52009DC0630

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.11.2009

KOM(2009)630 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

O POKROKU PRI DOSAHOVANÍ CIEĽOV KJÓTSKEHO PROTOKOLU

(požadované podľa článku 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu) {SEK(2009)1581}

OBSAH

1. ZHRNUTIE 3

2. SKUTOČNÝ POKROK V OBDOBÍ ROKOV 1990 – 2007 6

2.1. Vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov 6

2.2. Intenzita skleníkových plynov a emisie pripadajúce na obyvateľa v roku 2007 7

2.3. Emisie skleníkových plynov v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 8

2.4. Vývoj v oblasti emisií v hlavných odvetviach hospodárstva 9

3. PREDPOKLADANÝ POKROK PRI DOSAHOVANÍ CIEĽOV KJÓTSKEHO PROTOKOLU 12

3.1. Predpoklady podľa členských štátov8 12

3.1.1. EÚ-15 12

3.1.2. EÚ-12 12

3.1.3. EÚ-27 13

3.2. Vykonávanie Európskeho programu v oblasti zmeny klímy (ECCP) 16

3.3. Uplatňovanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) 17

3.3.1. Prvé obdobie obchodovania (roky 2005 – 2007) 17

3.3.2. Druhé obdobie obchodovania (roky 2008 – 2012) 17

3.3.3. Využitie spoločného plnenia a mechanizmu čistého rozvoja hospodárskymi subjektmi 18

3.4. Predpokladané využívanie kjótskych mechanizmov vládou 18

3.5. Predpokladané využívanie zachytávačov uhlíka 19

4. Situácia v kandidátskych krajinách EÚ 19

ZHRNUTIE

Na ceste k dosahovaniu cieľov Kjótskeho protokolu, obdobie rokov 2008 – 2012

Štáty EÚ-15 sa v rámci Kjótskeho protokolu dohodli na znížení množstva svojich emisií skleníkových plynov v období rokov 2008 až 2012 o 8 % v porovnaní s hodnotami z východiskového roku. Na základe najnovších dostupných údajov z emisných zoznamov z roku 20072 kleslo celkové množstvo emisií skleníkových plynov v štátoch EÚ-15 tretí rok po sebe a bolo o 5,0 % nižšie ako hodnoty z východiskového roku, pričom tieto údaje nezahŕňajú emisie vyprodukované v dôsledku využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. S poklesom množstva emisií v EÚ-15 došlo zároveň k výraznému rastu hospodárstva. Od roku 1990 HDP v krajinách EÚ-15 vzrástol takmer o 44 %.

V roku 2007 množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-15 kleslo o 1,6 % v porovnaní s rokom 2006, pričom HDP EÚ-15 zaznamenal nárast o 2,7 %. Predpoklady3 znázornené v grafe č. 1 naznačujú, že EÚ-15 dosiahne svoje ciele kjótskeho protokolu. Z ex post posúdenia4 vplyvu politík v oblasti životného prostredia na množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-15 v období rokov 1990 až 2005 vyplýva, že došlo k ich zníženiu o 7,6 % (približne 350 Mt CO2 ekv.).

Graf č. 1: Skutočné a predpokladané emisie v EÚ-15

[pic]

Poznámka: šípky vychádzajú z priemerných hodnôt na roky 2008 – 2012, a nezodpovedajú tak presne hodnotám predpokladaných emisií na rok 2010.

Zdroj: EEA, Európska komisia

Počas obdobia záväzkov, päť členských štátov (Francúzsko, Grécko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Švédsko) v rámci súčasných politík a opatrení predpokladá objemy emisií, pri ktorých by dosiahli svoje ciele. Ak sa zoberú do úvahy všetky opatrenia vrátane zachytávačov uhlíka a prideľovania kreditov vládam a odvetviam v rámci EÚ ETS, svoj cieľ rozdelenia záťaže by malo splniť ďalších deväť členských štátov. V súčasnosti podľa predpovedí bude mať problémy pri spĺňaní svojho záväzku znížiť objem emisií skleníkových plynov len jeden členský štát (Rakúsko). V týchto predpovediach sa však neodzrkadľuje súčasný hospodársky pokles ani najnovšie prognózy vývoja HDP, a môžu byť teda nadsadené.

Metóda odhadu účinkov EÚ ETS musí byť solídna a jednotná, je potrebné ju ďalej vylepšiť, preto je možné, že účinky EÚ ETS uvedené v tejto správe sú nadsadené.

EÚ-15 dosahuje pri plnení svojho cieľa Kjótskeho protokolu dostatočný pokrok a ako celku sa jej ho podarí splniť. Podľa súčasných predpovedí ho dokonca prekročí.

