52008DC0875

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 19.12.2008

KOM(2008) 875 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Správa nadväzujúca na oznámenie o nedostatku vody a suchách v Európskej únii KOM(2007) 414 v konečnom znení [SEK(2008) 3069]

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Správa nadväzujúca na oznámenie o nedostatku vody a suchách v Európskej únii KOM( 2007) 414 v konečnom znení

1. ÚVOD

Rastúce vplyvy nedostatku vody a súch v Európskej únii a očakávané zhoršovanie tohto problému v dôsledku zmeny klímy, čoho dôkazom je aj nedávny núdzový stav v zásobovaní vodou na Cypre, si vyžadujú určenie primeraných možností na účinné riešenie tohto problému. V roku 2007 prijala Európska komisia oznámenie o nedostatku vody a suchách[1], v ktorom sa zaviazala preskúmať pokrok a predložiť o tom správu v rámci Fóra zainteresovaných strán, ktoré sa uskutočnilo 5. septembra 2008 v Zaragoze. V tejto správe sa špecifikuje pokrok, ktorý je potrebný vo všetkých možnostiach politiky, a predstavujú vhodné strednodobé a dlhodobé pracovné programy.

Táto správa je prvou správou o pokroku dosiahnutom pri uvádzaní možností uvedeného oznámenia do praxe. Napriek tomu, že je potrebné urobiť ešte veľa práce, sú v nej určené niektoré podnetné politické iniciatívy na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej[2] úrovni, ktoré prispeli k dosiahnutiu týchto výsledkov. Špecifikuje pokrok potrebný v siedmich hlavných problémoch, ktoré sa musia vyriešiť, ak má Európa prejsť k ekonomike účinného a úsporného hospodárenia s vodou. Tieto problémy zahŕňajú: neustálu potrebu v plnom rozsahu realizovať rámcovú smernicu o vode[3] (ďalej len „RSV“), prechod k udržateľnému územnému plánovaniu, uprednostňovanie opatrení v oblasti úsporného a účinného využívania vody ako poslednej možnosti pred akýmikoľvek inými alternatívami a posudzovaním vplyvu týchto alternatív na životné prostredie, ďalšie integrovanie problémov v oblasti vody do všetkých odvetvových politík. Prispôsobenie sa zmene klímy rozšíri existujúce otázky o novú výzvu. Táto správa predstavuje strednodobý a dlhodobý pracovný program, ktorý sa môže realizovať len v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

V októbri 2007[4] Rada v rámci oznámenia podporila možnosti určené na európskej a vnútroštátnej úrovni a vyzvala Komisiu, aby preskúmala a ďalej rozpracovala vyvíjajúcu sa stratégiu na riešenie problémov s nedostatkom vody a so suchami do roku 2012. Prispôsobenie sa zmene klímy sa takisto stalo najvyššou prioritou programu EÚ, preto by sa problém nedostatku vody mal zvažovať v tomto širšom kontexte. Najnovšia iniciatíva Komisie v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy pomôže posilniť konzistentnosť opatrení prijatých na európskej aj vnútroštátnej úrovni a vytvorí priestor pre ďalšie opatrenia na úrovni EÚ.

2. POSÚDENIE POKROKU DOSIAHNUTÉHO PRI REALIZÁCII MOŽNOSTÍ POLITIKY

Jednou z najdôležitejších požiadaviek na účinné riešenie problematiky nedostatku vody a súch v krátkom čase je úplná realizácia rámcovej smernice o vode všetkými členskými štátmi.

Prijatie plánov manažmentu povodí a programov opatrení podľa RSV do konca roku 2009 (články 11 a 13) umožní podrobnejšiu analýzu opatrení, ktoré sa plánujú na úrovni členských štátov, s cieľom riešiť otázky v oblasti množstva vody vrátane používania ekonomických nástrojov.

Problémom je zabezpečenie súdržnosti v oblastiach politiky na všetkých úrovniach riadenia. Problémom na úrovni EÚ je zabezpečiť, aby všetky odvetvové a horizontálne politiky smerovali k rovnakým cieľom, a zabrániť kontraproduktívnym vplyvom na vodné zdroje. To je možné dosiahnuť zohľadnením harmonogramu a pracovného plánu každej politiky. Investície spolufinancované z fondov Spoločenstva by mali dodržiavať jasné usmernenia, ktoré zabezpečia, aby sa nezvyšoval tlak na vzácne vodné zdroje.

