EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011DC0152
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE COUNCIL, THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS TOWARDS A SPACE STRATEGY FOR THE EUROPEAN UNION THAT BENEFITS ITS CITIZENS
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV SMEROM K STRATÉGII EURÓPSKEJ ÚNIE V OBLASTI KOZMICKÉHO PRIESTORU V PROSPECH OBČANOV
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV SMEROM K STRATÉGII EURÓPSKEJ ÚNIE V OBLASTI KOZMICKÉHO PRIESTORU V PROSPECH OBČANOV
/* KOM/2011/0152 v konečnom znení */
/* KOM(2011) 152 v konečnom znení */ SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV SMEROM K STRATÉGII EURÓPSKEJ ÚNIE V OBLASTI KOZMICKÉHO PRIESTORU V PROSPECH OBČANOV
[pic] | EURÓPSKA KOMISIA | Brusel, 4.4.2011 KOM(2011) 152 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV SMEROM K STRATÉGII EURÓPSKEJ ÚNIE V OBLASTI KOZMICKÉHO PRIESTORU V PROSPECH OBČANOV SEK(2011) 381 v konečnom zneníSEK(2011) 380 v konečnom znení SSPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV SMEROM K STRATÉGII EURÓPSKEJ ÚNIE V OBLASTI KOZMICKÉHO PRIESTORU V PROSPECH OBČANOV 1. POLITIKA V OBLASTI KOZMICKÉHO PRIESTORU: RIEšENIE PRE NAšE SOCIÁLNE, HOSPODÁRSKE A STRATEGICKÉ VÝZVY Činnosti a aplikácie v oblasti kozmického priestoru majú rozhodujúci význam pre rast a rozvoj našej spoločnosti. Často majú priamy vplyv na každodenný život občanov. V tejto súvislosti predstavuje politika v oblasti kozmického priestoru nástroj pre vnútorné a vonkajšie politiky Únie. Ponúka riešenia v súvislosti s tromi druhmi potrieb: - spoločenskými: blaho občanov závisí od oblastí, ako napríklad životné prostredie, boj proti zmene klímy, verejná a občianska bezpečnosť, humanitárna a rozvojová pomoc, doprava alebo informačná spoločnosť, - hospodárskymi: kozmický priestor predstavuje priestor na získavanie znalostí, nových výrobkov a na vytváranie nových foriem priemyselnej spolupráce. Je preto hnacou silou inovácie, prispieva ku konkurencieschopnosti, k rastu a tvorbe pracovných miest, - strategickými: kozmický priestor slúži na posilnenie postavenia Únie ako významného aktéra na medzinárodnej scéne a prispieva k jej hospodárskej a politickej nezávislosti. Takouto formou kozmický sektor priamo prispieva k plneniu cieľov stratégie Európa 2020[1] na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Politika v oblasti kozmického priestoru tak predstavuje neoddeliteľnú súčasť hlavnej iniciatívy v oblasti priemyselnej politiky a v stratégii sa Komisia vyzýva, aby sa usilovala o „vytvorenie účinnej vesmírnej politiky, ktorá poskytne nástroje na riešenie niektorých kľúčových globálnych výziev a najmä na realizáciu projektov Galileo a GMES“ . V októbri 2010 Komisia prijala oznámenie o priemyselnej politike[2], v ktorom sa predpokladá, že Komisia navrhne „v roku 2011 opatrenia na vykonanie priorít politiky v oblasti kozmického priestoru na základe článku 189 ZFEÚ a bude vykonávať priemyselnú politiku v oblasti kozmického priestoru v úzkej spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou a členskými štátmi“ . Rada pre konkurencieschopnosť vo svojich záveroch z decembra 2010 potvrdila tento prístup a zdôraznila „predovšetkým osobitnú úlohu, ktorú v konkurencieschopnosti a inovácii EÚ zohráva kozmický sektor“ . Uviedla, že „Komisia má v úmysle navrhnúť potrebné opatrenia v oblasti vesmírnej politiky a pokračovať vo vesmírnej priemyselnej politike“. Európa má k dispozícii vzácne dedičstvo vo vesmírnej oblasti: úspešné výsledky a expertízu, ktorú zhromaždili členské štáty a Európska vesmírna agentúra (ESA[3]). Na toto dedičstvo nadväzuje postupné posilňovanie právomocí Európskej únie v oblasti kozmického priestoru. Spolupráca s ESA viedla k prijatiu rámcovej dohody v roku 2004, v ktorej sa okrem iného predpokladá zriadenie „Rady pre kozmický priestor“, teda spoločné zasadanie Rady Európskej únie (pre konkurencieschopnosť) a ministerskej rady ESA. Programy satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) a tzv. GMES (z angličtiny Global Monitoring for Environment and Security – Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť) dali záujmu Únie o kozmický priestor konkrétnu podobu. Odvtedy sa v rámci siedmich zasadnutí Rady pre kozmický priestor sformovali usmernenia týkajúce sa európskeho úsilia v oblasti kozmického priestoru. V máji 2007 Rada pre kozmický priestor na svojom štvrtom zasadnutí uvítala najmä spoločné úsilie Európskej komisie a ESA pri vykonávaní iniciatív zameraných na používateľov alebo na posilnenie vyvíjania a využívania integrovaných aplikácií súvisiacich s vesmírom[4]. Európsky parlament sa vždy zasadzoval za ambicióznu európsku politiku v oblasti kozmického priestoru[5]. Zdá sa, že pre všetkých príslušných aktérov, podobne ako pre ostatné kozmické veľmoci, sa oblasť kozmického