Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010AE0760

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Potreba integrovaného prístupu k obnove miest“ (prieskumné stanovisko)

OJ C 21, 21.1.2011, p. 1–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

21.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 21/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Potreba integrovaného prístupu k obnove miest“ (prieskumné stanovisko)

2011/C 21/01

Spravodajca: pán GRASSO

Španielske ministerstvo pre bývanie sa v mene španielskeho predsedníctva Rady EÚ listom z 2. decembra 2009 rozhodlo podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému:

Potreba integrovaného prístupu k obnove miest“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. mája 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 463. plenárnom zasadnutí 26. a 27. mája 2010 (schôdza z 26. mája 2010) prijal 87 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Mestá sa stali systémom, kde sa mrhá energiou, ale sú aj hlavným faktorom zmeny životného prostredia. Preto je koordinovaný postup na európskej úrovni pri rozhodnejšom rozvoji opatrení na obnovu miest jedným z dôležitých nástrojov na boj proti škodlivým emisiám CO2 a klimatickým zmenám.

1.2   EHSV by uvítal stratégiu opatrení na úrovni miest alebo mestských oblastí zameranú na obnovu zanedbaných štvrtí po stavebnej, urbanistickej, sociálnej a environmentálnej stránke.

1.3   Žiaľ bežné nástroje územného plánovania sa zdajú byť zatiaľ nevhodné na tento prístup, aj pre veľké rozdiely medzi jednotlivými mestami z hľadiska polohy, postavenia a mestských služieb, a preto nie je možné navrhnúť jednotné riešenie. EHSV preto navrhuje EÚ vypracovať intervenčné nástroje opierajúce sa o súbory ukazovateľov kvality miest, ktoré by vychádzali z medzných hodnôt sociálno-urbanistického a environmentálneho zaťaženia, pričom by sa zároveň zohľadňovali indikátory mestskej obnovy schopnej merať administratívnu efektívnosť, mieru úspešnosti projektu a mieru spokojnosti obyvateľov.

1.4   V tejto súvislosti EHSV poukazujúc na svoje návrhy formulované v predchádzajúcich stanoviskách vyslovuje želanie, aby sa v záujme prehĺbenia a rozšírenia európskej diskusie o trvalo udržateľných mestách prijal návrh zriadiť skupinu EÚ na vysokej úrovni pre „rozvoj miest a trvalú udržateľnosť“ (1).

1.5   EHSV sa nazdáva, že na to, aby začala „nová renesancia miest“, ktorá by vyzdvihla integrovaný model mestskej obnovy a upriamila pozornosť na demografické zmeny, sociálnu súdržnosť, prehodnotenie mestskej ekonomickej základne, prehodnotenie prírodného bohatstva, procesy dematerializácie, energetický aspekt miest a biodiverzitu, je potrebná intenzívna spolupráca medzi jednotlivými úrovňami riadenia (Komisia, vlády, regióny, miestne orgány), ktorá sa však musí vyznačovať pružnejším a menej striktným uplatňovaním zásady subsidiarity, a nie len hierarchickým rámcom právomocí. Na tento účel by bolo vhodné propagovať tematické siete medzi mestami, ktoré by pomáhali pri realizácii trvalo udržateľnej mestskej obnovy v praxi.

1.6   Zvýšenie energetickej účinnosti budov a infraštruktúry musí byť strategickým faktorom politického úsilia o mestskú obnovu v EÚ kvôli jej prínosu vo forme zníženého dopytu po energii a kvôli značnému počtu nových pracovných miest, ktoré by vznikli v Európe. EHSV dúfa, že EÚ bude sledovať tieto ciele pomocou rastúcej integrácie odvetvových programov, ktoré pripravuje v týchto oblastiach: Inovačná politika EÚ, Dopravná politika EÚ v rokoch 2010 – 2020 a Európsky strategický plán pre energetické technológie (plán SET). Okrem toho by uvítal nárast investícií pomocou EIB navýšením finančných nástrojov, ktorými EÚ disponuje (Jessica, Jaspers atď.) a podporou účinných verejno-súkromných partnerstiev.

1.7   Dúfa, že integrácia trvalo udržateľného dopravného a energetického systému sa stane stmeľujúcim prvkom politiky mestskej obnovy. Túto integračnú politiku by navyše mala EÚ podporovať financovaním trvalo udržateľných dopravných sietí a opatrení zameraných na alternatívne energetické riešenia, ktoré sú nevyhnutné na obnovu okrajových štvrtí.

1.8   Dúfa, že členské štáty prijmú opatrenia vo forme daňových stimulov, aby podnietili občanov do spolupráce na cieli premeniť každú budovu v meste na budovu produkujúcu energiu.

1.9   EHSV vyzýva na podporu kultúrneho rozvoja a podnikateľskej činnosti, najmä v sektore malých a stredných podnikov, aby sa našli inovatívne riešenia obnovy miest a vytvárania „zelených“ pracovných miest.

