EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011DC0571
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Roadmap to a Resource Efficient Europe
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje
/* KOM/2011/0571 v konečnom znení */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje /* KOM/2011/0571 v konečnom znení */
OBSAH 1........... Výzvy a príležitosti pre
Európu........................................................................................ 2 2........... Európa efektívne využívajúca zdroje................................................................................ 4 3........... Transformácia hospodárstva........................................................................................... 5 3.1........ Udržateľná spotreba a výroba......................................................................................... 6 3.2........ Zmena odpadu na zdroje................................................................................................ 9 3.3........ Podpora výskumu a inovácie......................................................................................... 10 3.4........ Environmentálne škodlivé dotácie a
dosiahnutie vyvážených cien.................................... 11 4........... Prírodný kapitál
a ekosystémové služby......................................................................... 13 4.1........ Ekosystémové služby.................................................................................................... 13 4.2........ Biodiverzita.................................................................................................................. 14 4.3........ Nerasty a kovy............................................................................................................. 15 4.4........ Voda............................................................................................................................ 15 4.5........ Vzduch......................................................................................................................... 16 4.6........ Krajina a pôda............................................................................................................. 17 4.7........ Morské zdroje.............................................................................................................. 19 5........... Kľúčové odvetvia......................................................................................................... 21 5.1........ Riešenie problematiky potravín...................................................................................... 21 5.2........ Oprava budov.............................................................................................................. 22 5.3........ Zabezpečenie efektívnej mobility................................................................................... 23 6........... Riadenie a monitorovanie.............................................................................................. 24 6.1........ Nový prístup k opatreniam v
oblasti efektívneho využívania zdrojov............................... 24 6.2........ Podpora efektívneho využívania
zdrojov v medzinárodnom meradle............................... 26 6.3........ Zlepšenie zabezpečenia výhod
vyplývajúcich z environmentálnych opatrení EÚ............... 27 7........... Záver........................................................................................................................... 27 Príloha: Efektívne využívanie zdrojov –
prepojenia medzi odvetviami a zdrojmi a príslušné politické
iniciatívy EÚ 29
1.
Výzvy a príležitosti pre Európu
Európa po mnoho
desaťročí zaznamenávala nárast blahobytu a zlepšovanie životných podmienok na
základe intenzívneho využívania zdrojov. V súčasnosti však čelí dvojakej
výzve, a to stimulovať rast potrebný na zabezpečenie pracovných miest a
blahobytu občanov a zaistiť, aby kvalita tohto rastu viedla k udržateľnej
budúcnosti. V záujme riešenia týchto problémov tak, aby sa zmenili na
príležitosti, bude musieť naše hospodárstvo v rámci jednej generácie prejsť
zásadnou zmenou, a to v oblasti energetických, priemyselných,
poľnohospodárskych, rybolovných a dopravných systémov, a v správaní
výrobcov a spotrebiteľov. Príprava na túto zmenu včasným, predvídateľným a
kontrolovaným spôsobom nám umožní ďalej rozvíjať náš blahobyt a dobré životné
podmienky a zároveň znížiť mieru a vplyv využívania našich zdrojov. V 20. storočí sa
vo svete zvýšila spotreba fosílnych palív o 12-násobok a ťažba nerastných
surovín stúpla 34-násobne. V súčasnosti každý človek v EÚ spotrebuje 16 ton
materiálu ročne, z čoho 6 ton sa premrhá a polovica z nich skončí na
skládke. Trendy však naznačujú, že éra bohatých a lacných zdrojov sa
končí. Podniky čelia rastúcim nákladom na
základné suroviny a nerasty, ich nedostatok a nestálosť cien má
škodlivý vplyv na hospodárstvo. Zdroje nerastov, kovov a energie, ako aj
zásoby rýb, dreva, vody, úrodnej pôdy, čistého vzduchu, biomasy
a biodiverzity sú pod tlakom, rovnako ako stabilita klimatického systému. Kým dopyt po potravinách, krmivách a vláknach
sa do roku 2050 môže zvýšiť o 70 %, 60 % najväčších svetových
ekosystémov, ktoré pomáhajú vytvárať tieto zdroje, už bolo znehodnotených alebo
sa využíva neudržateľným spôsobom. Ak budeme pokračovať vo využívaní zdrojov
v takejto miere, do roku 2050 budeme celkovo potrebovať viac ako dve
planéty, ktoré by nás uživili, pričom túžba mnohých ľudí po lepšej kvalite
života nebude naplnená. Náš hospodársky
systém stále podporuje neefektívne využívanie zdrojov tým, že niektoré predáva
za nižšiu cenu, ako sú skutočné náklady. Svetová
obchodná rada pre udržateľný rozvoj odhaduje, že do roku 2050 budeme potrebovať
4- až 10-násobné zvýšenie efektívneho využívania zdrojov, pričom dôležité
zlepšenia treba vykonať už do roku 2020. Niektoré dynamické podniky si
uvedomujú výhody produktívnejšieho využívania zdrojov, ale mnohé spoločnosti
a spotrebitelia si ešte neuvedomili rozsah a naliehavosť potrebných
zmien. Podpora efektívneho využívania zdrojov je
podnikateľsky zmysluplná a mala by podnikom pomôcť zlepšiť ich
konkurencieschopnosť a ziskovosť. Predstavuje preto neoddeliteľnú súčasť agendy
EÚ pre konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle. Takisto prispieva k
zaisteniu udržateľného zotavenia sa z hospodárskej krízy a môže posilniť
zamestnanosť. Táto
zmena si bude vyžadovať politický rámec, ktorý vytvára
rovnaké podmienky, odmeňuje inováciu a efektívne využívanie zdrojov, čím
vytvára hospodárske príležitosti a zlepšuje bezpečnosť dodávok
prostredníctvom zmeny dizajnu výrobkov, udržateľného riadenia environmentálnych
zdrojov, väčšej miery opätovného využívania, recyklácie a náhrady materiálov
a úspory zdrojov. Na oddelenie rastu od
využívania zdrojov a uvoľnenie týchto nových zdrojov rastu je potrebná
súdržnosť a integrácia v rámci politík, ktoré formujú naše
hospodárstvo a náš životný štýl. Opatrenia v oblasti zmeny klímy už
otvorili cestu k oddeleniu rastu od využívania uhlíka. Stratégia Európa 2020 a jej hlavná
iniciatíva s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje[1] vedú EÚ na cestu k tejto
transformácii. V rámci tejto hlavnej
iniciatívy vznikla požiadavka vypracovať plán s cieľom „stanoviť
strednodobé a dlhodobé ciele a prostriedky [potrebné] na ich
dosiahnutie“. Tento plán vychádza
z ostatných iniciatív v rámci tej hlavnej, najmä z politických
úspechov v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva, dopĺňa ich a berie do
úvahy pokrok dosiahnutý v roku 2005 v rámci tematickej stratégie
trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov[2] a stratégie EÚ pre trvalo
udržateľný rozvoj. Tento plán by sa mal vnímať
aj v súvislosti s celosvetovým úsilím o dosiahnutie prechodu na
ekologické hospodárstvo[3].
Opiera sa o rozsiahle množstvo zdrojov, ktoré sú uvedené v priloženom
pracovnom dokumente útvarov Komisie vrátane správy Európskej environmentálnej
agentúry o stave európskeho životného prostredia a jeho vyhliadkach
do budúcnosti.
2.
Európa efektívne využívajúca zdroje
Návrh plánu Vízia: Do roku 2050 hospodárstvo EÚ
rastie spôsobom, ktorý rešpektuje obmedzenosť zdrojov a hranice možností
planéty, čím prispieva k celosvetovej transformácii hospodárstva. Naše hospodárstvo je konkurencieschopné, inkluzívne
a poskytuje vysokú životnú úroveň s oveľa menším vplyvom na životné
prostredie. Všetky zdroje sú riadené
udržateľným spôsobom, a to od surovín až po energiu, vodu, vzduch, krajinu
a pôdu. Ciele v oblasti zmeny klímy
boli dosiahnuté, kým biodiverzita a ekosystémové služby, ktoré sa zakladajú
na klimatických podmienkach, sú chránené, cenené a výrazne obnovené. Spôsob, ako
dosiahnuť túto víziu, je rozvoj efektívneho využívania zdrojov. Tento spôsob umožňuje, aby sa v rámci
hospodárstva vytváralo viac za menej, poskytovala väčšia hodnota
pri menšom vstupe, využívali zdroje trvalo udržateľným spôsobom a aby
sa minimalizoval vplyv na životné prostredie. V praxi
to znamená, že zásoby všetkých environmentálnych aktív, ktoré EÚ využíva, alebo
zdroje, ktoré dodáva do celého sveta, sú bezpečné a riadené so zreteľom na
maximálne trvalo udržateľné výnosy. Takisto
bude nevyhnutné znížiť objem komunálneho odpadu takmer na nulu a obnoviť
ekosystémy, pričom je potrebné pochopiť systémové riziká pre hospodárstvo
vyplývajúce zo životného prostredia a predchádzať im. Bude potrebná nová vlna inovácií. Tento plán
stanovuje ciele, ktoré poukazujú na to, čo bude potrebné na zaistenie
efektívneho využívania zdrojov a udržateľného rastu. Každá časť následne
opisuje opatrenia, ktoré je v krátkodobom horizonte potrebné prijať na
spustenie tohto procesu. Tento
plán stanovuje rámec, ktorý vysvetľuje, ako sa politiky
navzájom prelínajú a ako medzi sebou súvisia, na základe ktorého bude
v budúcnosti možné navrhovať opatrenia a jednotne ich vykonávať. Vzájomné prepojenia medzi kľúčovými odvetviami
a zdrojmi a ich súvisiacimi politickými iniciatívami EÚ sa uvádzajú
v tabuľke prílohy. Pre všetky dôležité
opatrenia a potenciálne ciele bude ešte pred predložením podrobných návrhov
vypracované posúdenie vplyvu[4]. Dosiahnutie pokroku
a jeho meranie Na meranie pokroku v
oblasti zlepšovania efektívneho využívania zdrojov bude potrebné stanoviť jasné
a ľahko pochopiteľné ukazovatele. V rámci tohto
plánu sa navrhuje nový prístup k opatreniam v oblasti efektívneho
využívania zdrojov vrátane procesu, do ktorého sú zapojené všetky kľúčové
subjekty, s cieľom prediskutovať a schváliť do konca roka 2013
ukazovatele a ciele. Tento proces je podrobnejšie
opísaný v kapitole 6. Na to, aby bolo možné
začať tento proces, sa predbežne vytvoria dve úrovne ukazovateľov[5]: (1)
predbežný hlavný ukazovateľ – „produktivita
zdrojov“ – na meranie hlavného cieľa tohto plánu, ktorým je zlepšenie
hospodárskej výkonnosti so súčasným zmiernením zaťaženia prírodných zdrojov; (2)
séria doplňujúcich ukazovateľov kľúčových
prírodných zdrojov, ako sú voda, krajina, suroviny a uhlík, ktorých cieľom
bude zohľadniť celkovú spotrebu týchto zdrojov v EÚ. Prekonanie
prekážok EÚ a jej
členské štáty by sa mali snažiť odstrániť prekážky, ktoré brzdia efektívne
využívanie zdrojov, a vytvoriť tak správny súbor stimulov pre rozhodnutia
týkajúce sa výroby a spotreby. Na tento
účel bude potrebné: –
zamerať sa na trhy a ceny, dane
a dotácie, ktoré neodrážajú skutočné náklady na využívané zdroje
a vedú hospodárstvo neudržateľnou cestou, –
podporovať dlhodobejšie inovačné myslenie
v oblasti obchodu, financií a politík, ktoré povedie k prijatiu
nových udržateľných postupov a podnieteniu nových objavov v oblasti
inovácií a k rozvoju pokrokovej nákladovo efektívnej regulácie, –
uskutočniť výskum zameraný na odstránenie medzier
v našich vedomostiach a zručnostiach a poskytovať správne
informácie a školenie, –
riešiť problémy v oblasti medzinárodnej
konkurencieschopnosti a snažiť sa dosiahnuť zhodu s medzinárodnými
partnermi, aby bolo možné vydať sa podobným smerom.