priestoru považuje na najvyššej politickej úrovni za významný faktor, ktorý umožňuje reagovať na potreby občanov. Práve v tejto súvislosti článok 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) udeľuje Únii spoločnú právomoc v oblasti kozmického priestoru, ktorú vykonáva paralelne s právomocou členských štátov. Únia má teraz jasne stanovený mandát, aby vypracovala európsku politiku v oblasti kozmického priestoru, pričom na tento účel podporuje spoločné iniciatívy, výskum a technologický rozvoj a koordinuje úsilie nevyhnutné na výskum a využívanie kozmického priestoru. Na tento účel Parlament a Rada prijímajú potrebné opatrenia, ktoré môžu mať podobu európskeho vesmírneho programu. V tomto novom rámci európska politika v oblasti kozmického priestoru sleduje tieto ciele: podporovať technologický a vedecký pokrok, inováciu a priemyselnú konkurencieschopnosť, umožniť, aby európski občania mohli využívať výhody kozmických aplikácií, a dodať Európe väčšiu váhu na medzinárodnej scéne v oblasti kozmického priestoru. Aby Európa tieto ciele dosiahla, musí zachovať nezávislý prístup ku kozmickému priestoru. V ďalšom oddiele sa uvádzajú prioritné opatrenia, ktoré by mali umožniť splnenie týchto cieľov. 2. Prioritné opatrenia pre politiku Únie v oblasti kozmického priestoru Prvými prioritami, ktoré boli stanovené na 4. zasadnutí Rady pre kozmický priestor, sú hlavné projekty Galileo a GMES. Na 5. zasadnutí Rady pre kozmický priestor sa tieto projekty potvrdili a určili sa ďalšie priority: zmena klímy, bezpečnosť, konkurencieschopnosť a prieskum kozmického priestoru, ktoré vždy patrili medzi priority. Je vhodné pokračovať v ich premieňaní na konkrétne opatrenia. 2.1. Satelitná navigácia: programy Galileo a EGNOS Galileo je hlavný program Únie a prvý globálny systém satelitnej navigácie navrhnutý na civilné účely. Umožní zaručiť nezávislosť Únie v strategickej oblasti pri narastajúcej závislosti na globálnych systémoch satelitnej navigácie. EGNOS predstavuje prvý krok Európskej únie v oblasti satelitnej navigácie a jeho cieľom je zlepšiť kvalitu signálov, ktoré na európske územie prenášajú globálne systémy satelitnej navigácie. Systémy vytvorené v rámci programov Galileo a EGNOS predstavujú prvú významnú kozmickú infraštruktúru, ktorú plne vlastní a riadi Únia. Obidva programy sú v plnej miere v súlade so stratégiou Európa 2020, keďže ich cieľom je umožniť Únii, aby získala celosvetový náskok v oblasti rozvoja inovačných služieb s využitím satelitnej navigácie, keďže stimulujú hospodársku činnosť na nadväzujúcom trhu, vytvárajú nové obchodné príležitosti, uľahčujú humanitárnu pomoc a zlepšujú kvalitu života európskych občanov (medzi niektoré z mnohých príkladov patrí zvyšovanie bezpečnosti dopravy, lepšia civilná ochrana alebo rozvoj sociálnych služieb pre starších a postihnutých ľudí). Výhody, ktoré tieto programy prinášajú Únii, sa v zásade týkajú všetkých odvetví hospodárstva, ako napríklad dopravy, telekomunikácií, životného prostredia, bezpečnosti atď. V januári 2011 Komisia prijala správu pod názvom Strednodobé preskúmanie európskych programov satelitnej navigácie, v ktorej sa uvádza, že trhy s aplikáciami založenými na zemepisnej lokalizácii významne rastú a ich ročný celosvetový obrat by mal v roku 2020 dosiahnuť 240 miliárd EUR. Okrem toho vďaka výhodám, ktoré majú programy Galileo a EGNOS v porovnaní s ostatnými konkurenčnými systémami, by tieto programy mali v priebehu nasledujúcich 20 rokov priniesť hospodársky a sociálny úžitok rádovo vo výške 60 až 90 miliárd EUR. V roku 2011 Komisia vypracuje legislatívny návrh s cieľom prispôsobiť inštitucionálny rámec, do ktorého sú začlenené programy Galileo a EGNOS, pričom zohľadní usmernenia Európskeho parlamentu a Rady. Je dôležité zabezpečiť, aby konštelácia satelitov potrebných na realizáciu týchto programov bola dokončená v prijateľnom termíne a aby sa zaviedli všetky opatrenia nevyhnutné na postupné využívanie služieb programu Galileo. 2.2. Využívanie kozmického priestoru v prospech životného prostredia a boja proti zmene klímy: program GMES 2.2.1. Zabezpečiť prevádzku GMES Cieľom programu GMES je zabezpečiť kontinuitu prístupu k informačným službám v oblasti životného prostredia a zaistiť bezpečnosť založenú na stálych kozmických a lokálnych pozorovacích infraštruktúrach. Program GMES zohráva rozhodujúcu úlohu pri monitorovaní životného prostredia vo vodnom, suchozemskom aj vzdušnom priestore, pričom jeho cieľom je lepšie porozumieť životnému prostrediu v Európe, ako aj na celom svete, aby sa mohli určiť nevyhnutné verejné politiky. Umožní sa tým udržateľné využívanie prírodných zdrojov a zabezpečia sa spoľahlivejšie informácie o zmene klímy. Mohol by sa využívať ako podporné opatrenie pre politiku prispôsobovania sa zmene klímy a bezpečnostnú politiku a mohol by prispievať k prevencii a riadeniu kríz, najmä v prípade humanitárnej a rozvojovej pomoci a civilnej ochrany. Okrem lepšej ponuky služieb pre verejných činiteľov a občanov môže program GMES takisto poskytnúť nové možnosti využitia týchto informačných zdrojov v súkromnom sektore. V roku 2010 Európsky parlament a Rada prijali nariadenie o počiatočných operáciách programu GMES v rokoch 2011 – 2013[6]. Program GMES má tak k dispozícii právny základ, vďaka ktorému už nie je iba súčasťou oblasti výskumu. V súčasnosti je potrebné zabezpečiť jeho rýchlu a účinnú realizáciu v partnerstve s členskými štátmi a umožniť tak, aby bol plne funkčný od roku 2014. 