52011DC0345

Úvod

Vzťahy Komisie s národnými parlamentmi v roku 2010 ovplyvnilo niekoľko významných inštitucionálnych a politických udalostí.

Rok 2010 bol prvým celým rokom vykonávania Lisabonskej zmluvy. Potom, ako na konci roku 2009 zmluva nadobudla platnosť, sa úloha národných parlamentov značne posilnila, a to najmä vďaka mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie nové práva národných parlamentov ustanovené článkom 12 ZEÚ (Zmluvy o Európskej únii).

Rok 2010 okrem toho znamenal novú Komisiu, ktorá sa ujala úradu 9. februára, čo bolo takmer v rovnakom čase, ako sa začal zavádzať mechanizmus kontroly uplatňovania zásady subsidiarity. Počas prvej rozsiahlej výmeny názorov nového kolégia na túto tému predseda Komisie Barroso a podpredseda Komisie Šefčovič vyzdvihli význam národných parlamentov a zdôraznili, že táto problematika bude patriť medzi priority politickej agendy Komisie[1].

Rok 2010 poznamenala tiež hospodárska kríza a spoločné úsilie primerane na ňu reagovať. Táto problematika sa pravidelne objavovala v programe diskusií medzi národnými parlamentmi a Komisiou, či už v rámci konferencie COSAC, spoločných parlamentných zasadnutí, alebo početných návštev národných parlamentov, ktoré absolvoval podpredseda Komisie Šefčovič. Ďalšou z kľúčových tém, na ktorú sa národné parlamenty zameriavali počas politických dialógov, bola správa ekonomických záležitostí.

Táto šiesta výročná správa sa zameriava na vykonávanie uvedených ustanovení Lisabonskej zmluvy zo strany Komisie a predkladá prvé hodnotenie uplatňovania mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity (oddiel 2)[2]. V oddiele 3 správy je uvedený prehľad o vývoji politického dialógu v roku 2010, ktorý predseda Komisie Barroso začal v roku 2006, a to nielen pokiaľ ide o hlavné témy, ku ktorým sa národné parlamenty vyjadrovali, ale aj rôzne kontakty medzi národnými parlamentmi a Komisiou. V závere sa správa zameriava na to, aký vývoj Komisia očakáva v jej vzťahoch s národnými parlamentmi v blízkej budúcnosti (oddiel 4).

VYKONÁVANIE LISABONSKEJ ZMLUVY: NOVÝ MECHANIZMUS KONTROLY UPLATňOVANIA ZÁSADY SUBSIDIARITY

Využívanie mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity prebiehalo v roku 2010 veľmi hladko, a to nielen vďaka dôkladnej príprave oboch strán počas predchádzajúceho roka, ale aj vďaka vynikajúcej spolupráci a konštruktívnych kontaktov medzi Komisiou a národnými parlamentmi počas celého roka. V nadväznosti na list z 1. decembra 2009[3], v ktorom Komisia informovala národné parlamenty a iné inštitúcie o tom, ako plánuje zaviesť nový mechanizmus do praxe, Komisia zaslala národným parlamentom 6. februára prvý návrh patriaci do rozsahu pôsobnosti mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity[4]. Prvé odôvodnené stanovisko formálne vyjadrujúce obavy, pokiaľ ide o súlad so zásadou subsidiarity, bolo doručené 29. apríla[5].

Účasť národných parlamentov a zameranie stanovísk

V roku 2010 Komisia zaslala národným parlamentom 82 návrhov legislatívnych aktov zahrnutých do mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity a dostala k týmto návrhom spolu 211 stanovísk. Približne tri štvrtiny týchto stanovísk boli doručené do ôsmich týždňov od zaslania formálneho listu („lettre de saisine“), čo jednoznačne poukazuje na skutočnosť, že národné parlamenty zvýšili v reakcii na novú zmluvu svoje kapacity a sú schopné reagovať na návrhy Komisie oveľa rýchlejšie než predtým. V prípade 34 stanovísk[6] (okolo 15 %) z týchto 211 stanovísk išlo o odôvodnené stanoviská, ktoré uvádzali, že návrh alebo jeho časť je v rozpore so zásadou subsidiarity[7]. Takmer všetky tieto stanoviská (30 z 34) boli prijaté počas posledných troch mesiacov roka.

Väčšina stanovísk, v ktorých boli vyjadrené obavy o subsidiaritu, sa vzťahovala na legislatívne návrhy prijaté v týchto oblastiach politiky: poľnohospodárstvo (13)[8], vnútorné záležitosti (9) a vnútorný trh a služby (7). Je potrebné poznamenať, že stanoviská prijaté v prvých troch mesiacoch roka 2011 potvrdzujú, že zosúlaďovanie v oblasti poľnohospodárstva je v súčasnosti jednou z hlavných oblastí, v rámci ktorej národné parlamenty vyjadrujú obavy v súvislosti s dodržiavaním zásady subsidiarity. Návrh Komisie týkajúci sa smernice o sezónnych pracovníkoch[9] vzbudil zatiaľ najvyšší počet odôvodnených stanovísk v súvislosti so zásadou subsidiarity. Až deväť komôr[10] vyjadrilo obavy týkajúce sa dodržiavania zásady subsidiarity. Odhliadnuc od toho bolo zameranie národných parlamentov rozdrobenejšie a menej koordinované, než ako to bolo pri kontrolách subsidiarity v rámci Konferencie výborov pre európske záležitosti (COSAC), ktoré sa zrušili, potom ako nadobudla platnosť Lisabonská zmluva.

