25.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 200/23

—

víta, že Európska rada požiadala Európsku komisiu o vypracovanie stratégie pre Pobaltie. Z mnohých dôvodov je práve táto oblasť vhodná na pilotný projekt zavedenia internej stratégie EÚ pre makroregión a – ako v prípade stratégie pre Pobaltie prostredníctvom Severnej dimenzie – pre prehĺbenie spolupráce s tretími krajinami;

—

podčiarkuje, že stratégia pre Pobaltie musí byť zameraná na miestne a regionálne orgány a zahŕňať perspektívu občanov; zastáva názor, že Rusko a Nórsko by mali byť zapojené do stratégie pre Pobaltie od jej vypracovania až po jej uplatňovanie. Stratégia musí byť prepojená so Severnou dimenziou, aby bola účinná;

—

navrhuje, aby Rada stanovovala spoločné ciele a činnosti v rámci stratégie a rozhodovala o nich. Všetky rozhodnutia by mala pripravovať pracovná skupina pod vedením Európskej komisie a za účasti predstaviteľov vlád pobaltských krajín, Európskej komisie, členov EP a volených zástupcov miestnej a regionálnej úrovne spomedzi členov Výboru regiónov;

—

navrhuje, aby túto prácu podporovalo aj fórum Baltského mora (Baltic Sea Forum), ktoré sa schádza raz za rok. Vo fóre je združené široké spektrum zainteresovaných strán, ktoré sú vybrané podľa tých istých zásad ako na konferenciách zainteresovaných strán, ktoré boli zorganizované v súvislosti s vypracovaním stratégie pre Pobaltie s cieľom diskutovať o jej zameraní a o uplatňovaní akčného programu.

Spravodajca

:

pán Uno Aldegren, podpredseda regionálnej rady regiónu Skåne

1.

víta, že Európska rada požiadala Európsku komisiu o vypracovanie stratégie pre Pobaltie. Z mnohých dôvodov je práve táto oblasť vhodná na pilotný projekt zavedenia internej stratégie EÚ pre makroregión a – ako v prípade stratégie pre Pobaltie prostredníctvom Severnej dimenzie – pre prehĺbenie spolupráce s tretími krajinami;

2.

víta zámer zvážiť podobné makroregionálne iniciatívy a stratégie aj pre Čierne more, Podunajsko a Severné more – Lamanšský prieliv s cieľom vytvoriť rámec pre multilaterálnu spoluprácu, prostredníctvom ktorého sa existujúce formy spolupráce zdokonalia. Poukazuje pri tejto príležitosti na svoje stanovisko prijaté v roku 2007 o čiernomorskom regióne a na stanovisko o Podunajsku, na ktorom sa v súčasnosti pracuje. Je dôležité, aby sa Pobaltie ako priekopnícky región podieľalo na vypracúvaní ostatných stratégií a aby sa skúsenosti získané v Pobaltí odovzdávali ďalej a tým sa prispelo k rozvoju spolupráce v budúcnosti;

3.

zdôrazňuje, že pri všetkých cieľoch, ktoré Európska komisia pre túto stratégiu stanovuje, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu miestne a regionálne orgány;

4.

konštatuje, že osem z deviatich pobaltských krajín je členom Európskej únie, takže takmer celé pobrežie Baltského mora patrí k EÚ. Deviaty štát, Rusko, má pre EÚ z geopolitického a hospodárskeho hľadiska osobitný význam. Rovnaké konštatovanie platí aj pre Nórsko, ktoré má ako člen EHP a tradičný partner spolupráce pre tento región veľký význam. Ak sa pozrieme na úmorie Baltského mora, sú z hľadiska životného prostredia dôležité aj Bielorusko a Ukrajina;

5.

konštatuje, že v Pobaltí sa vyskytuje viacero špecifických otázok, ktoré je vhodné riešiť na regionálnej úrovni. Baltské more je citlivé, plytké vnútorné more s brakickou vodou. Toto more patrí z hľadiska dopravy k najviac využívaným vnútorným moriam na svete. Od roku 1995 sa vo Fínskom zálive sedemnásobne zvýšila preprava energetických surovín a v súčasnosti dosahuje približne 140 miliónov ton ročne. Hospodárske rozdiely medzi pobaltskými štátmi sú veľké a hospodárska dynamika vysoká;

6.

poukazuje na obzvlášť veľké územné rozdiely v tomto regióne. V severnej časti Švédska a Fínska sú veľmi riedko osídlené oblasti, ktoré sa nachádzajú ďaleko od trhov strednej Európy. Na južnom pobreží Baltského mora je hustota obyvateľstva podľa európskych meradiel „normálna“ a odbytiská v strednej Európe sa nachádzajú bližšie;

7.

zdôrazňuje, že v oblasti Baltského mora sa nachádzajú suroviny dôležité pre Európu, medzi nimi napr. rudy a lesy a – ak berieme do úvahy aj Rusko a Nórsko – aj ropa a plyn;

8.

podčiarkuje, že stratégia pre Pobaltie musí byť zameraná na miestne a regionálne orgány a zahŕňať perspektívu občanov;

9.

zastáva názor, že Rusko a Nórsko by mali byť zapojené do stratégie pre Pobaltie od jej vypracovania až po jej uplatňovanie. Stratégia musí byť prepojená so Severnou dimenziou, aby bola účinná. Vďaka Severnej dimenzii bude súčasťou stratégie pre Pobaltie aj región Barentsovho mora;

10.