2.2.2. Venovanie pozornosti spoločenskej výzve, akú predstavuje „zmena klímy“ Program GMES predstavuje silný nástroj Únie pri riešení výzvy spojenej so zmenou klímy. Kozmické pozorovanie spolu s inými druhmi pozorovaní prináša informácie, ktoré umožňujú lepšie chápať vývoj klímy a pripraviť politiky na prispôsobenie sa týmto zmenám. Európska únia a jej členské štáty by mohli využívať výhody trvalého a systematického získavania doplňujúcich informácií, ktoré by mohli byť užitočné pri prispôsobovaní mnohých verejných politík, najmä s cieľom zlepšiť účinnosť opatrení prijatých v reakcii na zmenu klímy, ako aj opatrení na jej predchádzanie. Pozícia Európskej únie by sa takisto upevnila, keby mala k dispozícii spoľahlivé a nezávislé informácie, vďaka ktorým by mohla dohliadať na dodržiavanie medzinárodných záväzkov týkajúcich sa boja proti zmene klímy. Táto možnosť dohľadu „na úrovni Únie“ predstavuje takisto pridanú hodnotu, pretože by mohla doplniť alebo nahradiť možnosti, ktoré doposiaľ existovali na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Na tento účel je potrebné dokončiť existujúce kozmické pozorovacie infraštruktúry a zabezpečiť trvalosť tých, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie a monitorovanie politík boja proti zmene klímy a prispôsobovania sa tejto zmene tak, aby sa v rámci programu GMES posilnila služba „zmena klímy“. Je úlohou Európskej únie, ktorá program GMES riadi a využíva, aby definovala a podporovala rozvíjanie tejto európskej služby vrátane s ňou súvisiacich nevyhnutných infraštruktúr. 2.3. Bezpečný kozmický priestor v prospech cieľov bezpečnosti a obrany Pokiaľ ide o bezpečnosť, kozmické infraštruktúry fungujú niekedy ako nástroj a niekedy ako objekt. Ako nástroj môžu slúžiť na účely bezpečnosti a obrany Európskej únie. Ako objekt ich treba chrániť. 2.3.1. Zložka „S“ (bezpečnosť) programu GMES Rada pre kozmický priestor na svojom 7. zasadnutí v novembri 2010 vydala odporúčanie, „aby sa v rámci programu GMES zvážilo aj to, ako vyhovieť osobitným potrebám bezpečnostnej politiky a služieb určených najmä na námorný dohľad, kontrolu hraníc a podporu vonkajších činností EÚ“ . Preto by sa mala posilniť zložka „S“, teda bezpečnosť programu GMES. V súčasnosti prebieha proces úvah, v rámci ktorého sa má analyzovať, ako môže nový vývoj v oblasti kozmických technológií prispieť k účinným riešeniam v súvislosti s kontrolou hraníc, podporou vonkajšej činnosti Európskej únie, námorným dohľadom, mimoriadnymi zložitými situáciami, humanitárnou pomocou a civilnou ochranou atď. Aj keď je program GMES určený výlučne na civilné účely, treba určiť, ako môžu existujúce dvojaké pozorovacie kapacity (civilné a vojenské) prispieť k programu GMES, najmä pokiaľ ide o systematický dohľad nad rozsiahlymi geografickými územiami alebo taktický dohľad nad úzko vymedzenými územiami. Integrácia rôznych kozmických technológií spolu s adekvátnym rozlíšením a kratším reakčným časom sú nevyhnutné na lepšie plnenie požiadaviek v súvislosti s úlohami v oblasti bezpečnosti. 2.3.2. Bezpečnostný rozmer politiky v oblasti kozmického priestoru Rada pre kozmický priestor na svojom 7. zasadnutí poukázala na „posilnenú angažovanosť EÚ v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa bezpečnosti a obrany zakotvenými v Lisabonskej zmluve a [na] zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť“. Vyzvala Európsku komisiu, Radu EÚ, ktorej pomáha Európska obranná agentúra (EDA), aby spolu s členskými štátmi a ESA „preskúmali spôsoby, ako vyhovieť súčasným a budúcim potrebám kapacít určeným na krízové riadenie prostredníctvom nákladovo efektívneho prístupu k stabilným, bezpečným a reaktívnym prostriedkom a službám pre kozmický priestor [...], pričom by podľa potreby plne využívali synergie v oblasti dvojakého použitia“ . Vyzvala „Európsku komisiu a Radu EÚ, aby v prípade potreby navrhli politické riešenia“ . Členské štáty disponujú významnými kapacitami. Takisto uznali európsky rozmer v oblasti kozmického priestoru, pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu, spustením projektu MUSIS (nadnárodný zobrazovací systém založený na kozmických technológiách zameraný na vojenské pozorovanie). V