29.10.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/82

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020“

KOM(2010) 553 v konečnom znení

2011/C 318/13

Spravodajca: Carmelo CEDRONE

Európska komisia sa 20. októbra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom oznámenie na tému

„Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020“

KOM(2010) 553 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal 114 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   Výbor súhlasí s názorom, že na to, aby EÚ dokázala čeliť súčasným i budúcim výzvam, potrebuje inteligentný rast v rámci stratégie Európa 2020. Rozsiahla časť EÚ nielenže má problémy týkajúce sa pomalého rastu, nedostatku výskumu a vývoja a inovácie, ale musí riešiť aj iné otázky, napr. vysokú nezamestnanosť, najmä mladých ľudí, sociálne problémy, chudobu a integráciu, predčasné ukončenie školskej dochádzky bez potrebných znalostí na získanie zamestnania, výzvy vyplývajúce z demografickým zmien a rozpočtové obmedzenia.

1.2   Politika súdržnosti vzniká spolu so zámerom brániť európsky model spoločnosti, kde sa prvky slobodnej hospodárskej súťaže a sociálneho trhového hospodárstva snúbia s cieľmi solidarity a presadzovania špecifických priorít hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ako sa uvádza v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.3   Výbor súhlasí s názorom člena Komisie Johannesa Hahna, ktorý vyhlásil, že regionálna politika je kľúčovým nástrojom pri implementácii stratégie Európa 2020, pretože úspech pri dosahovaní jej cieľov bude z veľkej časti závisieť od rozhodnutí prijatých na miestnej a regionálnej úrovni (1).

1.4   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa nazdáva, že jedným z najdôležitejších cieľov politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti – toto je „správna“ formulácia, ktorú by Komisia mala používať, keď odkazuje na inteligentný rast v rámci stratégie Európa 2020 (2) – musí i naďalej byť podpora celkového harmonického rozvoja celej Únie, predovšetkým zmenšovaním rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov, aby sa mohli plne začleniť do EÚ.

1.5   EHSV kladne hodnotí a oceňuje zámer Komisie podporovať „inováciu vo všetkých regiónoch“ bez mrhania zdrojmi „a zároveň zabezpečiť komplementaritu medzi podporou inovácie, výskumu a vývoja na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni“, ale nazdáva sa, že by bolo vhodné financovať výskum zo všetkých ostatných zdrojov a nielen v rámci politiky súdržnosti.

1.6   Oznámenie Komisie o príspevku regionálnej politiky k inteligentnému rastu by malo byť považované za doplnok hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“ a za výzvu na začatie procesu urýchľovania investícií do inovácie, aby sa nečakalo na nasledujúce rozpočtové obdobie, v rámci ktorého sa prostriedky z kohéznych fondov na podporu súdržnosti nepochybne budú sústreďovať na stratégiu Európa 2020 (3).

1.7   EHSV vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že politika súdržnosti sa pozbavuje obsahu a odchyľuje od svojich pôvodných cieľov, t. j. financovania vyrovnávania regionálnych rozdielov pomocou sektorových politík, čo bolo potvrdené aj Lisabonskou zmluvou. Treba zabezpečiť, aby tento prístup zohľadňoval výzvy, potreby a potenciály, t. j. východiskový stav každého posudzovaného regiónu a členského štátu, a predísť tomu, aby ohrozil súdržnosť, a to nielen z hospodárskeho, sociálneho a územného, ale najmä politického a kultúrneho hľadiska.

1.8   EHSV prikladá politike na podporu výskumu a inovácie, ktorú navrhuje Komisia, prvoradý význam. Ide o témy, pri ktorých však treba veľmi pozorne zohľadniť územné špecifiká. Inovácia výrobného procesu môže byť výsledkom výskumnej činnosti, ktorú na určitom území vykonávajú aktéri odlišní od tých, ktorí potom výsledky inovácie uplatňujú, a preto treba pozornosť venovať aj otázkam prenosnosti a opakovateľnosti inovačných procesov a ich zemepisného šírenia. Je však chvályhodný pokus vytvoriť súlad medzi politikou súdržnosti a ostatnými oblasťami politiky EÚ a zlepšiť využívanie EFRR.