zdôrazňuje, že za posledných dvadsať rokov sa vytvorila mnohostranná spolupráca na všetkých úrovniach, a to najmä v rámci prehĺbených vzťahov pohraničných regiónov a partnerských miest. Je to dôležitý prvok stratégie pre Pobaltie, ktorý by sa mal práve využiť aj v úsilí o vytvorenie jasnejšej spoločnej identity Pobaltia, ktorá je zase dôležitým predpokladom úspešného uplatňovania stratégie;

11.

súhrnne konštatuje, že oblasť Baltského mora ponúka osobitné možnosti a výzvy na vnesenie makroregionálnej perspektívy do spolupráce na úrovni EÚ. Táto stratégia je založená na názore, že pozitívny vývoj v jednej časti regiónu nejde na úkor inej časti, alebo inak povedané: trvalo udržateľný rast nie je hra s nulovým súčtom Táto makroregionálna perspektíva by však podľa možnosti nemala podnecovať vytváranie navzájom si konkurujúcich regulačných oblastí, ktoré by boli v rozpore s acquis Spoločenstva. Európa by sa nemala stať súborom rôznych konkurenčných vnútorných trhov;

12.

zastáva názor, že stratégia pre Pobaltie môže byť jedným z príkladov pre uplatňovanie politiky územnej súdržnosti;

13.

zdôrazňuje tiež, že zameranie stratégie, ktoré Európska komisia zvolila, veľmi dobre ukazuje, že trvalo udržateľný rozvoj spočíva na troch pilieroch: na ekologickej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj zvláštny význam energetických otázok v Pobaltí, ktorý musí stratégia primerane odrážať. Bezpečný a vzhľadom na životné prostredie udržateľný prístup k energii má kľúčový význam pre hospodársky udržateľný rozvoj v oblasti;

14.

poukazuje na to, že uskutočňovanie európskej námornej politiky na regionálnej úrovni by malo byť základnou súčasťou stratégie pre Pobaltie. Táto stratégia by mala poskytnúť ďalší impulz pre dosiahnutie cieľa, aby sa Pobaltie stalo vzorovým námorným regiónom Európy, ako požadujú rôzne pobaltské organizácie a parlamentná konferencia o Baltskom mori. Integračný prístup európskej námornej politiky je ideálnym doplnením medziodvetvového prístupu stratégie pre Pobaltie a mal by sa koherentne uplatňovať;

15.

podporuje návrh šiestich organizácií Pobaltia (1) na zavedenie päťbodového akčného plánu „Čistá lodná doprava v Baltskom mori“. Tento návrh je zároveň vhodný na demonštrovanie integračného prístupu stratégie pre Pobaltie a na boj proti jednému z najvážnejších problémov tohto regiónu, ktorým je zvyšovanie škodlivých emisií z plavidiel. Preto sa odporúča podporovať tento návrh ako vlajkový projekt v rámci zamýšľaného akčného plánu stratégie;

16.

poukazuje na to, že existuje mnoho dobrých príkladov pre to, aký význam majú partnerstvá na miestnej úrovni pre pozitívny hospodársky a sociálny vývoj. Partnerstvo na miestnej a regionálnej úrovni medzi sociálnym hospodárstvom, súkromnými podnikmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi by sa preto malo v rámci stratégie pre Pobaltie podporovať;

17.

zastáva názor, že ciele, ktoré Komisia pre stratégiu pre Pobaltie stanovila – ekologická udržateľnosť, hospodárska prosperita regiónu, prístupný, príťažlivý a bezpečný región – sú dobré, avšak príliš nešpecifické. Z toho vyplynú osobitné požiadavky na stanovenie priorít a kľúčových tém akčného plánu. Pre úspech stratégie bude rozhodujúca spolupráca medzi príslušnými orgánmi štátnej správy, ako aj schopnosť vytvoriť systémy viacúrovňovej verejnej správy, v ktorých sa miestna a regionálna úroveň bude podieľať na realizácii;

18.

zdôrazňuje, že ak majú ľudia v regióne chápať stratégiu pre Pobaltie ako spoločný projekt a spoločnú zodpovednosť, je potrebné ďalej rozvíjať spojivá medzi ľuďmi v regióne Baltského mora. To by sa malo dosiahnuť prostredníctvom nadnárodného procesu, ktorý zahŕňa občanov, a najmä mladých ľudí. Jedným z druhov činnosti by malo byť aj poznávanie dejín a zlepšenie vzájomného pochopenia dejín, napríklad tak, že sa spoločne vypracuje Kniha dejín Baltského mora, ktorej cieľom by bolo posilniť spoločnú identitu v Pobaltí;

19.

poukazuje na to, že pre Pobaltie už existujú mnohé makroregionálne a vnútroštátne stratégie pre rôzne oblasti politiky. Okrem toho existuje celý rad príkladov úspešných projektov v čiastkových oblastiach. Veľký potenciálny prínos stratégie pre Pobaltie spočíva v celkovom rozsiahlom územnom a politickom prístupe a vo vytvorení podmienok pre jej spoločné a rázne uplatňovanie;

20.

zdôrazňuje, že úspech stratégie závisí od širokej mobilizácie európskych, makroregionálnych, národných, regionálnych a miestnych aktérov, ktorí musia byť zapojení do jej tvorby a uplatňovania;

21.

