, je však potrebné neustále zohľadňovať primeranosť nákladov a zabezpečiť vzájomnú výmenu medzi všetkými zainteresovanými miestami. Mimoriadne dôležité je stanovenie metód hodnotenia, opatrenia na zmierňovanie a minimálne požiadavky na harmonizáciu postupov monitorovania pôdy.

22.

VR konštatuje, že Komisia pokračuje vo financovaní výskumu, predovšetkým pokiaľ ide o zosuvy pôdy, stratu priepustnosti pôdy, funkcie pôdy, uhlíkové a dusíkové cykly v pôde (so zameraním na obnovu slatín), úrodnosť pôdy a recyklácie živín v poľnohospodárstve. VR súhlasí s tým, že tento výskum je potrebný a bude si tiež vyžadovať vhodnú výmenu vedomostí medzi zainteresovanými stranami.

23.

Výbor regiónov vyzýva, aby sa vypracoval aktualizovaný prehľad o rozsahu znečistenia pôdy v EÚ a o tom, ako sa k tejto problematike stavajú členské štáty. Osobitne sa pritom treba zamerať na súvis medzi znečisťovaním pôdy a podzemnej vody, pretože podzemná voda má v mnohých štátoch veľký význam z hľadiska získavania pitnej vody.

24.

V súčasnosti neexistujú environmentálne normy na ochranu kľúčových procesov a funkcií pôdy a Európa nemá všeobecný systém monitorovania pôdy. Naďalej sa treba zaoberať otázkami, ako je riešenie chýbajúcich systematických celoeurópskych údajov o pôde, zisťovanie, ktoré informácie sú už dostupné, identifikovanie nedostatkov a predkladanie odporúčaní pre monitorovanie pôdy v budúcnosti. VR súhlasí s tým, že je potrebné lepšie monitorovanie pôdy, napr. na podporu vhodných regionálnych prístupov k ochrane pôdy. Musí sa zlepšiť prístup európskych, národných a regionálnych tvorcov politiky a rozhodnutí k relevantným údajom a informáciám o pôde vo vhodnom rozsahu. V Európe ako celku okrem toho neexistuje primeraná sieť miest pre dlhodobé monitorovanie pôd, ktorá by sa využívala na riešenie otázok, ako je predovšetkým interakcia medzi pôdou a klimatickými zmenami. VR preto víta pokračovanie činnosti Európskeho centra údajov o pôde (ESDAC).

25.

Hoci stratégia existuje už šiesty rok, EÚ stále nemá k dispozícii nijakú formu systematických alebo harmonizovaných systémov monitorovania pôdy v Európe a metódy prieskumu sa odlišujú. Existujú veľké rozdiely medzi spôsobmi ochrany pôdy a kvality pôdy v EÚ a navrhovaná rámcová smernica o pôde sa to snažila riešiť. VR v tejto súvislosti víta výskumné projekty, ako je LUCAS, zamerané na poskytovanie údajov pre ESDC. VR podporuje návrhy Komisie na konsolidáciu harmonizovaného monitorovania pôdy opakovaním jej prieskumov pôdy a testovaním nových techník diaľkového snímania.

26.

Miestne a regionálne orgány môžu zohrávať dôležitú úlohu pri monitorovaní degradácie pôdy a môžu prispievať k vytváraniu zoznamov kontaminovaných miest. Cielená a účinná politika pre ochranu pôdy by sa mala zakladať na znalostiach o miestach pravdepodobného výskytu degradácie.

27.

Monitorovanie kvality pôdy sa v jednotlivých členských štátoch uskutočňuje rozličnými spôsobmi. Komisia navrhla harmonizáciu monitorovacích činností s cieľom získať lepší prehľad o stave európskych pôd. JRC už zhromaždilo značné množstvo údajov, avšak mohlo by sa vykonať viac, ak by boli k dispozícii jasné a porovnateľné správy od členských štátov. Harmonizácia monitorovania by sa mala uskutočniť v súlade s rozhodnutím o mechanizme sledovania, ktorý sa práve preskúmava.