Napriek tomu, že vo väčšine dvanástich nových členských štátov sa v rokoch 2007 – 2010 predpokladá nárast emisií, v prípade deviatich z nich, ktoré majú stanovený cieľ Kjótskeho protokolu5, sa predpokladá, že dosiahnu alebo dokonca prekročia tieto ciele, pokiaľ využijú len súčasné politiky a opatrenia. Slovinsko predpokladá, že splní svoj cieľ Kjótskeho protokolu pod podmienkou, že všetky súčasné aj plánované opatrenia budú viesť k očakávaným výsledkom.

Celkové množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-27 bolo v roku 2007 o 12,5 % nižšie ako hodnoty vo východiskovom roku, pričom tieto údaje nezahŕňajú nárast a pokles množstva emisií v dôsledku využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, a o 1,2 % nižšie v porovnaní s rokom 2006. Rast hospodárstva EÚ-27 v období rokov 2006 a 2007 bol 2,9 %.

Podľa predbežných údajov6 z roku 2008 došlo navyše v roku 2008 k poklesu emisií v členských štátoch EÚ-15 o 2 percentuálne body, čiže ich množstvo bolo o 6,2 % nižšie ako vo východiskovom roku. V EÚ-27 došlo v roku 2008 podľa odhadov k poklesu emisií o 1 percentuálny bod, čiže ich množstvo bolo o 13,6 % nižšie ako vo východiskovom roku. V týchto údajoch sa odzrkadľujú dôsledky globálnej recesie, čo však ešte neplatilo v prípade údajov o emisiách skleníkových plynov z roku 2007.

Nové opatrenia v záujme dosiahnutia ambiciózneho cieľa EÚ na rok 2020

Klimaticko-energetický balík právnych opatrení, ktorý v januári 2008 navrhla Európska komisia, bol prijatý7 v decembri 2008. Tento súbor právnych predpisov predstavuje po prvýkrát integrovaný a ambiciózny balík politík a opatrení zameraných na riešenie otázky zmeny klímy v období do roku 2020 a neskôr.

Od roku 2013 sa celkové úsilie EÚ dosiahnuť do roku 2020 20 % zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s hodnotami z roku 1990 rozdelí medzi odvetvia zahrnuté do EÚ ETS a odvetvia mimo tohto systému, a to takto: a) 21 % zníženie emisií z odvetví zahrnutých do EÚ ETS v porovnaní s rokom 2005; b) približne 10 % zníženie emisií z odvetví mimo EÚ ETS v porovnaní s rokom 2005. Tieto výsledky predstavujú spoločne celkové zníženie o 20 % v porovnaní s rokom 1990 (zníženie o 14 % v porovnaní s rokom 2005). V odvetviach zahrnutých do EÚ ETS sa požaduje výraznejšie zníženie, nakoľko je cenovo efektívnejšie znižovať emisie v týchto odvetviach ako v odvetviach mimo ETS.

Odvetvia mimo EÚ ETS v súčasnosti predstavujú 60 % celkového množstva emisií skleníkových plynov v EÚ. V zásade sa vymedzovanie a realizácia politík a opatrení v týchto odvetviach ponechá na členských štátoch, hoci k znižovaniu emisií prispeje aj viacero opatrení s celoeurópskou platnosťou v oblastiach, akými sú napríklad normy energetickej účinnosti, znížené emisie CO2 z automobilov a odpadové hospodárstvo. V prípade týchto odvetví mimo ETS sa jednotlivé ciele pre členské štáty stanovili na základe relatívnych hodnôt súčasného a predpokladaného HDP na obyvateľa.

Nový súbor klimaticko-energetických opatrení obsahuje aj právne záväzné ciele týkajúce sa zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci celkovej štruktúry zdrojov energie do roku 2020, nové pravidlá zachytávania a ukladania uhlíka, nové pravidlá poskytovania dotácií v oblasti životného prostredia, ako aj opatrenia na znižovanie emisií CO2 z automobilov a zvyšovanie kvality palív.

Graf č. 2 znázorňuje výrazný rozdiel medzi predpokladmi členských štátov na rok 2020 (zníženie o 20 %) a cieľmi EÚ na rok 2020 (zníženie o 30 %) a od EÚ sa vyžaduje, aby po roku 2012 nastúpila cestu oveľa výraznejšieho znižovania emisií v porovnaní s rokmi 1990 – 2012. V závislosti od skutočného cieľa sa množstvo emisií v porovnaní s východiskovým scenárom bude musieť v roku 2020 znížiť o 1 000 – 1 500 Mt CO2 ekv. V tejto súvislosti je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty začali čo najskôr uplatňovať nové právne predpisy.

