Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010IE0764

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spoločné iniciatívy občianskej spoločnosti v prospech udržateľného rozvoja“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

OJ C 21, 21.1.2011, p. 9–14 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

21.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 21/9


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spoločné iniciatívy občianskej spoločnosti v prospech udržateľného rozvoja“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 21/02

Spravodajca: pán HENCKS

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. júla 2009 podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Spoločné iniciatívy občianskej spoločnosti v prospech udržateľného rozvoja“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. mája 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 463. plenárnom zasadnutí 26. a 27. mája 2010 (schôdza z 26. mája 2010) prijal 146 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výzvy v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré ešte zvýrazňuje kríza verejných financií, znepokojujú občiansku spoločnosť natoľko, že sa pripája k podpore politických činiteľov a nevyhnutných hospodárskych a spoločenských zmien, ako i k snahe o opätovné dosiahnutie vyvážených verejných financií.

1.2

Bez ohľadu na vedecký aspekt závisí úspech politických rozhodnutí vo veľkej miere od toho, či ich občianska spoločnosť prijme. V súlade s väčšou transparentnosťou, pokiaľ ide o konečné rozhodnutia a s nimi spojenú zodpovednosť, by mala byť občianska spoločnosť úzko zapojená do každej fázy realizácie politických opatrení v prospech udržateľného rozvoja.

1.3

Účasť občianskej spoločnosti na príprave ambicióznej politiky v oblasti udržateľného rozvoja bude musieť byť starostlivo organizovaná, ak má byť účinná a ak sa nemá stať nástrojom populizmu.

1.4

Vzhľadom na ďalej uvedené pripomienky a návrhy EHSV vyzýva, aby sa do revidovanej stratégie udržateľného rozvoja v roku 2011 zahrnuli požiadavky občianskej účasti a výmeny poznatkov. Toto začlenenie by sa malo realizovať najmä prostredníctvom akčného plánu, finančných stimulov a uverejnenia osvedčených postupov v oblasti spoločných iniciatív občianskej spoločnosti.

1.5

EHSV sa tiež domnieva, že stratégia EÚ2020 by mala klásť značný dôraz na aspekt trvalého rozvoja.

2.   Predmet stanoviska z vlastnej iniciatívy

2.1

„Zem sme nezdedili od našich rodičov, ale požičiavame si ju od našich detí.“ Táto múdrosť pochádzajúca od indiánskeho kmeňa Haida v Kanade výborne ilustruje výzvu, pred ktorou stojí súčasná generácia – zmena nášho životného štýlu a definovanie nových spôsobov účinného hospodárskeho, sociálne spravodlivého a ekologického rozvoja, ktorý zabezpečí nové spravodlivé rozdelenie bohatstva a prístup k dôstojnému životu pre každého občana.

2.2

Niektoré tieto zmeny si vyžadujú iniciatívy zhora nadol ako právne predpisy, súkromné alebo/a verejné investičné programy atď. Iné si naopak vyžadujú iniciatívy zdola od občanov, ktorí si uvedomujú, že je dôležité, aby i oni osobne prispeli svojím dielom. Ide predovšetkým o zmeny v správaní a spotrebných návykoch, ako i o podporu iniciatív a činností samospráv v prospech udržateľného rozvoja alebo o účasť na nich.

2.3

Vlády a EÚ musia uznať, že iniciatívy zdola sú nevyhnutné nielen preto, aby sa dosiahlo udržateľnejšie hospodárstvo, ale i preto, aby sa dosiahli ciele, ktoré si politické orgány stanovili v oblasti udržateľného rozvoja. Iniciatíva na úrovni EÚ, ako je napríklad uverejnenie osvedčených postupov týkajúcich sa účasti a iniciatív občanov a samospráv, by určite mohla byť značným prínosom.

2.4

Zámerom tohto stanoviska je preto formulovať odporúčania krokov, ktoré by mohla EÚ vykonať, aby zvýšila účinnosť a počet spoločných iniciatív inštitucionálnych orgánov, podnikov, odborov, mimovládnych organizácií, iných združení alebo členov občianskej spoločnosti v záujme napredovania v oblasti udržateľného rozvoja.