1.9   EHSV sa v súlade s oznámením nazdáva, že pri sledovaní cieľa inteligentného rastu treba dbať na územné členenie a opierať sa o špecifické požiadavky sektora, homogénnych alebo zmiešaných zoskupení alebo makroregiónov prepojených s výskumnými ústavmi a univerzitami, ktoré už existujú alebo ktoré treba posilniť, a s miestnymi podnikmi a komunikačnými sieťami, ktoré môžu pomôcť pri ich usadzovaní a rozvoji na danom území, čo podporí špecializáciu a regionálne riadenie.

1.10   EHSV sa ďalej nazdáva, že o otázkach politiky súdržnosti a stratégie Európa 2020 sa musí rokovať na špecifickom zasadnutí Európskej rady, pretože nemožno presunúť politiku súdržnosti z politickej stratégie EÚ do pôsobnosti inej politiky, ktorá je len akousi „chudobnou príbuznou“, ani sa nemožno nazdávať, že ona sama môže byť hnacou silou stratégie Európa 2020.

1.11   Predloženie tohto návrhu Komisie nesmie byť príležitosťou na rozptýlené rozdelenie nejakých finančných prostriedkov, a to aj do bohatých regiónov, s prísľubom „vyššieho“ cieľa, ale treba sa skôr snažiť využiť tento návrh na dosiahnutie konvergencie medzi regiónmi s cieľom presadiť európsku koncepciu optimálnej súdržnosti pomocou spoločných ukazovateľov.

1.12   Rovnako je nevyhnutné zabezpečiť, aby členské štáty boli schopné zapájať sa do rozličných programov EÚ, a podporovať vytváranie synergií medzi týmito programami zjednodušovaním postupov a odbúravaním múrov medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami, t. j. medzi Komisiou ako celkom, členskými štátmi a regiónmi, s plným vedomím toho, že verejná správa je v službách občanov, podnikov a spoločenstiev, ktorým treba zjednodušiť existenciu, a nie naopak.

1.13   Výbor sa nazdáva, že Komisia správne navrhuje pristupovať k inovácii zo širšieho hľadiska a neobmedzovať sa len na technické či technologické aspekty. Výbor by však bol radšej, keby sa Komisia viac zamerala na praktické možnosti, ako by mohli rôzne subjekty využiť inovačné programy. Napríklad hoci by malé a stredné podniky (MSP) mohli profitovať z inovačných programov, len veľmi málo z nich má výskumných pracovníkov. Mnohé MSP sú skutočne inovatívne, ale nevyužívajú ponúkané možnosti získať podporu z programov EÚ, hoci by mohli vo veľkom ťažiť z tejto pomoci. Treba rozšíriť dostupnosť rizikového kapitálu a v tejto súvislosti by sa mal posilniť program Jeremie, ktorého používanie by však nemalo byť povinné. Členské štáty by mali mať možnosť slobodne rozhodnúť, či použijú dotácie, pôžičky, alebo ich kombináciu, a takisto zvoliť tematický rozsah používania. Okrem toho je potrebné začať so zjednodušovaním v tejto oblasti.

1.14   Nástroj v tomto zmysle predstavujú nové formy „účinného partnerstva“ (PLATFORMA KONSENZU), ktoré by mali sprevádzať inovačnú stratégiu s účasťou a prispením všetkých zainteresovaných, z verejného i súkromného sektora, vrátane bánk, s jednoduchými, jasnými a účinnými pravidlami, ktoré sprevádzajú projekty počas celého administratívneho postupu, pričom stanovujú lehoty, právomoci a prípadné sankcie.