duchu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sa potreby Európskej únie v oblasti bezpečnosti môžu zabezpečovať buď prostredníctvom koordinovaných kapacít jednotlivých štátov, alebo zavedením spoločných kapacít. Aby mohla Únia zabezpečiť plnenie úloh v oblasti bezpečnosti bez toho, aby bola závislá na infraštruktúre a službách tretích krajín, a aby mohla zaistiť kontinuitu úloh, ktoré plnia jednotlivé členské štáty, je potrebné začať diskusiu s členskými štátmi s cieľom preskúmať možné riešenia. V rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky by Únia mohla napríklad koordinovať infraštruktúry v jednotlivých členských štátoch za podmienok, ktoré by sa dohodli s členskými štátmi, ktoré sú vlastníkmi príslušnej infraštruktúry, a určiť ďalšie potreby, aby mohla lepšie riešiť prevádzkové potreby v súvislosti s krízovým riadením a vonkajšími zásahmi. Aby zabezpečila takéto potreby, mala by zohrávať určitú úlohu vo vývoji nových infraštruktúr. Súčasťou týchto úloh by mala byť možnosť využívať obchodné infraštruktúry na plnenie úloh v oblasti bezpečnosti. Tento prístup by sa mal uplatňovať so zreteľom na súvisiace politiky, ktoré vedie Únia a jej členské štáty, ako napríklad bezpečnostná politika a politika námorného dohľadu. 2.3.3. Zaistiť bezpečnosť kozmických infraštruktúr Kozmické infraštruktúry sú infraštruktúry rozhodujúceho významu. Závisia od nich základné služby, ktoré zabezpečujú dobré fungovanie našich spoločností a našich hospodárstiev, a bezpečnosť našich občanov. Musia byť chránené a ich ochrana predstavuje jednu z hlavných výziev pre Európsku úniu a je dôležitejšia ako záujmy vlastníkov satelitov ako také. Tieto infraštruktúry sú vystavené riziku poškodenia alebo zničenia pôsobením prírodných javov, akými sú napríklad slnečné žiarenie a asteroidy, alebo inými vesmírnymi zariadeniami alebo ich úlomkami. Rovnako ich ohrozuje zámerné alebo neúmyselné elektromagnetické rušenie. Niektoré členské štáty majú k dispozícii kapacity, vďaka ktorým možno čiastočne predchádzať takýmto rizikám. Tieto kapacity však nie sú postačujúce z dôvodu ich technických obmedzení a absencie zodpovedajúcich koordinačných mechanizmov. Z tohto dôvodu, pokiaľ ide o zabezpečenie ochrany kozmických infraštruktúr, Európska únia je vo veľkej miere závislá na kapacitách a dobrej vôli členských štátov. V roku 2008 sa v rámci 5. zasadnutia Rady pre kozmický priestor potvrdilo, že pre Európu „je potrebné, aby sa vytvorila európska operačná spôsobilosť na účely monitorovania európskej vesmírnej infraštruktúry a vesmírneho odpadu a dohľadu nad nimi“. Rada pre kozmický priestor takisto potvrdila, že je nevyhnutné, aby Únia zohrávala aktívnu úlohu pri zavádzaní systému dohľadu SSA (z angl. Space Situational Awareness – informovanosť o situácii vo vesmíre) a jeho riadiacich mechanizmov. Zavedenie takéhoto systému by viedlo k spojeniu existujúcich kapacít, získaniu chýbajúcich kapacít, ako aj k ich údržbe a riadeniu. Ako sa pripomína v oznámení o priemyselnej politike, „Únia by mala vymedziť organizáciu a riadenie takého systému s prihliadnutím na jeho dvojaký charakter a na potrebu zabezpečiť jeho udržateľné využívanie“. Organizácia systému SSA by mala byť založená na štruktúre, ktorú treba definovať, a mala by sa v rámci nej zohľadniť úroveň a miera účasti každého členského štátu a ďalších subjektov zapojených do systému dohľadu SSA, v závislosti od úloh, ktoré treba splniť, a obmedzení, ktoré treba rešpektovať. 2.4. Prieskum kozmického priestoru Rada pre kozmický priestor vo svojom uznesení z roku 2008 zdôraznila, „že je potrebné, aby Európa vytvorila spoločnú víziu a dlhodobé strategické plánovanie prieskumu zabezpečujúce kľúčové pozície pre Európu a zakladajúce sa preto na európskych oblastiach excelentnosti“. Prostredníctvom zásahu Európskej únie by sa mohlo vytvoriť užšie prepojenie medzi prieskumom kozmického priestoru a spoločenskými a hospodárskymi výzvami, čím by sa spojili záujmy jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť účinnejšie využívanie zdrojov na vnútornej úrovni. Prieskum kozmického priestoru zahŕňa politický rozmer, ktorý predstavuje výzvy charakteristické pre výskum a vývoj. Európa je vďaka svojim schopnostiam a dôveryhodnosti v tejto oblasti skutočne uznávaným partnerom, ale svoj vlastný potenciál nevyužíva v dostatočnej miere z dôvodu určitej roztrieštenosti svojich zásahov a nedostatočného prepojenia medzi prieskumnými činnosťami a politickými, hospodárskymi a spoločenskými výzvami. Na základe konzultácií, ktorých sa zúčastnila Únia, ESA, ich členské štáty a medzinárodní partneri, sa určili štyri prioritné témy: rozhodujúce technológie, medzinárodná vesmírna stanica (ISS, z angl. International Space Station), prístup ku kozmickému priestoru a vytvorenie medzinárodného fóra na vysokej úrovni. Pre Úniu by to konkrétne znamenalo určiť a podporovať