Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011PC0032

Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti

/* KOM/2011/0032 v konečnom znení - COD 2011/0023*/

52011PC0032

Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti /* KOM/2011/0032 v konečnom znení - COD 2011/0023*/


[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 2.2.2011

KOM(2011) 32 v konečnom znení

2011/0023 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti

{SEK(2011) 132 v konečnom znení}{SEK(2011) 133 v konečnom znení}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

- Dôvody a ciele návrhu

V priebehu posledného desaťročia EÚ a iné časti sveta zaznamenali zvýšený rozsah závažnej a organizovanej trestnej činnosti, ako sú napríklad obchodovanie s ľuďmi[1] a drogami[2]. Podľa publikácie „Sourcebook of Crime and Criminal Justice Statistics“ (Zdrojové štatistické údaje európskej kriminality a trestného súdnictva) bolo v roku 2007 spáchaných v členských štátoch EÚ približne 14 000 trestných činov na 100 000 obyvateľov (s výnimkou Talianska a Portugalska, ktorých údaje neboli sprístupnené), a to v rozmedzí od 14 465 trestných činov vo Švédsku až po 958 na Cypre. Dokument Europolu „Hodnotenie hrozieb organizovanej trestnej činnosti v EÚ za rok 2009“ (Organised Crime Threat Assessment – OCTA 2009) poukazuje na skutočnosť, že väčšina organizovanej trestnej činnosti zahŕňa medzinárodné cestovanie, ktorého cieľom je pašovanie osôb, drog alebo iných nelegálnych tovarov do EÚ.

Zároveň však teroristov a teroristické organizácie možno nájsť tak vnútri EÚ, ako aj za jej hranicami. Teroristické útoky v Spojených štátoch v roku 2001, zmarený teroristický útok v auguste 2006, pri ktorom malo vybuchnúť viacero lietadiel smerujúcich zo Spojeného kráľovstva do Spojených štátov, ako aj pokus o teroristický útok na palube lietadla z Amsterdamu do Detroitu v decembri 2009 ukázali schopnosť teroristov uskutočniť útoky zamerané na medzinárodné lety v ktorejkoľvek krajine. Hoci terorizmus v EÚ v priebehu roku 2009 poklesol, podľa správy Europolu o situácii a trendoch vývoja terorizmu v EÚ za rok 2010 zostáva hrozba terorizmu reálna a vážna. Väčšina teroristických aktivít má medzinárodný charakter a je spojená s medzinárodným cestovaním[3], okrem iného aj do výcvikových stredísk mimo EÚ, čo si vyžaduje zvýšenú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva.

Závažná trestná činnosť a teroristické trestné činy môžu spôsobiť závažné škody obetiam, zapríčiniť hospodárske škody veľkého rozsahu a podkopať pocit bezpečnosti, bez ktorého ľudia nemôžu účinne využívať svoju slobodu a práva jednotlivcov.

V štúdii uverejnenej v roku 2009[4], vypracovanej pre Medzinárodnú organizáciu práce, sa odhadovalo, že finančné zaťaženie v podmienkach nútenej práce, vyplývajúce z krátenia miezd v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi, predstavovala v roku 2007 vo vyspelých ekonomikách sumu 2 508 368 218 USD, zatiaľ čo celková suma za svet ako celok dosiahla 19 598 020 343 USD.

Výročná správa o stave drogovej problematiky v Európe za rok 2010, ktorú vydalo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť, poukazuje na globálny charakter problému drog a na narastajúce a závažné škodlivé účinky, ktoré sú s ním spojené. Tým, že podrýva sociálny rozvoj a prispieva k rozširovaniu korupcie a organizovaného zločinu, predstavuje reálnu hrozbu pre Európsku úniu. Ročne je v EÚ zaznamenaných približne 1 000 úmrtí v súvislosti s užívaním kokaínu. Počet užívateľov omamných látok v Európe dosahuje podľa opatrných odhadov 1,35 milióna. Pokiaľ ide o hospodárske a sociálne dôsledky drog, podľa správ 22 členských štátov EÚ dosiahli výdavky súvisiace s nelegálnymi drogami v roku 2008 spolu 4,2 miliardy EUR.

Ďalšia štúdia, vypracovaná Ministerstvom vnútra Spojeného kráľovstva[5], zisťovala výšku nákladov vynaložených na anticipáciu trestnej činnosti, napríklad na ochranné opatrenia, ďalej náklady vzniknuté v dôsledku trestnej činnosti, napríklad fyzické a citové následky na obetiach, hodnotu odcudzeného majetku a náklady vynaložené v rámci reakcie na trestné činy vrátane nákladov na systém trestného súdnictva. Podľa výpočtov dosiahli tieto náklady v roku 2003 sumu 36 166 000 000 GBP.

Zároveň si štyri pätiny Európanov želajú ráznejšie opatrenie na úrovni EÚ proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu[6].

V reakcii na hrozbu, ktorú predstavuje závažná trestná činnosť a terorizmus a zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach podľa Schengenského dohovoru, prijala EÚ opatrenia na zhromažďovanie a výmenu osobných údajov medzi orgánmi presadzovania práva a ďalšími orgánmi. Hoci sa tieto opatrenia ukázali užitočné, sú zamerané najmä na informácie o osobách, voči ktorým už existuje podozrenie, t. j. o osobách, ktoré sú „známe“ orgánom presadzovania práva. Schengenský informačný systém (SIS)[7], druhá generácia schengenského informačného systému (SIS II)[8], vízový informačný systém (VIS)[9] a očakávaný systém vstup/výstup predstavujú príklady takýchto opatrení.

Komisia vo svojom dokumente „Prehľad o riadení informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“[10] analyzovala tieto opatrenia a zdôraznila potrebu zvýšenej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva, pokiaľ ide o cestujúcich na medzinárodných letoch smerujúcich do členských štátov a z nich, vrátane systematickejšieho využívania údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva. Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich[11] obsahuje taktiež výzvu pre Komisiu, aby predložila návrh na využívanie údajov PNR na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie terorizmu a závažnej trestnej činnosti.

Údaje PNR sú neoverené informácie poskytované cestujúcimi a zhromažďované a uchovávané v rezervačných a odletových kontrolných systémoch dopravcov. Obsahujú niekoľko rôznych druhov informácií, ako sú dátumy cesty, informácie o letenke, kontaktné údaje, cestovnú agentúru, u ktorej sa let objednával, použité spôsoby platby, číslo sedadla a informácie o batožine.

Orgány presadzovania práva môžu PNR využívať niekoľkými spôsobmi:

reaktívne: využitie vo vyšetrovaniach, pri trestnom stíhaní, odhaľovaní zločineckých sietí po spáchaní trestného činu. Aby orgány presadzovania práva mohli ísť z časového hľadiska v dostatočnej miere späť, je potrebné, aby orgány presadzovania práva mohli uchovávať tieto údaje primerane dlhú dobu;

v reálnom čase: využitie pred príletom alebo odletom cestujúcich na účely predchádzania trestnej činnosti, na sledovanie alebo zadržanie osôb pred spáchaním trestného činu, alebo z dôvodu spáchania alebo páchania trestného činu. V takýchto prípadoch sú osobné záznamy o cestujúcich nevyhnutné na porovnanie s vopred určenými kritériami posudzovania s cieľom zistiť totožnosť dovtedy „neznámych“ podozrivých osôb a na ich vyhľadávanie v rôznych databázach hľadaných osôb a objektov.

proaktívne: využitie údajov na účely analýzy a vytvorenia hodnotiacich kritérií, ktoré potom možno použiť pri posudzovaní cestujúcich pred príletom a pred odletom. Na vykonanie takejto analýzy významnosti na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti je potrebné, aby orgány presadzovania práva mohli uchovávať tieto údaje primerane dlhú dobu.

Systematickejšie zhromažďovanie, využívanie a uchovávanie údajov PNR o medzinárodných letoch za podmienky prísnych bezpečnostných záruk týkajúcich sa ochrany údajov by posilnilo prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti, a ako je to vysvetlené ďalej, je nevyhnutné na riešenie týchto bezpečnostných hrozieb a obmedzenie škôd, ktoré v ich dôsledku vznikajú.

Využívanie údajov PNR však v súčasnosti nie je regulované predpismi na úrovni EÚ. Hoci doteraz zaviedlo systém PNR iba niekoľko členských štátov, väčšina členských štátov už využíva údaje PNR na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti nesystematickou formou alebo v rámci všeobecných právomocí udelených polícii alebo iným orgánom. V rámci EÚ už systém osobných záznamov o cestujúcich používa Spojené kráľovstvo, zatiaľ čo Francúzsko, Dánsko, Belgicko, Švédsko a Holandsko buď uzákonili príslušné právne predpisy, alebo v súčasnosti testujú využívanie údajov PNR. Viacero ďalších členských štátov uvažuje o zriadení systémov osobných údajov o cestujúcich. Tieto vnútroštátne opatrenia sa líšia z niekoľkých hľadísk vrátane účelu systému, obdobia uchovávania údajov, štruktúry systému, geografického rozsahu a druhov dopravy, na ktoré sa systém vzťahuje. Je takisto veľmi pravdepodobné, že keď sa prijme komplexný regulačný rámec pre využívanie údajov PNR v týchto členských štátoch, budú existovať odlišné pravidlá ochrany údajov a opatrenia zaisťujúce bezpečnosť prenosu údajov. Mohlo by tak vzniknúť až 27 značne odlišných systémov. Viedlo by to k rozdielnej úrovni ochrany osobných údajov v rámci EÚ, bezpečnostným medzerám, zvýšeným nákladom a k právnej neistote u leteckých dopravcov, ale aj u cestujúcich.

Cieľom návrhu je preto harmonizácia predpisov členských štátov o povinnosti leteckých dopravcov, ktorí prevádzkujú lety medzi treťou krajinou a územím aspoň jedného členského štátu, poskytovať údaje PNR príslušným orgánom na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti. V návrhu sa od leteckých dopravcov nevyžaduje, aby zhromažďovali akékoľvek dodatočné informácie o cestujúcich alebo aby uchovávali akékoľvek údaje, a nevyžaduje sa ani, aby cestujúci poskytovali akékoľvek ďalšie údaje okrem tých, ktoré už poskytujú leteckým dopravcom.

Tieto zákonné povinnosti je potrebné uložiť leteckým dopravcom z dôvodov uvedených ďalej.

Po prvé, údaje PNR umožňujú orgánom presadzovania práva identifikovať osoby dovtedy „neznáme“, t. j. osoby, ktoré predtým neboli podozrivé zo zapájania sa do závažnej trestnej činnosti a terorizmu, u ktorých však analýza údajov naznačuje, že by mohli byť zapojené do takejto trestnej činnosti a príslušné orgány by ich preto mali bližšie preveriť. Identifikácia takýchto osôb pomáha orgánom presadzovania práva pri prevencii a odhaľovaní závažných trestných činov vrátane trestných činov terorizmu. Na tento účel potrebujú orgány presadzovania práva využívať údaje PNR tak v reálnom čase formou porovnávania s vopred určenými kritériami posudzovania, ktoré môže naznačiť, ktoré dovtedy „neznáme“ podozrivé osoby si vyžadujú ďalšie skúmanie, ako aj proaktívnou formou na účely analýzy a vytvárania kritérií posudzovania.