3.
Transformácia hospodárstva
Transformácia hospodárstva na hospodárstvo
s efektívnym využívaním zdrojov prispeje k zvýšeniu
konkurencieschopnosti a prinesie nové zdroje rastu a zamestnanosti
prostredníctvom úspor nákladov vďaka vyššej účinnosti, komercializácie inovácií
a lepšieho riadenia zdrojov počas ich celého životného cyklu. Vyžaduje si
to politiky, ktoré uznávajú vzájomné prepojenie medzi hospodárstvom, blahobytom
a prírodným kapitálom a ktoré sa snažia odstrániť prekážky brániace
zlepšeniu efektívneho využívania zdrojov, pričom poskytujú spravodlivý, pružný,
predvídateľný a súdržný základ pre prevádzku podnikov. Zdroj: Európska
environmentálna agentúra (EEA)
3.1.
Udržateľná spotreba a výroba
3.1.1. Zdokonaľovanie výrobkov a zmena modelov spotreby Zmena modelov
spotreby súkromných a verejných odberateľov pomôže podnietiť efektívne
využívanie zdrojov a často môže viesť k priamym úsporám čistých
nákladov. Na druhej strane môže pomôcť zvýšiť
dopyt po službách a výrobkoch efektívnejšie využívajúcich zdroje. Sú potrebné presné informácie založené na vplyve
životného cyklu a nákladoch na využívanie zdrojov, aby pomohli pri
prijímaní rozhodnutí v oblasti spotreby. Spotrebitelia
môžu ušetriť náklady tým, že budú predchádzať tvorbe odpadu a kupovať
výrobky, ktoré sú trvácne alebo ktoré možno jednoducho opraviť alebo
recyklovať. Nové podnikateľské modely,
v rámci ktorých sa výrobky skôr prenajímajú ako kupujú, môžu prispieť
k uspokojeniu potrieb spotrebiteľov používaním výrobkov s menším
životným cyklom. Vnútorný trh
a trhové nástroje zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní rámca pre trhy
zameraného na odmeňovanie ekologickejších výrobkov. V prípade
väčšieho množstva výrobkov a služieb by sa mal zvážiť prístup založený na
využívaní dobrovoľných aj povinných opatrení, ako napr. v rámci iniciatív
vedúcich trhov EÚ a smernice o ekodizajne, a mali by sa zahrnúť
kritériá týkajúce sa efektívnejšieho využívania zdrojov. Ukázalo sa však,
že v niektorých prípadoch môže úspora nákladov vyplývajúca zo zlepšenia
účinnosti technológií v skutočnosti viesť k väčšej spotrebe
obyvateľstva. Tento jav, známy ako „opačný
efekt“, treba očakávať a musí sa s ním počítať pri vytváraní politík
a stanovovaní cieľov. Cieľ: Do roku 2020 budú mať občania
a orgány verejnej správy správne stimuly, aby si prostredníctvom vhodných
cenových signálov a transparentných informácií vzťahujúcich sa
na životné prostredie vyberali výrobky a služby vyznačujúce sa
najefektívnejším využívaním zdrojov. Ich
nákupné voľby budú spoločnosti podnecovať k inovácii a dodávaniu
tovarov a služieb vyznačujúcich sa efektívnejším využívaním zdrojov. Stanovili sa minimálne normy pre vplyv na životné
prostredie s cieľom odstrániť z trhu výrobky vyznačujúce sa najnižšou
mierou efektívneho využívania zdrojov a spôsobujúce najväčšie znečistenie.
Prevláda vysoký spotrebiteľský dopyt po udržateľnejších výrobkoch
a službách. 3.1.2. Podpora efektívnej výroby Európa má najvyšší podiel čistého dovozu
zdrojov na osobu vo svete a jej otvorené hospodárstvo do značnej miery
závisí od dovozu surovín a energie. Bezpečný
prístup k zdrojom je čoraz strategickejšou hospodárskou otázkou, zatiaľ čo
prípadný nepriaznivý sociálny a environmentálny vplyv na tretie krajiny
tvorí ďalší problém. V roku 2007
predstavovalo celkové množstvo materiálu použitého priamo v hospodárstve
EÚ viac ako 8 miliárd ton. Toto množstvo
by sme mohli znížiť a zároveň zvýšiť výrobu a konkurencieschopnosť[6].
Okrem toho, zlepšením opätovného využívania surovín na základe väčšej
„priemyselnej symbiózy“ (prípad, keď sa odpad niektorých firiem využíva ako
zdroj pre iné firmy) by sa v celej EÚ mohlo ušetriť 1,4 miliardy EUR
ročne a mohli by sa docieliť tržby vo výške 1,6 miliardy EUR[7]. Hoci mnoho firiem už prijalo opatrenia na
zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov, je potrebné ešte veľa zlepšiť. Týka sa to najmä iných ako kľúčových obchodných
oblastí, napríklad v prípade, keď efektívne využívanie energie alebo vody
nie je kľúčové pre činnosť podniku. Mnohí
nedokážu šetriť zdroje z dlhodobého hľadiska z dôvodu krátkodobého horizontu,
ktorý podporuje súčasná podniková prax v oblasti výkazníctva. Firmy, ktoré už začínajú investovať do efektívneho
využívania zdrojov, by mali mať prospech z pokroku v oblasti znalostí
a inovácií. Výmena informácií o spôsoboch dosiahnutia
efektívneho využívania zdrojov medzi partnermi v rámci hodnotových
reťazcov a všetkých odvetví vrátane malých a stredných podnikov (MSP)
môže prispieť k predchádzaniu vzniku odpadov, podporiť inováciu
a vytvoriť nové trhy. Vyhýbanie sa, ak je to možné, používaniu nebezpečných
chemických látok a podpora ekologickej chémie pomáhajú chrániť kľúčové zdroje,
ako sú pôda a voda, a zaistiť bezpečnosť, jednoduchšiu dostupnosť
a menšiu nákladnosť iných zdrojov, ako sú materiály, pokiaľ ide o ich
recykláciu a opätovné využitie. Postup manipulácie s chemickými
látkami plne podporovaný vykonávaním nariadenia REACH pomôže stanoviť
príležitosti na nahradenie nebezpečných chemických látok bezpečnejšími
a technologicky a ekonomicky prijateľnejšími alternatívami. Cieľ: Do roku 2020 budú zavedené
trhové a politické stimuly odmeňujúce investície podnikov do efektívnosti. Tieto stimuly podnietili nové inovácie
v oblasti výrobných postupov založených na efektívnom využívaní zdrojov,
ktoré sa vo veľkej miere používajú. Všetky
spoločnosti a ich investori môžu merať a hodnotiť svoju efektívnosť
využívania zdrojov počas životného cyklu. Hospodársky
rast a blahobyt sú oddelené od vstupu zdrojov a pochádzajú skôr zo
zvýšenia hodnoty výrobkov a súvisiacich služieb. Komisia s cieľom
ďalej podporiť udržateľnú spotrebu a výrobu: ·
zvýši požiadavky na ekologické
verejné obstarávanie pre výrobky s významným vplyvom na životné prostredie;
posúdi, v akých prípadoch by sa ekologické verejné obstarávania mohlo prepojiť
s projektmi financovanými EÚ a podporí spoločné verejné obstarávanie a siete
úradníkov v oblasti verejného obstarávania na podporu ekologického verejného
obstarávania (v roku 2012), ·
zavedie spoločný metodický
postup, ktorý členským štátom a súkromnému sektoru umožní posúdiť, zobraziť a
porovnať environmentálnu výkonnosť výrobkov, služieb a spoločností, pričom sa
bude vychádzať z komplexného posúdenia environmentálneho vplyvu v priebehu ich
životného cyklu („ekologická stopa“) (v roku 2012), ·
zameria sa na ekologickú stopu
výrobkov na základe prebiehajúceho posúdenia platného na rok 2012 a konzultácií
so zainteresovanými stranami, ako aj prostredníctvom stanovenia požiadaviek v
rámci smernice o ekodizajne s cieľom posilniť efektívnosť využívania zdrojov
pri výrobkoch (napr. opakované využitie/zužitkovateľnosť/recyklácia,
recyklovaný obsah, trvanlivosť), a prostredníctvom rozšírenia pôsobnosti
smernice o ekodizajne na iné ako energeticky významné výrobky (v roku 2012), ·
zabezpečí lepšie pochopenie
správania spotrebiteľov a poskytne lepšie informácie o ekologickej stope
výrobkov vrátane prevencie používania zavádzajúcich tvrdení a zlepšenia schémy
udeľovania environmentálnej značky (v roku 2012), ·
podporí vytváranie sietí a
výmenu osvedčených postupov medzi agentúrami realizujúcimi schémy efektívneho
využívania zdrojov pre MSP (priebežne). Členské štáty by od
roku 2012 mali spolu s Komisiou posúdiť: ·
možnosti zvýšenia trhových
odmien pre skutočne ekologické výrobky; ·
opatrenia na rozšírenie
zodpovednosti výrobcov za celý životný cyklus výrobkov, ktoré vyrábajú (a to aj
prostredníctvom nových obchodných modelov, usmernení týkajúcich sa režimu
spätného odberu a recyklácie a podpory opráv); ·
opatrenia zamerané na
optimalizáciu efektívnosti využívania zdrojov pri balení. Členské štáty
by mali: ·
zaviesť stimuly, ktoré väčšinu spoločností
podnietia, aby systematicky merali, posudzovali a zlepšovali svoju
efektívnosť využívania zdrojov (priebežne), ·
pomáhať spoločnostiam, aby navzájom spolupracovali
s cieľom čo najlepšie využiť odpad a vedľajšie produkty, ktoré
vyrábajú (napr. využívaním priemyselnej symbiózy) (priebežne), ·
zabezpečiť dostupnosť poradenstva a podpory
pre MSP s cieľom pomôcť určiť a zlepšiť ich efektívnosť vo využívaní
zdrojov a udržateľné využívanie surovín (priebežne), ·
spolupracovať s Komisiou s cieľom zabezpečiť,
aby boli do roku 2020 všetky relevantné látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy
zaradené do zoznamu kandidátskych látok podľa nariadenia REACH (priebežne).
3.2.
