EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011DC0681
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS A renewed EU strategy 2011-14 for Corporate Social Responsibility
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011-2014
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011-2014
/* KOM/2011/0681 v konečnom znení */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011-2014 /* KOM/2011/0681 v konečnom znení */
OBSAH 1........... Úvod.............................................................................................................................. 3 1.1........ Zaoberanie sa sociálnou
zodpovednosťou podnikov je v záujme podnikov…................... 3 1.2........ …a v záujme
spoločnosti ako celku................................................................................ 3 1.3........ Prečo Komisia prezentuje túto
novú stratégiu teraz?....................................................4 2........... Hodnotenie vplyvu európskej
politiky v oblasti SZP......................................................... 4 3........... Moderné chápanie sociálnej
zodpovednosti podnikov...................................................... 6 3.1........ Nová definícia................................................................................................................ 6 3.2........ Medzinárodne uznávané zásady
a usmernenia.................................................................. 6 3.3........ Viacrozmerný charakter SZP.......................................................................................... 7 3.4........ Úloha verejných orgánov
a ostatných zainteresovaných strán............................................ 7 3.5........ SZP a Iniciatíva pre sociálne
podnikanie.......................................................................... 8 3.6........ SZP a sociálny dialóg...................................................................................................... 8 4........... Akčný plán na obdobie rokov
2011 – 2014.................................................................... 8 4.1........ Zvyšovanie viditeľnosti SZP
a šírenie osvedčených postupov........................................... 8 4.2........ Zlepšovanie a sledovanie úrovne
dôvery v podniky.......................................................... 9 4.3........ Zlepšovanie samoregulačných
a koregulačných procesov............................................... 10 4.4........ Posilnenie zohľadňovania
SZP na trhu........................................................................... 10 4.4.1..... Spotreba...................................................................................................................... 10 4.4.2..... Verejné obstarávanie.................................................................................................... 10 4.4.3..... Investície...................................................................................................................... 11 4.5........ Zlepšenie zverejňovania
sociálnych a environmentálnych informácií zo strany spoločností 11 4.6........ Ďalšia integrácia SZP do
vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu.............................. 12 4.7........ Zdôrazňovanie významu
vnútroštátnych a regionálnych politík v oblasti SZP................... 13 4.8........ Lepšie prispôsobenie európskych
a globálnych prístupov k SZP.................................... 13 4.8.1..... Zameriavanie sa na medzinárodne
uznávané zásady a smernice o SZP............................ 13 4.8.2..... Zavádzanie hlavných zásad OSN
v oblasti podnikových a ľudských práv....................... 14 4.8.3..... Zdôrazňovanie SZP vo vzťahu
k ostatným krajinám a regiónom vo svete....................... 15 5........... Záver........................................................................................................................... 15
1.
Úvod
Európska komisia v predchádzajúcom období
definovala sociálnu zodpovednosť podnikov (SZP) ako „koncept, na základe
ktorého podniky dobrovoľne začleňujú do svojich obchodných
činností a vzájomných vzťahov so zúčastnenými stranami
sociálne a environmentálne aspekty“.[1] Sociálna zodpovednosť podnikov sa týka
činnosti spoločností, v rámci aj mimo rámca ich právnych záväzkov
voči spoločnosti a životnému prostrediu. Určité regulačné
opatrenia však vytvárajú prostredie, ktoré výraznejšie prispieva k tomu, aby
podniky dobrovoľne napĺňali/realizovali svoju sociálnu
zodpovednosť.
1.1.
Zaoberanie sa sociálnou zodpovednosťou
podnikov je v záujme podnikov ...
Strategický prístup k SZP je pre
konkurencieschopnosť podnikov čoraz dôležitejší. Môže priniesť
výhody v oblasti riadenia rizík, úspor nákladov, prístupu ku kapitálu,
vzťahov so zákazníkmi, riadenia ľudských zdrojov
a inovačnej kapacity.[2] Pretože SZP vyžaduje zapojenie
s interných a externých zainteresovaných strán, umožňuje
podnikom lepšie predvídať a využiť rýchlo sa meniace
očakávania spoločnosti a prevádzkové podmienky. Preto môže
podporovať rozvoj nových trhov a vytvárať príležitosti na rast. Tým, že sa podniky budú zaoberať svojou
sociálnou zodpovednosť, budú môcť získať dlhodobú dôveru
zamestnancov, spotrebiteľov a občanov, čo tvorí
udržateľných podnikateľských modelov. Vyššia úroveň dôvery
občanov zase podnikom pomôže vytvárať prostredie, v rámci
ktorého budú môcť podniky inovovať a rásť.
1.2.
... a v záujme spoločnosti ako
celku
Podniky môžu prostredníctvom SZP výrazne
prispieť k plneniu cieľov zmluvy o Európskej únii
týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja a vysoko
konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva. SZP tvorí základ
cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu vrátane cieľa zameraného na
dosiahnutie 75% miery zamestnanosti.[3]
Zodpovedné správanie sa podnikov je zvlášť dôležité vtedy, keď
subjekty súkromného sektora poskytujú verejné služby. Pomoc pri
zmierňovaní sociálnych vplyvov súčasnej hospodárskej krízy vrátane
straty pracovných miest je súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov.
SZP ponúka súbor hodnôt, na ktorých je možné budovať súdržnejšiu
spoločnosť a na ktorých je možné založiť prechod
k udržateľnému hospodárskemu systému.
1.3.
Prečo Komisia prezentuje túto novú stratégiu
teraz?
Rada a Európsky parlament vyzvali Komisiu, aby
ďalej rozvinula svoju politiku v oblasti SZP[4]. V rámci
stratégie Európa 2020 sa Komisia zaviazala obnoviť stratégiu EÚ na podporu
sociálnej zodpovednosti podnikov. Vo svojom oznámení z roku 2010 o priemyselnej
politike Komisia vyhlásila, že predloží nový návrh v oblasti politiky týkajúcej
sa SZP[5]. V Akte o jednotnom trhu sa uvádza, že prijme nové oznámenie o SZP do
konca roku 2011.[6] Hospodárska kríza a jej spoločenské dôsledky
do určitej miery narušili dôveru spotrebiteľov a úroveň dôvery v
podniky. Pozornosť verejnosti sa zamerala na spoločenské a etické
správanie podnikov. Opätovnou snahou podporiť SZP sa Komisia zo
strednodobého a dlhodobého hľadiska zameriava na vytvorenie podmienok
priaznivých pre udržateľný rast, zodpovedné správanie sa podnikov a
vytváranie trvalých pracovných miest.