1.10   EHSV sa ďalej nazdáva, že na podporu zvýšenia uvedomelej účasti občanov na realizácii programov integrovanej mestskej obnovy je potrebný dialóg a konzultácie s komunitami v centre miest, vrátane žien a mladých ľudí, ako aj osôb najviac ohrozených vylúčením. V spolupráci s reprezentatívnymi sieťami občanov a sektorov je potrebné spustiť na európskej úrovni reklamnú kampaň o konkrétnych možnostiach úspor vyplývajúcich z produkcie „čistej“ energie. Súčasná kampaň nie je dostatočne cielená a prostriedky, ktoré má k dispozícii, sú príliš obmedzené.

1.11   V záujme konkurencieschopnosti v porovnaní s ázijskými megalopolami musia byť politické opatrenia zamerané na urbanistickú obnovu európskych miest schopné zlúčiť tradičnú transformáciu fyzického priestoru s dematerializáciou, ktorú predstavujú aj telekomunikačné technológie, čím sa zachová životné prostredie a predíde sa tomu, aby mestá opäť pohlcovali zeleň.

1.12   EHSV ďalej pokladá za strategicky dôležité začať vzdelávať vedúcich činiteľov, aby vzrástol ich pocit zodpovednosti, aby sa zvýšila ich kreativita a kvalita ich práce. Zámerom je posilniť ich rozhodovacie schopnosti pri riadení opatrení na skvalitňovanie a rozvoj miest v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ktoré si vytýčila EÚ. EHSV zároveň opätovne pripomína prínos spolupráce s GR REGIO a verí, že sa ešte viac posilní. Výbor však považuje za nevyhnutné a zmysluplné posilniť operatívnu jednotku, ktorá sa v rámci GR REGIO zaoberá mestskou politikou, v záujme zrýchlenia postupov súvisiacich s realizáciou programov rozvoja, ktoré Komisia mieni sledovať.

2.   Úvod

2.1   Počas uplynulých 10 rokov sa v rámci EÚ značne zintenzívnila diskusia o mestskej politike. Charta z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest z mája 2007 je jedným z najdôležitejších prejavov vôle členských štátov dohodnúť spoločné stratégie a princípy politiky mestského rozvoja. V nadväznosti na tento vývoj španielske predsedníctvo Rady EÚ venuje veľkú pozornosť tejto problematike a požiadalo EHSV a Výbor regiónov o podnety a príspevky do diskusie pri príležitosti neformálneho stretnutia európskych ministrov.

2.2   Ide o zamyslenie sa nad niektorými dôležitými otázkami, ktoré treba v mestách vyriešiť pomocou opatrení na mestskú obnovu, s cieľom dosiahnuť vďaka integrovanému prístupu taký stupeň trvalej udržateľnosti miest, ktorý by vyhovoval rôznym požiadavkám:

energetická účinnosť európskych nehnuteľností, ktorých zastaranosť je aj zdrojom škodlivých emisií, ktoré vážne ohrozujú kvalitu života v mestách, pričom sa podporí vytváranie pracovných miest a podnieti inovácia a technologický rozvoj,

väčšia sociálna súdržnosť pomocou integrovaného programu na obnovu zanedbaných štvrtí v záujme sociálnej integrácie, boja proti vylúčeniu, vzdelávania atď.,

trvalá udržateľnosť z environmentálneho hľadiska aj pomocou obnovy upadnutých mestských štvrtí, prispôsobenie existujúcich nehnuteľností tak, aby vyhovovali požiadavkám energetickej účinnosti, obývateľnosti a dostupnosti s cieľom predísť zaberaniu ďalších nezastavaných zelených plôch.

3.   Integrované urbanistické plánovanie

3.1   Ochrana životného prostredia na rôznych mestských úrovniach a zvýšenie kvality života občanov musí byť jedným z hlavných operatívnych cieľov regionálnej politiky členských štátov a EÚ.

3.2   EHSV by chcel týmto stanoviskom potvrdiť, že súhlasí s tým, že je potrebné rozvíjať integrované opatrenia na obnovu miest v zmysle plánovania v rámci stratégie EÚ 2020 a programového dokumentu španielskeho predsedníctva Rady Európskej únie (2).

3.2.1   EHSV sa stotožňuje s obsahom dokumentu EÚ 2020 a súhlasí s navrhovanými usmerneniami, pokiaľ ide o to, aby opatrenia na obnovu zohľadňovali niektoré inovačné prvky:

skvalitnenie ľudských zdrojov, najmä pokiaľ ide o: požiadavky starších obyvateľov, úroveň začlenenia nových prisťahovalcov, odstraňovanie chudoby, najmä u detí, zvýšenie solidarity medzi generáciami,

rast založený na vedomostiach,

rozvoj participatívnej a kreatívnej spoločnosti,

rozvoj konkurencieschopného a vzájomne prepojeného hospodárstva rešpektujúca sociálny a ekologický trh.

