52009PC0499

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.9.2009

KOM(2009) 499 v konečnom znení

2009/0140 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká

{KOM( 2009) 500 v konečnom znení}{KOM(2009) 501 v konečnom znení}{KOM(2009) 502 v konečnom znení}{KOM(2009) 503 v konečnom znení}{SEK(2009) 1234}{SEK(2009) 1235}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

Súčasná finančná kríza poukázala na nedostatky rámca dohľadu v EÚ, ktorý zostáva rozdrobený pozdĺž národných línií napriek značnému pokroku, ktorý sa dosiahol v integrácii finančného trhu, a vyššej dôležitosti cezhraničných subjektov. Na základe týchto skutočností predseda Barroso požiadal skupinu odborníkov na vysokej úrovni vedenú bývalým generálnym riaditeľom Medzinárodného menového fondu (MMF) pánom Jacquesom de Larosièrom, aby poskytla odporúčania s cieľom vytvoriť efektívnejší, integrovanejší a udržateľnejší rámec dohľadu.

Hlavné odporúčania de Larosièrovej skupiny sú zamerané na:

i) zriadenie Európskeho výboru pre systémové riziká („ESRB“ – European Systemic Risk Board), ktorý by bol zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva, a to s cieľom predchádzať systémovým rizikám alebo zmierňovať ich, zabrániť výskytu rozsiahlych finančných otrasov, prispievať k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a zabezpečovať udržateľný prínos finančného sektora k hospodárskemu rastu;

ii) zriadenie Európskeho systému orgánov finančného dohľadu (ESFS), ktorý pozostáva zo siete vnútroštátnych orgánov pre finančný dohľad, ktoré pracujú spoločne s novými európskymi orgánmi dohľadu (EOD) zriadenými transformáciou existujúcich európskych výborov pre dohľad[1] ako Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA). ESFS by sa mal vybudovať na spoločných a vzájomne sa posilňujúcich zodpovednostiach a mal by spájať vnútroštátny dohľad nad podnikmi s osobitnými úlohami na európskej úrovni. ESFS bude takisto podporovať harmonizované pravidlá a jednotné vykonávanie a presadzovanie dohľadu.

V marci 2009 Komisia a Európska rada v zásade schválili odporúčania de Larosièrovej skupiny. Komisia uverejnila 27. mája 2009 oznámenie o finančnom dohľade v EÚ, v ktorom sa podrobne uvádza, ako by sa tieto odporúčania mohli realizovať, najmä so zameraním na zriadenie navrhovaných ESFS a ESRB. Rada ECOFIN na zasadnutí 9. júna 2009 prijala podrobné závery, v ktorých vyjadrila súhlas s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie, a zdôraznila, že sa musí ambiciózne zlepšiť finančná stabilita, riadenie a dohľad v EÚ. Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 18. – 19. júna 2009, následne potvrdila, že oznámenie Komisie z mája a závery Rady ECOFIN vytýčili cestu na zriadenie nového rámca mikro- a makroprudenciálneho dohľadu. Európska rada požiadala, aby Komisia predložila všetky potrebné návrhy najneskôr do začiatku jesene 2009, aby nový rámec bol v plnom rozsahu zavedený v priebehu roku 2010.

2. Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia uskutočnila dve otvorené konzultácie o celom súbore, t. j. o ESFS a o ESRB. Prvá konzultácia sa uskutočnila v nadväznosti na uverejnenie správy de Larosièrovej skupiny, trvala od 10. marca do 10. apríla 2009 a predstavovala zdroj vstupných informácií pre oznámenie Komisie o finančnom dohľade v Európe uverejnené 27. mája 2009. Zhrnutie doručených 116 verejných pripomienok sa nachádza na webovej stránke:

http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2009/fin_supervision/summary_en.pdf

V období od 27. mája do 15. júla 2009 sa uskutočnila druhá konzultácia, prostredníctvom ktorej boli všetky subjekty sektora finančných služieb a ich zastupiteľské orgány, regulačné orgány, orgány dohľadu a ďalšie zainteresované strany vyzvané na predloženie pripomienok k podrobnejším reformám prezentovaným v oznámení z mája 2009. Doručené odpovede z väčšej časti podporovali navrhované reformy a obsahovali pripomienky k podrobným aspektom navrhovaných orgánov ESRB a ESFS. Zhrnutie doručených verejných pripomienok sa nachádza na webovej stránke:

http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2009/fin_supervision_may/replies_summary_en.pdf

3. Posúdenie vplyvu

Sprievodným dokumentom k oznámeniu z mája 2009 bolo posúdenie vplyvu, v ktorom sa analyzovali hlavné možnosti politiky pri zriadení ESOFD a ESRB. Napriek tomu sa však vykonalo druhé posúdenie vplyvu, týkajúce sa podrobnejších aspektov návrhu, ktoré sa nachádza na webovej stránke Komisie.

4. Právne prvky návrhu

Len ak sa zavedú mechanizmy, ktoré primerane zohľadňujú vzájomnú závislosť medzi mikro- a makroprudenciálnymi rizikami, môžu mať všetky zainteresované strany, napríklad finančné inštitúcie, investori a spotrebitelia, dostatočnú dôveru k účasti na cezhraničných finančných činnostiach. V minulosti sa prudenciálny dohľad príliš často sústreďoval výhradne na mikroúroveň, keď orgány dohľadu posudzovali súvahy jednotlivých finančných inštitúcii bez toho, aby vhodným spôsobom zvážili interakcie medzi jednotlivými inštitúciami a medzi inštitúciami a širším finančným systémom. Poskytovať tento širší nadhľad je úlohou orgánov pre makroprudenciálny dohľad. Tieto orgány dohľadu monitorujú a posudzujú potenciálne riziká ohrozujúce finančnú stabilitu vyplývajúce z diania, ktoré môže mať vplyv na sektorovú úroveň alebo na úroveň finančného systému ako celku. ESRB by sa riešením takýchto rizík stal zásadným stavebným kameňom integrovanej štruktúry dohľadu v rámci EÚ nevyhnutnej na podporu včasných a konzistentných politických reakcií medzi členskými štátmi, čím by sa predišlo rozdielnym prístupom a zlepšilo by sa fungovanie vnútorného trhu.