2.
Hodnotenie vplyvu Európskej politiky v oblasti SZP
Od Zelenej knihy z roku 2001[7] a založením európskeho
mnohostranného fóra o SZP zohráva Komisia priekopnícku úlohu pri vytváraní
verejnej politiky na podporu SZP. V roku 2006 Komisia zverejnila novú
politiku, ktorej jadrom bola silná podpora iniciatívy podnikov pod názvom
Európska aliancia pre SZP.[8]Táto
politika tiež identifikovala 8 prioritných oblastí pre opatrenie na úrovni EÚ:
informovanosť a výmena osvedčených postupov; podpora pre
iniciatívy mnohých zainteresovaných strán; spolupráca s členskými
štátmi; spotrebiteľské informácie a transparentnosť; výskum;
vzdelávanie; malé a stredné podniky a medzinárodný rozmer SZP. Táto politika prispela k pokroku
v oblasti SZP. Ukazovatele sú: –
Počet podnikov EÚ, ktoré sa podpísali pod
desať zásad SZP iniciatívy OSN Global Compact, stúpol zo 600 v roku
2006 na viac než 1 900 v roku 2011. –
Počet organizácií s prevádzkami, ktoré sú
registrované v rámci systému pre ekologické riadenie a audit (EMAS),
stúpol z 3 300 v roku 2006 na viac než 4 600 v roku 2011[9]. –
Počet spoločností v EÚ, ktoré podpísali
nadnárodné podnikové dohody s globálnymi alebo európskymi organizáciami
zamestnancov, ktoré sa zaoberajú napr. pracovnými normami, stúpol zo 79
v roku 2006 na viac než 140 v roku 2011. –
Iniciatíva zameraná na dodržiavanie sociálnych
noriem pri obchodovaní, ktorá je európskou iniciatívou podnikov
s cieľom zlepšiť pracovné podmienky v ich
dodávateľských reťazcoch, zvýšila počet svojich členov zo
69 v roku 2007 na viac než 700 v roku 2011. –
Počet európskych podnikov, ktoré
uverejňujú správy o udržateľnosti podľa smerníc globálnej
iniciatívy pre podávanie správ, vzrástol z 270 v roku 2006 na viac
než 850 v roku 2011. Vedúce podniky prostredníctvom Európskej
aliancie pre SZP vypracovali niekoľko praktických nástrojov vo vzťahu
ku kľúčovým otázkam.[10]
Približne 180 podnikov vyjadrilo tejto aliancii svoju podporu. Túto alianciu
tiež podporili vnútroštátne združenia zamestnávateľov a zároveň
podnikli niekoľko opatrení na presadzovanie SZP. Aj napriek tomuto pokroku však ešte stále
pretrváva niekoľko dôležitých problémov. Mnoho spoločností v EÚ
ešte stále nezačlenilo sociálne a environmentálne aspekty do svojej
činnosti a hlavnej stratégie. Pretrvávajú obvinenia
o účasti malého počtu európskych podnikov na porušovaní
ľudských práv a obvinenia o nerešpektovaní základných pracovných
noriem. Len 15 členských krajín z celkového počtu 27
uplatňuje vnútroštátne politické rámce na presadzovanie SZP.[11] Komisia určila niekoľko faktorov ,
ktoré pomôžu ďalej zvýšiť vplyv jej politiky v oblasti SZP vrátane : –
potreby vyrovnaného prístupu mnohých
zainteresovaných strán, ktorý zohľadní názory podnikov, zainteresovaných
strán z nepodnikateľskej sféry a členských štátov. –
potreby lepšie objasniť to, čo sa od
podnikov očakáva, a zosúladiť definíciu EÚ pre SZP s novými
a aktualizovanými medzinárodnými zásadami a smernicami. –
potreby podporovať oceňovanie/zohľadnenie
zodpovedného správania sa podnikov na trhu aj prostredníctvom investičnej
politiky a verejného obstarávania. –
potreby zohľadniť samoregulačné
a koregulačné systémy, ktoré sú dôležitým prostriedkom, ktorý podniky
využívajú na naplnenie svojej sociálnej zodpovednosti. –
potreby zaoberať sa transparentnosťou
podnikov týkajúcou sa sociálnych a environmentálnych otázok
z hľadiska všetkých zainteresovaných strán vrátane samotných
podnikov. –
potreby venovať väčšiu pozornosť
ľudským právam, ktoré sa stali oveľa významnejším aspektom v oblasti
SZP. –
potreby uznať dôležitosť doplnkového
nariadenia pri vytváraní prostredia, ktoré výraznejšie prispieva k tomu, aby
podniky dobrovoľne napĺňali/realizovali svoju sociálnu
zodpovednosť. Zostávajúca časť tohto oznámenia
predstavuje moderné chápanie SZP vrátane aktualizovanej definície a nového
akčného plánu. Preto stavia na politike z roku 2006
a zároveň predstavuje dôležité nové prvky, ktoré môžu pomôcť
ďalej rozšíriť vplyv tejto politiky. Cieľom je znovu
potvrdiť globálny vplyv EÚ v tejto oblasti, čo EÚ umožní lepšie
presadzovať svoje záujmy a hodnoty vo vzťahoch s inými
regiónmi a krajinami. Tiež pomôže pri usmerňovaní a koordinácii
politík členských štátov EÚ, čím sa zníži riziko rozdielnych
prístupov, ktoré by mohli vytvárať dodatočné náklady pre podniky,
ktoré pôsobia vo viac než v jednom členskom štáte.
3.
Moderné chápanie sociálnej zodpovednosti podnikov
3.1.