Analýza údajov PNR môže napríklad poskytnúť informácie o najčastejších cestovných trasách obchodu s ľuďmi alebo pašovania drog, ktoré sa môžu začleniť do kritérií posudzovania. Porovnávaním údajov PNR oproti týmto kritériám v reálnom čase by bolo možné predchádzať trestným činom alebo ich odhaľovať. Konkrétnym príkladom, ktorý uviedol jeden z členských štátov, je prípad, pri ktorom analýza PNR odhalila skupinu obchodníkov s ľuďmi, ktorí cestovali stále po tej istej trase. Mali falošné dokumenty, s ktorými sa zaregistrovali na let v rámci EÚ; pravé doklady použili na to, aby sa zároveň prihlásili na iný let smerujúci do tretej krajiny. Keď sa dostali do odletovej haly, nastúpili na let do krajiny EÚ. Bez PNR by bolo nemožné odhaliť túto sieť obchodovania s ľuďmi.

Kombinácia proaktívneho využívania údajov PNR a ich využívania v reálnom čase teda umožňuje orgánom presadzovania práva riešiť problematiku závažnej trestnej činnosti a terorizmu aj z iného aspektu než poskytuje spracovanie ostatných kategórií osobných údajov: ako je vysvetlené ďalej, spracúvanie osobných údajov dostupné orgánom presadzovania práva prostredníctvom existujúcich a plánovaných opatrení na úrovni EÚ, akými sú smernica o vopred poskytovaných informáciách o cestujúcich[12], schengenský informačný systém (SIS) a druhá generácia schengenského informačného systému (SIS II), neumožňuje orgánom presadzovania práva zistiť „neznámych“ podozrivých spôsobom, ktorý umožňujú práve údaje PNR.

Po druhé, údaje PNR pomáhajú orgánom presadzovania práva pri prevencii, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní závažných trestných činov vrátane činov terorizmu, ak došlo k spáchaniu takéhoto trestného činu. Na tento účel potrebujú orgány presadzovania práva využívať údaje PNR v reálnom čase ich porovnávaním s rôznymi databázami „známych“ hľadaných osôb a objektov. Takisto potrebujú využívať údaje PNR aj následne na zostavenie dôkazného materiálu a podľa okolností prípadu nájsť osoby spojené so zločincami a odhaliť zločinecké siete.

Napríklad informácie z kreditnej karty, ktoré sú súčasťou údajov PNR, môžu umožniť orgánom presadzovania práva zistiť a dokázať prepojenie medzi určitou osobou a známym zločincom alebo zločineckou organizáciou. Príklad, ktorý uviedol jeden z členských štátov, sa týka rozsiahleho obchodovania s ľuďmi a pašovania drog cez jeden členský štát a niekoľko tretích krajín. Kartely dovážali drogy do niekoľkých miest určenia v Európe. Využívali „hltačov drog“, ktorí aj sami boli predmetom obchodovania s ľuďmi. Identifikovali ich prostredníctvom údajov PNR na základe toho, že ich letenky boli kúpené pomocou ukradnutých kreditných kariet. Výsledkom bolo zatknutie viacerých osôb v danom členskom štáte. Na tomto základe bolo vytvorené kritérium posudzovania, ktoré samo osebe umožnilo zatknutie niekoľkých ďalších osôb v iných členských štátoch a tretích krajinách.

Využívanie údajov PNR pred príletom napokon umožňuje orgánom presadzovania práva vykonávať hodnotenie a dôslednejšie sledovanie zamerané iba na tie osoby, pri ktorých na základe objektívnych kritérií posudzovania a predchádzajúcich skúseností existuje pravdepodobnosť hrozby pre bezpečnosť. Uľahčuje to cestovanie všetkým ostatným cestujúcim a obmedzuje riziko, že cestujúci budú pri vstupe do EÚ podrobení preverovaniu na základe nezákonných kritérií, akými sú štátna príslušnosť alebo farba pleti, ktoré by orgány presadzovania práva, vrátane colných a hraničných orgánov, mohli nesprávne spájať s bezpečnostnými rizikami.

Navrhované opatrenia zahŕňajú zhromažďovanie a spracúvanie údajov PNR orgánmi presadzovania práva, preto zasahujú aj do práva na súkromie a na ochranu údajov. S cieľom zabezpečiť súlad so zásadou proporcionality je preto predkladaný návrh, ako je vysvetlené ďalej, náležite obmedzený, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, a obsahuje prísne záruky týkajúce sa ochrany údajov.

Nevyhnutnosť využívania údajov PNR v obmedzenom rozsahu a za podmienky prísnych záruk týkajúcich sa ochrany údajov potvrdzujú viaceré faktické prvky uvedené v posúdení vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu. Keďže neexistujú harmonizované ustanovenia o zhromažďovaní a spracúvaní údajov PNR na úrovni EÚ, nie sú k dispozícii ani podrobné štatistiky o tom, v akom rozsahu môžu takéto údaje pomôcť pri prevencii, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Nevyhnutnosť využívania údajov PNR však potvrdzujú aj informácie z tretích krajín, ako aj z členských štátov, ktoré už využívajú takéto údaje PNR na účely presadzovania práva.

Skúsenosti týchto krajín ukazujú, že vďaka využívaniu údajov PNR a zhromažďovaniu spravodajských informácií došlo k zásadnému pokroku najmä v boji proti drogám, obchodovaniu s ľuďmi a terorizmu, ako aj k lepšiemu pochopeniu štruktúry a činnosti teroristických a iných zločineckých sietí. Pokiaľ ide o drogy, členské štáty uvádzajú, že väčšina prípadov zhabania sa uskutočnila vďaka využitiu údajov PNR v reálnom čase a proaktívne. Belgicko uviedlo, že 95 % všetkých prípadov zhabania drog v roku 2009 sa uskutočnilo výlučne alebo v rozhodujúcej miere vďaka spracovaniu údajov PNR. Švédsko uviedlo, že 65 – 75 % všetkých prípadov zhabania drog v roku 2009 sa uskutočnilo výlučne alebo v rozhodujúcej miere vďaka spracovaniu údajov PNR. Išlo o 278,9 kíl kokaínu a ďalšie množstvá heroínu a ďalších drog. Spojené kráľovstvo uviedlo, že v priebehu 6 mesiacov roku 2010 sa zhabalo 212 kíl kokaínu a 20 kíl heroínu výlučne alebo v rozhodujúcej miere vďaka spracovaniu údajov PNR.

- Všeobecný kontext

Dňa 6. novembra 2007 Komisia prijala návrh rámcového rozhodnutia Rady o využívaní záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva[13] (ďalej len „návrh z roku 2007“). Návrh bol podrobne prerokovaný v pracovných skupinách Rady a pokrok zaznamenaný v rámci diskusií potvrdila Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci v januári, júli a novembri 2008. Na základe diskusií o návrhu v pracovných skupinách sa podarilo dosiahnuť dohodu o väčšine ustanovení návrhu[14].

Nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) 1. decembra 2009 sa návrh Komisie, ktorý dovtedy Rada neprijala, stal neaktuálnym. Tento návrh nahrádza pôvodný návrh z roku 2007, pričom vychádza z ustanovení ZFEÚ. Berie do úvahy aj odporúčania Európskeho parlamentu, uvedené v jeho uznesení z novembra 2008[15], a vyjadruje aj aktuálny stav diskusií v rámci pracovných skupín Rady v roku 2009. Zohľadňuje aj stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov[16], pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 pre ochranu osobných údajov[17] a Agentúry pre základné práva[18].

- Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Údaje z osobných záznamov o cestujúcich sa líšia od vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API) a nemali by sa s nimi zamieňať. Údaje z vopred poskytovaných informácií o cestujúcich predstavujú životopisné informácie získané zo strojovo snímateľnej časti cestovného pasu a obsahujú meno, miesto narodenia a štátnu príslušnosť danej osoby, číslo pasu a obdobie platnosti. Od údajov PNR sa teda líšia a majú menší rozsah.

V rámci EÚ sa využívanie API riadi smernicou o API[19]. Na základe smernice o API sa tieto informácie sprístupňujú orgánom hraničnej kontroly na žiadosť jednotlivých členských štátov pri letoch vstupujúcich sa na územie EÚ na účely zlepšenia hraničných kontrol a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Aj keď smernica povoľuje ich využívanie na účely presadzovania práva, je to možné iba vtedy, ak sú splnené určité osobitné kritériá. Preto hoci orgány presadzovania práva v niektorých prípadoch využívajú údaje API na identifikáciu podozrivých a hľadaných osôb, tieto slúžia najmä na overovanie totožnosti a ako nástroj riadenia hraníc. Okrem toho údaje API neumožňujú orgánom presadzovania práva vykonávať posudzovanie cestujúcich, neuľahčujú preto odhalenie dovtedy „neznámych“ zločincov alebo teroristov.

Schengenský informačný systém (SIS) slúži na udržiavanie verejnej bezpečnosti vrátane národnej bezpečnosti v rámci schengenského priestoru. SIS je centralizovaný informačný systém, ktorý pozostáva z národnej zložky v každom zúčastnenom štáte a centra technickej podpory vo Francúzsku. Členské štáty môžu zapisovať osoby, na ktoré je vydaný zatykač na účely vydania, cudzincov, ktorým sa má odoprieť vstup, nezvestné osoby, svedkov alebo osoby, ktoré boli predvolané pred súd, osoby a vozidlá podliehajúce dodatočným kontrolám, stratené alebo ukradnuté vozidlá, dokumenty, strelné zbrane a podozrivé bankovky.

Cieľom vízového informačného systému (VIS) je riešiť obe tieto otázky: jeho účelom je pomôcť pri vykonávaní spoločnej vízovej politiky zjednodušením preskúmania žiadostí o víza a uľahčením kontrol na vonkajších hraniciach, pričom súčasne prispieva k prevencii hrozieb vnútornej bezpečnosti členských štátov. Je to centralizovaný informačný systém, ktorý pozostáva z národnej zložky v každom zúčastnenom štáte a centra technickej podpory vo Francúzsku. VIS bude využívať systém biometrickej identifikácie s cieľom zabezpečiť spoľahlivé porovnávanie odtlačkov prstov a bude rozmiestnený na vonkajších hraniciach EÚ na overovanie totožnosti držiteľov víz. Bude obsahovať aj údaje o žiadostiach o víza, fotografie, odtlačky prstov, súvisiace rozhodnutia orgánov udeľujúcich víza a súvislosti s ostatnými žiadosťami.

Z toho vyplýva, že rovnako ako API, aj systémy SIS a VIS sa využívajú hlavne ako nástroje na overovanie totožnosti a na riadenie hraníc a sú užitočné iba vtedy, keď je totožnosť podozrivej osoby známa. Tieto nástroje však nie sú použiteľné ani na vykonávanie posudzovania osôb, ani na odhaľovanie „neznámych“ zločincov či teroristov.