28.

VR víta aktívnu spoluprácu Komisie s členskými štátmi pri príprave opatrení týkajúcich sa pôdy, vrátane plánu efektívneho využívania zdrojov, spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a regionálnej politiky. Prierezový charakter problematiky pôdy znamená, že návrhy Európskej komisie na ochranu pôdy sa budú musieť začleniť do mnohých politických iniciatív a vykonávacích mechanizmov (napr. rámcová smernica o vode, smernica EÚ o dusičnanoch, o povodniach, o kaloch, smernica o biotopoch a smernica o vtákoch v rámci zachovania biodiverzity, smernice o environmentálnom preskúmaní plánov, programov a projektov, nariadenie o rozvoji vidieka a spoločná poľnohospodárska politika).

29.

VR vyzýva Komisiu, aby tematickú stratégiu pre pôdu stanovila ako akčný plán a uľahčila tak členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom vykonávanie politiky na ochranu pôdy a uplatňovanie európskych predpisov. V súčasnosti sú návrhy a opatrenia týkajúce sa pôdy roztrúsené v mnohých návrhoch EÚ. Tematická stratégia na ochranu pôdy môže poskytnúť celkový prehľad o jestvujúcich i nových opatreniach. Stratégia by mohla podrobne uvádzať:

30.

Treba uvítať navrhované ekologické smerovanie SPP. Je potrebná reforma na zaistenie opatrení, ktoré by SPP zatraktívnili pre miestne a regionálne riešenia otázok, ako je napr. ochrana pôdy. Súčasťou toho je zváženie využitia fondov EÚ pre rozvoj vidieka na vypracovanie dohôd o rozvoji vidieka určených na financovanie subjektov hospodáriacich s pôdou s cieľom chrániť pôdu, obnovovať slatiny, budovať mokrade, premieňať ornú pôdu na pastviny, zabraňovať erózii pôdy a chrániť organické látky. VR preto rozhodne podporuje vyjadrenie Komisie týkajúce sa zintenzívnenia prijímania opatrení na zlepšenie kvality pôdy a rozšírenie plochy, na ktorú sa to vzťahuje, a to prostredníctvom fondov na rozvoj vidieka.

31.

Správa EEA / JRC z roku 2012 poukazuje na to, že existujúce opatrenia SPP týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC) nie sú úplne vhodné na ciele ochrany pôdy. Terajšie návrhy na ekologické smerovanie SPP si preto vyžadujú väčšie zameranie na zlepšenie výsledkov v oblasti ochrany pôdy, a to bez toho, aby sa tým zvýšilo administratívne zaťaženie orgánov členských štátov. Patrí sem posúdenie možnosti ďalšieho rozpracovania opatrení GAEC na zlepšenie ochrany pôdy.

32.

Malo by sa uznať, že opatrenia SPP sa vzťahujú len na poľnohospodárske pôdy, na ktoré dostávajú poľnohospodári platby. VR podporuje návrh Komisie, aby sa v súvislosti s celkovou reformou SPP ďalej objasnili a spresnili normy týkajúce sa pôdy. VR víta predovšetkým terajší návrh nového GAEC v súvislosti s ochranou organických látok vrátane zákazu vypaľovania ornej pôdy so strniskom a zákazu prvotného rozorania mokradí a pôd bohatých na uhlík.

33.

VR podporuje prebiehajúcu činnosť Komisie zameranú na lepšie začlenenie ochrany pôdy do príslušných oblastí politiky. Súčasťou toho je rozvoj Európskeho inovačného partnerstva v oblasti poľnohospodárskej produktivity a udržateľnosti s osobitným zameraním na hospodárenie s pôdou, koncepciu na ochranu vodných zdrojov Európy a vykonávanie politiky súdržnosti.

34.