Nová definícia
Komisia predkladá
novú definíciu SZP ako „zodpovednosť podnikov za svoje vplyvy na
spoločnosť“. Rešpektovanie platných právnych predpisov
a kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi je predpokladom naplnenia
tejto zodpovednosti. Aby podniky mohli v plnej miere naplniť
požiadavky v rámci sociálnej zodpovednosti podnikov, mali by mať k
dispozícii postup, ktorý im umožní začleniť sociálne aspekty,
environmentálne aspekty, etické aspekty, aspekty ľudských práv a
spotrebiteľské aspekty do svojich obchodných prevádzok a hlavnej
stratégie v úzkej spolupráci so svojimi zainteresovanými stranami
s cieľom: –
maximalizovať vytváranie spoločných
hodnôt pre svojich vlastníkov/akcionárov a svoje ostatné zainteresované
strany a spoločnosť ako takú; –
identifikovať, predchádzať
a zmierňovať ich možné nepriaznivé vplyvy. Zložitosť
tohto procesu bude závisieť od faktorov, ako sú veľkosť podniku
a charakter jeho prevádzok. Pre mnoho malých a stredných podnikov,
hlavne pre mikropodniky, SZP pravdepodobne zostane len neformálnou
a intuitívnou iniciatívou. Aby podniky
dokázali maximalizovať spoločné hodnoty, mali by prevziať
dlhodobý, strategický prístup k SZP a preskúmať príležitosti na
vývoj inovatívnych výrobkov, služieb a obchodných modelov, ktoré
prispievajú k blahobytu spoločnosti a vedú k vyššej kvalite
a produktivite v zamestnaní. Aby bolo možné
identifikovať, predchádzať a zmierňovať možné
nepriaznivé vplyvy, veľkým podnikom a podnikom, ktorým takéto vplyvy
hrozia, sa odporúča vykonať hĺbkovú analýzu rizík, zameranú aj
na svoje dodávateľské reťazce. Niektoré typy
podnikov ako napríklad družstvá, spoločnosti založené na princípe
vzájomnosti a rodinné podniky majú vlastnícku a riadiacu štruktúru,
ktorá je priaznivá pre zodpovedné správanie podnikov.
3.2.
Medzinárodne uznávané zásady a usmernenia
Pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré
hľadajú formálny prístup k SZP, predovšetkým veľké
spoločnosti, môžu nájsť záväzné pravidlá v medzinárodne
uznávaných zásadách a smerniciach, predovšetkým v nedávno
aktualizovaných smerniciach OECD pre nadnárodné spoločnosti, desiatich
zásadách iniciatívy OSN Global Compact, normách ISO 26000 o sociálnej
zodpovednosti, tripartitnej deklarácii ILO o zásadách týkajúcich sa
nadnárodných spoločností a sociálnej politiky a v zásadách
OSN v oblasti podnikania a ľudských práv. Tento hlavný súbor
medzinárodne uznávaných zásad a smerníc predstavuje vyvíjajúci sa a nedávno
posilnený globálny rámec pre SZP. Európska politika na presadzovanie SZP by
mala byť plne konzistentná s týmto rámcom.
3.3.
Viacrozmerný charakter SZP
Podľa týchto zásad a smerníc sa SZP
zameriava minimálne na postupy v oblasti ľudských práv, práce a zamestnanosti
(ako napríklad odbornú prípravu, rozmanitosť, rodovú rovnosť
a zdravie a dobré životné podmienky zamestnancov), životného
prostredia (ako napríklad biodiverzita, zmena klímy, účinné využívanie
zdrojov, posudzovanie životného cyklu a prevencia znečisťovania)
a boj proti úplatkom a korupcii. Zapojenie a rozvoj komunity,
integrácia osôb so zdravotným postihnutím a záujmy spotrebiteľov
vrátane súkromia sú tiež súčasťou programu SZP. Presadzovanie sociálnej
a environmentálnej zodpovednosti prostredníctvom dodávateľského
reťazca a zverejňovanie nefinančných informácií sa tiež
považujú za dôležité prierezové témy. Komisia schválila oznámenie
o politikách a dobrovoľníckej činnosti v EÚ,
v ktorom potvrdila dobrovoľnícku činnosť zamestnancov ako
prejav SZP.[12] Okrem toho Komisia podporuje tri zásady dobrej
daňovej správy vo vzťahoch medzi štátmi – konkrétne
transparentnosť, výmenu informácií a spravodlivú daňovú súťaž .V
prípade potreby sa podnikom doporučuje, aby smerovali k realizácii týchto
zásad.
3.4.
Úloha verejných orgánov a ostatných
zainteresovaných strán
Rozvoj SZP by mali
riadiť samotné podniky. Verejné orgány by mali zohrávať podpornú
úlohu prostredníctvom inteligentnej kombinácie dobrovoľných politických
opatrení a v prípade potreby prostredníctvom doplnkovej regulácie,
napríklad s cieľom presadzovať transparentnosť,
vytvárať trhové stimuly pre zodpovedné správanie sa podnikov s cieľom
zabezpečiť zodpovednosť podnikov. Podnikom musí byť poskytnutá flexibilita,
aby mohli inovovať a rozvíjať prístup k SZP v súlade s ich
špecifickými okolnosťami. Napriek tomu si mnoho podnikov váži existenciu
zásad a smerníc, ktoré podporujú verejné orgány, na základe ktorých si
môžu porovnať svoje politiky a správanie a presadzovať
vyrovnanejšie podmienky. Odbory a organizácie občianskej
spoločnosti identifikujú problémy, vyvíjajú tlak na zlepšenie
a dokážu konštruktívne spolupracovať s podnikmi na
spoločných riešeniach. Spotrebitelia a investori sú v pozícii,
ktorá im umožňuje oceniť sociálne zodpovedné spoločnosti na trhu
prostredníctvom svojich spotrebných a investičných rozhodnutí. Médiá
môžu informovať o pozitívnych, ale aj negatívnych vplyvoch podnikov.
Verejné orgány a ostatné zainteresované strany by mali demonštrovať
sociálnu zodpovednosť aj v rámci ich vzťahov s podnikmi.
3.5.