ESRB je zriadený na základe článku 95 Zmluvy o ES ako orgán bez právnej subjektivity. Tento právny základ umožňuje, aby ESRB mal základné znaky uvedené vyššie a mandát, ktorý bez výnimky zahŕňa celý finančný sektor. Ďalej umožňuje, aby ERSB spolu s ESFS tvorili spoločný inovačný rámec finančného dohľadu, pričom by sa zachovalo jasné rozlíšenie medzi zodpovednosťami ESRB a ostatných orgánov.

Nariadenie, ktorým sa zriaďuje ESRB, je doplnené rozhodnutím Rady, ktorým sa Európskej centrálnej banke (ECB) udeľuje úloha poskytnúť sekretariát ESRB. ECB bude preto poskytovať ESRB administratívnu, logistickú, štatistickú a analytickú podporu. Týmto rozhodnutím sa prvýkrát implementuje článok 105 ods. 6 Zmluvy o ES, ktorým sa ustanovuje, že Rada môže jednomyseľne na návrh Komisie po porade s ECB a na základe súhlasu Európskeho parlamentu poveriť ECB osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú politiky prudenciálneho dohľadu.

5. Vplyv na rozpočet

Rozpočtové náklady súvisiace s ESRB bude znášať ECB a nebudú mať priamy vplyv na rozpočet Spoločenstva. Náklady na takúto podporu budú závisieť od rozsahu, v akom možno využiť existujúcich pracovníkov a zdroje ECB na plnenie úloh sekretariátu ESRB.

6. Podrobné vysvetlenie návrhu

Na zriadenie ESRB ako nového európskeho orgánu nezávislého od existujúcich štruktúr sa vyžaduje sa nariadenie Rady.

6.1. Zriadenie ESRB

ESRB je úplne nový bezprecedentný európsky orgán, ktorý bude zodpovedať za makroprudenciálny dohľad. ESRB bude mať trojitý cieľ:

- budovať európsku makroprudenciálnu úroveň dohľadu s cieľom riešiť problém rozdrobenej analýzy jednotlivých rizík na vnútroštátnej úrovni;

- zlepšovať účinnosť mechanizmu včasného varovania zlepšením interakcie medzi mikro- a makroprudenciálnou analýzou. Dohľad nad dobrým finančným stavom jednotlivých podnikov sa príliš často vykonával izolovane a s malým zameraním na mieru vzájomnej závislosti v rámci finančného systému;

- umožniť, aby sa posúdenie rizika transformovalo do opatrení príslušných orgánov.

ESRB nemôže byť vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti a citlivú povahu svojich úloh koncipovaný ako orgán s právnou subjektivitou a záväznými právomocami, ale ako orgán, ktorého legitímnosť bude odvodená skôr od jeho dobrého mena získaného nezávislými rozhodnutiami, veľmi kvalitnými analýzami a energickými závermi.

Hlavným rozhodovacím orgánom ESRB bude generálna rada.

Zloženie generálnej rady je kľúčovou otázkou účinnosti ESRB. Výber členov sa robí tak, aby sa zaistilo významné zastúpenie centrálnych bánk. Vo väčšine členských štátov majú centrálne banky určitú mieru zodpovednosti za makroprudenciálny dohľad nad finančným sektorom. Na základe tejto zodpovednosti a získaných odborných poznatkov majú centrálne banky dobrú pozíciu, aby mohli prispievať k analýze vplyvu vzájomných väzieb medzi finančným sektorom a širším makroekonomickým prostredím na finančnú stabilitu.

Analytickú prácu a logistickú podporu bude ESRB poskytovať sekretariát, ktorý zaistí Európska centrálna banka. Pridelením sekretariátu Európskej centrálnej banke sa ESRB umožní využívať hlboké makroprudenciálne poznatky ECB a jej centrálnu úlohu v menovom systéme EÚ. Európska centrálna banka v spolupráci s národnými centrálnymi bankami zostavuje a rozširuje široké spektrum menových štatistík a ukazovateľov týkajúcich sa finančných inštitúcií. Európska centrálna banka a Eurosystém monitorujú cyklický a štrukturálny vývoj v bankovom sektore, ako aj v ostatných finančných sektoroch eurozóny/EÚ s cieľom posúdiť možné zraniteľné miesta finančného sektora a jeho odolnosť proti potenciálnym otrasom.

6.2. Úlohy a právomoci ESRB

ESRB nebude mať záväzné právomoci ukladať opatrenia členským štátom alebo vnútroštátnym orgánom. Bol koncipovaný ako „prestížny“ orgán, zložený zo subjektov na vysokej úrovni, ktorý by mal svojou morálnou autoritou vplývať na opatrenia tvorcov politiky a orgánov dohľadu. Na tento účel bude nielen poskytovať kvalitné hodnotenia makroprudenciálnej situácie, ale môže takisto vydávať varovania a odporúčania, ktoré sa týkajú rizík a v ktorých sa identifikujú potenciálne nerovnováhy v rámci finančného systému, ktorými by sa mohli zvýšiť systémové riziká a určia sa aj vhodné nápravné opatrenia. ESRB bude mať široký záber činnosti, neobmedzujúci sa na konkrétny druh subjektu alebo trhu. Varovania a odporúčania môžu byť nasmerované na akýkoľvek aspekt finančného systému, ktorý môže spôsobiť systémové riziko. ESRB bude takisto spolupracovať s príslušnými medzinárodnými finančnými inštitúciami (MMF, FSB…) a s orgánmi tretích krajín v oblasti otázok týkajúcich sa makroprudenciálneho dohľadu. Tento návrh vychádzajúci z článku 95 Zmluvy má význam pre Európsky hospodársky priestor (EHP). Formy spolupráce medzi štátmi EZVO pôsobiacimi v EHP a ESRB sa budú prerokúvať na spoločnom výbore EHP.

