52008DC0420

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

V Bruseli 2.7.2008

KOM(2008) 420 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Nediskriminácia a rovnaké príležitosti: obnovený záväzok {SEK(2008)2172}

1. ÚVOD

Európska únia je založená na spoločných zásadách slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd. Všetky európske spoločnosti uznávajú spoločnú zásadu, že každý jednotlivec má rovnakú hodnotu a mal by mať spravodlivý prístup k životným príležitostiam. Tieto spoločné hodnoty narúša diskriminácia.

Európske opatrenia na zabezpečenie rovnosti jednotlivcov majú dlhú tradíciu. Amsterdamská zmluva dala európskym opatreniam proti diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie nový impulz. Diskriminácia vo veciach zamestnania a povolania je zakázaná na základe všetkých uvedených dôvodov. Pokiaľ ide o rasový alebo etnický pôvod a pohlavie, zákaz diskriminácie sa týka mnohých oblastí nad rámec zamestnania.

Európska únia má v súčasnosti jeden z najrozvinutejších nediskriminačných právnych rámcov na svete. Aj keď nastal určitý pokrok, mnohí Európania majú stále pocit, že diskriminácia je naďalej veľmi rozšírená: 15 % uvádza, že ju vlani zažilo osobne, a 29 % uvádza, že bolo jej svedkom[1].

Komisia vo svojom oznámení „Obnovená sociálna agenda: príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia“[2], ktoré sprevádza toto oznámenie, obnovuje svoj záväzok zabezpečiť, aby každý dostal rovnakú príležitosť využiť svoj potenciál.

Čerpajúc z úspešnej implementácie rámcovej stratégie proti diskriminácii z roku 2005[3] a Európskeho roka 2007 rovnakých príležitostí pre všetkých a z príspevkov európskych inštitúcií, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, toto oznámenie predstavuje ucelený prístup k zlepšeniu opatrení proti diskriminácii a k podpore rovnakých príležitostí.

Toto oznámenie predovšetkým sprevádza návrh na novú smernicu o zákaze diskriminácie na základe veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie a náboženského vyznania alebo viery mimo sféry zamestnania. Tento významný návrh otvára cestu pre dokončenie právneho rámca pre celoeurópske opatrenia proti všetkým formám diskriminácie uvedeným v článku 13 Zmluvy o ES.

Lepšiu právnu ochranu proti diskriminácii musí sprevádzať aktívna stratégia na podporu nediskriminácie a rovnakých príležitostí. Takže v tomto oznámení sa navrhujú aj akcie, ktoré majú dať nový impulz dialógu o politike nediskriminácie a zefektívniť používanie dostupných nástrojov jednak všeobecne, a jednak s osobitným dôrazom na podporu sociálneho začlenenia Rómov, keďže čelia mimoriadnym diskriminačným problémom.

2. POSILNENIE BOJA PROTI DISKRIMINÁCII

V boji proti diskriminácii sa nedá zvíťaziť len samotnými právnymi predpismi. V prvom rade závisí od zmeny postojov a správania. Nedá sa však pochybovať o tom, že základným predpokladom dosiahnutia skutočnej zmeny je účinný a správne uplatňovaný právny rámec vylučujúci diskrimináciu a zabezpečujúci obetiam účinné prostriedky nápravy. Komisia sa zaviazala zabezpečiť dodržiavanie tohto právneho rámca, pričom navrhuje, aby nové právne predpisy rozšírili rozsah pôsobnosti právnej ochrany o všetky formy diskriminácie vo všetkých oblastiach života.

2.1 Implementácia súčasného právneho rámca

Článok 13 Zmluvy o ES, ktorý umožňuje stíhať diskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie, a bojovať proti nej, sa už uplatňuje prostredníctvom troch prijatých smerníc[4]. Týmito smernicami sa zakazuje diskriminácia na základe veku, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia a náboženského vyznania alebo viery v zamestnaní, povolaní a pri odbornej príprave na povolanie, pričom ochrana pred diskrimináciou na základe rasy a pohlavia sa rozširuje nad rámec oblasti zamestnania a zahŕňa sociálnu ochranu a prístup k tovarom a službám.