víta rozsiahly konzultačný proces, ktorý Komisia uskutočňuje ku stratégii pre Pobaltie. Uskutočnili sa užitočné konferencie a diskusné fóra. Boli dôkazom rozsiahlej a hlbokej angažovanosti v otázkach týkajúcich sa tematiky Baltského mora; táto angažovanosť je dôležitým zdrojom, na ktorom sa pri uplatňovaní stratégie dá stavať. Tieto podujatia tiež ukázali, že miestne a regionálne orgány sú kľúčovými aktérmi pri všetkých štyroch stanovených cieľoch;

22.

zdôrazňuje, že úspech stratégie pre Pobaltie závisí od toho, či budú k dispozícii zdroje na jej uskutočňovanie. Ak sa schváli, že na tento účel nebudú vyčlenené žiadne nové prostriedky, bude potrebné ich získať prostredníctvom presunov dostupných prostriedkov. Už čoskoro bude potrebné ujasniť, ako v tejto otázke postupovať, pričom musíme mať na pamäti ciele a požiadavky stratégie pre Pobaltie. Vo viacerých oblastiach politiky prebiehajú hodnotenia alebo diskusie o reformách, do ktorých je potrebné vniesť aspekty stratégie pre Pobaltie;

23.

poukazuje na to, že ťažkosti sa nesmú podceňovať, aj keď existuje široká zhoda týkajúca sa problémov a nutných opatrení na ich riešenie. Zdá sa, že chýba ochota na vytváranie nových inštitúcií a na poskytovanie nových zdrojov. Namiesto toho sa argumentuje tým, že je potrebné účinnejšie využívať existujúce štruktúry a zdroje. Tento názor je síce chvályhodný, avšak VR poukazuje na to, že to nesmie byť ospravedlnením pre neuskutočnenie presunov a nedostatok nového úsilia. Zvlášť dôležité je preto prevziať politické vedenie a jednoznačnú zodpovednosť;

24.

zdôrazňuje, že na vytvorenie stratégie, prerokovanie jej uplatňovania a prijatie vhodných rozhodnutí sú potrebné platformy a fóra, aj pokiaľ sa vychádza z predpokladu, že by sa nemali vytvárať žiadne nové štruktúry a organizácie;

25.

navrhuje, aby Rada stanovovala spoločné ciele a činnosti v rámci stratégie a rozhodovala o nich. Všetky rozhodnutia by mala pripravovať pracovná skupina pod vedením Európskej komisie a za účasti predstaviteľov vlád pobaltských krajín, Európskej komisie, členov EP a volených zástupcov miestnej a regionálnej úrovne vybraných aj spomedzi členov Výboru regiónov;

26.

navrhuje, aby túto prácu podporovalo aj fórum Baltského mora (Baltic Sea Forum), ktoré sa schádza raz za rok. Vo fóre je združené široké spektrum zainteresovaných strán, ktoré sú vybrané podľa tých istých zásad ako na konferenciách zainteresovaných strán, ktoré boli zorganizované v súvislosti s vypracovaním stratégie pre Pobaltie s cieľom diskutovať o jej zameraní a o uplatňovaní akčného programu. Na výročnej schôdzi fóra sa predkladá správa o následných opatreniach a výsledkoch, ktorá obsahuje regionálne ukazovatele a príklady. Pokiaľ pre určité oblasti politiky existujú zodpovední činitelia, vypracujú správu. V oblasti životného prostredia napr. vypracúva správu helsinská komisia (HELCOM). V tomto fóre je zastúpené aj Rusko a Nórsko;

27.

zastáva názor, že by mal byť zastúpený vo fóre Baltského mora. Existujúca interregionálna skupina, ktorá sa zaoberá oblasťou Baltského mora, uspokojivo pokrýva tematiku stratégie pre Pobaltie a pokračuje vo svojej práci;

28.

zdôrazňuje, že aj keď je Stratégia pre Pobaltie stratégiou pre členské štáty EÚ nachádzajúce sa v tomto regióne, dôležitú úlohu pri realizácii vo väčšine jej politických oblastí zohráva aj Rusko. Na konkrétne otázky v súvislosti so stratégiou sa preto musí vytvoriť dialóg s Ruskom, ktorý bude založený na rovnoprávnych vzťahoch a tvoriť doplnok k oficiálnemu všeobecnému dialógu v rámci Severnej dimenzie;

29.

konštatuje, že vo všetkých krajinách zapojených do stratégie pre Pobaltie bude určený jeden vedúci zástupca vlády, ktorý má zvláštnu zodpovednosť za uplatňovanie stratégie. Táto osoba môže fungovať aj ako kontaktná osoba. Tento model by mohol vychádzať z modelu, ktorý sa od roku 2005 používa na uplatňovanie Lisabonskej stratégie;

30.

konštatuje ďalej, že projekty, ktoré sú súčasťou stratégie pre Pobaltie, sa uskutočňujú v rámci existujúcich štruktúr štrukturálnych fondov. Priority stratégie pre Pobaltie sú zohľadnené v kritériách oprávnenosti a rozhodovacie grémium vykonáva kontrolu výsledkov. Osobitnou úlohou bude podpora hlavných zámerov („vlajkové projekty“), ktoré majú perspektívu Baltského mora posilniť v tých otázkach, ktoré sú obzvlášť dôležité pre úspešnú realizáciu stratégie. Okrem toho by mali vyvolať osobitný ohlas u verejnosti a mali by odrážať ambíciu dosiahnuť, aby sa Pobaltie stalo vzorovým regiónom;

31.

