Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010AP0271

Makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom a zriadenie Európskeho výboru pre systémové riziká ***I Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (KOM(2009)0499 – C7-0166/2009 – 2009/0140(COD))

OJ C 351E , 2.12.2011, p. 321–337 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

2.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 351/321


Streda 7. júla 2010
Makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom a zriadenie Európskeho výboru pre systémové riziká ***I

P7_TA(2010)0271

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (KOM(2009)0499 – C7-0166/2009 – 2009/0140(COD))

2011/C 351 E/37

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Návrh bol 7. júla 2010 zmenený a doplnený takto (1):

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU (2)

k návrhu Komisie

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Únie a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (3),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (5),

keďže:

(1)

Finančná stabilita je nevyhnutným predpokladom na to, aby reálna ekonomika zabezpečovala pracovné miesta, úvery a rast. Finančná kríza odhalila závažné nedostatky v oblasti dohľadu nad finančným trhom, ktorý nedokázal zabrániť nahromadeniu nadmerných rizík vo finančnom systéme. Kríza má obrovské dôsledky pre daňových poplatníkov, pre mnohých občanov Únie, ktorí sú v súčasnosti nezamestnaní, ako aj pre mnohé malé a stredné podniky (MSP). Členské štáty si nemôžu dovoliť v prípade, že nastane nová kríza rovnakého rozsahu, poskytnúť finančným inštitúciám pomoc bez toho, aby porušili pravidlá Paktu stability a rastu.

(1a)

Európsky parlament už dlho pred vypuknutím finančnej krízy pravidelne požadoval posilnenie skutočne rovnakých podmienok pre všetky zúčastnené strany na úrovni Únie a poukazoval pritom na závažné nedostatky dohľadu Únie nad čoraz integrovanejšími finančnými trhmi (vo svojom uznesení z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o realizácii rámca pre finančné trhy: akčný plán (6), z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (7), z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha (8), z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (9), z 9. októbra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti (10), z 22. apríla 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)  (11) a z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach  (12) ).

(2)

Komisia v novembri 2008 poverila skupinu na vysokej úrovni vedenú pánom Jacquesom de Larosièrom (ďalej len „de Larosièrova skupina“), aby navrhla odporúčania, ako posilniť európske mechanizmy dohľadu tak, aby nimi boli lepšie chránení európski občania a aby sa obnovila dôvera k finančnému systému.

(3)

De Larosièrova skupina vo svojej poslednej správe predloženej 25. februára 2009 (de Larosièrova správa) odporučila okrem iného zriadiť orgán na úrovni Únie , ktorý by bol poverený dohľadom nad rizikami v rámci finančného systému ako celku.

(4)

Komisia vo svojom oznámení „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“ zo 4. marca 2009 uvítala a v zásade podporila odporúčania de Larosièrovej skupiny. Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 19. a 20. marca 2009, odsúhlasila potrebu zlepšiť riadenie a dohľad nad finančnými inštitúciami na úrovni EÚ a využiť správu de Larosièrovej skupiny ako základ pre činnosť.

(5)

Komisia vo svojom oznámení „Európsky finančný dohľad“ z 27. mája 2009 ustanovila súbor reforiem súčasných úprav týkajúcich sa zabezpečenia finančnej stability na úrovni Únie , najmä vytvorenia Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) zodpovedného za makroprudenciálny dohľad. Rada 9. júna 2009 a Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 18. a 19. júna, podporili tento názor Komisie a privítali zámer Komisie predložiť legislatívne návrhy tak, aby bol nový rámec zavedený v priebehu roku 2010. V súlade so stanoviskami Komisie okrem iného dospeli k názoru, že ECB by mala „poskytovať ESRB analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu a pritom vychádzať z technického poradenstva od národných centrálnych bánk a orgánov dohľadu“. Podporou, ktorú ECB poskytuje ESRB, a ani úlohami zverenými a postúpenými ESRB, by nemala byť dotknutá zásada nezávislosti ECB pri plnení jej úloh podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(5a)

Vzhľadom na integráciu medzinárodných finančných trhov je potrebný silný záväzok Únie na globálnej úrovni. Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) by sa mal opierať o odborné znalosti vedeckého výboru na vysokej úrovni a prevziať na seba všetky globálne zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby bol vypočutý hlas Únie v otázkach finančnej stability, a to najmä prostredníctvom úzkej spolupráce s Medzinárodným menovým fondom (MMF), Radou pre finančnú stabilitu (FSB) a všetkými partnermi zo skupiny G20.

(5b)

ESRB by mal okrem iného prispievať k realizácii odporúčaní MMF, FSB a Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) adresovaných skupine G20 v úvodnej etape posudzovania ich správy o usmerneniach pri posudzovaní systémovej významnosti finančných inštitúcií, trhov a nástrojov zverejnenej v októbri 2009, v ktorej sa uvádza, že systémové riziká musia byť dynamické, aby sa mohol zohľadniť vývoj finančného sektora a globálnej ekonomiky. Systémové riziko možno vnímať ako riziko narušenia finančných služieb, ktoré je spôsobené oslabením celého finančného systému alebo niektorých jeho častí a ktoré môže mať vážne negatívne dôsledky pre reálnu ekonomiku.