Komisia sa aktívne zapája do zabezpečovania riadnej implementácie spomenutých smerníc. Celkový obraz je pozitívny. Transpozícia smerníc do vnútroštátnych právnych predpisov má hmatateľný vplyv na boj proti diskriminácii. Pokiaľ ide o poskytovanie ochrany pred diskrimináciou, niekoľko členských štátov už aj prekročilo rámec požiadaviek právnych predpisov EÚ. V rokoch 2006[5] a 2008[6] podala Komisia správu o implementácii smerníc o diskriminácii na základe rasového a etnického pôvodu a diskriminácii v zamestnaní a povolaní. Pokiaľ Komisia nebola spokojná s dôsledným plnením povinností členských štátov, začala konania o porušení právnych predpisov. Týka sa to približne polovice členských štátov. Problémy súvisia najmä so skutočnosťou, že vo vnútroštátnych právnych predpisoch nie sú zahrnuté všetky osoby a oblasti, na ktoré sa vzťahujú smernice, ďalej s vymedzením diskriminácie, ktoré sa líši od smerníc, a s nezrovnalosťami v ustanoveniach na pomoc obetiam diskriminácie. Komisia takisto v súčasnosti kontroluje, či si členské štáty riadne plnia svoje povinnosti transponovať smernicu z roku 2004 o diskriminácii v prístupe k tovarom a službám na základe pohlavia. V roku 2010 podá správu o jej implementácii a prípadne navrhne zmeny tak, ako sa uvádza v smernici.

Riadna transpozícia európskych pravidiel do vnútroštátnych právnych predpisov je však len časťou požiadaviek. Členské štáty potrebujú tiež zabezpečiť, aby ich systémy nápravy pre obete a ich informačné činnosti boli účinné v praxi[7]. Jednotlivci potrebujú poznať svoje práva a byť schopní ich využívať.

Vnútroštátne subjekty v oblasti rovnosti zriadené podľa smerníc na podporu rovnakého zaobchádzania a boja proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu alebo pohlavia hrajú významnú úlohu v pomoci obetiam diskriminácie poskytovaním informácií a podporou pri podávaní sťažností. Môžu poskytovať usmernenie poskytovateľom služieb a ďalším zainteresovaným stranám so zreteľom na spôsob plnenia ich povinností a podporovať mediáciu a alternatívne riešenie sporov. V dôsledku toho sa môžu sťažnosti často vyriešiť mimosúdne. Komisia prostredníctvom programu pokroku[8] podporuje rozvoj spolupráce a budovanie kapacít subjektov v oblasti rovnosti cez sieť Equinet[9].

Komisia organizuje aj pravidelné výmeny informácií so subjektmi v oblasti rovnosti o najnovšom právnom vývoji a spoločných problémoch s riešením diskriminácie na základe pohlavia. Na tomto základe Komisia skúma účinnosť vnútroštátnych postihov a časové lehoty na podávanie žalôb vnútroštátnym súdom. Toto sú dve základné otázky odrádzania od diskriminačného správania a poskytovania účinných právnych opravných prostriedkov obetiam. Komisia pracuje s týmito subjektmi aj na revízii účinnosti právnych predpisov o rovnosti v odmeňovaní a zaoberá sa pretrvávajúcimi rozdielmi v odmeňovaní medzi pohlaviami.

2.2 Ďalší vývoj právneho rámca

Napriek týmto výsledkom zostáva skutočnosťou, že európsky právny rámec na riešenie diskriminácie nie je ešte úplný. Aj keď niektoré členské štáty už prijali opatrenia zakazujúce diskrimináciu na základe veku, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia a náboženského vyznania alebo viery mimo oblasti zamestnania, v rámci Európskej únie najmä neexistuje žiadna jednotná minimálna úroveň ochrany ľudí, ktorí takouto diskrimináciou trpia.