Existujú jasné väzby medzi hospodárením s pôdou a difúznym znečisťovaním, pričom ide o dôležitú a naliehavú otázku v súvislosti s kvalitou vody v Európe. Kvalitu vody ohrozuje erózia pôdy a uvoľňovanie pesticídov a živín z poľnohospodárskej pôdy. Smernica 91/676/EHS o dusičnanoch, smernica 2006/118/ES o pozemných vodách a rámcová smernica o vode si nevyžadujú priamo žiadne právne predpisy osobitne zamerané na pôdu, a to ani napriek závažnosti difúzneho znečisťovania. V prípade, že dôjde ku kontaminácii pozemnej vody, môže trvať niekoľko stáročí, než je opäť dekontaminovaná. VR preto vyzýva na prijatie vhodných opatrení na boj proti degradácii pôdy a difúznemu znečisťovaniu, ktoré sú hrozbou pre pozemnú vodu, ako aj pre ostatné vodné toky.

35.

Hoci by predchádzanie degradácie pôdy malo zostať prioritou, súčasný stav niektorých európskych pôd si bude vyžadovať prijatie nápravných opatrení VR víta návrh Komisie na ďalšie využívanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRD) na obnovu opustených priemyselných areálov v nadchádzajúcom programovacom období 2014 – 2020. Miestne a regionálne orgány by si mali byť aj naďalej vedomé toho, že sú ešte stále k dispozícii značné finančné prostriedky z Kohézneho fondu pre oprávnené regióny, ktoré chcú riešiť problém degradácie pôdy.

36.

VR žiada Komisiu, aby v rámci podporného programu LIFE+ vytvorila ďalšie možnosti pre projekty zamerané na pôdu. V nasledujúcom období sa môže financovanie poňať širšie. Podľa v súčasnosti platných požiadaviek musia byť projekty spadajúce do kategórie „politika a riadenie ochrany životného prostredia“ vzorové a/alebo inovatívne. Pri riešení problémov spojených s pôdou však v mnohých prípadoch nie je ani tak potrebná inovácia, ako skôr opakovanie alebo pokračovanie už začatých opatrení.

37.

VR víta návrh Komisie na preskúmanie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo bude príležitosťou na lepšie začlenenie otázok týkajúcich sa pôdy v ranom štádiu plánovania projektu. Bude dôležité, aby Komisia zvážila, ako bude podnecovať k znižovaniu emisií oxidu uhličitého a zachovaniu organických látok v pôde pri zahrnutí využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) ako súčasti záväzkov EÚ v oblasti klimatických zmien do roku 2020.

38.

Poškodenie pôdy môže mať cezhraničné dôsledky (napr. rozptýlené znečisťujúce látky emisií skleníkových plynov, erodované sedimenty, strata uhlíka z pôdy, rozširovanie kontaminácie cez hranice). Európska pôda významnou mierou zachytáva skleníkové plyny, ale je aj ich potenciálnym zdrojom, zatiaľ čo dusíkom hnojená poľnohospodárska pôda je tiež veľkým zdrojom emisií N2O.

39.

VR víta konštruktívne snahy Komisie na konferencii Rio+20 a začlenenie otázky degradácie pôdy do záverečného dokumentu (7) a vyzýva Komisiu, aby ponechala politiku týkajúcu sa ochrany pôdy ako jednu z priorít na medzinárodných konferenciách, ako sú zasadnutia UNFCCC a ďalšie dôležité fóra vrátane dohovoru o biologickej diverzite. VR takisto oceňuje, že Komisia a Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti rozširovaniu púští (UNCCD) aktívne podporujú iniciatívu týkajúcu sa hospodárskych hľadísk degradácie pôdy s cieľom vypracovať stimuly pre investície do udržateľných politík hospodárenia s pôdou. VR tiež víta, že Komisia sa na medzinárodnej úrovni bude zasadzovať o podporu zriadenia medzivládneho panelu pre otázky pôdy.

40.