(5c)

V správe o usmerneniach pri posudzovaní systémovej významnosti finančných inštitúcií sa tiež uvádza, že posudzovanie systémového rizika môže byť premenlivé v závislosti od ekonomického prostredia. Je podmienené aj finančnou infraštruktúrou, opatreniami v oblasti krízového riadenia a schopnosťou riešiť zlyhania, keď sa vyskytnú. Inštitúcie môžu byť systémovo významné pre miestne, národné či medzinárodné finančné systémy a hospodárstva. Kľúčovými kritériami na určenie systémovej významnosti trhov a inštitúcií sú veľkosť (objem finančných služieb poskytovaných jednotlivými časťami finančného systému), nahraditeľnosť (rozsah, v akom môžu ostatné časti systému poskytnúť rovnaké služby v prípade zlyhaní) a vzájomná prepojenosť (prepojenia s ostatnými časťami systému). Posudzovanie založené na týchto troch kritériách by malo byť doplnené o informácie o slabých stránkach finančného systému a schopnosti inštitucionálneho rámca riešiť finančné zlyhania.

(5d)

Úlohou ESRB by malo byť monitorovanie a posudzovanie systémových rizík za bežných okolností s cieľom zmierniť vystavenie systému riziku zlyhania častí systému a posilniť odolnosť systému voči náhlym zmenám. V tejto súvislosti by mal ESRB zabezpečiť finančnú stabilitu a zmierňovať negatívne dosahy na vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Na splnenie svojich cieľov by mal ESRB analyzovať všetky relevantné informácie, najmä relevantné právne predpisy s možným vplyvom na finančnú stabilitu, ako sú predpisy v oblasti účtovníctva, konkurzných konaní a poskytovania finančnej pomoci.

(6)

Riadne fungovanie finančných systémov v Únii a vo svete a zmiernenie súvisiacich hrozieb si vyžaduje posilnenie súladu medzi makrodohľadom a mikrodohľadom. Ako sa uvádza v Turnerovej hodnotiacej správe s názvom Regulačná odpoveď na globálnu bankovú krízu z marca 2009, „spoľahlivejšie mechanizmy si vyžadujú buď zvýšenie vnútroštátnych právomocí, čo by malo za následok menej otvorený jednotný trh, alebo väčšiu mieru európskej integrácie.“ Vzhľadom na úlohu zdravého finančného systému, ktorá spočíva v jeho prínose ku konkurencieschopnosti a rastu v Únii a v jeho vplyve na reálnu ekonomiku, sa inštitúcie Únie rozhodli v nadväznosti na odporúčania de Larosièrovej správy pre väčšiu mieru európskej integrácie.

(6a)

Tento novovytvorený systém makrodohľadu si vyžaduje dôveryhodné a vysoko uznávané vedenie. Preto by vzhľadom na kľúčovú úlohu a medzinárodnú aj vnútornú dôveryhodnosť ECB, ako aj v duchu de Larosièrovej správy mal za predsedu ESRB byť vymenovaný prezident ECB. Okrem toho by sa mali zvýšiť požiadavky na zodpovednosť a zloženie orgánov ESRB by sa malo rozšíriť tak, aby ich členovia disponovali čo najbohatšími skúsenosťami, pochádzali z rôznych zázemí a zastávali rôzne názory.

(6b)

V de Larosièrovej správe sa tiež uvádza, že makroprudenciálny dohľad nie je zmysluplný, pokiaľ nemôže určitým spôsobom ovplyvniť dohľad na mikroúrovni, zatiaľ čo mikroprudenciálny dohľad nemôže účinným spôsobom zabezpečiť finančnú stabilitu bez primeraného zohľadnenia vývoja na makroúrovni.

(6c)

Mal by sa vytvoriť európsky systém orgánov pre finančný dohľad (ESFS) zahŕňajúci subjekty finančného dohľadu na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie, ktoré by spolupracovali v rámci siete. V súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii by spolupráca medzi stranami ESFS mala byť založená na dôvere a plnom vzájomnom rešpekte, a to predovšetkým v záujme zabezpečovania výmeny vhodných a spoľahlivých informácií medzi nimi. Na úrovni Únie by táto sieť mala byť zložená z ESRB a troch orgánov makrodohľadu: Európskeho orgánu dohľadu (bankovníctvo) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010, Európskeho orgánu dohľadu (cenné papiere a trh) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010 a Európskeho orgánu dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010.

(7a)

ESRB by mal pozostávať z generálnej rady, riadiaceho výboru, sekretariátu a poradného výboru pre vedecké otázky.

(8)

ESRB by mal podľa potreby vydávať a zverejňovať varovania a odporúčania všeobecnej povahy, týkajúce sa Únie ako celku, jednotlivých členských štátov alebo skupín členských štátov, pričom by sa na príslušnú následnú politickú reakciu vymedzil časový horizont. Ak sú takéto varovania alebo odporúčania určené jednému alebo viacerým členským štátom, ESRB by mal mať možnosť navrhnúť vhodné podporné opatrenia. V prípade potreby môže Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť ESRB, orgánu, Európskeho parlamentu alebo Rady prijať rozhodnutie určené orgánu, v ktorom určí existenciu núdzovej situácie.

(8a)

ESRB by mal rozhodnúť, či by odporúčanie malo byť dôverné alebo či by sa malo zverejniť, pričom vezme do úvahy, že zverejnením sa môže za určitých okolností podporiť dodržiavanie odporúčaní.

(8b)

ESRB by mal vypracovať systém farebných kódov s cieľom umožniť zainteresovaným stranám lepšie posúdiť povahu rizík.

(9)

Tieto varovania a odporúčania by sa v záujme zvýšenia ich váhy a legitímnosti mali zasielať prostredníctvom Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, adresátov a podľa potreby prostredníctvom európskych orgánov dohľadu (EOD) .