Graf č. 2: Skutočné a predpokladané emisie v EÚ-27

[pic]

od roku 2013

[pic]

EÚ ETS odvetvia mimo ETS

[pic][pic]

Poznámka: Graf zahŕňa aktualizované východiskové predpovede Primes-GAINES z roku 2007. Znázornené grafy pre EÚ ETS a odvetvia mimo ETS sú len približnými odhadmi. Konečné hodnoty budú k dispozícii podľa príslušných ustanovení smernice 2009/29/ES9 a rozhodnutia 406/2009/ES.

Zdroj: EEA, Európska komisia

SKUTOČNÝ POKROK V OBDOBÍ ROKOV 1990 – 2007

Vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov

Celkový vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov v EÚ výrazne ovplyvňujú dvaja najväčší producenti emisií, Nemecko a Spojené kráľovstvo, ktorí produkujú asi jednu tretinu celkového množstva emisií skleníkových plynov v EÚ-27. V roku 2007 dosiahli tieto dva členské štáty v porovnaní s rokom 1990 celkové zníženie množstva emisií skleníkových plynov o 394 Mt CO2 ekv.

Hlavnými dôvodmi priaznivého vývoja v Nemecku (zníženie o 21 % v rokoch 1990 – 2007) sú hospodárska reštrukturalizácia piatich nových spolkových krajín po znovuzjednotení Nemecka a neustále narastajúca účinnosť v jadrových a tepelných elektrárňach, ako aj využívanie kombinovanej výroby tepla a energie. Zníženie emisií skleníkových plynov v Spojenom kráľovstve (o 17 % v rokoch 1990 – 2007) bolo predovšetkým výsledkom liberalizácie trhov s energiou, následného prechodu v používaní palív vo výrobe elektrickej energie od ropy a uhlia na zemný plyn a opatrení na znižovanie emisií N2O pri výrobe kyseliny adipovej.

Taliansko a Francúzsko sú tretím a štvrtým najväčším producentom emisií s podielom 11 %. V roku 2007 bolo množstvo emisií skleníkových plynov v Taliansku asi o 7 % vyššie ako v roku 1990. K nárastu množstva emisií skleníkových plynov v Taliansku pozorovanom od roku 1990 došlo najmä v dôsledku cestnej dopravy, výroby elektrickej energie a tepla a rafinácie ropy. Množstvo emisií vo Francúzsku bolo v roku 2007 o 6 % nižšie ako hodnoty z roku 1990. Dosiahlo sa výrazné zníženie emisií N2O z výroby kyseliny adipovej, ale v období rokov 1990 až 2007 výrazne vzrástli emisie CO2 z cestnej dopravy.

Španielsko a Poľsko sú piatym a šiestym najväčším producentom emisií (zodpovedajú za 9 % a 8 % celkového množstva emisií skleníkových plynov v EÚ-27). V Španielsku sa množstvo emisií v období rokov 1990 až 2007 zvýšilo o 54 %. K tomuto nárastu došlo najmä v dôsledku zvýšenia množstva emisií z cestnej dopravy, výroby elektrickej energie a tepla a výrobných odvetví. Poľsko znížilo množstvo emisií skleníkových plynov v období rokov 1990 až 2007 o 13 % (o 29 % v porovnaní s východiskovým rokom, ktorým je v jeho prípade rok 1988). Hlavnými faktormi, ktoré prispeli k zníženiu emisií v Poľsku – podobne ako v prípade iných stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov – bol pokles energeticky neúčinného ťažkého priemyslu a celková reštrukturalizácia hospodárstva koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. Jednoznačnou výnimkou bola doprava (najmä cestná doprava), v prípade ktorej množstvo emisií vzrástlo.

V roku 2007 boli v ôsmich členských štátoch emisie skleníkových plynov nad úrovňami vo východiskovom roku, zatiaľ čo v zvyšných 17 členských štátoch boli emisie pod úrovňami vo východiskovom roku. Cyprus a Malta sa v rámci Kjótskeho protokolu nezaviazali k znižovaniu emisií. V roku 2007 množstvo emisií v týchto krajinách presahovalo hodnoty z roku 1990. Percentuálne podiely zmien množstva emisií skleníkových plynov sa v období od východiskového roku do roku 2007 pohybujú od – 53,4 % (Lotyšsko) do + 52,6 % (Španielsko).

Intenzita skleníkových plynov a emisie pripadajúce na obyvateľa v roku 2007

S poklesom množstva emisií v EÚ-15 a EÚ-27 došlo zároveň k výraznému rastu hospodárstva. Z toho vyplýva, že k relatívnemu oddeľovaniu zvyšovania emisií skleníkových plynov od rastu HDP dochádza od roku 1993 v prípade EÚ-15 a od roku 1996 v prípade EÚ-27. V rokoch 1990 až 2007 vzrástol HDP v EÚ-27 o 45 %, zatiaľ čo množstvo emisií pokleslo o 9 %. V EÚ-15 dosiahol nárast HDP 44 % a zníženie emisií skleníkových plynov 4 %.