Diskriminácia z uvedených dôvodov je však jednoznačne neakceptovateľná rovnako mimo sféry zamestnania, ako aj v rámci nej. Pokiaľ ide o ochranu proti diskriminácii, nemôže existovať žiadna hierarchia. Preto Komisia vo svojom legislatívnom a pracovnom programe na rok 2008 vyhlásila, že na základe výsledkov rozsiahleho verejného konzultačného procesu navrhne nové iniciatívy na dokončenie právneho rámca. Tento záväzok reaguje aj na výzvy Rady, aby Komisia preskúmala všetky medzery, ktoré môžu existovať v súčasnom antidiskriminačnom legislatívnom rámci Spoločenstva, a na opakované žiadosti Európskeho parlamentu o rozšírenie rámca.

Návrh smernice, ktorý sprevádza toto oznámenie, otvára cestu k dokončeniu európskeho právneho rámca o antidiskriminácii. Smernicou sa zabezpečí, aby všetky formy diskriminácie, vrátane obťažovania, na základe veku, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia a náboženského vyznania alebo viery boli vo všetkých 27 členských štátoch zakázané a aby obete mali k dispozícii účinné prostriedky nápravy. Smernica po prijatí ukončí proces vykonávania článku 13 Zmluvy o ES v súvislosti s akýmkoľvek dôvodom a ukončí akékoľvek vnímanie hierarchie ochrany.

Tento ambiciózny cieľ si vyžaduje reakciu, ktorá je z hľadiska pôsobnosti rozsiahla, ale reálna, a odráža osobitné charakteristiky daných oblastí. Vnútroštátne tradície a prístupy v takých oblastiach ako zdravotná starostlivosť, sociálna ochrana a vzdelávanie sa zdajú rozmanitejšie ako v oblastiach súvisiacich so zamestnaním. Tieto oblasti sú charakterizované legitímnymi spoločenskými voľbami v oblastiach, ktoré patria do vnútroštátnej pôsobnosti.

Rozmanitosť európskych spoločností je jednou zo silných stránok Európy a treba ju rešpektovať v súlade so zásadou subsidiarity. O takých otázkach, ako je organizácia a obsah vzdelávania, uznanie manželského či rodinného stavu, adopcia, reprodukčné práva a podobné problémy, sa najlepšie rozhoduje na vnútroštátnej úrovni. Návrh smernice preto od žiadneho členského štátu nevyžaduje v súvislosti s týmito otázkami zmeniť a doplniť jeho súčasné právne predpisy a postupy. Nie sú dotknuté ani vnútroštátne pravidlá týkajúce sa cirkví a iných náboženských organizácií a ich vzťahu k štátu. Takže napríklad prijímanie rozhodnutí v otázkach, či umožniť výberové prijímanie študentov do škôl, či uznať manželstvá osôb rovnakého pohlavia a charakter akéhokoľvek vzťahu medzi náboženskými organizáciami a štátom zostáva len na členských štátoch.

Rôzne dôvody diskriminácie sa podstatne líšia a každý z nich si vyžaduje osobitný prístup. Toto nie je otázka hierarchizovania rôznych dôvodov, ale otázka poskytovania najvhodnejšej formy ochrany pri každom z nich.

Pokiaľ ide o vek, sú situácie, pri ktorých môže byť odlišné zaobchádzanie so zreteľom na vek opodstatnené vo všeobecnom verejnom záujme. K príkladom patria požiadavky na minimálny vek pre prístup k vzdelaniu alebo k určitým tovarom a službám, zvýhodnené tarify pre určité vekové skupiny pri využívaní verejnej dopravy alebo návštevách múzeí. Pokiaľ poisťovne a banky používajú vek ako matematický faktor na hodnotenie rizikového profilu zákazníkov, nemusí ísť nevyhnutne o diskrimináciu, aj keď by sa tento faktor mal používať len v relevantných prípadoch a na základe objektívnych dôkazov. Podobné úvahy sa uplatňujú aj vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu. Komisia má v úmysle iniciovať dialóg s poskytovateľmi finančných služieb i s ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami v záujme výmeny informácií a podpory osvedčených postupov.

Aj zdravotné postihnutie si vyžaduje osobitný a na mieru upravený prístup. Mnohé členské štáty už majú právne predpisy, ktoré ľuďom so zdravotným postihnutím poskytujú ochranu, ale výrazné rozdiely existujú v typoch poskytovanej ochrany a pokrytých oblastiach. Okrem toho prijatie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý spoločne podpísalo Európske spoločenstvo a jeho členské štáty, vyžaduje spoločné normy pre transpozíciu dohovorom stanovených práv do vnútroštátnych právnych predpisov.