Zmena odpadu na zdroje
V Európskej
únii každý rok vyhodíme 2,7 miliardy ton odpadu, z čoho 98 miliónov
ton tvorí nebezpečný odpad. V priemere
len 40 % nášho pevného odpadu sa opätovne využíva alebo recykluje, zvyšok
odpadu končí na skládkach alebo v spaľovniach. Celková
produkcia odpadu v EÚ je stabilná, avšak produkcia určitých typov odpadu,
ako je stavebný a demolačný odpad, splašky a námorný odpad, sa
neustále zvyšuje. Očakáva sa, že len odpad
z elektrických a elektronických zariadení sa v rokoch 2008 až 2014
zvýši zhruba o 11 %. V niektorých
členských štátoch sa recykluje viac ako 80 % odpadu, čo poukazuje na
možnosti využitia odpadu ako jedného z kľúčových zdrojov EÚ. Zlepšenie nakladania s odpadmi vedie
k lepšiemu využívaniu zdrojov, môže prispieť k otvoreniu nových trhov
a pracovných príležitostí a zároveň znížiť závislosť od dovozu
surovín a znížiť vplyv na životné prostredie. Ak sa má odpad stať zdrojom, ktorý sa začlení
späť do hospodárstva ako surovina, je potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť
opätovnému využitiu a recyklácii. Kombinácia
politík by pomohla vytvoriť hospodárstvo založené na úplnej recyklácii vrátane
dizajnu výrobkov, ktorý zahŕňa koncepciu životného cyklu, lepšej spolupráce
všetkých trhových subjektov v rámci hodnotového reťazca, lepších procesov
zhromažďovania, vhodného regulačného rámca, stimulov na predchádzanie vzniku
odpadov a recykláciu, ako aj verejných investícií do moderných zariadení
na nakladanie s odpadmi a vysoko kvalitnú recykláciu. Cieľ: Do roku 2020 sa s odpadmi nakladá ako so zdrojmi. Klesá objem odpadu vyprodukovaného na jedného
obyvateľa. Recyklácia a opätovné
využívanie odpadu sú pre verejných aj súkromných činiteľov hospodársky
výhodnými možnosťami na základe rozsiahleho separovaného zberu a rozvoja
funkčných trhov pre druhotné suroviny. Recykluje
sa viac materiálu vrátane materiálu, ktorý má významný vplyv na životné
prostredie, ako aj kľúčových surovín. Právne
predpisy o odpadoch sa v plnej miere vykonávajú. Nelegálna preprava odpadu bola odstránená. Energetické využitie je obmedzené na
nerecyklovateľný materiál, skládkovanie prakticky už viac neexistuje a je
zaistená vysoko kvalitná recyklácia. Komisia: ·
podporí trh s druhotnými surovinami
a dopyt po recyklovaných materiáloch prostredníctvom hospodárskych
stimulov a rozvoja kritérií na ukončenie vlastností odpadu (v roku 2013/2014), ·
preskúma existujúce ciele v oblasti prevencie,
opätovného využitia, recyklácie, obnovy a odklonu od využívania skládok
s cieľom dospieť k hospodárstvu založenému na opätovnom využívaní
a recyklovaní s takmer nulovým komunálnym odpadom (v roku 2014), ·
posúdi zavedenie minimálnych podielov recyklovaného
materiálu, kritérií životnosti a opätovného využitia, ako aj rozšírenie
zodpovednosti výrobcov za kľúčové výrobky (v roku 2012), ·
posúdi oblasti, v ktorých by sa mohli
zosúladiť právne predpisy o rôznych tokoch odpadu s cieľom zlepšiť
súdržnosť (v roku 2013/2014), ·
bude v rámci EÚ spolu s medzinárodnými
partnermi naďalej pracovať na odstránení nezákonnej prepravy odpadu
s osobitným zameraním na nebezpečný odpad, ·
zabezpečí, aby verejné prostriedky z rozpočtu
EÚ boli prednostne vyčlenené na činnosti nachádzajúce sa na vyšších miestach
v rámci hierarchie spôsobu nakladania s odpadom, ako sa uvádza
v rámcovej smernici o odpadoch (napr. uprednostniť recyklačné
zariadenia pred likvidáciou odpadu) (v roku 2012/2013), ·
uľahčí výmenu osvedčených postupov v oblasti
zberu a spracovania odpadu medzi členskými štátmi a vypracuje
opatrenia zamerané na účinnejší boj proti porušovaniu pravidiel EÚ v
oblasti odpadov (v roku 2013/2014). Členské štáty by mali: ·
zabezpečiť úplné vykonávanie
acquis EÚ v oblasti odpadu vrátane minimálnych cieľov, a to prostredníctvom
svojich vnútroštátnych stratégií na predchádzanie vzniku odpadu a nakladanie s
odpadom (priebežne).
3.3.
Podpora výskumu a inovácie
Prechod na ekologické a nízkouhlíkové
hospodárstvo si vyžaduje veľkú mieru inovácie, a to od malých postupných
zmien až po veľké technologické zvraty. Zároveň potrebujeme komplexnejšiu
a dôveryhodnejšiu vedomostnú základňu o tom, ako prírodné systémy
reagujú na rôzne tlaky, ktoré na ne vyvíjame. Základný a aplikovaný výskum
by mal identifikovať problémy a viesť opatrenia vrátane výskumu
spoločenských vied s cieľom rozvíjať naše vedomosti týkajúce sa správania. Na spustenie tohto tlaku v oblasti
výskumu a inovácií je potrebné zaviesť správny súbor stimulov, aby
súkromný sektor viac investoval do výskumu a inovácií v oblasti
efektívneho využívania zdrojov. Opatrenia na strane dopytu pomôžu trhom
v oblasti stavebníctva vytvoriť stimuly pre ekologické inovácie. Jasné
rámcové podmienky sú nevyhnutné na zvýšenie istoty investorov a lepší
prístup k finančným prostriedkom zo strany spoločností vykonávajúcich
ekologické investície, ktoré sa považujú za rizikovejšie alebo ktoré majú
dlhšiu dobu návratnosti. Cieľ: Do roku 2020 vedecké objavy a trvalé úsilie
o inováciu výrazne zlepšili to, ako chápeme, riadime, znižujeme
využívanie, opätovne využívame, recyklujeme, nahrádzame, zabezpečujeme
a hodnotíme zdroje. Bolo to možné vďaka
podstatnému zvýšeniu investícií, súdržnosti pri riešení spoločenských problémov
súvisiacich s efektívnosťou využívania zdrojov, zmenou klímy
a odolnosťou, ako aj prínosov z inteligentnej špecializácie
a spolupráce v rámci európskeho výskumného priestoru. Členské štáty a Komisia: ·
vytvoria vhodný rámec a stanovia súbor
stimulov na podporu investícií súkromného sektora do výskumu a inovácií na
zabezpečenie efektívneho využívania zdrojov (priebežne). Komisia: ·
vytvorí partnerstvá v oblasti inovácií na
dosiahnutie cieľov efektívneho využívania zdrojov (napr. cieľov vzťahujúcich sa
na vodu, suroviny, produktívne a udržateľné poľnohospodárstvo) (od roku 2011), ·
bude rozvíjať spoločné technologické iniciatívy
alebo iné formy verejno-súkromných partnerstiev, ako aj iniciatívy spoločného
plánovania, ktoré zjednocujú národné úsilie v oblasti výskumu týkajúce sa
efektívneho využívania zdrojov (priebežne), ·
odstráni prekážky ekologickej inovácie (v roku 2011), ·
zameria finančné prostriedky Únie vyčlenené na
výskum (EÚ Horizont 2020) na kľúčové ciele efektívneho využívania zdrojov,
a to podporou inovačných riešení pre tieto oblasti: udržateľná energetika,
doprava a stavebníctvo, riadenie prírodných zdrojov, zachovanie
ekosystémových služieb a biodiverzity, poľnohospodárstvo efektívne využívajúce
zdroje a širšie biologické hospodárstvo, ťažba surovín šetrná
k životnému prostrediu, recyklácia, opätovné využitie, nahradenie
materiálov s výrazným vplyvom na životné prostredie alebo vzácnych surovín,
inteligentnejší dizajn, ekologická chémia a biologicky rozložiteľné plasty
s menším vplyvom na životné prostredie. Členské štáty
by mali: ·
zamerať verejné financovanie výskumu na kľúčové
ciele v oblasti efektívneho využívania zdrojov (priebežne).
3.4.
Environmentálne škodlivé dotácie a dosiahnutie
vyvážených cien
Trhové ceny sú hlavným usmernením pre
rozhodovanie pri nákupe a pre investičné rozhodnutia, ale nevyhnutne nemusia
odrážať skutočné náklady využívania zdrojov a ich environmentálny vplyv. Tieto
ceny môžu byť navyše úmyselne narušené environmentálne škodlivými dotáciami zo
strany vlády, ktoré zvýhodňujú určitých spotrebiteľov, používateľov alebo
výrobcov s cieľom zvýšiť ich príjem alebo znížiť ich náklady, pričom však
diskriminujú zodpovedné environmentálne postupy[8]. 3.4.1. Zrušenie
neefektívnych dotácií Rozsah dotácií s potenciálnym nepriaznivým
vplyvom na životné prostredie, najmä v oblasti fosílnych palív, dopravy a
vodných zdrojov, sa celosvetovo odhaduje na 1 bilión USD ročne.
Environmentálne škodlivé dotácie majú za následok vyššiu mieru odpadu, emisií,
ťažby surovín alebo nepriaznivý vplyv na biodiverzitu.
Môžu viesť k neúčinnej praxi a brániť podnikom
v investovaní do ekologických technológií. Takéto
dotácie môžu mať rôznu podobu, napríklad zníženie dane alebo oslobodenie od
dane. Zrušenie environmentálne škodlivých dotácií
môže priniesť hospodárske, sociálne a environmentálne výhody a prispieť
k lepšej konkurencieschopnosti. Členské
štáty už boli v ročnom prieskume rastu 2011[9]
vyzvané, aby zrušili environmentálne škodlivé dotácie s cieľom podporiť
konsolidáciu rozpočtu. V priebehu rušenia
environmentálne škodlivých dotácií môžu byť pre najviac postihnuté hospodárske
odvetvia, regióny a najviac postihnutých pracovníkov alebo na riešenie
problematiky energetickej chudoby potrebné alternatívne opatrenia na
zmiernenie, pričom je potrebné posúdiť vplyv prípadného presunutia výroby do
iných krajín. Cieľ: Do roku 2020 budú zrušené
environmentálne škodlivé dotácie, pričom sa náležite zohľadní vplyv na ľudí
v núdzi. 3.4.2. Úprava cien a
presunutie daňovej záťaže Trh už
signalizuje nedostatok niektorých zdrojov prostredníctvom rastu cien komodít
a podniky čoraz viac čelia naliehavej potrebe úpravy, aby si zachovali
svoju konkurencieschopnosť, najmä v medzinárodnom kontexte. Náklady na externality však stále zostali
nevyriešené a v prípade mnohých zdrojov môžu takéto signály prísť
príliš neskoro na to, aby sa dalo zabrániť ich neudržateľnému využívaniu. Celkové dôsledky zdaňovania majú často vplyv na
ceny takým spôsobom, že sa v oblasti hospodárstva uprednostňuje skôr
využívanie zdrojov než zvýšenie zamestnanosti. Trhové nástroje
zohrávajú pri náprave zlyhania trhu dôležitú úlohu, a to napríklad
zavedením environmentálnej dane, poplatkov, systémov obchodovateľných povolení,
fiškálnych stimulov pre ekologickejšiu spotrebu alebo iných nástrojov. Nové politiky by mali prispieť k zjednoteniu
cien zdrojov, ktoré nie sú na trhu primerane ocenené, ako sú voda, čistý
vzduch, ekosystémy, biodiverzita a morské zdroje.
Možno bude potrebné, aby sa stali súčasťou širšieho prístupu, ktorý
zahŕňa reguláciu, napríklad, keď sú zdroje spoločnými statkami. Upustenie od
zdaňovania miezd na podporu zamestnanosti a hospodárskeho rastu bolo
zdôraznené už v ročnom prieskume rastu za rok 2011[10] a v záveroch
Európskej rady z marca 2011[11]. Takzvané ekologické daňové reformy, ktoré
pozostávajú zo zvýšenia podielu environmentálnych daní a zníženia iných
daní, zohrávajú v tejto súvislosti dôležitú úlohu.