2.5

EHSV vo svojom stanovisku rozvíja úvahy o spôsoboch, akými môže občianska spoločnosť aktívnejšie prispievať k udržateľnému rozvoju a o typoch rámcov, ktoré by mala Európa zaviesť na podporu a maximalizáciu účinnosti súvisiacich iniciatív.

3.   Výzva pre občiansku spoločnosť: stať sa hnacou silou v podpore udržateľného rozvoja

3.1

V súčasnosti sú veľmi diskutovanou otázkou klimatické zmeny, ktoré nepochybne predstavujú hrozbu s potenciálne katastrofickými následkami pre budúcnosť. Nie je to však jediný jav, ktorý stojí v ceste trvalo udržateľnému rozvoju našich spoločností: strata biodiverzity, odlesňovanie, znečisťovanie pôdy, toxický odpad, ťažké kovy, organické znečisťujúce látky, nekontrolovateľná urbanizácia, sociálne rozdiely a sociálna nespravodlivosť a iné, znamenajú pre ľudstvo tiež veľké problémy.

3.2

Aby sme dosiahli ekologicky a sociálne udržateľný životný štýl, musíme sa zbaviť prístupu, ktorý spočíva v neustálej snahe o dosiahnutie čoraz väčšieho neudržateľného rastu, a prejsť z éry nadbytočnej spotreby a mrhania do éry kvalitných životných podmienok zameraných na rozvoj človeka a sociálny rozvoj. Ako sa vyjadrila Francúzska hospodárska, sociálna a environmentálna rada, dôležité je zohľadniť ľudskú bytosť ako biologickú, sociálnu, prírodnú a kultúrnu bytosť a jednotlivca.

3.3

Správanie, ktoré nie je v súlade so zásadami udržateľného rozvoja, nie je však výlučne novodobým javom. Človek sa k životnému prostrediu vždy správal nedostatočne ohľaduplne, avšak zmenili sa rozsah a tempo degradácie ekosystémov zapríčinené spôsobom výroby a spotreby.

3.4

Zmenilo sa tiež to, že moderné vedecké poznatky (vzhľadom na dané okolnosti) o fungovaní ekosystémov umožňujú dokázať a pochopiť závažnosť situácie a poukázať na mnohé spôsoby konania našej spoločnosti, ktoré nie sú udržateľné. Jasné poplašné signály však zjavne nestačia na to, aby si spoločnosť dostatočne uvedomila svoje činy a osvojila si správanie, ktoré bude udržateľnejšie a sociálne zodpovedné.

3.5

Pôvodne sa koncepcia udržateľného rozvoja zaoberala v prvom rade prírodnými zdrojmi (vyčerpanie zásob fosílnych palív) a znečisťovaním (ničenie stratosférického ozónu) prostredníctvom noriem v oblasti emisií škodlivých látok alebo limitov čerpania zdrojov, avšak odvtedy sa stala všeobecnejšou a teraz zahŕňa aj požiadavky týkajúce sa hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Udržateľný rozvoj tak spája snahu o spravodlivý rozvoj spoločností, najmä boj proti chudobe, a snahu o to, aby sme budúcim generáciám odovzdali zdravé, bohaté a rozmanité prostredie.

3.6

V priebehu rokov tak koncepcia udržateľného rozvoja nadobudla všeobecnejší charakter. Na začiatku sa ekosystémami zaoberali hlavne ekologické hnutia v západnom svete. Dnes si tému ochrany životného prostredia, ktorá sa rozšírila o udržateľný rozvoj, osvojili už všetky politické strany.