Dohody o prenose údajov PNR v súvislosti s bojom proti závažnej nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti a terorizmu, a to výlučne v oblasti leteckej dopravy, boli podpísané medzi EÚ a Spojenými štátmi, Kanadou a Austráliou. Na základe týchto dohôd sa žiada od leteckých dopravcov zhromažďujúcich údaje o cestujúcich pre svoje vlastné komerčné potreby, aby zabezpečili prenos týchto údajov príslušným orgánom Spojených štátov, Kanady a Austrálie. V priebehu roku 2011 sa má o týchto troch dohodách opätovne rokovať. Ďalšie krajiny, konkrétne Južná Kórea a Japonsko, takisto žiadajú dojednanie takýchto dohôd. Komisia načrtla základné prvky politiky EÚ v tejto oblasti vo svojom oznámení z 21. septembra 2010 „o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín“[20]. Predkladaný návrh je plne v súlade s politikou stanovenou v uvedenom oznámení.

- Súlad s ostatnými politikami a cieľmi EÚ

Schengenský informačný systém (SIS)[21], druhá generácia schengenského informačného systému (SIS II)[22], vízový informačný systém (VIS)[23], ako aj očakávané systémy vstup/výstup a program registrovaných cestujúcich sú príkladmi opatrení EÚ zameraných priamo na úkony, ktoré sa fyzicky odohrávajú na hraniciach.

Aj keď v prípade PNR ide o údaje o cestujúcich spojené s cestovaním, skôr ako nástroj hraničnej kontroly sa využívajú hlavne ako spravodajský nástroj v trestnoprávnej oblasti. Využívajú sa pred prekročením hraníc a nie na samotnom hraničnom priechode. Hlavným cieľom využívania údajov PNR je skôr boj proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti než boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a zjednodušenie hraničných kontrol.

Návrhom sa nezmenia ani nenarušia súčasne platné pravidlá EÚ, pokiaľ ide o spôsob vykonávania hraničných kontrol, ani pravidlá upravujúce vstup na územie EÚ a výstup z neho. Návrh bude skôr spolupôsobiť s nimi, pričom ponechá uvedené pravidlá nedotknuté.

- Vplyv na základné práva

Tento návrh je v úplnom súlade s celkovým cieľom vytvorenia európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Vzhľadom na povahu navrhovaných ustanovení bol tento návrh podrobený hĺbkovej kontrole s cieľom zabezpečiť, aby jeho ustanovenia boli zlučiteľné so základnými právami, najmä právom na ochranu osobných údajov, zakotveným v článku 8 Charty základných práv EÚ, ako sa uvádza v posúdení vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu. Návrh je takisto v súlade s článkom 16 ZFEÚ, ktorý zaručuje každému právo na ochranu osobných údajov.

Návrh je v súlade so zásadami ochrany údajov a jeho ustanovenia sú v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach[24] („rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV“). Uvedené rozhodnutie poskytuje jednotlivcom právo na prístup, právo na opravu, výmaz a zablokovanie údajov, ako aj právo na náhradu ujmy a nápravu súdnou cestou. Okrem toho v záujme zabezpečenia súladu so zásadou proporcionality existujú aj oblasti, v ktorých budú pravidlá ochrany údajov v návrhu prísnejšie než v rámcovom rozhodnutí 2008/977/SVV.

Predovšetkým je rozsah pôsobnosti návrhu striktne obmedzený a orgány presadzovania práva môžu údaje PNR využívať iba na účely boja proti závažným trestným činom taxatívne vymedzeným v podrobnom zozname, ktoré možno v danom členskom štáte trestať odňatím slobody v trvaní najmenej troch rokov. Okrem toho, s cieľom zabezpečiť, aby spracovanie údajov nevinných osôb a osôb, ktoré nie sú podozrivé, bolo čo najviac obmedzené, boli niektoré aspekty rozsahu pôsobnosti návrhu týkajúce sa vytvárania a uplatňovania kritérií posudzovania ďalej obmedzené na závažné trestné činy, ktoré majú zároveň nadnárodný charakter, t. j. sú úzko späté s cestovaním, a teda aj s typom spracúvaných údajov. Návrh umožňuje uchovávanie údajov PNR počas obdobia nepresahujúceho 5 rokov, po uplynutí ktorého sa údaje musia vymazať. Údaje musia byť okrem toho anonymizované po veľmi krátkej dobe 30 dní, keďže po jej uplynutí je možné proaktívne využívanie údajov PNR na základe anonymizovaných údajov. Zakazuje sa zhromažďovanie a využívanie citlivých údajov priamo alebo nepriamo prezrádzajúcich rasu alebo etnický pôvod osoby, jej náboženské či filozofické presvedčenie, politické názory, členstvo v odboroch, zdravie alebo sexuálny život. Ďalej sa v návrhu ustanovuje, že rozhodnutie prijaté príslušným orgánom členského štátu, ktoré má nepriaznivé právne účinky pre určitú osobu, alebo má pre ňu závažné dôsledky, sa nesmie prijímať výlučne na základe automatizovaného spracovania údajov PNR. Okrem toho základom takéhoto rozhodnutia nesmie byť za žiadnych okolností rasa alebo etnický pôvod osoby, jej náboženské či filozofické presvedčenie, politické názory, členstvo v odboroch, zdravie alebo sexuálny život. Ďalej, dopravcovia musia zabezpečiť prenos údajov PNR výlučne prostredníctvom metódy „push“, čo znamená, že členské štáty nebudú mať priamy prístup do IT systémov dopravcov. Údaje PNR môžu byť predmetom prenosu z členských štátov do tretích krajín iba za veľmi obmedzených okolností a výlučne na individuálnom základe. V záujme zabezpečenia efektívnosti a vysokej úrovne ochrany údajov sa od členských štátov žiada, aby zabezpečili, že za poradenstvo a monitorovanie v oblasti spracovania údajov PNR bude zodpovedný nezávislý vnútroštátny dozorný orgán (orgán ochrany údajov). Od členských štátov sa takisto žiada, aby si zriadili jediný určený útvar (útvar informácií o cestujúcich) zodpovedný za manipuláciu s údajmi a ich ochranu. Každé spracovanie údajov PNR musí tento útvar informácií o cestujúcich zaznamenať alebo dokumentovať na účely overovania zákonnosti spracovania údajov, vlastného monitorovania, ako aj kvôli riadnemu zabezpečeniu integrity údajov a bezpečnosti spracovania údajov. Členské štáty musia takisto zabezpečiť, aby cestujúci boli jasne a presne informovaní o zhromažďovaní údajov PNR a o svojich právach.

Preto okrem súladu s existujúcimi pravidlami a zásadami ochrany údajov obsahuje návrh aj celý rad záruk na zabezpečenie úplného súladu so zásadou proporcionality a zaručuje vysokú úroveň ochrany základných práv.

2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

- Konzultácie so zainteresovanými stranami

Metódy konzultácie, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

V priebehu prípravy návrhu z roku 2007 Komisia v decembri 2006 uskutočnila konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami formou dotazníka. Dotazník bol zaslaný všetkým členským štátom, orgánom ochrany údajov v členských štátoch, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, Asociácii európskych leteckých spoločností (AEA), Americkej asociácii leteckých dopravcov (ATA), Asociácii nezávislých leteckých dopravcov (IACA), Európskej asociácii regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Medzinárodnej asociácii leteckých prepravcov (IATA). Odpovede boli zosumarizované v posúdení vplyvu, ktoré bolo pripojené k návrhu z roku 2007. Komisia následne pozvala členské štáty na stretnutie, na ktorom zástupcovia členských štátov mali príležitosť na výmenu názorov.

Po prijatí návrhu z roku 2007 všetky zainteresované strany uverejnili svoje stanoviská k nemu. Európsky parlament prijal uznesenie k tomuto návrhu 20. novembra 2008[25]. Členské štáty vyjadrili svoje stanoviská v diskusiách v rámci pracovných skupín Rady[26]. Svoje stanoviská vydali aj európsky dozorný úradník pre ochranu údajov[27], pracovná skupina zriadená podľa článku 29[28] a Agentúra pre základné práva[29].

Zhrnutie odpovedí

Predmetom kritiky vyjadrenej v uznesení Európskeho parlamentu bola najmä skutočnosť, že potreba navrhovaných opatrení nebola dostatočne preukázaná. Parlament vyjadril pochybnosti, či návrh spĺňa požiadavky, ktoré by odôvodňovali zásah do práva na ochranu údajov. V uznesení bola vyjadrená nespokojnosť Parlamentu, že pridaná hodnota návrhu v kontexte ďalších iniciatív týkajúcich sa hraníc nebola predmetom posudzovania. Pokiaľ ide o ochranu údajov, Parlament žiadal jasné obmedzenie účelu a zdôrazňoval, že iba osobitné orgány by mali mať prístup k údajom PNR. Parlament napokon vyjadril obavy, že navrhovaná metóda automatického posudzovania údajov PNR na základe využitia vopred stanovených kritérií založených na skutočnostiach znamená veľmi široké využívanie údajov a zdôraznil, že takéto posudzovanie by nemalo nikdy viesť k „profilovaniu“ na základe citlivých údajov.

Pracovná skupina zriadená podľa článku 29 dospela k záveru, že návrh je neprimeraný a že by mohol porušiť právo na ochranu údajov. Spochybnila režim ochrany údajov, keďže rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV sa nevzťahuje na vnútroštátne spracovanie údajov. Podľa jej názoru bolo preukázanie potreby návrhu neadekvátne, obdobie uchovávania údajov (13 rokov) bolo neprimerané a pri prenose údajov by sa mala výlučne používať metóda „push“.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadril pochybnosti, či nevyhnutnosť a primeranosť návrhu boli skutočne preukázané, keďže návrh zahŕňa zhromažďovanie údajov nevinných osôb. Kritizoval návrh ako akt smerujúci k „sledovanej spoločnosti“ a spochybnil aj režim ochrany údajov, keďže rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV sa nevzťahuje na vnútroštátne spracovanie údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov osobitne navrhol presnejšie vymedzenie orgánov, ktoré budú mať prístup k údajom PNR, ako aj podmienok prenosu údajov do tretích krajín.

Agentúra pre ľudské práva bola taktiež toho názoru, že nevyhnutnosť a primeranosť návrhu nebola preukázaná, a usudzovala, že by mal návrh obsahovať viac záruk, aby sa zabránilo profilovaniu na základe citlivých údajov.

Niektoré združenia leteckých dopravcov, konkrétne Medzinárodná asociácia leteckých prepravcov (IATA) a Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA) takisto vydali svoje stanoviská k návrhu. Kritizovali najmä decentralizovanú štruktúru návrhu a zdôrazňovali, že centralizované zhromažďovanie údajov by bolo finančne výhodnejšie pre dopravcov. Kritizovali aj voľbu metódy „push“ a žiadali, aby voľba metódy prenosu bola prenechaná dopravcom.

Konzultačný proces mal veľký vplyv na legislatívny návrh. Aj napriek tomu, že viaceré zúčastnené strany neboli presvedčené o nevyhnutnosti využívania údajov PNR, všetky sa zhodli na tom, že legislatíva na úrovni EÚ je lepším riešením než vypracúvanie odlišných vnútroštátnych systémov PNR. Výsledkom konzultácií bolo aj obmedzenie účelu využívania údajov na boj proti teroristickým trestným činom a závažnej trestnej činnosti a obmedzenie rozsahu pôsobnosti návrhu na leteckú dopravu. Zvolil sa prísny režim ochrany údajov s osobitnou dobou uchovávania údajov a zákazom používania citlivých údajov, napríklad údajov prezrádzajúcich rasu alebo etnický pôvod osoby, jej náboženské či filozofické presvedčenie, politické názory, členstvo v odboroch, zdravie alebo sexuálny život. Uprednostnená bola metóda „push“ a prísne obmedzenia, pokiaľ ide o ďalší prenos údajov do tretích krajín.