Správa Komisie sa nezaoberá otázkami subsidiarity ani proporcionality ako takými, pretože je to správa o uplatňovaní tematickej stratégie o ochrane pôdy. Nepriamo sa však týka možných právnych predpisov EÚ o ochrane pôdy, ktoré by však tieto otázky nastolili.

41.

Členské štáty, ktoré namietajú proti návrhu rámcovej smernice z roku 2006 a v roku 2010 zablokovali prijatie právnych predpisov v Rade, uvádzajú ako argument subsidiaritu. Problémom je to, že niektoré členské štáty už síce majú pokročilé právne predpisy o ochrane pôdy, ďalšie však nemajú žiaden právny rámec alebo len oveľa menej rozvinutý. VR žiada členské štáty, aby okamžite prijali opatrenia na vnútroštátnej úrovni. Vyzýva, aby:

VR podporuje opatrenia Komisie, ktoré členským štátom umožňujú zaviesť a vykonávať vo svojej oblasti pôsobnosti zodpovedajúce predpisy na ochranu pôdy.

42.

Degradácia pôdy vrátane uvoľňovania skleníkových plynov, znečisťovania, zhutnenia, difúzneho znečisťovania alebo straty priepustnosti pôdy má cezhraničné dôsledky a preto si vyžaduje (prinajmenšom) koordináciu politík na európskej úrovni. Ako príklad možno uviesť zhutnenú alebo degradovanú pôdu, ktorá nedokáže absorbovať dažďovú vodu, čo môže viesť k väčším záplavám v susedných štátoch. V dôsledku znečistenia pôdy môže dôjsť tiež k znečisteniu vody a eutrofizácii, ktoré nie sú obmedzené štátnymi hranicami. Sedimenty odnášané vodou v dôsledku erózie v jednej krajine môžu zablokovať priehrady alebo poškodiť infraštruktúru, napríklad prístavy, v iných krajinách a kontaminovaná pôda môže znečistiť podzemnú vodu v susednej krajine. Európske právne predpisy možno preto chápať ako spôsob ochrany užívateľov pôdy v danom štáte pred škodlivými dôsledkami postupov v inom štáte, za ktoré nie sú zodpovední (8). V prípade cezhraničných dôsledkov sú iniciatívy v oblasti spolupráce medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi kľúčové pre riešenie tohto problému.

43.

Vzhľadom na to, že aj šesť rokov po zverejnení tematickej stratégie o ochrane pôdy v Európe stále možno badať škodlivé dôsledky na pôdu, je ťažké si predstaviť, že by revidovaná tematická stratégia bez rámcovej smernice o pôde mohla byť dostatočná na zaistenie vysokej úrovne ochrany pôdy vo všetkých členských štátoch EÚ a na odstránenie vyššie uvedených problémov. Je potrebné, aby Komisia a členské štáty vyvíjali väčšie úsilie s cieľom zaistiť ochranu pôdy.

44.

S cieľom zabezpečiť zásadu proporcionality musia budúce právne predpisy EÚ o ochrane pôdy ponechať členským štátom dostatočné právomoci, aby mohli určiť vhodné osobitné opatrenia na čo najprimeranejšej geografickej a administratívnej úrovni. Týmto spôsobom by sa zabezpečilo, že regionálne a miestne osobitosti, pokiaľ ide o rozmanitosť pôdy, spôsob využívania pôdy, klimatické podmienky a sociálno-ekonomické aspekty, sa budú môcť náležitým spôsobom zohľadniť.

45.

VR oceňuje činnosť Komisie pri implementácii tematickej stratégie na ochranu pôdy. Pôdy v Európe majú kľúčový význam pre naše živobytie a potrebujú ochranu. Význam pôdy ako neobnoviteľného zdroja nevyhnutného pre udržateľné životné prostredie by mal byť uznaný vo všeobecnej politike a opatreniach na ochranu pôdy.

46.

Pôdu treba chrániť s cieľom:

47.