Medzi komory, ktoré v roku 2010 vyjadrili najviac obáv v súvislosti s otázkou subsidiarity, patrí poľský Senát (4), švédsky Riksdag (3), House of Commons Spojeného kráľovstva (3), francúzsky Senát (3) a luxemburská poslanecká snemovňa (3). Na začiatku roka 2011 sa tiež ukázalo, že obidve poľské komory ( Sejm a Senát) a luxemburský parlament vykazujú naďalej mimoriadnu aktivitu, pokiaľ ide o vydávanie odôvodnených stanovísk týkajúcich sa súladu so zásadou subsidiarity.

Obsah a forma stanovísk národných parlamentov

Pokiaľ ide o obsah stanovísk predložených v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, v 34 odôvodnených stanoviskách doručených počas roka 2010 sa okrem niektorých veľmi špecifických obáv odzrkadľujú určité horizontálne a inštitucionálne obavy. Na jednej strane sa týkali nedostatočného odôvodnenia z hľadiska zásady subsidiarity v dôvodových správach príslušných návrhov[11], čo niektoré národné parlamenty vnímajú ako formálne porušenie zásady subsidiarity. Na strane druhej sa týkali nového režimu delegovaných aktov. V tejto súvislosti národné parlamenty spochybňujú objektivitu kritérií, na základe ktorých Komisia nadobúda túto právomoc. Zastávajú názor, že v niektorých prípadoch by použitie delegovaných aktov presunulo na Komisiu právomoci, ktoré by podľa nich mali zostať pod kontrolou členských štátov[12]. Tieto pripomienky sa opakovali aj v niekoľkých odôvodnených stanoviskách prijatých počas prvých troch mesiacov roku 2011.

Kým niektoré národné parlamenty posielajú stanoviská týkajúce sa mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity len v niekoľkých prípadoch, v ktorých chcú poukázať na porušenie zásady subsidiarity (napríklad House of Commons a House of Lords Spojeného kráľovstva, švédsky Riksdag , poľský Senát a Sejm a francúzsky Senát), iné (ako napríklad portugalský a rumunský parlament alebo taliansky Senát a poslanecká komora) informujú Komisiu aj o kladných stanoviskách.

Rozsah pôsobnosti mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity

V prvej polovici roka 2010 sa uskutočnilo niekoľko písomných aj ústnych výmen názorov medzi Komisiou a národnými parlamentmi o rozsahu pôsobnosti mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity. V rámci odpovedí na konkrétne otázky vznesené národnými parlamentmi bola Komisia schopná vysvetliť, že nový mechanizmus sa vzťahuje len na návrhy legislatívnych aktov, t. j. návrhy podliehajúce buď riadnemu, alebo mimoriadnemu legislatívnemu postupu[13], pokiaľ tieto návrhy nie sú vo výlučnej právomoci Únie[14]. S týmto výkladom sa stotožňuje Európsky parlament aj Rada.

Komisia sa však vo svojich odpovediach národným parlamentom jednoznačne vyjadrila, že v rámci politického dialógu bude samozrejme prihliadať aj na stanoviská k návrhom, ktoré nie sú návrhmi legislatívnych aktov, a poskytne politické posúdenie a odpoveď.

Spolupráca medzi inštitúciami

Pokiaľ ide o ostatné inštitúcie EÚ, úzke kontakty a výmeny názorov sa uskutočnili aj s Radou a Európskym parlamentom. Obidve tieto inštitúcie zaviedli tiež vlastné postupy implementácie mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity a nakladania so stanoviskami národných parlamentov. Aj keď tieto tri inštitúcie pristupujú k novému mechanizmu relatívne nezávisle a udržiavajú si veľmi špecifické vzťahy s národnými parlamentmi, treba zdôrazniť, že v revidovanej rámcovej dohode Komisie a Európskeho parlamentu z októbra 2010 sa obe inštitúcie zaväzujú k spolupráci na vykonávaní Protokolu č. 2 k Lisabonskej zmluve.