Kľúčovým predpokladom zabránenia nepriaznivým vplyvom vodohospodárskych projektov na vodné zdroje je tiež účinná realizácia smernice o posudzovaní vplyvu na životné prostredie[5] (ďalej len „EIA“) a smernice o strategickom posudzovaní vplyvov na životné prostredie[6] (ďalej len „SEA“) vo všetkých členských štátoch.

2.1. Cena vody

Členské štáty sú povinné do konca roku 2010 predložiť cenové politiky v súvislosti s vodou, ktoré zabezpečia adekvátnu motiváciu k účinnému využívaniu vodných zdrojov (článok 9 RSV). Niektoré z nich (CY, ES, FR, UK, PT) prijímajú opatrenia na stanovenie sadzieb, ktoré sú konzistentné s úrovňou nedostatku vody na miestnej úrovni, s ročným obdobím alebo úrovňou spotreby. Iné (UK) kontrolujú a posudzujú účinnosť rôznych druhov taríf v oblastiach, ktoré majú problémy s vodou.

Stanovenie cenových politík v súvislosti s vodou tak, aby zodpovedali dostupnosti vody, však aj naďalej zostáva problémom na všetkých úrovniach riadenia. Dôležitá RSV umožní posúdiť rozsah zlučiteľnosti ekonomických nástrojov a cenových politík prijatých členskými štátmi s úrovňou obáv súvisiacich s nedostatkom vody a so suchom.

Rovnako bude potrebné venovať pozornosť pracovnému programu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)[7], ktorý rieši hospodársku základňu riadneho hospodárenia s vodou.

Pokrok sa dosahuje v oblasti merania spotreby vody. Niekoľko členských štátov vyvíja národné stratégie na zabezpečenie merania odberu vody v poľnohospodárstve a vydávania povolení na osobitné užívanie vody (ES, FR), rozšírenie merania s cieľom zahrnúť aj odber a spotrebu vody (CY, FR, PT) a zavedenie možnej povinnosti merania v oblastiach, ktoré majú problém s vodou (FR, UK), alebo pre všetky domácnosti, ktoré sú súčasťou nových polyfunkčných budov (FR).

Na druhej strane je však stále potrebné, aby všetky členské štáty prijali ďalšie opatrenia. Členské štáty sú napríklad povinné zaviesť systematickú reguláciu odberu vody (článok 11 ods. 3 písm. e) RSV). Programy opatrení, ktorých prijatie sa plánuje do konca roku 2009, umožnia skontrolovať, či sa táto problematika rieši v plnom rozsahu v celej Európe.

Ako súčasť „kontroly zdravotného stavu“ spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“)[8] Komisia navrhuje doplniť Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (Good Agricultural and Environmental Conditions; GAEC), ktoré sú súčasťou krížového plnenia, o novú otázku týkajúcu sa vody. V rámci nej môže nová norma, ktorá sa týka dodržiavania schvaľovacích postupov v oblasti používania vody na zavlažovanie, pomôcť rozšíriť meranie spotreby vody v poľnohospodárstve. Rada rokuje o návrhoch kontroly zdravotného stavu SPP, ktoré pravdepodobne schváli do konca roku 2008.

2.2. Účinnejšie rozdelenie vodných zdrojov a finančných prostriedkov súvisiacich s vodou

2.2.1. Zlepšenie územného plánovania

Problémom zostáva potreba prispôsobiť hospodárske činnosti úrovni miestnej dostupnosti vody.

Návrhy kontroly zdravotného stavu SPP rozšíriť rozsah pôsobnosti GAEC na vodu a ďalej oddeliť pomoc od výroby sa zameriavajú na znižovanie vplyvu poľnohospodárskej činnosti na vodné zdroje.

V rámci rokovaní o SPP po roku 2013 Komisia posúdi, ktoré povinnosti vyplývajú z rámcovej smernice o vode v súvislosti so spotrebou vody a mali by sa riešiť v rámci systému krížového plnenia. Pokiaľ ide o biopalivá, Rada a Európsky parlament rokuje o konkrétnych kritériách udržateľnosti. Návrh Komisie na novú smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie[9] je silným podnetom v oblasti vývoja biopalív na báze odpadov, zvyškových látok a iných nepoľnohospodárskych surovín. Takýmto spôsobom by sa malo prispieť k zníženiu tlaku na potrebu vody v poľnohospodárstve.