vývoj technológií nevyhnutných na prieskum, najmä v oblasti energetiky, zdravia a recyklácie (podpory života v izolovanom prostrední). Tieto témy sa nemusia nevyhnutne skúmať iba v rámci kozmického sektora, a preto je vhodné podporovať vzájomnú výmenu poznatkov s inými sektormi, aby sa tak dosiahli priame výhody pre občanov. Únia by sa takisto mohla zaoberať možnosťami spolupráce na medzinárodnej vesmírnej stanici s cieľom zabezpečiť účasť všetkých členských štátov. Nezávislý prístup Európskej únie do kozmického priestoru si vyžaduje posilnenú európsku kapacitu, aby sa mohli uskutočňovať nezávislé misie z európskeho kozmodrómu v Kourou. Napokon treba vytvoriť medzinárodnú platformu na vysokej úrovni s cieľom určiť oblasti prieskumu kozmického priestoru, pri ktorých by sa mohla využívať medzinárodná spolupráca, posilniť politický rozmer medzinárodných diskusií zameraných na prieskum kozmického priestoru a podporovať synergiu spolupráce s tretími krajinami, teda platformu, v rámci ktorej by Európska únia mohla koordinovať úsilie na európskej úrovni. 3. Konkurencieschopnosť: kozmický priestor, neoddeliteľná súčasť stratégie Európa 2020 3.1. Priemyselná politika v oblasti kozmického priestoru v prospech konkurencieschopnosti V článku 189 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia vypracuje politiku v oblasti kozmického priestoru s cieľom presadzovať okrem iného priemyselnú konkurencieschopnosť. Kozmický priemysel – výroba, uvádzanie do prevádzky a prevádzkovanie, aplikácie a služby – je hnacou silou rastu a inovácií: vytvára vysoko kvalifikované pracovné miesta a príležitosti na trhu pre inovačné výrobky a služby aj mimo kozmického sektora. Kozmický priemysel je z dôvodu rastúcej závislosti spoločnosti na kozmických infraštruktúrach a aplikáciách strategickým sektorom s veľkým významom pre civilné aj vojenské využitie. Vyznačuje sa silnou koncentráciou a obmedzenou účasťou MSP. Podobne ako v prípade iných kozmických veľmocí, kozmický sektor v Európe výrazne závisí od verejného obstarávania. Musí čeliť silnejúcej konkurencii na svetovom trhu. Satelitná komunikácia (Satcom) má na tomto trhu významné postavenie: zákazky, ktoré s ňou súvisia, predstavujú pre sektor nosných rakiet významné obchodné príležitosti, čím prispievajú k nezávislému prístupu ku kozmickému priestoru pre Európsku úniu a jej členské štáty, ktoré sú pri realizácii svojich programov závislé na dostupných nosných kapacitách. Komisia sa domnieva, že je nevyhnutné rýchlo a v úzkej spolupráci s ESA a členskými štátmi definovať priemyselnú politiku v oblasti kozmického priestoru, ktorá bude diferencovaná podľa špecifických potrieb každého podsektora. K jej hlavným cieľom by patrili: stabilný a vyvážený rozvoj priemyselnej základne ako celku vrátane MSP, väčšia konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle, nezávislosť strategických podsektorov, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť, ako napríklad sektor nosných rakiet, a rozvoj trhu s výrobkami a službami pre kozmickú oblasť. Na tento účel by Európska únia, jej členské štáty a ESA mali koordinovaným spôsobom využívať dostupné nástroje. V rámci kozmických programov Únie bude treba lepšie využívať európsky regulačný rámec, najmä v oblasti obchodných výmen, ako aj finančné nástroje na podporu výskumu a inovácií, a takisto bude treba definovať najvhodnejší postup verejného obstarávania a uplatniteľné kritériá zadávania verejných zákaziek v prípadoch, keď k financovaniu prispieva Európska únia. Mohla by sa preskúmať možnosť prijatia osobitných ustanovení v rámci konkrétnych právnych aktov. 3.2. Podnecovať výskum a inovácie Ak chce Európa konať samostatne a mať k dispozícii konkurencieschopný kozmický priemysel, potrebuje pevnú technologickú základňu. Európa musí takisto vyvinúť kapacity potrebné na uspokojovanie dlhodobých potrieb, pričom si musí udržať základný kozmický výskum. V tomto smere sa ako rozhodujúci javí vývoj kľúčových generických technológií, najmä vývoj najmodernejších materiálov a nanotechnológie. Cieľom investícií musí byť špičková úroveň európskeho výskumu. Na riešenie súčasných nedostatkov bude potrebné podporovať výskum v oblasti rozhodujúcich technológií (ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie strategickej nezávislosti sektora) a výskum prelomových technológií (ktoré predstavujú skutočný technologický pokrok), čo zahŕňa výskum v prospech prieskumu kozmického priestoru. Výskumné úsilie Únie, ktoré prispieva k splneniu týchto úloh, bude súčasťou návrhu spoločného strategického rámca na financovanie výskumu a inovácií. Jeden z významných prínosov investícií do oblasti kozmického priestoru v tomto sektore aj mimo neho súvisí s účinkom investícií na inovácie. Politika v oblasti kozmického priestoru môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k vykonávaniu iniciatívy Inovácia v Únii. Rada pre kozmický priestor už na svojom 6. zasadnutí v máji 2009 zdôraznila „potrebu zmobilizovať na európskej, celoštátnej a regionálnej úrovni existujúce mechanizmy na podporu inovácie a zvážiť nové podporné nástroje“ . Mobilizácia týchto mechanizmov umožní zhodnotiť rozvíjajúce sa infraštruktúry prostredníctvom stimulácie trhu s aplikáciami a službami odvodenými z programov Galileo/EGNOS a GMES, ako aj trhu pre odvetvie telekomunikácií. Na druhej strane, stanovením ambicióznych cieľov v oblasti kozmického priestoru sa zároveň budú podnecovať inovácie. 