SZP a Iniciatíva pre sociálne podnikanie
Sociálna
zodpovednosť podnikov sa vzťahuje na všetky podniky. Toto oznámenie
sa prijíma spoločne s doplnkovou, ale odlišnou Iniciatívou pre
sociálne podnikanie (ISP), ktorá podporuje konkrétny typ podniku, najmä ten,
ktorého primárny účel je výslovne sociálny a/alebo environmentálny, ktorý
reinvestuje zisky na tento účel a ktorého interná organizácia odráža
spoločenské ciele[13].
ISP sa zaoberá podmienkami, ktoré sociálne podniky a sociálna inovácia
potrebujú na to, aby sa mohla rozvíjať a prispievať
k európskemu sociálnemu trhovému hospodárstvu.
3.6.
SZP a sociálny dialóg
V posledných rokoch niektoré odvetvové
výbory pre sociálny dialóg presadzovalo osvedčené postupy v oblasti SZP
a stanovilo smernice.[14]
Komisia podporuje takéto iniciatívy a uznáva, že SZP prispieva
k sociálnemu dialógu a zároveň ho dopĺňa. Inovatívne
a účinné politiky SZP boli tiež vypracované prostredníctvom dohôd
nadnárodných spoločností (NPD), ktoré boli uzavreté medzi podnikmi
a európskymi alebo globálnymi organizáciami zamestnancov.[15] EÚ aktívne podporuje dohody
nadnárodných spoločností a sprístupní vyhľadávaciu databázu
takýchto dohôd.
4.
Akčný plán na obdobie rokov 2011 – 2014
Tento program obsahuje záväzky samotnej
Komisie a návrhy pre podniky, členské štáty a ostatné skupiny
zainteresovaných strán. Pri vykonávaní tohto plánu bude Komisia vždy brať
do úvahy konkrétnu charakteristiku malých a stredných podnikov,
predovšetkým ich obmedzené zdroje, a bude sa snažiť vyhnúť
vytváraniu nepotrebných administratívnych záťaží.
4.1.
Zvyšovanie viditeľnosti SZP a šírenie
osvedčených postupov
Prostredníctvom
verejného uznania toho, čo podniky robia v oblasti SZP, môže EÚ
pomôcť pri šírení osvedčených postupov, posilniť vzájomné
učenie sa a podporiť viac podnikov v tom, aby si
vypracovali svoje vlastné strategické prístupy k SZP. Na základe
skúseností z iniciatív v rôznych členských štátoch bude Komisia
podporovať budovanie kapacít pre sprostredkovateľské organizácie
malých a stredných podnikov s cieľom zlepšiť kvalitu
a dostupnosť informácií o SZP pre malé a stredné podniky. Komisia spustila širokú škálu programov
zameraných na spoluprácu s podnikmi a ostatnými zainteresovanými
stranami týkajúcu sa závažných sociálnych a environmentálnych aspektov.[16] Úspech stratégie Európa 2020
si vyžaduje ďalšiu spoluprácu s podnikmi. Preto bude Komisia
podporovať dialóg s podnikmi a ostatnými zainteresovanými
stranami týkajúci sa otázok súvisiacich so zamestnateľnosťou,
demografickou zmenou a aktívnym starnutím[17]
a problémami na pracovisku (vrátane riadenia diverzity, rodovej rovnosti,
vzdelávania a odbornej prípravy a zdravia a dobrých životných
podmienok zamestnancov). Predovšetkým sa zameria na odvetvové prístupy
a šírenie zodpovedného správania podnikov prostredníctvom dodávateľského
reťazca. Iniciatíva s názvom Sociálne zodpovedný
európsky podnik 2020 (CSR Europe’s Enterprise 2020) je príkladom vedúcej
aktivity podnikov v oblasti SZP, ktorá je zvlášť relevantná pre
dosiahnutie cieľov politiky EÚ. Komisia ku koncu roku 2012 pomôže preskúmať
počiatočné výsledky tejto iniciatívy a definuje svoje
nasledujúce kroky. Komisia má v úmysle: 1.
Vytvoriť v roku 2013 platformy SZP pre
mnoho zainteresovaných strán v niekoľkých relevantných priemyselných
odvetviach, pre podniky, ich pracovníkov a ostatné zainteresované strany,
aby sa verejné záväzky v rámci SZP týkali každého odvetvia ,
a spoločne monitorovať napredovanie. 2.
Začať od roku 2012 európsky systém
odmeňovania pre partnerstvá v oblasti SZP medzi podnikmi a ostatnými
zainteresovanými stranami.
4.2.
Zlepšovanie a sledovanie úrovne dôvery
v podniky
Podobne ako všetky organizácie vrátane vlád
a samotnej EÚ, obyvatelia musia podnikom dôverovať. Európske
podnikateľské spoločenstvo by sa malo usilovať o to, aby sa
začlenilo medzi najdôveryhodnejšie skupiny organizácií
v spoločnosti. Často dochádza k rozdielom medzi tým,
čo občania očakávajú, a tým, čo vnímajú ako realitu
správania podnikov. Takýto rozdiel je často spôsobený príkladmi
nezodpovedného správania sa niektorých podnikov a tiež prípadmi niektorých
podnikov, ktoré zveličujú svoje environmentálne a spoločenské
zásluhy. Niekedy je to spôsobené tým, že niektoré podniky nedostatočne
chápu rýchlo sa vyvíjajúce očakávania spoločnosti, a tiež
nedostatočnou informovanosťou občanov o úspechoch podnikov
a obmedzeniach, s ktorými sa pri vykonávaní svojej činnosti
stretávajú. Komisia má v úmysle: 3.
Riešiť problém zavádzajúceho marketingu vo
vzťahu k environmentálnym vplyvom výrobkov (tzv. green-washing –
klamlivé uvádzanie nepravdivých údajov o ekologickosti výrobkov)
v kontexte správy o uplatnení smernice o nekalých obchodných
praktikách[18]
plánovanej na rok 2012 a zvážiť potrebu možných, konkrétnych opatrení
týkajúcich sa tejto otázky. 4.