1.15   Okrem toho sa EHSV nazdáva, že Komisia by mala zmeniť svoj súčasný prístup, ktorý sa sústreďuje skôr na formálnu stránku programov, než na ich náplň a dosiahnuté výsledky, čo by naopak malo byť prvoradým cieľom.

1.15.1   Naopak, na základe územných analýz by bola potrebná súbežná a spoločná podpora dvoch opačných pólov, ktorými sú vyrovnávanie rozdielov a inovácia.

1.16   EHSV s poľutovaním konštatuje, že nielen medzi jednotlivými regiónmi EÚ, ale aj v rámci jednotlivých členských štátov existujú značné rozdiely. Tieto rozdiely sa prejavujú aj v oblasti výskumu, vývoja a inovácie a poukazujú na to, že do roku 2020 je potrebné posilniť politiku hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

1.17   EHSV zároveň poukazuje na to, že členské štáty EÚ musia takisto čeliť čoraz väčšej konkurencii vo svetovom meradle zo strany nových priemyselných mocností, ktoré zaznamenávajú veľký rozvoj aj v oblasti výskumu, vývoja a inovácie a ktoré sú najmä v odvetviach špičkových technológií už teraz ďaleko vpredu.

1.18   EHSV preto víta, že Európska komisia svojou iniciatívou „Inovácia v Únii“ v rámci stratégie Európa 2020 a oznámením o inteligentnom raste upozorňuje na niektoré problémy a na ich riešenie využíva regionálnu politiku. I keď je pravda, že práve decentralizované opatrenia do veľkej miery podporujú obnovu, nezaobíde sa to bez pomoci a vyžaduje si to, aby podpora a opatrenia boli rovnaké v celej EÚ.

1.19   EHSV súhlasí s myšlienkou, že treba využiť tieto rozdiely medzi regiónmi a že si to vyžaduje zaviesť úplne nové formy spolupráce so všetkými silami dostupnými na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

1.20   EHSV sa nazdáva, že väčší dôraz na inovatívne pracoviská je v súlade s politikou inteligentného rastu a rozvoja stratégií inteligentnej špecializácie (4). Výbor vo svojom stanovisku na tému „Inovatívne pracoviská ako zdroj produktivity a kvalitných pracovných miest“ (SC/034) zdôraznil, že inovatívne pracoviská majú ústredné postavenie v rámci stratégie Európa 2020. EHSV odporúča Komisii spustiť pilotný projekt týkajúci sa inovatívnych pracovísk ako súčasť hlavnej iniciatívy „Inovácia v Únii“.

1.21   Výbor oceňuje skutočnosť, že Komisia plánuje rozsiahlejší výskumný program pre verejný sektor a sociálnu inováciu. EHSV súhlasí so zavedením tabuľky na hodnotenie inovácie vo verejnom sektore s pilotnými projektmi pre európsku sociálnu inováciu na pomoc sociálnym novátorom a s návrhmi v oblasti sociálnej inovácie v programoch v rámci Európskeho sociálneho fondu. Súhlasí tiež s tým, že sa musia zapojiť organizácie občianskej spoločnosti. Na takéto iniciatívy možno nazerať ako na smerovanie k inteligentnému rastu.

1.22   EHSV podporuje myšlienku rozvoja stratégií v prospech inteligentnej špecializácie, ktoré musia regióny a obce rozvíjať samy na základe svojich špecifických požiadaviek a s ohľadom na ich úroveň rozvoja. Inteligentný a dôvtipný rast v niektorých regiónoch ešte stále spočíva v rozvoji základnej infraštruktúry, ako sú telekomunikácie, energetika alebo úprava a čistenie vôd.

1.23   Regionálna politika, a najmä finančné prostriedky EÚ na regionálny rozvoj, je nevyhnutná na dosiahnutie inteligentného rastu a musí skutočne nabádať národné vlády a regionálne orgány a pomáhať im, aby vytvorili stratégie na inteligentnú špecializáciu, ktoré pomôžu regiónom odhaliť ich najväčšie prednosti.