3.2.2   EHSV sa nazdáva, že programový dokument španielskeho predsedníctva je v súlade s týmto chápaním tam, kde zhodne s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zamýšľa posilniť cieľ zaručiť všetkým právo na občianstvo a ochranu základných práv.

3.2.3   Tieto ciele vedú k ponímaniu mestskej obnovy ako silnej vzájomnej závislosti medzi kvalitou priestoru a mierou akceptácie, t. j. transformácie otvorenej všetkým občanom nezávisle od ich jazyka, pôvodu alebo náboženstva.

4.   Niektoré mestské aspekty

4.1   V súlade so zásadami obsiahnutými v uvedených dokumentoch sa pri chápaní obnovy musí brať ohľad na celú škálu dôležitých zmien vo forme a charaktere miest (3):

šírenie modelu urban sprawl, t. j. nekontrolovaného rozrastania miest s veľkou spotrebou pozemkov a nevýhodami vyplývajúcimi z rozsahu,

zánik funkčného členenia miest, úpadok historického centra, krízový stav upadajúcich periférií a výrobných oblastí,

prevaha v podstate konzervatívnych reakcií na krízu, t. j. bez nápaditosti a tvorivého prístupu, ale najmä málo prispôsobených globalizovanému svetu,

nahradenie systému „funkcií“ systémom „nádob“, ktoré treba považovať za komplexné a rýchlo pominuteľné miesta na nediferencovaných mestských územiach,

sémantické vyprázdnenie pojmu hraníc, ktorý si zachováva svoj administratívny charakter, ale postupne stráca svoj obsah z geografického, symbolického a politického hľadiska,

erózia zelených plôch lemujúcich mestá s vážnymi následkami pre biotickú produkciu,

viac času stráveného dochádzaním do práce, čo zhoršuje kvalitu života,

mestské priestory, a to aj tie tradičné, majú v súčasnosti tendenciu nadobúdať formu uzavretých a špecializovaných priestorov (obytná štvrť a nič viac, tematické parky zamerané len na zábavu, vzdelávanie ohraničené na školy alebo na vysokoškolské areály, kultúra v múzeách a v divadlách atď.). Uzavretý priestor vyzdvihuje prevahu súkromia (či už ako životného štýlu, alebo ako chápanie a uplatňovanie práva) na úkor potrieb spoločnosti.

4.2   Proti logike uzavretého priestoru treba postaviť logiku nekonečného priestoru, ktorý predstavujú nemateriálne vzťahy, kde pojem času nahrádza pojem fyzickej vzdialenosti.

4.3   Obnova mestských priestorov musí zlúčiť tradičnú transformáciu fyzického priestoru s dematerializáciou, ktorej maximálnym prejavom sú telekomunikačné technológie. Problém, ktorý treba riešiť, je dilema medzi mysľou, ktorá už uvažuje v pojmoch všadeprítomnosti, a telom, ktoré nemôže byť stále v pohybe a neusadené, ale chce sa nachádzať na miestach a v priestoroch, pre ktoré je príznačná kvalita.

4.4   Proces obnovy preto bude výsledkom synergie a integrácie troch mestských dimenzií:

—   mesto „agora“: sústredená na človeka s dokonalou harmóniou medzi sídlami a mestským priestorom, sociálnou súdržnosťou a hospodárskym rozvojom,

—   „glokálne“ mesto (globálne/lokálne): výsledok maximálnej vyváženosti medzi procesmi globalizácie a schopnosťou čo najefektívnejšie využiť miestne zdroje a rôzne špecifiká a postoje,

—   trvalo udržateľné mesto: malo by byť schopné na svojom území vyriešiť problémy, ktoré si samo spôsobuje, bez toho, aby ich prenášalo na iných alebo na budúce generácie.

5.   Holistický model mestskej obnovy

5.1   Výbor žiada, aby sa začala „nová renesancia miest (4), pre ktorú sú príznačné:

väčšia sociálna súdržnosť,

kultúrna obnova,

prehodnotenie ekonómie hospodárskej základne miest s cieľom čeliť prebiehajúcej vážnej kríze,

zhodnocovanie prírodného bohatstva pomocou dematerializačných procesov a rastu biodiverzity.

5.2   Politika, ktorá sa zakladá na koncepcii „novej renesancie miest“, rozširuje význam Plánu hospodárskej obnovy Európy v regiónoch a mestách (EERP) (5) tým, že dôležitú úlohu miestnych orgánov pri prekonávaní krízy vníma ako štrukturálny fakt, ktorého cieľom je zasiahnuť nielen v kontexte hospodárskej krízy, ale aj do prehodnotenia všetkých zdrojov našich spoločenstiev.

5.3   Takto by nabral formu integrovaný model mestskej obnovy, ktorý sa dá vnímať ako priestorový výraz „nového ekologického paktu“ (green new deal)  (6), v rámci ktorého by holistický systém opatrení v oblasti ľudských, prírodných a materiálnych zdrojov mal mať za dôležitý východiskový bod obnovenú definíciu bohatstva založenú nielen na nahromaďovaní, ale najmä na šetrení zdrojov a zvyšovaní úrovne blahobytu občanov (7).