Členské štáty, ktoré boli v minulosti najviac ovplyvnené nedostatkom vody a suchom (CY, EL, ES, FR, IT, PT, UK), vynaložili úsilie na určenie povodí, ktoré čelia takmer trvalému alebo trvalému nedostatku vody. Niekoľko členských štátov podniklo kroky na zníženie tlaku na vodné zdroje, napr.: zákaz zvyšovania odberu vody v nadmerne vyťažených oblastiach (ES, FR), posúdenie objemov, ktoré je možné udržateľne odoberať, a kontrola povolení na odber vody (FR, UK) a povinnosť zriadiť kolektívne zavlažovacie organizácie zodpovedné za obmedzovanie a distribúciu odoberaných objemov vody zavlažovacími systémami (od roku 2011 vo FR).

Členské štáty vo všeobecnosti naznačili svoj záujem riešiť danú otázku konkrétne v najbližších plánoch manažmentu povodí. Urobili tak aj členské štáty, v ktorých nedostatok vody a suchá neboli doteraz veľkým problémom (AU, DK, NL), ale v ktorých by zmena klímy mohla situáciu zhoršiť.

Napriek uvedeným príkladom neexistuje v súčasnosti dostatok dôkazov, že by sa problematika funkčného využitia územia v plnom rozsahu začlenila do rozhodnutí členských štátov týkajúcich sa hospodárenia s vodou. Je nevyhnutné, aby sa na všetkých úrovniach urýchlene prijali ďalšie oparenia.

Otázky týkajúce sa množstva vody sa budú účinne riešiť len vtedy, ak sa v plnej miere zohľadní fungovanie vodného cyklu. Trvalá vegetácia má kladný vplyv na reguláciu odparovania a výrazne pomáha udržiavať tepelnú stabilitu pôdy.

Rozsiahly poľnohospodársky, priemyselný a mestský rozvoj ovplyvňuje infiltráciu vody na miestnej úrovni, zvyšuje odtok dažďovej vody, znižuje obnovu podzemných vôd a dostupnosť vody pre vegetáciu a zvyšuje odparovanie. V niektorých poľnohospodárskych oblastiach viedlo vybudovanie odvodnenia spolu so zavlažovaním k zániku prírodnej vegetácie, vzniku slanej pôdy a zníženiu výnosov. V mestských alebo priemyselných oblastiach prevláda masové používanie cementu a asfaltu, čo často vedie k odvedeniu dažďovej vody do verejných kanalizačných sietí namiesto vsakovania do pôdy a ekosystémov.

Obhospodarovanie pôdy a územné plánovanie je potrebné upraviť tak, aby sa dosiahla pôda optimálne nasiaknutá vodou. Prioritou by malo byť zadržiavanie dažďovej vody na miestach, kde prší, najmä v oblastiach s významnými následkami ľudskej činnosti. Zlepšenie infiltrácie vody do pôdy a pokrok v nasakovaní pôdy pomôžu obnoviť zdroje podzemných a povrchových vôd. Dôležité je zachovať a zvýšiť obsah organických látok v pôde, ktoré môžu absorbovať množstvo vody rovnajúce sa dvadsaťnásobku ich hmotnosti. Toto je jeden z cieľov návrhu rámcovej smernice o pôde[10], ktorý predložila Komisia v septembri 2006 a o ktorom inštitúcie rokujú.

2.2.2. Financovanie účinného využívania vody

V oznámení z roku 2007 bola zdôraznená potreba zlepšiť financovanie účinného využívania vody v rámci existujúcich odvetvových politík.

Situáciu môžu zlepšiť návrhy Komisie v rámci kontroly zdravotného stavu SPP na zvýšenie modulácie a použitie takto získaného rozpočtu na financovanie, okrem iného, vodného hospodárstva v rámci rozvoja vidieka. Takýmto spôsobom by sa doplnili opatrenia, ktoré niektoré členské štáty (napr. ES, PT) už zaviedli prostredníctvom programov rozvoja vidieka, ako je poskytovanie investičnej podpory na zlepšovanie účinného využívania vody.

Na základe „Súboru opatrení v oblasti klímy a obnoviteľnej energie“[11] a zelenej knihy „Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ”[12] Komisia zvažuje možné preskúmanie strategických usmernení Spoločenstva o súdržnosti 2007 – 2013[13]. V nadväznosti na úzku spoluprácu s členskými štátmi sa uskutoční strednodobé preskúmanie. Preskúmanie a možná revízia strategických usmernení, ako aj hodnotenia[14] vykonané Komisiou alebo členskými štátmi, môžu viesť k dobrovoľným zmenám a doplneniam operačných programov zo strany členských štátov, najmä programov týkajúcich sa životného prostredia a energetiky.