1.24   Ako tvrdí Komisia vo svojom oznámení, sústredením zdrojov na obmedzený počet aktivít sa podarí zabezpečiť účinné a efektívne využívanie prostriedkov a pomôže zvýšiť úroveň súkromných investícií, pod podmienkou, že príslušné miestne orgány spoločne so svojimi hospodárskymi a sociálnymi partnermi stanovia prioritné oblasti činnosti a investícií.

1.25   Na záver možno konštatovať, že ciele stratégie Európa 2020 a ciele politiky súdržnosti sú vo vzájomnom súlade. Politika súdržnosti je vďaka svojej jedinečnej štruktúre viacúrovňového riadenia vhodná na poskytovanie kladných stimulov a na pomoc pri zabezpečovaní osvojovania cieľov stratégie Európa 2020 na medziregionálnej, regionálnej a miestnej úrovni. V inštitucionálnom rámci na ich realizáciu však chýbajú spoločné finančné a legislatívne prvky, ktoré by sa mohli vzájomným pôsobením stať faktormi zvýšenia účinnosti.

1.25.1   Preto by bolo vhodné zaviesť posilnenú spoluprácu na dosiahnutie uvedených cieľov.

2.   Návrhy

2.1   Vymedzenie pojmov: Existuje mnoho definícií inovácie. V pláne inovácie Únie inovácia znamená zmenu, ktorá urýchľuje a zlepšuje spôsoby navrhovania, vývoja, výroby a sprístupňovania nových produktov, procesov a služieb. Zmenu, vďaka ktorej vzniká viac pracovných miest, zlepšujú sa životné podmienky ľudí a budujú ekologickejšie a lepšie spoločnosti. Výbor sa stotožňuje s touto definíciou predovšetkým preto, že pokrýva mnoho oblastí politiky.

2.1.1   Toto vymedzenie zároveň poukazuje na to, že je potrebné zapojiť mnohé generálne riaditeľstvá Európskej komisie do inovácie a sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, a že všetky fondy v EÚ musia prispievať k rozvoju.

2.2   Zhromaždiť dostupné zdroje: EHSV sa domnieva, že na dosiahnutie cieľa regionálnej inovácie ako nástroja, ktorým sa dá „uvoľniť potenciál rastu EÚ“, je potrebné využívať aj ďalšie zdroje EÚ, ako napr. SPP – aspoň pokiaľ ide o investície zamerané na inováciu a inteligentný rast v poľnohospodárstve – a Európsky sociálny fond. Finančné nástroje EÚ by okrem toho mali byť skoordinované a zosúladené s nástrojmi na úrovni jednotlivých štátov a regiónov. Všetky členské štáty musia byť schopné naplno využiť príležitosti, ktoré ponúkajú finančné nástroje EÚ, a je potrebné začať so zjednodušovaním v tejto oblasti.

2.3   Stanoviť priority: EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné špecifikovať typy inovácie, pričom by sa zachovali tie regionálne, prijať rozhodnutia o programoch, oblastiach, ktoré sú stredobodom záujmu (napr. trvalo udržateľný rozvoj, energetika, životné prostredie, doprava…) a regiónoch, ktoré by sa mali zapojiť, pričom by sa zohľadnili ich výzvy, potreby a potenciály (t. j. východiskový stav), ich podnikateľské zameranie, podmienky pre výskum a ich schopnosť obnoviť zariadenia alebo zmeniť výrobu. Treba podporiť prepojenie medzi makroregiónmi a zanechať politiku nespočetných stredísk. Priority treba stanoviť po dohode s verejnými orgánmi, súkromnou sférou a organizovanou občianskou spoločnosťou na rôznych úrovniach.