Vo všetkých európskych štátoch sa môže vyskytnúť celá škála problémov s pôdou, ktoré môžu mať niekedy závažné, nezvratné a nákladné dôsledky. Je to zapríčinené predovšetkým kontamináciou pôdy, zosuvom pôdy, úbytkom organických látok, eróziou, salinizáciou, dezertifikáciou a stratou priepustnosti pôdy. Vzhľadom na kľúčové funkcie a ekosystémové tovary, ktoré pôda poskytuje európskemu hospodárstvu, spoločnosti a životnému prostrediu sú na ochranu pôdy potrebné na úrovni EÚ ďalšie politiky a právne predpisy a na úrovni jednotlivých členských štátov opatrenia a – v prípade, že ešte neexistujú – aj predpisy. Náklady na regulačné opatrenia by sa mali porovnať s nákladmi v prípade nečinnosti, a to z hľadiska nepriamych nákladov vyplývajúcich z klimatických zmien, znečistenia vody, riadenia povodní, verejného zdravia atď. Podľa odhadov Komisie z roku 2006 by celkové náklady súvisiace s degradáciou pôdy v EÚ-25 mohli predstavovať 38 miliárd EUR ročne.

48.

Kvalita pôdy výrazne súvisí s inými environmentálnymi aspektmi európskeho významu (napr. kvalita vody, riziko povodní, biodiverzita, klimatické zmeny, obnoviteľné zdroje atď.). V budúcej politike na ochranu pôdy sa musí uznať jej prepojenie s ostatnými cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia (napr. rámcová smernica o vode). Existuje mnoho ustanovení EÚ, ktoré obsahujú určité prvky ochrany pôdy, neexistuje však žiadna všeobecná legislatíva špecificky zameraná na pôdu. Platné ustanovenia sa vo všeobecnosti obmedzujú na špecifické využívanie pôdy alebo hospodárenie s ňou a netýkajú sa celej plochy pôdy

49.

Miestne a regionálne orgány musia posúdiť zaberanie pôdy na svojom území a musia zvážiť, čo možno urobiť v prípade neudržateľnosti trendov. Túto činnosť možno podporiť využitím usmernení Komisie týkajúcich sa straty priepustnosti pôdy a tiež pokračujúcim vykonávaním štyroch pilierov tematickej stratégie na ochranu pôdy. Miestne a regionálne orgány by tiež mali aj naďalej proaktívne prispievať k tejto stratégii napríklad podporou rozvoja miestnych kódexov správania v oblasti ochrany pôdy.

50.

Nedostatky v ochrane pôdy sa bez ohľadu na zvolenú alternatívu najlepšie riešia spoločne v celej EÚ prostredníctvom všeobecného rámca a spoločných zásad, ktoré budú musieť prijať všetky krajiny. Rámcovú smernicu o pôde teda treba podporiť, avšak je dôležité, aby politika nebola zbytočne normatívna a neobsahovala priveľa kvantitatívnych ustanovení a limitných hodnôt. Obzvlášť dôležitá je zásada subsidiarity, pretože pôda je v jednotlivých regiónoch Európy odlišná. Stratégie na ochranu pôdy by preto mali byť založené na rizikách a konkrétnych okolnostiach, mali by byť primerané a mali by zohľadniť situáciu v jednotlivých regiónoch. Na zabezpečenie ochrany pôdy sú potrebné cielené opatrenia. Politika ochrany pôdy sa v prvom rade vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni, a preto sa musia príslušné právne predpisy prijať prednostne na tejto úrovni. Potrebujeme pôdu lepšie monitorovať, aby sa prispelo k rozvoju, podpore a hodnoteniu regionálnych prístupov k ochrane pôdy.

51.

Politika na ochranu pôdy musí nastoliť správnu rovnováhu medzi opatreniami na európskej úrovni a zásadou subsidiarity a lepšej regulácie s cieľom vyhnúť sa zbytočnej dodatočnej administratívnej záťaži a neprimeraným nákladom. Právne predpisy EÚ o pôde by mali byť preto navrhnuté tak, aby umožnili zasiahnuť len tam, kde je to potrebné.