Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011XX0722(01)

Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov

OJ C 216, 22.7.2011, p. 9–16 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

22.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 216/9


Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov

2011/C 216/04

EURÓPSKY DOZORNÝ ÚRADNÍK PRE OCHRANU ÚDAJOV,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 16,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 7 a 8,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (2), najmä jeho článok 41,

PRIJAL TOTO STANOVISKO:

1.   ÚVOD

1.

Dňa 15. septembra 2010 Komisia prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov (ďalej len „návrh“) (3). Hlavným cieľom tohto návrhu je vytvoriť jednotné pravidlá na zvýšenie bezpečnosti a účinnosti trhu s mimoburzovými derivátmi.

2.

Komisia nekonzultovala s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, hoci sa to vyžaduje v článku 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 [ďalej len „nariadenie (ES) č. 45/2001“]. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto z vlastnej iniciatívy prijal toto stanovisko na základe článku 41 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001.

3.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov si uvedomuje, že tieto odporúčania prichádzajú v relatívne neskorej fáze legislatívneho procesu. Považuje však za vhodné a užitočné uverejniť toto stanovisko. Po prvé zdôrazňuje potenciálny vplyv návrhu na ochranu údajov. Po druhé, analýza uvedená v predloženom stanovisku sa priamo týka uplatňovania existujúcich právnych predpisov a iných prerokúvaných a možných budúcich návrhov obsahujúcich podobné ustanovenia, ako sa uvádza v časti 3.4 tohto stanoviska.

2.   KONTEXT A HLAVNÉ PRVKY NÁVRHU

4.

Komisia v dôsledku finančnej krízy navrhla a predložila revíziu existujúceho právneho rámca pre finančný dohľad s cieľom prekonať dôležité nedostatky zistené v tejto oblasti v konkrétnych prípadoch, ako aj vo vzťahu k finančnému systému ako celku. V nedávnom období bolo v tejto oblasti prijatých viacero legislatívnych návrhov so zámerom posilniť existujúce mechanizmy dohľadu a zlepšiť koordináciu a spoluprácu na úrovni EÚ.

5.

Reformou sa konkrétne zaviedol rozšírený európsky rámec finančného dohľadu zložený z Európskeho výboru pre systémové riziká (4) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS). Európsky systém finančného dohľadu sa skladá zo siete vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu, ktoré spolupracujú s tromi novými európskymi orgánmi dohľadu, t. j. Európskym orgánom pre bankovníctvo (5) (EBA), Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (6) (EIOPA) a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) (7). Okrem toho Komisia prijala viacero osobitných iniciatív na vykonávanie regulačnej reformy vzhľadom na osobitné oblasti alebo finančné produkty.

6.

Jednou z nich je súčasný návrh, ktorý sa zaoberá „mimoburzovými derivátmi“, t. j. derivátovými produktmi (8), ktoré sa neobchodujú na burzách, ale súkromne o nich rokujú dve zmluvné strany. Zavádza sa ním povinná požiadavka pre všetky finančné a nefinančné zmluvné strany spĺňajúce určité limitné podmienky, aby vykonávali zúčtovanie štandardizovaných mimoburzových derivátov prostredníctvom centrálnych zmluvných strán (CCP). Okrem toho sú podľa návrhu nariadenia finančné a nefinančné zmluvné strany povinné oznámiť registrovanému archívu obchodných údajov podrobné údaje o všetkých zmluvách o mimoburzových derivátoch a každú ich zmenu. V návrhu sa takisto stanovuje, že centrálne zmluvné strany budú podliehať harmonizovaným požiadavkám týkajúcim sa organizácie a obozretnosti a archívy obchodných údajov budú podliehať organizačným a prevádzkovým požiadavkám. Kým príslušné vnútroštátne orgány si zachovajú zodpovednosť za povoľovanie centrálnych zmluvných strán a dohľad nad nimi, zodpovednosť za registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi vykonáva podľa návrhu nariadenia výhradne orgán ESMA.

3.   ANALÝZA USTANOVENÍ TÝKAJÚCICH SA PRÍSTUPU K ZÁZNAMOM O TELEFÓNNEJ A DÁTOVEJ PREVÁDZKE

3.1.   Všeobecné pripomienky

7.

Podľa ustanovení článku 61 ods. 2 písm. d) návrhu má orgán ESMA právomoc „požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“ (pridané zdôraznenie). Ako sa uvádza ďalej, rozsah ustanovenia a najmä presného významu spojenia „záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“ nie je jasný. Zdá sa však pravdepodobné (alebo aspoň nie je možné vylúčiť), že príslušné záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke obsahujú osobné údaje v zmysle smernice 95/46/ES a nariadenia (ES) č. 45/2001 a v príslušnom rozsahu aj smernice 2002/58/ES (ktorá sa v súčasnosti po zmene a doplnení smernicou 2009/136/ES označuje ako smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), t. j. údaje týkajúce sa telefónnej a dátovej prevádzky identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb (9). V takom prípade je potrebné zabezpečiť úplné dodržanie podmienok na spravodlivé a zákonné spracovanie osobných údajov, ako stanovujú smernice a nariadenie.

8.