- Získavanie a využívanie expertízy

Externá expertíza nebola potrebná.

- Posúdenie vplyvu

Komisia vykonala posúdenie vplyvu uvedené v pracovnom programe[30].

V posúdení vplyvu sa skúmali štyri hlavné možnosti a v rámci jednotlivých možností dva varianty:

Možnosť A, ktorá znamená zrieknutie sa opatrenia na úrovni EÚ a zachovanie existujúceho stavu.

Možnosť B, ktorá rieši štruktúru systému zhromažďovania a spracúvania údajov PNR s variantom B.1, pri ktorom by sa údaje zhromažďovali decentralizovane a spracúvali by ich členské štáty, a variantom B.2, ktorý predstavuje centralizované zhromažďovanie a spracúvanie údajov na úrovni EÚ.

Možnosť C, ktorá rieši obmedzenie účelu navrhovaných opatrení s variantom C.1: prístup iba na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti, a variantom C.2: prístup na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti, ako aj na ďalšie ciele politík.

Možnosť D, riešiaca spôsoby dopravy, ktoré by mali navrhované opatrenia upravovať, s variantom D.1: iba leteckí dopravcovia, a variantom D.2: leteckí, námorní a železniční dopravcovia.

Jednotlivé možnosti sa posudzovali na základe týchto kritérií: bezpečnosť v EÚ, ochrana osobných údajov, náklady pre verejné orgány, náklady dopravcov/hospodárska súťaž na vnútornom trhu a podpora globálneho prístupu.

Na základe posúdenia vplyvu sa dospelo k záveru, že legislatívny návrh platný pre oblasť leteckej dopravy s decentralizovaným zhromažďovaním údajov PNR na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a inej závažnej trestnej činnosti by bola najlepšou politickou voľbou (kombinácia B1, C1 a D1). Zvýšila by sa tým bezpečnosť v rámci EÚ, pričom by sa obmedzil vplyv na oblasť ochrany osobných údajov na minimum a náklady by sa udržali v prijateľnej výške.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

- Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Cieľom návrhu je harmonizácia predpisov členských štátov týkajúcich sa povinností leteckých dopravcov, ktorí prevádzkujú lety medzi treťou krajinou a územím aspoň jedného členského štátu, poskytovať údaje PNR príslušným orgánom na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti. Každé spracovanie údajov PNR na základe tohto návrhu bude v súlade s pravidlami ochrany údajov stanovenými v rámcovom rozhodnutí 2008/977/SVV.

- Právny základ

ZFEÚ a najmä jej článok 82 ods. 1 písm. d) a článok 87 ods. 2 písm. a).

- Zásada subsidiarity

Orgánom presadzovania práva je potrebné poskytnúť účinné nástroje na boj proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti. Keďže najzávažnejšie trestné činy a teroristické trestné činy sú do istej miery spojené s medzinárodným cestovaním, príslušné orgány potrebujú využívať údaje PNR na ochranu vnútornej bezpečnosti EÚ. Vyšetrovania vedené príslušnými orgánmi členských štátov na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti sú navyše vo veľkej miere závislé od medzinárodnej a cezhraničnej spolupráce.

Vzhľadom na voľný pohyb osôb v rámci schengenského priestoru je potrebné, aby všetky členské štáty zhromažďovali, spracúvali a vymieňali si údaje PNR, aby sa predišlo bezpečnostným medzerám. Tým, že sa bude postupovať kolektívne a zosúladene, prispeje toto opatrenie k zvýšeniu bezpečnosti EÚ.

Opatrenie na úrovni EÚ pomôže zabezpečiť harmonizované ustanovenia zaručujúce ochranu údajov v členských štátoch. Rozličné systémy členských štátov, ktoré už zaviedli podobné mechanizmy, alebo ich zavedú v budúcnosti, môžu mať nepriaznivý vplyv na leteckých dopravcov, keďže by im mohla vzniknúť povinnosť spĺňať viaceré potenciálne odlišné vnútroštátne požiadavky týkajúce sa napríklad druhu informácií, ktoré sa majú zasielať, ako aj podmienok, za ktorých sa majú tieto informácie poskytovať členským štátom. Tieto rozdiely môžu mať významný vplyv aj na účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi pri prevencii, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti.

Keďže ciele tohto rámcového rozhodnutia nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť a možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, možno dospieť k záveru, že EÚ je jednak oprávnená konať, jednak má k takémuto konaniu lepšie predpoklady ako členské štáty konajúce samostatne. Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

- Zásada proporcionality

Navrhované systematické zhromažďovanie, analýza a uchovávanie údajov PNR o letoch do EÚ z tretích krajín za podmienky prísnych bezpečnostných záruk týkajúcich sa údajov posilní prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti a je nevyhnutné na riešenie týchto hrozieb pre bezpečnosť.

Rozsah návrhu je obmedzený iba na tie prvky, ktoré si vyžadujú harmonizovaný prístup EÚ, vrátane vymedzenia spôsobov, akými môžu členské štáty používať údaje PNR, ďalej prvkov údajov, ktoré sa majú zhromažďovať, účelov, na ktoré sa informácie môžu použiť, výmeny údajov medzi útvarmi členských štátov zodpovednými za PNR a technických podmienok takejto výmeny.

Navrhovaným opatrením je smernica. Výber decentralizovaného systému znamená, že členské štáty majú možnosť výberu, ako vytvoria svoj systém PNR, a môžu samy rozhodovať o jeho technických aspektoch.

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii tento návrh neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľa.

- Výber nástroja

Navrhovaný nástroj: smernica.

Iné prostriedky by neboli primerané z tohto dôvodu:

Cieľom opatrenia je aproximácia právnych predpisov členských štátov, preto by žiadny iný nástroj okrem smernice nebol vhodný.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

5. DODATOčNÉ INFORMÁCIE

- Simulácia, pilotná fáza a prechodné obdobie

V návrhu sa počíta s prechodným obdobím vo forme dvojročného implementačného obdobia. Ráta sa aj s prechodným zhromažďovaním údajov PNR, ktorého cieľom je zhromažďovanie údajov o všetkých letoch počas šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti smernice.

- Územná pôsobnosť

Navrhovaná smernica bude určená členským štátom. Uplatňovanie smernice vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu, Írsku a Dánsku sa určí v súlade s ustanoveniami protokolov č. 21 a č. 22, ktoré sú pripojené k Zmluve o fungovaní Európskej únie.

- Doložka o preskúmaní/revízii/ukončení platnosti

Návrh obsahuje doložku o preskúmaní fungovania smernice štyri roky po dátume jej transpozície a osobitné preskúmanie prípadného rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice s cieľom zahrnúť údaje PNR o cestujúcich na letoch vnútri EÚ.

2011/0023 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. d) a článok 87 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[31],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[32],

po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Dňa 6. novembra 2007 Komisia prijala návrh rámcového rozhodnutia Rady o využívaní záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva[33]. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa však návrh Komisie, ktorý v tom čase ešte nebol prijatý Radou, stal neaktuálnym.

(2) Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich[34] vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na využívanie údajov PNR na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie terorizmu a závažnej trestnej činnosti.

(3) Komisia vo svojom oznámení z 21. septembra 2010 „o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín“ načrtla niektoré základné prvky politiky Únie v tejto oblasti[35].

(4) Smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich[36] upravuje prenos vopred poskytovaných informácií o cestujúcich príslušným vnútroštátnym orgánom na účely zlepšenia hraničných kontrol a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

(5) Údaje PNR sú potrebné na účinnú prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti, teda na zvýšenie vnútornej bezpečnosti.

(6) Údaje PNR pomáhajú orgánom presadzovania práva pri prevencii, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní závažných trestných činov vrátane činov terorizmu ich porovnávaním s rôznymi databázami hľadaných osôb a objektov, ďalej pri zostavovaní dôkazného materiálu a podľa potreby pri vyhľadávaní osôb spojených so zločincami, ako aj pri odhaľovaní zločineckých sietí.

(7) Údaje PNR umožňujú orgánom presadzovania práva identifikovať osoby dovtedy „neznáme“, t. j. osoby, ktoré predtým neboli podozrivé zo zapájania sa do závažnej trestnej činnosti a terorizmu, v prípade ktorých však analýza údajov naznačuje, že by mohli byť zapojené do takejto trestnej činnosti a príslušné orgány by si ich preto mali bližšie preveriť. Využívaním údajov PNR môžu orgány presadzovania práva riešiť problematiku závažnej trestnej činnosti a terorizmu aj z iného aspektu než poskytuje spracovanie ostatných kategórií osobných údajov. S cieľom zabezpečiť, aby spracovanie údajov nevinných osôb a osôb, ktoré nie sú podozrivé, bolo čo najviac obmedzené, by však mali byť aspekty využívania údajov PNR týkajúce sa vytvárania a uplatňovania kritérií posudzovania ďalej obmedzené na závažné trestné činy, ktoré majú zároveň nadnárodný charakter, t. j. sú úzko späté s cestovaním, a teda aj s typom spracúvaných údajov.

(8) Spracovanie osobných údajov musí byť primerané vo vzťahu ku konkrétnemu cieľu bezpečnosti, ktorý táto smernica sleduje.

(9) Využívanie údajov PNR spolu s vopred poskytovanými informáciami o cestujúcich má v niektorých prípadoch pridanú hodnotu spočívajúcu v tom, že pomáha členským štátom pri overovaní totožnosti určitého jednotlivca, zvyšuje teda ich hodnotu z hľadiska presadzovania práva.

(10) Na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie teroristických trestných činov a organizovanej trestnej činnosti je nevyhnutné, aby všetky členské štáty prijali ustanovenia ukladajúce povinnosti leteckým dopravcom, ktorí prevádzkujú medzinárodné lety smerujúce na územie alebo z územia členských štátov Európskej únie.

(11) Leteckí dopravcovia už aj v súčasnosti zhromažďujú a spracúvajú údaje PNR týkajúce sa ich cestujúcich na vlastné komerčné účely. Táto smernica by nemala leteckým dopravcom ukladať žiadne povinnosti, aby zhromažďovali akékoľvek dodatočné informácie o cestujúcich alebo aby uchovávali akékoľvek údaje, a nevyžaduje sa ani, aby cestujúci poskytovali akékoľvek ďalšie údaje okrem tých, ktoré už poskytujú leteckým dopravcom.

(12) Definícia teroristických trestných činov by sa mala prevziať z článkov 1 až 4 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu[37]. Definícia závažnej trestnej činnosti by sa mala prevziať z článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi[38]. Členské štáty však môžu vylúčiť menej závažné trestné činy, pri ktorých by vzhľadom na ich systém trestného súdnictva nebolo spracúvanie údajov PNR podľa tejto smernice v súlade so zásadou proporcionality. Definícia závažnej nadnárodnej trestnej činnosti by sa mala prevziať z článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV a z Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

(13) Údaje PNR by sa mali odovzdať jedinému určenému útvaru (útvar informácií o cestujúcich) v príslušnom členskom štáte, aby sa zabezpečila jednoznačnosť a znížili náklady leteckých dopravcov.