Skutočnú rovnosť osôb so zdravotným postihnutím nemožno zabezpečiť len samotným zákazom diskriminácie. Naopak, závisí od pozitívnych opatrení vrátane reagovania na potreby osôb so zdravotným postihnutím. Obmedzený prístup sa v európskych spoločnostiach sa stále viac pokladá za neprípustný. Umožňovať ľuďom so zdravotným postihnutím, aby aktívne prinášali svoj vklad, má skutočné hospodárske a sociálne prínosy. Rovnako ako aj v prípade smernice z roku 2000 v oblasti zamestnania, by opatrenia na zamerané na ich potreby mali byť primerané – úmerné potrebám zákazníka alebo používateľa, ako aj z hľadiska nákladov daného orgánu alebo podniku. Členské štáty budú naďalej môcť poskytovať vzdelávanie osobám so zdravotným postihnutím buď vo všeobecných alebo v špecializovaných zariadeniach.

Budúca smernica sa bude uplatňovať v celej Európskej únii vo veľmi rôznych situáciách. Preto je vhodné ponechať členským štátom istú mieru pružnosti. Napríklad pravidlá, ktoré sa zdajú neutrálne, ale v praxi môžu mať nevýhodný vplyv na určitú skupinu, možno povoliť, ak sú primerané a sleduje sa nimi odôvodnený cieľ. Komisia bude pri monitorovaní uplatňovania smernice venovať využívaniu tejto možnosti osobitnú pozornosť.

Návrh smernice sa týka poskytovania všetkých tovarov a služieb. Bolo by neprimerané vystaviť jednotlivcov konajúcich čisto súkromne všetkým povinnostiam vyplývajúcim z návrhu smernice. Návrh preto čerpá z praxe v niekoľkých členských štátoch a zahŕňa ustanovenia obmedzujúce jeho uplatňovanie na komerčné poskytovanie tovarov a služieb. Na súkromné osoby sa smernica vzťahuje len pokiaľ vykonávajú komerčné činnosti.

Z hľadiska kľúčových pojmov a mechanizmov navrhovaná smernica prijíma rovnaký úspešný model, aký bol použitý v existujúcich smerniciach. Smernica preto odráža súčasné právne predpisy z hľadiska vymedzenia priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovania a navádzania na diskrimináciu. Ustanovenia o úlohe subjektov v oblasti rovnosti a o povinnosti členských štátov zabezpečiť riadnu nápravu diskriminácie pred vnútroštátnymi súdmi sú rovnaké, ako v súčasných právnych predpisoch. Tieto pojmy a mechanizmy sú už známe verejným a súkromným organizáciám v členských štátoch, čím by sa transpozícia a uplatňovanie nového nástroja malo uľahčiť. Doplnením existujúcich smerníc sa navrhovaným prístupom zároveň predchádza opätovnému otvoreniu diskusie a vytvoreniu neistoty týkajúcej sa existujúceho acquis. Komisia je presvedčená, že tento návrh ponúka vyváženú a reálnu cestu k dokončeniu európskeho antidiskriminačného rámca a vyzýva Radu a Európsky parlament, aby o ňom prednostne diskutovali.

3. POSILNENIE NÁSTROJOV POLITIKY NA AKTÍVNU PODPORU ROVNAKÝCH PRÍLEŽITOSTÍ

Pokrok v oblasti nediskriminácie a rovnakých príležitostí v každej oblasti spočíva na pevnom právnom základe, ako aj na celom rade politických nástrojov. Zahŕňajú zvyšovanie informovanosti, zohľadňovanie tejto problematiky v každej oblasti, zber údajov a pozitívne opatrenia. V uznesení Rady o činnostiach v nadväznosti na európsky rok 2007 sa zdôraznil význam úplného zohľadňovania týchto politických nástrojov a ich ďalšieho rozvoja.