Údaje týkajúce sa používania prostriedkov elektronickej komunikácie môžu poskytovať široký rozsah osobných informácií, napríklad o identite osôb, ktoré vedú telefonický rozhovor, čase a trvaní hovoru, použitej sieti, geografickej polohe užívateľa v prípade mobilných zariadení atď. Niektoré prevádzkové dáta týkajúce sa použitia internetu a elektronickej pošty (napríklad zoznam navštívených webových stránok) môžu navyše odhaliť dôležité informácie o obsahu komunikácie. Okrem toho spracovanie prevádzkových dát je v rozpore s dôverným charakterom komunikácie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa v smernici 2002/58/ES stanovuje zásada, že prevádzkové dáta sa musia vymazať alebo stať anonymnými, ak už naďalej nie sú potrebné na účely prenosu správy (10). Členské štáty môžu do vnútroštátnych právnych predpisov začleniť odchýlky na osobitné legitímne účely, musia byť však nevyhnutné, vhodné a primerané v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie týchto účelov (11).

9.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že ciele, ktoré sa Komisia usiluje dosiahnuť v tomto prípade, sú legitímne. Uvedomuje si nevyhnutnosť iniciatív zameraných na posilnenie dohľadu nad finančnými trhmi s cieľom zachovať ich spoľahlivosť a vo všeobecnosti lepšie chrániť investorov a hospodárstvo. Vyšetrovacie právomoci, ktoré sa priamo týkajú prevádzkových dát, však musia byť vzhľadom na svoj potenciálne rušivý charakter v súlade s požiadavkami nevyhnutnosti a primeranosti, t. j. musia byť obmedzené na takú úroveň, aby boli vhodné na dosiahnutie stanoveného cieľa a nepresahovali úroveň nevyhnutnú na jeho dosiahnutie (12). V tejto súvislosti je preto dôležité, aby boli jasne formulované, pokiaľ ide o ich osobnú a vecnú pôsobnosť, ako aj o okolnosti a podmienky, ktoré umožňujú ich uplatnenie. Navyše je potrebné, aby sa stanovili vhodné bezpečnostné opatrenia proti riziku zneužitia.

3.2.   Rozsah právomoci Európskeho orgánu pre cenné papiere je nejasný

10.

V článku 61 ods. 2 písm. d) sa stanovuje, že „ESMA má na výkon povinností podľa článkov 51 až 60, 62 a 63 (t. j. dohľad nad archívmi obchodných údajov) tieto právomoci: … požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“. Keďže táto formulácia je všeobecná, ustanovenie vyvoláva isté pochybnosti týkajúce sa jeho vecnej a osobnej pôsobnosti.

11.

Po prvé, význam spojenia „záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“ nie je úplne jasný, a preto ho treba ozrejmiť. Ustanovenie môže odkazovať na záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke, ktoré sú archívy obchodných údajov povinné počas svojej činnosti zachovať. Niektoré ustanovenia navrhovaného nariadenia sa týkajú požiadaviek na vedenie záznamov v archívoch obchodných údajov (13). Nijaké z týchto ustanovení však nevymedzuje podmienky, za ktorých musia archívy obchodných údajov uchovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke, ani predpoklady výberu týchto údajov (14). Ak má ustanovenie odkazovať na záznamy vedené v archívoch obchodných údajov, je teda nevyhnutné presne vymedziť kategórie telefónnej a dátovej prevádzky, ktoré sa majú uchovať a ktoré môže orgán ESMA požadovať. V súlade so zásadou proporcionality je nevyhnutné, aby boli uvedené údaje primerané, podstatné a nie nadbytočné vo vzťahu k účelom dohľadu, na ktoré sú spracovávané (15).

12.

Spresnenie je potrebné najmä v uvedenom prípade vzhľadom na vysoké pokuty a pravidelné sankčné platby, ktoré môžu vzniknúť archívom obchodných údajov a ostatným osobám (vrátane fyzických osôb, pokiaľ ide o pravidelné sankčné platby) v súvislosti s porušením navrhovaného nariadenia (pozri článok 55 a 56). Uvedené pokuty môžu dosiahnuť 20 percent ročných príjmov alebo tržieb archívu obchodných údajov v predchádzajúcom rozpočtovom roku.

13.

Takisto je potrebné uviesť, že podľa článku 67 ods. 4 sa na Komisiu delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné normy, v ktorých sa stanovia podrobnosti o informáciách, ktoré je archív obchodných údajov povinný sprístupniť orgánu ESMA a ostatným orgánom. Toto ustanovenie sa preto môže uplatniť na konkrétnejšie vymedzenie požiadaviek vedenia záznamov v archívoch obchodných údajov, teda nepriamo právomoci, ktorú udelil orgán ESMA s cieľom sprístupniť záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke. V článku 290 ZFEÚ sa stanovuje, že legislatívnym aktom sa môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. Podľa európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa presná hranica právomoci sprístupniť prevádzkové dáta nemôže považovať za nepodstatný prvok nariadenia. Je preto potrebné, aby sa špecifikovala jeho vecná pôsobnosť priamo v texte nariadenia a nepresúvala sa na budúce delegované akty.

14.