Preskúmanie rozpočtu a diskusia o budúcich finančných výhľadoch bude ďalšou príležitosťou na riešenie otázok týkajúcich sa množstva vody. Komisia v súčasnosti pripravuje o kohéznej politike Pracovný dokument „Regióny 2020 – Problém klimatických zmien pre európske regióny“, ktorý rieši otázku nedostatku vody a súch.

V júli 2008 prijala Európska investičná banka (EIB) novú úverovú politiku pre odvetvie vodného hospodárstva[15] v súvislosti s hlavnými problémami Spoločenstva.

Niektoré členské štáty prijímajú celý rad opatrení na rozvoj fiškálnych stimulov na podporu zariadení a postupov účinne využívajúcich vodu. Niektoré zaviedli schémy na podporu nákupu zariadení na zachytávanie dažďovej vody a opätovné využívanie vody v súkromných a verejných budovách alebo na dopĺňanie kolektorov (CY, FR, NL). Niektoré vyvíjajú schémy, ktoré umožňujú podnikom nárokovať si príspevky na investície do technológií a zariadení účinne využívajúcich vodu (UK). Regionálne aj miestne orgány (ES) a súkromný sektor niekedy realizujú špecifické akčné plány s cieľom podporiť používanie zariadení šetriacich vodu a zlepšiť vodovodné siete.

2.3. Riadenie stavov sucha

V roku 2007 európska sieť odborníkov na nedostatok vody a suchá vypracovala správu o plánoch riadenia stavov sucha[16] ako súčasť spoločnej stratégie vykonávania rámcovej smernice o vode. Túto správu schválili v novembri 2007 riaditelia vodárenských spoločností členských štátov. V tejto správe sa ustanovujú odporúčania na vypracovanie operačných plánov riadenia stavov sucha, ktorých cieľom je účinné predchádzanie stavom sucha a zmierňovanie ich vplyvov na životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo. Jej súčasťou sú tiež príklady plánov riadenia stavov sucha, ktoré sa už uplatňujú v niektorých členských štátoch (ES, UK, PT).

Niektoré členské štáty realizujú ďalšie opatrenia, napr. plány vodárenských spoločností na obdobia sucha (UK) alebo národné plány na obdobia sucha (CY, FR). Plánujú sa ďalšie opatrenia, napr. vytvorenie systému predpovedania a riadenia súch (PT).

Len niekoľko členských štátov však opatrenia vykonalo a tieto iniciatívy sa musia ešte vyhodnotiť.

Spoločné výskumné centrum Komisie pracuje na systéme monitorovania a včasného varovania pred suchom. Bude slúžiť ako platforma na predpovedanie, zisťovanie a monitorovanie a na výmenu informácií. Je založený na univerzálnom prístupe, je v súlade so zásadou subsidiarity a poskytne konzistentné informácie na európskej úrovni. V súčasnosti prebieha rozsiahle testovanie prvého prototypu. Európska environmentálna agentúra (EEA) v spolupráci s členskými štátmi prispieva k určeniu príslušných ukazovateľov nedostatku vody a sucha. V súčasnosti sa vypracováva počiatočný súbor parametrov. Od obdobia rokov 2009 – 2010 zhromažďovanie údajov na národnej úrovni na základe týchto parametrov umožní uverejniť výročné európske posúdenie vývoja rozsahu a vplyvov nedostatku vody a sucha v celej Európe.

Tento vývoj umožní dodržať konečný termín 2012 stanovený v oznámení o vývoji prototypov a vypracovaní vykonávacích predpisov pre funkčný systém monitorovania a včasného varovania pred suchom.

Pokiaľ ide o fond solidarity EÚ[17], súčasné nariadenie umožňuje považovať sucho na účely pomoci, len ak sa dodržia konkrétne podmienky na jeho mobilizáciu vrátane 10-týždňovej lehoty od začiatku prírodnej katastrofy na predloženie žiadostí Komisii. Je možné, že v súvislosti s problémom prispôsobenia sa zmene klímy bude nevyhnutné preskúmať, či v rámci najbližšieho preskúmania rozpočtu možno urobiť ďalšie úpravy vo vymedzení kritérií a oprávnených operácií, aby lepšie zodpovedali danému prípadu sucha.