Environmentálne dane môžu tiež zosúladiť úsilie o fiškálnu
konsolidáciu so zjednodušením reštrukturalizácie smerom k hospodárstvu
efektívne využívajúcemu zdroje. Priemerný podiel environmentálnych daní na
celkových daňových príjmoch v EÚ však od roku 1999 vo všeobecnosti klesá,
pričom v roku 2009 dosiahol výšku 6,3 %[12]. Niektoré členské štáty dosiahli prostredníctvom
rôznych opatrení v oblasti reforiem environmentálnej dane podiel príjmov z
environmentálnej dane na celkových daňových príjmoch vo výške viac ako 10 %,
zatiaľ čo si zároveň zachovali fiškálne príjmy a zlepšili konkurencieschopnosti
a energetickú účinnosť. Poukazuje to na skutočnosť, že v kontexte zodpovedného
hospodárskeho rámca je možné presunúť zdaňovanie na environmentálne škodlivé
činnosti. V záujme efektívnejšieho merania prechodu na cenové signály potrebné
na podporu väčšej miery investícií do efektívnejšieho využívania zdrojov, môže
byť potrebný ďalší ukazovateľ, ako napr. efektívna sadzba dane z
environmentálneho znečisťovania alebo využívania zdrojov. Cieľ: Do roku 2020
dosiahnuť výrazný posun od zdaňovania práce k environmentálnemu zdaneniu (okrem
iného prostredníctvom pravidelných úprav reálnych sadzieb), čo povedie k podstatnému
zvýšeniu podielu environmentálnych daní na verejných príjmoch v súlade s
osvedčenými postupmi v členských štátoch. Komisia
s cieľom vyriešiť problematiku environmentálne škodlivých dotácií a lepšieho
stanovovania cien: ·
bude prostredníctvom európskeho semestra
monitorovať napredovanie členských štátov, pokiaľ ide o odporúčania vydané pre
jednotlivé krajiny týkajúce sa daňovej reformy, ktorá od roku 2012 podporí
prechod od zdaňovania práce na zdaňovanie environmentálnych vplyvov a zrušenie
environmentálne škodlivých dotácií, ·
podporí pravidelnú výmenu osvedčených postupov a
partnerských preskúmaní v oblasti reformy environmentálne škodlivých dotácií a
trhových nástrojoch medzi členskými štátmi, najmä v rámci fóra
o trhových nástrojoch a pracovnej skupiny pre daňovú politiku
(priebežne), ·
posúdi, ako bola použitá štátna pomoc pre opatrenia
zamerané na zvýšenie efektívneho využívania zdrojov a do akej miery by sa pri
revízii usmernení o štátnej pomoci mali podporiť ciele v oblasti efektívneho
využívania zdrojov (od roku 2013), ·
bude naďalej pracovať na zlepšovaní ukazovateľov
využívania daní zo znečisťovania a zo zdrojov. Členské štáty by mali: ·
určiť najvýznamnejšie environmentálne škodlivé
dotácie podľa stanovených postupov (do roku 2012), ·
v rámci svojich národných
programov reforiem vypracovať plány a harmonogramy postupného zrušenia
environmentálne škodlivých dotácií a predkladať o nich správy (do roku 2012/2013),
·
presunúť zdaňovanie od
zdaňovania práce na zdaňovanie environmentálnych vplyvov (priebežne), ·
preskúmať svoje fiškálne politiky a nástroje s
cieľom účinnejšie podporiť efektívne využívanie zdrojov a v tejto súvislosti by
mali uvažovať o stimuloch na podporu rozhodnutí spotrebiteľov a opatrení
výrobcov v prospech efektívnosti využívania zdrojov (do roku 2013).
4.
Prírodný kapitál a ekosystémové služby
4.1.
Ekosystémové služby
Naša hospodárska prosperita a blahobyt
závisia od nášho prírodného kapitálu vrátane ekosystémov, ktoré nám poskytujú
tok základných tovarov a služieb, a to od úrodnej pôdy po produktívnu
pôdu a moria, od pitnej vody a čistého vzduchu po opelenie, ochranu
pred povodňami a reguláciu klímy. Mnohé z týchto ekosystémových
služieb sa využívajú tak, akoby ich ponuka bola neobmedzená. Považujú sa za
„bezplatné“ komodity, ich ekonomická hodnota nie je náležite zaúčtovaná na
trhu, a preto sa aj naďalej nadmerne vyčerpávajú alebo znečisťujú, čo
ohrozuje našu dlhodobú udržateľnosť a odolnosť voči environmentálnym
šokom. Až 60 % ekosystémových služieb na našej
planéte sa za posledných 50 rokov poškodilo. V EÚ sa 88 % zásob rýb
loví nad hranicu maximálneho udržateľného výnosu a len 11 %
chránených ekosystémov je v dobrom stave. Na
zabezpečenie dlhodobej dodávky základných ekosystémových tovarov a služieb
musíme náležite oceniť náš prírodný kapitál. Investovanie do prírodného
kapitálu, napríklad ekologickej infraštruktúry, často prináša vyššie výnosy než
zhotovené alebo vyrobené alternatívy s nižšími počiatočnými nákladmi. Cieľ: Orgány
verejnej správy a podniky do roku 2020 náležite ocenia a zohľadnia prírodný
kapitál a ekosystémové služby. Komisia: ·
podporí využívanie inovačných finančných a trhových
nástrojov a preskúma ich ďalší potenciál vrátane možného zavedenia nástroja na
financovanie biodiverzity a platieb za ekosystémové služby s cieľom riešiť problémy
týkajúce sa ekosystémov a biodiverzity na vnútroštátnej a medzinárodnej
úrovni, ako aj na úrovni EÚ, najmä v spolupráci s Európsku investičnou bankou a
prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev (priebežne), ·
predloží návrhy na podporu investícií do prírodného
kapitálu s cieľom plne využiť rastový a inovačný potenciál
ekologickej infraštruktúry a „hospodárstva založeného na obnove prírodného
kapitálu“ prostredníctvom oznámenia o ekologickej infraštruktúre
(v roku 2012) a iniciatívy „zachovanie biodiverzity bez strát“
(v roku 2015). Členské štáty
by spolu s Komisiou mali: ·
preskúmať stav ekosystémov a
ich služieb (do roku 2014), ·
posúdiť ich ekonomickú hodnotu
a podporiť začlenenie týchto hodnôt do systémov účtovníctva a výkazníctva na
úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni (priebežne), ·
spolupracovať s kľúčovými
subjektmi s cieľom podnietiť podniky, aby posúdili svoju závislosť od
ekosystémových služieb na základe platformy EÚ pre podnikanie a biodiverzitu
(priebežne).
4.2.
Biodiverzita
Biodiverzita je základom mnohých našich
ekosystémov a je životne dôležitá pre ich odolnosť. Jej strata môže
oslabiť ekosystém, čím sa ohrozí poskytovanie ekosystémových služieb
a prispeje k väčšej zraniteľnosti ekosystému voči environmentálnym
šokom. Obnovenie narušených ekosystémov je nákladné a zmeny môžu byť
v niektorých prípadoch nezvratné. Odhaduje sa, že do roku 2050 by celosvetové
obchodné príležitosti závislé od biodiverzity a ekosystémových služieb,
ktoré sa na biodiverzite zakladajú, mohli dosiahnuť hodnotu 800 až 2 300 miliárd USD
ročne. V praxi sa však na prevádzkovej
úrovni začína hodnota biodiverzity pri rozhodovaní ešte len zohľadňovať. Ak sa má biodiverzita zachovať, musí sa to stať
bežnou praxou. Nová stratégia EÚ do roku 2020 týkajúca sa
biodiverzity stanovuje hlavné politické nástroje na dosiahnutie tohto cieľa
a zvrátenie trendu straty biodiverzity, ktorej sme boli v posledných
generáciách svedkami. Cieľ: Do
roku 2020 sa strata biodiverzity v EÚ a znehodnocovanie ekosystémových
služieb podľa možnosti zastaví a biodiverzita sa podľa možnosti obnoví. Komisia: ·
výrazne posilní svoje úsilie
o začlenenie ochrany biodiverzity a ekosystémových služieb do
ostatných politík Spoločenstva s osobitným zameraním na poľnohospodárstvo
a rybolov (priebežne). Členské štáty spolu s Komisiou: ·
budú pracovať na dosiahnutí
cieľov stratégie pre biodiverzitu tým, že hodnotu ekosystémových služieb
začlenia do politického rozhodovania (priebežne).
4.3.
Nerasty a kovy
Zlepšenie efektívnosti využívania prírodných
zdrojov, ako sú kovy a nerasty, je dôležitým aspektom efektívneho
využívania zdrojov. Ich špecifickými rizikami vrátane bezpečnosti dodávok sa
zaoberá iniciatíva v oblasti surovín, ako aj politiky v oblasti klímy
a energetiky v rámci hlavnej iniciatívy zameranej na efektívne
využívanie zdrojov, preto sa nimi v tejto časti nebudeme podrobne
zaoberať, hoci sa uznáva vzájomné pôsobenie medzi ich využívaním
a využívaním ostatných zdrojov. Keďže smerujeme k udržateľnému riadeniu
materiálov vychádzajúcemu zo skutočnej spotreby alebo k „hospodárstvu
využívajúcemu odpad“, v ktorom sa odpad stáva zdrojom, bude to mať za následok
efektívnejšie využívanie nerastov a kovov. Opatrenia načrtnuté
v oddiele 3 tohto plánu budú mať priamy vplyv na efektívnosť využívania
nerastov a kovových zdrojov prostredníctvom opatrení zameraných na lepšie
zohľadnenie vplyvov životného cyklu, intenzívnejšie predchádzanie vzniku
odpadu, rozsiahlejšie opätovné využívanie a recykláciu, zlepšenie výskumu
a inovácií a iných opatrení zameraných na zlepšenie trhových štruktúr.
4.4.
Voda
Voda je dôležitým zdrojom pre ľudské zdravie
a základným prvkom pre poľnohospodárstvo, cestovný ruch, priemysel,
dopravu a energetiku. Menšia dostupnosť vody má zásadný vplyv na vodnú
energiu a ochladzovanie jadrových a tepelných elektrární. Dobrý environmentálny stav a zdravie občanov
závisia od kvality a dostupnosti sladkej vody. Jej kvalita a dostupnosť
však neustále klesajú. Zmena klímy pravdepodobne povedie k zvýšeniu
nedostatku vody, ako aj intenzity a frekvencie záplav. Mnohé riečne
systémy a iné vodné útvary v Európe boli zmenené zachytávaním vody,
odvodňovaním a budovaním hrádzí, čo má často za následok nedostatočnú
kvalitu vody a veľmi nepriaznivé ekologické dôsledky, prípadné zdravotné
problémy a obmedzenie priestoru pre prirodzené biotopy. 20 % až 40 % vody sa v Európe
vyplytvá a efektívne hospodárenie s vodou by sa len prostredníctvom
technologického pokroku mohlo zlepšiť o 40 %[13]. Lepší prístup k trvalo
udržateľnému hospodáreniu s vodnými zdrojmi si vyžaduje úzku koordináciu
v rámci politík v oblasti poľnohospodárstva, dopravy, regionálneho
rozvoja a energetiky, ako aj účinnú a spravodlivú cenovú politiku pre
vodu v súlade s požiadavkami rámcovej smernice o vode. Zmeny
v ekosystémoch, vo využívaní pôdy, vo výrobe a v spotrebe vody
a v modeloch jej opätovného využívania by mohli nákladovo efektívnym
spôsobom znížiť nedostatok vody a zabezpečiť jej kvalitu. Cieľ: Do
roku 2020 už budú dávno realizované všetky plány riadenia povodí podľa rámcovej
smernice o vode. Dobrý stav – kvalita, množstvo a použitie – vody bol
do roku 2015 dosiahnutý vo všetkých povodiach riek v EÚ. Vplyv súch
a záplav sa minimalizoval, plodiny sa prispôsobili, zvýšilo sa
zadržiavanie vody v pôde a zefektívnilo sa zavlažovanie. Alternatívne
možnosti dodávok vody sa využívajú len po prijatí všetkých lacnejších možností
úspor. Zachytávanie vody by sa spravidla malo pohybovať pod úrovňou 20 %
dostupných obnoviteľných vodných zdrojov. Komisia: · bude ďalej začleňovať otázky efektívneho využívania zdrojov do politiky v oblasti vodného hospodárstva na základe projektu zameraného na zabezpečenie vodných zdrojov v Európe definovaním nákladovo efektívnej stratégie (priebežne), · posúdi plány riadenia povodí členských štátov s cieľom určiť oblasti, v ktorých je nevyhnutné prijať ďalšie opatrenia (v roku 2011), · posúdi a navrhne (v roku 2012): – ciele v oblasti účinného hospodárenia s vodou a zlepšené opatrenia zamerané na účinné využívanie vody (napr. inteligentné meranie, povinné požiadavky na zariadenia využívajúce vodu, usmernenia pre lepšie opätovné využitie vody, obmedzenie únikov z vodnej infraštruktúry, úspora vody pri zavlažovaní atď.), – lepšie riadenie dopytu pomocou hospodárskych nástrojov (stanovovanie cien, prídel vody) a využívania systémov označovania a certifikácie na meranie vplyvu životného cyklu a skutočného obsahu vody vo výrobkoch, – plánované európske partnerstvo pre inovácie v oblasti vodného hospodárstva. Členské štáty by mali: · stanoviť ciele v oblasti hospodárenia s vodou na rok 2020 na úrovni povodí s primeranými doplňujúcimi opatreniami, ktoré sú založené na spoločnej metodike EÚ, ktorá zohľadňuje rôzne situácie v rámci hospodárskych odvetví a zemepisných oblastí.