Podobné pochybnosti sa týkajú vecnej pôsobnosti príslušného ustanovenia. Konkrétne v článku 61 ods. 2 písm. d) nie sú špecifikovaní prípadní adresáti žiadosti o poskytnutie záznamov o telefónnej a dátovej prevádzke. Predovšetkým nie je jasné, či právomoci požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke budú obmedzené iba na archívy obchodných údajov (16). Keďže cieľom ustanovenia je umožniť orgánu ESMA vykonávať dohľad nad archívmi obchodných údajov, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že táto právomoc by mala byť prísne obmedzená iba na archívy obchodných údajov.

15.

Napokon si európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uvedomuje, že cieľom článku 61 ods. 2 písm. d) nie je umožniť orgánu ESMA získať prístup k prevádzkovým dátam priamo od poskytovateľov telekomunikačných služieb. Tento záver sa javí ako logický najmä vzhľadom na skutočnosť, že v návrhu sa neuvádza nijaký odkaz na údaje, ktoré vedú poskytovatelia telekomunikačných služieb, ani na požiadavky stanovené smernicou o súkromí a elektronických komunikáciách, ako sa uvádza v bode 8 (17). Na účely jasnosti však odporúča zreteľnejšie vyjadriť uvedený záver v článku 61 ods. 2 alebo aspoň v odôvodnení navrhovaného nariadenia.

3.3.   V návrhu sa neuvádzajú okolnosti ani podmienky, za ktorých je možné požadovať prístup

16.

V článku 61 ods. 2 písm. d) sa neuvádzajú okolnosti ani podmienky, za ktorých je možné požadovať prístup. Takisto sa nestanovujú dôležité procedurálne záruky ani bezpečnostné opatrenia proti riziku zneužitia. V nasledujúcich odsekoch predkladá európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti konkrétne návrhy.

a)

Podľa článku 61 ods. 2 má orgán ESMA právomoc požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke „na výkon povinností podľa článkov 51 až 60, 62 a 63“. Uvedené články zahŕňajú celú hlavu navrhovaného nariadenia o registrácii archívov obchodných údajov a dohľade nad nimi. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že je potrebné zreteľnejšie vymedziť okolnosti a podmienky na uplatnenie uvedenej právomoci. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča obmedziť prístup k záznamom o telefónnej a dátovej prevádzke na prípady osobitne určených a vážnych porušení navrhovaného nariadenia a v prípadoch existencie dôvodného podozrenia týkajúceho sa porušenia (ktoré by malo byť podložené konkrétnym prvotným dôkazom). Uvedené obmedzenie je takisto veľmi dôležité vzhľadom na zabránenie uplatnenia právomoci požadovať prístup na účely činnosti zameranej na tzv. lov informácií alebo hĺbkovú analýzu údajov či na iné účely.

b)

V návrhu sa neuvádza, že je nevyhnutné predchádzajúce súdne povolenie, aby orgán ESMA mohol požadovať prístup k záznamom o telefónnej a dátovej prevádzke. Európsky úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že táto všeobecná požiadavka by bola opodstatnená vzhľadom na prípadný rušivý charakter uvedenej právomoci. Takisto je potrebné brať do úvahy, že podľa právnych predpisov niektorých členských štátov je predchádzajúce súdne povolenie nevyhnutné v súvislosti s každým druhom narušenia dôvernosti korešpondencie. Tieto právne predpisy tak zabraňujú tomu, aby ju ostatné orgány na presadzovanie práva (t. j. policajné útvary) a inštitúcie správneho charakteru narušili bez prísneho dohľadu (18). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov napokon považuje za nevyhnutné, aby bolo súdne povolenie povinné vždy, keď sa toto povolenie vyžaduje na základe vnútroštátnych právnych predpisov (19).

c)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zaviesť podmienku, aby orgán ESMA požadoval záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke prostredníctvom formálneho rozhodnutia, v ktorom bude uvedený právny základ, účel žiadosti a špecifikácia požadovaných informácií, lehota, v rámci ktorej budú požadované informácie poskytnuté, ako aj právo adresáta požiadať Súdny dvor o preskúmanie rozhodnutia. Požiadavka bez formálneho rozhodnutia nie je pre adresáta záväzná.

d)

Je potrebné zabezpečiť vhodné procedurálne bezpečnostné opatrenia proti prípadnému zneužitiu. V tejto súvislosti by sa v návrhu mohlo požadovať, aby Komisia prijala vykonávacie opatrenia podrobne určujúce postupy, ktoré musia archívy obchodných údajov a orgán ESMA pri spracovaní uvedených údajov dodržiavať. V týchto aktoch by sa mali uvádzať najmä vhodné bezpečnostné opatrenia, ako aj primerané záruky proti riziku zneužitia, okrem iného vrátane profesionálnych noriem, ktoré musia osoby zodpovedné za manipuláciu s uvedenými údajmi dodržiavať, ako aj vnútorné postupy, ktoré zabezpečia správne dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a služobného tajomstva. Počas postupu týkajúceho sa prijatia uvedených opatrení by sa mala uskutočniť konzultácia s európskym dozorným úradníkom na ochranu údajov.

3.4.   Význam predloženého stanoviska pre ostatné právne nástroje obsahujúce podobné ustanovenia

17.