3.3. Telekomunikačné satelity v prospech inovačných služieb Komunikačné satelity predstavujú kľúčový sektor kozmickej oblasti. V skutočnosti prinášajú najväčší zisk v rámci kozmického priemyslu v Európe aj vo svete[7]. Tieto satelity ponúkajú rozsiahly prístup k širokej škále hospodárskych a sociálnych služieb, akými sú napríklad vysokorýchlostný internet, televízia a rozhlas, alebo zlepšenie dopravy, ako aj rozvoj služieb pre občanov v oblasti verejnej bezpečnosti, tiesňových služieb, zdravotnej starostlivosti a služieb poskytovaných v domácnosti. Komunikačné satelity majú preto významnú úlohu pri plnení cieľa Digitálnej agendy pre Európu – vybaviť všetkých obyvateľov Európy základným širokopásmovým pripojením do roku 2013, a môžu takisto prispieť k cieľu, aby mali do roku 2020 všetci obyvatelia Európy prístup k internetu s rýchlosťou 30 Mb/s. Satelitná komunikácia môže byť užitočná najmä v súvislosti s ponukou širokopásmového pripojenia vo vidieckych regiónoch alebo v najmenej prístupných oblastiach Európy. Tieto zmeny budú prebiehať súčasne s vykonávaním programov GMES a Galileo. Pokrokové technológie vyvinuté pre telekomunikačné satelity sa dajú takisto zaviesť do aplikácií v oblasti navigácie a pozorovania Zeme. Zdá sa, že najmä opätovné využitie informácií verejného sektora (PSI, z angl. public sector information) predstavuje kľúčový faktor na stimuláciu ponuky nových služieb pre občanov. Napríklad, pokiaľ ide o oblasť bezpečnosti, celoeurópsky systém automatického núdzového volania vo vozidlách (eCall) závisí od presnej lokalizácie, a prispeje tak k zníženiu počtu úmrtí a k zmierneniu zranení a škôd, ktoré občania utrpia pri dopravných nehodách. Aby si Európa udržala technologický náskok v oblasti technológií satelitnej komunikácie, treba pokračovať vo výskume tejto oblasti na európskej úrovni, pričom treba zohľadňovať jej významný vplyv na ďalšie aplikačné sektory. Napokon dostupnosť príslušného rádiového spektra bude nevyhnutná na zabezpečenie prevádzkových kapacít pre kozmické infraštruktúry a na dosiahnutie cieľov Digitálnej agendy pre Európu a cieľov európskej politiky v oblasti kozmického priestoru. Tento fakt treba zohľadňovať v rámci existujúcich programov a pri definovaní nových európskych iniciatív v oblasti kozmického priestoru. 4. Medzinárodný rozmer politiky Únie v oblasti kozmického priestoru V oblasti kozmického priestoru je nevyhnutná medzinárodná spolupráca. Je stále zrejmejšie, že ciele v oblasti kozmického priestoru nemôžu jednotlivé štáty dosiahnuť samostatne, a v mnohých prípadoch sa takéto ciele dajú účinne uskutočniť iba vďaka zlúčeniu technologických a finančných kapacít. Medzinárodná spolupráca by mala takisto slúžiť ako platforma na podporu európskych technológií a kozmických služieb a takýmto spôsobom by mala posilňovať toto strategické priemyselné odvetvie. Medzinárodná spolupráca v oblasti kozmického priestoru by mala takisto umožniť podporu európskych hodnôt v rámci projektov spojených s kozmickým priestorom týkajúcich sa ochrany životného prostredia, zmeny klímy, udržateľného rozvoja a humanitárnych akcií. Európska únia bude takisto v záujme širšej spolupráce pokračovať v dialógoch zameraných na oblasť kozmického priestoru a bude ich posilňovať, v úzkej spolupráci s ESA, so strategickými partnermi, ktorými sú USA a Rusko. Cieľom týchto dialógov je určiť oblasti, v ktorých existuje spoločný záujem o spoluprácu; týka sa to celej škály činností vrátane pozorovania Zeme a vedy o Zemi, globálnych systémov satelitnej navigácie (GNSS), vedy o vesmíre a prieskumu kozmického priestoru. Európska únia takisto navrhne začatie dialógov zameraných na oblasť kozmického priestoru – ktorých témy a ciele sa určia v príslušných bilaterálnych ustanoveniach – s ďalšími existujúcimi a formujúcimi sa kozmickými veľmocami, najmä s Čínskou ľudovou republikou, s ktorou chce takisto konštruktívnym spôsobom riešiť otázky spolupráce a spoločného využívania otvorených frekvencií v oblasti satelitnej navigácie. Európska únia bude musieť venovať väčšiu pozornosť integrácii kozmickej oblasti do vonkajšej politiky Únie. Európska únia si praje najmä poskytnúť svoju expertízu a infraštruktúru africkým krajinám a posilniť existujúcu spoluprácu. Údaje z pozorovania