Iniciovať otvorenú diskusiu s občanmi,
podnikmi a ostatnými zainteresovanými stranami o úlohe
a potenciáli podniku v 21. storočí s cieľom
podporiť vzájomné porozumenie a očakávania a vykonať
periodické prieskumy dôvery občanov v podniky a prístupu
k SZP.
4.3.
Zlepšovanie samoregulačných
a koregulačných procesov
Podniky sa často zúčastňujú na
samoregulačných alebo koregulačných procesoch, napríklad odvetvový
kódex správania týkajúci sa spoločenských aspektov, ktoré sa vzťahujú
na dané odvetvie. Keď sú takéto procesy navrhnuté správne, môžu si
získať podporu zainteresovaných strán a môžu sa stať aktívnym
prostriedkom zabezpečovania zodpovedného správania sa podnikov. EÚ uznáva
samoreguláciu a koreguláciu ako súčasť programu lepšej
regulácie.[19] Skúsenosti ukazujú, že samoregulačné
a koregulačné procesy sú najúčinnejšie vtedy, keď: sú
založené na počiatočnej otvorenej analýze otázok so všetkými
zainteresovanými stranami, za prítomnosti verejných orgánov ako napríklad
Európska komisia, a ak je to potrebné, verejné orgány by mali takúto
analýzu iniciovať; vyústia v následnej fáze do jasných záväzkov všetkých
zainteresovaných strán, spolu s ukazovateľmi výkonnosti;
zabezpečujú objektívne monitorovacie mechanizmy, preskúmanie výkonnosti
a možnosť zlepšiť záväzky, ak to bude potrebné; a obsahujú
účinný mechanizmus zodpovednosti za vybavovanie sťažností v prípade
nesúladu. Komisia má v úmysle: 5.
Začať v roku 2012 spolu
s podnikmi a ostatnými zainteresovanými stranami postup prípravy
kódexu osvedčených postupov pre samoregulačné a koregulačné
procesy, ktoré by mali zlepšiť efektívnosť postupu týkajúceho sa SZP.
4.4.
Posilnenie zohľadňovania SZP na trhu
Dochádza k čoraz širšiemu uznávaniu
pozitívnych vplyvov SZP na konkurencieschopnosť, ale podniky ešte stále
čelia dilemám, kedy najzodpovednejšie sociálne konanie nemusí byť
finančne najvýhodnejšie, prinajmenšom z krátkodobého hľadiska.
EÚ by mala rozšíriť politiky v oblasti spotreby, verejného
obstarávania a investícií, aby upevnila trhové stimuly pre SZP.
4.4.1.
Spotreba
V posledných rokoch spotrebitelia venujú
väčšiu pozornosť otázkam, ktoré sa týkajú SZP, ale ešte vždy zostávajú
veľké prekážky ako napríklad nedostatočná informovanosť, potreba
niekedy zaplatiť vyššiu cenu a nedostatočný prístup
k informáciám, ktoré sú potrebné na rozhodovanie. Niektoré podniky
zohrávajú priekopnícku úlohu, keď pomáhajú spotrebiteľom v tom,
aby si vybrali udržateľnejšie varianty. Revízia akčného plánu pre
trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu môže poskytnúť príležitosť
určiť nové opatrenia na uľahčenie zodpovednejšej spotreby.
4.4.2.
Verejné obstarávanie
Komisia stanovila cieľ iniciatívy tak,
aby do roku 2010 zodpovedalo 50 % verejného obstarávania v EÚ
dohodnutým environmentálnym kritériám. V roku 2011 Komisia uverejnila
príručku o sociálne zodpovednom verejnom obstarávaní (SZVO),
v ktorej vysvetľuje, ako začleniť sociálne aspekty do
verejného obstarávania a zároveň rešpektovať existujúci právny
rámec EÚ.[20]
SZVO môže obsahovať pozitívne opatrenie verejných orgánov
s cieľom pomôcť menej zastúpeným podnikom ako napríklad malým
a stredným podnikom, získať prístup na trh verejného obstarávania. Členské štáty a verejné orgány na
všetkých úrovniach môžu v plnej miere využiť všetky možnosti, ktoré
ponúka súčasný právny rámec vo vzťahu k verejnému obstarávaniu.
Začlenenie environmentálnych a sociálnych kritérií do verejného
obstarávania je potrebné urobiť tak, aby nedošlo k diskriminácii
malých a stredných podnikov a aby sa dodržali ustanovenia zmluvy
o nediskriminácii, rovnakom zaobchádzaní a transparentnosti. Komisia má v úmysle: 6.
Podporiť lepšie začlenenie sociálnych
a environmentálnych aspektov do verejného obstarávania v rámci preskúmania
smerníc o verejnom obstarávaní v roku 2011 bez toho, aby sa zaviedli
dodatočné administratívne záťaže pre verejných obstarávateľov
alebo podniky a bez toho, aby sa narušila zásada poskytovania zmlúv účastníkovi
s ekonomicky najvýhodnejšou ponukou.
4.4.3.
Investície
Komisia v reakcii na finančnú krízu
pracuje na niekoľkých regulačných návrhoch s cieľom
zabezpečiť zodpovednejší a transparentnejší finančný
systém. Na základe primeraného zohľadnenia relevantných nefinančných
informácií môžu investori prispieť k účinnejšej alokácii
kapitálu a lepšiemu dosahovať dlhodobé investičné ciele. Komisia
podporuje budovanie kapacít pre investorov so zameraním sa na to, ako
začleniť nefinančné informácie do investičných rozhodnutí.
V tejto súvislosti Komisia podporuje podniky, aby uverejnili informácie
týkajúce sa uplatňovania noriem v oblasti dobrej daňovej správy. Európski správcovia aktív a vlastníci
aktív, predovšetkým penzijné fondy, sa vyzývajú, aby prijali zásady OSN pre
zodpovedné investovanie. Verejné orgány nesú zvláštnu zodpovednosť za
presadzovanie SZP v podnikoch, ktoré vlastnia alebo do ktorých
investovali. Komisia má v úmysle: 7.