6.2.1. Varovania a odporúčania

Významnou úlohou ESRB je identifikovať riziká týkajúce sa systémovej úrovne a zabrániť ich vplyvu na finančný systém na úrovni EÚ alebo zmierniť ich vplyv. ESRB môže na tento účel zverejniť varovania o riziku. Tieto varovania by mali podnecovať k včasnej reakcii, aby sa zabránilo vzniku širších problémov, a prípadne aj budúcej krízy. ESRB môže v prípade potreby odporučiť aj konkrétne opatrenia na riešenie identifikovaných rizík.

Odporúčania ESRB nebudú právne záväzné. Adresáti odporúčaní však nemôžu zostať pasívni voči zistenému riziku a očakáva sa, že budú nejakým spôsobom reagovať. Ak adresát súhlasí s odporúčaním, musí oznámiť všetky opatrenia, ktoré prijal na uskutočnenie návrhov stanovených v odporúčaní. Ak adresát nesúhlasí s odporúčaním a rozhodne sa neprijať opatrenie, musí dôvody nečinnosti primerane vysvetliť. Odporúčania, ktoré ESRB uverejní, nie je preto možné jednoducho ignorovať.

ESRB rozhoduje od prípadu k prípadu, či by sa varovania a odporúčania mali zverejniť. Uverejnenie odporúčania môže na jednej strane zvýšiť tlak na bezodkladné nápravné opatrenia. Na druhej strane by mohlo vyvolať negatívne reakcie finančného trhu. Vzhľadom na citlivé individuálne posúdenie, ktoré sa má uplatniť pri rozhodovaní o uverejnení varovaní a odporúčaní, by sa takéto rozhodnutia mali prijímať od prípadu k prípadu. Navyše sa zdá vhodné, aby sa varovania a odporúčania nezverejňovali, okrem prípadov, ak generálna rada rozhodne inak na základe kvalifikovanej dvojtretinovej väčšiny.

Adresátom varovaní a odporúčaní môže byť Spoločenstvo ako celok, jeden alebo viac členských štátov, jeden alebo viac európskych orgánov dohľadu a jeden alebo viac vnútroštátnych orgánov dohľadu. Všetky varovania a odporúčania sa musia poskytovať prostredníctvom Rady, pričom varovania a odporúčania týkajúce sa otázok dohľadu by sa mali zasielať aj príslušnému EOD. Toto odoslanie varovaní a odporúčaní Rade a EOD nie je mienené ako spôsob zoslabenia ich obsahu, ale naopak, jeho cieľom je zvýšiť morálny tlak na príjemcu, aby konal alebo dal vysvetlenie a poskytol Rade možnosť vyjadriť sa.

6.2.2. Prístup k informáciám

Zo vzájomnej prepojenosti finančných inštitúcií a trhov vyplýva, že monitorovanie a posudzovanie potenciálnych systémových rizík by malo vychádzať zo širokého súboru relevantných makroekonomických a mikrofinančných údajov a ukazovateľov. ESRB by preto mal mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na vykonávanie svojich povinností, pričom by sa mala zachovať dôvernosť týchto údajov. ESRB by mal byť schopný využívať široký súbor údajov o menových a finančných inštitúciách, ktoré prostredníctvom Eurosystému už zhromaždila ECB. Okrem toho, na plnenie svojich úloh a na zaistenie potrebnej konzistentnosti medzi orgánmi dohľadu na mikroúrovni a ESRB bude ESRB môcť prostredníctvom svojho sekretariátu takisto požiadať európske orgány dohľadu o poskytnutie informácií v súhrnnej alebo zovšeobecnenej podobe. Ak by tieto informácie neboli k dispozícii (alebo by neboli sprístupnené), ESRB bude mať možnosť vyžiadať údaje priamo od vnútroštátnych orgánov dohľadu, národných centrálnych bánk (NCB) alebo iných orgánov členských štátov. V nariadení sa ďalej ukladá EOD, NCB a členským štátom všeobecná povinnosť poskytovať ESRB všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh, čím sa zaručuje široký prístup k údajom potrebným na makroprudenciálnu analýzu.

Keďže povaha niektorých individuálnych inštitúcií môže byť systémová (z dôvodu ich veľkosti, vzájomnej prepojenosti s inými finančnými inštitúciami alebo rizikového profilu), ESRB – prostredníctvom svojho sekretariátu – bude mať na základe odôvodnenej žiadosti adresovanej EOD prístup aj k individuálnym údajom.

6.3. Vzťah k ESFS

Navrhovaný rámec dohľadu EÚ môže fungovať iba vtedy, ak budú ESRB a ESFS efektívne spolupracovať. Cieľom reformy je vo svojej podstate zabezpečiť hladšiu interakciu dohľadu na makroprudenciálnej a mikroprudenciálnej úrovni. Pri plnení svojej úlohy ako orgánu makroprudenciálneho dohľadu bude ESRB potrebovať včasný prísun harmonizovaných údajov o mikroúrovni, zatiaľ čo mikroprudenciálny dohľad zo strany vnútroštátnych orgánov bude využívať výhody z poznatkov ESRB o makroprudenciálnom prostredí. V nariadeniach sa takisto uvádzajú postupy, ktorými sa majú EOD riadiť pri postupovaní na základe odporúčaní ESRB, a takisto sa uvádza, ako by EOD mali využívať svoje právomoci na zaistenie včasnej následnej kontroly reakcie na odporúčania určené jednému alebo viacerým príslušným vnútroštátnym orgánom dohľadu.