3.7

Treba poukázať na to, že občianska spoločnosť neostala pasívna. Mnoho občanov sa už teraz jednotlivo alebo v rámci spoločných aktivít angažuje v prospech trvalejšieho životného štýlu. Možno uviesť nasledujúce príklady:

na pracovisku sa zamestnávatelia a zamestnanci usilujú o menšiu spotrebu energie, zníženie odpadu a rozvíjanie udržateľnejších spôsobov výroby,

vo veľkoobchode a v maloobchode obchodníci spoločne so zákazníkmi hľadajú najlepšie spôsoby propagácie udržateľnejších výrobkov,

v domácnostiach ľudia podnikajú opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti svojho obydlia, predchádzanie nadbytočnej spotrebe, zníženie spotreby vody a podporovanie recyklácie,

v niektorých členských štátoch sú v rámci celoštátneho vzdelávacieho systému žiaci už od útleho veku vedení k ochrane životného prostredia a podpore udržateľného rozvoja.

3.8

Podobne na regionálnej úrovni vznikli profesionálne organizácie, združenia alebo výbory obyvateľov, ktoré diskutujú o otázkach udržateľného rozvoja, vydávajú stanoviská a vyvíjajú rôzne iniciatívy.

3.9

Napriek veľmi silnému záujmu médií o nedávnu konferenciu Spojených národov o klimatických zmenách v Kodani záujem o udržateľný rozvoj výrazne klesá. Možno to vysvetliť najmä tým, že boj proti klimatickým zmenám, ktorý je iba jednou zložkou – hoci významnou – udržateľného rozvoja, niekedy zatieňuje ostatné zásadné oblasti. Občania, ktorí očakávali formálny záväzok politickej moci, pociťujú okrem straty ilúzií i určitý skepticizmus voči skutočnému nebezpečenstvu, ktoré predstavujú klimatické zmeny. Tento skepticizmus podporujú niektorí vedci a politickí činitelia, ktorí spochybňujú závažnosť situácie, čo na jednej strane len vyostruje určitý pokles nadšenia a na druhej strane živí protestné hnutie.

3.10

Uznesenie EHSV s názvom „Niet cesty späť“ z 23. novembra 2009 adresované kodanskej konferencii nadobúda nový význam a oslovuje celú občiansku spoločnosť: podniky, odbory a organizácie občianskej spoločnosti. Všetci musia vyvinúť úsilie o zmiernenie klimatických zmien a prispôsobenie sa im.

3.11

Vzhľadom na neuspokojivý výsledok kodanskej konferencie a z neho vyplývajúce riziko nezáujmu je skutočne viac ako kedykoľvek predtým potrebné, aby sa občianska spoločnosť zmobilizovala. Ako navrhol EHSV, občianska spoločnosť by mala nástojiť na tom, aby Európska únia nepodľahla pokušeniu a neúspech v Kodani nevyužila ako zámienku na to, že poľaví zo svojich vlastných ambícií alebo obmedzí svoje záväzky, ale aby zintenzívnila svoje úsilie a zaviedla model rozvoja s nízkymi emisiami uhlíka, ktorý zabezpečí zachovanie prírodných zdrojov a ktorého konkurencieschopnosť bude založená na schopnosti zlúčiť inovácie, produktívne investície a ľudský kapitál.

3.12

Medzi environmentálnou, hospodárskou, sociálnou a kultúrnou oblasťou totiž nepopierateľne existujú vzájomné väzby. Preto je nevyhnutný medziodborový prístup, ktorý združí zainteresované strany s veľmi odlišnými schopnosťami a záujmami, ktoré by mali prekročiť hranice inštitúcií a sektorov a spojiť svoje odborné poznatky a zdravý rozum. Je totiž dôležité, aby sa jednotlivé zložky spoločnosti vzájomne neoslabovali a aby rozhodnutie nakoniec nepripadlo voleným zástupcom alebo najlepšie organizovaným záujmovým skupinám.

3.13

Iniciatívy občianskej spoločnosti v tejto oblasti môžu byť skutočne hnacou silou politických rozhodnutí. Občianska spoločnosť dokáže spojiť zainteresované strany a politických činiteľov, zvýšiť informovanosť všetkých sektorov spoločnosti a primäť ich k tomu, aby prehodnotili svoj životný štýl, spôsob spotreby a výroby, ako i prísť s ambicióznymi iniciatívami a opatreniami.