Ročný pracovný program 2009 mechanizmu civilnej ochrany bude riešiť otázku lesných požiarov. Bude to príležitosť na riešenie otázky prepojenia so závažnými suchami a určenie vhodných možností pomoci v takýchto situáciách. Prototyp európskeho monitorovacieho strediska bude čo najskôr predstavený skupine odborníkov na systémy včasného varovania pred suchami podľa akčného programu pre civilnú ochranu[18]. Toto môže viesť k vypracovaniu odporúčaní na používanie a uplatňovanie systému pomoci v oblasti civilnej ochrany na európskej a vnútroštátnej úrovni.

Európska komisia prijala 5. marca 2008 oznámenie o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy[19]. V rámci tohto oznámenia sa naliehavo žiada o posilnenie mechanizmu civilnej ochrany Spoločenstva. Preto Komisia do polovice roku 2009 predloží návrhy na vytvorenie európskej vzdelávacej siete zameranej na reakciu na katastrofy. Predchádzajúce skúsenosti ukazujú, že reakcia na katastrofy ako taká nie je dostatočná a že sa musí posilniť prevencia a pripravenosť na ne. Komisia preto v súčasnosti pripravuje pre EÚ stratégie pripravenosti a prevencie prírodných a umelých katastrof vrátane sucha.

2.4. Hodnotenie infraštruktúr zásobovania vodou

Po vyčerpaní iných možností vrátane účinnej cenovej politiky v súvislosti s vodou by sa mali zvážiť ďalšie infraštruktúry zásobovania vodou (ako sú zásobníky vody, preprava vody alebo využívanie alternatívnych zdrojov). Potrebu založiť tvorbu politiky na tejto jasnej hierarchii vody potvrdzujú prebiehajúce práce. Platí to pre všetky odvetvia a používateľov, najmä v regiónoch Európy s nedostatkom vody a v regiónoch, v ktorých sa očakáva, že zmena klímy zníži dostupnosť vody.

V prípade potreby ďalšieho zásobovania vodou by sa mal výber najvhodnejšej možnosti opierať o úplné hodnotenie vplyvu, ktoré takisto zohľadní energetickú náročnosť vybudovania novej infraštruktúry, úpravy a dopravy vody. Niektoré možnosti zásobovania môžu tiež viesť k vysokým úrovniam spotreby energie. Uspokojenie očakávanej potreby vody v regiónoch s nedostatkom vody by zvýšilo spotrebu energie v niektorých stredomorských krajinách o 15 % až 45 %. Vo vymedzení pojmu infraštruktúr na zásobovanie vodou sa musí v plnom rozsahu zohľadniť očakávaný pokles dostupnosti vody z dôvodu zmeny klímy. Je to dôležité na zaistenie udržateľnej dostupnosti vody v prispievajúcich povodiach a na predchádzanie využitiu nadmerne veľkých zariadení, ktoré by ďalej zvyšovali energetickú náročnosť a zhoršili súčasné ťažkosti.

Pri hodnotení navrhovaných opatrení je potrebné zvážiť ďalšie kľúčové otázky, najmä: možné nepriaznivé vplyvy na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie (najmä na opätovné používanie odpadových vôd, zachytávanie dažďovej vody), vplyvy na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov[20] (všetky možnosti) a stratégiu financovania, ktorá zaistí úhradu všetkých nákladov vrátane nákladov na životné prostredie a zásoby, ako aj príslušné príspevky od rôznych používateľov. Výber opatrení bude určovať druh používania vody, ktorý môže byť vyhovujúci.

Preto neexistuje jediná najlepšia možnosť a len na základe posúdenia vplyvu všetkých možností v plnom rozsahu vrátane zmien funkčného využitia územia je možné určiť najvhodnejšie riešenie jednotlivého prípadu v závislosti od miestnych podmienok.

2.5. Technológie a postupy účinného využívania vody

Štúdia, ktorú vypracovala Komisia v septembri 2007, ukazuje, že potenciál šetrenia vodou v Európe[21] je takmer 40 %. Na rozvoj čo najväčšieho šetrenia vodou sú nevyhnutné podstatné zmeny v spôsobe distribuovania a využívania vody.