V tomto období všetky členské štáty EÚ s výnimkou Cypru, Portugalska a Španielska výrazne znížili množstvo svojich emisií, pričom došlo k významnému rastu ich hospodárstva. Silný hospodársky nárast, ale aj pokles množstva emisií vyplývajúci z transformácie výrobného odvetvia založeného na energeticky neúčinnom ťažkom priemysle, boli zaznamenané najmä v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch

Graf č. 3: Intenzita skleníkových plynov v EÚ-15 a EÚ-27, HDP, spotreba energie a emisie CO2 v EÚ-15

[pic]

V roku 2007 boli v EÚ-27 emisie na obyvateľa v priemere 10,2 t CO2 ekv. V štátoch EÚ-15 to bolo v priemere 10,3 t CO2 ekv. na obyvateľa, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje pokles o 0,4 t CO2 ekv. alebo o 1,3 t CO2 ekv v porovnaní s rokom 1990. V množstve emisií skleníkových plynov na obyvateľa však medzi jednotlivými európskymi krajinami existujú výrazné rozdiely. Množstvo emisií na obyvateľa súvisí s energetickou náročnosťou a štruktúrou zdrojov energie v každej krajine (pozri aj graf č. 2 pracovného dokumentu útvarov Komisie).

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa množstvo emisií na obyvateľa znižovalo v celej EÚ. V rokoch 2000 až 2007 došlo v EÚ-15 k ich zníženiu o 5,1 %, v EÚ-12 však vzrástli o 7,1 %. V období rokov 1990 až 2007 najväčší nárast emisií skleníkových plynov na obyvateľa zaznamenali Španielsko, Portugalsko, Cyprus a Malta.

Emisie skleníkových plynov v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006

V období rokov 2006 a 2007 množstvo emisií v rámci EÚ-27 kleslo o 59,8 Mt CO2 ekv. (1,2 %). V EÚ-15 došlo k zníženiu emisií o 64,0 Mt CO2 ekv. (1,6 %) a v ostatných členských štátoch k ich miernemu zníženiu o 4,2 Mt CO2 ekv. (0,6 %). Vo všetkých členských štátoch EÚ-15 s výnimkou Grécka a Španielska došlo buď k poklesu emisií skleníkových plynov, alebo ich množstvo ostalo na rovnakej úrovni. Vo väčšine členských štátov EÚ-12 s výnimkou Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenskej republiky sa množstvo emisií zvýšilo.

K celkovému zníženiu emisií skleníkových plynov výraznou mierou prispeli Nemecko (– 23,9 Mt CO2 ekv.), Spojené kráľovstvo (– 11,2 Mt CO2 ekv.), Francúzsko (– 10,6 Mt CO2 ekv.) a Taliansko (– 10,2 Mt CO2 ekv.). K poklesu množstva emisií došlo najmä v dôsledku nižšej spotreby všetkých druhov paliva v domácnostiach a v oblasti služieb. Príčinou tohto javu boli nižšie nároky na kúrenie v Európe vďaka teplejšej zime v roku 2007 spoločne s vyššími cenami palív. Všetky štyri uvedené krajiny zaznamenali aj významné zníženie emisií z používania energie vo výrobných odvetviach priemyslu. Nemecko zaznamenalo najväčší pokles emisií, a to vďaka teplejšej zime, zvýšenej dani z pridanej hodnoty a prudkému zvýšeniu cien palív pre domácnosti.

Celkové množstvo emisií skleníkových plynov vzrástlo najviac v Španielsku (9,3 Mt CO2 ekv.), Grécku (3,8 Mt CO2 ekv.) a Bulharsku (4,2 Mt CO2 ekv.). Vo všetkých troch krajinách sú rozhodujúcim faktorom emisie zo spotreby elektrickej energie a tepla v domácnostiach. Estónsko zaznamenalo najvyšší relatívny nárast emisií (2,8 Mt CO2 ekv., 15 %), ktorý bol spôsobený zvýšením objemu produkcie elektrickej energie v tradičných tepelných elektrárňach o 25 %. K značnému nárastu celkového množstva emisií skleníkových plynov došlo aj v Litve (1,9 Mt CO2 ekv.) a v Českej republike (1,7 Mt CO2 ekv.).

Množstvo emisií z cestnej dopravy sa vo väčšine krajín zvyšovalo aj naďalej. Odhliadnuc od štátov EÚ-15 (najmä Dánska, Írska a Grécka) zaznamenali najväčší nárast emisií z dôvodu zvýšeného objemu dopravy Slovinsko, Litva, Slovensko a Lotyšsko. V Bulharsku, Nemecku, Francúzsku, Luxembursku, Holandsku a Portugalsku došlo k miernemu poklesu emisií z cestnej dopravy. Na základe tohto vývoja došlo v EÚ-27 k zvýšeniu emisií z cestnej dopravy len o 1 % a v EÚ-15 k stabilizovaniu ich množstva. V nasledujúcich rokoch však bude potrebné prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie pokračujúcej regulácie množstva emisií skleníkových plynov z odvetvia dopravy.