Prekrývanie mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity a politického dialógu

Vzhľadom na to, že v žiadnom z uvedených prípadov sa ani zďaleka nedosiahol prah pre použitie mechanizmu tzv. „žltej karty“ alebo „oranžovej karty“ uvedeného v Protokole č. 2, Komisia reagovala na každé stanovisko, v ktorom boli vyjadrené obavy o subsidiaritu, osobitne, a to v rámci politického dialógu. Skúsenosti s mechanizmom kontroly uplatňovania zásady subsidiarity získané počas jeho prvého roka využívania poukázali na skutočnosť, že požiadavky zmluvy týkajúce sa použitia mechanizmu „žltej karty“ alebo „oranžovej karty“ národnými parlamentmi sú dosť prísne, a potvrdili to, čo bolo možno pozorovať už posledné roky, že iba malé percento stanovísk zaslaných Komisii obsahovalo obavy v súvislosti s otázkou subsidiarity a národné parlamenty majú naďalej najväčší záujem o nadväzovanie dialógu s Komisiou o obsahu jej návrhov a iniciatív.

Toto jednoznačne poukazuje na význam a prínosnosť pokračovania v politickom dialógu, ktorý predstavuje hlavný rámec pre výmenu názorov medzi Komisiou a národnými parlamentmi, pokiaľ nebol dosiahnutý prah stanovený v Protokole č. 2 a nespustil sa formálny mechanizmus zmluvy na revíziu návrhov.

POLITICKÝ DIALÓG

Stanoviská národných parlamentov a odpovede Komisie

Účasť

Vzťahy Komisie s národnými parlamentmi sa naďalej sústreďujú na politický dialóg, z ktorého mechanizmus kontroly uplatňovania zásady subsidiarity tvorí iba jednu časť. Postup písomnej výmeny stanovísk a odpovedí, ktorý zaviedol v roku 2006 predseda Komisie Barroso, sa v posledných rokoch zintenzívnil. Celkový počet stanovísk národných parlamentov doručených v roku 2010 vrátane stanovísk zaslaných v súvislosti s mechanizmom kontroly uplatňovania zásady subsidiarity bol 387, čo predstavuje nárast o viac ako 55 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Tento jednoznačne rastúci trend pokračuje aj v roku 2011. Do konca mája 2011 bolo doručených viac ako 250 stanovísk.

Pokiaľ ide o stupeň účasti národných parlamentov na tomto dialógu v roku 2010[15] v porovnaní so situáciou, ktorá bola pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, približne jedna tretina komôr sa na výmenách názorov s Komisiou zúčastňovala aktívnejšie, pričom medzi nimi boli aj také, ktoré sa v predchádzajúcom roku nezapojili vôbec (napríklad obidve poľské komory, House of Commons Spojeného kráľovstva a fínsky parlament). Je potrebné poznamenať, že počet stanovísk, zvlášť talianskeho Senátu, ale aj talianskej poslaneckej snemovne a rakúskej Nationalrat , sa v roku 2010 znásobil a priniesol aj prvú účasť rumunského parlamentu a španielskeho národného parlamentu na politickom dialógu.

Účasť ďalšej tretiny komôr sa výrazne nezmenila a posledná tretina sa zapájala do výmen menej ako predtým. Komisia naďalej povzbudzuje národné parlamenty, ktoré sa dosiaľ z rôznych príčin nezúčastňovali veľmi aktívne na priamej výmene názorov s Komisiou, aby sa zapojili do politického dialógu, ktorého úlohou je doplniť kontrolu ich vlastných vlád o nový rozmer komunikácie a rozhovorov na európskej úrovni.

Rozsah pôsobnosti

V roku 2010 bolo doručených 387 stanovísk, ktoré sa týkali 170 rozdielnych dokumentov Komisie, čo potvrdzuje pozorovania z minulých rokov, že zameranie národných parlamentov je široké. K väčšine z týchto dokumentov prišli 1 až 3 stanoviská, iba 25 návrhov alebo iniciatív vzbudilo pozornosť u viac ako štyroch komôr a iba 10 pripomienkovalo šesť a viac komôr[16].

V rámci politického dialógu prišlo v roku 2010 najviac stanovísk k tomu, čo vzbudilo aj najväčší počet odôvodnených stanovísk v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, a to k smernici o sezónnych pracovníkoch[17] a smernici o systémoch ochrany vkladov[18]. Medzi ostatnými iniciatívami, na ktoré sa národné parlamenty zamerali, bola napríklad iniciatíva občanov[19], zelená kniha o európskych dôchodkových systémoch[20] a stratégia Európa 2020[21]. Ďalšou kľúčovou otázkou, ku ktorej sa národné parlamenty vyjadrovali v roku 2010, a rovnako aj na začiatku roka 2011[22], bola správa ekonomických záležitostí.

Väčšina stanovísk národných parlamentov v rámci politického dialógu sa v roku 2010 týkala týchto oblastí politiky: spravodlivosť a vnútorné záležitosti, vnútorný trh a služby a poľnohospodárstvo[23]. Necelých 10 % z 387 stanovísk sa týkalo dokumentov zaoberajúcich sa plánovaním, inštitucionálnymi otázkami alebo medziinštitucionálnymi vzťahmi a iba zopár národných parlamentov vyjadrilo svoj názor na pracovný program Komisie.