(10)

ESRB by mal takisto monitorovať dodržiavanie svojich odporúčaní na základe správ od jednotlivých adresátov s cieľom zaistiť, aby sa jeho varovania a odporúčania účinne dodržiavali. Adresáti odporúčaní by mali náležite zdôvodniť každé nesplnenie odporúčaní ESRB (mechanizmus „konaj alebo vysvetli“) , a to najmä Európskemu parlamentu . ESRB by mal mať možnosť obrátiť sa na Európsky parlament a Radu v prípadoch, keď nie je spokojný s tým, ako adresáti reagujú na odporúčania.

(12)

ESRB by mal podávať správy Európskemu parlamentu a Rade aspoň dvakrát ročne, a v prípade rozsiahlych finančných otrasov aj častejšie.

(13)

ECB a národné centrálne banky by mali mať v makroprudenciálnom dohľade vedúcu úlohu z dôvodu svojich odborných znalostí a existujúcich zodpovedností v oblasti finančnej stability. Účasť orgánov pre mikroprudenciálny dohľad na práci ESRB je podstatná, aby sa zaistilo, že posudzovanie makroprudenciálneho rizika sa zakladá na úplných a presných informáciách o vývoji v rámci finančného systému. Predsedovia európskych orgánov dohľadu by preto mali byť členmi s hlasovacím právom . V duchu otvorenosti by členmi generálnej rady malo byť šesť nezávislých osôb, ktoré by nemali byť členmi niektorého z EOD a ktoré budú vybrané na základe svojej všeobecnej spôsobilosti a lojálnosti voči Únii, ako aj rôznych profilov v akademickej oblasti či súkromnom sektore, najmä v MSP a odborových združeniach, alebo ako poskytovatelia či spotrebitelia finančných služieb, a ktoré poskytujú úplnú záruku nezávislosti a dôvernosti. Jeden zástupca príslušných vnútroštátnych orgánov za každý členský štát by sa mal zúčastňovať na zasadnutiach generálnej rady bez hlasovacieho práva.

(14)

Účasťou člena Komisie sa pomôže vytvoriť prepojenie s makroekonomickým a finančným dohľadom Únie , pričom v prítomnosti predsedu Hospodárskeho a finančného výboru sa prejavuje úloha ministerstiev financií pri ochrane finančnej stability.

(14a)

Vzhľadom na skutočnosť, že banky a finančné inštitúcie z tretích krajín, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu, môžu pôsobiť v Únii, malo by byť možné pozvať jedného zástupcu na vysokej úrovni z každého z týchto štátov na zasadnutia generálnej rady, a to pod podmienkou súhlasu ich domovskej krajiny.

(15)

Je podstatné, aby členovia ESRB vykonávali svoje povinnosti nestranne a skúmali finančnú stabilitu Európskej únie len ako celku. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu, hlasovanie o varovaniach a odporúčaniach v rámci ESRB by nemalo byť vážené a rozhodnutia by sa mali spravidla prijímať jednoduchou väčšinou.

(16)

Zo vzájomnej prepojenosti finančných inštitúcií a trhov vyplýva, že monitorovanie a posudzovanie potenciálnych systémových rizík by malo vychádzať zo širokého súboru relevantných makroekonomických a mikrofinančných údajov a ukazovateľov. Tieto systémové riziká zahŕňajú riziká narušenia finančných služieb, ktoré je spôsobené výrazným oslabením celého finančného systému Únie alebo niektorých jeho častí a ktoré môže mať vážne negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Systémovo významné môžu byť všetky typy finančných inštitúcií, sprostredkovateľských subjektov, trhov, infraštruktúry alebo nástrojov. ESRB by preto mal mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na vykonávanie svojich úloh, pričom by sa mala zachovať dôvernosť týchto údajov podľa požiadaviek.

(17)

Účastníci trhu môžu poskytnúť cenné vstupné údaje na pochopenie vývoja vplývajúceho na finančný systém. ESRB by preto mal podľa potreby konzultovať so zainteresovanými stranami súkromného sektora (zástupcami finančného sektora, spotrebiteľskými zväzmi, skupinami užívateľov v oblasti finančných služieb ustanovenými Komisiou alebo právnymi predpismi Únie …) a poskytnúť im rovnocennú príležitosť predložiť pripomienky. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje žiadne pevné vymedzenie pojmu systémové riziko a že posudzovanie systémových rizík sa môže líšiť v závislosti od ekonomického prostredia, by mal ESRB zabezpečiť, aby jeho zamestnanci a poradcovia disponovali bohatými znalosťami a skúsenosťami.

(19)

Zriadenie ESRB by malo priamo prispieť k dosiahnutiu cieľov vnútorného trhu. Makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v Únii predstavuje neoddeliteľnú súčasť celkových nových mechanizmov dohľadu v Únii , keďže makroprudenciálny aspekt je úzko spojený s úlohami mikroprudenciálneho dohľadu priradenými európskym orgánom dohľadu. Iba vtedy, ak sa zavedú mechanizmy, ktorými sa náležite potvrdí vzájomná závislosť rizík na mikro- a makroprudenciálnej úrovni, môžu všetky zainteresované strany nadobudnúť dostatočnú dôveru na to, aby sa zapojili do cezhraničných finančných aktivít. ESRB by mal monitorovať a posudzovať riziká pre finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z diania s možným vplyvom na sektorovú úroveň alebo na úroveň finančného systému ako celku. ESRB by riešením takýchto rizík mal priamo prispievať k integrovanej štruktúre dohľadu v rámci Únie nevyhnutnej na podporu včasných a konzistentných politických reakcií medzi členskými štátmi, čím by sa predišlo rozdielnym prístupom a zlepšilo by sa fungovanie vnútorného trhu.

