EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009AE0883

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov [KOM(2008) 869 v konečnom znení – 2008/0252 (CNS)]

OJ C 277, 17.11.2009, p. 100–101 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

17.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/100


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov“

[KOM(2008) 869 v konečnom znení – 2008/0252 (CNS)]

(2009/C 277/21)

Samostatný spravodajca: pán JANSON

Rada sa 3. februára 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov“

KOM(2008) 869 v konečnom znení – 2008/0252 (CNS).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. apríla 2009. Spravodajcom bol pán JANSON.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) prijal 193 hlasmi za, pričom 7 členov hlasovalo proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   Podľa článku 128 ods. 2 Zmluvy o ES sa musí platnosť usmernení pre politiku zamestnanosti na rok 2009 potvrdiť rozhodnutím Rady po konzultácii s Európskym parlamentom, Výborom regiónov a EHSV.

1.2.   EHSV schvaľuje návrh, aby usmernenia pre politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2008 – 2010 zostali po zohľadnení uvedených pripomienok platné aj v roku 2009.

1.3.   Národné reformné programy by si mali stanoviť vyššie ciele pokiaľ ide o politiku zamestnanosti a práva a povinnosti zamestnancov.

1.4.   Oveľa väčší dôraz treba klásť na začlenenie mladých ľudí do trhu práce a naďalej dôrazne bojovať proti diskriminácii.

1.5.   Prechod na znalostnú spoločnosť si vyžaduje mnoho odhodlaného úsilia, ktoré sa sústredí na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. Dôležité je dôslednejšie zapájať aj investície do výskumu, vývoja a inovácií.

1.6.   Výbor sa domnieva, že otázka rovnoprávnosti mužov a žien, ako aj otázka zlučiteľnosti rodinného a pracovného života nie sú v usmerneniach pre politiku zamestnanosti dostatočne zohľadnené.

1.7.   Hospodársku krízu bude sprevádzať rast nezamestnanosti a klesajúca miera zamestnanosti, čo nepriamo zapríčiní, že EÚ nebude môcť dosiahnuť ciele v oblasti politiky zamestnanosti.

1.8.   Je dôležité, aby členské krajiny uprednostnili tie usmernenia, ktoré majú význam pre zamestnanosť a rast: (1) implementovať politiku zamestnanosti zameranú na dosiahnutie plnej zamestnanosti, zlepšenie kvality a produktivity práce a posilňovanie sociálnej a územnej súdržnosti; (2) vytvoriť pracovný trh bez vylúčenia, zvýšiť atraktivitu práce a urobiť prácu finančne zaujímavejšou pre ľudí hľadajúcich prácu, vrátane znevýhodnených a neaktívnych ľudí; a (3) zvýšiť a zoptimalizovať investície do ľudského kapitálu (1).

1.9.   EHSV zdôrazňuje, že sociálni partneri a občianska spoločnosť by mali byť zapojení do všetkých fáz prípravy a uplatňovania usmernení.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1.   Usmernenia predstavujú záväzky jednotlivých členských štátov na úrovni EÚ a stanovujú členským štátom celkové ciele, ktoré musia dosiahnuť v rámci národných reformných programov. Platnosť integrovaných usmernení vyprší na konci prvého trojročného obdobia a na ďalšie obdobie musia byť usmernenia znovu potvrdené.

2.2.   Podľa Komisie sa v prvom trojročnom cykle (2005 – 2008) usilovali členské krajiny o urýchlenú realizáciu štrukturálnych reforiem. Reformy v duchu Lisabonskej stratégie prispeli k zvýšeniu potenciálu rastu európskych národných hospodárstiev. To umožnilo európskemu hospodárstvu lepšie sa vyrovnať s externými krízami ako napríklad zvýšenie cien energie a surovín, ako aj výkyvy výmenných kurzov.

2.3.   Nové zameranie Lisabonskej stratégie a zdôrazňovanie partnerstva medzi európskou úrovňou a jednotlivými krajinami sa podľa Komisie osvedčili. Komisia je tiež presvedčená, že integrované usmernenia plnia svoj účel a preto v súčasnosti nie je potrebné ich aktualizovať.

3.   Predchádzajúce konštatovania EHSV

3.1.   V minulom roku EHSV v jednom zo svojich stanovísk analyzoval usmernenia a ich nedostatky (2). Závery tejto analýzy sú aj naďalej platné.

3.2.   Výbor vyjadril názor, že národné reformné programy si nestanovili dostatočne vysoké ciele pokiaľ ide o politiku zamestnanosti a práva a povinnosti zamestnancov. Je to dôsledkom toho, že si členské štáty môžu v rámci súčasných usmernení stanovovať vlastné ciele, a preto je na mieste obava, že sa opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti už nebudú dať hodnotiť na základe jasných a merateľných cieľov.