Komisia spúšťa na európskej úrovni štúdiu, ktorá má posúdiť rozsah pôsobnosti pre vypracovanie osobitných noriem pre zariadenia používajúce vodu vrátane poľnohospodárskeho vybavenia. Normy vypracované na vnútroštátnej úrovni sú obyčajne dobrovoľné. Aspoň jeden členský štát (UK) začal skúmať svoje nariadenia o minimálnych požiadavkách na výkon a maximálnych úrovniach používania vody pre zariadenia a príslušenstvo používajúce vodu.

Dňa 16. júla 2008 bol prijatý akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (SCP/SIP)[22]. Jeho súčasťou je návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice o ekodizajne[23] na výrobky využívajúce energiu. Patria sem zariadenia využívajúce vodu, ktorých spotreba vody ovplyvňuje energiu potrebnú na vykurovanie.

Zároveň prebiehajú práce na realizácii tejto smernice o ekodizajne s cieľom v krátkom čase prijať vykonávacie opatrenia pre skupinu výrobkov s danou prioritou. Počas prechodného obdobia 2005 – 2008 už sú zahrnuté automatické práčky a umývačky riadu. Venovať sa im bude nasledujúca prípravná štúdia. Európska komisia tiež zvažuje zaradiť zariadenia využívajúce vodu, konkrétne zavlažovacie zariadenia, do nového pracovného plánu smernice o ekodizajne (2009 – 2011).

Akčný plán o SCP/SIP obsahuje návrh nariadenia[24], ktorým sa reviduje systém Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (ďalej len „EMAS“), ktorý zahŕňa spotrebu vody ako jeden z ukazovateľov výkonu.

Na základe skúseností získaných z uplatňovania smernice o energetickej hospodárnosti budov[25] začína Komisia štúdiu na zváženie potreby podobnej smernice o hydrologickej hospodárnosti budov.

Minimálne požiadavky na vodu má len niekoľko členských štátov vo svojich nariadeniach o budovách (ES, NL, UK) alebo vnútroštátnych normách o budovách (DK, DE, ES). Iné zaviedli konkrétne požiadavky na hospodárenie s vodou pre budúce „vysoko environmentálne kvalitné“ budovy (FR), prehodnocujú svoje vnútroštátne nariadenia s cieľom zabezpečiť hospodárne používanie vody v budovách a stanoviť komplexnú normu hydrologickej hospodárnosti budov (UK), alebo zavádzajú minimálne povinné normy účinného využívania vody pre akúkoľvek novú verejne financovanú bytovú výstavbu (UK). Z týchto skúseností je potrebné sa poučiť a oveľa viac členských štátov by malo prijať príslušné opatrenia.

Medzi kroky prijaté na zníženie strát vo vodovodných sieťach patria: systematické a pravidelné externé audity úrovne strát (AT), zavedenie stimulov na podporovanie vodárenských spoločností, aby znížili straty vo vodovodných sieťach na danú úroveň (10 % v DK), zavedenie predbežných podmienok minimálnej výkonnosti existujúcich sietí na pridelenie verejných financií pre nové siete zásobovania vodou (FR), uverejnenie výkonu sietí v každej samospráve na internete (pripravuje sa vo FR), zavedenie cieľov vodárenských spoločností s možnosťou uloženia pokút v prípade poruchy (UK). Napriek uvedeným príkladom sú nadmerné straty aj naďalej problémom a je možné urobiť oveľa viac. Členské štáty majú osobitnú zodpovednosť za zlepšenie zisťovania netesnosti a modernizáciu sietí.

V súvislosti s vypracovaním dobrovoľných dohôd so všetkými hospodárskymi odvetviami, ktoré potrebujú vodu, sa očakáva realizácia iniciatív na európskej úrovni. Konkrétne, akčný plán o SCP/SIP s cieľom zriadiť fórum maloobchodníkov, aby sa podporila okrem iného udržateľná spotreba vody pre najväčších európskych maloobchodníkov a ich dodávateľských reťazcov. Niekoľko členských štátov vypracovalo dohody s konkrétnymi hospodárskymi odvetviami, napr. s golfovými ihriskami (FR), so stavebníctvom (FR, NL) a s potravinárstvom (UK). V niektorých členských štátoch boli na miestnej a regionálnej úrovni (FR) prijaté dohody medzi orgánmi miestnej správy, MVO a vodárenskými podnikmi v záujme podpory a zvýšenia úspory vody. Vo všeobecnosti sú dobrovoľné dohody zriedkavé a je potrebné ich ďalej rozšíriť, lebo môžu byť významným prínosom.