(20)

Keďže účinný makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom Únie nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu integrácie európskych finančných trhov, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(20a)

Ako sa navrhuje v de Larosièrovej správe, treba postupovať krok za krokom a Európsky parlament a Rada by mali do … (13) vykonať úplné preskúmanie ESFS, ESRB a EOD.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

1.    Zriaďuje sa Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“). Svoje sídlo má vo Frankfurte.

1a.     ESRB je súčasťou európskeho systému orgánov pre finančný dohľad (ESFS), ktorého úlohou je zabezpečovať dohľad nad finančným systémom Únie.

1b.     ESFS pozostáva z:

a)

ESRB;

b)

Európskeho orgánu dohľadu (cenné papiere a trhy) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010 [ESMA];

c)

Európskeho orgánu dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010 [EIOPA];

d)

Európskeho orgánu dohľadu (bankovníctvo) zriadeného nariadením (EÚ) č. …/2010 [EBA];

e)

Európskeho orgánu dohľadu (spoločný výbor) stanoveného v článku 40 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia č. …/2010 [EIOPA]);

f)

orgánov v členských štátoch uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EIOPA];

g)

Komisie poverenej plnením úloh uvedených v článkoch 7 a 9 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia (EU) č. …/2010 [EIOPA].

EOD uvedené v bodoch b), c) a d) majú sídlo vo Frankfurte.

Môžu mať zastúpenia v najvýznamnejších finančných centrách Európskej únie.

1c.     V súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je spolupráca medzi účastníkmi ESFS založená na dôvere a plnom vzájomnom rešpekte, a to predovšetkým v záujme zabezpečenia vzájomnej výmeny vhodných a spoľahlivých informácií.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„finančná inštitúcia“ je akýkoľvek podnik, na ktorý sa vzťahujú právne predpisy uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EIOPA], a akýkoľvek iný podnik alebo subjekt pôsobiaci v Únii, ktorého finančná činnosť môže predstavovať systémové riziko, aj keď nie je v priamom kontakte so širokou verejnosťou;

b)

„finančný systém“ sú všetky finančné inštitúcie, trhy, produkty a trhové infraštruktúry;

ba)

„systémové riziko“ je riziko narušenia finančného systému, ktoré môže mať vážne negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku. Všetky druhy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo významné .

Článok 3

Poslanie, ciele a úlohy

1.   ESRB je zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v Únii s cieľom prispievať k predchádzaniu systémovým rizík pre finančnú stabilitu v EÚ, ktoré vyplývajú z vývoja v rámci finančného systému, alebo k ich zmierňovaniu, a to pri zohľadnení makroekonomického vývoja tak, aby sa zabránilo obdobiam rozsiahlych finančných otrasov, a prispievať k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu , a tým zabezpečovať udržateľnú mieru prispievania finančného sektora k hospodárskemu rastu.

2.   ESRB vykonáva na účely odseku 1 tieto úlohy:

a)

určuje a/alebo podľa potreby zhromažďuje a analyzuje všetky informácie vrátane právnych predpisov s možným vplyvom na finančnú stabilitu, ako sú predpisy v oblasti účtovníctva, reorganizácie a likvidácie, ktoré sú významnépre ciele opísané v odseku 1;

b)

identifikuje systémové riziká a určuje poradie ich dôležitosti;

c)

vydáva varovania, ak sa takéto systémové riziká považujú za významné , a podľa potreby ich uverejňuje ;

d)

vydáva odporúčania na nápravné opatrenia ako reakciu na identifikované riziká a podľa potreby ich uverejňuje ;

da)

vydáva dôverné varovanie určené Komisii v prípade, keď ESRB usúdi, že môže vzniknúť núdzová situácia, ako je vymedzené v článku 10 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EIOPA]. ESRB poskytne zhodnotenie situácie, aby Komisia mohla stanoviť potrebu prijať rozhodnutie určené EOD, v ktorom sa určuje existencia núdzovej situácie.

e)

monitoruje opatrenia prijaté v nadväznosti na varovania a odporúčania;

f)

úzko spolupracuje so všetkými ostatnými účastníkmi ESFS a podľa potreby poskytuje EOD tie informácie o systémových rizikách, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh; ESRB v spolupráci s EOD najmä vypracuje spoločný súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov (prehľad rizík), ktorý bude slúžiť ako základ na prideľovanie ratingu z hľadiska dohľadu cezhraničným inštitúciám, ktoré môžu predstavovať systémové riziko.

Takýto rating sa pravidelne prehodnocuje s prihliadnutím na podstatné zmeny rizikového profilu inštitúcie. Rating z hľadiska dohľadu bude kľúčovým prvkom pre rozhodnutie o priamom dohľade alebo zásahu, keď bude inštitúcia mať problémy;

fa)

zúčastňuje sa podľa potreby na práci spoločného výboru;

g)

koordinuje svoju činnosť s medzinárodnými finančnými organizáciami , najmä s Medzinárodným menovým fondom a Radou pre finančnú stabilitu, ako aj s príslušnými orgánmi v tretích krajinách v záležitostiach týkajúcich sa makroprudenciálneho dohľadu;

h)

vykonáva iné súvisiace úlohy uvedené v právnych predpisoch Únie .