6.4. Dôvernosť informácií

Na členov generálnej rady ESRB a pracovníkov pracujúcich pre ESRB sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva. Dôverné informácie prijaté členmi generálnej rady alebo osobami, ktoré pracujú v spojitosti s ESRB, sa nesmú sprístupniť inak ako v súhrnnej alebo zovšeobecnenej podobe, z ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé inštitúcie. Tieto pravidlá ochrany dôverných informácií sa vzťahujú najmä na pracovníkov ECB, keďže ECB poskytne ESRB sekretariát. V súvislosti s tým sa informácie, ktoré ECB získa v úlohe sekretariátu ESRB, môžu použiť len na plnenie úloh ESRB. Osoby, ktoré pracovali v spojitosti s ESRB, budú v súlade so súčasnou praxou uplatňovanou v inštitúciách EÚ naďalej viazané služobným tajomstvom, a to aj po skončení svojich pracovných povinností.

Príjemcovia, Rada a EOD takisto prijímajú opatrenia potrebné na ochranu dôvernej povahy varovaní a odporúčaní.

6.5. Vnútorná organizácia ESRB

ESRB pozostáva z: i) generálnej rady; ii) riadiaceho výboru a iii) sekretariátu.

6.5.1. Generálna rada

Generálna rada je rozhodovací orgán ERSR, a ako taká bude zodpovedná za prijímanie varovaní a odporúčaní uvedených v odseku 6.2.1 tejto dôvodovej správy.

Členmi generálnej rady s hlasovacím právom sú:

- guvernéri národných centrálnych bánk,

- prezident a viceprezident ECB,

- člen Európskej komisie,

- predsedovia troch európskych orgánov dohľadu.

Členmi generálnej rady bez hlasovacieho práva sú:

- jeden vysoký zástupca príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu za každý členský štát,

- predseda Hospodárskeho a finančného výboru.

Zástupca vnútroštátnych orgánov dohľadu sa môže striedať v závislosti od záležitostí, ktoré sa prerokúvajú (toto striedanie bude potrebné vo veľkom počte členských štátov, v ktorých existujú rôzne orgány pre dohľad, napríklad nad finančným sektorom a sektorom poisťovníctva).

Členovia rady konajú nestranne. To znamená, že pri vykonávaní činností týkajúcich sa ESRB sa neriadia pokynmi ani nezohľadňujú individuálne záujmy ktoréhokoľvek členského štátu. Nestrannosť je rozhodujúcou požiadavkou, keďže záujmy jednotlivých členských štátov sa nemusia vždy zhodovať s hlavným cieľom ESRB, ktorým je zachovať finančnú stabilitu Európskej únie ako celku.

Každý člen generálnej rady s hlasovacím právom má jeden hlas. Rozhodnutia generálnej rady sa budú prijímať jednoduchou väčšinou (s výnimkou rozhodnutia zverejniť varovanie alebo odporúčanie, ktoré vyžaduje kvalifikovanú dvojtretinovú väčšinu hlasov. V súlade so všeobecnou praxou je pre hlasovanie potrebné kvórum.)

Generálna rada zasadá najmenej štyrikrát ročne. Zasadnutia sa zvolávajú z podnetu predsedu alebo na žiadosť jednej tretiny členov s hlasovacím právom.

6.5.2. Predseda

Predseda sa bude voliť na 5 rokov z členov generálnej rady ESRB, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB. Predseda bude predsedať generálnej rade, ako aj riadiacemu výboru, a v mene generálnej rady bude dávať pokyny sekretariátu ESRB. Predseda môže z vlastného podnetu zvolať mimoriadne zasadnutie generálnej rady. Pokiaľ ide o spôsoby hlasovania v generálnej rade, predseda má v prípade rovnosti hlasov rozhodujúci hlas. Predseda reprezentuje ESRB smerom von.

6.5.3. Riadiaci výbor

Vzhľadom na veľkosť generálnej rady (celkovo bude mať 61 členov) bude generálnej rade pri rozhodovacom procese pomáhať riadiaci výbor. Riadiaci výbor bude pripravovať zasadnutia generálnej rady, skúmať dokumenty na prerokovanie a monitorovať pokrok v prebiehajúcich prácach ESRB.

Riadiaci výbor bude pozostávať z predsedu a podpredsedu generálnej rady, predsedov troch EOD, predsedu EFC, člena Komisie a piatich členov generálnej rady, ktorí sú takisto členmi Generálnej rady ECB (12 členov).

6.5.4. Sekretariát

Sekretariát bude pre ESRB zabezpečovať ECB. Sekretariát bude dostávať pokyny priamo od predsedu generálnej rady.

Vedúceho sekretariátu vymenúva ECB po porade s generálnou radou ESRB. Sekretariát bude poskytovať ESRB analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu vrátane prípravy zasadnutí, zhromažďovania a spracovania kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií určených pre ESRB a vypracovanie analýz a posudkov potrebných na plnenie úloh ESRB. Sekretariát bude poskytovať podporu aj pre prácu poradného výboru pre technické otázky (pozri odsek 6.5.5.).

6.5.5 Poradný výbor pre technické otázky a ďalšie zdroje poradenstva

Úlohou poradného výboru pre technické otázky (ďalej len „ATC“) je na žiadosť ESRB poskytovať generálnej rade poradenstvo a pomoc vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti ESRB.

Členmi ATC sú:

- jeden zástupca každej národnej centrálnej banky,

- jeden zástupca ECB,

- jeden zástupca vnútroštátneho orgánu dohľadu za každý členský štát,

- jeden zástupca každého európskeho orgánu dohľadu,

- dvaja zástupcovia Európskej komisie,

- jeden zástupca EFC.

Predsedu ATC vymenúva generálna rada na návrh jej predsedu. Zástupca vnútroštátnych orgánov dohľadu sa môže striedať v závislosti od záležitostí, ktoré sa prerokúvajú.

6.6. Povinnosť podávať správy

ESRB sa plne zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade, a preto im podáva správy aspoň dvakrát ročne. Európsky parlament a Rada môžu takisto požadovať, aby ESRB podával správy častejšie.