2.4   Poznatky, komunikácia a informovanosť: Je nevyhnutné šíriť dobré skúsenosti medzi jednotlivými sektormi a zainteresovanými územiami a podeliť sa o ne, a preto je potrebné priamo v programoch Komisie stanoviť vhodnú komunikačnú a informačnú stratégiu.

2.5   Odborná príprava: Ďalším kľúčovým nástrojom na dosiahnutie cieľov, ktoré Komisia vytýčila v tomto oznámení, je odborná príprava. Bolo by veľmi prínosné, obzvlášť pre mladých ľudí, podporovať šírenie kultúry inovácie. EHSV sa ďalej domnieva, že sledovaním tohto cieľa by sa podporilo využívanie prostriedkov, znížil by sa objem omeškaných výdavkov a predišlo by sa mrhaniu v záujme dosiahnutia optimálnej formy využívania fondov, čo by pomohlo zefektívniť správu územia.

2.6   Konsolidácia partnerstva: EHSV sa nazdáva, že by sa mali uprednostňovať programy a projekty vypracované priamo združeniami MSP alebo už existujúcimi výskumnými strediskami v spolupráci so zástupcami pracovníkov a zainteresovanej občianskej spoločnosti a s účasťou miestnych orgánov. Partnerstvo uplatňované ako metóda na všetkých úrovniach je veľmi významným prínosom, a preto treba uprednostňovať projekty vypracované týmto postupom. Pomohlo by to výrazne zefektívniť územnú správu.

2.7   Hodnotenie výsledkov musí predstavovať nevyhnutný predpoklad, ktorý musí Komisia rozhodne presadzovať. To sa musí pomocou spoločných parametrov a systémov hodnotenia výsledkov, tak v oblasti inovácie, ako aj výskumu, ktoré sú prvoradým cieľom Komisie a EÚ. Je potrebné zaviesť alternatívne formy opatrení zo strany členských štátov a/alebo Komisie, ktorá by mala riadiť tento postup, pre regióny alebo oblasti, ktoré nedosiahnu tieto výsledky alebo neminú prostriedky.

2.8   Presadzovať spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, aj prostredníctvom systému zmiešaného financovania pre obzvlášť významné programy alebo programy osobitného záujmu, tak v oblasti výskumu ako aj inovácie.

2.9   Nabádať členské štáty, aby spoločne s Komisiou a EÚ konali rozhodnejšie. Nemusia sa vzdať svojej úlohy z opakovane uvedených dôvodov. Treba uprednostňovať medziregionálne projekty, ktoré majú európsky záber a rozmer, zatiaľ čo sa Komisia musí znovu ujať svojej vedúcej úlohy aj vo fáze príprav, realizácie a predovšetkým hodnotenia výsledkov.

2.10   Podporovať asistenciu a poradenstvo: EHSV sa nazdáva, že malým a stredným podnikom a predovšetkým mikropodnikom, ktoré nemajú k dispozícii interných výskumných pracovníkov a expertov, by sa mal na prekonanie tohto nedostatku umožniť ľahký prístup k efektívnym a prispôsobeným asistenčným a poradenským službám. Požaduje politiku podpory činnosti sprostredkovateľských organizácií, s cieľom pomáhať im pri ich asistenčnej a poradenskej činnosti, najmä prostredníctvom zmlúv o regionálnych cieľoch a financovaním pracovných miest poradcov pre inováciu v týchto sprostredkovateľských organizáciách.

2.11   Vniesť jasnosť do komunikácie. EHSV sa nazdáva, že treba zjednodušiť a zjednoznačniť komunikáciu vo vzťahu k vytýčeným cieľom. Bolo by potrebné zmeniť prístup a podnecovať predkladanie návrhov zdola v presvedčení, že „peniaze“ by mali nasledovať myšlienky, a nie naopak.