Tento model znamená, že miestne orgány prevezmú na seba vedúcu úlohu, ktorá by uľahčila aktívne zapojiť občanov a hospodárstvo na ich územiach v záujme urýchlenia rozvoja trhov a ekologických technológií. Návrh na vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj môže pomôcť pri propagácii a rozvoji tematických sietí medzi mestami – aj strednej až malej veľkosti – v záujme dosiahnutia vytýčených cieľov.

6.   Holistický systém opatrení mestskej obnovy zahŕňa:

6.1   Ľudské zdroje

6.1.1   Treba harmonicky zosúladiť cieľ Lisabonskej stratégie, ktorým je „vybudovať konkurencieschopnejšiu spoločnosť vďaka väčším poznatkom a zvýšeniu tvorivosti“, s cieľom programového dokumentu stratégie EÚ 2020, kde sa zdôrazňuje potreba stimulovať vytváranie súdržnosti pomocou opatrení na podporu slabších vrstiev obyvateľstva, najmä starších osôb, zvýšením miery začlenenia, hlavne nových prisťahovalcov, odstraňovaním chudoby, zvýšením solidarity medzi generáciami.

6.1.2   EÚ vytvorila priestor z kultúrneho a praktického hľadiska:

na podporu rozvoja komunity (community building) s cieľom poskytnúť prístup k mestskému plánovaniu všetkým zainteresovaným stranám: združeniam technických povolaní (urbanisti, architekti, inžinieri atď.), podnikateľským združeniam a organizáciám pôsobiacim v oblasti bývania,

na prehlbovanie nových poznatkov a na podporu tvorivosti podporovaním nových foriem výskumu, vzdelávania zapojením univerzít a stimulovaním nových foriem kreatívneho plánovania miest (8). Najlepším spôsobom na zvýšenie účinnosti tohto prístupu je podpora verejno-súkromných partnerstiev.

6.1.3   Tieto opatrenia treba prehodnotiť s cieľom:

podporovať postupy „dobrej správy“ miest, vrátane predmestských štvrtí a vidieckych oblastí s cieľom zveľadiť okrem hospodárskeho blahobytu i psychologické, duševné a spoločenské blaho,

pristúpiť k vytváraniu nových pracovných miest najmä pre mládež a prisťahovalcov, okrem rekvalifikácie bývalých zamestnancov vo výrobe a administratíve, na ktorých ťažko doľahla súčasná kríza. V tomto smere EHSV navrhuje podporovať tzv. carbon army, zameranú na transformáciu miest v zmysle trvalej udržateľnosti.

6.1.4   Prognózy demografického vývoja uvádzajú, že v roku 2060 viac než polovica populácie presiahne 48 rokov, upevnia sa nové migračné toky, hlavne mladej populácie smerom do miest, bude pokračovať úpadok vidieckych a znevýhodnených regiónov. V tomto scenári treba brať do úvahy tieto opatrenia na miestnej úrovni:

vývoj kultúry, ktorá by vytvárala synergie medzi verejným a súkromným sektorom, napomáhala rastu malých a stredných podnikov a podnecovala vznik mestského spoločenstva založeného na účasti a tvorivosti,

vývoj mechanizmov, ktoré by posilňovali dialóg a konzultácie s mestskými spoločenstvami zahrňujúcimi ženy, mládež a osoby, ktorým najviac hrozí vylúčenie,

zlepšenie životnej úrovne vďaka inovatívnym riešeniam v oblasti udržateľného sociálneho bývania, zdravotnej starostlivosti a systému vzdelávania.

6.1.5   Nové pracovné miesta, ktoré by vznikli vďaka „novému ekologickému paktu“ a zníženiu emisií si vyžadujú vzdelávacie opatrenia a osvetové kampane. Treba vyvinúť úsilie v snahe:

uľahčiť prístup k informačným platformám EÚ (o životnom prostredí, efektívnom využívaní energie, o doprave, hospodárstve atď.),

zapojiť sa do programu Znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu s cieľom zaručiť rýchly prenos nových technológií na miestnej úrovni,

vyvinúť presvedčivú stratégiu šírenia osvedčených postupov v oblasti začleňovania ekologických technológií v mestských spoločenstvách.

6.2   Prírodné zdroje

6.2.1   Prevaha prírodných zdrojov nad materiálnymi zdrojmi kladie do centra pozornosti skúmanie mestského metabolizmu, s cieľom pristúpiť k transformácii založenej na šetrení surovinami a odstraňovaní odpadkov.

6.2.2   Poznanie mestského metabolizmu je dôležitým nástrojom na dosiahnutie cieľov zvýšenia kvality mestského prostredia stanovených v medzinárodných dohodách, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia (Kjótsky protokol, biodiverzita, voda atď.) na boj proti klimatickým zmenám (9).