zdôrazňuje, že projekty budú hrať podstatnú úlohu pri uplatňovaní, z čoho vyplývajú vysoké požiadavky na účastníkov projektov a záujemcov, aby sa – zamerajúc sa na výsledky – efektívne učili zo skúseností získaných z úspešných projektov. Príkladom toho, ako by to mohlo fungovať, je požiadavka na vzdelávanie, ktorá bola vznesená v rámci švédskej národnej stratégie pre využívanie štrukturálnych fondov v období rokov 2007 – 2013;

32.

odporúča, aby už existujúcim organizáciám v oblasti Baltského mora bola pridelená zvláštna úloha; mohli by napr. byť súčasťou fóra Baltského mora (Baltic Sea Forum). Organizácie sú dôkazom tradície spolupráce, ktorá sa v tomto regióne za posledných 20 rokov vytvorila. Tieto organizácie poskytujú mnoho príkladov toho, ako krajiny susediace s EÚ v oblasti Baltského mora konštruktívne a úspešne spolupracujú;

33.

poukazuje na to, že spolupráca v oblasti Baltského mora sa odráža aj v nespočetných partnerstvách miest v regióne. Tieto partnerstvá sú na jednej strane východiskom pre prehĺbenú spoluprácu pri riešení miestnych a regionálnych úloh, na druhej strane sú platformou pre stretávanie sa ľudí z rôznych kútov regiónu. Prostredníctvom týchto stretnutí bolo možné nadviazať kontakty a vybudovať spoločné bohatstvo skúseností a porozumenia. Vytvoril sa spoločný pohľad na minulosť, výzvy a problémy;

34.

odporúča, aby zvláštna úloha účastníkov fóra Baltského mora spočívala v šírení poznatkov a informovaní občanov o stratégii pre Pobaltie, pretože bez aktívnej angažovanosti a spolupôsobenia občanov nemôže vzniknúť spoločné povedomie, ktoré potrebujeme;

35.

zdôrazňuje, že stratégia pre Pobaltie musí vychádzať z existujúcich stratégií a iniciatív, ktoré sa musia dôsledne uskutočňovať. Platí to predovšetkým pre plán činnosti komisie pre Baltské more HELCOM a pre námornú stratégiu. Program komisie HELCOM má navyše tú výhodu, že ho Rusko už schválilo;

36.

zdôrazňuje, že nadradeným cieľom by mal byť trvalo udržateľný rozvoj, ktorý sa opiera o tri piliere Lisabonskej stratégie a Göteborského programu – hospodársku, sociálnu a ekologickú udržateľnosť. Stratégia sa musí jasne riadiť poznatkom, že trvalo udržateľný rozvoj nie je hra s nulovým súčtom, v ktorej sú len víťazi a porazení. Celková perspektíva musí byť zachovaná a musí sa vychádzať z toho, ako rôzne oblasti politiky spolu súvisia a spoločne vytvárajú základ pre trvalo udržateľný rozvoj;

37.

zdôrazňuje, že nedávne dramatické zhoršenie hospodárskej situácie v oblasti Baltského mora nesmie viesť k tomu, že sa otázky životného prostredia odsunú nabok;

38.

zastáva názor, že na cieli environmentálnej udržateľnosti je obzvlášť jasné, aké dôležité je zapojenie Ruska a rozšíreného úmoria Baltského mora, teda aj Bieloruska a Ukrajiny, do stratégie pre Pobaltie, keď spomenieme len otázky nakladania s odpadom, dopravy, využívania energie, Kaliningradu a Petrohradu.

39.

odporúča, aby cieľom činnosti v oblasti životného prostredia bolo dosiahnuť, aby sa Pobaltie stalo vzorovým regiónom v otázke ochrany životného prostredia, „regiónom osvedčených postupov“ v ekologickej udržateľnosti;

40.

vidí osobitný problém Baltského mora v tom, že je to plytké more s obmedzeným spojením s oceánom. Jeho voda je pomerne studená, takže chemikálie sa len pomaly odbúravajú. Aj rozmanitosť biologických druhov je kvôli brakickej vode a chladnému podnebiu obmedzená. Výmena vody si vyžaduje veľa času. Celkovo z uvedených skutočností vyplýva, že trvá veľmi dlho, kým klesne obsah chemikálií alebo prebehne adaptácia na prehnojenie;

41.

poukazuje na potrebu odborného územného plánovania pre pobrežné oblasti, ktoré by sa malo riadiť návrhmi šiestich regionálnych organizácií a sietí v oblasti Baltského mora (BSSSC, B7 Baltic Islands Network, Euroregión Baltské more, Baltic Development Forum, Komisia pre Baltské more Konferencie periférnych prímorských regiónov, Únia miest Baltského mora (UBC)). Súčasne sa pritom musí vychádzať z existujúcej kompetencie plánovania a zásada subsidiarity musí byť plne rešpektovaná;

42.

považuje za nutné, aby sa znížili emisie plynov poškodzujúcich klímu prostredníctvom využívania obnoviteľných a ekologickejších zdrojov energie, ako aj účinnejšieho čistenia odpadových plynov. Je nevyhnutné znížiť na trvalo udržateľnú úroveň emisie z cestnej, námornej a leteckej dopravy;

43.

poukazuje na to, že k najzávažnejším ekologickým problémom v oblasti Baltského mora patrí prehnojovanie. Prostredníctvom plánu činnosti komisie HELCOM sa má do roku 2021 dosiahnuť dobrý stav životného prostredia v oblasti Baltského mora. Pokiaľ ide o prehnojenie, je to ctižiadostivý cieľ. Spočiatku je možné dosiahnuť významné výsledky s prijateľnými nákladmi tým, že sa zakročí proti najväčším zdrojom znečisťovania. Potom si však budú opatrenia vyžadovať čoraz vyššie náklady a na zabezpečenie trvalej udržateľnosti bude potrebné stanoviť vyššie požiadavky.