4.5.
Vzduch
Čistý vzduch je vzácny zdroj. Niektoré normy kvality ovzdušia boli
v najhustejšie obývaných oblastiach EÚ vysoko prekročené, najmä pokiaľ ide
o najproblematickejšie znečisťujúce látky, ako sú tuhé častice, prízemný
ozón a oxid dusičitý. Napriek značnému
úsiliu o zníženie škodlivých emisií spôsobuje súčasná koncentrácia jemných
častíc 500 000 predčasných úmrtí ročne[14] v EÚ a v jej bezprostrednom
susedstve. Iné štúdie ukázali, že počet ušlých
pracovných dní z dôvodu ochorenia spôsobeného znečistením ovzdušia je
vyšší ako počet pracovných dní potrebných na financovanie dodatočných opatrení
zameraných na znižovanie emisií znečisťujúcich látok. Ekosystémy a poľnohospodárstvo takisto do
veľkej miery trpia vplyvmi prenášanými vzduchom, ako napr. acidifikáciou,
eutrofizáciou a poškodením rastlín ozónom. Ročné
hospodárske náklady sa na rok 2020 odhadujú na 537 miliárd EUR[15]. Lepšie vykonávanie existujúcich právnych
predpisov a nové, vedecky podložené normy by pomohli pri riešení týchto
problémov a riadení inovácií. S primeraným
načasovaním tak možno zabezpečiť prínos z prechodu na nízkouhlíkové
hospodárstvo v podobe kvalitného ovzdušia. Dôležité sú aj ďalšie opatrenia
stanovené v tomto pláne, napríklad zníženie množstva odpadu, efektívnejšie
výrobné metódy, ako aj opatrenia v oblasti poľnohospodárskej politiky a odvetvia
dopravy. Cieľ: Do
roku 2020 budú splnené predbežné normy EÚ pre kvalitu ovzdušia, vrátane v
obzvlášť zaťažených častiach miest, tieto normy sa budú aktualizovať
a vymedzia sa ďalšie opatrenia zamerané na odstránenie prekážok brániacich
dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je dosiahnutie takej úrovne kvality
ovzdušia, ktorá nebude mať výrazný vplyv na zdravie alebo životné
prostredie. Komisia: · vypracuje komplexný prehľad všetkých politík EÚ týkajúcich sa znečisťovania ovzdušia (do roku 2013), · navrhne zdokonalenú stratégiu zameranú na obdobie po roku 2020, v ktorej posúdi možnosti využitia kvality ovzdušia a emisné normy, ako aj ďalšie opatrenia na zníženie emisií z kľúčových zdrojov (v roku 2013), · podporí vykonávanie existujúcich opatrení s cieľom vyriešiť pretrvávajúce problémy s kvalitou ovzdušia. Členské štáty by mali: · posilniť vykonávanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa kvality ovzdušia (priebežne).
4.6.
Krajina a pôda
V EÚ sa každý
rok zaberie vyše 1 000 km² krajiny na bývanie, priemysel, cesty alebo
na rekreačné účely. Zhruba polovica tejto plochy je vlastne zastavaná[16]. Dostupnosť infraštruktúry sa
medzi jednotlivými regiónmi značne líši, ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že
každých desať rokov zastaviame plochu zodpovedajúcu rozlohe Cypru. Ak máme
podľa plánu do roku 2050 dosiahnuť stav, v rámci ktorého nedôjde
k nijakému čistému zaberaniu krajiny, museli by sme v rokoch 2000 – 2020
znížiť zaberanie krajiny v priemere na 800 km² za rok. V mnohých
regiónoch je pôda nezvratne erodovaná alebo má nízky obsah organických látok.
Závažným problémom je aj kontaminácia pôdy. Využívanie krajiny
je takmer vždy kompromisom medzi rôznymi sociálnymi, hospodárskymi
a environmentálnymi potrebami (napr. bývanie, dopravná infraštruktúra,
výroba energie, poľnohospodárstvo, ochrana prírody). Rozhodnutia
týkajúce sa využívania krajiny sú dlhodobé záväzky, ktorých zvrátenie je
zložité alebo finančne nákladné. V súčasnosti
sa tieto rozhodnutia často prijímajú bez náležitej predchádzajúcej analýzy
takéhoto vplyvu, napríklad prostredníctvom strategického environmentálneho
hodnotenia. Reformy politík EÚ v oblasti poľnohospodárstva, energetiky,
dopravy, ako aj politiky súdržnosti budú príležitosťou na vytvorenie rámca
a správnu stimuláciu orgánov verejnej správy a vlastníkov pôdy
v záujme dosiahnutia tohto cieľa. Cieľ: Do roku 2020 sa v rámci politík
EÚ zohľadní ich priamy a nepriamy vplyv na využívanie krajiny v EÚ a v
celosvetovom meradle, a miera zaberania krajiny je na dobrej ceste s
cieľom dosiahnuť, aby sa do roku 2050 nevykazovalo žiadne čisté zaberanie
krajiny; erózia pôdy sa znížila a množstvo organických látok v pôde
stúplo, pričom v kontaminovaných oblastiach prebiehajú nápravné práce. Komisia: ·
bude ďalej rozvíjať vedeckú znalostnú základňu o
biotických materiáloch, účinkoch a trendoch v oblasti využívania krajiny a
územného plánovania vrátane vplyvov na celosvetovej úrovni a účinkov na
obchodných partnerov, a zdôrazní osvedčené postupy v členských štátoch, ktoré
budú uvedené v oznámení o využívaní krajiny (v roku 2014), ·
bude riešiť zmenu nepriameho využívania krajiny,
najmä v dôsledku politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie
(priebežne), ·
uverejní usmernenia týkajúce sa osvedčených
postupov s cieľom obmedziť, zmierniť alebo kompenzovať zástavbu pôdy (v
roku 2012), ·
zahrnie širšie úvahy o efektívnom využívaní
zdrojov do revízie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (v
roku 2012), ·
navrhne plánované európske partnerstvo pre inovácie
(v roku 2011) v oblasti poľnohospodárskej produktivity a udržateľnosti
zamerané, okrem iného, na zabezpečenie funkčnosti pôdy na uspokojivej úrovni
(do roku 2020). Členské štáty by mali: ·
lepšie začleniť otázku priameho a nepriameho
využívania krajiny a jeho environmentálneho vplyvu do svojho procesu
prijímania rozhodnutí a čo najviac obmedziť zaberanie krajiny
a zástavbu pôdy (priebežne), ·
vykonávať činnosti potrebné na zníženie erózie pôdy
a zvýšenie organických látok v pôde (priebežne), ·
vypracovať zoznam kontaminovaných oblastí
a harmonogram nápravných prác (do roku 2015).
4.7.
Morské zdroje
Morské prostredie poskytuje hospodárske
príležitosti v mnohých odvetviach, ako je ťažba nerastov, farmácia,
biotechnológia a energetika. Morské prostredie poskytuje aj kľúčové
ekosystémové služby, ako sú prirodzené regulačné funkcie, ktoré pomáhajú
bojovať proti zmene klímy alebo spomaliť eróziu pobrežia. Tlak na tieto systémy
vrátane vypúšťania znečisťujúcich látok v sladkej vode do mora je stále
závažný, aj keď v niektorých prípadoch ustupuje. Riadenie morských oblastí nie
je súdržné, čo už ovplyvňuje naše možnosti získavať výhody z námorných
činností. Využívanie nástrojov územného plánovania v morských oblastiach by
prispelo k efektívnemu využívaniu zdrojov. Vyčerpanie zásob rýb má vážne hospodárske a sociálne dôsledky pre
pobrežné oblasti a prispieva k ďalšej strate biodiverzity tým, že
narúša systémy, pričom znečistenie morí a zmena klímy prinášajú ďalšie
problémy (napr. acidifikáciu). Jedným
z kľúčových cieľov spoločnej rybárskej politiky EÚ a integrovanej námornej
politiky EÚ je udržateľnosť v záujme zabezpečenia efektívneho a
udržateľného využívania morských zdrojov všetkými subjektmi v hodnotovom
reťazci. Viac ako 1 milión vtákov a 100 000 morských cicavcov
a morských korytnačiek každoročne hynie v dôsledku plastového odpadu
a ostatného odpadu v moriach. Faktory, ako sú morský odpad a komunálne
čistenie odpadových vôd vážne zhoršujú znečistenie v niektorých moriach
obklopujúcich Európu. V snahe vyriešiť tieto problémy sa v rámcovej
smernici o morskej stratégii stanovuje cieľ dosiahnuť dobrý environmentálny
stav morských vôd. Cieľ: Do
roku 2020 bol dosiahnutý dobrý environmentálny stav všetkých morských vôd v EÚ
a do roku 2015 sa rybolov nachádza v rámci maximálneho udržateľného
výnosu. Komisia: · sa v kontexte svojich posledných návrhov reformy spoločnej rybárskej politiky bude zameriavať na zabezpečenie udržateľného riadenia zdrojov rybolovu, · predloží ďalšie návrhy s cieľom zrušiť všetky dotácie pre oblasť rybolovu, ktoré by mohli byť environmentálne škodlivé, · prispeje k zabezpečeniu prírodného pobrežného a morského kapitálu návrhom politických opatrení týkajúcich sa riadenia a plánovania (v roku 2012), ako aj nepretržitou podporou znalostí a demonštračných projektov, · podporí ekosystémové stratégie a začlení klimatické riziko do námorných činností (oznámenie s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy na pobreží a na mori, 2012), · podporí udržateľné využívanie morských zdrojov a identifikuje inovačné obchodné príležitosti v oblasti námorného a pobrežného hospodárstva (oznámenie s názvom Modrý rast, 2012), · prispeje k stratégii pre morský odpad vo všetkých štyroch námorných regiónoch EÚ v úzkej spolupráci s pobrežnými členskými štátmi alebo v rámci príslušného regionálneho morského dohovoru (v roku 2012), · podporí členské štáty tým, že vypracuje opatrenia na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v morských vodách do roku 2020 a vytvorí rozsiahlu sieť chránených oblastí (v roku 2020). Členské štáty by mali: · vykonávať rámcovú smernicu o morskej stratégii a označiť chránené morské oblasti.
5.
Kľúčové odvetvia
Výživa, bývanie a mobilita sú v priemyselných krajinách
obvykle zodpovedné za 70 – 80 % všetkých vplyvov na životné prostredie.