2009/0140 (KOD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie[2],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[3],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[4],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy[5],

keďže:

(1) Finančná kríza odhalila závažné nedostatky finančného dohľadu, ktorý nedokázal zabrániť nahromadeniu nadmerných rizík v rámci finančného systému, a poukázala najmä na slabiny súčasného makroprudenciálneho dohľadu.

(2) Komisia v novembri 2008 poverila skupinu na vysokej úrovni vedenú pánom Jacquesom de Larosièrom (ďalej len „de Larosièrova skupina“), aby navrhla odporúčania, ako posilniť európske mechanizmy dohľadu tak, aby nimi boli lepšie chránení európski občania a aby sa obnovila dôvera k finančnému systému.

(3) De Larosièrova skupina vo svojej poslednej správe predloženej 25. februára 2009 odporučila okrem iného zriadiť orgán na úrovni Spoločenstva, ktorý by bol poverený dohľadom nad rizikami v rámci finančného systému ako celku.

(4) Komisia vo svojom oznámení „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“ zo 4. marca 2009[6] uvítala a v zásade podporila odporúčania de Larosièrovej skupiny. Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 19. a 20. marca 2009, odsúhlasila potrebu zlepšiť riadenie a dohľad nad finančnými inštitúciami na úrovni EÚ a využiť správu de Larosièrovej skupiny ako základ pre činnosť.

(5) Komisia vo svojom oznámení „Európsky finančný dohľad“ z 27. mája 2009[7] ustanovila súbor reforiem súčasných úprav týkajúcich sa zabezpečenia finančnej stability na úrovni EÚ, najmä vytvorenia Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) zodpovedného za makroprudenciálny dohľad. Rada 9. júna 2009 a Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 18. a 19. júna, podporili tento názor Komisie a privítali zámer Komisie predložiť legislatívne návrhy tak, aby bol nový rámec zavedený v priebehu roku 2010. V súlade so stanoviskami Komisie okrem iného dospeli k názoru, že ECB by mala „poskytovať ESRB analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu a pritom vychádzať z technického poradenstva od národných centrálnych bánk a orgánov dohľadu“.

(6) Súčasné mechanizmy uplatňované v Spoločenstve kladú nedostatočný dôraz na makroprudenciálny dohľad. Zodpovednosť za makroprudenciálnu analýzu zostáva rozkúskovaná, vykonávajú ju rôzne orgány na rôznych úrovniach a neexistuje mechanizmus, ktorým by sa zaistilo, aby sa makroprudenciálne riziká primerane identifikovali a aby sa varovania a odporúčania jasne zverejňovali, riešili a transformovali do konkrétnych opatrení.

(7) Spoločenstvo potrebuje osobitný orgán zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad celým finančným systémom EÚ, ktorý by identifikoval riziká z hľadiska finančnej stability a v prípade potreby by vydával varovania a odporúčania na opatrenia na riešenie týchto rizík. Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) by sa preto mal zriadiť ako nový nezávislý orgán zodpovedný za vykonávanie makroprudenciálneho dohľadu na európskej úrovni.

(8) ESRB by mal podľa potreby vydávať varovania a odporúčania všeobecnej povahy, týkajúce sa Spoločenstva ako celku, jednotlivých členských štátov alebo skupín členských štátov, pričom by sa na príslušnú následnú politickú reakciu vymedzil časový horizont.

(9) Tieto varovania a odporúčania by sa v záujme zvýšenia ich váhy a legitímnosti mali zasielať prostredníctvom Rady, a podľa potreby prostredníctvom Európskeho orgánu pre bankovníctvo zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/…[8], Európskeho orgánu pre cenné papiere zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/…[9] a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/…[10].

(10) ESRB by mal takisto monitorovať dodržiavanie svojich odporúčaní na základe správ od jednotlivých adresátov s cieľom zaistiť, aby sa jeho varovania a odporúčania účinne dodržiavali. Adresáti odporúčaní by mali na odporúčania reagovať okrem prípadov, ak by sa nečinnosť vo veci dala náležite zdôvodniť (mechanizmus „konaj alebo vysvetli“).

(11) ESRB by mal rozhodnúť, či by odporúčanie malo byť dôverné alebo či by sa malo zverejniť, berúc do úvahy, že zverejnením sa môže za určitých okolností podporiť dodržiavanie odporúčaní.

(12) ESRB by mal podávať správy Európskemu parlamentu a Rade aspoň dvakrát ročne, a v prípade rozsiahlych finančných otrasov aj častejšie.

(13) ECB a národné centrálne banky by mali mať v makroprudenciálnom dohľade vedúcu úlohu z dôvodu svojich odborných znalostí a existujúcich zodpovedností v oblasti finančnej stability. Účasť orgánov pre mikroprudenciálny dohľad na práci ESRB je podstatná, aby sa zaistilo, že posudzovanie makroprudenciálneho rizika sa zakladá na úplných a presných informáciách o vývoji v rámci finančného systému. Predsedovia európskych orgánov dohľadu by preto mali byť členmi s hlasovacím právom a jeden vnútroštátny orgán dohľadu za každý členský štát by sa mal zúčastňovať ako člen bez hlasovacieho práva.

(14) Účasťou člena Komisie sa pomôže vytvoriť prepojenie s makroekonomickým a finančným dozorom Spoločenstva, pričom v prítomnosti predsedu Hospodárskeho a finančného výboru sa prejavuje úloha ministerstiev financií pri ochrane finančnej stability.

(15) Je podstatné, aby členovia ESRB vykonávali svoje povinnosti nestranne a skúmali finančnú stabilitu Európskej únie len ako celku. Hlasovanie o varovaniach a odporúčaniach v rámci ESRB by nemalo byť vážené a rozhodnutia by sa mali spravidla prijímať jednoduchou väčšinou.