44.

zdôrazňuje, že v súvislosti s prebiehajúcim prehodnocovaním spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné jasne uviesť a zohľadniť vplyv na životné prostredie. Ďalším odporúčaným opatrením je zákaz fosfátov v práškoch na pranie. V Nemecku, vo Švédsku a iných členských krajinách už takýto zákaz platí, najmä pokiaľ ide o detergenty na pranie používané v domácnostiach. Teraz treba prepracovať smernicu 98/34/ES z 22. júna 1998 a nariadenie (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 s cieľom zakázať na úrovni EÚ používanie fosfátov vo všetkých detergentoch, vrátane priemyselných detergentov a detergentov do umývačiek riadu. Účinnejšie čistenie odpadových vôd od fosfátov by takisto viedlo k dobrým výsledkom;

45.

zdôrazňuje, že námorná doprava je pre hospodársku integráciu oblasti Baltského mora rozhodujúcim faktorom a bude ním aj v budúcnosti. Pritom sa však musia riešiť narastajúce ekologické problémy. Plán činnosti komisie HELCOM poskytuje dobrý základ a existuje viacero hospodárnych opatrení, ktoré je možné prijať. Predovšetkým sa musia znížiť emisie oxidov síry a dusíka. Na diskusnom fóre v Gdansku v októbri 2008 bolo prerokovaných viacero návrhov, medzi iným zákaz námorných plavidiel, ktoré nespĺňajú platné bezpečnostné požiadavky (tzv. plavidlá nespĺňajúce normy). Ďalším opatrením by bolo zavedenie obchodu s emisnými kvótami pre oxidy síry a dusíka pre lode podľa modelu, ktorý sa využíva na pevnine. Ďalej by sa malo zakázať používanie medi v náteroch proti práchniveniu na lodiach a člnoch. Lode, ktoré sú ukotvené v prístave, by mali mať možnosť jednoduchšie používať elektrinu z pobrežia;

46.

poukazuje na to, že aj čistenie odpadových vôd je dôležitou oblasťou zlepšení, v ktorej má miestna a regionálna kompetencia kľúčový význam. Tu je potrebné odkázať na partnerstvo užívateľov vody „Water Users Partnership“, ktoré euroregión Baltské more zdôraznil vo svojom príspevku ku konzultáciám o stratégii pre Pobaltie a pri ktorom ide o lepšie spravovanie vodných zdrojov;

47.

zdôrazňuje, že stavy rýb by sa nielen mali zachovať na dnešnej úrovni, ale mali by sa obnoviť. Spravovanie stavov rýb sa musí riadiť zásadami, ktoré sú prispôsobené citlivému ekosystému Baltského mora. V tejto súvislosti víta skutočnosť, že osobitná charakteristika zdrojov rybolovu v Baltskom mori bola uznaná v nariadení (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení. Chcel by zdôrazniť najmä to, že toto nariadenie, ktoré bolo prijaté po rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami od 1. januára 2006 podstatne zjednodušilo riadenie zdrojov rybolovu v Baltskom mori a umožnilo nahradiť viacstranné riadenie zdrojov rybolovu medzi krajinami hraničiacimi s Baltským morom v rámci Medzinárodnej baltickej rybárskej komisie (IBSFC) dvojstranným riadením (Európska komisia a Ruská federácia);

48.

pripomína, že cestovný ruch ako ústredný prvok hospodársky prosperujúcej oblasti Baltského mora musí byť tiež z hľadiska životného prostredia trvalo udržateľný. Dobré a prirodzené životné prostredie je dôležitou súčasťou obrazu, ktorý turisti o Pobaltí majú a ktorý ich do tohto regiónu priťahuje. Zároveň však cestovný ruch predstavuje nebezpečenstvo poškodenia životného prostredia, ktoré tento obraz môže narušiť;

49.

konštatuje, že oblasť Baltského mora sa po dlhšej fáze silného hospodárskeho rastu teraz dostala do vážnej hospodárskej recesie. Je potrebné rýchlo konať, treba však mať na pamäti strategickú perspektívu, ktorá je východiskom stratégie pre Pobaltie. Vývoj hospodárstva je neoddeliteľne spojený so zmenami, a hoci sa kvôli akútnym problémom strategická perspektíva dostáva do úzadia, hlavné výzvy – demografický vývoj a medzinárodná hospodárska súťaž v kontexte globalizácie – zostávajú;

50.

zdôrazňuje, že sa musí naďalej pracovať na účinnom a koordinovanom uplatňovaní vnútorného trhu v oblasti Baltského mora. Toto je dôležitý faktor hospodárskej prosperity oblasti Baltského mora. Prekážkami v obchodovaní a ťažkosťami spôsobenými byrokraciou sú postihnuté v prevažnej miere malé a stredné podniky. Rozdielny výklad ustanovení môže mať za následok vznik nových regionálnych prekážok v obchodovaní. Znalosť vnútorného trhu sa musí vo verejnej správe a súdnictve príslušných krajín zlepšiť. Dôležité sú aj fóra, na ktorých sa môžu uskutočniť dohody a výmena skúseností. V tejto súvislosti odkazuje na internetovú sieť SOLVIT (http://ec.europa.eu/solvit/), ktorá by mohla byť partnerom pri riešení problémov súvisiacich s uplatňovaním právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu.