Zeme alebo údaje získané prostredníctvom iných satelitných systémov majú pre tento svetadiel rozhodujúci význam, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť dopravy, kartografiu, správu vôd a vodných ciest, potravinové zdroje a suroviny, biodiverzitu, využívanie pôdy, odlesňovanie a boj proti dezertifikácii. V súčasnosti už existuje aktívna spolupráca v oblasti kozmických aplikácií v rámci partnerstva medzi Afrikou a EÚ v oblasti vedy, informačnej spoločnosti a vesmíru. Rada pre kozmický priestor na svojom 7. zasadnutí trvala na tom, „že rozhodnutia o realizácii príslušných priorít akčného plánu týkajúceho sa GMES a Afriky sa majú bezodkladne prijať“ . Vyzvala „Európsku komisiu, aby spolupracovala s Komisiou Africkej únie na budovaní kapacít v tejto oblasti […] a preskúmala možnosti zavedenia podobnej infraštruktúry ako EGNOS v Afrike“ . Pokiaľ ide o uvedený program, v novembri 2010 bol na samite Európy a Afriky schválený akčný plán, v ktorom sa predovšetkým predpokladá dočasné vysielanie personálu na oddelenie riadenia africkej zložky programu GNSS, odborná príprava pre afrických odborníkov a rozvoj prvých infraštruktúr a počiatočných operácií. Európska únia bude aj naďalej podporovať úsilie medzinárodného spoločenstva o posilnenie bezpečnosti, zabezpečenia a udržateľnosti činností v kozmickom priestore, najmä prostredníctvom návrhu Európskej únie týkajúcom sa kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore. Vďaka právomociam Únie v oblasti kozmického priestoru sa takisto posilní účasť Únie na týchto mnohostranných fórach. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o pozorovanie Zeme, Európa sa významným spôsobom zapája do rozvoja medzinárodnej iniciatívy GEOSS (Global Earth Observation System of Systems – Globálny systém systémov pozorovania Zeme). Komisia bude preto pokračovať vo svojom úsilí zameranom na to, aby sa v Európe zaviedli také spôsoby spoločného využívania údajov z pozorovania Zeme, ktoré schvália členovia iniciatívy GEOSS. 5. Snaha o prispôsobenie riadenia Rastúce zapájanie sa Únie do európskej politiky v oblasti kozmického priestoru je paralelné s posilňovaním interakcií medzi rôznymi aktérmi v tejto oblasti. Únia by preto mala predovšetkým posilniť svoju spoluprácu s členskými štátmi, prehodnotiť svoje vzťahy s ESA a dohliadať na optimálne riadenie programov. 5.1. Posilniť spoluprácu s členskými štátmi Spoločná právomoc v oblasti kozmického priestoru, ktorá je EÚ udelená na základe ZFEÚ, ide ruka v ruke s posilneným partnerstvom s členskými štátmi vo forme dialógu o politikách, ktoré treba vykonávať, a o ich koordinácii. Toto má o to väčší význam, vzhľadom na skutočnosť, že právomoc Európskej únie nevylučuje uplatňovanie samostatných právomocí členských štátov. Miera zapojenia členských štátov, ich rozpočet a technické kapacity sa líšia. Vo väčšine z nich sa kozmické činnosti považujú predovšetkým za výskumné činnosti. Napriek tomu, že existuje úsilie o doplnkovosť a súčinnosť, výsledky zostávajú obmedzené. Európska únia musí posilniť politický rozmer politiky v oblasti kozmického priestoru. Na základe článku 189 ZFEÚ má Únia mandát a právomoc koordinovať opatrenia svojich členských štátov a účinnejšie zabezpečovať takúto doplnkovosť. Na tento účel sa musí posilniť spolupráca medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi. Takisto je potrebné zaistiť, aby všetky nové opatrenia vychádzali z existujúcich kapacít a zo spoločne určených potrieb v súvislosti s novými kapacitami. Nedávny inštitucionálny vývoj je prvým konkrétnym výsledkom posilnenej spolupráce, v rámci ktorej by sa mala podporovať súdržnosť politických cieľov, pričom by sa mali rešpektovať príslušné právomoci Únie a členských štátov. Prostredníctvom tejto spolupráce sa posilní synergia politiky Únie v oblasti kozmického priestoru a ostatných politík, ktoré využívajú kozmické kapacity Únie alebo členských štátov (napríklad doprava, životné prostredie, výskum a inovácie). 5.2. Umožniť nový vývoj vzťahov medzi Európskou úniou a ESA Podľa článku 189 ZFEÚ „Únia nadviaže vhodné vzťahy s Európskou vesmírnou agentúrou“. Rastúce zapájanie sa Európskej únie do politiky v oblasti kozmického priestoru si vyžaduje prehodnotenie jej vzťahov s ESA a postupné prispôsobenie sa fungovaniu ESA, aby sa mohli čo najlepšie využiť silné stránky obidvoch organizácií. Politický rozmer v súvislosti v kozmickým priestorom znamená, že európske opatrenia sa nesmú riadiť výhradne alebo prioritne technickými alebo vedeckými úvahami. Pokiaľ ide o Úniu, mali by sa určiť a zosumarizovať potreby používateľov, aby sa zaručilo, že kozmické kapacity budú v plnej miere zodpovedať potrebám európskych občanov. Komisia k tomu prispieva najmä prostredníctvom pravidelných kontaktov svojich útvarov s rôznymi zainteresovanými stranami. Boli vytvorené prevádzkové subjekty