KAPITOLA II

ORGANIZÁCIA

Článok 4

Štruktúra

1.   ESRB má generálnu radu, riadiaci výbor , sekretariát a poradný výbor pre vedecké otázky .

2.   Generálna rada prijíma rozhodnutia potrebné na zabezpečenie vykonávania úloh zverených ESRB.

3.   Riadiaci výbor pomáha pri rozhodovacom procese ESRB prostredníctvom prípravy zasadnutí generálnej rady, skúmaním dokumentov na prerokovanie a monitorovaním pokroku dosiahnutého v priebežnej práci ESRB.

4.   Sekretariát je poverený každodennou prevádzkou ESRB a všetkými personálnymi záležitosťami . Poskytuje ESRB vysokokvalitnú analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu pod vedením predsedu generálnej rady v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. …/2010 [ESRB] . Opiera sa tiež o odborné poradenstvo od EOD, národných centrálnych bánk a vnútroštátnych orgánov dohľadu.

5.   ▐ Poradný výbor pre vedecké otázky uvedený v článku 12 ▐ poskytuje poradenstvo a pomoc v otázkach týkajúcich sa práce ESRB.

Článok 5

Predsedníctvo

1.    Predsedom ESRB ▐ je prezident ECB .

1a.     Prvý podpredseda je volený členmi Generálnej rady ECB a z nich na obdobie 5 rokov so zreteľom na potrebu vyváženého zastúpenia členských štátov, a to štátov eurozóny i štátov, ktoré nie sú jej členmi. Môže byť jedenkrát opätovne zvolený.

1b.     Druhý podpredseda je predsedom spoločného výboru, ktorý je vymenovaný v súlade s článkom [xx] nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA] a nariadenia č. …/2010 [EIOPA];

1c.     Predseda a prvý podpredseda predstavia Európskemu parlamentu na verejnom vypočutí, ako plánujú plniť svoje úlohy stanovené v tomto nariadení.

2.   Predseda ESRB predsedá na zasadnutiach generálnej rady a riadiaceho výboru.

3.    Podpredsedovia ESRB predsedajú podľa prednostného poradia na zasadnutiach generálnej rady a/alebo riadiaceho výboru, keď sa predseda nemôže zúčastniť na zasadnutí.

4.   Ak sa funkčné obdobie členov Generálnej rady ECB zvolených za prvého podpredsedu skončí pred ukončením 5-ročného funkčného obdobia alebo ak z akéhokoľvek dôvodu nie je prvý podpredseda schopný plniť svoje povinnosti, v súlade s odsekom 1a sa zvolí nový prvý podpredseda.

5.   Predseda zastupuje ESRB navonok.

Článok 6

Generálna rada

1.   Členmi generálnej rady s hlasovacím právom sú tieto osoby:

a)

prezident a viceprezident ECB;

b)

guvernéri národných centrálnych bánk;

c)

člen Európskej komisie;

d)

predseda Európskeho orgánu pre bankovníctvo;

e)

predseda Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov;

f)

predseda Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy ;

fa)

šesť nezávislých osôb, ktoré sú vymenované členmi generálnej rady s hlasovacím právom na návrh spoločného výboru; kandidáti nesmú byť členmi európskych orgánov dohľadu a musia byť vybraní na základe svojej všeobecnej spôsobilosti, ako aj rôznych profilov v akademickej alebo inej oblasti, najmä v malých a stredných podnikoch a odborových združeniach, alebo ako poskytovatelia či využívatelia finančných služieb; v čase svojho vymenovania spoločný výbor uvedie, ktoré osoby sú vymenované aj za členov riadiaceho výboru; pri vykonávaní svojich úloh sa vymenované osoby nesnažia získať ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu, úradu, subjektu či súkromnej osoby; musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich funkciou alebo plnením ich úloh.

2.   Členmi generálnej rady bez hlasovacieho práva sú tieto osoby:

a)

jeden vysoký zástupca príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu za každý členský štát v súlade s odsekom 3 tohto článku ;

b)

predseda Hospodárskeho a finančného výboru;

3.    Čo sa týka zastúpenia vnútroštátnych orgánov dohľadu ▐, príslušní zástupcovia na vysokej úrovni sa striedajú v závislosti od diskutovaných otázok, pokiaľ sa vnútroštátne orgány dohľadu nedohodli na spoločnom zástupcovi .

4.   Generálna rada vypracuje rokovací poriadok ESRB.

Článok 7

Nestrannosť

1.   Členovia ESRB si pri účasti na činnostiach generálnej rady a riadiaceho výboru alebo pri vykonávaní inej činnosti týkajúcej sa ESRB plnia svoje povinnosti nestranne a len v záujme Európskej únie ako celku . Nevyhľadávajú ani neprijímajú pokyny od členských štátov , inštitúcií Únie ani od žiadneho iného verejného či súkromného orgánu .

1a.     Členovia generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB, konajú pri plnení svojich úloh nezávisle.

2.   Členské štáty , inštitúcie Európskej únie ani žiadne iné verejné či súkromné orgány sa nesnažia ovplyvňovať členov ESRB pri plnení ich úloh v ESRB.

Článok 8

Služobné tajomstvo

1.   Členovia generálnej rady ESRB a akékoľvek ďalšie osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre ESRB alebo v spojitosti s ním (vrátane príslušných pracovníkov centrálnych bánk, poradného výboru pre vedecké otázky, EOD a príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu členských štátov), sú povinné nesprístupniť informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, a to ani po skončení svojich pracovných povinností.