Tieto odvetvia sú tiež kľúčové pri riešení výziev v oblasti energetiky
a zmeny klímy, ktorými sa zaoberajú doplnkové dlhodobé stratégie, ktoré sú
kombinované s opatreniami v tomto dokumente s cieľom
maximalizovať súčinnosť v rámci hlavnej iniciatívy na efektívne využívanie
zdrojov[17].
5.1.
Riešenie problematiky potravín
Hodnotový reťazec potravín a nápojov spôsobuje v EÚ 17 %
našich priamych emisií skleníkových plynov a 28 % využívania
materiálových zdrojov, čo má spolu s našimi modelmi spotreby celosvetový
vplyv, najmä pokiaľ ide o spotrebu živočíšnych bielkovín. Je hlavným užívateľom
vody vysokej kvality, ktorá je nevyhnutná pre jeho úspech. Len v samotnej
EÚ vyplytváme 90 miliónov ton potravín ročne alebo 180 kg na osobu.
Mnohé z toho sú potraviny, ktoré sú ešte vhodné na ľudskú spotrebu. Spoločné úsilie
poľnohospodárov, potravinárskeho priemyslu, maloobchodníkov
a spotrebiteľov môže prostredníctvom výrobnej technológie založenej
na efektívnom využívaní zdrojov, udržateľného výberu potravín (v súlade s
odporúčaniami WHO o množstve živočíšnych bielkovín vrátane mäsových a mliečnych
výrobkov spotrebovaných na osobu) a zníženia miery plytvania jedlom prispieť
k zlepšeniu efektívneho využívania zdrojov a k zabezpečeniu
potravín na celosvetovej úrovni. Komisia vo svojom
oznámení s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 navrhla opatrenia, ktoré bude
musieť reformovaná spoločná poľnohospodárska politika vykonať, aby začala
efektívnejšie využívať zdroje[18].
Ďalším problémom pre dlhodobé celosvetové zabezpečenie potravín je udržateľná
dodávka fosforu, ktorý je kľúčovým zdrojom pre hnojenie pôdy a nemožno ho
nahradiť. Je potrebný ďalší výskum s cieľom zistiť, ako by zlepšenie
hnojív, potravinovej výroby a biologického odpadu mohlo znížiť našu
závislosť od ťažby fosfátu. Cieľ: Do roku 2020 sa rozšíria stimuly
pre zdravšiu a udržateľnejšiu výrobu a spotrebu potravín, čo povedie
k 20 % zníženiu vstupov zdrojov do potravinového reťazca. Likvidácia
jedlého potravinového odpadu by sa v EÚ mala znížiť o polovicu. Komisia: ·
ďalej posúdi, ako čo najlepšie obmedziť plytvanie
v celom potravinovom reťazci a zváži spôsob, ako znížiť vplyv modelov
výroby a spotreby potravín na životné prostredie (oznámenie
o udržateľnosti potravín do roku 2013), ·
vypracuje metodiku pre kritériá udržateľnosti pre
kľúčové potravinové komodity (do roku 2014), ·
ďalej posúdi bezpečnosť dodávok fosforu
a potenciálnych opatrení na jeho udržateľné využívanie (Zelená kniha
o udržateľnom využívaní fosforu do roku 2012). Členské štáty
sa vyzývajú, aby: ·
sa vo svojich vnútroštátnych programoch na
predchádzanie vzniku odpadu (2013) zaoberali problematikou potravinového
odpadu.
5.2.
Oprava budov
Lepšia
výstavba a užívanie budov ovplyvnia v EÚ 42 % našej konečnej spotreby
energie, približne 35 % emisií skleníkových plynov[19] a viac ako 50 %
všetkých vyťažených surovín a takisto by nám mohli pomôcť ušetriť až 30 %
vody[20]. Súčasné politiky na podporu energetickej účinnosti
a využívania obnoviteľnej energie v budovách je preto potrebné väčšmi
posilniť a doplniť politikami zameranými na efektívne využívanie zdrojov,
ktoré zohľadňujú širšie spektrum vplyvu na životné prostredie v rámci
životného cyklu budov a infraštruktúry. Náklady
na budovy počas ich životného cyklu by sa mali zohľadňovať vo väčšej miere ako
len počiatočné náklady vrátane stavebného a demolačného odpadu. Lepšie
plánovanie infraštruktúry je nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie
efektívneho využívania zdrojov v oblasti budov a mobility. Významné zlepšenia
v oblasti využívania zdrojov a energie počas životného cyklu – so
skvalitnenými udržateľnými materiálmi, s vyššou mierou recyklácie odpadu
a so zdokonaleným dizajnom – prispejú ku konkurencieschopnosti odvetvia stavebníctva
a k rozvoju stavebného fondu efektívne využívajúceho zdroje. Vyžaduje si to aktívne zapojenie celého hodnotového
reťazca v odvetví stavebníctva. Konkrétne
politiky sú potrebné na podporu MSP, ktoré tvoria prevažnú väčšinu stavebných
firiem, s cieľom investovať do stavebných metód a postupov efektívne
využívajúcich zdroje a vykonávať príslušné odborné školenia. Cieľ: Do roku 2020 sa rekonštrukcia a výstavba budov
a infraštruktúr bude vykonávať pri vysokej miere efektívneho využívania
zdrojov. Vo veľkej miere sa bude využívať
prístup vychádzajúci zo životného cyklu; všetky nové budovy budú mať takmer
nulovú spotrebu energie[21]
a vysokú mieru efektívneho využívania materiálov a budú sa zavádzať
politiky na rekonštrukciu existujúceho stavebného fondu[22], takže bude nákladovo
efektívne zrenovovaný v miere 2 % ročne. 70 %
bezpečného stavebného a demolačného odpadu sa bude recyklovať[23]. Komisia s členskými štátmi: ·
posúdi, ako podporiť plány investícií do zručností,
režimy školenia a šírenie osvedčených postupov efektívneho využívania
zdrojov v priemysle (priebežne), ·
prijme opatrenia využívajúce v prípade potreby
„test MSP“ s cieľom stimulovať dopyt a uplatňovanie stavebných
postupov založených na efektívnom využívaní zdrojov prostredníctvom nákladov na
životný cyklus a primeraných dohôd o financovaní; s cieľom
rozšíriť pôsobnosť eurokódov na stanovenie kritérií súvisiacich
s udržateľnosťou; s cieľom vytvoriť stimuly na odmeňovanie budov
s efektívnym využívaním zdrojov a s cieľom podporiť udržateľné
využívanie dreva v stavebníctve (oznámenie o udržateľnej
konkurencieschopnosti v odvetví stavebníctva, 2011, oznámenie
o udržateľných budovách, 2013), ·
posúdi, ako čo najlepšie podporiť inovácie
súkromného sektora v oblasti stavebníctva (priebežne).
5.3.
Zabezpečenie efektívnej mobility
Moderný systém mobility efektívne využívajúci
zdroje, ktorý slúži osobnej aj nákladnej doprave, môže významne prispieť ku
konkurencieschopnosti a udržateľnosti. V bielej knihe o doprave[24] sa navrhuje široká škála
možností na vykonávanie potrebnej holistickej dopravnej politiky. Cieľ: Do roku 2020 prinesie celková efektívnosť
v odvetví dopravy väčšiu hodnotu s optimálnym využívaním zdrojov, ako
sú suroviny, energia a krajina, a zníži vplyv na zmenu klímy,
znečisťovanie ovzdušia, hluk, zdravie, nehodovosť, biodiverzitu
a degradáciu ekosystémov. V oblasti
dopravy sa bude používať menej energií, ktoré budú čistejšie, bude sa lepšie
využívať moderná infraštruktúra a zníži sa jej negatívny vplyv na životné
prostredie a kľúčové prírodné zdroje, ako sú voda, pôda a ekosystémy. Každoročné zníženie emisií skleníkových plynov
z oblasti dopravy bude predstavovať v priemere 1 % počnúc rokom 2012. Komisia zabezpečí, aby boli iniciatívy
stanovené v bielej knihe o doprave vykonávané v súlade
s cieľmi efektívneho využívania zdrojov, a to najmä prechodom na
internalizáciu externých nákladov.
6.
Riadenie a monitorovanie
Prechod EÚ na
hospodárstvo efektívnejšie využívajúce zdroje si bude vyžadovať koordinovaný
prístup naprieč širokou škálou politík. Komisia
bude so zúčastnenými stranami spoločne pracovať na stanovení správnych
ukazovateľov a cieľov v záujme usmernenia opatrení a monitorovania
pokroku. Toto úsilie však bude mať potrebný
transformačný efekt len vtedy, ak budú uvedené kroky zohrávať plnú úlohu
v rámci stratégie Európa 2020 a ak bude efektívne využívanie zdrojov
zahrnuté do európskeho semestra, pokiaľ ide o koordináciu hospodárskej
politiky.
6.1.
Nový prístup k opatreniam v oblasti
efektívneho využívania zdrojov
Zintenzívnenie
dialógu: Politickí činitelia na úrovni EÚ, členských
štátov aj na regionálnej úrovni sa musia zapájať do aktívnej diskusie
s podnikmi a občianskou spoločnosťou týkajúcej sa politických
podmienok potrebných na odstránenie prekážok efektívneho využívania zdrojov. Investícia do zmeny: Efektívne využívanie zdrojov môže prispieť k zníženiu nákladov,
ale často si vyžaduje počiatočné investície. V Programe
OSN pre životné prostredie (UNEP) sa ročné finančné zdroje potrebné na to, aby
svetová ekonomika efektívnejšie využívala zdroje, odhadujú na 1,05 – 2,59 bilióna USD[25], prevažne zo súkromných
zdrojov. Bude si to vyžadovať nielen výdavky na
ekologické riešenia, ale vnesenie ekologických prvkov do všetkých verejných aj
súkromných investícií. Návrh viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020
už podnikol dôležité kroky na začlenenie efektívneho využívania zdrojov do
rozpočtu EÚ. Rýchly rast celosvetového financovania čistej energie
dokazuje, že tento posun v myslení je možný.