Je potrebné uviesť, že od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy venujú národné parlamenty viac pozornosti legislatívnym dokumentom. Podiel nelegislatívnych dokumentov (akými sú oznámenia, zelené knihy alebo biele knihy) klesol na menej ako tretinu v porovnaní s polovicou, ktorú predstavoval počas minulých rokov. Český Senát, talianska poslanecká snemovňa, nemecký Bundesrat a Bundestag , House of Lords Spojeného kráľovstva, ako aj švédsky a dánsky parlament sa však naďalej vyjadrujú častejšie k nelegislatívnym ako k legislatívnym dokumentom. Komisia vyslovene vyzýva národné parlamenty, aby vyjadrovali názory aj na pre-legislatívne dokumenty, ako aj aby sa aktívne zapojili do otvorených konzultácií[24], keďže to považuje za mimoriadne účinný spôsob, akým môžu národné parlamenty konštruktívne a pozitívne prispieť k formovaniu budúcich iniciatív a právnych predpisov EÚ. Komisia zopakovala svoj záväzok, že zohľadní príspevky národných parlamentov prijaté vo fáze prípravy legislatívnych aktov.

V roku 2010 Komisia v súlade so zavedenými vnútornými postupmi naďalej odpovedala na všetky stanoviská národných parlamentov, v ktorých boli vznesené podstatné pripomienky alebo otázky[25]. Odpovede podpisuje v rámci jeho medziinštitucionálnych povinností podpredseda Komisie Šefčovič. Komisia robí maximum pre to, aby poskytla odpoveď v rámci trojmesačnej lehoty, ktorú si sama stanovila.

Politický dialóg o kľúčových otázkach:

Vzhľadom na to, že ešte stále je veľmi málo dokumentov Komisie, ku ktorým sa v rámci politického dialógu vyjadrilo viac ako štyri alebo päť komôr, tento prehľad sa zameriava na vybrané kľúčové iniciatívy a politiky, ktoré v roku 2010 mimoriadne zaujali národné parlamenty.

- Európska iniciatíva občanov

Národné parlamenty vyjadrili vo všeobecnosti silnú podporu iniciatíve v stanoviskách k zelenej knihe, ako aj v stanoviskách k legislatívnemu návrhu. Pokiaľ ide o minimálny počet členských štátov, z ktorých musia pochádzať signatári iniciatívy občanov, všetky komory, ktoré prostredníctvom politického dialógu poskytli pripomienky, uviedli, že hranica vo výške jednej tretiny je príliš vysoká, a niekoľko z nich navrhlo jej zníženie na jednu štvrtinu, čo bola nakoniec možnosť, ktorá sa ponechala v konečnom znení nariadenia. Podľa väčšiny národných parlamentov, ktoré sa vyjadrili k tejto iniciatíve, je jeden rok na zozbieranie podpisov postačujúci, pričom iba dve komory presadzovali 18 mesiacov. V konečnom znení nariadenia sa stanovuje lehota jedného roka. Prevažná väčšina národných parlamentov, ktoré poslali stanoviská k zelenej knihe, si tiež myslela, že by pre Komisiu mala byť stanovená lehota šiestich mesiacov na preskúmanie občianskej iniciatívy, ktorú potom aj Komisia navrhla vo svojom legislatívnom návrhu (vrátane dvoch mesiacov, ktoré má Komisia na to, aby rozhodla o prípustnosti iniciatívy). Lehota na preskúmanie občianskej iniciatívy a predloženie oznámenia o plánovaných opatreniach sa v konečnom znení nariadenia znížila ešte o jeden mesiac.

- Sezónni pracovníci

K tomuto návrhu dostala Komisia najvyšší celkový počet stanovísk od národných parlamentov. Deväť komôr tvrdilo, že návrh porušuje zásadu subsidiarity, pretože podľa nich je táto problematika už dostatočne regulovaná na národnej úrovni, EÚ nemôže primerane zohľadniť národné osobitosti a návrhom nemožno dosiahnuť cieľ riadenia migračných tokov, keďže členské štáty aj naďalej kontrolujú počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín[26]. Súčasne deväť komôr vyjadrilo svoje stanoviská v rámci politického dialógu [27] a vznieslo rôzne iné pripomienky a otázky k obsahu návrhu, ktoré sa týkali najmä požiadaviek na získanie povolenia na pobyt. Jedna komora vyzývala k prijatiu ďalších právnych predpisov vrátane jednotného popisu povolenia a pravidla, že bude platiť iba pre jeden členský štát. Ďalšia komora požadovala oddelenie platnosti povolenia na pobyt od pracovnej zmluvy. Niektoré komory spochybnili potrebu vydávania povolení pre viacero sezón. Okrem toho dve komory súhlasili s predĺžením platnosti povolenia zo 6 mesiacov na maximálne 9 mesiacov, kým ďalšia komora vyjadrila názor, že príslušníci tretích krajín by mali byť na základe povolenia pre sezónneho pracovníka vydaného v jednom členskom štáte oprávnení pracovať v inom členskom štáte. Jeden národný parlament poukázal na možnú nezlučiteľnosť s jeho vnútroštátnym pracovným právom, službami v oblasti zamestnanosti a systémom sociálneho zabezpečenia. V Rade a Európskom parlamente sa zatiaľ konali len predbežné rokovania, a to na úrovni pracovnej skupiny v Rade a na úrovni výborov v Parlamente. Rokovalo sa o niekoľkých otázkach, na ktoré poukázali národné parlamenty vo svojich stanoviskách, akými boli definície, trvanie platnosti povolenia alebo dokumenty oprávňujúce na pobyt. Celkovo treba zdôrazniť, že niektoré stanoviská doručené k tomuto návrhu od národných parlamentov poslúžili Komisii ako účinné „včasné varovania“, pokiaľ ide o otázky, ktoré môžu byť vznesené počas legislatívneho postupu.