Množstvo emisií skleníkových plynov z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy sa v roku 2007 aj naďalej zvyšovalo (nárast v EÚ-27 dosiahol 1,8 %). Emisie z týchto odvetví, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje Kjótsky protokol, vzrástli v EÚ-27 o 1,8 Mt CO2 (lodná doprava) a 3,7 Mt CO2 (letecká doprava).

Vývoj v oblasti emisií v hlavných odvetviach hospodárstva

Z grafu č. 4 vyplýva, že energetika (dodávky a spotreba energie) a doprava sú najväčšími producentmi emisií (v roku 2007 boli zodpovedné za 80 % celkového množstva emisií v EÚ-15). Z celkového množstva emisií skleníkových plynov pripadá na oblasť dopravy 21 %, na poľnohospodárstvo 9 %, na priemyselné procesy 8 % a na oblasť odpadov 3 %.

Zníženie emisií v oblasti energetiky, poľnohospodárstva, priemyselných procesov a odpadov sa čiastočne vyrovnalo ich značným nárastom v odvetví dopravy (pre podrobné informácie pozri aj pracovný dokument útvarov Komisie). Situáciu v oblasti emisií v štátoch EÚ-15 možno v porovnaní s rokom 1990 zhrnúť takto:

- množstvo emisií v energetike (dodávky a spotreba energie, s vylúčením dopravy) kleslo o 7 %,

- množstvo emisií v oblasti dopravy vzrástlo o 24 %,

- množstvo emisií v oblasti priemyselných procesov kleslo o 11 %, najmä v dôsledku nižšieho množstva emisií pri výrobe kyseliny adipovej a pri výrobe halogénovaných uhľovodíkov a fluoridu sírového,

- množstvo emisií v poľnohospodárstve kleslo o 11 % v dôsledku klesajúceho počtu kusov dobytka a stále menšieho objemu používaného minerálneho hnojiva a hnoja,

- množstvo emisií v oblasti odpadov kleslo o 39 % v dôsledku poklesu množstva emisií CH4 z riadených skládok.

Graf č. 4: Vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov v štátoch EÚ-15 podľa odvetvia a podiel odvetví

[pic]

[pic]

Zdroj: EEA

PREDPOKLADANÝ POKROK PRI DOSAHOVANÍ CIEĽOV KJÓTSKEHO PROTOKOLU

Predpoklady podľa členských štátov8

Pri odhadoch objemu emisií skleníkových plynov sa zohľadnil vplyv EÚ ETS. Metódu predpovedania účinkov EÚ ETS treba však ďalej vylepšiť. Solídne a jednotné metódy a východiská sú potrebné na presnejšie predpovedanie účinkov EÚ ETS. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa budúci rok ďalej budú skúmať možnosti, ako najlepšie odhadovať a predpovedať účinky ETS a ako prostredníctvom revízie rozhodnutia o mechanizme sledovania emisií zlepšiť metódy.

EÚ-15

V grafe 5 sú znázornené odhady týkajúce sa odvetví mimo ETS, rozdiely medzi predpokladaným objemom emisií a cieľom v príslušnom odvetví. Celkové predpovede pre všetky odvetvia založené na súčasných vnútroštátnych politikách a opatreniach vrátane vplyvu systému EÚ na obchodovanie s domácimi emisiami naznačujú, že množstvo emisií skleníkových plynov bude počas obdobia záväzkov v EÚ-15 o 6,9 % nižšie ako hodnoty z východiskového roku (s rozdielom 1,1 % v porovnaní s cieľom Kjótskeho protokolu). Pokiaľ sa zohľadní:

(1) využívanie kjótskych mechanizmov vládami, ktoré podľa očakávaní prinesie zníženie emisií o ďalšie 2,2 %,

(2) celkové zníženie emisií v EÚ-15 v dôsledku činností podľa ustanovení článku 3 ods. 3 a 4 Kjótskeho protokolu (zodpovedajúce zníženiu o 1,0 %) a

(3) využívanie maximálnych hodnôt a získavania kreditov v odvetviach v rámci ETS (zodpovedajúce zníženiu o 1,4 %)

predpokladá sa, že štáty EÚ-15 znížia počas obdobia záväzkov svoje emisie o viac ako 8,0 %, čím prekročia cieľ Kjótskeho protokolu (– 8 %). Za predpokladu, že všetky opatrenia prinesú očakávané výsledky, predpokladané celkové zníženie množstva emisií skleníkových plynov by mohlo v období záväzkov dosiahnuť v porovnaní s hodnotami z východiskového roku až 13,1% (vrátane zníženia o 1,6 % vďaka dodatočným vnútroštátnym opatreniam).