(14) Obsah akýchkoľvek zoznamov požadovaných údajov PNR, ktoré by mal dostať útvar informácií o cestujúcich, by sa mal navrhnúť tak, aby tento obsah vyjadroval legitímne požiadavky verejných orgánov týkajúce sa prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti, a aby sa takto zlepšila vnútorná bezpečnosť v rámci Únie a chránili základné práva občanov, najmä právo na súkromie a na ochranu osobných údajov. Takéto zoznamy by nemali obsahovať žiadne osobné údaje, ktoré by mohli odhaliť rasový alebo etnický pôvod osoby, jej politické názory, náboženské či filozofické presvedčenie, členstvo v odboroch, alebo údaje týkajúce sa zdravia alebo sexuálneho života. Údaje PNR by mali obsahovať podrobnosti o rezervácii dotknutého cestujúceho a cestovného itinerára, ktoré príslušným orgánom umožňujú identifikovať cestujúcich v leteckej doprave, ktorí predstavujú riziko pre vnútornú bezpečnosť.

(15) V súčasnosti sú k dispozícii dva možné spôsoby odovzdávania údajov: metóda „pull“, pri ktorej môžu príslušné orgány členského štátu, ktorý požaduje údaje, vstúpiť („mať prístup“) do rezervačného systému leteckého dopravcu a vybrať („stiahnuť“) kópiu požadovaných údajov, a metóda „push“, pri ktorej leteckí dopravcovia zabezpečujú prenos („zasielajú“) požadované údaje PNR orgánu, ktorý ich od nich požaduje a ktorá umožňuje leteckým dopravcom zachovať si kontrolu nad poskytovaním údajov. Metóda „push“ sa pokladá za spôsob poskytujúci vyšší stupeň ochrany údajov a všetci dopravcovia by mali mať povinnosť ju používať.

(16) Komisia podporuje usmernenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) o PNR. Tieto usmernenia by mali byť základom pri prijímaní podporovaných formátov údajov pri prenosoch údajov PNR členským štátom, ktoré vykonávajú leteckí dopravcovia. Z tohto dôvodu by sa takéto podporované formáty údajov, ako aj príslušné protokoly vzťahujúce sa na prenos údajov od leteckých dopravcov, mali prijať v súlade s konzultačným postupom ustanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [……………..].

(17) Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby leteckým dopravcom umožnili splniť povinnosti vyplývajúce z tejto smernice. Členské štáty by mali uplatniť voči leteckým dopravcom, ktorí nesplnia svoje povinnosti týkajúce sa prenosu údajov PNR, odrádzajúce, účinné a primerané sankcie vrátane finančných sankcií. V prípade výskytu opakovaných vážnych porušení, ktoré môžu poškodiť základný cieľ tejto smernice, môžu tieto sankcie vo výnimočných prípadoch zahŕňať také opatrenia, ako je odstavenie z prevádzky, zadržanie alebo konfiškácia dopravných prostriedkov, dočasné pozastavenie platnosti alebo odňatie prevádzkovej licencie.

(18) Každý členský štát by mal byť zodpovedný za posúdenie potenciálnych hrozieb teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti.

(19) Berúc plne do úvahy právo na ochranu osobných údajov a právo na nediskrimináciu, by sa žiadne takéto rozhodnutie, ktoré má nepriaznivé právne účinky pre určitú osobu alebo má pre ňu závažné dôsledky, nemalo prijať len na základe automatizovaného spracovania údajov PNR. Okrem toho by dôvodom takéhoto rozhodnutia nemala byť rasa alebo etnický pôvod osoby, jej náboženské či filozofické presvedčenie, politické názory, členstvo v odboroch, zdravie alebo sexuálny život.

(20) Členské štáty by mali zdieľať s ostatnými členskými štátmi údaje PNR, ktoré dostávajú, pokiaľ je takýto prenos nevyhnutný na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti. Ustanoveniami tejto smernice nie sú dotknuté iné právne nástroje Únie týkajúce sa výmeny informácií medzi policajnými a justičnými orgánmi, vrátane rozhodnutia Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)[39] a rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/JHA z 18. septembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní[40]. Takáto výmena údajov PNR medzi orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi by sa mala riadiť pravidlami policajnej a justičnej spolupráce.

(21) Doba uchovávania údajov PNR by mala byť primeraná na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a organizovanej trestnej činnosti. Vzhľadom na povahu údajov a spôsoby ich využitia je dôležité, aby údaje PNR boli uchované dostatočne dlhú dobu, ktorá umožní vykonanie analýzy a ich využitie v rámci vyšetrovania. Aby sa predišlo ich neprimeranému využitiu, je nevyhnutné, aby boli údaje po určitom počiatočnom období anonymizované a ďalej prístupné iba za veľmi prísnych a obmedzených podmienok.

(22) Ak sa príslušnému orgánu zaslali určité údaje PNR a využívajú sa v rámci konkrétnych prípadov vyšetrovania alebo trestného stíhania, doba uchovávania týchto údajov príslušným orgánom by sa mala riadiť vnútroštátnym právom členského štátu bez ohľadu na doby uchovávania stanovené v tejto smernici.

(23) Vnútroštátne spracúvanie údajov PNR útvarmi informácií o cestujúcich a príslušnými orgánmi jednotlivých členských štátov by malo podliehať normám ochrany osobných údajov podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach[41] („rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV“).

(24) Vzhľadom na právo na ochranu osobných údajov by práva subjektov údajov, pokiaľ ide o spracovanie ich údajov PNR, napríklad právo na prístup k nim, právo na ich opravu, výmaz alebo zablokovanie, ako aj právo na náhradu škody a súdne opravné prostriedky, by mali byť v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/977/SVV.

(25) Vzhľadom na právo cestujúcich na informácie o spracúvaní ich osobných údajov by členské štáty mali zabezpečiť, aby dostávali presné informácie o zhromažďovaní údajov PNR a ich prenose útvaru informácií o cestujúcich.

(26) Prenos údajov PNR z členských štátov do tretích krajín by sa mal povoľovať iba na individuálnom základe a v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/977/SVV. V záujme zabezpečenia ochrany osobných údajov by takéto prenosy mali podliehať dodatočným podmienkam týkajúcim sa účelu prenosu, charakteru prijímajúceho orgánu a záruk, ktoré sa vzťahujú na osobné údaje prenášané do tretej krajiny.

(27) Vnútroštátny dozorný orgán zriadený v rámci uplatňovania rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV by mal zodpovedať aj za poradenstvo a monitorovanie uplatňovania a implementácie ustanovení tejto smernice.

(28) Touto smernicou nie je dotknutá možnosť členských štátov ustanoviť v rámci svojho vnútroštátneho práva systém zhromažďovania údajov PNR a manipulácie s nimi na iné účely než sú uvedené v tejto smernici ani od iných dopravcov neuvedených v tejto smernici, pokiaľ ide o vnútroštátne lety podliehajúce príslušným predpisom na ochranu údajov, ak tieto vnútroštátne právne predpisy rešpektujú acquis Únie. Otázka zhromažďovania údajov PNR o vnútroštátnych letoch by sa mala osobitne zvážiť v budúcnosti.

(29) V dôsledku právnych a technických rozdielov medzi vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa spracúvania osobných údajov vrátane PNR leteckí dopravcovia čelia a budú čeliť rôznym požiadavkám, pokiaľ ide o druhy informácií, ktoré sa majú odovzdávať, ako aj podmienok, za ktorých sa majú tieto informácie postúpiť príslušným vnútroštátnym orgánom. Tieto rozdiely môžu mať rozhodujúci význam pre účinnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi jednotlivých štátov pri prevencii, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti.

(30) Keďže ciele tejto smernice nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť a lepšie ich možno dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(31) Táto smernica rešpektuje základné práva a zásady Charty základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo na súkromie a právo na nediskrimináciu, ako sú chránené článkami 8, 7 a 21 charty, a je potrebné ju primerane uplatňovať. Smernica je v súlade so zásadami ochrany údajov a jej ustanovenia sú v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV. Okrem toho v záujme zabezpečenia súladu so zásadou proporcionality bude smernica v niektorých otázkach obsahovať prísnejšie pravidlá ochrany údajov než rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV.

(32) Rozsah pôsobnosti smernice obmedzený v najväčšej možnej miere; umožňuje uchovávanie údajov PNR na obdobie nepresahujúce 5 rokov, po uplynutí ktorého sa údaje musia vymazať, údaje sa musia po veľmi krátkej dobe anonymizovať a zhromažďovanie a využívanie citlivých údajov je zakázané. V záujme zabezpečenia efektívnosti a vysokej úrovne ochrany údajov sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že za poradenstvo a monitorovanie v oblasti spracovania údajov PNR bude zodpovedný nezávislý vnútroštátny dozorný orgán. Každé spracovanie údajov PNR sa musí zaznamenať alebo dokumentovať na účely overenia zákonnosti spracovania údajov, vlastného monitorovania, ako aj kvôli riadnemu zabezpečeniu integrity údajov a bezpečnosti spracovania údajov. Členské štáty musia takisto zabezpečiť, aby cestujúci boli jasne a presne informovaní o zhromažďovaní údajov PNR a o svojich právach.

(33) [V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice] ALEBO [Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa tieto krajiny nebudú zúčastňovať na prijatí tejto smernice a nebudú ňou viazané ani nebudú podliehať jej uplatňovaniu].

(34) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica ustanovuje prenos osobných záznamov o cestujúcich na medzinárodných letoch smerujúcich do členských štátov a z nich, ktorý vykonávajú leteckí dopravcovia, ako aj spracúvanie týchto údajov vrátane ich zhromažďovania, využívania a uchovávania zo strany členských štátov a ich výmeny medzi nimi.