- Zelená kniha o dôchodkoch

Všetkých šesť komôr, ktoré sa vyjadrili k tejto zelenej knihe, poukázalo na skutočnosť, že majú výlučnú právomoc na stanovovanie hlavných princípov systému sociálneho zabezpečenia vrátane základných zásad dôchodkových systémov. Niektoré z nich tiež uviedli, že pri navrhovaní dôchodkových systémov neberú do úvahy len ciele finančnej a hospodárskej politiky. Všetky komory, okrem jednej, odmietli akýkoľvek pokus zo strany Komisie o určenie noriem pre primeraný dôchodok v Európe. Štyri komory uviedli, že ich dôchodkové systémy nepotrebujú momentálne ďalšie úpravy. Jedna komora výslovne uznala, že by EÚ mohla zohrávať určitú úlohu, pokiaľ ide o udržateľnosť, a vyzvala Komisiu, aby zvážila zavedenie systému špecifického vykazovania nákladov spojených s dôchodkovou reformou, ktoré by sa nezapočítavali do celkového deficitu verejných rozpočtov v rámci Paktu stability a rastu. Myšlienka automatického adaptačného mechanizmu týkajúceho sa dôchodkového veku vyvolala reakcie zástancov aj odporcov, pričom jeden parlament žiadal zlepšenie pravidiel EÚ týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pri práci. Všetky komory, okrem jednej, súhlasili s tým, že by sa zabezpečenie prenositeľnosti nárokov na dôchodok, ako aj harmonizácia nariadení týkajúcich sa podnikov pôsobiacich na trhu dôchodkového zabezpečenia, mohli riešiť na úrovni EÚ. V nadväznosti na verejnú konzultáciu Komisia naplánovala vydanie bielej knihy o dôchodkoch na tretí štvrťrok a revíziu smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na rok 2012. V tejto súvislosti zohľadní príspevky od národných parlamentov.

- Delegované akty

Takisto je potrebné uviesť, že jedna komora vo svojich stanoviskách k návrhom, v ktorých sa stanovujú delegované akty, stále spochybňovala skutočnosť, že sa delegované právomoci udeľujú Komisii na neurčitú dobu. Podľa jej názoru to nie je v súlade s článkom 290 ZFEÚ (Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Ostatné národné parlamenty zastávajú tento názor v prípade konkrétnych legislatívnych spisov. Komisia vo svojich odpovediach zdôraznila, že cieľ efektívnosti a rýchlosti, ktorý predovšetkým odôvodňuje použitie delegovaných aktov, by mal byť dôležitejší a že príliš častá kontrola by bola proti samotnému účelu delegácie. Je potrebné tiež poznamenať, že v spoločnej dohode o delegovaných aktoch schválenej Komisiou, Radou a Európskym parlamentom sa jednoznačne odkazuje na možnosť udeliť Komisii delegované právomoci na neurčitú dobu, čo Komisia navrhuje systematicky vždy, keď predkladá návrh právneho predpisu, ktorého súčasťou sú delegované akty. Počas legislatívneho procesu sa však zákonodarcovia niekedy rozhodnú obmedziť obdobie delegovania na päť rokov s možným tichým predĺžením o rovnakú obdobie s výhradou predloženia správy Komisie.

Kontakty a návštevy

Podobne ako v minulých rokoch výmenu písomných stanovísk a odpovedí medzi parlamentmi a Komisiou doplnil široký rad osobných kontaktov a stretnutí na politickej úrovni, ako aj na úrovni útvarov. Od začiatku funkčného obdobia novej Komisie, ktorá sa ujala úradu na jar 2009, predseda Komisie Barroso a podpredseda Šefčovič podporovali komisárov v zintenzívnení ich kontaktov s predstaviteľmi národných parlamentov počas ich návštev členských štátov[28] a interne sa vytvoril systém, ktorý zabezpečuje, že všetci sú informovaní o početných stretnutiach, ktoré sa uskutočňujú medzi komisármi a národnými parlamentmi.