4.   Prehľad vývoja verejnej diskusie o udržateľnom rozvoji

4.1

Práve po iniciatívach občianskej spoločnosti sa vo vyhlásení Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), ktorá sa konala v Riu de Janeiro v roku 1992, po prvý raz občianska spoločnosť oficiálne zapojila do diskusií o udržateľnom rozvoji. Dvadsaťsedem zásad o uplatňovaní udržateľného rozvoja, ktoré sa pri tejto príležitosti stanovili, zahŕňa aj pravidlo, podľa ktorého sa musí verejnosť zúčastňovať na rozhodnutiach a ženy, mladí ľudia, miestne spoločenstvá a menšiny by mali oproti súčasnosti zohrávať väčšiu úlohu.

4.2

Kapitola 28 Agendy 21 (program o uplatňovaní udržateľného rozvoja vypracovaný počas summitu v Riu) vyzýva miestne orgány, aby začlenili udržateľný rozvoj do svojich akčných programov prostredníctvom konzultácií s obyvateľmi.

4.3

Tým sa uznal význam zapojenia občianskej spoločnosti do analýzy dôsledkov činnosti verejných orgánov, konečných rozhodnutí a zodpovednosti v oblasti udržateľného rozvoja. V dôsledku toho budú musieť byť všetky zainteresované strany určitým spôsobom (niektoré zo strán nie sú samozrejme zastúpené, ide najmä o budúcu generáciu) úzko zapojené do prípravy a realizácie projektov.

4.4

Odvtedy požadujú účasť na diskusiách popri inštitucionálnych a politických aktéroch i mimovládne organizácie a postupne aj podniky, odbory, územné alebo miestne samosprávy a iné združenia. Iniciovali mnohé činnosti, iniciatívy a odporúčania presadzujúce udržateľné spôsoby správania.

5.   Činnosť občianskej spoločnosti

5.1

EHSV, ktorý je inštitucionálnym zástupcom organizovanej občianskej spoločnosti na úrovni Európskej únie, sa už roky zaujíma o problematiku udržateľného rozvoja. V roku 2006 zriadil Stredisko pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja, ktorého cieľom je podporovať občiansku spoločnosť v jej prínose k definícii politiky udržateľného rozvoja spájajúceho environmentálne, hospodárske a sociálne záujmy. V tejto súvislosti EHSV vypracoval mnoho stanovísk a odporúčaní týkajúcich sa zásadných otázok v oblasti udržateľnosti a naďalej navrhuje praktické riešenia v duchu stanoviska s názvom „Budovať udržateľné hospodárstvo zmenou nášho modelu spotreby“ (INT/497).

5.2

Treba však uviesť, že váha inštitucionálnych a politických hráčov je v porovnaní s občianskou spoločnosťou stále značná a niektoré činnosti zdanlivo propagujúce udržateľný rozvoj sú ovplyvnené skôr politickými, finančnými alebo ideologickými záujmami ako environmentálnymi a podliehajú vôli rôznych skupín. Hrozí preto, že nátlakové skupiny si prisvoja a budú využívať udržateľný rozvoj na presadzovanie otázok, ktoré majú len málo spoločné s pôvodnými témami.

5.3

Zriedkakedy sa však podarí zapojiť všetky strany. Časť občianskej spoločnosti sa často vyjadruje až vtedy, keď sa riešenie určitých problémov stáva neodkladné, zatiaľ čo v situáciách, ktoré nie sú naliehavé, sa ponecháva voľné pole nátlakovým a protestným skupinám.

5.4

Budeme teda musieť využiť iné ako len jednoduché informačné kampane a nájsť prostriedky, ako dosiahnuť participatívnu demokraciu, v ktorej sa konzultačné štruktúry vzťahujú na celú občiansku spoločnosť a z dlhodobého hľadiska sú naďalej reprezentatívne a aktívne, a zároveň uvádzajú do súladu environmentálne, sociálne a hospodárske záujmy v rámci miestnych a globálnych opatrení. Súčasne s globálnymi činnosťami je v tejto súvislosti podstatné podporovať miestne iniciatívy a úzko do nich zapojiť občiansku spoločnosť. Tento prístup je najlepší spôsob, aby sa každý, komu sú tieto opatrenia v konečnom dôsledku určené, stotožnil s uskutočnenými krokmi.