Vzhľadom na ambiciózny cieľ EÚ znížiť do roku 2020 emisie o 20 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990 a v záujme zabezpečenia bezproblémového plnenia tohto cieľa je však nevyhnutné, aby členské štáty nielen zabezpečili zníženie emisií na základe súčasných politík a opatrení v stanovených termínoch, ale aby takisto urýchlili vývoj a úplné vykonávanie svojich plánovaných politík a opatrení.

EÚ-12

Na základe súčasných vnútroštátnych politík a opatrení sa predpokladá, že celkové emisie sa v ďalších 12 členských štátoch po roku 2007 zvýšia, v období záväzkov však budú naďalej o približne 29,8 % nižšie ako príslušné hodnoty z východiskového roku. Slovinsko je jediná členská krajina zo štátov EÚ-12, ktorá zamýšľa investovať do kjótskych mechanizmov. Slovinsko, Česká republika a Poľsko majú v úmysle zohľadniť zachytávače uhlíka.

EÚ-27

Predpokladá sa, že v období záväzkov bude celkové množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-27 asi o 12,8 % nižšie ako hodnoty z východiskového roku. Tento predpoklad je založený na odhadoch členských štátov, ktoré zohľadňujú všetky súčasné vnútroštátne politiky a opatrenia vrátane účinkov systému EÚ obchodovania s domácimi emisiami. Predpokladané zníženie predstavuje v prípade zohľadnenia účinku získavania kreditov v rámci kjótskych mechanizmov a zachytávačov uhlíka 15,0 % a mohlo by dosiahnuť 16,5 %, ak by sa dodatočné politiky a opatrenia zrealizovali včas a priniesli by očakávané výsledky.

Tieto predpoklady treba vnímať v súvislosti so skutočným dosiahnutým znížením emisií, ktoré v období 1990 až 2007 v prípade EÚ-27 predstavuje -9 % a v prípade EÚ-15 -4 %. Preto treba v celej EÚ v budúcnosti vystupňovať úsilie pri znižovaní emisií, aby sa dosiahol vytýčený cieľ -20 % alebo -30 % do roku 2020.

Graf č. 5: Relatívne rozdiely (prekročenie cieľov alebo ich nedostatočné plnenie) medzi predpokladaným množstvom emisií skleníkových plynov v odvetviach mimo ETS v období záväzkov a príslušnými cieľmi na obdobie 2008 - 2012 založenými na „súčasných“ a „dodatočných“ vnútroštátnych politikách a opatreniach, využití kjótskych mechanizmov a zachytávačov uhlíka (v súvislosti s emisiami vo východiskovom roku).

[pic]

Zdroj: EEA

Vykonávanie Európskeho programu v oblasti zmeny klímy (ECCP)

Na základe hodnotenia politík a opatrení členských štátov v rámci EÚ-27 sa určilo osem spoločných a koordinovaných politík a opatrení, pri ktorých sa predpokladá, že prinesú výrazné zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ. Ide o smernicu o EÚ ETS a v oblasti dodávok energie o smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov (týkajúcu sa podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie). V oblasti dopravy zohráva významnú úlohu kvalita palív a znižovanie CO2 z automobilov, v oblasti dopytu po energii ide o smernice o energetickej hospodárnosti budov, zdaňovaní energie a podpore kogenerácie (kombinovaná výroba energie a tepla). A napokon sa predpokladá, že pružné mechanizmy Kjótskeho protokolu pomôžu EÚ dosiahnuť výrazné zníženie emisií skleníkových plynov.

Okrem týchto ôsmich kľúčových politík a opatrení sa určilo ďalších päť, od ktorých sa očakáva, že prinesú výrazné zníženie množstva emisií v rámci EÚ (v rozpätí 4 až 7 Mt CO2 ekv. v rámci jednotlivých politík). Ide o týchto päť politík: smernica o skládkach odpadu, normy energetickej účinnosti pre nové teplovodné kotle, smernica o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC), smernica o označovaní spotrebičov a program „Motor Challenge“, cieľom ktorého je zvýšiť energetickú účinnosť priemyselných elektrických motorov.

Podľa očakávaní by sa malo do roku 2010 dosiahnuť najvýraznejšie zníženie emisií vďaka smerniciam o EÚ ETS a o energii z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty takisto očakávajú rozsiahle zníženie emisií v rámci vnútorného trhu s energiou a k výraznému poklesu by malo prispieť aj vykonávanie smernice o energetickej hospodárnosti budov a využívanie pružných mechanizmov Kjótskeho protokolu.