Je potrebné zdôrazniť, že odkedy sa komisári ujali úradu, všetci navštívili najmenej jeden národný parlament a väčšina z nich sa pravidelne zúčastňuje na zasadnutiach rôznych komôr. Potom ako sa pán Šefčovič stal podpredsedom pre medziinštitucionálne vzťahy, oznámil svoj zámer navštíviť všetky národné parlamenty aspoň raz počas jeho funkčného obdobia. Do konca mája 2011 navštívil už približne polovicu z nich.

Komisia bola v roku 2010 zastúpená na politickej úrovni na všetkých hlavných medziparlamentných stretnutiach vrátane konferencie COSAC, konferencie predsedov parlamentov a spoločných parlamentných zasadnutí. Pokiaľ ide o konferenciu predsedov výborov pre zahraničné veci (COFACC)[29], vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie pravidelne pozývajú, aby sa zúčastnila na týchto stretnutiach. Útvary Komisie sa takisto naďalej zúčastňovali stretnutí výborov národných parlamentov, ak o to požiadali, a pravidelne sa stretávali so zástupcami národných parlamentov, ktorí pôsobia v Bruseli a s ktorými rokovali o rôznych nadchádzajúcich iniciatívach alebo aktuálnych záležitostiach. Podpredseda Šefčovič sa s touto sieťou zástupcov národných parlamentov stretol v roku 2010 dvakrát.

V nadväznosti na blízke a konštruktívne kontakty Komisie a IPEX-u[30] prijala Komisia v októbri 2010 formálne pozvanie stať sa stálym pozorovateľom rady IPEX a odvtedy sa pravidelne zúčastňuje zasadnutí tohto orgánu.

VÝHľAD

Význam národných parlamentov na európskej medziinštitucionálnej scéne rastie. Rok 2010 jasne ukázal, že sú dobre pripravené a ochotné ujať sa nových úloh. Komisia víta tento vývoj udalostí, ktorý nielenže plne posilní rozmer demokracie v EÚ, ale podporí aj lepšie uplatňovanie a účinnosť práva EÚ. Preto sa Komisia plne zaväzuje prehĺbiť politický dialóg s národnými parlamentmi so zreteľom na inštitucionálnu rovnováhu na úrovni EÚ.

Predseda Komisie Barroso a podpredseda Šefčovič už predložili v roku 2010 konkrétne návrhy týkajúce sa tém, ktoré môžu byť predmetom pravidelnejších a podrobnejších diskusií medzi Komisiou a národnými parlamentmi, ako aj návrhy vzťahujúce sa na systematickejšie a štruktúrované nadväzujúce opatrenia, najmä pokiaľ ide o správu ekonomických záležitostí vrátane európskeho semestra a stratégie Európa 2020, ako aj pracovného programu Komisie.

Pokiaľ ide o správu ekonomických záležitostí, Komisia víta skutočnosť, že maďarské predsedníctvo Konferencie výborov pre európske záležitosti (COSAC) súhlasilo so zameraním rozpráv a rokovaní prvej polovice roka 2011 na túto tému a víta 15. polročnú správu, ktorá bola predmetom diskusií na plenárnom zasadnutí COSAC v máji v Budapešti. Komisia očakáva, že výsledky týchto diskusií prispejú k optimalizácii spolupráce medzi Komisiou a národnými parlamentmi, a najmä k posilneniu úlohy parlamentov v kontexte európskeho semestra.

Komisiu tiež povzbudil záujem národných parlamentov o otázku správy ekonomických záležitostí a stratégiu Európa 2020 v rámci politického dialógu a je presvedčená, že ich zapojenie je dôležité pre fungovanie tohto systému. Národné parlamenty môžu prispieť k tomu, aby boli vnútroštátne opatrenia v zhode a súlade s európskymi záväzkami, a tým umožniť plnenie cieľov. Môžu povzbudiť ich vlády, aby boli pri príprave národných programov reforiem čo najviac ambiciózne a neskôr použiť tieto programy na monitorovanie pokroku dosahovaného pri plnení cieľov, a teda ich používať ako skutočný nástroj demokratického zapojenia.

Pokiaľ ide o jej pracovný program, Komisia chce potvrdiť svoj záväzok zohľadňovať priority národných parlamentov pri strategickom plánovaní. Je presvedčená, že národné parlamenty by mali byť vypočuté nielen na úrovni nadväzujúcej, ale aj na úrovni predchádzajúcej. Samostatné stanoviská alebo spoločné príspevky prostredníctvom COSAC treba predkladať včas, súbežne s dialógom Komisie s ostatnými inštitúciami EÚ, aby ich Komisia mohla zohľadniť pri príprave svojho pracovného programu. Národné parlamenty by týmto mohli pomôcť vytvárať skutočný konsenzus v tom, na čo sa má EÚ v rámci jej politiky a zdrojov nasledujúce roky zamerať.