6.   Reprezentatívna a aktívna občianska spoločnosť z dlhodobého hľadiska

6.1

V systéme viacúrovňového riadenia, aký sa uplatňuje v Európskej únii, sa na zabezpečenie účasti občanov na debatách a rozhodovacom procese nevyužívajú výlučne demokraticky volené zastupiteľské inštitúcie.

6.2

V Aahurskom dohovore, ktorý bol uzavretý v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN, sa uvádzajú zásady účinnej občianskej účasti na rozhodnutiach týkajúcich sa životného prostredia. Ide o právo na informácie, účasť občanov na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia.

6.3

Aahurský dohovor stanovuje, že všetky verejné orgány musia poskytnúť akékoľvek informácie, ktorými disponujú v oblasti životného prostredia každej osobe, ktorá o ne požiada, pričom táto osoba nie je povinná preukázať svoju totožnosť alebo odôvodniť svoju žiadosť. EHSV vo svojom stanovisku týkajúcom sa smernice 2003/4/ES kritizoval skutočnosť, že transpozícia do komunitárneho práva nebola v súlade s niektorými časťami ustanovení uvedeného dohovoru, napríklad pokiaľ ide o koncepciu „oprávneného subjektu“, ktorý má právo na prístup k informáciám. Podľa názoru EHSV je potrebná revízia spomínanej smernice. EHSV ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že na úrovni EÚ sa nevyhodnotilo uplatňovanie uvedeného dohovoru, hoci štáty, ktoré dohovor ratifikovali, sú povinné vypracovať správu o jeho uplatňovaní.

6.4

Predovšetkým je nutné vymedziť cieľové obyvateľstvo, ktoré sa vyzve, aby sa zúčastnilo na príprave a stanovení politík v oblasti udržateľného rozvoja. V tomto štádiu treba tiež rozhodnúť o postupoch výberu dobrovoľníkov a stanoviť konkrétne ciele, ako i metodiku, postupy hodnotenia a uverejnenia výsledkov.

6.5

Keďže udržateľný rozvoj sa priamo týka všetkých občanov bez výnimky, skupina, ktorá vyjadrí svoj názor, bude reprezentatívna iba vtedy, ak pojme širokú škálu sociálno-demografických znakov a veľký rozsah odborných poznatkov a názorov.

6.6

Je preto dôležité jasne určiť problémy a konkrétne definovať prioritné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť z krátkodobého a strednodobého hľadiska. Zároveň však treba zohľadniť sociálny a kultúrny rozmer problémov, ktoré by mali súvisieť so skutočnými záujmami občanov. To znamená, že problémy treba zoradiť podľa dôležitosti a zaoberať sa nimi podľa stupňa ich priority, závažnosti účinkov a súvisiacich škôd a nákladov na ich vyriešenie.

6.7

Občania musia vnímať účasť ako prijatie väčšej zodpovednosti, inými slovami, budú musieť byť zapojení do iniciatív v skorom štádiu už od prípravy stratégie a projektov a zohrávať aktívnu úlohu v každom štádiu procesu.

6.8

V každej fáze diskusií a hľadania konsenzuálnych riešení by mala byť na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni určená osoba, sprostredkovateľ pre otázky udržateľného rozvoja, ktorá by mala mať skúsenosti s vedením diskusií a ktorá nebude mať väzby na žiadnu záujmovú skupinu. Na starosti by mala informovanie, motivovanie a nábor ľudí, ktorí by sa chceli zúčastniť na diskusiách. Sprostredkovateľ pre otázky udržateľného rozvoja by mal centrálne zabezpečovať koordináciu všetkých aktivít a zároveň dohliadať na to, aby boli vypočuté všetky názory a aby mali všetci účastníci možnosť zúčastniť sa na debate korektným spôsobom.