Zníženie množstva emisií na základe ôsmich kľúčových politík predstavuje 92 % celkového zníženia množstva emisií pripisovaného kľúčovým politikám a opatreniam v EÚ-27, čo vyzdvihuje ich význam v snahe pomáhať členským štátom pri plnení ich záväzkov v oblasti znižovania emisií.

Najnovší vývoj

Klimaticko-energetický balík bol prijatý v decembri 2008 a zahŕňa:

(1) Zdokonalený EÚ ETS: smernica 2009/29/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov.

(2) Rozdelenie úsilia pri znižovaní emisií z odvetví nezahrnutých do EÚ ETS: rozhodnutie 406/2009/ES 10 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020, v ktorom sa ustanovujú záväzky jednotlivých štátov v oblasti emisií skleníkových plynov mimo rámca EÚ ETS.

(3) Záväzné ciele týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov: smernica 28/2009/ES11 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, v ktorej sa stanovujú právne záväzné ciele pre každý členský štát v záujme splnenia cieľa EÚ, ktorým je dosiahnuť do roku 2020 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v EÚ.

(4) Zachytávanie a ukladanie uhlíka: smernica 2009/31/ES12 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého.

(5) CO 2 a automobily: nariadenie č. 443/200913, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel a na základe ktorého sa má do roku 2015 zabezpečiť zníženie emisií z vozového parku nových automobilov v priemere na 130 g CO2/km.

(6) Palivá v oblasti dopravy: smernica 2009/30/ES o kvalite palív, v ktorej sa dodávateľom ukladá povinnosť znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov v rámci celého výrobného reťazca palív o 6 %.

Dôležitými súčasťami najnovšieho vývoja v tejto oblasti sú:

(7) Letecká doprava: smernica 2008/101/ES15 o začlenení činností leteckej dopravy do EÚ ETS.

(8) Cestná doprava: smernica 2009/33/ES16 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy.

Uplatňovanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS)

V roku 2008 dosiahlo celkové množstvo overených emisií zo zariadení v rámci EÚ ETS v EÚ-27 2,11 miliardy ton17 CO2, čo je o 3 % menej ako v roku 2007. Zatiaľ čo v odvetviach zahrnutých do ETS bolo spomalenie hospodárskeho rastu citeľné, pokles emisií bol takisto výsledkom opatrení zameraných na znižovanie ich množstva a uplatňovaných v zariadeniach v odozve na vysoké ceny uhlíka, ktoré prevládali väčšinu roka 2008 pred začiatkom recesie. V grafe č. 6 je znázornený podiel emisií v rámci EÚ ETS na celkovom množstve emisií skleníkových plynov v EÚ.

Prvé obdobie obchodovania (roky 2005 – 2007)

V prvom období sa na obchodovaní zúčastnilo priemerne 10 559 zariadení. Tieto zariadenia získali práva na produkciu 2 107 Mt CO2 ročne a priemerne vyprodukovali o 2 %18 emisií menej (2,071 Mt CO2 ročne). Podiel EÚ ETS predstavoval v roku 2007 približne 43 % na celkovom množstve emisií skleníkových plynov v EÚ-27. Takmer dve tretiny všetkých zariadení sa označujú ako spaľovacie zariadenia19 a pripadá na ne viac ako 70 % celkového množstva emisií.

Druhé obdobie obchodovania (roky 2008 – 2012)

Strop platný v celej EÚ na roky 2008 až 2012 dosahuje 2 081 miliárd emisných kvót ročne, čo je o 10,5 % menej, ako sa pôvodne navrhovalo v národných alokačných plánoch predložených členskými štátmi. V roku 2008 bolo do systému zahrnutých 10 680 zariadení, ktorých množstvo overených emisií presiahlo o 9 % im pridelené emisné kvóty.

Graf č. 6: Celkové množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-27 rozdelené podľa odvetví zahrnutých do EÚ ETS a odvetví mimo tohto systému

[pic]

Poznámka: Údaj je predbežným odhadom. Do údajov na rok 2008 sa zahrnuli predbežné odhady celkového množstva emisií skleníkových plynov.

Zdroj: Európska komisia

Využitie spoločného plnenia a mechanizmu čistého rozvoja hospodárskymi subjektmi

Súčasťou druhých národných alokačných plánov je limit určený každým členským štátom na maximálne využitie kreditov na základe projektu hospodárskymi subjektmi (spoločné plnenie a mechanizmus čistého rozvoja). Celkovo sa v druhom období obchodovania môže v zariadeniach zahrnutých do ETS vo všetkých členských štátoch využiť až 278 miliónov CER (certifikované zníženia emisií) alebo ERU (jednotky zníženia emisií). To predstavuje podiel 13,4 % zo stropu platného v rámci EÚ počas druhého obdobia obchodovania. V roku 2008 hospodárske subjekty využili 81,7 milióna CER alebo ERU, čo zodpovedalo 3,9 % z celkového počtu odstúpených emisných kvót. Od roku 2013 budú pravidlá používania kreditov spoločného plnenia a mechanizmu čistého rozvoja predmetom revízie, tak ako sa ustanovuje v revidovanej smernici o EÚ ETS20.