51.

zdôrazňuje, že činnosť podnikov, predovšetkým malých a stredných, je predpokladom hospodársky prosperujúcej oblasti Baltského mora. Podnikateľské zmýšľanie a podnikateľská činnosť preto musí byť podporovaná. Je potrebné zlepšiť prístup MSP k rizikovému kapitálu.

52.

odporúča vynaložiť úsilie na zlepšenie prístupu k rizikovému kapitálu na zakladanie podnikov, predovšetkým k počiatočnému kapitálu („seed money“). Okrem toho sa musí vyvinúť úsilie na posilnenie podnikateľského zmýšľania, najmä u mladých podnikateľov;

53.

konštatuje, že pri zakladaní podnikov stojí často v popredí hospodárske zužitkovanie inovácií, nezávisle od toho, aké sú technicky náročné; odporúča preto v rámci stratégie pre Pobaltie rozvíjať témy, ako sú napr. koordinovaná politika priemyselných zoskupení, koordinované inovačné systémy, inovačné programy a „vlajkové projekty“. Mali by sa zlepšiť možnosti aktérov požiadať o prostriedky na výskum a vývoj aj v iných pobaltských krajinách než vo vlastnej krajine;

54.

poukazuje ďalej na to, že postoj k podnikateľskému zmýšľaniu sa vytvorí veľmi skoro. Preto je nutné viesť k podnikateľskému zmýšľaniu a hovoriť o ňom na vyučovaní v školách, na univerzitách a vysokých školách;

55.

navrhuje, aby krajiny zahrnuté do stratégie pre Pobaltie vypracovali spoločný program na podporu trvalo udržateľného cestovného ruchu v regióne. V tejto súvislosti by sa mala zdôrazniť najmä hodnota prírody a životného prostredia, ako aj bohaté kultúrne a historické dedičstvo;

56.

poukazuje na to, že oblasť Baltského mora disponuje bohatými zdrojmi surovín, najmä nerastných surovín a dreva. Malo by sa uvažovať o vytvorení špecifickej stratégie pre nerastné suroviny v tomto regióne, ktorá by zohľadňovala návrh smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy (KOM(2006) 232 v konečnom znení) (pozri stanovisko VR CdR 321/2006). Tento návrh stanovuje spoločné ciele v oblasti ochrany pôdy, no napriek tomu umožňuje členským štátom pomerne vysokú pružnosť pri výbere spôsobov, ako tieto ciele dosiahnuť (povinnosť dosiahnuť cieľ, avšak možnosť zvoliť nástroje). Pre prosperujúce hospodárstvo je dôležité, aby sa tieto zdroje ťažili a spravovali udržateľným a účinným spôsobom. Z toho vyplývajú vysoké nároky na infraštruktúru udržateľnej dopravy;

57.

konštatuje, že otázky energie majú pre rozvoj hospodárstva v oblasti Baltského mora kľúčový význam a budú ho mať aj v budúcnosti. Snahy o dosiahnutie vyššej energetickej účinnosti sú pritom dôležité, avšak bezpečné a stabilné zásobovanie energetickými zdrojmi a elektrinou má naďalej rozhodujúci význam. Z historických dôvodov sú baltické štáty ešte stále napojené na ruskú rozvodnú sieť elektrickej energie. Musia sa integrovať do severskej a európskej rozvodnej siete elektrickej energie, a stať sa súčasťou trhu s energiou pre EÚ a oblasť Baltského mora. To si vyžaduje prípojky, prispôsobenie pravidiel a investície do infraštruktúry;

58.

zdôrazňuje, že voľný pohyb pracovníkov je dôležitou súčasťou integrácie v oblasti Baltského mora. Je dôležité dôsledne zaviesť do praxe voľný pohyb osôb;

59.

súhlasí s názorom Siete pobaltských odborových organizácií (BASTUN), že do stratégie pre Pobaltie by mal byť zaradený sociálny rozmer. Stratégia by sa mala využívať na zabezpečenie spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce v tomto regióne. Dôstojné pracovné podmienky by sa mali považovať za dôležitý aspekt konkurencieschopnosti regiónu. Sú stále dôležitejšou výhodou v konkurenčnom boji o vysoko kvalifikované pracovné sily;

60.

zdôrazňuje, že znalosti, a tým tzv. „piata sloboda“, čiže voľná mobilita znalostí, budú zohrávať kľúčovú úlohu pri budúcej konkurencieschopnosti a rozvoji hospodárstva. Dôležitým aspektom je mobilita študentov v oblasti Baltského mora. Táto mobilita však v súčasnosti ide pomimo tento región. Podiel mladých ľudí, ktorí chcú študovať v Pobaltí, je malý, hoci by to pre hlbšiu hospodársku integráciu bolo dôležité. Štúdium v oblasti Baltského mora nie je zjavne vnímané ako faktor, ktorý by napomáhal úspešnej kariére. Dôležitou úlohou stratégie pre Pobaltie je analyzovať, prečo to tak je a čo sa dá urobiť pre to, aby štúdium v inej pobaltskej krajine bolo považované za príťažlivú alternatívu. Ide o kvalitu štúdia a zrejme aj o jazykové znalosti;

61.