6.9

Tento sprostredkovateľ by mal rovnako plniť úlohu prostredníka a hovorcu na verejnosti a vo vzťahu k médiám, aby poskytol priestor pre vyjadrenie názorov zástancov udržateľného rozvoja. Ďalej by mal dohliadať na správnosť informácií a na to, aby si tlač neobjektívne neprisvojovala pozornosť verejnosti. Napokon by mal úzko spolupracovať s osobami zodpovednými za vzdelávanie v školách s cieľom rozšíriť povedomie o otázke udržateľného rozvoja už od raného veku.

6.10

Aby sme mohli presvedčiť čo najviac občanov k aktívnej účasti na rozhodovacom procese týkajúcom sa udržateľného rozvoja, bude nutné analyzovať, prečo sa veľká časť spoločnosti neodhodlá v tejto otázke konať a zostáva len v úlohe „diváka“ a takisto bude nutné usilovať sa tento stav zmeniť.

7.   Odstrániť prekážky aktívnej účasti občianskej spoločnosti

7.1

Opatrenia na zamedzenie poškodzovania ekosystémov a opatrenia v prospech zmeny životného štýlu sú v súčasnosti skôr predmetom dlhodobého plánovania než krátkodobou praktickou skutočnosťou. Výzvy sú ešte príliš často vnímané tak, akoby išlo o environmentálne problémy, ktoré len pomaly narastajú do katastrofického rozmeru, zatiaľ považovaného za zanedbateľný, avšak v konečnom dôsledku za dramatický. Ide o utilitárnu víziu, ktorá environmentálne povedomie obmedzuje na každodenný život a na viditeľné účinky a škody, pričom prehliada možné nepostihnuteľné alebo nepreukázané riziká.

7.2

Ak majú všetci občania pochopiť, prečo je zmena správania dôležitá, musia im byť poskytnuté jasné informácie a vysvetlenia, ktoré nebudú obsahovať odbornú a zložitú terminológiu. Treba sa však vyvarovať použitia sloganov a nahrádzania vedeckých faktov emóciami.

7.3

Lepšia komunikácia prostredníctvom viacerých druhov médií obsahujúca jasné a zrozumiteľné informácie by určite občanom umožnila, aby sa lepšie stotožnili s problémami, ktorým čelia a s opatreniami, ktoré bude treba uskutočniť.

7.4

Informácie musia byť okrem toho objektívne. Zavaliť občanov holými číslami, ktoré sú prezentované ako nevyvrátiteľné pravdy, hoci sú málo vierohodné, je kontraproduktívne, ako napríklad tvrdenie bývalého viceprezidenta Spojených štátov, podľa ktorého o päť rokov nebude v lete na Antarktíde žiadna ľadová pokrývka. Takéto vyhlásenia v konečnom dôsledku vzbudzujú nedôveru v politikov a vyvolávajú ľahostajnosť voči skutočným problémom.

7.5

Prehnané proroctvá oznamujúce dramatické a neodvrátiteľné katastrofy v blízkej budúcnosti vytvárajú atmosféru chronického strachu, ktorý vedie k egocentrizmu a slúži ako zámienka na odpor voči zásahom do prostredia v blízkosti občanov (tzv. postoj „NIMBY“, z angl. not in my backyard – nie na mojom dvore), ktorý škodí sociálnej súdržnosti a udržateľnému rozvoju. Dobrými príkladmi svedčiacimi o tomto uzavretí sa do seba sú miestne iniciatívy na protest proti výstavbe veterných mlynov, pretože narúšajú vzhľad krajiny alebo nedovolené pálenie odpadu v snahe vyhnúť sa plateniu poplatku za odvoz komunálneho odpadu.

7.6

Táto ľahostajnosť je závažným problémom, pretože i keď dôsledky nie sú pravdepodobne také dramatické, ako sa nám niektorí snažia nahovoriť, vyvstávajú tu problémy, ktoré si vyžadujú rýchle riešenie. V súlade so zásadou obozretnosti je lepšie reagovať na potenciálne nebezpečné situácie a nečakať, kým bude nebezpečenstvo vedecky dokázané.