Právomoc orgánov dohľadu požadovať prístup k záznamom o telefónnej a dátovej prevádzke nie je v európskych právnych predpisoch novým prvkom, keďže sa uvádza už v rôznych existujúcich smerniciach a nariadeniach týkajúcich sa finančného sektora. Podobne navrhnuté ustanovenia obsahuje konkrétne smernica o zneužívaní,trhu (20), smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (21), smernica PKIPCP (22), súčasné nariadenie o ratingových agentúrach (23). To isté sa týka mnohých súčasných návrhov prijatých Komisiou, konkrétne návrhu smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (24), návrhu nariadenia o zmene a doplnení nariadenia o ratingových agentúrach (25), návrhu nariadenia o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (26) a návrhu nariadenia o integrite a transparentnosti trhu s energiou (27).

18.

Pokiaľ ide o tieto existujúce a navrhované právne nástroje, je potrebné odlišovať vyšetrovacie právomoci udelené vnútroštátnymi orgánmi od vyšetrovacích právomocí udelených orgánmi EÚ. V rámci niektorých nástrojov sú členské štáty povinné udeliť vnútroštátnym orgánom právomoc požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke „v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom“ (28). Skutočné vykonávanie tejto povinnosti preto nevyhnutne podlieha vnútroštátnym právnym predpisom vrátane právnych predpisov, ktorými sa vykonávajú smernice 95/46/ES a 2002/58/ES, a ostatným vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré obsahujú ďalšie procedurálne záruky pre vnútroštátne orgány dohľadu a vyšetrovania.

19.

Taká podmienka nie je uvedená v nástrojoch, ktoré orgánom EÚ priamo udeľujú právomoc požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke, ako napríklad v súčasnom návrhu o mimoburzových derivátoch a uvedenom návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1069/2009 o ratingových agentúrach (ďalej len „návrh o ratingových agentúrach“). V týchto prípadoch preto existuje ešte silnejšia požiadavka, aby sa v samotnom legislatívnom nástroji ujasnil osobný a vecný rozsah tejto právomoci a okolnosti a podmienky, za ktorých sa môže uplatniť, a aby sa zabezpečilo prijatie primeraných bezpečnostných opatrení proti zneužitiu.

20.

V tejto súvislosti majú zistenia uvedené v predloženom stanovisku, hoci sú zamerané na návrh o mimoburzových derivátoch, všeobecnejší význam. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov si uvedomuje, že vzhľadom na právne predpisy, ktoré sa už prijali, alebo právne predpisy, ktoré budú v krátkom čase prijaté, nemusia už byť tieto pripomienky aktuálne. Vyzýva však inštitúcie, aby brali do úvahy nevyhnutnosť zmeniť a doplniť návrhy, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, s cieľom zohľadniť úvahy uvedené v predloženom stanovisku. Pokiaľ ide o texty, ktoré už boli prijaté, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyzýva inštitúcie, aby hľadali možnosti na ujasnenie otázok, ako je napríklad otázka určenia situácií, kde je nevyhnutné priamo alebo nepriamo špecifikovať rozsah príslušného ustanovenia v delegovaných alebo vykonávacích aktoch, napríklad v aktoch vymedzujúcich podrobnosti o podmienkach uchovávania záznamov, výkladových oznámeniach alebo iných porovnateľných dokumentoch (29). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov očakáva, že Komisia s ním bude v súvislosti s uvedenými príslušnými postupmi včas konzultovať.

4.   ÚVAHY O OCHRANE ÚDAJOV TÝKAJÚCE SA OSTATNÝCH ČASTÍ NÁVRHU

21.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považuje za vhodné vyjadriť k niektorým ďalším bodom návrhu dodatočné pripomienky, ktoré sa týkajú práv jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov.

4.1.   Uplatniteľnosť smernice 95/46/ES a nariadenia (ES) č. 45/2001

22.

V odôvodnení č. 48 sa náležite uvádza, že je nevyhnutné, aby členské štáty a orgán ESMA chránili právo na ochranu osobných údajov fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta, že v tomto odôvodnení sa uvádza odkaz na smernicu. Význam odôvodnenia by sa však mohol spresniť prostredníctvom ďalšieho určenia, že ustanovenia nemajú vplyv na vnútroštátne predpisy, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES. Bolo by vhodnejšie začleniť uvedený odkaz aj do vecného ustanovenia.

23.

Okrem toho európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konštatuje, že orgán ESMA je európsky orgán, ktorý podlieha nariadeniu (ES) č. 45/2001 a dohľadu EDPS. Odporúča sa preto zaviesť výslovný odkaz na toto nariadenie a takisto stanoviť, že ustanovenia návrhu nemajú vplyv na uvedené nariadenie.

4.2.   Obmedzenie účelu, nevyhnutnosť a kvalita údajov

24.

Jedným z hlavných cieľov navrhovaného nariadenia je zvýšiť transparentnosť trhu s mimoburzovými derivátmi a zlepšiť regulačný dohľad nad týmto trhom. V návrhu sa v súvislosti s týmto cieľom stanovuje, že finančné a nefinančné zmluvné strany, ktoré spĺňajú určité limitné podmienky, sú povinné oznámiť registrovanému archívu obchodných údajov údaje o každej zmluve o mimoburzových derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej úprave alebo ukončení (článok 6) (30). V tomto zmysle archívy obchodných údajov uchovávajú uvedené informácie a sprístupňujú ich rôznym orgánom na regulačné účely (článok 67) (31).