Skutočnosť, že financujúce subjekty nepoznajú riziká a výnosy
z investícií do efektívneho využívania zdrojov, však predstavuje pre
investície prekážku, neistota v súvislosti s politickým smerovaním
a vierohodnosťou zvyšuje finančné riziká a finančné trhy, ktoré sa
zameriavajú skôr na krátkodobé úspechy, často nezvýhodňujú dlhodobé investície. Stanovenie ukazovateľov a potenciálnych
cieľov: Stanovenie ukazovateľov a vymedzenie procesu
pre rozsiahlejšie ciele efektívneho využívania zdrojov pomôže vydláždiť cestu
pre víziu efektívneho využívania zdrojov do roku 2050: politiku verejného
sektora možno lepšie zamerať tak, aby zohľadnila náklady a prínosy
efektívnejšieho využívania zdrojov a súkromný sektor bude mať výhody z lepších
podnetov pre svoje investičné plány a z potrebnej predvídateľnosti a
transparentnosti v súvislosti s prijímaním dlhodobých rozhodnutí. Cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je
udržateľný rast, stanovuje konkrétne ciele týkajúce sa emisií skleníkových
plynov, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú
relevantné pre dosiahnutie cieľov efektívneho využívania zdrojov. Dosiahnutie
týchto cieľov je dôležité pre ochranu prírodných zdrojov a činnosť v rámci
tohto plánu takisto prispeje k ich dosiahnutiu. Neobsahujú však niektoré
dôležité nepriaznivé dôsledky pre naše hospodárstvo, zdravie a kvalitu života,
napríklad faktory, ako je neefektívne využívanie krajiny, nízka kvalita
a dostupnosť vody, odpad, znečistenie ovzdušia a straty
ekosystémových služieb, zásob rýb a biodiverzity. Zohľadnením týchto
faktorov by sa podporilo využívanie nových zdrojov udržateľného rastu, čím by
sa v dlhodobom horizonte posilnila konkurencieschopnosť. Aj keď sa už zaznamenal významný pokrok,
pokiaľ ide o integráciu environmentálnych, hospodárskych a sociálnych
systémov nákladového účtovníctva, existuje niekoľko protichodných predstáv
o tom, ktoré ukazovatele by sa mali použiť, zlepšiť alebo vytvoriť
s cieľom prijímať lepšie politické alebo investičné rozhodnutia. Takéto
ukazovatele budú musieť byť presné, ľahko pochopiteľné a všeobecne prijateľné,
aby bolo možné priebežne merať pokrok v zlepšovaní efektívneho využívania
zdrojov. Z tohto dôvodu Komisia navrhuje zapojiť do rozvoja týchto ukazovateľov
a potenciálnych cieľov všetky zainteresované strany. Komisia so zreteľom na potrebu okamžitého
merania pokroku navrhuje, aby sa ako počiatočný hlavný ukazovateľ používala
produktivita zdrojov meraná pomerom HDP k domácej spotrebe materiálov
(vyjadreným v EUR/tona). Vyšší pomer poukáže na lepšiu výkonnosť a rast
založený na spotrebe relatívne menšieho množstva zdrojov[26]. To však zachytáva iba
hľadisko surovinových zdrojov a nezaoberá sa inými zdrojmi ani možnosťou
presunu bremena medzi jednotlivými krajinami. Keďže tento dočasný hlavný ukazovateľ
poskytuje len čiastočný obraz, mal by byť doplnený o súbor ukazovateľov
vzťahujúcich sa na vodu, krajinu, materiály a uhlík, ako aj
o ukazovatele, ktoré slúžia na meranie environmentálneho vplyvu
a nášho prírodného kapitálu alebo ekosystémov a snažia sa zohľadniť
celosvetové aspekty spotreby v EÚ. Na tretej úrovni sa použijú tematické
ukazovatele, ktoré budú slúžiť na monitorovanie pokroku v dosahovaní
cieľov stanovených v ostatných odvetviach, ktoré sú uvedené
v pracovnom dokumente útvarov Komisie priloženému k tomuto plánu. Cieľ: Do roku 2020 sa zmobilizujú
zúčastnené strany na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť, aby politika,
financovanie, investície, výskum a inovácie boli súdržné a aby sa vzájomne
posilňovali. Verejní aj súkromní činitelia sa budú pri prechode hospodárstva na
efektívnejšie využívanie zdrojov riadiť ambicióznymi cieľmi v oblasti
efektívneho využívania zdrojov a rozhodujúcimi a aktuálnymi
ukazovateľmi. Komisia
a členské štáty: ·
od roku 2012 začlenia aspekty efektívneho
využívania zdrojov do európskeho semestra, pričom sa zamerajú na uprednostnenie
opatrení v súlade s udržateľným rastom, ·
prepoja podniky, vedeckých
pracovníkov, mimovládne organizácie, miestne a vnútroštátne orgány s cieľom
preskúmať možnosti a výzvy a odporučiť nové prístupy k opatreniam v oblasti
udržateľného rastu založeného na efektívnom využívaní zdrojov (v roku 2012), ·
dosiahnu s týmito zúčastnenými
stranami všeobecnú dohodu, ako merať pokrok a stanoviť ciele potrebné na
splnenie týchto úloh (do roku 2013). Komisia: ·
spustí platformu prechodu na efektívne využívanie
zdrojov v EÚ (2012), a to na základe činnosti existujúcich platforiem, ·
vytvorí „okrúhly stôl“ pre financovanie efektívneho
využívania zdrojov zahŕňajúci zástupcov súkromných a inštitucionálnych
bánk (ako sú EIB, EBOR), poisťovní a spoločností rizikového kapitálu
s cieľom identifikovať príležitosti na rozvoj prispôsobeného financovania
a na využitie inovačných finančných nástrojov v prospech efektívneho
využívania zdrojov (2012), ·
vytvorí panorámu zručností EÚ a európsku
sektorovú radu pre zručnosti pre ekologické a ekologickejšie pracovné
miesta, ·
bude pokračovať v práci na ukazovateľoch vrátane
kvality údajov, pričom zváži existujúce hodnotiace rámce, ako je iGrowGreen, so
zreteľom na začlenenie do strednodobej revízie stratégie Európa 2020 (2013), ·
navrhne nový hlavný ukazovateľ pre prírodný kapitál
a environmentálny vplyv využívania zdrojov (do konca roka 2013), ·
bude pokračovať vo svojom úsilí v rámci plánu
„viac ako HDP“ s cieľom komplexnejšie merať spoločenský a hospodársky
pokrok, okrem iného priebežným vývojom systému environmentálnych účtov, ďalším
začleňovaním environmentálnych externalít do národného účtovníctva
a vypracovaním zloženého indexu zaťaženia životného prostredia, ·
posúdi, ako aspekty efektívneho využívania
zdrojov čo najlepšie zahrnie do posúdení vplyvu budúcich návrhov politík. Členské
štáty by mali: ·
rozvinúť alebo posilniť existujúce národné
stratégie v oblasti efektívneho využívania zdrojov a zahrnúť ich do
vnútroštátnych politík pre rast a zamestnanosť(do roku 2013), ·
ohlásiť svoj pokrok v oblasti
efektívneho využívania zdrojov v rámci svojich programov vnútroštátnych
reforiem.
6.2.
Podpora efektívneho využívania zdrojov
v medzinárodnom meradle
Mnohé krajiny
vykonávajú politiky zamerané na dosiahnutie ziskov na základe efektívnejšieho
využívania zdrojov, a to nielen v rámci EÚ, ale aj v Japonsku,
Kórei, Spojených štátoch, Číne a inde. V
krajinách susediacich s EÚ zároveň prevláda veľký záujem o dialóg a spoluprácu
v tejto oblasti. Takéto iniciatívy možno vnímať v súvislosti
s celosvetovým úsilím o podporu prechodu na ekologické hospodárstvo. EÚ sa môže poučiť zo skúseností ostatných
a aktívne sa podieľať na ovplyvňovaní smerovania našich partnerských
krajín, najmä pristupujúcich krajín, ktoré majú svoje politiky prispôsobovať
politikám Spoločenstva. Európska
komisia ako základ pre ďalšiu diskusiu na konferencii Rio+20, ktorá sa má konať
v júni 2012, nedávno navrhla celý rad možných opatrení vrátane nových
medzinárodných iniciatív v oblasti vodného hospodárstva, energetiky,
poľnohospodárstva, využívania krajiny, lesov, chemických látok a morských
zdrojov, ako aj vrátane programov školení, mobilizovania súkromného
a verejného financovania a investícií, a prechodu na účinnejší
celosvetový multilaterálny systém riadenia. [27] Cieľ: Do
roku 2020 bude efektívnosť využívania zdrojov spoločným cieľom medzinárodného
spoločenstva a dosiahne sa pokrok na základe postupov schválených v Riu. Komisia spolu
s členskými štátmi (priebežne): ·
podporí úspešný výsledok samitu RIO+20 v roku 2012
a zameria pokrok na ekologické hospodárstvo a efektívnejšie využívanie
prírodných zdrojov, ·
zlepší dialóg so strategickými partnerskými
krajinami na účely výmeny skúseností a osvedčených postupov v
oblasti efektívneho využívania zdrojov, ·
vykoná spoločné iniciatívy s kandidátskymi
krajinami, potenciálnymi kandidátskymi krajinami a ostatnými susediacimi
krajinami, s ktorými sa delíme o mnohé prírodné zdroje, ·
podporí uzatvorenie a účinné vykonávanie
medzinárodných dohôd v záujme zabezpečenia udržateľnejších celosvetových
modelov výroby a spotreby, ·
bude využívať rozvojovú pomoc na podporu snahy
menej rozvinutých krajín zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov
v súvislosti s udržateľným rozvojom a odstránením chudoby, ·
bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi
na výskume a inováciách v oblasti efektívneho využívania zdrojov, ·
bude pracovať na posilnení multilaterálnych
mechanizmov celosvetového riadenia verejných statkov.
6.3.
Zlepšenie zabezpečenia výhod vyplývajúcich
z environmentálnych opatrení EÚ
Pokrok
v oblasti efektívneho využívania zdrojov závisí od zlepšenia spôsobu
riadenia našich prírodných zdrojov a ekosystémov.
Pri vykonávaní opatrení členskými štátmi existujú ešte stále veľké
nedostatky, najmä pokiaľ ide o ochranu prírody, odpad a vodné
hospodárstvo. Náklady v prípade
nevykonania súčasných právnych predpisov sa odhadujú približne na 50 miliárd EUR
ročne[28]. Cieľ: Do roku 2020 sa v plnej miere
rozvinú výhody vyplývajúce z environmentálnych právnych predpisov EÚ. Komisia: ·
navrhne opatrenia zamerané na zlepšenie znalostí,
zvýšenie informovanosti a lepšiu mobilizáciu kľúčových subjektov
v záujme zlepšenia vykonávania environmentálnych opatrení v celej EÚ. Členské štáty by mali: ·
odstrániť nedostatky pri poskytovaní výhod
vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ.
7.
Záver
Predchádzajúce modely rastu priniesli zvýšenie
prosperity, avšak prostredníctvom intenzívneho a často neefektívneho využívania
zdrojov. Úloha biodiverzity, ekosystémov a ich
služieb sa do značnej miery podceňuje, ceny často neodrážajú náklady na
odpad a súčasné trhové a verejné politiky sa plne nedokážu vyrovnať
s konkurenčnými nárokmi na strategické zdroje, ako sú nerasty, krajina,
voda a biomasa. Z tohto dôvodu je
potrebná súdržná a integrovaná reakcia v rámci širokej škály politík s
cieľom riešiť očakávané problémy súvisiace s nedostatkom zdrojov a s cieľom
udržať prosperitu z dlhodobého hľadiska. Tento plán nie je konečnou odpoveďou na všetky
problémy. Je prvým krokom k vypracovaniu súdržného akčného rámca, ktorý bude
zasahovať do rôznych politických oblastí a sektorov. Jeho cieľom je poskytnúť
stabilnú perspektívu pre transformáciu hospodárstva. Komisia pripraví politické
a legislatívne návrhy na realizáciu tohto plánu.