Predpokladané využívanie kjótskych mechanizmov vládou

Desať členských štátov v rámci EÚ-15, ako aj Maďarsko a Slovinsko, sa rozhodli, že budú na dosahovanie svojich cieľov Kjótskeho protokolu využívať kjótske mechanizmy. Členské štáty EÚ-15 by mali spoločne počas prvého obdobia záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu ročne vyprodukovať 93,1 Mt CO2 ekv., čo predstavuje približne 2,2 percentuálneho bodu pri dosahovaní cieľa Kjótskeho protokolu, ktorým je – 8 % (pozri tabuľku č. 12 v pracovnom dokumente útvarov Komisie).

Týchto 10 členských štátov sa rozhodlo spoločne investovať takmer 3 miliardy EUR do získania jednotiek prostredníctvom spoločného plnenia, mechanizmu čistého rozvoja alebo obchodovania s emisnými kvótami. Rakúsko, Holandsko, Španielsko, Luxembursko a Portugalsko pridelili na päťročné obdobie záväzkov najväčšie rozpočty: 531 miliónov EUR, 506 miliónov EUR, 409 miliónov EUR, 330 miliónov EUR a 305 miliónov EUR. V Slovinsku sa výška tohto rozpočtu odhaduje na 80 miliónov EUR. Maďarsko sa plánuje zapojiť do medzinárodného systému na obchodovanie s emisiami.

Predpokladané využívanie zachytávačov uhlíka

Okrem politík a opatrení, ktoré sa zameriavajú na rôzne zdroje emisií skleníkových plynov, môžu členské štáty využiť aj zachytávače uhlíka (pozri tabuľku č. 13 pracovného dokumentu útvarov Komisie). Z doteraz poskytnutých informácií vyplýva, že počas obdobia záväzkov bude celková čistá sekvestrácia z činností týkajúcich sa zalesňovania a opätovného zalesňovania podľa článku 3 ods. 3 Kjótskeho protokolu predstavovať v EÚ-15 približne 8,2 Mt CO2 ročne. Okrem toho sa predpokladá, že využitie činností podľa článku 3 ods. 4 prispeje 25,6 Mt CO2 za rok počas obdobia záväzkov v EÚ-15 a Česká republika, Poľsko a Slovinsko očakávajú zníženie o 5,5 Mt CO2 ročne počas obdobia záväzkov. V týchto údajoch sa zohľadňujú maximálne emisné kvóty pre lesné hospodárstvo, ale vzhľadom na nedostatok podrobných údajov nezahŕňajú údaje týkajúce sa Španielska. Spolu so súhrnom týkajúcim sa Španielska sa predpokladá, že všetky činnosti podľa článku 3 ods. 3 a 4 budú v členských štátoch EÚ-15 viesť k zníženiu emisií o 42,4 Mt CO2 za rok počas obdobia záväzkov, čo zodpovedá takmer 12,4 % záväzku EÚ-15 znížiť emisie o 341 Mt CO2 za rok počas obdobia záväzkov v porovnaní s objemom emisií východiskového roku.

SITUÁCIA V KANDIDÁTSKYCH KRAJINÁCH EÚ

V rokoch 1990 až 2007 došlo v Chorvátsku k 3 % nárastu emisií skleníkových plynov, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 5,3 %. V roku 2007 dosahovalo množstvo emisií v Chorvátsku 32,4 Mt CO2 ekv., v porovnaní s východiskovým rokom bolo teda nižšie o 10 %. Predpokladá sa, že pri zohľadnení súčasných opatrení a zachytávačov uhlíka Chorvátsko mierne prekročí svoj cieľ Kjótskeho protokolu, tento cieľ však dosiahne, prípadne prekročí, už s využitím plánovaných (dodatočných) opatrení.

V roku 2007 dosiahlo množstvo emisií v Turecku 373 Mt CO2 ekv., čo v porovnaní so 170 Mt CO2 ekv. v roku 1990 predstavuje nárast o 119 % a v porovnaní s rokom 2006 o 12 %.

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko v januári 2009 predložila sekretariátu UNFCCC svoje druhé vnútroštátne oznámenie, ktoré obsahovalo zoznam emisií skleníkových plynov z obdobia rokov 1990 až 2002. V tomto období došlo k poklesu celkového množstva emisií skleníkových plynov približne o 10 %.

Ďalšie informácie sú k dispozícii v oddiele 2 pracovného dokumentu útvarov Komisie.