6.3   Materiálne zdroje

6.3.1   Urbanistická konverzia v súvislosti s prebiehajúcimi transformačnými procesmi sa musí stále menej vyznačovať oddelenými, vymedzenými a ohraničenými zásahmi a musí sa čoraz viac zameriavať na procesy rozvoja polymorfných kontextov, pre ktoré je príznačná kvalita a mnohorakosť priestorov ako aj interakcia rôznych prvkov: elastickosť, „deformovateľnosť“, „prijímacia“ kapacita.

6.3.2   EHSV sa nazdáva, že pri transformácii budov a infraštruktúr sa bude musieť nevyhnutne zohľadniť stále väčšia dôležitosť limitov, ktoré kladú environmentálne požiadavky, ako aj integračné procesy, a rastúci význam interaktivity.

6.4   Nemateriálne zdroje

6.4.1   Európska rada prostredníctvom programu e-Európa (1999), Lisabonského dohovoru (2000), operačných programov i-2010 poukazuje na informačnú spoločnosť ako na hlavný faktor rozvoja EÚ. Z tohto dôvodu Rada EÚ zamýšľa podporovať projekty na urýchlenie vývoja spoločnosti, ktorá by bola schopná využiť príležitosti, ktoré jej ponúka elektronika a interaktivita. Na tento účel sú určené opatrenia, ktoré by mali všetkým európskym občanom umožniť vstúpiť do digitálnej éry a disponovať pripojením k internetu v snahe vytvoriť otvorenú, začleňujúcu a spolupracujúcu spoločnosť.

6.4.2   Preto bola mestu zverená úloha prilákať poznatky, obnoviť systém vzťahov medzi verejnou správou a občanmi, stimulovať transformáciu výrobného aparátu (10).

6.4.3   Je nepochybné, že investície do mestskej technologickej inovácie musia byť rýchle a masívne, keďže sme vystavení veľmi silnej východnej konkurencii (11).

7.   Smerom k „novému ekologickému paktu“ pre mestá

7.1   Otázka mestskej obnovy je zložitá, ale ak má byť úspešná, musí byť prepojená so stratégiou.

7.2   Najpálčivejšou otázkou je zrejme úzke prepojenie mestskej obnovy, mestského prostredia a problému, ktorý predstavuje hospodárska kríza. EHSV sa nazdáva, že procesy mestskej obnovy treba interpretovať v súlade so zásadami ekologického hospodárstva a vnímať ako príležitosť na nový európsky ekologický pakt (12), ktorého štruktúra by mohla pozostávať z integrácie rôznych mestských foriem: biotického mesta, materiálneho mesta a digitálneho mesta, spoločne zameraných na posilnenie solidárneho mesta.

Z tohto hľadiska treba prehodnotiť úlohu prírodného prostredia ako zdroja tovaru a služieb nevyhnutných pre ľudský život.

8.   Biotické mesto

8.1   Posilnenie ekologickej siete

8.1.1   Výbor pokladá za obzvlášť dôležité, aby sa mesto skúmalo ako ekosystém a aby sa stanovila hmotná hodnota prírodnej infraštruktúry (keďže poskytujú napr. čistú vodu a čistý vzduch, ochranu pred vetrom, plodnosť pôdy, opeľovanie), ktorá sa dá len ťažko nahradiť technologickými riešeniami, iba ak s veľkými nákladmi a účinnosťou, ktorá sa nedá porovnať s účinnosťou biotických systémov.

8.1.2   Odhaduje sa, že do roku 2050 dôjde v Európe k strate ďalších 11 % existujúcich prírodných zdrojov oproti roku 2000 (13). Preto je potrebné, aby verejné inštitúcie venovali osobitnú pozornosť dôsledkom tohto javu a zvýšili investície na ochranu ekosystémov, a nespúšťali zo zreteľa ani tie mestské.

8.2   Výroba energie z obnoviteľných zdrojov

8.2.1   Mesto má strategický význam pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov. Skvalitnenie a technologická renovácia vykurovacích a klimatizačných zariadení, ktorých podiel na celkovej spotrebe energie dosahuje 40 – 50 %, je v centre európskej politiky v rámci iniciatívy 20-20-20 zameranej na zvýšenie energetického výkonu (znížiť emisie skleníkových plynov o 20 %, znížiť spotrebu energie o 20 %, zvýšiť podiel spotreby energie z obnoviteľných zdrojov na 20 %).

8.2.2   Nárast podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov podľa strategického plánu pre energetické technológie SET má kvôli svojmu dosahu na zamestnanosť veľký význam. Preto by mestské spoločenstvá mohli byť prvými nákupcami nových technológií. Na tento účel sú vhodné rozhodnutia Rady a Európskeho parlamentu financovať plán SET.