2.12   Zjednodušenie na všetkých úrovniach je prvoradým cieľom. Sledovať vždy a všade stratégiu zjednodušenia na skrátenie lehôt a zníženie nákladov vypracovaním jednotného formulára a uplatnením zásady „jeden raz stačí“. Ďalej urýchliť platby a uľahčiť poskytovanie predbežného financovania podnikom, najmä MSP a napokon zosúladiť finančné pravidlá a zaviesť jednu účtovnú kontrolu platnú pre všetky inštancie.

3.   Preskúmanie rozpočtu EÚ, súdržnosť a inteligentný rast

3.1   Komisia vo svojom oznámení o preskúmaní rozpočtu venuje dlhú kapitolu politike súdržnosti a oveľa menej priestoru napríklad SPP, ktorá ešte stále predstavuje 43 % výdavkov EÚ. Časť venovaná súdržnosti je nazvaná „inkluzívny rast“: jej názov je síce pôsobivý, ale treba ju uplatniť v praxi.

3.2   Už názvy sú výstižné: a) Politika súdržnosti a stratégia Európa 2020, b) Väčšia koncentrácia a súdržnosť, c) Spoločný strategický rámec, d) Rozvojové a investičné partnerstvo, e) Skvalitnenie výdavkov. Okrem tohto posledného dôležitého cieľa by už ostatné ciele mali byť splnené.

3.3   EHSV oceňuje snahu a návrhy Komisie zamerané na dosiahnutie súladu medzi politikou súdržnosti a ostatnými oblasťami politiky EÚ a členských štátov, vrátane niektorých priorít stanovených v stratégii Európa 2020, ale pokladá za potrebné využiť všetky dostupné zdroje na dosiahnutie cieľov inteligentného rastu.

3.4   Preskúmanie rozpočtu by malo byť príležitosťou na zosúladenie politiky súdržnosti, SPP a stratégie Európa 2020, pričom treba zohľadniť pakt stability a jeho prebiehajúcu revíziu, s cieľom prehodnotiť a obnoviť európsky rozpočet a rozpočty členských štátov eurozóny (napríklad vzdelávanie a výskum nesmú byť pokladané za bežné výdavky).

3.5   Pomoc MSP je prvoradým predpokladom úspechu návrhu. Dá sa to dosiahnuť zjednodušením a uľahčením financovania v rámci politiky podpory a asistencie, aj pomocou poistenia rizika spojeného s udeľovaním úveru, v súlade so zásadami uvedenými v preskúmaní zákona o malých podnikoch (Small Business Act), alebo priamych investícií na inováciu. Môže to uľahčiť aj konsolidácia a zapojenie združení MSP a mikropodnikov. Členské štáty by mali mať možnosť na vhodnej úrovni slobodne rozhodnúť, či použijú dotácie, pôžičky, alebo ich kombináciu.

4.   Pripomienky

4.1   EHSV kladne hodnotí opatrenia, ktoré by mala vykonať Komisia na podporu realizácie cieľov, najmä pokiaľ ide o analýzu a informovanie o dosiahnutých výsledkoch a poskytovanie rizikového kapitálu a záruk malým a stredným podnikom rozvíjajúcim inovácie, aj poskytovaním vhodných foriem financovania prispôsobených situácii MSP a mikropodnikov.

4.2   Päť oblastí inteligentnej špecializácie, ktoré vymedzuje Komisia v oznámení, má na pohľad dosť všeobecný ráz a spadá do sektorov a príslušných oblastí, ktoré sa navzájom výrazne líšia. Nie sú prispôsobené regionálnym územným špecifikám a nezahŕňajú možné synergie vyplývajúce z opatrení na podporu inovácie obsiahnutých v iných oblastiach činnosti Únie (hospodárska súťaž, poľnohospodárstvo, vnútorný trh, životné prostredie a energetika, vzdelávanie a pod.), alebo v iných programoch EÚ; mimochodom, vôbec sa nespomína sociálne hospodárstvo. Rovnako sa neráta so zapojením sociálnych partnerov partnerov ani iných subjektov organizovanej občianskej spoločnosti do koncipovania a realizácie politických opatrení súvisiacich s inteligentnou špecializáciou.