Bez zapojenia ostatných verejných a súkromných subjektov však naše
ciele v oblasti efektívneho využívania zdrojov nedosiahneme. Komisia vyzýva Radu, Európsky parlament,
Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, aby tento
plán schválili a prispeli k ďalšiemu rozvoju činností EÚ zameraných
na zabezpečenie efektívneho využívania zdrojov v Európe. Príloha: Efektívne
využívanie zdrojov – prepojenia medzi odvetviami a zdrojmi
a príslušné politické iniciatívy EÚ Zdroj/ odvetvie || Fosílne palivá || Materiály a nerastné suroviny || Voda || Vzduch || Krajina || Pôda || Ekosystémy: biodiverzita || Morské zdroje || Odpad || Politické iniciatívy EÚ Hospodárstvo využívajúce odpad || Znižovanie, opätovné využívanie, recyklovanie, náhrada, zachovanie, hodnota || Preskúmanie trvalo udržateľnej spotreby a výroby (2012) Energetika || Zníženie miery používania fosílnych palív prostredníctvom: – zvýšenia energetickej účinnosti (o 20 % do roku 2020), – ich nahradenia obnoviteľnými zdrojmi energie (o 20 % do roku 2020 a o 10 % v oblasti dopravy). || - Zabezpečenie dodávok kľúčových surovín (pre obnoviteľné zdroje energie a elektrifikáciu), - zníženie energetickej intenzity ťažby surovín, výroby a spotreby. || - Efektívne využívanie ako zdroj obnoviteľnej energie, - zníženie potreby ochladzovania elektrární, - zníženie energetickej náročnosti úpravy odpadových vôd, - zníženie používania horúcej vody prostredníctvom lepších zariadení a vodnej infraštruktúry. || - Zníženie znečisťovania škodlivými látkami, najmä prostredníctvom menšej miery používania fosílnych palív; - 20 %-né zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 (30 %, ak budú správne podmienky ), - 80 % – 95 %-né zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050. || -Zníženie miery zaberania krajiny pre biopalivá, -optimalizácia energetickej infraštruktúry. || - Predchádzanie poškodeniu pôdy emisiami SO2 a NOx, - zmiernenie vplyvu novej infraštruktúry/energetických riešení na pôdu, - zachovanie oblastí s rašelinnou pôdou. || - Zníženie acidifikácie prostredníctvom nižšej miery používania fosílnych palív, - predchádzanie poškodeniu ekosystémov z extrakcie/ťažby nosičov energie. || - Využívanie ako zdroj obnoviteľnej energie, - zabezpečenie udržateľného využívania rias pre biopalivá, - predchádzanie rizikám únikov ropy a nehodám, - zníženie acidifikácie spôsobenej emisiami skleníkových plynov. || - Zabezpečenie obnovy energie z nerecyklovateľného odpadu, - zníženie energetickej náročnosti likvidácie odpadu, - nárast využívania biologicky odbúrateľného odpadu na bioenergiu a bioprodukty. || - Energia 2020: Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku (2011) - Strategický plán energetických technológií pre Európu - Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete (2011) -Európsky plán energetickej účinnosti do roku 2020 (2011) - Revízia smernice o zdaňovaní energie (2011) - Balík energetickej infraštruktúry (2011) - Plán v oblasti energetiky do roku 2050 (2011) - Inteligentné siete (2011) - Bezpečnosť zásobovania energiou a medzinárodná spolupráca (2011) Potraviny || - Zníženie miery využívania fosílnych palív zlepšením energetickej účinnosti výroby potravín, - predchádzanie nepriaznivému vplyvu nahrádzaním fosílnych palív biopalivami. || - Optimalizácia využívania nerastov a surovín (napr. fosforu), - zlepšenie balenia pre lepšie uchovanie a recykláciu. || - Optimalizácia využívania vody v poľnohospodárstve, - predchádzanie záplavám a suchám, a to bojom proti zmene klímy, - zabezpečenie dostupnosti čistej vody pre kvalitné výrobky, - predchádzanie znečisteniu z hnojív a pesticídov. || - Zníženie emisií skleníkových plynov, - zníženie emisií SO2 a NOx. || - Optimalizácia využívania krajiny na zosúladenie s inými spôsobmi využívania, - použitie zabratej úrodnej pôdy v poľnohospodárstve, - zníženie miery zaberania krajiny (napr. prostredníctvom optimálneho príjmu živočíšnych bielkovín). || - Zvrátenie úbytku pôdy, - obnova obsahu organických látok v pôde, - predchádzanie poškodeniu pôdy emisiami SO2 a Nox, - predchádzanie znečisteniu z hnojív a pesticídov. || - Obnovenie a zachovanie ekosystémov na zabezpečenie opeľovania, zachytávania vody atď.; - predchádzanie eutrofizácii z hnojív a zníženie používania pesticídov, - zvýšenie biodiverzity prostredníctvom nasadenia osvedčených poľnohospodárskych postupov. || - Obnovenie zásob rýb a odstránenie vedľajších úlovkov a odvrhovania úlovkov, - zrušenie deštruktívnych rybolovných techník, - rozvoj udržateľnej akvakultúry, - zníženie znečistenia pobrežných oblastí z hnojív, - predchádzanie vzniku morského odpadu. || - Zníženie množstva potravinového odpadu, - používanie recyklovateľných/ biologicky rozložiteľných balení, - rozvoj kompostovania biologického odpadu. || - Reforma SPP (2011) - Návrh partnerstva pre inovácie v oblasti poľnohospodárskej produktivity a udržateľnosti (2011) - Zelená kniha o fosfore (2012) - Oznámenie o udržateľnosti potravín (2013) Budovy || - Zníženie miery využívania fosílnych palív zlepšením energetickej účinnosti a využívaním obnoviteľných zdrojov energie v budovách, - výstavba budov s nulovou spotrebou energie a nárast miery rekonštrukcie existujúcich budov. || - Optimalizácia využívania materiálov, - používanie udržateľných materiálov. || - Zlepšenie účinného využívania vody v budovách a zariadeniach. || - Zníženie emisií skleníkových plynov z budov, - zlepšenie kvality ovzdušia vnútri budov. || - Predchádzanie ďalšiemu zaberaniu krajiny (napr. na rozširovanie miest), - náprava kontaminovaných miest. || - Predchádzanie rozširovaniu miest na úrodnej pôde, - minimalizácia zástavby pôdy. || - Zabezpečenie dostatočných a prepojených zelených oblastí. || - Zníženie vplyvu acidifikácie v dôsledku emisií skleníkových plynov. || - Recyklácia stavebného a demolačného odpadu (70 % do roku 2020). || -Stratégia trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti stavebníctva EÚ (2011) - Oznámenie o udržateľnosti budov (2013) -Iniciatíva za účinné hospodárenie s vodou v budovách (2012) Mobilita || - Zníženie závislosti od fosílnych palív, a to: zlepšením palivovej účinnosti, využívaním obnoviteľných zdrojov energie, odstránením bežne poháňaných automobilov v mestách do roku 2050), zlepšením multimodálnej logistiky, zlepšením dopravných sietí, účinnejšími vozidlami. || - Nárast efektívneho využívania zdrojov infraštruktúr, - optimalizácia logistiky prepravy materiálov, - zaistenie bezpečnosti dodávok kľúčových surovín (potrebných pre batérie). || - Využívanie potenciálu lodnej dopravy na zníženie emisií, - zníženie miery znečistenia z lodnej dopravy. || - Zníženie miery znečistenia z dopravy: 60 %-né zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050, menej prízemného ozónu, pevných častíc, NO2, menej obsahu síry v lodných palivách. || - Minimalizácia vplyvu dopravnej infraštruktúry na fragmentáciu krajiny. || - Minimalizácia vplyvu dopravnej infraštruktúry na zaberanie krajiny. || - Minimalizácia vplyvu zástavby krajiny, fragmentácie, znečistenia, - predchádzanie šíreniu cudzích invazívnych druhov. || - Využívanie potenciálu lodnej dopravy na zníženie emisií, - predchádzanie vytváraniu morského odpadu vrátane odpadu z lodí || - Zabezpečenie účinného opätovného využívania a recyklácie vozidiel po dobe životnosti (85 – 95 % do roku 2015) a lodí. || -Biela kniha o budúcnosti dopravy (2011) - Revízia siete TEN-T (2011) - Strategický plán dopravných technológií Politické iniciatívy EÚ || Rámec štátnej pomoci (2013), smernica o kvalite palív atď. || -Riešenie výziev na trhoch s komoditami a surovinami (2011), - návrh partnerstva pre inovácie v oblasti surovín. || - Projekt o vode (2012) - partnerstvo pre inovácie v oblasti účinného hospodárenia s vodou, -revízia smernice o environmentálnych normách kvality (prioritné látky) (2011), -revízia smernice o pozemnej vode (2012). || - Plán pre nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 (2011), - revízia právnych predpisov o monitorovaní a oznamovaní emisií skleníkových plynov, - revízia politiky EÚ o kvalite ovzdušia (2013). || - Oznámenie o využívaní krajiny (2014), - oznámenie o sektore LULUCF v záväzkoch EÚ v oblasti boja proti zmene klímy (2011). || -Usmernenia o osvedčených postupoch zameraných na obmedzenie, zmiernenie alebo kompenzáciu zaberania pôdy || - Stratégia EÚ pre biodiverzitu do roku 2020 (2011), - oznámenie o ekologickej infraštruktúre a obnove (2012), - iniciatíva „zachovanie biodiverzity bez strát“ (2015). || - Reforma spoločnej námornej a rybárskej politiky (2011) [AGRI], - prispôsobenie sa zmene klímy na pobreží a na mori (2012), - Modrý rast (2013), - integrované riadenie pobrežných oblastí (2012), -námorné priestorové plánovanie (2012). || -Revízia cieľov v oblasti prevencie, opätovného využívania, recyklácie a skládok odpadu (2014). || - Plán pre Európu efektívne využívajúce zdroje (2011), - Viacročný finančný rámec 2014 – 2020, - Politika súdržnosti 2013 (2011)[REGIO], - Akčný plán na dosiahnutie trvalo udržateľnej bioekonomiky do roku 2020 (2011), - Akčný plán v oblasti ekologických inovácií (2011), - Stratégia EÚ Horizont 2020 (2011), - Revízia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. [1] KOM(2011) 21. [2] KOM (2005) 670. [3] Ako sa odzrkadľuje napríklad v stratégii OECD pre zelený
rast a v správe UNEP o zelenej ekonomike, ako aj v činnosti Európskej
environmentálnej agentúry. [4] http://ec.europa.eu/governance/impact/index_en.htm [5] V súlade so sprievodným dokumentom KOM(2011) 571. [6] Len v Nemecku jedna štúdia preukázala, že zisky
pochádzajúce z efektívneho využívania zdrojov vo výrobe by mohli viesť k úspore
nákladov vo výške 20 % až 30 % a vytvoriť
až 1 milión pracovných miest v tejto krajine. Ďalšia nedávno uskutočnená štúdia
odhaduje, že v Spojenom kráľovstve by podniky v rámci opatrení zameraných na
nákladovú efektívnosť zdrojov pri nulových alebo nízkych nákladoch mohli
usporiť až 23 miliárd GBP. [7] Viac informácií sa nachádza v pracovnom dokumente
útvarov Komisie. [8] OECD, Environmentálne škodlivé dotácie: výzvy na
reformu, 2005. [9] KOM(2011) 11 v konečnom znení. [10] KOM(2011) 11 v konečnom znení. [11] EUCO 10/1/11 REV1. [12] Daňové trendy v Európskej únii, Európska únia 2011. [13] Potenciál úspory vodných zdrojov v EÚ, Ecologic, 2007 [14] EEA, SOER 2010. [15] Assessment of Health-Cost Externalities of Air Pollution
at the National Level using the EVA Model System, J. Brandt et al. (Posúdenie
externých nákladov na zdravie z dôvodu znečistenia ovzdušia na vnútroštátnej
úrovni pomocou systémového modelu EVA, J. Brandt a kol.), CEEH 2011. [16] Report on best practices for limiting
soil sealing and mitigating its effects, Prokop et al.
(Správa o osvedčených postupoch na obmedzenie zastavania pôdy a zmiernenie jeho
vplyvu, Prokop a kol.), Európske
spoločenstvá 2011. [17] KOM(2011) 112, KOM(2011) 109, KOM(2010) 639. [18] KOM(2011) 500. [19] KOM(2007) 860 v konečnom znení. [20] KOM(2007) 414 v konečnom znení. [21] Smernica 2010/31/EÚ. [22] V súlade s článkom 9 smernice 2010/31/EÚ z 19. mája 2010.
[23] V súlade sčlánkom 11 smernice 2008/98/ES. [24] KOM(2011) 144. [25] Ekologická hospodárska syntéza UNEP 2010. [26] Na znázornenie tohto ukazovateľa: priemer EÚ bol v roku 2007
približne 1,30 EUR/tonu, pričom hodnoty siahali od menej ako 0,3 do približne 2,5. [27] KOM(2011) 363. [28] Náklady na nevykonanie environmentálneho acquis, COWI,
plánuje sa.