9.   Materiálne mesto

9.1   Zvyšovanie energetickej účinnosti budov

9.1.1   Zvýšenie energetickej účinnosti budov a infraštruktúry je strategickým faktorom mestskej obnovy v EÚ. Vďaka novým technológiám je potenciálny nárast energetickej účinnosti obrovský a do roku 2050 by sa mohla spotreba primárnej energie znížiť o približne 300 exajoulov so sprievodným znížením emisií CO2 o 20 až 25 gigaton ročne. V EÚ dosahujú investície do technológií na zvýšenie energetickej účinnosti ročne približne 60 miliárd EUR.

9.1.2   V roku 2005 sa v jednej štúdii Európskej komisie odhadlo, že investície potrebné na ušetrenie 20 % energie by viedli k vytvoreniu jedného milióna pracovných miest (priamo i nepriamo). Úspory sa sústredia do týchto sektorov: osvetlenie budov, kancelárske zariadenia, domáce spotrebiče, kogenerácia.

9.1.3   EHSV dúfa, že sa tento cieľ neobmedzí len na šetrenie energiou, ale sa zameria i na premenu každej budovy na generátor energie (every building a power station).

9.1.4   To bude v nasledujúcich rokoch znamenať značné investície do výskumu a povedie k zmene spôsobu budovania miest optimalizáciou ich metabolizmu vďaka použitým inovatívnym materiálom a uplatňovaniu čoraz dôvtipnejších logistických riešení stavenísk.

9.1.5   Obnova existujúcich nehnuteľností si vyžaduje finančné synergie a politiku spolupráce na globálnej úrovni, keďže:

strata konkurencieschopnosti by mohla mať negatívny dosah na zamestnanosť,

musí súťažiť s medzinárodnými, najmä prudko sa rozvíjajúcimi ázijskými, systémami, a preto treba sanačné opatrenia považovať aj za základňu pre export,

do tohto procesu treba zapojiť európske krajiny s nižším príjmom,

nesmie byť oddelená od problému sociálneho bývania, ktoré sa týka miliónov európskych občanov.

9.2   Integrovaný systém infraštruktúry

9.2.1   Dokumenty EÚ na tému sociálnej súdržnosti zdôrazňujú význam integrácie všetkých druhov infraštruktúry. Toto ponímanie problematiky presahuje jednoduché zabezpečenie dobrých prepojení území. V Európe sa na modernizáciu sietí plánujú investície vo výške 600 miliónov EUR do roku 2020, z ktorých je 90 miliónov vyčlenených na „inteligentné“ infraštruktúry.

9.2.2   Aj koncepcia integrovanej infraštruktúry musí byť dôležitým cieľom mestskej obnovy a musí zahŕňať prístup:

k službám ako zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a trvalo udržateľná energia, ktoré sa vďaka telekomunikačným sieťam stávajú interaktívne, ako v prípade telemedicíny a teledidaktiky,

k dopravným systémom, ktorých trvalo udržateľná integrácia znamená posilnenie železničných spojení, vodných ciest, prístupu k letiskám, ako aj rozvoj intermodálnych dopravných reťazcov, pokročilých systémov riadenia dopravy, rozšírenia cyklistických a peších chodníkov. Integrovaný dopravný systém podporuje urbanistickú politiku, ktorej cieľom je predísť nesústredenému osídľovaniu územia s cieľom znížiť energetické a sociálne náklady dochádzania za prácou a obchodných transakcií. Trvalo udržateľný dopravný systém spojený s účinným energetickým systémom je stmeľujúcim prvkom politiky mestskej obnovy EÚ, ktorá by mala prednostne financovať trvalo udržateľné dopravné siete a energetické siete v prospech periférií, ktoré sa majú obnoviť,

k energetickej sieti. Rast sektora dopravy na elektrický pohon (pozri smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie), telekomunikačných technológií a počítačov bude mať za následok exponenciálny nárast spotreby energie, preto je potrebné vytvoriť inteligentnú distribučnú sieť, ktorá by obmedzila straty na minimum, zvýšila účinnosť, dala sa prispôsobiť vývoju potrieb a dokázala pohltiť nadbytok produkcie slnečnej energie. Okrem toho treba stimulovať realizáciu mestskej siete elektrických nabíjacích miest a vodíkových čerpadiel, ktorá by bola zásobovaná z miestnych obnoviteľných zdrojov,

k telematickým sieťam, najmä širokopásmové pripojenie na internet, ktoré sa medzičasom stalo nevyhnutným pre podniky a domácnosti.