Zvážiť povinnosť pre všetky
investičné fondy a finančné inštitúcie informovať všetkých
svojich klientov (občanov, podniky, verejné orgány atď.)
o všetkých etických kritériách alebo kritériách pre zodpovedné
investovanie, ktoré uplatňujú, alebo o štandardoch a kódexoch,
ktorých sa pridržiavajú.
4.5.
Zlepšenie zverejňovania sociálnych
a environmentálnych informácií zo strany spoločností
Zverejňovanie sociálnych
a environmentálnych informácií vrátane informácií týkajúcich sa klímy môže
podporiť spoluprácu so zainteresovanými stranami a identifikáciu
závažných rizík spojených s udržateľnosťou. Tiež je jednou
z dôležitých zložiek zodpovednosti a môže prispieť
k budovaniu dôvery verejnosti v podniky. Aby bolo možné
uspokojiť potreby podnikov a ostatných zainteresovaných strán,
informácie by mali byť významné a z hľadiska ich získavania
musia byť nákladovo efektívne. Niektoré členské štáty zaviedli
požiadavky nefinančného zverejňovania, ktoré prekračujú rámec
existujúcich právnych predpisov EÚ.[21]
Je možné, že rozdielne vnútroštátne požiadavky by mohli viesť
k dodatočným nákladom pre podniky, ktoré vykonávajú svoju
činnosť vo viacerých členských štátoch. Čoraz viac spoločností
zverejňuje sociálne a environmentálne informácie. Malé a stredné
podniky často takéto informácie oznamujú neformálne a dobrovoľne.
Jeden zdroj odhaduje, že približne 2 500 európskych spoločností
uverejňuje správy o SZP alebo trvalej udržateľnosti,
čo EÚ stavia do pozície celosvetového lídra[22]. Ide však len o malý
zlomok zo 42 000 veľkých spoločností, ktoré v EÚ pôsobia. Existuje niekoľko medzinárodných rámcov
na zverejňovanie sociálnych a environmentálnych informácií vrátane
iniciatívy pre podávanie správ. Integrované finančné
a nefinančné vykazovanie predstavuje dôležitý strednodobý
a dlhodobý cieľ a Komisia so záujmom sleduje prácu
Medzinárodného výboru pre integrované podávanie správ. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky
pre všetkých, a ako bolo oznámené v Akte o jednotnom trhu, Komisia predloží
legislatívny návrh o transparentnosti sociálnych a environmentálnych informácií
poskytovaných spoločnosťami zo všetkých odvetví. V súčasnosti
prebieha posúdenie vplyvu prípadných možností na tento návrh, ktoré bude tiež
obsahovať previerky konkurencieschopnosti a test vplyvu na MSP. Komisia
tiež pracuje na politike, ktorá má podporiť spoločnosti v meraní
a porovnávaní svojho environmentálneho správania s použitím metodiky založenej
na spoločnom životnom cykle, ktorú tiež možno použiť na účely
zverejňovania. Všetky organizácie vrátane organizácií
občianskej spoločnosti a verejných orgánov by mali
podniknúť kroky na zlepšenie zverejňovania svojho vlastného
sociálneho a environmentálneho správania.
4.6.
Ďalšia integrácia SZP do vzdelávania, odbornej
prípravy a výskumu
Na ďalší vývoj SZP sú potrebné nové
zručnosti a zmeny v hodnotách a správaní. Členské
štáty môžu zohrávať dôležitú úlohu v tom, že podporia vzdelávacie
inštitúcie vrátane stredných škôl a univerzít v ich snahe
začleniť SZP, trvalo udržateľný rozvoj a zodpovedné
občianstvo do príslušných učebných osnov. Európske obchodné školy by
sa mali pripojiť k zásadám OSN pre vzdelávanie v oblasti zodpovedného
riadenia. Vysoko kvalitný akademický výskum podporuje
rozvoj obchodnej praxe a verejnej politiky v oblasti SZP. Ďalší
výskum by sa mal zakladať na výsledkoch projektov, ktoré boli financované
zo 6. a 7. rámcového programu EÚ. Komisia preskúma príležitosti
na financovanie ďalšieho výskumu a inovácie SZP a podporovanie
zásad a smerníc SZP v rámci výskumu, ktorý je ešte stále financovaný zo
7. rámcového programu a tiež z nadväzujúceho programu Horizont
2020, a v rámci budovania Európskeho výskumného priestoru. Komisia má v úmysle: 8.
Poskytnúť ďalšiu finančnú pomoc pre
projekty vzdelávania a odbornej prípravy v rámci SZP na základe
programov celoživotného vzdelávania a Mládež v akcii
a začať činnosť v roku 2012 s cieľom
zvýšiť informovanosť odborníkov v oblasti vzdelávania
a zvýšiť informovanosť podnikov o dôležitosti spolupráce
v oblasti SZP.
4.7.
Zdôrazňovanie významu vnútroštátnych
a regionálnych politík v oblasti SZP
Mnoho opatrení verejnej politiky na podporu
SZP sa najlepšie vykonáva na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.
Miestne a regionálne orgány sa vyzývajú k tomu, aby inteligentným
využívaním štrukturálnych fondov EÚ podporovali rozvoj SZP, predovšetkým medzi
malými a strednými podnikmi, a aby nadviazali partnerstvo so
spoločnosťami s cieľom lepšie riešiť problémy, ako sú
chudoba a sociálne začlenenie. Komisia má v úmysle: 9.
Vytvoriť v roku 2012
s členskými štátmi partnerský hodnotiaci mechanizmus pre vnútroštátne
politiky v oblasti SZP. Komisia vyzýva: A Členské štáty, aby do polovice roka 2012 vypracovali
alebo aktualizovali svoje vlastné plány alebo vnútroštátne zoznamy prioritných
opatrení na podporu SZP, ktoré by podporovali stratégiu Európa 2020, odkazovali
na medzinárodne uznávané zásady a smernice v oblasti SZP, boli pripravené
v spolupráci s podnikmi a ostatnými zainteresovanými stranami,
berúc do úvahy otázky uvedené v tomto oznámení.
4.8.