3.3.   Oveľa väčší dôraz treba klásť na začlenenie mladých ľudí do trhu práce a naďalej dôrazne bojovať proti diskriminácii na základe veku, postihnutia alebo etnického pôvodu.

3.4.   Ak sa má EÚ stať hospodárskym priestorom založeným na poznatkoch, bude si prechod na znalostnú ekonomiku vyžadovať omnoho viac odhodlanosti a úsilia zameraného na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby sa dosiahlo zosúladenie s novými technológiami, vytvorila nová štruktúra priemyselných základov a každý jednotlivec mal možnosť získať prenosné vedomosti. Pri zapájaní investícií do výskumu, vývoja a inovácií je pritom potrebné postupovať dôslednejšie, aby sa rozbehlo nielen hospodárstvo, ale vytvorili aj nové pracovné miesta (3).

3.5.   Otázka rovnoprávnosti mužov a žien, ako aj zlučiteľnosť rodinného a pracovného života nie sú v usmerneniach pre politiku zamestnanosti dostatočne zohľadnené. Najmä vzhľadom na riešenie problematiky demografických zmien a starnúcich pracovníkov má táto otázka veľký význam.

3.6.   EHSV výbor poukázal na skutočnosť, že opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti sa nebudú dať úspešne realizovať bez príslušného financovania na národnej a európskej úrovni.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.   Z krátkodobého a strednodobého hľadiska bude hospodársku krízu sprevádzať rast nezamestnanosti a klesajúca miera zamestnanosti, čo nepriamo zapríčiní, že EÚ nebude môcť dosiahnuť ciele stanovené v rámci lisabonského procesu.

4.2.   Hoci sa pred prepuknutím krízy prejavoval určitý pokrok, rozdiely pri plnení cieľov, ktoré existujú medzi jednotlivými krajinami a vo vnútri krajín, sú aj naďalej veľkým problémom, ktorý hospodárska kríza ešte viac vyostrí.

4.3.   Výbor sa domnieva, že pokiaľ chcú členské krajiny zabrániť vzniku hlbokej hospodárskej depresie, aká sa prejavila v 30. rokoch, musia prednostne zavádzať do praxe usmernenia, ktoré ovplyvňujú rast a zamestnanosť. Najviac zasiahne kríza tie krajiny, ktorých vláda sa neusiluje o podporu zamestnanosti v národnom hospodárstve, ale bude pokračovať v rovnakej politike ako v čase hospodárskej prosperity.

4.4.   V tejto súvislosti sú to konkrétne tieto usmernenia: (1) implementovať politiku zamestnanosti zameranú na dosiahnutie plnej zamestnanosti, zlepšenie kvality a produktivity práce a posilňovanie sociálnej a územnej súdržnosti; (2) vytvoriť pracovný trh bez vylúčenia, zvýšiť atraktivitu práce a urobiť prácu finančne zaujímavejšou pre ľudí hľadajúcich prácu, vrátane znevýhodnených a neaktívnych ľudí; a (3) zvýšiť a zoptimalizovať investície do ľudského kapitálu (4).

4.5.   V tomto kontexte je obzvlášť dôležité, aby Komisia a ostatní aktéri zjednodušili ustanovenia týkajúce sa využívania štrukturálnych fondov, sociálneho fondu a fondu na prispôsobenie sa globalizácii na financovanie realizácie usmernení pre politiku zamestnanosti. EHSV opätovne vyzdvihuje skutočnosť, že je potrebné, aby bolo k dispozícii príslušné financovanie na národnej a európskej úrovni, ktoré umožní uprednostniť opatrenia v oblasti zamestnanosti.

4.6.   EHSV by uvítal, keby Komisia zohrávala významnejšiu úlohu pri stanovovaní celoeurópskych a vnútroštátnych cieľov a v procese monitorovania a hodnotenia. To by zvýšilo význam každoročných správ, ktoré jednotlivé krajiny vypracúvajú v rámci národných reformných plánov.

4.7.   EHSV zdôrazňuje, že sociálni partneri a občianska spoločnosť by mali byť zapojení do všetkých fáz prípravy a uplatňovania usmernení.

V Bruseli 13. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Integrované usmernenia č. 17, 19 a 23, KOM(2007) 803 v konečnom znení/3 (časť V).

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (na základe článku 128 Zmluvy o ES)“ z 13. februára 2008, Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, spravodajca: pán GREIF.

(3)  EHSV sa už zaoberal touto otázkou. Pozri napr. stanoviská EHSV

z 12.7.2007 na tému „Investovanie do vedomostí a inovácií (Lisabonská stratégia)“, spravodajca: pán Wolf (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007);

z 26.2.2009 na tému „Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií“, spravodajca: pán Wolf (Ú. v. C 218 z 11.9.2009, s. 8).

(4)  Pozri poznámku pod čiarou 1.


Top