Komisia naďalej počíta s podporou národných parlamentov, pokiaľ ide o transpozíciu smerníc EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov, a v tejto súvislosti začala zvyšovať povedomie o dôležitosti správnej transpozície právnych predpisov EÚ, aby bolo možné práva a povinnosti ustanovené v smernici jednotne presadzovať v rámci celej EÚ.

Diskusie a kontakty medzi Komisiou a národnými parlamentmi týkajúce sa vykonávania Lisabonskej zmluvy, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa Europolu a Eurojustu[31], sa v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch určite zintenzívnia. Oznámenie Komisie o demokratickej kontrole Europolu z decembra 2010[32], ku ktorému sa národné parlamenty začali vyjadrovať na začiatku roka 2011 a ktoré bolo tiež predmetom diskusií počas konferencie predsedov parlamentov v apríli 2011, umožní plánované prijatie nariadenia v roku 2013. V tomto oznámení sa takisto potvrdzuje, že Komisia v tomto medziobdobí plánuje zvýšiť informovanosť národných parlamentov o hodnotení Europolu. Pokiaľ ide o Eurojust, Komisia očakáva, že do konca roka 2011 bude mať k dispozícii výsledok štúdie o posilnení Eurojustu, Štúdia sa bude tiež zaoberať možnosťami zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov do hodnotenia činností Eurojustu. Po dôkladnej analýze štúdie Komisia zváži legislatívny návrh a bude pravidelne informovať národné parlamenty a zapájať ich do tejto prípravnej fázy.

Príloha 1 Celkový počet doručených stanovísk podľa jednotlivých krajín/komôr

Národný parlament | Komora | Celkový počet stanovísk (politický dialóg) | Odôvodnené stanoviská[33] (mechanizmus kontroly uplatňovania zásady subsidiarity) |

Portugalsko | Assembleia da República | 106 | 0 |

Taliansko | Senato della Repubblica | 71 | 1 |

Česká republika | Senát | 29 | 1 |

Taliansko | Camera dei Deputati | 25 | 0 |

Nemecko | Bundesrat | 23 | 1 |

Švédsko | Riksdagen | 20 | 3 |

Rakúsko | Bundesrat | 13 | 2 |

Rakúsko | Nationalrat | 12 | 1 |

Spojené kráľovstvo | House of Lords | 12 | 2 |

Dánsko | Folketinget | 11 | 2 |

Rumunsko | Senatul | 9 | 0 |

Luxembursko | Chambre des Députés | 7 | 3 |

Nemecko | Bundestag | 6 | 1 |

Poľsko | Senat | 5 | 4 |

Grécko | Poslanecká snemovňa | 4 | 0 |

Litva | Seimas | 4 | 2 |

Španielsko | Congreso de los Diputados a Senado (obidve komory) | 4 | 0 |

Írsko | Oireachtas (obidve komory) | 3 | 0 |

Česká republika | Poslanecká sněmovna | 3 | 1 |

Francúzsko | Sénat | 3 | 3 |

Spojené kráľovstvo | House of Commons | 3 | 3 |

Holandsko | Eerste Kamer Staten Generaal | 3 | 0 |

Poľsko | Sejm | 2 | 2 |

Holandsko | Obidve komory | 2 | 2 |

Rumunsko | Obidve komory | 2 | 0 |

Holandsko | Tweede Kamer Staten Generaal | 1 | 0 |

Cyprus | House of Representatives | 1 | 0 |

Lotyšsko | Saeima | 1 | 0 |

Belgicko | Chambre des Représentants | 1 | 0 |

Fínsko | Eduskunta | 1 | 0 |

Belgicko | Sénat | 0 | 0 |

Bulharsko | Narodno Sabrania | 0 | 0 |

Estónsko | Riigikogu | 0 | 0 |

Francúzsko | Assemblée Nationale | 0 | 0 |

Maďarsko | Országgyűlés | 0 | 0 |

Malta | Kamra tad-Deputati | 0 | 0 |

Slovensko | Národná rada | 0 | 0 |

Slovinsko | Državni svet | 0 | 0 |

Slovinsko | Državni zbor | 0 | 0 |

Rumunsko | Camera Deputaților | 0 | 0 |

Spolu | 387 | 34 |

Príloha 2 Návrhy a iniciatívy Komisie, ku ktorým bol doručený najväčší počet stanovísk v rámci politického dialógu (2010)

Dokument Komisie | Názov | Počet stanovísk |

KOM(2010) 379 | Návrh smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely sezónneho zamestnania | 16 |

KOM(2009) 622 KOM(2010) 119 | Iniciatíva občanov (zelená kniha a návrh nariadenia) | 13 |

KOM(2010) 368 | Návrh smernice o systémoch ochrany vkladov | 11 |

KOM(2010) 537 | Návrh nariadenia o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) | 8 |

KOM(2010) 61 | Návrh nariadenia o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX) | 7 |

KOM(2010) 539 | Návrh nariadenia, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov | 7 |

KOM(2010) 486 | Návrh nariadenia, pokiaľ ide o rozdeľovanie potravín najodkázanejším osobám v Únii | 7 |