Lepšie prispôsobenie európskych a globálnych
prístupov k SZP
EÚ by mala presadzovať európske záujmy v
rámci vytvárania medzinárodnej politiky pre oblasť SZP a zároveň
by mala zaistiť začleňovanie nie medzinárodne uznávaných zásad
a smerníc do svojich vlastných politík pre oblasť SZP.
4.8.1.
Zameriavanie sa na medzinárodne uznávané zásady
a smernice v oblasti SZP
Komisia s cieľom posilniť
rovnejšie podmienky zintenzívni svoju spoluprácu s členskými štátmi,
partnerskými krajinami a relevantnými medzinárodnými fórami v záujme
podpory medzinárodne uznávaných zásad a smerníc a aby posilnila ich
vzájomný súlad. Tento prístup od podnikov EÚ vyžaduje, aby obnovili svoje
úsilie o rešpektovanie týchto zásad a smerníc. Usmernenia OECD sú odporúčaniami, ktoré
vlády adresovali nadnárodným podnikom. Komisia víta skutočnosť, že
krajiny mimo OECD tieto smernice dodržiavajú. Okrem schválenia vlády majú tieto
smernice charakteristický mechanizmus implementácie a sťažností,
sieť vnútroštátnych kontaktných miest, ktoré založili všetky krajiny,
ktoré tieto smernice dodržiavajú, ktorý môže podnikom a ich
zainteresovaným stranám pomôcť pri riešení praktických problémov,
a to aj prostredníctvom mediácie a zmieru. Komisia má v úmysle: 10.
Monitorovať záväzky prijaté európskymi
podnikmi s viac než 1 000 zamestnancami s cieľom
zohľadniť medzinárodne uznávané zásady a usmernenia v oblasti SZP a v
rámci svojich vlastných činností zohľadniť normu ISO 26000
Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti. Komisia vyzýva: B Všetky veľké európske podniky na to, aby sa do roku
2014 zaviazali zohľadniť aspoň jeden z nasledujúcich
súborov zásad a smerníc pri vypracovávaní svojho prístupu k SZP:
iniciatívu OSN Global Compact, usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti
alebo normu ISO 26000 Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti. C Všetky nadnárodné spoločnosti so sídlom
v Európe, aby sa zaviazali do roku 2014 k tomu, že budú rešpektovať
tripartitnú deklaráciu ILO o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov
a sociálnej politiky.
4.8.2.
Zavádzanie hlavných zásad OSN v oblasti
podnikania a ľudských práv[23]
Zásadnou výzvou je zlepšenie súdržnosti
politík EÚ, ktoré sa týkajú oblasti podnikania a ľudských práv.
Lepšie vykonávanie hlavných zásad OSN prispeje k cieľom EÚ týkajúcich
sa konkrétnych otázok o ľudských právach a hlavných pracovných
noriem vrátane práce detí, nútenej práce väzňov, obchodovania
s ľuďmi, rodovej rovnosti, nediskriminácie, slobody združovania
a práva na kolektívne vyjednávanie. Proces zapojenia podnikov
a delegácií EÚ v partnerských krajinách, aktérov miestnej
občianskej spoločnosti, najmä organizácií pre ľudské práva a
obhajcov ľudských práv, umožní lepšie pochopiť výzvy, ktorým
spoločnosti čelia počas pôsobenia v krajinách, v ktorých
si štát neplní povinnosť ochraňovať ľudské práva. Komisia má v úmysle: 11.
Spolupracovať s podnikmi
a so zainteresovanými stranami, aby boli na základe hlavných zásad
OSN v roku 2012 vypracované zásady pre oblasť ľudských práv pre
obmedzený počet relevantných priemyselných odvetví a tiež zásady pre
malé a stredné podniky. 12.
Uverejniť do konca roka 2012 správu
o prioritách EÚ pri zavádzaní hlavných zásad OSN a následne
vydávať pravidelné správy o pokroku.[24] Komisia tiež: D Očakáva od všetkých európskych podnikov, že naplnia
zodpovednosť podnikov týkajúcu sa rešpektovania ľudských práv, tak
ako je to uvedené v hlavných zásadách OSN. E Vyzýva členské štáty EÚ k tomu, aby do konca
roka 2012 vypracovali vnútroštátne plány pre zavedenie hlavných zásad OSN.
4.8.3.
Zdôrazňovanie SZP vo vzťahu
k ostatným krajinám a regiónom vo svete
Medzinárodne uznávané smernice a zásady v
oblasti SZP predstavujú hodnoty, ktoré by mali uznávať krajiny, ktoré chcú
vstúpiť do Európskej únie a Komisia sa preto bude naďalej touto témou
v rámci prístupového procesu zaoberať. Komisia podporuje SZP prostredníctvom svojich
vonkajších politík. Naďalej sa bude prostredníctvom celosvetovej kampane a
doplnkových právnych predpisov zameriavať na ďalšie šírenie
medzinárodne uznávaných smerníc a zásad v oblasti SZP a
umožňovať podnikom EÚ zabezpečiť ich pozitívny vplyv na
zahraničné ekonomiky a spoločnosti. Komisia predloží príslušné návrhy
v oblasti obchodu a rozvoja. Okrem toho v prípade potreby navrhne
prostredníctvom prebiehajúcich dialógov s partnerskými krajinami
a regiónmi diskusiu o SZP . Rozvojová politika
EÚ uznáva potrebu podporovať SZP.[25]
Podporou dodržiavania sociálnych a environmentálnych noriem môžu podniky
EÚ posilniť lepšie riadenie a inkluzívny rast v rozvojových
krajinách. Obchodné modely zamerané na chudobných ako aj na spotrebiteľov,
výrobcov a distributérov pomáhajú maximalizovať vplyv rozvoja.
Hľadanie synergie so súkromným sektorom sa stane čoraz dôležitejším
aspektom v rámci rozvojovej spolupráce EÚ a v rámci reakcie EÚ
na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.
V tomto ohľade môžu prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti
zamestnancov zohrávať podniky dôležitú úlohu. Budúci Európsky
dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc sa môže stať jedným zo
spôsobov lepšieho využívania synergie so súkromným sektorom. Komisia má v úmysle: 13.