považuje mobilitu výskumných pracovníkov a výsledkov výskumu za faktor úspešnosti rozvoja v Pobaltí. Podpora mobility výskumných pracovníkov veľmi závisí od toho, či sú k dispozícii zaujímavé projekty a financovanie. Musí sa rozvíjať spolupráca medzi rôznymi aktérmi, tak medzi univerzitami a vysokými školami, ako aj medzi akademickou obcou, hospodárstvom a verejnými aktérmi v rámci modelu Triple-Helix;

62.

zastáva názor, že snaha dosiahnuť, aby sa Pobaltie stalo prístupným a príťažlivým regiónom, musí vychádzať z toho, že ide tak o fyzickú infraštruktúru, napr. dopravné systémy, ako aj o znalostnú infraštruktúru na prenos poznatkov, informácií, služieb a pod. Ďalej ide najmä o to, aby sa vytvorilo regionálne prepojenie vnútroštátnych štruktúr a systémov. V súčasnosti prevláda tendencia plánovať infraštruktúru len po hranice. Výhľadovo by bolo potrebné vytvoriť integrovanú oblasť Baltského mora, čo predpokladá, že sa musí rovnako vážne brať perspektíva východ-západ ako perspektíva sever-juh. Dopravné koridory východ-západ vytvoria prístup k trhom na východ a juhovýchod od Baltského mora;

63.

poukazuje na to, že štruktúra oblasti Baltského mora sa vyznačuje veľkou nerovnováhou medzi veľmi riedko osídlenými oblasťami na severe a hustejšie osídlenými oblasťami na juhu. Vzdialenosti medzi centrami osídlenia sú na severe veľké a dopravná sieť je riedka; prepojenie pobaltských krajín a najsevernejších regiónov s hlavnými oblasťami Pobaltia by sa malo zlepšiť a zahrnúť do transeurópskej dopravnej siete. Je potrebné bezprostredne zlepšiť kapacitu železníc;

64.

odporúča, aby sa cezhraničné dopravné toky vo väčšej miere než doteraz plánovali spoločne, aby sa urýchlila integrácia. Je možné napríklad počítať s lepším dopravným tokom, ak sa na železničnú dopravu bude nazerať z celkového pohľadu a smernice EÚ o železničnej doprave sa budú vykladať koordinovanejšie;

65.

poukazuje na to, že zvláštnosťou regionálneho dopravného systému v oblasti Baltského mora je to, že všetky dopravné prostriedky budú rovnako dôležité. Doprava sa bude uskutočňovať po zemi a na mori, napr. preprava tovaru po železnici a na krátkych námorných trasách, ale aj vo vzduchu. Preto je bezpodmienečne nutné navrhnúť dopravné koridory, ktoré umožnia bezproblémový prechod medzi týmito druhmi dopravy, t. j. intermodalitu. Toto predstavuje veľkú logistickú výzvu, a ani aspekty udržateľnosti nie sú o nič menej dôležité;

66.

zdôrazňuje, že bude dôležité lepšie využívať existujúce systémy. Je potrebné zistiť a odstrániť nedostatočné kapacity. Nadnárodné, vnútroštátne, regionálne a miestne dopravné systémy musia byť navzájom prepojené;

67.

zastáva názor, že je potrebné rýchlo vybudovať cezhraničné časti transeurópskych dopravných sietí (TEN-T), pričom treba pamätať na zlepšenie „modality“, ako aj na spoluprácu v rámci konkurencieschopných logistických sietí;

68.

zdôrazňuje, že aj keď pozemná a námorná doprava bude tvoriť podstatnú zložku nákladnej dopravy a z veľkej časti aj osobnej, význam leteckej dopravy pre mobilitu ľudí v regióne sa nesmie prehliadať. Bezpodmienečne sa musí rozvíjať aj infraštruktúra leteckej dopravy, a to najmä na regionálnych letiskách;

69.

pripomína význam, ktorý most cez Öresund ako investícia do infraštruktúry nadobudol pre regionálny hospodársky život a pre odstránenie nedostatočných kapacít. Aj most cez úžinu Fehmarnbelt by mal zásadný význam a práce na ňom by sa mali čím skôr začať;

70.

poukazuje na to, že okrem investícií do fyzickej infraštruktúry je potrebné urýchliť aj vytvorenie fungujúcej a integrovanej infraštruktúry založenej na vedomostiach, t. j. informačné a komunikačné technológie musia byť prioritou. Takéto investície budú pre budúcu konkurencieschopnosť a rozvoj obzvlášť dôležité a budú vyžadovať investície tak do softvéru, ako aj hardvéru. Do posledne menovanej kategórie patrí ďalšie rozšírenie širokopásmových pripojení v regióne, čo by mohlo byť vlajkovým projektom. Mal by byť zavedený regionálny dohľad s cieľom zabezpečiť transparentnosť a koordináciu. Neutralita poskytovateľov je dôležitá, aby rozširovanie širokopásmových pripojení nebolo viazané na poskytovateľa a neviedlo tak k miestnym alebo regionálnym monopolom. „Mäkkú infraštruktúru“ tvoria napr. spoločné normy, napríklad pre elektronickú identifikáciu v celej oblasti Baltského mora. To je predpoklad obchodu so službami založenými na IKT.