(16) Zo vzájomnej prepojenosti finančných inštitúcií a trhov vyplýva, že monitorovanie a posudzovanie potenciálnych systémových rizík by malo vychádzať zo širokého súboru relevantných makroekonomických a mikrofinančných údajov a ukazovateľov. ESRB by preto mal mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na vykonávanie svojich úloh, pričom by sa mala zachovať dôvernosť týchto údajov podľa požiadaviek.

(17) Účastníci trhu môžu poskytnúť cenné vstupné údaje na pochopenie vývoja vplývajúceho na finančný systém. ESRB by preto mal podľa potreby konzultovať so zainteresovanými stranami súkromného sektora (zástupcami finančného sektora, spotrebiteľskými zväzmi, skupinami užívateľov v oblasti finančných služieb ustanovenými Komisiou alebo právnymi predpismi Spoločenstva…) a poskytnúť im rovnocennú príležitosť predložiť pripomienky.

(18) Vzhľadom na integráciu medzinárodných finančných trhov na medzinárodnej úrovni a na riziko škodlivého vplyvu finančných kríz by ESRB mal koordinovať svoju činnosť s Medzinárodným menovým fondom a novo zriadenou Radou pre finančnú stabilitu, od ktorých sa očakáva, že budú poskytovať včasné varovania pred makroprudenciálnymi rizikami na celosvetovej úrovni.

(19) Zriadenie ESRB by malo priamo prispieť k dosiahnutiu cieľov vnútorného trhu. Makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v Spoločenstve predstavuje neoddeliteľnú súčasť celkových nových mechanizmov dohľadu v Spoločenstve, keďže makroprudenciálny aspekt je úzko spojený s úlohami mikroprudenciálneho dohľadu priradenými európskym orgánom dohľadu. Iba vtedy, ak sa zavedú mechanizmy, ktorými sa náležite potvrdí vzájomná závislosť rizík na mikro- a makroprudenciálnej úrovni, môžu všetky zainteresované strany nadobudnúť dostatočnú dôveru na to, aby sa zapojili do cezhraničných finančných aktivít. ESRB by mal monitorovať a posudzovať riziká pre finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z diania s možným vplyvom na sektorovú úroveň alebo na úroveň finančného systému ako celku. ESRB by riešením takýchto rizík mal priamo prispievať k integrovanej štruktúre dohľadu v rámci Spoločenstva nevyhnutnej na podporu včasných a konzistentných politických reakcií medzi členskými štátmi, čím by sa predišlo rozdielnym prístupom a zlepšilo by sa fungovanie vnútorného trhu.

(20) Keďže účinný makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom Spoločenstva nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu integrácie európskych finančných trhov, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o ES. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I Všeobecné ustanovenia

ČLÁNOK 1 Zriadenie

Zriaďuje sa Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“).

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. „finančná inštitúcia“ je akýkoľvek podnik, ktorého hlavnou činnosťou je prijímať vklady, poskytovať úvery, poskytovať poisťovacie služby alebo iné finančné služby svojim klientom alebo členom, realizovať finančné investície alebo vykonávať obchodné činnosti na vlastný účet;

2. „finančný systém“ sú všetky finančné inštitúcie, trhy a trhové infraštruktúry.

Článok 3 Poslanie, ciele a úlohy

1. ESRB je zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v Spoločenstve s cieľom predchádzať systémovým rizikám v rámci finančného systému alebo ich zmierňovať tak, aby sa zabránilo výskytu rozsiahlych finančných otrasov, prispievať k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a zabezpečovať udržateľnú mieru prispievania finančného sektora k hospodárskemu rastu.

2. ESRB vykonáva na účely odseku 1 tieto úlohy:

3. určuje a/alebo podľa potreby zhromažďuje a analyzuje všetky informácie významné pre poslanie opísané v odseku 1;

4. identifikuje tieto riziká a určuje poradie ich dôležitosti;

5. vydáva varovania, ak sa riziká považujú za významné;

6. podľa potreby vydáva odporúčania na nápravné opatrenia;

7. monitoruje opatrenia prijaté v nadväznosti na varovania a odporúčania;

8. úzko spolupracuje s európskym systémom orgánov pre finančný dohľad a podľa potreby poskytuje európskym orgánom dohľadu tie informácie o systémových rizikách, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh;

9. koordinuje svoju činnosť s medzinárodnými inštitúciami, najmä s Medzinárodným menovým fondom a Radou pre finančnú stabilitu, ako aj s príslušnými orgánmi v tretích krajinách v záležitostiach týkajúcich sa makroprudenciálneho dohľadu;

10. vykonáva iné súvisiace úlohy uvedené v právnych predpisoch Spoločenstva.

Kapitola IIOrganizácia

ČLÁNOK 4 Štruktúra

1. ESRB má generálnu radu, riadiaci výbor a sekretariát.

2. Generálna rada prijíma rozhodnutia potrebné na zabezpečenie vykonávania úloh zverených ESRB.

3. Riadiaci výbor pomáha pri rozhodovacom procese ESRB podporou prípravy zasadnutí generálnej rady, skúmaním dokumentov na prerokovanie a monitorovaním pokroku dosiahnutého v priebežnej práci ESRB.

4. Sekretariát poskytuje ESRB analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu pod vedením predsedu generálnej rady v súlade s rozhodnutím Rady XXXX/ES/2009[11].

5. Podporu ESRB poskytuje aj poradný výbor pre technické otázky uvedený v článku 12, ktorý na požiadanie poskytuje poradenstvo a pomoc v otázkach týkajúcich sa práce ESRB.

Článok 5 Predsedníctvo

1. Predseda a podpredseda ESRB sú volení na 5-ročné funkčné obdobie členmi generálnej rady a z členov generálnej rady, ktorí sú členmi aj Generálnej rady ECB. Môžu byť opakovane zvolení.

2. Predseda ESRB predsedá na zasadnutiach generálnej rady a riadiaceho výboru.

3. Podpredseda ESRB predsedá na zasadnutiach generálnej rady a/alebo riadiaceho výboru, keď sa predseda nemôže zúčastniť na zasadnutí.