Stanoviť spôsoby presadzovania zodpovedného
správania podnikov vo svojich budúcich politických iniciatívach smerujúcich
k inkluzívnejšiemu a udržateľnejšiemu zotaveniu a rastu
v tretích krajinách.
5.
Záver
Komisia bude spolupracovať
s členskými štátmi, podnikmi a ostatnými zainteresovanými
stranami, s cieľom pravidelne monitorovať pokrok a spoločne
zorganizuje revízne zasadnutie, ktoré sa uskutoční do polovice roka
2014. V rámci prípravy na toto zasadnutie Komisia zverejní správu
o vykonávaní akčného plánu uvedeného v tomto oznámení. To si
bude vyžadovať koordinovanejšie pracovné metódy medzi európskym
viacstranným fórom o SZP a zástupcami členských štátov v skupine
na vysokej úrovni pre SZP. V tejto súvislosti Komisia predloží operatívny
návrh do konca roka 2011. Na základe tohto oznámenia by Európska komisia
uvítala diskusiu a záväzky s Radou, Európskym parlamentom, Hospodárskym
a sociálnym výborom, Výborom regiónov, podnikmi a ostatnými zainteresovanými
stranami. Komisia vyzýva predstaviteľov európskej
podnikateľskej sféry vrátane tých z finančného odvetvia, aby do
polovice roka 2012 predložili otvorený a zodpovedný záväzok podporiť
v úzkej spolupráci s verejnými orgánmi a ostatnými zainteresovanými
stranami podstatný nárast počtu podnikov EÚ, ktorí zavedú zodpovedné
správanie podnikov, a stanovili jasné ciele na rok 2015 a 2020. [1] KOM(2001) 366. [2] Správa o európskej konkurencieschopnosti 2008
(KOM(2008) 774) a sprievodný pracovný dokument Komisie
SEK(2008) 2853. [3] Niekoľko hlavných iniciatív stratégie Európa 2020
sa odvoláva na SZP: Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie
KOM(2010) 614, Európska platforma proti chudobe a sociálnemu
vylúčeniu KOM(2010) 758, Program pre nové zručnosti a nové
pracovné miesta KOM(2010) 682, Mládež v pohybe KOM(2010) 477
a Akt o jednotnom trhu KOM(2011) 206. Okrem toho má Únia
inovácií KOM(2010) 546) za cieľ zvýšiť schopnosť podnikov
riešiť spoločenské výzvy prostredníctvom inovácie a účasť
podnikov zohráva hlavnú úlohu pri dosahovaní cieľov hlavnej iniciatívy
„Európa efektívne využívajúca zdroje“ KOM (2011)21 a KOM(2011)571. [4] Rada pre životné prostredie, 5. decembra 2008. Rada pre
životné prostredie, 20. decembra 2010, Rada pre zahraničné veci, 14. júna 2010,
uznesenie Európskeho parlamentu, 13. marca 2007 (P6_TA(2007)0062), uznesenie
Európskeho parlamentu, 8. júna 2011 (P7_TA (2011)0260) [5] Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie
KOM(2010)614 [6] KOM(2011)206 [7] KOM(2001) 366. [8] KOM(2006) 136. [9] Odhaduje sa, že z týchto organizácii tvoria podniky
približne 80 %. [10] Napríklad: rodová rovnosť, zodpovedné riadenie
dodávateľského reťazca a zlepšovanie dialógu s investormi
týkajúce sa nefinančnej činnosti spoločností. Pozri www.csreurope.org/pages/en/toolbox.html [11] „Sociálna zodpovednosť podnikov: Vnútroštátne verejné
politiky v EÚ“, Európska komisia, 2011. [12] „Oznámenie o politikách a dobrovoľníctve
v EÚ: Uznávanie a presadzovanie cezhraničných dobrovoľných
aktivít v EÚ“ KOM(2011) 568. [13] KOM(2011)682. [14] „Priemyselné vzťahy v Európe v roku 2010“,
kapitola 6.3.4, Európska komisia, generálne riaditeľstvo pre
zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie, 2011. [15] „Úloha
nadnárodných podnikových dohôd v kontexte zvyšujúcej sa medzinárodnej
integrácie“ KOM(2008) 419 v konečnom
znení. [16] Napríklad: Maloobchodné fórum pre trvalú
udržateľnosť; Platforma EÚ pre stravu, telesnú aktivitu
a zdravie; Kampaň o podnikoch a biodiverzite; proces
podnikovej zodpovednosti vo farmaceutickom priemysle; Európsky okrúhly stôl pre
potraviny a trvalo udržateľnú produkciu; Univerzitno-podnikové fórum;
Reklamný okrúhly stôl a Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu. [17] Rok 2012 je Európskym rokom aktívneho starnutia. [18] Smernica 2005/29/ES. [19] Pozri medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe
práva 2003/C 321/01 a oznámenie Komisie „Lepšia právna úprava pre rast
a zamestnanosť v Európskej únii“ KOM(2005) 97. [20] „Sociálne nakupovanie – Príručka na
zohľadňovanie sociálnych aspektov pri verejnom obstarávaní“, Európska
komisia, 2011. [21] Štvrtá smernica o ročnej účtovnej závierke
2003/51/ES vyžaduje od podnikov, aby vo svojich výročných správach
zverejňovali informácie o životnom prostredí a zamestnancoch v
rozsahu nevyhnutnom pre pochopenie vývoja spoločnosti, výkonnosti alebo
pozície spoločnosti. Všetky členské štáty sa dohodli na tom, že sa
táto požiadavka nebude vzťahovať na malé a stredné podniky. [22] CorporateRegister.com [23] Hlavné zásady OSN sa týkajú troch pilierov: povinnosti štátu
rešpektovať ľudské práva, zodpovednosti podnikov rešpektovať
ľudské práva a potreby prístupu k účinnej náprave. [24] V tejto súvislosti sa zohľadnia správy, ktoré
uverejnila Európska komisia o právnom rámci pre ľudské práva
a životné prostredie a ktoré sa vzťahujú na podniky EÚ, keď
pôsobia mimo EÚ (2010), a o zodpovednom riadení dodávateľského
reťazca (2011). [25] Európsky konsenzus o rozvoji, 2005.