71.

pripomína, že Baltské more patrí z hľadiska dopravy k najviac využívaným moriam na svete a ani v budúcnosti sa to nezmení. V súčasnosti sa na ňom plaví viac ako 2 000 lodí denne. Aj keď tu hospodárska stagnácia zanechala svoje stopy, lodnej dopravy bude neustále pribúdať. Medzinárodná námorná organizácia (IMO) Spojených národov vyhlásila Baltské more – až na ruské výsostné vody – za zvlášť citlivú morskú oblasť (Particularly Sensitive Sea Area – PSSA), čo otvára možnosť prijať ochranné opatrenia, pokiaľ ide o dopravu v Baltskom mori;

72.

upozorňuje na to, že v dôsledku vyššieho objemu dopravy porastú požiadavky na spoločnú pripravenosť a schopnosť zásahu. Tvrdo povedané, otázka neznie, či, ale kedy dôjde v Baltskom mori k väčšiemu nešťastiu. Jeho vplyv by v tomto prípade presahoval hranice krajín, čo vysvetľuje požiadavku príslušnej cezhraničnej pripravenosti a schopnosti reagovať;

73.

podporuje koordinovanú pripravenosť a koordinovanú štruktúru pre účinný zásah. Miestna a regionálna perspektíva musí byť od začiatku začlenená. Výbor regiónov navrhuje, aby sa akčný plán „Baltic Master Project Action Plan“ uskutočňoval prostredníctvom preventívneho plánovania pripravenosti, rozvoja a posilnenia plánovania pre pobrežné oblasti v celom Pobaltí a lepšou kontrolou pohybu lodí v Baltskom mori. Upozorňuje v tejto súvislosti na nariadenie o tankeroch s jednoduchým trupom (2) a víta skutočnosť, že Európsky parlament 11. marca 2009 schválil tretí legislatívny balík námornej bezpečnosti, tzv. balík ERIKA III. Tento balík, ktorý vstúpi do platnosti v roku 2012 zahŕňa nielen odškodnenie cestujúcich, ale aj inšpekcie, vybavenie lodí automatickým systémom identifikácie lodí (AIS), štátny prístavný dozor, poistenie lodí, vyšetrovanie nehôd a určenie orgánu, ktorý je oprávnený určiť útočište pre lode v núdzi. Výbor však zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť kapacity systému na monitorovanie dopravy, ktorý sa používa vo Fínskom zálive tak, aby pokrýval celú oblasť Baltského mora. Okrem toho sa odporúča zavedenie spoločného mechanizmu na monitorovanie súladu s ustanoveniami;

74.

zdôrazňuje, že ďalšou dôležitou oblasťou, ktorej sa musí v rámci stratégie pre Pobaltie venovať pozornosť, sú otázky zdravia obyvateľov. Problémy by mohli vzniknúť odchodom mladých ľudí z vidieka do miest z dôvodu rýchlych hospodárskych zmien. Veľké rozdiely medzi skupinami obyvateľstva, v ktorých chudoba môže dokonca ešte narastať, napr. u detí, je a naďalej zostáva veľkým sociálnym problémom. Vylúčenie, ktoré vedie k požívaniu alkoholu a užívaniu drog, a zdravotné problémy spôsobené životným štýlom sú ďalšími sociálnymi problémami, ktoré je potrebné riešiť koordinovane a na regionálnej úrovni;

75.

považuje za obzvlášť dôležité, aby sa otázky zdravia riešili spoločne s pobaltskými krajinami, ktoré susedia s EÚ. V Rusku, Bielorusku a na Ukrajine existuje veľa problémov v oblasti verejného zdravia. V tomto prípade je dôležité nasledovať príklad Severnej dimenzie a jej príslušnej platformy „Northern Dimension Partnership in Public Health and Social Well-being“ (NDPHS). Toto partnerstvo by malo byť dôležitým východiskom, ktorého by sme si mali byť viac vedomí;

76.

poukazuje na to, že prvou prioritou platformy NDPHS musí byť dostať šírenie infekčných chorôb pod kontrolu. Patrí sem napr. HIV/AIDS, tuberkulóza a problém antimikrobiálnej rezistencie. Ďalšou prioritou by malo byť zlepšenie sociálnych podmienok;

77.

pripomína, že organizovaný zločin je vážnou hrozbou pre bezpečnosť v oblasti Baltského mora. Zločinecké organizácie si počínajú stále rafinovanejšie a v čoraz väčšej miere pôsobia cezhranične. Pobaltské štáty preto musia v boji proti organizovanému zločinu, pašovaniu drog a obchodu s ľuďmi v regióne aj naďalej postupovať spoločne. To by sa malo v stratégii pre Pobaltie zdôrazniť. Už existuje regionálna policajná spolupráca v rámci pracovnej skupiny pre organizovaný zločin v oblasti Baltského mora („Task Force on Organised Crime in the Baltic Sea Region“ – (BSTF). Na tejto spolupráci sa zúčastňuje aj Nórsko, Island a Rusko, ako aj Europol a Interpol. V rámci stratégie pre Pobaltie by sa táto spolupráca mala posilniť ako doplnenie spolupráce, ktorá sa uskutočňuje aj v rámci EÚ;

78.

zdôrazňuje potrebu ochrany strategickej infraštruktúry, teda zariadení alebo systémov, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie kľúčových spoločenských funkcií, zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti a hospodárskeho alebo sociálneho blaha občanov. Prerušenie prevádzky alebo zničenie týchto zariadení môže mať závažné dôsledky. Doprava, zásobovanie energiou a výmena informácií sú príkladom kľúčových činností, ktoré si vyžadujú fungujúcu infraštruktúru.