4. Ak sa funkčné obdobie členov Generálnej rady ECB zvolených za predsedu alebo podpredsedu skončí pred ukončením 5-ročného funkčného obdobia, alebo ak z akéhokoľvek dôvodu nie je predseda alebo podpredseda schopný plniť svoje povinnosti, v súlade s odsekom 1 sa zvolí nový predseda alebo podpredseda.

5. Predseda reprezentuje ESRB smerom von.

Článok 6 Generálna rada

1. Členmi generálnej rady s hlasovacím právom sú tieto osoby:

a) prezident a viceprezident ECB;

b) guvernéri národných centrálnych bánk;

c) člen Európskej komisie;

d) predseda Európskeho orgánu pre bankovníctvo;

e) predseda Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov;

f) predseda Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy.

2. Členmi generálnej rady bez hlasovacieho práva sú tieto osoby:

a) jeden vysoký zástupca príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu za každý členský štát;

b) predseda Hospodárskeho a finančného výboru.

3. Ak program zasadnutia obsahuje body patriace do pôsobnosti viacerých vnútroštátnych orgánov dohľadu v tom istom členskom štáte, príslušný zástupca na vysokej úrovni sa zúčastňuje len na diskusii o otázkach, ktoré patria do jeho kompetencie.

4. Generálna rada vypracuje rokovací poriadok ESRB.

Článok 7 Nestrannosť

1. Členovia ESRB si pri účasti na činnostiach generálnej rady a riadiaceho výboru alebo pri vykonávaní inej činnosti týkajúcej sa ESRB plnia svoje povinnosti nestranne a nevyhľadávajú ani neprijímajú pokyny od členských štátov.

2. Členské štáty sa nesnažia ovplyvňovať členov ESRB pri plnení ich úloh v ESRB.

Článok 8 Služobné tajomstvo

1. Členovia generálnej rady ESRB a akékoľvek ďalšie osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre ESRB alebo v spojitosti s ním (vrátane príslušných pracovníkov centrálnych bánk, poradného odborného výboru, EOD a príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu členských štátov), sú povinné nesprístupniť informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, a to ani po skončení svojich pracovných povinností.

2. Informácie prijaté členmi ESRB sa môžu použiť len počas plnenia ich povinností a pri vykonávaní úloh ustanovených v článku 3 ods. 2.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 16 a uplatňovanie trestného práva, dôverné informácie prijaté osobami uvedenými v odseku 1 pri plnení ich povinností nesmú byť sprístupnené žiadnej osobe ani orgánu, s výnimkou súhrnnej alebo zovšeobecnenej formy, z ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé finančné inštitúcie.

4. ESRB sa dohodne s európskymi orgánmi dohľadu o konkrétnych postupoch týkajúcich sa dôvernosti informácií s cieľom chrániť informácie o jednotlivých finančných inštitúciách alebo informácie, z ktorých je možné identifikovať jednotlivé finančné inštitúcie.

Článok 9 Zasadnutia generálnej rady

1. Riadne plenárne zasadnutia generálnej rady zvoláva predseda generálnej rady a konajú sa aspoň štyrikrát ročne. Mimoriadne zasadnutia sa môžu zvolať z podnetu predsedu generálnej rady alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny členov s hlasovacím právom.

2. Každý člen je na zasadnutiach generálnej rady prítomný osobne a nemôže byť zastupovaný.

3. Odchylne od odseku 2 môže člen, ktorý sa nemôže dlhší čas zúčastňovať na zasadnutiach, vymenovať svojho zástupcu. Tento člen môže byť takisto nahradený osobou, ktorá bola oficiálne vymenovaná podľa pravidiel príslušnej inštitúcie týkajúcich sa dočasného zastupovania zástupcov.

4. Rokovania na zasadnutiach sú dôverné.

Článok 10 Spôsoby hlasovania generálnej rady

1. Každý člen generálnej rady s hlasovacím právom má jeden hlas.

2. Generálna rada koná na základe jednoduchej väčšiny prítomných členov s hlasovacím právom. V prípade rovnosti hlasov má predseda rozhodujúci hlas.

3. Pri každom hlasovaní generálnej rady je potrebné dvojtretinové kvórum členov s hlasovacím právom. Ak sa toto kvórum nedosiahne, predseda môže zvolať mimoriadne zasadnutie, na ktorom sa rozhodnutia môžu prijímať bez ohľadu na kvórum.

Článok 11 Riadiaci výbor

1. Zloženie riadiaceho výboru je takéto:

a) predseda ESRB;

b) podpredseda ESRB;

c) päť ďalších členov generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB. Títo členovia sú na obdobie dvoch rokov volení členmi a z členov generálnej rady, ktorí sú aj členmi Generálnej rady ECB;

d) člen Európskej komisie;

e) predseda Európskeho orgánu pre bankovníctvo;

f) predseda Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov;

g) predseda Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy.

h) predseda Hospodárskeho a finančného výboru;

Akékoľvek neobsadené miesto voleného člena riadiaceho výboru sa obsadzuje voľbou nového člena generálnou radou.

2. Zasadnutia riadiaceho výboru zvoláva predseda aspoň raz za štvrťrok pred každým zasadnutím generálnej rady. Predseda môže zvolávať aj ad hoc zasadnutia.

Článok 12 Poradný výbor pre technické otázky

1. Zloženie poradného výboru pre technické otázky je takéto:

a) zástupca každej národnej centrálnej banky a zástupca ECB;

b) jeden zástupca príslušného vnútroštátneho orgánu dohľadu za každý členský štát;

c) jeden zástupca Európskeho orgánu pre bankovníctvo;

d) jeden zástupca Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov;

e) jeden zástupca Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy;

f) dvaja zástupcovia Komisie;

g) jeden zástupca Hospodárskeho a finančného výboru.