25.

V prípade, že jedna zo zmluvných strán zmluvy o derivátoch, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia a ohlasovacia povinnosť, je fyzická osoba, informácie o tejto osobe predstavujú osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES. Splnenie uvedených povinností sa preto považuje za spracovanie osobných údajov v zmysle článku 2 písm. b) smernice 95/46/ES. Aj v prípade, že zmluvné strany transakcie nie sú fyzické osoby, osobné údaje, ako napríklad mená a kontaktné údaje riaditeľov spoločností, sa môžu spracovať v rámci článkov 6 a 67. Na príslušné operácie by boli preto uplatniteľné ustanovenia smernice 95/46/ES [prípadne nariadenia (ES) č. 45/2001].

26.

Základnou požiadavkou práva ochrany údajov je, že informácie sa musia spracovávať na konkrétne, explicitné a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracovávať spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi (32). Údaje použité na dosiahnutie týchto cieľov by mali byť okrem toho nevyhnutné a primerané, podstatné a nie nadbytočné vo vzťahu k účelu. Po analýze navrhovaného nariadenia dospel európsky dozorný úradník pre ochranu údajov k záveru, že systém výmeny informácií zavedený týmto návrhom nezodpovedá uvedeným požiadavkám.

27.

Pokiaľ ide o obmedzenie účelu, je potrebné zdôrazniť, že v návrhu sa nešpecifikujú účely oznamovacieho systému a čo je najdôležitejšie, účely, na ktoré môžu príslušné orgány podľa článku 67 návrhu sprístupniť informácie vedené v archíve obchodných údajov. Na dosiahnutie súladu so zásadou obmedzenia účelu je všeobecný odkaz na nevyhnutnosť zvýšiť transparentnosť trhu s mimoburzovými derivátmi zjavne nedostatočný. Uvedená zásada čelí ďalším nedostatkom v článku 20 ods. 3 navrhovaného nariadenia týkajúceho sa služobného tajomstva, ktorého súčasné ustanovenie, zdá sa, umožňuje použiť prijaté dôverné informácie podľa navrhovaného nariadenia na viaceré dodatočné a nejasne určené účely (33).

28.

V návrhu sa okrem toho nešpecifikuje druh údajov, ktoré budú zaznamenané, oznámené a sprístupnené, vrátane akýchkoľvek osobných údajov o identifikovaných alebo identifikovateľných osobách. Na základe uvedených článkov 6 a 67 má Komisia prostredníctvom delegovaných aktov právomoc určiť obsah oznamovacej povinnosti a povinnosti viesť záznamy. Aj keď si európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uvedomuje praktickú nevyhnutnosť uplatniť uvedený postup, rád by zdôraznil, že pokiaľ sa informácie spracovávané podľa uvedených článkov týkajú fyzických osôb, v základnom práve by sa mali stanoviť hlavné pravidlá ochrany údajov a záruky.

29.

Napokon v článku 6 smernice 46/95/ES a článku 4 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa stanovuje, že osobné údaje musia byť udržiavané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb pracujúcich s údajmi počas obdobia, ktoré je nevyhnutné na účely, pre ktoré boli zhromaždené. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že v návrhu sa nestanovuje konkrétna premlčacia lehota na uchovanie osobných údajov, ktoré sú potenciálne spracované podľa článkov 6, 27 a 67 navrhovaného nariadenia. V článkoch 27 a 67 sa stanovuje iba to, že príslušné záznamy sa uchovávajú minimálne desať rokov. To je však iba minimálna lehota na uchovávanie, čo je jasne v rozpore s požiadavkami stanovenými právnymi predpismi na ochranu údajov.

30.

Na základe uvedených skutočností európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nalieha na zákonodarcu, aby určil, ktorý druh osobných informácií sa môže spracovať podľa návrhu, vymedzil účely, na ktoré môžu rôzne príslušné subjekty spracovať osobné údaje, a stanovil presnú, nevyhnutnú a primeranú lehotu na uchovávanie údajov na účely uvedeného spracovania.

4.3.   Kontroly na mieste

31.

Podľa článku 61 ods. 2 písm. c) má orgán ESMA právomoc vykonávať kontroly na mieste s oznámením alebo bez oznámenia. Nie je jasné, či by sa uvedené kontroly obmedzovali na obchodné priestory archívu obchodných údajov alebo by sa takisto uplatňovali na súkromné priestory alebo majetok fyzických osôb. Z článku 56 ods. 1 písm. c), na základe ktorého môže Komisia na žiadosť orgánu ESMA uložiť pravidelné sankčné platby osobám zamestnaným v archíve obchodných údajov alebo ostatným osobám vo vzťahu k archívu obchodných údajov s cieľom prinútiť ich, aby sa podriadili kontrole na mieste, ktorú orgán ESMA nariadil podľa článku 61 ods. 2, by mohol (neúmyselne) vyplývať iný výklad.