2.6. Rozvoj kultúry šetrenia vodou v Európe

V oblasti rozvoja kultúry šetrenia vodou a účinného využívania vody bude dôležitú úlohu zohrávať občianska spoločnosť. Na európskej úrovni bolo spustených viacero iniciatív, napr. Európske partnerstvo v oblasti vodného hospodárstva (European Water Partnership; EWP) vypracovalo európske programy informovanosti o vodných zdrojoch a ich spravovaní. Cieľom tohto programu je zapojiť rôzne zainteresované strany vrátane MVO, súkromných spoločností, regiónov, samospráv atď. Medzi činnosti bude patriť organizovanie regionálnych a miestnych informačných kampaní, tvorba európskych nástrojov na informovanie a udeľovanie cien v oblasti vody a vypracovanie zásad spravovania vodných zdrojov.

V októbri 2008 prijala Európska komisia zelenú knihu o kvalite poľnohospodárskych výrobkov[26]. Táto zelená kniha poskytuje zainteresovaným stranám príležitosť vyjadriť svoje názory na to, či a ako sa môžu environmentálne záujmy, napr. vodné hospodárstvo, ďalej integrovať do budúcich schém schvaľovania a posúdiť dopyt po podpore výrobkov šetriacich vodu.

V rámci akčného plánu SCP/SIP sa uvádza nadchádzajúci návrh na revíziu smernice o označovaní spotreby energie[27] s cieľom pokryť širší rozsah výrobkov a celý rad environmentálnych parametrov vrátane spotreby vody.

Väčšina členských štátov aktívne rozvíjala komunikačné a vzdelávacie činnosti s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o otázkach množstva vody: informačné kampane na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni (BE-Fl, CY, DK, ES, FR, NL, UK), školské súťaže o účinnom využívaní vody (CY, PT), bezplatné poradenstvo pre podnikateľskú sféru (UK), denne aktualizované internetové stránky (CY), zaradenie otázok týkajúcich sa vody do vzdelávacích programov a rozvoj činností v škole na podporu zariadení šetriacich vodou (CY, EL, FR), vypracovanie národnej stratégie na vzdelávanie spotrebiteľov o účinnom využívaní vody (UK), výmena osvedčených postupov v oblasti zavlažovania (FR). Je potrebné, aby sa tieto opatrenia vykonávali aj naďalej a šírili po celej Európe. Ich vyhodnotenie umožní určiť, ktoré opatrenia sú najúčinnejšie.

2.7. Lepšie znalosti a zhromažďovanie údajov

Konkrétnou celoeurópskou iniciatívou je Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (Global Monitoring for Environment and Security; GMES). V rámci územnotechnických služieb GMES Land Service bol vypracovaný zoznam využitia územia, ktorý ukazuje oblasti postihované nedostatkom vody, ako aj ich zmeny v čase. Konkrétne žiadosti o zlepšené riadenie zavlažovania, ako aj podporu ohlasovania v cezhraničných povodiach riek podľa RSV už testovali španielske a francúzske regionálne orgány.

Vedecký a technologický pokrok v oblasti nedostatku vody a súch je výsledkom viacerých prebiehajúcich projektov súvisiacich so 6. rámcovým programom pre výskum a technologický rozvoj: AQUASTRESS, RECLAIM WATER, GABARDINE, MEDINA, MEDESOL, PLEIADeS alebo FLOW AID. Očakáva sa, že výsledky týchto projektov sa využijú ako možnosti zmiernenia problémov s vodou. Okrem toho sa v súvislosti so 7. rámcovým programom realizácie začínajú nové iniciatívy, ktoré sú zamerané na posúdenie vplyvu zmeny klímy na politiky v oblasti vodného hospodárstva, kvalitu vody a kvantitu vody. Na európskej úrovni sa začala akcia zameraná na preskúmanie ohrozenia Európy suchom. Jej cieľom je určiť hlavné nedostatky vo výskume a kľúčové kroky na zlepšenie súčasných znalostí o rozsahu a vplyvoch sucha. To bude viesť k vzniku platformy na výmenu poznatkov o suchu medzi výskumnými a politickými spoločenstvami. Lepšie znalosti v tejto oblasti môžu byť tiež prínosom pre udržateľné využívanie vnútrozemských vodných tokov na dopravu.