7.7

Treba zabezpečiť, aby boli výsledky a úspechy občianskej účasti zdokumentované a rozšírené aj mimo odborných kruhov, pretože príklady osvedčených postupov sú najlepším spôsobom, ako šíriť pokrok.

7.8

Ak chceme, aby sa z dlhodobého hľadiska občianska spoločnosť angažovala, budeme musieť vyzdvihnúť a uverejniť návrhy občanov, ktoré boli v praxi realizované, hoci len sčasti.

7.9

Musíme vyvinúť väčšie úsilie pri hľadaní metód, ktoré umožnia zmenu správania jednotlivcov. Veľmi užitočným prostriedkom je nepochybne začlenenie vzdelávania o udržateľnom rozvoji do vnútroštátnych vzdelávacích systémov, aby sme zvýšili povedomie detí o týchto otázkach už od útleho veku. Práve v tomto duchu EHSV odštartoval diskusiu o uskutočniteľnosti európskej siete národných fór o vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti čistej energie.

8.   Hodnotenie činností

8.1

Množstvo aktérov, ktorí pôsobia v tejto oblasti, vyvíja aktivity líšiace sa formou aj obsahom, a preto je prakticky nemožné ich vzájomne porovnať a zriedkakedy je možné stanoviť spoločný referenčný rámec. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pravidelné hodnotenie činností v rámci udržateľného rozvoja.

8.2

Okrem toho, keďže sa stretávame aj s účelovým využívaním udržateľného rozvoja na jednej strane a niekedy až s nadmernou právnou úpravou na druhej strane, je potrebné zaviesť neustále hodnotenie, ktoré sa bude opierať o ukazovatele stavu pokroku projektov.

9.   Ukazovatele hodnotenia

9.1

Podľa akčného programu, ktorý bol prijatý v Riu de Janeiro v roku 1992, musia štáty vytvoriť spoločný systém dohľadu a hodnotenia pokroku dosiahnutého v oblasti udržateľného rozvoja všeobecne a osobitne programy opatrení na miestnej úrovni. Taktiež majú povinnosť vyvinúť všeobecne akceptované ukazovatele v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti, ktoré budú užitočným základom pre rozhodovanie na všetkých úrovniach. Uvedené ukazovatele však musia byť výsledkom konsenzu a musia poskytovať reprezentatívny obraz troch rozmerov udržateľného rozvoja.

9.2

Hodnotenie sa skladá z diagnózy, analýzy a odporúčaní a jeho cieľom je posúdiť hodnotu určitého politického opatrenia, programu alebo činnosti. Treba však pripustiť, že environmentálny, ľudský a sociálny rozmer sa často ťažko hodnotí. Napriek tomu treba takéto úsilie vyvinúť, pretože dominantné postavenie HDP, ktorý je stále hlavným referenčným ukazovateľom blaha a kvality života, môže viesť politikov k tomu, aby prijímali rozhodnutia škodiace sociálnej súdržnosti a životnému prostrediu a aby prehliadali potreby budúcich generácií (1).

9.3

Pri posudzovaní udržateľného rozvoja ide o zachytenie trendov v dvoch základných smeroch: 1. hodnotenie kapacity únosnosti a 2. hodnotenie rozvoja spravovania ľudských spoločenstiev.

9.4

EHSV v nedávnom stanovisku (CESE 647/2010 „Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete“, spravodajca: pán Josef Zbořil) oceňuje úsilie Komisie smerujúce k začleneniu environmentálnych a sociálnych otázok do národných účtov. Začiatkom roka 2010 má byť navrhnutý právny rámec pre environmentálne účty. Sociálne ukazovatele z národných účtov sa zatiaľ nevyužívajú v takom rozsahu, v akom sú dostupné. Dá sa očakávať, že potreba využitia týchto ukazovateľov bude rásť s tým, ako sa bude prepracúvať komplexný a integrovaný prístup k meraniu a hodnoteniu pokroku v meniacom sa svete.