2.   Informácie prijaté členmi ESRB sa môžu použiť len počas plnenia ich povinností a pri vykonávaní úloh ustanovených v článku 3 ods. 2.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 16 a uplatňovanie trestného práva, dôverné informácie prijaté osobami uvedenými v odseku 1 pri plnení ich povinností nesmú byť sprístupnené žiadnej osobe ani orgánu, s výnimkou súhrnnej alebo zovšeobecnenej formy, z ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé finančné inštitúcie.

4.   ESRB spolu s európskymi orgánmi dohľadu odsúhlasí a zavedie konkrétne postupy týkajúce sa dôvernosti informácií s cieľom chrániť informácie o jednotlivých finančných inštitúciách alebo informácie, z ktorých je možné identifikovať jednotlivé finančné inštitúcie.

Článok 9

Zasadnutia generálnej rady

1.   Riadne plenárne zasadnutia generálnej rady zvoláva predseda generálnej rady a konajú sa aspoň štyrikrát ročne. Mimoriadne zasadnutia sa môžu zvolať z podnetu predsedu generálnej rady alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny členov s hlasovacím právom.

2.   Každý člen je na zasadnutiach generálnej rady prítomný osobne a nemôže byť zastupovaný.

3.   Odchylne od odseku 2 môže člen, ktorý sa nemôže dlhší čas zúčastňovať na zasadnutiach, vymenovať svojho zástupcu. Tento člen môže byť takisto nahradený osobou, ktorá bola oficiálne vymenovaná podľa pravidiel príslušnej inštitúcie týkajúcich sa dočasného zastupovania zástupcov.

3a.     V prípade potreby môžu byť na zasadnutie generálnej rady pozvaní zástupcovia medzinárodných inštitúcií na vysokej úrovni, ktorí vykonávajú iné súvisiace činnosti.

3b.     V prípade potreby a na báze ad hoc môže byť v závislosti od prerokúvanej otázky pozvaný na zasadnutie generálnej rady jeden zástupca tretej krajiny na vysokej úrovni, najmä z Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu.

4.   Rokovania na zasadnutiach sú dôverné.

Článok 10

Spôsoby hlasovania generálnej rady

1.   Každý člen generálnej rady s hlasovacím právom má jeden hlas.

2.    Bez toho, aby boli dotknuté postupy hlasovania ustanovené v článku 18 ods. 1, sa generálna rada uznáša na základe jednoduchej väčšiny prítomných členov s hlasovacím právom. V prípade rovnosti hlasov má predseda rozhodujúci hlas.

3.   Pri každom hlasovaní generálnej rady je potrebné dvojtretinové kvórum členov s hlasovacím právom. Ak sa toto kvórum nedosiahne, predseda môže zvolať mimoriadne zasadnutie, na ktorom sa rozhodnutia môžu prijímať pri jednotretinovom kvóre. V rokovacom poriadku sa ustanoví primerané oznámenie na účely zvolania mimoriadneho zasadnutia .

3a.     Odchylne od odseku 2 je na zverejnenie varovania alebo odporúčania potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.

Článok 11

Riadiaci výbor

1.   Zloženie riadiaceho výboru je takéto:

a)

predseda ESRB;

b)

prvý podpredseda ESRB;

ba)

viceprezident ECB;

c)

štyria ďalší členovia generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB, so zreteľom na potrebu vyváženého zastúpenia členských štátov, a to štátov eurozóny i štátov, ktoré nie sú jej členmi . Títo členovia sú na obdobie troch rokov volení členmi a z členov generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB;

d)

člen Európskej komisie;

e)

predseda Európskeho orgánu dohľadu (bankovníctvo) ;

f)

predseda Európskeho orgánu dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) ;

g)

predseda Európskeho orgánu dohľadu (cenné papiere a trhy) .

ha)

tri zo šiestich nezávislých osôb uvedených v článku 6 ods. 1 písm. fa).

Akékoľvek neobsadené miesto voleného člena riadiaceho výboru sa obsadzuje voľbou nového člena generálnou radou.

2.   Zasadnutia riadiaceho výboru zvoláva predseda aspoň raz za štvrťrok pred každým zasadnutím generálnej rady. Predseda môže zvolávať aj ad hoc zasadnutia.

Článok 12

Poradný výbor pre vedecké otázky

1.   Zloženie poradného výboru pre vedecké otázky je takéto:

a)

deväť odborníkov s preukázateľnou spôsobilosťou a zárukou nezávislosti navrhnutých riadiacim výborom, ktorí majú bohaté skúsenosti a znalosti a ktorých vymenovanie na štvorročné obnoviteľné funkčné obdobie schváli generálna rada. Pri plnení svojich úloh sa vymenované osoby nesnažia získať ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu, úradu, subjektu či súkromnej osoby; musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich funkciou alebo plnením ich úloh ;

c)

jeden zástupca Európskeho orgánu dohľadu (bankovníctvo) ;

d)

jeden zástupca Európskeho orgánu dohľadu (poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) ;

e)

jeden zástupca Európskeho orgánu dohľadu (cenné papiere a trhy) ;

f)

dvaja zástupcovia Komisie;

g)

jeden zástupca Hospodárskeho a finančného výboru.