Členské štáty reagovali na problém s nedostatkom vody a so suchom začatím výskumných a technologických aktivít týkajúcich sa vplyvu a vyhodnotenia sucha v súvislosti so zmenou klímy (ES, NL, LU, UK, PT), správania sa spotrebiteľov k zariadeniam využívajúcim vodu (UK), vzťahu medzi účinným využívaním vody a energie umývačiek riadu a automatických práčok (UK), zvýšenia účinnosti zariadení využívajúcich vodu (UK), zlepšenia poľnohospodárskych postupov vrátane zavlažovania (CY, ES, FR), posúdenia možností alternatívnych vodných zdrojov (CY, FR), vypracovania systému zhromažďovania údajov na hodnotenie vplyvov sucha (PT). Väčšina týchto aktivít stále pokračuje. Výmena informácií na európskej úrovni umožní spoločné využitie ich výsledkov všetkými členskými štátmi.

3. ZÁVERY

Oznámenie z júla 2007 o nedostatku vody a suchách a závery Európskej rady z októbra 2007 umožnili ďalší rozvoj opatrení pre riadenie dopytu po vode a úsilia o úplné vyčerpanie potenciálu šetrenia vodou pred inými alternatívami.

Z tejto správy vyplýva, že napriek dosiahnutému pokroku je stále potrebné vykonať veľa práce, aby sa na väčšom území Európy zlepšilo riadenie dopytu po vode a aby sa zabránilo nesprávnemu hospodáreniu s vodnými zdrojmi, predovšetkým v oblastiach s nedostatkom vody.

Priority stanovené v oznámení platia naďalej. Viaceré príklady uvedené v tejto správe poukazujú na to, že realizácii vo všetkých prioritných oblastiach je nevyhnutné venovať neustálu pozornosť.

Ako sa uvádza v oznámení z roku 2007, Komisia od roku 2009 zabezpečí každoročné európske hodnotenie nedostatku vody a súch, ktoré umožní pravidelne monitorovať vývoj tejto problematiky v celej Európe.

Realizácia pracovného programu sa bude monitorovať a bude súčasťou kontroly stratégie v oblasti nedostatku vody a sucha uvedenej v záveroch Rady z 30. októbra 2007 a plánovanej na rok 2012.

[1] KOM(2007) 414 v konečnom znení z 18.7.2007.

[2] Začiatkom roku 2008 bol zaslaný dotazník riaditeľom vodohospodárskych spoločností v 27 členských štátoch. Odpovede boli prijaté z týchto štátov: AT, BE-Fl, CY, DE, DK, EL, ES, FI, FR, HU, IE, IT, LU, LV, NL, PL, PT, RO, SK a UK.

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000).

[4] 13888/07, 15. októbra 2007, ENV 515, DEVGEN 182, AGRI 325.

[5] Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40 – 48).

[6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30 – 37).

[7] OECD DAC/EPOC pracovná skupina pre vodu – „Udržateľné financovanie na zabezpečenie cenovo dostupného prístupu k dodávke vody a sanitácii“.

[8] KOM(2007) 722 v konečnom znení z 20.11.2007.

[9] KOM(2008) 19 v konečnom znení, prijatý Komisiou 23. januára 2008.

[10] KOM(2006) 232 v konečnom znení z 22.9.2006.

[11] KOM(2008) 30 v konečnom znení z 23.1.2008.

[12] KOM(2007) 354 v konečnom znení z 29.6.2007.

[13] Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11.

[14] Články 48 a 49 nariadenia 1083/2006/ES o európskych fondoch (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).

[15] „Posilnenie podpory EIB politických cieľov EÚ v odvetví“ – júl 2008.

[16] Správa sa nachádza na webovej stránke http://ec.europa.eu/environment/water/quantity/scarcity_en.htm.

[17] Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3).

[18] Rozhodnutie Rady 1999/847/ES z 9. decembra 1999, ktorým sa ustanovuje Akčný program Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. ES L 327, 21.12.1999, s. 53).

[19] KOM(2008) 130 v konečnom znení z 5.3.2008.

[20] Podľa článku 4 ods. 7 RSV, ak sa uplatňuje.

[21] Štúdia je dostupná na http://ec.europa.eu/environment/water/quantity/scarcity_en.htm.

[22] KOM(2008) 397/3 zo 16.7.2008.

[23] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu (Ú. v. EÚ L 101, 22.7.2005).

[24] KOM(2008) 402/2 zo 16.7.2008.

[25] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003).

[26] KOM(2008) 641 v konečnom znení z 15.10.2008.

[27] Smernica Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (Ú. v. ES L 297, 13.10.1992).