Orgány dohľadu každého členského štátu zvolia do výboru jedného zástupcu. Ak program zasadnutia obsahuje body, ktoré patria do právomoci viacerých vnútroštátnych orgánov dohľadu v tom istom členskom štáte, príslušný zástupca sa zúčastňuje len na rokovaniach o bodoch programu, ktoré patria do jeho právomoci.

2. Predsedu poradného odborného výboru vymenúva generálna rada na návrh predsedu generálnej rady.

3. Výbor vykonáva úlohy uvedené v článku 4 ods. 5 na žiadosť predsedu generálnej rady.

4. Prácu poradného odborného výboru podporuje sekretariát ESRB a vedúci sekretariátu sa zúčastňuje na zasadnutiach.

Článok 13 Ďalšie zdroje poradenstva

ESRB pri vykonávaní svojich úloh podľa potreby požiada o poradenstvo príslušné zainteresované strany zo súkromného sektora.

Článok 14 Prístup k dokumentom

1. Na dokumenty v držbe ESRB sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001[12].

2. Generálna rada do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia prijme praktické opatrenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3. Rozhodnutia ESRB prijaté podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi alebo predmetom konania pred Súdnym dvorom za podmienok stanovených v článkoch 195 a 230 Zmluvy o ES.

Kapitola IIIÚlohy

ČLÁNOK 15 Zhromažďovanie a výmena informácií

1. ESRB poskytuje európskym orgánom dohľadu informácie o systémových rizikách potrebné na plnenie ich úloh.

2. Európske orgány dohľadu, národné centrálne banky a členské štáty úzko spolupracujú s ESRB a poskytujú všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

3. ESRB môže požadovať od európskych orgánov dohľadu informácie v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, z ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé finančné inštitúcie. Ak tieto orgány nemajú požadované údaje k dispozícii alebo ak nie sú sprístupnené načas, ESRB môže vyžiadať tieto údaje od vnútroštátnych orgánov dohľadu, národných centrálnych bánk alebo iných orgánov členských štátov.

4. ESRB môže zaslať európskym orgánom dohľadu odôvodnenú žiadosť o poskytnutie údajov, ktoré nie sú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme.

5. ESRB sa pred vyžiadaním informácií podľa odsekov 3 a 4 náležite poradí s príslušným európskym orgánom dohľadu, aby sa zaistilo, že žiadosť je primeraná.

Článok 16 Varovania a odporúčania

1. Ak sa zistia závažné riziká ohrozujúce dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1, ESRB poskytuje varovania a prípadne vydá odporúčania na nápravné opatrenia.

2. Varovania alebo odporúčania vydané ERSR v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. c) a d) môžu byť buď všeobecnej alebo konkrétnej povahy a môžu byť adresované Spoločenstvu ako celku alebo jednému alebo viacerým členským štátom, alebo jednému alebo viacerým európskym orgánom dohľadu, alebo jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu. Odporúčania obsahujú stanovenú lehotu na politické riešenie problémov. Odporúčania môžu byť adresované aj Komisii v súvislosti s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva.

3. Varovania alebo odporúčania sa zasielajú príslušným adresátom prostredníctvom Rady a, ak sú adresované jednému alebo viacerým orgánom dohľadu, zasielajú sa aj európskym orgánom dohľadu.

4. Každý člen rady môže kedykoľvek požiadať o hlasovanie o návrhu varovania alebo o návrhu odporúčania.

Článok 17 Opatrenia prijaté v reakcii na odporúčania ESRB

1. Keď je odporúčanie uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d) adresované jednému alebo viacerým členským štátom, alebo jednému alebo viacerým európskym orgánom dohľadu, alebo jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu, príjemcovia oznámia činnosti vykonané v reakcii na odporúčania ESRB alebo vysvetlia, prečo nekonali. Rada a podľa potreby európske orgány dohľadu musia byť o tom informované.

2. Ak ESRB rozhodne, že odporúčanie sa nedodržalo a že príjemcovia primerane nevysvetlili svoju nečinnosť, informuje o tom Radu a podľa potreby dotknuté európske orgány dohľadu.

Článok 18 Zverejnenie varovaní a odporúčaní

1. Generálna rada ESRB rozhodne od prípadu k prípadu, či sa varovanie alebo odporúčanie má zverejniť. Odchylne od článku 10 ods. 2 je na zverejnenie varovania alebo odporúčania potrebná dvojtretinová kvalifikovaná väčšina hlasov.

2. Ak sa generálna rada ESRB rozhodne zverejniť varovanie alebo odporúčanie, vopred o tom informuje príjemcu(-ov).

3. Ak sa generálna rada ESRB rozhodne, že nezverejní varovania alebo odporúčania, príjemca a podľa potreby aj Rada a európske orgány dohľadu príjmu všetky opatrenia potrebné na ochranu ich dôvernej povahy. Predseda Rady môže rozhodnúť, že varovanie alebo odporúčanie nebude postúpené ostatným členom Rady.

Kapitola IVZáverečné ustanovenia

ČLÁNOK 19 Povinnosť podávať správy

1. ESRB podáva aspoň raz ročne správy Európskemu parlamentu a Rade.

2. Na výzvu Rady alebo Komisie ESRB skúma aj osobitné otázky.

Článok 20 Doložka o preskúmaní

Rada preskúma toto nariadenie na základe správy Komisie tri roky po nadobudnutí jeho účinnosti a po prijatí stanoviska ECB rozhodne, či je potrebné prehodnotiť ciele a organizáciu ESRB.

Článok 21 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Týmito výbormi sú Výbor európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS), Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS) a Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR).

[2] Ú. v. EÚ C , , s. .

[3] Rozhodnutie XXXX.

[4] Ú. v. EÚ C , , s. .

[5] Ú. v. EÚ C , , s. .

[6] KOM(2009) 114.

[7] KOM(2009) 252.

[8] Ú. v. EÚ L , , s. .

[9] Ú. v. EÚ L , , s. .

[10] Ú. v. EÚ L , , s. .

[11] Ú. v. EÚ L , , s. .

[12] Ú. v. EÚ