10.   Digitálne mesto

10.1   Vysoko interaktívne mestské platformy, ktoré sa budujú pomocou novej generácie komunikačných technológií, nevyhnutne urýchlia procesy transformácie miest a zavedú významné inovačné faktory, ktorých cieľom by malo byť:

prekonať centrálne postavenie cestnej infraštruktúry v prospech synergie medzi cestami, GPS, počítačmi, a vytvoriť sieť, ktorá by umožnila zaviesť interaktívne logistické systémy, prepojiť obydlia s okolitým svetom, a tým rozšíriť ich úlohu a premeniť ich – v závislosti od spojenia – na pracovisko, miesto zábavy, zdravotnej starostlivosti atď.;

prepojiť ponuku verejných služieb so službami poskytovanými súkromným sektorom. To povedie k transformácii platforiem verejnej správy (stavebné povolenia, kataster, dane atď.) s cieľom umožniť k nim interaktívny prístup pre podniky, domácnosti alebo občanov s osobným digitálnym identifikačným zariadením (personal digital device);

dosiahnuť radikálny pokrok pri poskytovaní zdravotníckych služieb so sprievodným podstatným znížením nákladov. Nové sieťové technológie, miniaturizácia a prenosnosť zariadení umožňujú monitorovanie hlavných životných funkcií doma u pacienta ako aj liečbu na diaľku;

znížiť asymetrický vzťah medzi občanmi a nositelia vedomostí (technikmi, lekármi, politikmi atď.) v snahe posunúť vývoj tradičnej štruktúry vzťahov zhora nadol k novým formám spolupráce;

aktívne monitorovať celý mestský životný cyklus s cieľom dosiahnuť značné úspory pri spravovaní mestských zdrojov.

11.   Solidárne mesto

11.1   Doteraz uvedené faktory sú dôležitými prvkami, ale sú len nástrojmi v procese mestskej obnovy, ktorej základným cieľom je prehĺbenie sociálnej súdržnosti v súlade s viacnásobne pripomenutou zásadou, na ktorej sa zakladá naše európske spoločenstvo.

11.2   Prehĺbenie sociálnej súdržnosti si vyžaduje obnovu systémov riadenia na všetkých úrovniach, od úrovne EÚ až po miestnu úroveň, na zvládnutie komplexných a rôznorodých vzťahov, ktorými sa vyznačuje naša spoločnosť. To vedie k obnove reťazca vzťahov, pokiaľ ide o kooperatívny prístup, redukovanie asymetrie a vývoj ponímania vodcovskej funkcie.

11.3   Kooperatívny prístup: je základom trvalo udržateľného riadenia s cieľom umožniť prístup k rozhodovaniu všetkým zainteresovaným stranám. Tento postup má svoje korene v aktivácii občianskych fór a svoj potenciál zvýšil vďaka rozvoju interaktívnych technologických riešení. Tento prístup vhodne vystihuje slogan americkej akadémie verejnej správy National Academy of Public Administration: „Nepýtajte sa, čo môžeme urobiť pre vás. Pýtajme sa, čo môžeme urobiť spoločne“ (14).

11.4   Redukovanie asymetrie: možnosť mať v reálnom čase prístup k čoraz výkonnejším systémom vzdelania a viesť dialóg skracuje vzdialenosť medzi osobami, ktoré vlastnia vedomosti a osobami, ktoré boli v minulosti len ich pasívnymi využívateľmi. To mení vzťahy medzi ľuďmi, ale aj význam mestského priestoru, ktorý sa stáva katalyzátorom nových vzťahov (napr. ambulancie/lekárska služba prvej pomoci, ktoré sa presúvajú z nemocníc na stanice metra, do obchodných domov atď.).

11.5   Vývoj ponímania vodcovskej funkcie: rozpad systémov vzťahov a rozšírenie palety pracovných príležitostí si vyžadujú nové úlohy pre verejných predstaviteľov, od ktorých sa očakávajú vodcovské a zároveň sprostredkovateľské schopnosti.

11.6   Podstatná zmena systému vzťahov ponúka príležitosti na dôkladnú zmenu organizačných modelov, najmä miestnej verejnej správy, v rámci trendu, ktorý možno vymedziť ako prechod od opatrení typických pre strategické plány k spusteniu participatívnych platforiem typických pre riadenie v zmysle trvalej udržateľnosti. Model platformy, ktorý už bol v EÚ odskúšaný pri organizácii sektorov výroby a vzdelávania, by sa mal rozšíriť s cieľom vybudovať hustú sieť vzťahov na zapojenie všetkých zainteresovaných strán v mestských spoločenstvách, pričom by sa podporila politika subsidiarity medzi silnými a slabými spoločenstvami. V tomto zmysle možno hovoriť o týchto platformách:

platforma community building, zameraná na zahrnutie čo najširšej škály zainteresovaných strán a združení miestnych spoločenstiev;

vedomostná platforma, zameraná na rozvoj novátorských opatrení v oblasti znalostí a výskumu, ako aj stimulovanie kreatívnej transformácie miest;

technologická platforma, zameraná na poskytovanie know-how potrebné na spustenie a riadenie inovačných procesov;

platforma pre zdroje, ktorej úlohou je:

rozvíjať novátorské finančné nástroje, ktoré by boli výsledkom spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, podľa vzoru programov Jessica a Jasper;

pomáhať finančným opatreniam, ktoré kladne vplývajú na mieru rovnosti postavenia a podporujú účasť občanov s nízkym príjmom na komplexných stratégiách mestskej obnovy;

rozvíjať opatrenia na účtovné stanovenie materiálnej hodnoty tovaru a služieb, pri ktorom by sa zohľadnili náklady na využívanie prírodných zdrojov a spracovanie odpadu. Tým by sa mala zaviesť daňová politika, ktorá by mala odrádzať od plytvania primárnymi zdrojmi. Získaný príjem by mal byť vyčlenený na investície určené pre slabšie sociálne vrstvy obyvateľstva.