vo viacerých oblastiach, ako napríklad v prevádzkovej meteorológii (Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT), ktorá je napojená na ESA), ktoré majú slúžiť potrebám používateľov. Komisia musí posilniť kontakty s týmito subjektmi a mohla by ich do určitej miery využívať pri vykonávaní programov Galileo a GMES. Pokiaľ ide o ESA, ktorá realizuje programy pre svoje členské štáty a pre Úniu, disponuje účinnými technickými a riadiacimi kapacitami a mohla by podporiť rozvoj nových kozmických infraštruktúr v rámci medzivládnych programov, ako aj programov, ktoré financuje Únia. V súčasnosti v agentúre prebieha proces vnútorných úvah týkajúci sa jej budúcnosti ako organizácie. Bez ohľadu na výsledky tohto procesu Európska komisia sa domnieva, že vývoj úlohy európskych „aktérov“ v oblasti kozmického priestoru by mal takisto zahŕňať pragmatický vývoj ESA, pričom by sa mali zohľadniť príslušné úlohy agentúry a Únie, pokiaľ ide o výskum, financovanie a prevádzkové kapacity. Z pohľadu Komisie by sa ESA mala naďalej vyvíjať smerom k takému modelu organizácie, v rámci ktorého budú môcť koexistovať vojenské a civilné programy na jednej strane a medzivládna zložka a zložka Únie na strane druhej. Pokiaľ ide o vykonávanie programov Galileo a GMES, ESA je už viazaná právnymi predpismi Európskej únie. Pokračovala by vo svojom približovaní sa Únii a podľa potreby by naďalej zaisťovala štruktúry riadenia určené výhradne pre programy Únie. Model by mal byť flexibilný, aby bolo možné prispôsobiť ho možnostiam finančných zdrojov, ktoré v budúcnosti poskytnú rozliční aktéri na jednotlivé programy. Na záver, model by mal mať flexibilnú štruktúru členstva, aby umožňoval účasť Švajčiarska a Nórska na niektorých programoch, pričom by zároveň mala existovať možnosť účasti obmedzenej iba na niekoľko členských štátov. Tento vývoj by mal v primeranom čase viesť k revízii rámcovej dohody medzi Úniou a ESA. V každom prípade sa tento vývoj musí posudzovať takisto s ohľadom na jeho vplyv na platný právny rámec, najmä pokiaľ ide o medzinárodné záväzky Únie. 5.3. Lepšie koordinovať a riadiť vesmírne programy Riadenie vesmírnych programov je naďalej nejednotné a investície inštitúcií sú roztrieštené. Široká škála aktérov – členské štáty prostredníctvom vesmírnych agentúr, ESA, EUMETSAT, Európska únia – neuľahčuje optimalizáciu rozhodovacích procesov, ani účinnosť vykonávania. Komisia chce navrhnúť lepšie plánovanie v oblasti kozmického priestoru prostredníctvom zvýšenej koordinácie činnosti jednotlivých výborov programu (napríklad v rámci programov Galileo alebo GMES) a všeobecnejšie prostredníctvom lepšej koordinácie účasti rozličných aktérov s cieľom zabezpečiť súdržnú reakciu na potreby používateľov a občanov a zabezpečiť riadne a účinné riadenie verejných zdrojov. 6. Smerom k európskemu vesmírnemu programu Článok 189 Lisabonskej zmluvy dáva únii k dispozícii širší právny rámec, čo jej umožňuje definovať jasný európsky vesmírny program, ktorý bude dopĺňať opatrenia konkrétnejšie zamerané na rôzne odvetvia a založené na iných článkoch Zmluvy alebo na iných právnych aktoch. Komisia skúma možnosť predložiť v roku 2011 návrh takéhoto programu. Napokon Komisia, so zreteľom na reakcie na toto oznámenie, určí svoju stratégiu, ktorá bude zahrnutá v júnovom návrhu týkajúcom sa budúceho viacročného finančného rámca. 7. Záver Článkom 189 ZFEÚ sa otvárajú nové perspektívy pre vypracovanie stratégie Únie v oblasti kozmického priestoru. Z tohto dôvodu Komisia v tomto oznámení určila konkrétne možnosti. Komisia preto predkladá toto oznámenie Rade, Európskemu parlamentu, ako aj poradným orgánom Únie, aby vyjadrili svoje stanovisko, čo je nevyhnutnou etapou procesu formulovania takejto stratégie a vypracovania opatrení na jej vykonávanie. [1] „EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ - KOM(2010) 2020. [2] „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“ - KOM(2010) 614. [3] V texte sa používa anglická skratka ESA (European Space Agency). ESA má 18 členov, z ktorých dvaja – Nórsko a Švajčiarsko – nie sú členskými štátmi Európskej únie. Na niektorých projektoch spolupráce s ESA sa zúčastňuje aj Kanada, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. [4] Výsledky činnosti Rady pre konkurencieschopnosť z 21. a 22. mája 2007, Uznesenie o európskej politike v oblasti kozmického priestoru, DS 417/07. [5] Uznesenie Európskeho parlamentu z novembra 2008, ktorým Parlament schvaľuje európsku politiku v oblasti kozmického priestoru a požaduje premenenie štyroch určených priorít – zmena klímy, bezpečnosť, inovácia a prieskum – na konkrétne opatrenia. [6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1.) [7] Telekomunikačné satelity predstavujú viac ako 60 % obratu kozmického priemyslu. Komunikačné satelity predstavujú 90 % satelitov vynesených raketami Ariane 4 a 5.