KOM(2009) 647 KOM(2010) 2020 | Európa 2020 (konzultačný dokument a oznámenie) | 7 |

KOM(2010) 365 | Zelená kniha – snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy | 6 |

KOM(2010) 289 | Návrh nariadenia o ratingových agentúrach | 6 |

Príloha 3 Počet stanovísk doručených v roku 2010 podľa oblasti politiky

Oblasť politiky | Spolu |

Spravodlivosť a vnútorné záležitosti | 88 |

Inštitucionálne, právne a prierezové politiky[34] | 53 |

Vnútorný trh a služby | 45 |

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka | 30 |

Hospodárske a finančné záležitosti | 18 |

Podnikanie a priemysel | 16 |

Informačná spoločnosť a médiá | 16 |

Životné prostredie | 14 |

Zdravie a ochrana spotrebiteľa | 13 |

Mobilita a doprava | 13 |

Námorné záležitosti a rybné hospodárstvo | 11 |

Zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti | 10 |

Štatistický úrad Európskych spoločenstiev (Eurostat) | 10 |

Vzdelávanie a kultúra | 9 |

Energetika | 7 |

Rozvoj | 7 |

Vonkajšie vzťahy | 5 |

Rozpočet | 4 |

Obchod | 3 |

Hospodárska súťaž | 3 |

Regionálna politika | 3 |

Dane a colná únia | 3 |

Oblasť klímy | 3 |

Výskum a inováciu | 2 |

Rozšírenie | 1 |

Spolu | 387 |

[1] PV(2010) 1920 v konečnom znení.

[2] Správa Komisie o subsidiarite a proporcionalite – 18. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2010, ktorá sa prijíma súčasne s touto správou, sa bude podrobnejšie zaoberať prípadmi, v ktorých národné parlamenty vyjadrili obavy o subsidiaritu, a teda doplní analýzu nového mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity.

[3] http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/relations/relations_other/npo/index_en.htm

[4] Návrh o finančných príspevkoch Európskej únie do Medzinárodného fondu pre Írsko (2007 – 2010) – KOM(2010) 12.

[5] Stanovisko poľského Senátu k návrhu Komisie týkajúcemu sa zmeny a doplnenia nariadenia o agentúre Frontex – http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/relations/relations_other/npo/poland/2010_en.htm.

[6] Vrátane 4 stanovísk, ktoré boli doručené po 8-týždňovej lehote alebo neboli prijaté príslušnými komorami v súlade s ich vnútronými pravidlami.

[7] Úplný zoznam pozri v správe Komisie o subsidiarite a proporcionalite – 18. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2010.

[8] Väčšina týchto stanovísk sa týkala návrhov zameraných na zosúladenie poľnohospodárskeho acquis s článkami 290 a 291 Lisabonskej zmluvy.

[9] KOM(2010) 379.

[10] Dve holandské komory poslali spoločné stanovisko, čo je spolu osem stanovísk od deviatich komôr.

[11] Protokol č. 2, článok 5.

[12] Pozri aj správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite – 18. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2010.

[13] Podľa článku 289 sú legislatívnymi aktmi právne akty prijaté legislatívnym postupom, pričom legislatívnym postupom môže byť riadny legislatívny postup alebo mimoriadny legislatívny postup. A preto ak právny základ zmluvy jasne neuvádza niektorý z legislatívnych postupov, buď riadny, alebo mimoriadny, príslušný akt nie je z formálneho hľadiska legislatívnym aktom.

[14] Článok 3 ZFEÚ.

[15] Pozri tabuľku v prílohe 1.

[16] Pozri tabuľku v prílohe 2.

[17] KOM(2010) 379.

[18] KOM(2010) 368.

[19] KOM(2009) 622 a KOM(2010) 119.

[20] KOM(2010) 365.

[21] KOM(2009) 647 a KOM(2010) 2020.

[22] KOM(2010) 250, KOM(2010) 367 a KOM(2010) 522 – 527.

[23] Pozri tabuľku v prílohe 3.

[24] http://ec.europa.eu/yourvoice/consultations/index_en.htm.

[25] Pozri výročnú správu za rok 2009 o vzťahoch medzi Komisiou a národnými parlamentmi (KOM(2010) 291).

[26] Pozri aj správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite – 18. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2010.

[27] Dve španielske komory poslali spoločné stanovisko, čo je spolu osem stanovísk od deviatich komôr.

[28] PV(2010) 1920 v konečnom znení.

[29] Konferencia predsedov výborov pre zahraničné veci.

[30] Medziparlamentná výmena informácií o EÚ.

[31] Články 88 a 85 ZFEÚ.

[32] KOM(2010) 776.

[33] Vrátane štyroch stanovísk, ktoré boli doručené po 8-týždňovej lehote alebo neboli prijaté príslušnými komorami v súlade s ich vnútronými pravidlami.

[34] Vrátane Iniciatívy občanov a stratégie Európa 2020.