V Bruseli 26. mája 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 123.

(2)  Komisia európskych spoločenstiev, pracovný dokument Komisie, konzultácie v rámci budúcej stratégie EÚ 2020, Brusel, 2009 a Ministerio de Asuntos Exteriores y Cooperación Secretaría de Estado para la Unión Europea, Programme for the Spanish Presidency of the Council of the European Union 1 january - 30 june 2010: „Innovating Europe“, Imprenta Nacional Boletín Oficial del Estado, Madrid, 2010.

(3)  Brilantný rozbor hlavných problémov mestskej transformácie možno nájsť v knihe: Massimo Cacciari, La città, Pazzini Stampatore Editore, Villa Verucchio (RN), 2004.

(4)  Richard Rogers, Toward an Urban Renaissance, Urban Task Force, Londýn, 2005. K dispozícii na stiahnutie na stránke: www.urbantaskforce.org.

(5)  Európska únia, Výbor regiónov: Plán hospodárskej obnovy Európy v regiónoch a mestách, Brusel, 2008. K dispozícii na stiahnutie na stránke: http://portal.cor.europa.eu/europe2020/Pages/Library.aspx.

(6)  Navrhované dokumenty: A green new deal for Europe predložený inštitútom Wuppertal Institut, Rethinking the Economic Recovery: A Global Green New Deal – Environmentálny program OSN, A green new-deal anglickej ekonomickej nadácie „New economic foundation“, Toward a Transatlantic Green New Deal: Tackling the Climate and Economic Crises vydavateľ Worldwatch Institute pre nadáciu Heinricha Bölla.

(7)  Tým by sa na miestnej úrovni naplno uplatnili odporúčania obsiahnuté v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Viac ako HDP –Meradlo pokroku v meniacom sa svete, KOM(2009) 433 v konečnom znení, k dispozícii na stiahnutie na stránke: http://www.beyond-gdp.eu/. Vychádzajú zo správy, ktorú s podporou EÚ na podnet francúzskej vlády vypracovali Stiglitz, Fitoussi a Sen. K dispozícii na stiahnutie na stránke: http://www.stiglitz-sen-fitoussi.fr/en/index.htm.

(8)  Jan Jacob Trip, Creative city development in the Lisbon strategy, TU Delft, 2009. Xavier Vives, Lluís Torrens, The strategies of european metropolitan areas in the context of the European Union enlargement, Pla Estratègic Metropolità de Barcelona, 2005.

(9)  Rudolf de Groot, Function-analysis and valuation as a tool to assess land use conflicts in planning for sustainable, multi-functional landscapes, Landscape and Urban Planning 75 (2006) s. 175-186.

(10)  Svetové hospodárske fórum, The Lisbon review 2002-2006, anglická verzia k dispozícii na stiahnutie na stránke: www.weforum.org/pdf/gcr/lisbonreview/report2006.pdf;

Európska komisia, i2010: Information Society and the media working towards growth and jobs, anglická verzia k dispozícii na stiahnutie na stránke: http://europa.eu/legislation_summaries/employment_and_social_policy/job_creation_measures/c11328_en.htm;

Nadácia Ugo Bordoni, Spis EU i-2010, k dispozícii na stiahnutie na stránke: http://www.fub.it/en/osservatorio/dossieruei2010/liniziativai2010.

(11)  Skúsenosti u-city možno nájsť na nasledujúcich stránkach:

 

MIT: http://web.mit.edu/cre/research/ncc/casestudies.html;

 

Milla digital: http://www.milladigital.org/ingles/home.php;

 

Tokio: http://www.tokyo-ubinavi.jp/en/about.html;

 

Singapúr: http://www.itu.int/ubiquitous;

 

Hong Kong: http://www.info.gov.hk/digital21/eng/strategy/2008/Foreword.htm;

 

Arabianranta (Helsinki): https://www.taik.fi/en/about_taik/arabianranta_.html.

(12)  Kapitola sa opiera o dokument New economic foundation, A green new-deal, Londýn, 2009, dostupné na stránke: www.neweconomics.org/projects/green-new-deal.

(13)  Európska komisia The Economics of Ecosystems and Biodiversity (TEEB). K dispozícii na stiahnutie na stránke: http://ec.europa.eu/environment/nature/biodiversity/economics/.

(14)  K dispozícii na stiahnutie na stránke: http://www.collaborationproject.org/display/home/Home.


Top