32.

Bez ďalších úvah o tejto otázke odporúča európsky dozorný úradník pre ochranu údajov obmedziť právomoc vykonávať kontroly na mieste (a príslušnú právomoc ukladať pravidelné sankčné platby podľa článku 56) iba na obchodné priestory archívov obchodných údajov a ostatných právnických osôb, ktoré s ním významne a jasne súvisia (34). Ak by však Komisia navrhla možnosť kontrolovať neobchodné priestory fyzických osôb, bolo by potrebné ujasnenie a zavedenie prísnejších požiadaviek s cieľom zabezpečiť súlad so zásadou nevyhnutnosti a primeranosti (najmä pokiaľ ide o uvedenie okolností a podmienok, za ktorých je možné uvedené kontroly vykonávať).

4.4.   Výmena údajov a zásada obmedzenia účelu

33.

V niektorých ustanoveniach navrhovaného nariadenia sa uvádza možnosť širokej výmeny údajov a informácií medzi orgánom ESMA, príslušnými orgánmi členských štátov a príslušnými orgánmi tretích krajín (pozri najmä články 21, 23 a 62). K prenosu údajov do tretích krajín môže takisto dôjsť, keď uznaná centrálna zmluvná strana alebo archív obchodných údajov z tretej krajiny poskytuje služby subjektom uznaným v Únii. Pokiaľ sa vymenené informácie a údaje týkajú identifikovaných alebo identifikovateľných osôb, uplatňujú sa v príslušnom rozsahu články 7 až 9 nariadenia (ES) č. 45/2001 a články 25 až 26 smernice 95/46/ES. Konkrétne môže k prenosom do tretích krajín dôjsť iba v prípade, že v týchto krajinách je zabezpečená primeraná úroveň ochrany alebo sa uplatňuje niektorá z príslušných výnimiek stanovených právnymi predpismi na ochranu údajov. Na účely jasnosti je potrebné v texte uviesť výslovný odkaz na nariadenie (ES) č. 45/2001 a smernicu 95/46/ES, v ktorom sa ustanoví, že uvedený prenos by mal byť v súlade s príslušnými uplatniteľnými ustanoveniami nariadenia alebo smernice.

34.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v súlade so zásadou obmedzenia účelu (35) takisto odporúča zaviesť jasné obmedzenia, pokiaľ ide o druh osobných informácií, ktoré je možné vymieňať, a vymedziť účely možnej výmeny osobných údajov.

4.5.   Zodpovednosť a ohlasovanie

35.

V článku 68 návrhu sa uvádza viacero ohlasovacích povinností Komisie týkajúcich sa vykonávania rôznych prvkov navrhovaného nariadenia. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zaviesť aj povinnosť orgánu ESMA pravidelne predkladať správy o uplatnení jeho vyšetrovacích právomocí, a najmä právomoci požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke. Na základe zistení uvedených v správe by mala Komisia takisto predložiť odporúčania vrátane návrhov na revíziu nariadenia, ak je to vhodné.

5.   ZÁVERY

36.

Podľa predloženého návrhu má orgán ESMA na výkon povinností týkajúcich sa dohľadu nad archívmi obchodných údajov právomoc „požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“. Na to, aby sa právomoc požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke považovala za nevyhnutnú a primeranú, mala by byť obmedzená na to, čo je primerané na dosiahnutie cieľa a neprekračovať tento rámec. Príslušné ustanovenie v súčasnej podobe nespĺňa tieto požiadavky, pretože je formulované veľmi všeobecne. Predovšetkým sa ním neurčuje dostatočne osobný a vecný rozsah právomoci a okolnosti a podmienky, za ktorých je možné jej uplatnenie.

37.

Pripomienky uvedené v predloženom stanovisku, hoci sa týkajú návrhu o mimoburzových derivátoch, sú takisto dôležité pre uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a pre ostatné návrhy, o ktorých sa rokuje, a možné budúce návrhy, ktoré obsahujú rovnocenné ustanovenia. Týka sa to najmä prípadu, keď sa uvedená právomoc udelí, ako v predloženom návrhu, orgánu EÚ bez odkazu na osobitné podmienky a postupy stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. návrh o ratingových agentúrach).

38.

So zreteľom na uvedené skutočnosti európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zákonodarcovi:

jasne určiť kategórie záznamov o telefónnej a dátovej prevádzke, ktoré sú archívy obchodných údajov povinné uchovávať a/alebo poskytnúť príslušným orgánom; uvedené údaje musia byť v primeranej miere relevantné a nesmú byť nadbytočné vo vzťahu k účelu, na ktoré sú zhromažďované;

obmedziť právomoc, pokiaľ ide o požadovanie prístupu k záznamom o telefónnej a dátovej prevádzke archívov obchodných údajov;

výslovne uviesť, že prístup k telefónnej a dátovej prevádzke priamo zo spoločností poskytujúcich telekomunikačné služby je vylúčený;

obmedziť prístup k záznamom o telefónnej a dátovej prevádzke v prípade osobitne určených a vážnych porušení navrhovaného nariadenia a v prípadoch existencie dôvodného podozrenia o porušení (ktoré by malo byť podložené konkrétnym prvotným dôkazom);

ujasniť, že archívy obchodných údajov poskytujú záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke iba v prípade, keď sú o to požiadané prostredníctvom formálneho rozhodnutia, v ktorom sa okrem iného určuje právo požiadať Súdny dvor o preskúmanie rozhodnutia;

stanoviť, aby sa toto rozhodnutie nevykonalo bez predchádzajúceho povolenia súdneho orgánu príslušného členského štátu (aspoň v prípadoch, keď je uvedené povolenie nevyhnutné podľa vnútroštátnych právnych predpisov);

stanoviť, aby Komisia prijala vykonávacie opatrenia podrobne stanovujúce postupy, ktoré je potrebné dodržať, vrátane primeraných bezpečnostných opatrení a záruk.