2.   Predsedu poradného výboru pre vedecké otázky vymenúva generálna rada na návrh predsedu generálnej rady.

3.   Výbor vykonáva úlohy uvedené v článku 4 ods. 5 na žiadosť predsedu generálnej rady.

4.   Prácu poradného výboru pre vedecké otázky podporuje sekretariát ESRB a vedúci sekretariátu sa zúčastňuje na zasadnutiach.

4a.     V prípade potreby usporiada poradný výbor pre vedecké otázky otvoreným a transparentným spôsobom včasné porady so zainteresovanými stranami, ako sú účastníci trhu, spotrebiteľské orgány či akademickí odborníci, pričom zohľadní povinnosť zachovávať dôvernosť.

4b.     Poradnému výboru pre vedecké otázky sa poskytnú všetky potrebné prostriedky, aby mohol úspešne plniť svoje úlohy, najmä analytické nástroje a nástroje IKT.

Článok 13

Ďalšie zdroje poradenstva

ESRB pri vykonávaní svojich úloh podľa potreby požiada o názor príslušné zainteresované strany zo súkromného alebo verejného sektora , a to najmä, ale nie výlučne, členov európskych EOD .

Článok 14

Prístup k dokumentom

1.   Na dokumenty v držbe ESRB sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie  (14).

2.   Generálna rada do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia prijme praktické opatrenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.   Rozhodnutia ESRB prijaté podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi alebo predmetom konania pred Súdnym dvorom za podmienok stanovených v článkoch 228 a 263 ZFEÚ .

KAPITOLA III

ÚLOHY

Článok 15

Zhromažďovanie a výmena informácií

1.   ESRB poskytuje európskym orgánom dohľadu informácie o systémových rizikách potrebné na plnenie ich úloh.

2.   Európske orgány dohľadu, ESCB, Komisia, vnútroštátne orgány dohľadu a národné štatistické orgány úzko spolupracujú s ESRB a poskytujú všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh v súlade s právnymi predpismi Európskej únie .

3.    S výhradou článku 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EBA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [ESMA], nariadenia (EÚ) č. …/2010 [EIOPA] môže ESRB požadovať od európskych orgánov dohľadu informácie spravidla v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, z ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé finančné inštitúcie. ▐

3a.     Pred vyžiadaním informácií v súlade s týmto článkom ESRB najskôr zohľadní existujúce štatistiky, ktoré vypracúvajú, šíria a vyvíjajú Európsky štatistický systém a ESCB.

3b.     Ak tieto orgány nemajú požadované údaje k dispozícii alebo ak nie sú sprístupnené načas, ESRB môže žiadať tieto údaje od ESCB, vnútroštátnych orgánov dohľadu alebo národných štatistických orgánov. Ak uvedené orgány nemajú tieto údaje k dispozícii, ESRB môže údaje požadovať od príslušných členských štátov.

3c.     V prípade, že ESRB požaduje údaje, ktoré nie sú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, v odôvodnenej žiadosti sa vysvetlí, prečo sa údaje o príslušnej finančnej inštitúcii považujú za systémovo významné a potrebné, a to vzhľadom na situáciu prevládajúcu na trhu.

5.   ESRB sa pred každou žiadosťou o informácie, ktoré nie sú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, náležite poradí s príslušným európskym orgánom dohľadu, aby sa zaistilo, že žiadosť je odôvodnená a primeraná. Ak príslušný európsky orgán dohľadu nepovažuje žiadosť za odôvodnenú a primeranú, bezodkladne žiadosť vráti ESRB a požiada o dodatočné odôvodnenie. Potom ako ESRB poskytne príslušnému európskemu orgánu dohľadu toto dodatočné odôvodnenie, adresát žiadosti pošle ESRB požadované údaje za predpokladu, že adresát má k príslušným údajom zákonný prístup.

Článok 16

Varovania a odporúčania

1.   Ak sa zistia závažné riziká ohrozujúce dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1, ESRB poskytuje varovania a prípadne vydá odporúčania na nápravné opatrenia vrátane prípadných legislatívnych iniciatív .

2.   Varovania alebo odporúčania vydané ERSR v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. c) a d) môžu byť buď všeobecnej alebo konkrétnej povahy a môžu byť adresované Únii ako celku alebo jednému alebo viacerým členským štátom, alebo jednému alebo viacerým európskym orgánom dohľadu, alebo jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu. Ak je varovanie alebo odporúčanie adresované jednému alebo viacerým orgánom dohľadu, táto skutočnosť sa oznámi príslušnému členskému štátu. Odporúčania obsahujú stanovenú lehotu na politické riešenie problémov. Odporúčania môžu byť adresované aj Komisii v súvislosti s príslušnými právnymi predpismi Únie .

3.   Varovania alebo odporúčania sa zasielajú Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, adresátom podľa odseku 2 a, ak sú adresované jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu, zasielajú sa aj EOD .

4.    S cieľom zvýšiť informovanosť o rizikách v európskom hospodárstve a určiť poradie ich dôležitosti vypracuje ESRB v úzkej spolupráci s ESFS systém farebných kódov zodpovedajúcich jednotlivým úrovniam rizika.

Po stanovení kritérií takejto klasifikácie sa bude vo varovaniach a odporúčaniach uvádzať od prípadu k prípadu a v prípade potreby, do akej kategórie patrí dané riziko.

Článok 16a

Opatrenia v núdzových situáciách

V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Európskej únii alebo jeho časti, môže ESRB vydať núdzové varovanie.

Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť ESRB, orgánu, Európskeho parlamentu alebo Rady prijať rozhodnutie určené orgánu, v ktorom sa určí existencia núdzovej situácie. Komisia toto rozhodnutie preskúma vo vhodných intervaloch, ale najmenej raz mesačne a hneď, ako je to vhodné, vyhlási ukončenie núdzovej situácie.

Ak Komisia určí existenciu núdzovej situácie, bezodkladne o tom riadnym spôsobom informuje Európsky parlament a Radu.

Článok 17

Opatrenia prijaté v reakcii na odporúčania ESRB

1.   Keď je odporúčanie uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d) adresované jednému alebo viacerým členským štátom, alebo jednému alebo viacerým európskym orgánom dohľadu, alebo jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu, adresáti oznámia činnosti vykonané v reakcii na odporúčania ESRB alebo vysvetlia, prečo nekonali. Európsky parlament , Rada a podľa potreby európske orgány dohľadu musia byť o tom informované.

2.   Ak ESRB rozhodne, že adresát jedného z jeho odporúčaní sa týmto odporúčaním neriadil alebo že sa ním riadil neprimerane, a že tento adresát takúto skutočnosť nezdôvodnil , informuje o tom Európsky parlament, Radu , Komisiu a podľa potreby príslušné európske orgány dohľadu.

2a.     Ak ESRB rozhodne podľa odseku 2, Európsky parlament môže podľa potreby vyzvať adresáta na výmenu názorov so svojím príslušným výborom. Táto výmena názorov za prítomnosti ESRB je obzvlášť významná vtedy, keď majú vnútroštátne rozhodnutia dosah na jeden alebo viaceré členské štáty (účinok presahovania).

Článok 18

Zverejnenie varovaní a odporúčaní

1.   Generálna rada ESRB rozhodne od prípadu k prípadu, či sa varovanie alebo odporúčanie má zverejniť. Odchylne od článku 10 ods. 2 je na zverejnenie varovania alebo odporúčania potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Bez ohľadu na článok 10 ods. 3 sa v súvislosti s rozhodnutiami podľa tohto odseku vždy uplatňuje dvojtretinové kvórum.

2.   Ak sa generálna rada ESRB rozhodne zverejniť varovanie alebo odporúčanie, vopred o tom informuje adresáta(-ov).

2a.     Adresáti varovaní a odporúčaní vydaných ESRB by mali mať právo zverejniť svoje názory a odôvodnenia v reakcii na varovanie a odporúčanie vydané ESRB.

3.   Ak sa generálna rada ESRB rozhodne, že nezverejní varovania alebo odporúčania, adresát a podľa potreby aj Rada a európske orgány dohľadu prijmú všetky opatrenia potrebné na ochranu ich dôvernej povahy. ▐

3a.     Akékoľvek údaje, z ktorých generálna rada ESRB vychádza pri analýze pred vydaním varovania alebo odporúčania, by sa mali zverejniť v primerane anonymnej forme. V prípade dôverných varovaní sa informácie poskytnú v primeranej lehote, ktorá sa stanoví v rokovacom poriadku ESRB.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Zodpovednosť a povinnosť podávať správy

1.   Aspoň raz ročne , ale v prípade rozsiahlych finančných otrasov aj častejšie, je predseda ESRB pozvaný na ročné vypočutie v Európskom parlamente v súvislosti so zverejnením výročnej správy ESRB Európskemu parlamentu a Rade. Tieto vypočutia sa uskutočňujú v inom kontexte ako monetárny dialóg medzi Európskym parlamentom a prezidentom ECB.

1a.     Správy uvedené v tomto článku obsahujú informácie, o ktorých generálna rada v súlade s článkom 18 rozhodne, že by mali byť zverejnené. Tieto správy sa sprístupnia verejnosti.

2.   Na výzvu Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie ESRB skúma aj osobitné otázky.

2a.     Európsky parlament môže požiadať predsedu ESRB a ostatných členov riadiaceho výboru, aby sa zúčastnili na vypočutiach príslušných výborov Európskeho parlamentu.

Článok 20

Doložka o preskúmaní

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie na základe správy Komisie do …  (15) a po prijatí stanoviska ECB rozhodnú , či je potrebné prehodnotiť ciele a organizáciu ESRB.

V správe sa predovšetkým posúdi, či:

a)

je vhodné zjednodušiť a posilniť štruktúru ESFS s cieľom zvýšiť súlad medzi makroúrovňou a mikroúrovňou, ako aj medzi EOD;

b)

je vhodné posilniť regulačné právomoci EOD;

c)

je vývoj ESFS v súlade s globálnym vývojom v tejto oblasti;

d)

sú rôznorodosť a kvalita v rámci ESFS na dostatočnej úrovni;

e)

sú zodpovednosť a transparentnosť, pokiaľ ide o požiadavky zverejňovania, dostatočné.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Vec bola následne vrátená výboru v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom rokovacieho poriadku (A7-0168/2010).

(2)  Politické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo nahradený text je vyznačený tučnou kurzívou a vypustenia sa označujú symbolom ▐.

(3)  Ú. v. EÚ C 270, 11.11.2009, s. 1.

(4)  Stanovisko z 22. januára 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(5)  Pozícia Európskeho parlamentu z …

(6)   Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 453.

(7)   Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394.

(8)   Ú. v. EÚ C 175, 10.7.2008, s. 392.

(9)   Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 26.

(10)   Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 48.

(11)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0251.

(12)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0279.

(13)   Tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(14)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(15)   Tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.


Top