2. Údaje PNR zhromaždené v súlade s touto smernicou možno spracovávať iba na tieto účely:

1. prevencia, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) a c), ako aj

2. prevencia, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie teroristických trestných činov a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a d).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a) „letecký dopravca“ je podnik leteckej dopravy vlastniaci platné prevádzkové povolenie alebo rovnocennú listinu povoľujúce vykonávať leteckú prepravu cestujúcich;

b) „medzinárodný let“ je akýkoľvek pravidelný alebo nepravidelný let prevádzkovaný leteckým dopravcom s odletom z tretej krajiny a s pristátím na území členského štátu, alebo s odletom z územia niektorého členského štátu a konečným miestom pristátia v tretej krajine, v obidvoch prípadoch vrátane všetkých transferov alebo tranzitných letov;

c) „osobné záznamy o cestujúcich (PNR)“ sú záznamy o jednotlivých cestujúcich obsahujúce údaje o ceste a všetky informácie potrebné na spracovanie rezervácie alebo jej kontrolu zo strany rezervujúceho alebo účastníckeho leteckého dopravcu v prípade každej cesty, ktorú si osoba rezervovala alebo ktorá bola rezervovaná v jej mene bez ohľadu na to, či sú obsiahnuté v rezervačných systémoch, odletových kontrolných systémoch (DCS) alebo v rovnocenných systémoch poskytujúcich tie isté funkcie;

d) „cestujúci“ je každá osoba, okrem členov posádky, ktorá sa so súhlasom dopravcu prepravuje alebo má byť prepravená lietadlom;

e) „rezervačné systémy“ sú vnútorné inventarizačné systémy leteckého dopravcu, v ktorých sú zhromažďované údaje PNR na účely spracovania rezervácií;

f) metóda „push“ je metóda, ktorou leteckí dopravcovia zabezpečujú prenos údajov PNR do databázy orgánu, ktorý ich požaduje;

g) „teroristické trestné činy“ sú trestné činy podľa vnútroštátnych právnych predpisov uvedené v článkoch 1 až 4 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV;

h) „závažná trestná činnosť“ znamená trestné činy podľa vnútroštátneho práva uvedené v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou trestnej sadzby v dĺžke najmenej troch rokov podľa vnútroštátneho práva členského štátu; členské štáty však môžu vylúčiť menej závažné trestné činy, v prípade ktorých by vzhľadom na ich systém trestného súdnictva nebolo spracúvanie údajov PNR podľa tejto smernice v súlade so zásadou proporcionality;

i) „závažná nadnárodná trestná činnosť“ znamená trestné činy podľa vnútroštátneho práva uvedené v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV, ak za ne možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou trestnej sadzby v dĺžke najmenej troch rokov podľa vnútroštátneho práva členského štátu, a:

i) ak sa páchajú vo viac než jednom štáte;

ii) ak sa páchajú v jednom štáte, ale podstatná časť ich prípravy, plánovania, riadenia alebo kontroly sa nachádza v inom štáte;

iii) ak sa páchajú v jednom štáte, ale je do nich zapojená organizovaná zločinecká skupina, ktorá pácha trestnú činnosť vo viac než jednom štáte, alebo

iv) ak sa páchajú v jednom štáte, ale majú podstatné účinky v inom štáte.

KAPITOLA II

POVINNOSTI ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Článok 3

Útvar informácií o cestujúcich

1. Každý členský štát zriadi alebo určí orgán zodpovedný za prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov terorizmu a závažnej trestnej činnosti alebo podriadený útvar takéhoto orgánu, ktorý bude konať ako „útvar informácií o cestujúcich“, zodpovedný za zhromažďovanie údajov PNR od leteckých dopravcov, ich uchovávanie, analýzu a zabezpečovanie prenosu výsledkov analýzy príslušným orgánom uvedeným v článku 5. Jeho zamestnancami môžu byť osoby vyslané príslušnými verejnými orgánmi.

2. Dva alebo viaceré členské štáty môžu vytvoriť alebo určiť jediný orgán, aby pôsobil ako ich útvar zodpovedný za informácie o cestujúcich. Takýto útvar informácií o cestujúcich sa zriadi v jednom zo zúčastnených členských štátov a považuje sa za vnútroštátny útvar informácií o cestujúcich všetkých takto zúčastnených členských štátov. Zúčastnené členské štáty sa dohodnú na podrobných pravidlách fungovania útvaru informácií o cestujúcich, pričom budú rešpektovať požiadavky stanovené v tejto smernici.

3. Každý členský štát zašle oznámenie Komisii do jedného mesiaca po zriadení útvaru informácií o cestujúcich a toto svoje vyhlásenie môže kedykoľvek aktualizovať. Komisia uverejní tieto informácie vrátane všetkých aktualizácií v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 4

Spracovanie údajov PNR

1. Údaje PNR, ktoré zaslali leteckí dopravcovia v súlade s článkom 6 a ktoré sa týkajú medzinárodných letov s pristátím na území jednotlivých členských štátov alebo s odletom z nich, zhromaždí útvar informácií o cestujúcich v príslušnom členskom štáte. Ak údaje PNR, ktoré zaslali leteckí dopravcovia, obsahujú aj údaje nad rámec zoznamu uvedeného v prílohe, útvar informácií o cestujúcich vymaže takéto údaje ihneď pri ich prijatí.

2. Útvar informácií o cestujúcich spracúva údaje PNR iba na tieto účely:

3. vykonanie posúdenia cestujúcich pred ich predpokladaným príletom alebo odletom z členského štátu s cieľom identifikovať osoby, ktoré môžu byť zapojené do teroristických trestných činov alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti a ktoré by mali príslušné orgány uvedené v článku 5 ďalej preskúmať. Pri vykonávaní takéhoto posúdenia môže útvar informácií o cestujúcich spracúvať údaje PNR na základe vopred stanovených kritérií. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky pozitívne zhody vyplývajúce z takéhoto automatizovaného spracovania individuálne preskúmali neautomatizovanými spôsobmi s cieľom overiť, či je potrebné, aby príslušný orgán uvedený v článku 5 prijal náležité opatrenie;

4. vykonanie posúdenia cestujúcich pred ich predpokladaným príletom alebo odletom z členského štátu s cieľom identifikovať osoby, ktoré môžu byť zapojené do teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti a ktoré by mali príslušné orgány uvedené v článku 5 ďalej preskúmať. Pri tomto posudzovaní môže útvar informácií o cestujúcich porovnávať údaje PNR s relevantnými databázami vrátane medzinárodných alebo vnútroštátnych databáz, alebo vnútroštátnych zrkadlových verzií databáz Únie, pokiaľ boli takéto databázy hľadaných osôb, osôb, na ktoré bol vydaný zápis, alebo databázy objektov vytvorené na základe práva Únie, v súlade s pravidlami Únie, medzinárodnými a vnútroštátnymi pravidlami platnými pre takéto súbory. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky pozitívne zhody vyplývajúce z takéhoto automatizovaného spracovania individuálne preskúmali neautomatizovanými spôsobmi s cieľom overiť, či je potrebné, aby príslušný orgán uvedený v článku 5 prijal náležité opatrenie;

5. reagovanie na individuálnom základe na riadne odôvodnené požiadavky príslušných orgánov na poskytnutie a spracovanie údajov PNR v konkrétnych prípadoch na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti a poskytovanie výsledkov takéhoto spracovania príslušným orgánom, ako aj

6. analýza údajov PNR na účely aktualizácie alebo vytvárania nových kritérií posudzovania s cieľom identifikovať osoby, ktoré môžu byť zapojené do teroristických trestných činov alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti podľa písmena a).

3. Posudzovanie cestujúcich pred ich plánovaným príletom do alebo odletom z členského štátu uvedeného v písm. a) odseku 2 sa vykonáva nediskriminačným spôsobom na základe kritérií posudzovania stanovených útvarom informácií o cestujúcich tohto štátu. Členské štáty zabezpečia, aby kritériá posudzovania stanovovali útvary informácií o cestujúcich v spolupráci s príslušnými orgánmi uvedenými v článku 5. Základom kritérií posudzovania by za žiadnych okolností nemala byť rasa alebo etnický pôvod osoby, jej náboženské či filozofické presvedčenie, politické názory, členstvo v odboroch, zdravie alebo sexuálny život.

4. Útvar informácií o cestujúcich v členskom štáte zabezpečí prenos údajov PNR alebo výsledkov spracovania údajov PNR týkajúcich sa osôb identifikovaných podľa písm. a) a b) odseku 2 na ďalšie preskúmanie príslušným zodpovedným orgánom toho istého členského štátu. Takéto prenosy sa vykonávajú iba na individuálnom základe.

Článok 5

Príslušné orgány

1. Každý členský štát prijme zoznam príslušných orgánov, ktoré sú oprávnené požiadať o údaje PNR alebo o výsledky ich spracovania, alebo ich prijímať od útvarov informácií o cestujúcich s cieľom ďalej skúmať tieto informácie alebo prijať náležité opatrenia na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti.

2. Príslušnými orgánmi sú orgány zodpovedné za prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti.

3. Každý členský štát oznámi zoznam príslušných orgánov Komisii najneskôr do dvanástich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice a svoje vyhlásenie môže kedykoľvek aktualizovať. Komisia uverejní tieto informácie vrátane všetkých aktualizácií v Úradnom vestníku Európskej únie .

4. PNR údaje cestujúcich a výsledky spracovania údajov PNR, ktoré dostal útvar informácií o cestujúcich, môžu príslušné orgány členského štátu ďalej spracúvať iba na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti.

5. Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté uplatňovanie vnútroštátneho práva alebo súdnych právomocí v prípadoch, ak sú v priebehu vykonávania opatrenia na presadzovanie práva nasledujúceho po takomto spracovaní odhalené iné trestné činy alebo ich náznaky.

6. Príslušné orgány členského štátu neprijmú žiadne rozhodnutie opierajúce sa výlučne o automatizované spracovanie údajov PNR, ktoré má nepriaznivé právne účinky pre určitú osobu alebo má pre ňu závažné dôsledky. Základom takýchto rozhodnutí by nemala byť rasa alebo etnický pôvod osoby, jej náboženské či filozofické presvedčenie, politické názory, členstvo v odboroch, zdravie alebo sexuálny život.

Článok 6

Povinnosti leteckých dopravcov

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby leteckí dopravcovia metódou „push“ zabezpečili prenos údajov PNR vymedzených v článku 2 písm. c) a uvedených v prílohe v rozsahu, v akom ich zhromaždili, do databázy národného útvaru informácií o cestujúcich v členskom štáte, na území ktorého medzinárodný let pristáva, alebo z územia ktorého odlieta. Ak ide o let na spoločnej linke viacerých leteckých dopravcov, povinnosť zabezpečiť prenos údajov PNR všetkých cestujúcich na tomto lete pripadá leteckému dopravcovi, ktorý let prevádzkuje. Ak má let jedno či viac medzipristátí na letiskách členských štátov, leteckí dopravcovia zabezpečia prenos údajov PNR útvarom informácií o cestujúcich vo všetkých dotknutých členských štátoch.

2. Leteckí dopravcovia zabezpečujú prenos údajov PNR elektronickými prostriedkami s využitím spoločných protokolov a podporovaných formátov údajov, ktoré majú byť prijaté s súlade s postupom uvedeným v článkoch 13 a 14, a v prípade technickej poruchy akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami, ktoré zabezpečia primeranú úroveň bezpečnosti:

a) 24 až 48 hodín pred plánovaným časom odletu,

ako aj

b) bezprostredne po uzatvorení letu, teda potom, ako cestujúci nastúpili do lietadla pripraveného na odlet a ďalší cestujúci už nemajú dovolené nastúpiť.

3. Členské štáty môžu leteckým dopravcom povoliť, aby obmedzili prenos údajov uvedený v odseku 2 písm. b) na aktualizáciu prenosu uvedeného v odseku 2 písm. a).

4. Leteckí dopravcovia v individuálnych prípadoch na základe žiadosti niektorého útvaru informácií o cestujúcich v súlade s vnútroštátnym právom vykonajú prenos údajov PNR, ak je z dôvodu konkrétnej a skutočnej hrozby súvisiacej s teroristickým trestnými činmi alebo závažnou trestnou činnosťou potrebný skorší prístup než sa uvádza v odseku 2 písm. a).