39.

Pokiaľ ide o ostatné aspekty návrhu, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by rád poukázal na svoje pripomienky uvedené v časti 4 predloženého stanoviska. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zákonodarcovi predovšetkým:

uviesť odkaz na smernicu 95/46/ES a nariadenie (ES) č. 45/2001 aspoň v odôvodneniach navrhovanej smernice a najlepšie aj vo vecnom ustanovení, pričom sa v ňom bude uvádzať, že ustanovenia navrhovaného nariadenia nemajú vplyv na smernicu, resp. nariadenie;

určiť druh osobných informácií, ktoré sa môžu spracovávať podľa návrhu v súlade so zásadou nevyhnutnosti (najmä vo vzťahu k článkom 6 a 67), vymedziť účely, na ktoré môžu rôzne príslušné orgány/subjekty osobné údaje spracovať, a stanoviť presné, nevyhnutné a primerané lehoty na uchovávanie údajov na uvedené spracovanie;

obmedziť právomoc vykonávať kontroly na mieste podľa článku 61 ods. 2 písm. c) a uložiť pravidelné sankčné platby podľa článku 56 iba archívom obchodných údajov a ostatným právnickým osobám, ktoré sú k nim v jasnom a významnom vzťahu;

výslovne uviesť, že medzinárodné prenosy osobných údajov by mali byť v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 45/2001 a smernice 95/46/ES, zaviesť jasné obmedzenia, pokiaľ ide o druh osobných informácií, ktoré sa môžu vymieňať, a vymedziť účely, na ktoré sa môžu osobné údaje vymieňať.

V Bruseli 19. apríla 2011

Giovanni BUTTARELLI

Zástupca európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov


(1)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(2)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(3)  KOM(2010) 484 v konečnom znení.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká, (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES, (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES, (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES, (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(8)  Derivát je finančná dohoda týkajúca sa budúcej hodnoty alebo stavu podkladového aktíva, na ktorý odkazuje (napr. vývoj úrokovej miery alebo hodnoty meny).

(9)  Zvyčajne zamestnanci, ktorým je možné pripísať telefónnu a dátovú prevádzku, ako aj prijímatelia a ostatní príslušní užívatelia.

(10)  Pozri článok 6 ods. 1 smernice 2002/58/ES, Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 45.

(11)  Pozri článok 15 ods. 1 smernice 2002/58/ES, v ktorom sa stanovuje, že také obmedzenie predstavuje nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti a na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávnené používanie elektronického komunikačného systému podľa článku 13 ods. 1 smernice 95/46/ES. Na tento účel členské štáty môžu, medzi iným, prijať legislatívne opatrenia umožňujúce zadržanie údajov na limitované obdobie, oprávnené z dôvodov stanovených v tomto odseku.

(12)  Pozri napríklad spojené veci C-92/09 a C-93/09, Volker und Markus Schecke GbR (C-92/09), Hartmut Eifert (C-92/09) proti spolkovej krajine Hesensko, ešte neuverejnené v zbierke, bod 74.

(13)  Napríklad v odôvodnení č. 44 sa uvádza, že je potrebné zaistiť, aby sa na archívy obchodných údajov vzťahovali prísne požiadavky na vedenie záznamov a správu údajov. Podľa ustanovení článku 66 archív obchodných údajov „čo najskôr zaeviduje informácie prijaté podľa článku 6 a uchováva ich minimálne desať rokov po ukončení príslušných zmlúv. Využíva včasné a efektívne postupy vedenia záznamov na dokumentáciu zmien zaevidovaných informácií [sic]“. V článku 67 sa ďalej stanovuje, že „archív obchodných údajov sprístupňuje potrebné informácie“ orgánu ESMA a rôznym ďalším príslušným orgánom.

(14)  Slovné spojenie „záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke“ môže potenciálne zahŕňať rôzne informácie vrátane trvania, času alebo hlasitosti komunikácie, použitého protokolu, umiestnenia koncového zariadenia vysielateľa alebo prijímateľa, siete, v ktorej komunikácia vzniká alebo končí, začiatok, koniec alebo trvanie spojenia alebo dokonca zoznam navštívených webových stránok a obsah samotnej komunikácie v prípade jej zaznamenania. Všetky tieto informácie predstavujú osobné údaje, pokiaľ sa týkajú identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb.