4.3   Nie je tu však žiadna zmienka o potrebe koordinovať iniciatívu EÚ na podporu inovácie s politickými opatreniami v oblasti inovácie v členských štátoch, ktoré majú k dispozícii samozrejme viac prostriedkov a už stanovili a spustili výskumné programy a opatrenia v sektoroch, v ktorých treba posilniť výskumnú a rozvojovú činnosť. Rovnako sa málo analyzujú dôvody, ktoré zabránili alebo neumožnili využiť vyčlenené prostriedky, čo je najzávažnejšou otázkou zo všetkých. A dá sa povedať, že analýz robí Európska komisia naozaj dosť!

4.4   Komisia sa však osobitne zameriava z veľkej časti na regióny, v ktorých je situácia lepšia, napríklad keď píše, že niektoré regióny sa podieľajú na hospodárskej súťaži vo svetovom meradle, zatiaľ čo iné ešte len bojujú, aby sa dostali na túto úroveň. Neznamená to však, že niektoré regióny úplne zaostávajú. V snahe vyrovnať tieto rozdiely treba regionálnu politiku upraviť tak, aby bol jej hlavným cieľom čoraz viac rozvoj zaostalých regiónov, presne tak ako sa na tento cieľ zameriava celá politika súdržnosti.

4.5   EHSV jednak znepokojuje skutočnosť, že priepasť medzi bohatými a chudobnými regiónmi v EÚ sa neustále prehlbuje a že krajiny EÚ, ktoré sú hospodársky najslabšie majú tiež najmenej rozvinutý výskum, rozvoj a inováciu. Konštatuje však, ako o tom svedčí aj nová hodnotiaca tabuľka, že v menej rozvinutých krajinách a regiónoch sa najväčšie možnosti rastu skrývajú v oblasti výskumu a vývoja.

4.6   Bolo by vhodné, aby v tejto súvislosti Európska komisia spolupracovala s jednotlivými členskými štátmi v snahe rozšíriť politiku v oblasti výskumu, vývoja a inovácie tak, aby bohaté regióny členských štátov nezaberali pre seba všetky prostriedky, čo by na vnútroštátnej úrovni mohlo viesť k ďalšej nerovnováhe z hľadiska rozdelenia.

4.7   Oznámenie vytvára podmienky na to, aby sa mohli jednotlivé nástroje finančného inžinierstva lepšie využiť na podporu inovácie. Ide o pôžičky s nízkou úrokovou sadzbou, záruky pri poskytovaní úverov a rizikový kapitál. Skupina EIB tiež patrí k subjektom, ktoré by mali dostať dodatočné prostriedky učené najmä MSP.

---

(1)  Člen Komisie sa takto vyjadril v januári pri prezentácii oznámenia „Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020“ – rast, na ktorý treba nazerať aj ako na „inteligentný“ či „dôvtipný“ rast.

(2)  KOM(2010) 553 v konečnom znení.

(3)  Tamže.

(4)  Z aktuálnych správ z Dánska vyplýva, že nemocnice zvýšili svoju účinnosť – viac operácií – a zároveň sú pracovníci spokojnejší so svojím zamestnaním, hoci sa krátia rozpočtové prostriedky a nemocnice zamestnávajú menej pracovníkov. Zmenili sa pracovné postupy, v niektorých prípadoch sa zakázalo lekárom vykonávať ďalšie zamestnanie a pacientom sa poskytuje viac starostlivosti. Zo správ vyplýva, že aj pacienti sú spokojnejší (záverom nie je konštatovanie, že stačí krátiť rozpočet, ale že treba zmeniť aj pracovné metódy a organizáciu práce).

---