Článok 7

Výmena informácií medzi členskými štátmi

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade osôb identifikovaných útvarom informácií o cestujúcich v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) a b), daný útvar informácií o cestujúcich postúpil výsledky spracovania PNR údajov útvarom informácií o cestujúcich v ostatných členských štátoch, ak prvý z uvedených útvarov informácií o cestujúcich usúdi, že je takýto prenos nevyhnutný na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti. Útvary prijímajúcich členských štátov zodpovedné za informácie o cestujúcich zabezpečia prenos údajov PNR alebo výsledky spracovania údajov PNR príslušným zodpovedným orgánom toho istého členského štátu.

2. Útvar členského štátu zodpovedný za informácie o cestujúcich má právo požiadať útvar ktoréhokoľvek iného členského štátu zodpovedný za informácie o cestujúcich, aby mu poskytol údaje PNR, ktoré dožiadaný útvar uchováva vo svojej databáze podľa článku 9 ods. 1, a v prípade potreby aj výsledky spracovania údajov PNR. Žiadosť o takéto údaje môže vychádzať z ktoréhokoľvek z údajových prvkov alebo z ich kombinácie, ako uzná za vhodné žiadajúci útvar informácií o cestujúcich v konkrétnom prípade týkajúcom sa prevencie, odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti. Útvary informácií o cestujúcich postúpia vyžiadané údaje čo najskôr a poskytnú aj výsledky spracovania údajov PNR, ak už boli pripravené v súlade článkom 4 ods. 2 písm. a) a b).

3. Útvar informácií o cestujúcich v členskom štáte má právo požiadať útvar informácií o cestujúcich v ktoromkoľvek inom členskom štáte, aby mu poskytol údaje PNR, ktoré dožiadaný útvar uchováva vo svojej databáze podľa článku 9 ods. 2, a v prípade potreby aj výsledky spracovania údajov PNR. Útvar informácií o cestujúcich môže požiadať o prístup k určitým údajom PNR, ktoré uchováva útvar iného členského štátu zodpovedný za informácie o cestujúcich, v plnom rozsahu bez zamaskovaných údajov iba vo výnimočných prípadoch, v reakcii na konkrétnu hrozbu alebo v súvislosti s konkrétnym vyšetrovaním či trestným stíhaním, ktoré súvisia s teroristickými trestnými činmi alebo závažnou trestnou činnosťou.

4. Iba v prípadoch, keď je to nevyhnutné v záujme toho, aby sa predišlo bezprostrednej a závažnej hrozbe pre verejnú bezpečnosť, môžu príslušné orgány členského štátu požiadať priamo útvar ktoréhokoľvek iného členského štátu zodpovedný za informácie o cestujúcich, aby im poskytol údaje PNR, ktoré tento útvar uchováva vo svojej databáze v súlade s článkom 9 ods. 1 a 2. Takéto žiadosti musia súvisieť s konkrétnym prípadom vyšetrovania alebo stíhania teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti a musia sa odôvodniť. Útvary informácií o cestujúcich vybavujú takéto požiadavky prednostne. Vo všetkých ostatných prípadoch adresujú príslušné orgány svoje požiadavky prostredníctvom útvaru vlastného členského štátu zodpovedného za informácie o cestujúcich.

5. Za výnimočných okolností, ak je potrebný rýchly prístup v záujme včasnej reakcie na skutočnú hrozbu súvisiacu s trestnými činmi terorizmu alebo závažnou trestnou činnosťou, útvar členského štátu zodpovedný za informácie o cestujúcich má právo kedykoľvek požiadať útvar iného členského štátu zodpovedný za informácie o cestujúcich, aby mu poskytol údaje PNR týkajúce sa letov, ktoré majú pristátie alebo odlet na území tohto iného členského štátu.

6. Výmena informácií podľa tohto článku môže prebiehať prostredníctvom akéhokoľvek existujúceho kanála pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva. Jazyk použitý v žiadosti o informácie pri výmene informácií je rovnaký ako jazyk, ktorý sa používa pre zvolený kanál. Členské štáty pri zasielaní svojich oznámení podľa článku 3 ods. 3 podrobne informujú Komisiu aj o kontaktných miestach, na ktoré možno takéto žiadosti zasielať v naliehavých prípadoch. Komisia tieto doručené oznámenia zašle členským štátom.

Článok 8

Prenos údajov do tretích krajín

Členský štát môže vykonať prenos údajov PNR a výsledkov spracovania údajov PNR do tretej krajiny iba na individuálnom základe, a ak:

a) boli splnené podmienky stanovené v článku 13 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV;

b) prenos je potrebný na účely tejto smernice uvedené v článku 1 ods. 2, a

c) táto tretia krajina súhlasí s tým, že predmetné údaje postúpi ďalšej tretej krajine iba v prípade, že je to nevyhnutné na účely tejto smernice uvedené v článku 1 ods. 2, a iba s výslovným súhlasom tohto členského štátu.

Článok 9

Doba uchovávania údajov

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa údaje PNR, ktoré leteckí dopravcovia poskytnú útvaru informácií o cestujúcich, uchovávali v databáze útvaru informácií o cestujúcich na dobu 30 dní po ich postúpení útvaru informácií o cestujúcich v prvom členskom štáte, na území ktorého medzinárodný let pristáva alebo z ktorého odlieta.

2. Po uplynutí doby 30 dní od postúpenia údajov PNR útvaru informácií o cestujúcich uvedenému v odseku 1 útvar informácií o cestujúcich uchováva údaje počas ďalších piatich rokov. Počas tohto obdobia sa maskujú všetky prvky údajov, ktoré mohli slúžiť na identifikáciu cestujúceho, na ktorého sa údaje PNR vzťahujú. Takéto anonymizované údaje PNR by mali byť prístupné iba obmedzenému počtu personálu útvaru informácií o cestujúcich, ktorí majú osobitné povolenie vykonávať analýzu údajov PNR a vypracúvať kritériá posudzovania podľa článku 4 ods. 2 písm. d). Prístup k úplným údajom PNR sa povolí iba vedúcemu útvaru informácií o cestujúcich na účely článku 4 ods. 2 písm. d) a v prípadoch, keď sa možno oprávnene domnievať, že je potrebné na účely vyšetrovania, ako aj v reakcii na mimoriadnu a naliehavú hrozbu rizika, alebo pre potreby osobitného vyšetrovania či trestného stíhania.

Na účely tejto smernice medzi prvky údajov, ktoré by mohli slúžiť na zistenie totožnosti cestujúceho, na ktorého sa vzťahujú údaje PNR a ktoré by mali byť vyfiltrované a zamaskované, patria:

- meno (mená) vrátane mien ostatných cestujúcich uvedené v PNR a počet spolucestujúcich v PNR,

- adresa a kontaktné údaje,

- všeobecné poznámky, pokiaľ obsahujú akékoľvek informácie, ktoré by mohli slúžiť na zistenie totožnosti cestujúceho, na ktorého sa vzťahujú údaje PNR, ako aj

- akékoľvek vopred poskytované informácie o cestujúcich, ktoré už boli zhromaždené.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa údaje PNR po uplynutí doby stanovenej v odseku 2 vymazali. Touto povinnosťou nie sú dotknuté prípady, keď príslušnému orgánu boli zaslané špecifické údaje PNR a tieto sa využívajú v súvislosti s konkrétnymi prípadmi vyšetrovania alebo trestného stíhania; v týchto prípadoch sa uchovávanie takýchto údajov u príslušného orgánu riadi vnútroštátnym právom členského štátu.

4. Výsledok porovnávania podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a b) sa uchováva na útvare informácií o cestujúcich iba tak dlho, ako je to potrebné na účely informovania príslušných orgánov o „zhode“. Ak sa výsledok automatického vyhľadávania zhody po následnom individuálnom preskúmaní ukáže negatívny, v záujme toho, aby sa predišlo budúcim falošným pozitívnym zhodám, sa uchová na obdobie najviac troch rokov, pokiaľ východiskové údaje neboli vymazané podľa článku 3 po uplynutí uvedených piatich rokov, teda v prípade keď sa záznam uchováva, kým sa súvisiace údaje nevymažú.

Článok 10

Sankcie leteckým dopravcom

Členské štáty v súlade so svojim vnútroštátnym právom zabezpečia, aby sa uplatnili odrádzajúce, účinné a primerané sankcie vrátane finančných pokút voči leteckým dopravcom, ktorí nezabezpečia prenos údajov vyžadovaných touto smernicou v rozsahu, v akom už boli zhromaždené, alebo ich prenos nebude uskutočnený v požadovanom formáte, alebo ak iným spôsobom porušia vnútroštátne právne predpisy prijaté na základe tejto smernice.

Článok 11

Ochrana osobných údajov

1. Každý členský štát zabezpečí, aby pri akomkoľvek spracovaní osobných údajov podľa tejto smernice mal každý cestujúci rovnaké právo na prístup k nim, právo na ich opravu, výmaz alebo zablokovanie, ako aj právo na náhradu škody a súdne opravné prostriedky, ako to umožňujú vnútroštátne právne predpisy prijaté v rámci implementácie článkov 17, 18, 19 a 20 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV. Na tieto účely sa preto uplatňujú ustanovenia článkov 17, 18, 19 a 20 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV.

2. Každý členský štát zabezpečí, aby sa vnútroštátne právne predpisy prijaté v rámci implementácie článkov 21 a 22 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV vzťahovali, pokiaľ ide o dôvernosť pri spracovaní a bezpečnosť údajov, aj na spracovanie osobných údajov podľa tejto smernice.

3. Zakazuje sa spracovanie údajov PNR spôsobom, ktorým sa môže odhaliť rasa alebo etnický pôvod osoby, jej náboženské či filozofické presvedčenie, politické názory, členstvo v odboroch, zdravie alebo sexuálny život. Ak útvar informácií o cestujúcich dostane údaje PNR obsahujúce takéto informácie, údaje bezodkladne vymaže.

4. Všetky prípady spracovania údajov PNR, ktoré vykonali leteckí dopravcovia, všetky prenosy údajov PNR, ktoré zabezpečili útvary informácií o cestujúcich a všetky žiadosti príslušných orgánov alebo útvarov ostatných členských štátov zodpovedných za informácie o cestujúcich či žiadosti tretích krajín, aj zamietnuté, musí útvar informácií o cestujúcich a príslušné orgány zaznamenať alebo dokumentovať na účely overovania zákonnosti spracovania údajov, vlastného monitorovania, ako aj kvôli riadnemu zabezpečeniu integrity údajov a bezpečnosti spracovania údajov, ktoré vykonáva vnútroštátny dozorný orgán pre ochranu údajov. Tieto záznamy sa uchovávajú počas obdobia piatich rokov, ak sa súvisiace údaje ešte nevymazali v zmysle článku 9 ods. 3 po uplynutí tých piatich rokov, teda v prípade keď sa záznamy majú uchovávať, kým sa súvisiace údaje nevymažú.

5. Členské štáty zabezpečia, aby leteckí dopravcovia, ich zástupcovia alebo iní predajcovia leteniek na prepravu cestujúcich pri rezervovaní letu a kúpe letenky jasným a presným spôsobom informovali cestujúcich medzinárodných letov o poskytovaní údajov PNR útvaru informácií o cestujúcich, o účeloch ich spracovania, dobe uchovávania údajov a ich možnom využití na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie terorizmu a závažnej trestnej činnosti, o možnosti výmeny a zdieľania takýchto údajov a o možnostiach cestujúcich na ochranu údajov, najmä o práve podať sťažnosť vnútroštátnemu dozornému orgánu pre ochranu údajov podľa vlastnej voľby. Takéto isté informácie sprístupnia verejnosti aj členské štáty.