(15)  Pozri článok 6 ods. 1 písm. c) smernice 95/46/ES a článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 45/2001. Takisto je potrebné uvážiť, či je možné vytvoriť špecifické záruky s cieľom zabrániť, aby sa zhromažďovali a spracovali údaje týkajúce sa skutočne súkromného použitia.

(16)  Z článku 56 ods. 1 písm. c), na základe ktorého môže Komisia na žiadosť ESMA uložiť pravidelné sankčné platby osobám zamestnaným v archíve obchodných údajov alebo ostatným osobám vo vzťahu k archívu obchodných údajov s cieľom prinútiť ich, aby sa podriadili vyšetrovaniu, ktoré začal ESMA podľa článku 61 ods. 2, by mohol (neúmyselne) vyplývať iný výklad.

(17)  Ako už bolo uvedené, smernica o súkromí a elektronických komunikáciách stanovuje všeobecnú zásadu, že prevádzkové dáta sa musia vymazať alebo sa musí zabezpečiť ich anonymnosť, ak už naďalej nie sú potrebné na účely prenosu správy. Uvedené dáta je možné ďalej spracovať iba na účely fakturácie a poplatkov za spojenie, a len do konca obdobia, počas ktorého môže byť faktúra právne napadnutá alebo sa môže uplatniť nárok na platbu. Akákoľvek odchýlka od tejto zásady musí byť nevyhnutná, vhodná a primeraná v demokratickej spoločnosti na osobitné účely verejného poriadku [t. j. na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti a na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávneného používania elektronického komunikačného systému].

(18)  Napríklad talianska ústava stanovuje, že akékoľvek narušenie dôvernosti korešpondencie vrátane prístupu k prevádzkovým dátam, ktoré neodhaľujú obsah komunikácie, musí nariadiť alebo povoliť zástupca súdu.

(19)  Podobná požiadavka je uvedená v zmenenom a doplnenom návrhu o ratingových agentúrach, o ktorom EP hlasoval v decembri 2010.

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu), (Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS, (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1).

(24)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 30. apríla 2009 o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2004/39/ES a 2009/.../ES, KOM(2009) 207.

(25)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 2. júna 2010 o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach, KOM(2010) 289.

(26)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 15. septembra 2010 o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie, KOM(2010) 482.

(27)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o integrite a transparentnosti trhu s energiou, KOM(2010) 726.

(28)  Pozri napríklad článok 12 ods. 2 smernice o zneužívaní trhu, uvedenej v poznámke 20. Takisto pozri článok 50 smernice o trhoch s finančnými nástrojmi, uvedenej v poznámke 21.

(29)  Napríklad článok 37 návrhu o ratingových agentúrach umožňuje Komisii zmeniť a doplniť prílohy nariadenia, ktoré obsahujú podrobné informácie o podmienkach uchovávania záznamov, ktoré musia ratingové agentúry dodržiavať; takisto pozri bod 10 návrhu o ratingových agentúrach, ktorý odkazuje na právomoc orgánu ESMA vydávať a aktualizovať nezáväzné usmernenia týkajúce sa otázok súvisiacich s uplatňovaním nariadenia o ratingových agentúrach.

(30)  Článok 6 ods. 4 návrhu stanovuje, že na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom určiť údaje a druh správ pre rôzne triedy derivátov, zároveň stanovuje, že tieto správy obsahujú minimálne: a) primerané určenie strán zmluvy, a pokiaľ sa odlišujú, oprávnenej osoby vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré vyplývajú z danej zmluvy; b) ohlasovanie hlavných charakteristík zmluvy vrátane druhu, podkladov, splatnosti a nominálnej hodnoty.

(31)  Pozri dôvodovú správu, s. 11. Bližšie to určuje článok 67, ktorým sa stanovuje, že archív obchodných údajov sprístupňuje tieto údaje viacerým subjektom, konkrétne ESMA, príslušným orgánom vykonávajúcim dohľad nad podnikmi, na ktoré sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, príslušnému orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad centrálnymi zmluvnými stranami, a príslušným centrálnym bankám ESCB.

(32)  Pozri napr. stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zo 6. januára 2010 k návrhu smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní, (Ú. v. EÚ C 101, 20.4.2010, s. 1).

(33)  V ustanoveniach článku 20 ods. 3 sa uvádza: „Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, príslušné orgány, ESMA, inštitúcie alebo fyzické alebo právnické osoby iné ako príslušné orgány, ktoré majú prístup k dôverným informáciám podľa tohto nariadenia, ich môžu používať len na plnenie svojich povinností a pri výkone svojich funkcií, v prípade príslušných orgánov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo v prípade iných orgánov, inštitúcií, fyzických či právnických osôb na účel, na ktorý im boli takéto informácie poskytnuté, alebo v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré sa osobitne týka výkonu týchto funkcií, alebo v obidvoch prípadoch. Ak s tým ESMA, príslušný orgán alebo iný orgán, inštitúcia alebo osoba poskytujúca informácie súhlasí, orgán prijímajúci informácie ich môže využiť na iné účely.“

(34)  Podobné spresnenie je uvedené v zmenenom a doplnenom návrhu o ratingových agentúrach, o ktorom EP hlasoval v decembri 2010.

(35)  Pozri článok 6 ods. 1 písm. b) smernice 95/46/ES a článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 45/2001.


Top