10.   Metóda hodnotenia

10.1

Široká škála programov a činností, ktoré uskutočňujú ústredné, regionálne a miestne orgány verejnej správy s cieľom podporovať udržateľné správanie a životný štýl, si vyžaduje viacrozmerné hodnotenie, pričom si treba uvedomiť, že prijateľnosť určitého hodnotenia výrazne závisí od konkrétnych oblastí, metód a kritérií.

10.2

Okrem toho hodnotenie na úrovni členských štátov musí byť pluralitné a musí zahŕňať všetky zainteresované strany a jednotlivcov: orgány zodpovedné za prípravu a realizáciu činností, regulačné orgány, poskytovateľov služieb, zástupcov spotrebiteľov, odborov a občianskej spoločnosti atď. Hoci sa prieskumy verejnej mienky niekedy ťažko interpretujú, sú súčasťou informačnej politiky zameranej na zvyšovanie povedomia a účasť občanov a podnikov a umožňujú im komunikovať s hodnotiacimi orgánmi a obrátiť sa na ne so svojimi sťažnosťami.

10.3

Okrem pluralitného charakteru by toto hodnotenie malo byť nezávislé a zohľadňovať aj odlišné názory, pretože jednotlivé zainteresované strany nemajú rovnaké záujmy, dokonca v niektorých prípadoch sú ich záujmy opačné a nedisponujú rovnakými informáciami a odbornými poznatkami.

10.4

Hodnotenie environmentálnej, hospodárskej a sociálnej účinnosti a výsledkov jednotlivých činností v prospech udržateľného rozvoja nemožno založiť na jedinom kritériu, ale na celom súbore kritérií.

10.5

Hodnotenie má zmysel iba vtedy, ak sa vzťahuje na stanovené ciele a úlohy, ktoré vychádzajú z troch pilierov Lisabonskej stratégie (hospodársky rast, sociálna súdržnosť a ochrana životného prostredia). Musí sa teda opierať o viacero kritérií.

10.6

Ako navrhol EHSV v súvislosti so službami všeobecného záujmu (2), systém hodnotenia musí byť založený na pravidelných správach vypracovaných na národnej alebo miestnej úrovni hodnotiacimi orgánmi, ktoré zriadili členské štáty podľa uvedených zásad.

10.7

Na úrovni EÚ sa určia spôsoby výmeny, konfrontácie, porovnávania a koordinácie. Úlohou Únie preto bude, aby stimulovala proces nezávislého hodnotenia, a to tak, že v spolupráci so zástupcami zainteresovaných strán vypracuje harmonizovanú metódu hodnotenia na európskej úrovni na základe spoločných ukazovateľov. Musí tiež zabezpečiť prostriedky na realizáciu tejto metódy.

10.8

Aby bolo hodnotenie relevantné a užitočné, mal by sa zriadiť pluralitný riadiaci výbor zložený zo všetkých zainteresovaných strán. Úlohy tohto riadiaceho výboru by plne zodpovedali kompetenciám Európskej environmentálnej agentúry v spolupráci so Strediskom EHSV pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja.

10.9

Tento riadiaci výbor by mal mať na starosti:

vymedzenie príslušných ukazovateľov,

metodiku hodnotenia,

špecifikovanie požiadaviek na zadávané štúdie,

zadávanie štúdií na základe početných znaleckých posudkov a porovnaní výsledkov získaných inde,

kritické preskúmanie správ,

zovšeobecnenie osvedčených postupov a inovatívnych prístupov,

odporúčania,

uverejnenie výsledkov.

10.10

Diskusie so všetkými zainteresovanými stranami o hodnotiacich správach by mohli mať podobu každoročných konferencií o výsledkoch činností v prospech udržateľného rozvoja, na ktorých by sa prezentovali aj príklady osvedčených postupov.

V Bruseli 26. mája 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009.

(2)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 42.


Top