6. Zakazuje sa akýkoľvek prenos údajov PNR zo strany útvarov informácií o cestujúcich a príslušných orgánov súkromným stranám v členských štátoch alebo v tretích krajinách.

7. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie úplného vykonávania ustanovení tejto smernice a ustanovia najmä účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, ktoré sa uložia v prípade porušenia ustanovení prijatých podľa tejto smernice.

Článok 12

Vnútroštátny dozorný orgán

Každý členský štát zabezpečí, aby národný dozorný orgán zriadený v rámci implementácie článku 25 rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV bol zodpovedný aj za poradenstvo a monitorovanie vo veci uplatňovania predpisov prijatých členskými štátmi na základe tejto smernice na svojom území. Uplatňujú sa pritom ďalšie ustanovenia článku 25 rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV.

KAPITOLA IV

VYKONÁVACIE OPATRENIA

Článok 13

Spoločné protokoly a podporované formáty údajov

1. Všetky prenosy údajov PNR od leteckých dopravcov k útvarom informácií o cestujúcich na účely tejto smernice sa uskutočňujú elektronickými prostriedkami, alebo v prípade technickej poruchy akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami, a to počas obdobia jedného roka po prijatí spoločných protokolov a podporovaných formátov údajov v súlade s článkom 14.

2. Po uplynutí jedného roka od prijatia spoločných protokolov a podporovaných formátov údajov sa prenosy údajov PNR od leteckých dopravcov k útvarom informácií o cestujúcich budú uskutočňovať elektronicky s využitím bezpečných metód vo forme dohodnutých spoločných protokolov, ktoré budú v záujme zaistenia bezpečnosti údajov počas prenosu spoločné pre všetky prenosy a zabezpečené v podporovanom formáte, ktorý umožní ich čitateľnosť pre všetky zapojené strany. Od všetkých leteckých dopravcov sa vyžaduje, aby pre útvar informácií o cestujúcich zvolili a určili spoločný protokol a formát údajov, ktoré plánujú používať pre svoje prenosy.

3. Zoznam odsúhlasených spoločných protokolov a podporovaných formátov údajov vyhotoví a v prípade potreby upraví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

4. Kým nebudú k dispozícii odsúhlasené spoločné protokoly a podporované formáty údajov uvedené v odsekoch 2 a 3, uplatňuje sa odsek 1.

5. Jednotlivé členské štáty zabezpečia, aby sa prijali potrebné technické opatrenia umožňujúce využiť spoločné protokoly a formáty údajov do jedného roka od dátumu prijatia spoločných protokolov a podporovaných formátov údajov.

Článok 14

Výbor

1. Komisii pomáha výbor („výbor“). Týmto výborom je výbor v zmysle nariadenia […/2011/EÚ] zo 16. februára 2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia […/2011/EÚ] zo 16. februára 2011.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 15

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Členské štáty stanovia spôsob uvedenia takéhoto odkazu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 16

Prechodné ustanovenia

Ku dňu uvedenému v článku 15 ods. 1, t. j. dva roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby boli zhromaždené údaje PNR najmenej z 30 % všetkých letov uvedených v článku 6 ods. 1. Do dvoch rokov po dátume uvedenom v článku 15 členské štáty zabezpečia, aby boli zhromaždené údaje PNR najmenej zo 60 % letov uvedených v článku 6 ods. 1. Členské štáty zabezpečia, aby do štyroch rokov po dátume uvedenom v článku 15 boli zhromaždené údaje PNR zo všetkých letov uvedených v článku 6 ods. 1.

Článok 17

Preskúmanie

Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi Komisia:

a) na základe skúseností získaných členskými štátmi, ktoré zhromažďujú údaje PNR týkajúce sa vnútorných letov, preskúma uskutočniteľnosť a potrebu zahrnutia vnútorných letov do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade do dvoch rokov od dátumu uvedeného v článku 15 ods. 1;

b) preskúma fungovanie tejto smernice a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade do štyroch rokov od dátumu uvedeného v článku 15 ods. 1. Predmetom tohto preskúmania budú všetky prvky tejto smernice s osobitným zreteľom na súlad s normami ochrany osobných údajov, dĺžkou obdobia uchovávania údajov a kvalitu vykonaných posúdení. Bude obsahovať aj štatistické informácie zhromaždené podľa článku 18.

Článok 18

Štatistické údaje

1. Členské štáty pripravia súbor štatistických informácií o údajoch PNR poskytovaných útvarom informácií o cestujúcich. Tieto štatistické informácie musia obsahovať aspoň počet identifikácií osôb, ktoré môžu byť zapojené do teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti v zmysle článku 4 ods. 2, ako aj počet následných opatrení na presadzovanie práva, ktoré sa prijali na základe využitia údajov PNR podľa jednotlivých leteckých dopravcov a miest určenia.

2. Tieto štatistiky nesmú obsahovať žiadne osobné údaje. Zasielajú sa Komisii raz ročne.

Článok 19

Vzťah k iným nástrojom

1. Členské štáty môžu medzi sebou naďalej uplatňovať dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania uzavreté o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a platné v čase prijatia tejto smernice, pokiaľ sú tieto dohody alebo dojednania v súlade s touto smernicou.

2. Touto smernicou nie sú dotknuté žiadne povinnosti ani záväzky Únie vyplývajúce z platných dvojstranných a/alebo mnohostranných dohôd s tretími krajinami.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Údaje z osobných záznamov o cestujúcich zhromažďované leteckým dopravcami

7. Lokalizačný záznam PNR (PNR record locator)

8. Dátum rezervácie/vystavenia letenky

9. Termín(-y) plánovanej cesty

10. Meno (mená)

11. Adresa a kontaktné informácie (telefónne číslo, e-mailová adresa)

12. Informácie o všetkých spôsoboch platby, vrátane fakturačnej adresy

13. Celý cestovný itinerár pre konkrétny PNR

14. Informácie o častých cestujúcich („Frequent flyer“)

15. Cestovná kancelária/zástupca cestovnej kancelárie

16. Štádium cesty dotknutej osoby vrátane potvrdení odletu, stavu odbavenia („check-in“), informácií o prípadoch, kedy sa osoba nedostavila k odletu (no show) alebo informácií o prípadoch, kedy sa dostavila bez rezervácie („go show“)

17. Oddelené/rozdelené PNR (Split/Divided PNR Information)

18. Všeobecné poznámky (vrátane všetkých dostupných informácií o maloletých bez sprievodu mladších ako 18 rokov, napríklad meno alebo pohlavie maloletého, vek, jazyk(-y), ktorým(-i) hovorí, meno a kontaktné údaje opatrovníka, ktorý ho doviedol k odletu a jeho vzťah k maloletému, meno a kontaktné údaje opatrovníka, ktorý ho čaká pri prílete a jeho vzťah k maloletému, sprevádzajúci pracovník letiska pri odlete a prílete)

19. Informácie o vystavení letenky, vrátane čísla letenky, dátumu vystavenia letenky a jednosmerných leteniek, údajov zaznamenaných v rámci automatizovaného výpočtu cestovného („Automated Ticket Fare Quote“)

20. Číslo sedadla a ostatné informácie týkajúce sa sedadla

21. Informácie týkajúce sa spoločného označovania liniek

22. Všetky informácie o batožine

23. Počet a mená ďalších cestujúcich v rámci jedného PNR

24. Akékoľvek vopred poskytované informácie o cestujúcich (API), ktoré boli zhromaždené

25. Všetky doterajšie zmeny v údajoch PNR uvedených v bodoch 1 až 18

[1] Europol: „Hodnotenie hrozieb organizovanej trestnej činnosti v EÚ za rok 2009“.

[2] Eurostat 36/2009.

[3] Správa Europolu o situácii a trendoch vývoja terorizmu v EÚ za rok 2010.

[4] Measuring the costs of coercion to workers in forced labour (Meranie finančného zaťaženia pracovníkov v podmienkach nútenej práce) – Alexandra Vinogradova, Michaelle De Cock, Patrick Belser.

[5] The economic and social costs of crime against individuals and households 2003/04 (Hospodárske a sociálne náklady trestnej činnosti voči jednotlivcom a domácnostiam za roky 2003/04).

[6] Štandardný Eurobarometer 71, s. 149 prílohy.

[7] Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzavretá medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

[8] Nariadenie (ES) c. 1987/2006, rozhodnutie 2007/533/SVV, nariadenie (ES) c. 1986/2006.

[9] Rozhodnutie Rady 2004/512/EC, nariadenie (ES) c. 767/2008, rozhodnutie Rady 2008/633/SVV. Pozri tiež Vyhlásenie o boji proti terorizmu, Európska rada, 25.3.2004.

[10] KOM(2010) 385.

[11] Dokument Rady 17024/09, 2.12.2009.

[12] Smernica 2004/82/ES z 29. augusta 2004.

[13] KOM(2007) 654.

[14] Dokument Rady 5618//2/09/ REV 2, 29.6.2009.

[15] P6_TA(2008)0561.

[16] Ú. v. EÚ C 110, 1.5.2008.

[17] Stanovisko číslo 145 z 5.12.2007

[18] http://fra.europa.eu/fraWebsite/attachments/FRA_opinion_PNR_en.pdf

[19] Smernica 2004/82/ES z 29. augusta 2004.

[20] KOM(2010) 492.

[21] Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzavretá medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

[22] Nariadenie (ES) c. 1987/2006, rozhodnutie 2007/533/SVV, nariadenie (ES) c. 1986/2006.

[23] Rozhodnutie Rady 2004/512/EC, nariadenie (ES) c. 767/2008, rozhodnutie Rady 2008/633/SVV. Pozri tiež „Vyhlásenie o boji proti terorizmu“, Európska rada, 25.3.2004.

[24] Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

[25] P6_TA(2008)0561.

[26] Dokument Rady 17024/09, 2.12.2009.

[27] Ú. v. EÚ C 110, 1.5.2008.

[28] Spoločné stanovisko k návrhu rámcového rozhodnutia Rady o využívaní osobného záznamu o cestujúcom (PNR) na účely presadzovania práva predloženého Komisiou 6. novembra 2007 (WP 145 z 5.12.2007), http://ec.europa.eu/justice/policies/privacy/docs/wpdocs/2007/wp145_sk.pdf.

[29] http://fra.europa.eu/fraWebsite/attachments/FRA_opinion_PNR_en.pdf.

[30] SEK(2011) 132.

[31] Ú. v. EÚ C , , s. .

[32] Ú. v. EÚ C , , s. .

[33] KOM(2007) 654.

[34] Dokument Rady 17024/09, 2.12.2009.

[35] KOM(2010) 492.

[36] Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 24.

[37] Ú. v. EÚ L 164, 22.6.2002, s. 3. Rozhodnutie zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 330, 9.12.2008, s. 21).

[38] Ú. v. EÚ L 190, 18.7.2002, s. 1.

[39] Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.

[40] Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89.

[41] Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

Top