3.1 Silnejšie politické nástroje

Zohľadňovanie hľadiska nediskriminácie

Ak sa má znížiť nerovnosť a diskriminácia, ktorou trpia všetky skupiny, mali by sa v súvislosti so všetkými dôvodmi uvedenými v článku 13 Zmluvy o ES presadzovať zásady zohľadňovania hľadiska nediskriminácie. Dva z týchto dôvodov sú už predmetom osobitných politík EÚ, ktoré predstavujú dobre vyvinutý súbor jednotných opatrení. Po prvé, stratégia EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia je založená na Akčnom pláne pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2003 – 2010, a najmä na Európskom akčnom pláne na roky 2008 – 2009[10]. Vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany Spoločenstva a členských štátov poskytne základ pre užšiu spoluprácu v tejto oblasti. Po druhé, Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010[11] poskytne rámec na opatrenia v oblasti rodovej rovnosti. Osobitná pozornosť je venovaná zohľadňovaniu rodového hľadiska v navrhovaných opatreniach.

Komisia nadviaže na tieto výsledky tým, že bude podporovať systematické zohľadňovanie záležitostí nediskriminácie a rovnakých príležitostí týkajúce sa všetkých dôvodov uvedených v článku 13 do všetkých politík, najmä v rámci existujúcich koordinačných mechanizmov pre zamestnanosť, sociálne začlenenie, vzdelávanie a odbornú prípravu. Komisia zo svojej strany zlepší sledovanie vplyvov nových návrhov Komisie týkajúcich sa otázok nediskriminácie a rovnakých príležitostí a povzbudí mimovládne organizácie so skúsenosťami s osobitnými aspektmi nediskriminácie, aby sa zúčastňovali konzultácií.

Povzbudzuje členské štáty, aby využívali rôzne nástroje zohľadňovania rodového hľadiska, osvedčené postupy a metodiky, ktoré sú už k dispozícii na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni[12]. Rovnaké príležitosti, otázky nediskriminácie a požiadavky na prístupnosť budú zahrnuté aj v plánovanej príručke spoločensky zodpovedného verejného obstarávania, aby sa tak v členských štátoch zlepšilo povedomie o tom, ako prostredníctvom politík a praxe obstarávania podporovať nediskrimináciu a rovnaké príležitosti.

Komisia bude naďalej podporovať hodnoty nediskriminácie a rovnakých príležitostí aj v iných politikách, ako sú napríklad práva dieťaťa[13] a rozšírenie, a všeobecnejšie v zahraničných vzťahoch EÚ vrátane vzťahov na multilaterálnej úrovni. Osobitnú pozornosť bude venovať právam osôb patriacim k menšinám v nečlenských štátoch.

Meranie diskriminácie a hodnotenie pokroku

Na hodnotenie rozsahu a charakteru utrpenej diskriminácie a na navrhovanie, úpravu, monitorovanie a hodnotenie politík sú nevyhnutné presné údaje. Požadujú sa údaje o všetkých dôvodoch diskriminácie. Dostupné údaje sa v závislosti od dôvodu aj jednotlivých členských štátov[14] veľmi rôznia, čo robí porovnávanie údajov ťažkým, ak nie nemožným.

Kritériá zberu a spracovania údajov sú stanovené v právnych predpisoch o ochrane súkromia a údajov[15]. Vo všeobecnosti možno povedať, že európska verejnosť je v záujme boja proti diskriminácii ochotná v prieskumoch anonymne poskytovať osobné údaje[16]. Komisia skúma možnosti: i) pravidelného zhromažďovania štatistík o rozsahu a vplyve diskriminácie spoločne so štatistickými úradmi členských štátov v rámci štatistického programu Spoločenstva, najmä na základe rasového a etnického pôvodu, náboženského vyznania/viery a sexuálnej orientácie, v súvislosti s ktorými je stále nedostatok informácií, a ii) vytvorenia modulu prieskumu diskriminácie v EÚ. Na vývoji systému na zber informácií o sťažnostiach spracúvaných vnútroštátnymi subjektmi v oblasti rovnosti úzko spolupracuje aj s Equinetom.

Pozitívne opatrenia

Rovnaké zaobchádzanie môže vyústiť do formálnej rovnosti, ale nestačí na dosiahnutie rovnosti v praxi. Právne predpisy EÚ o nediskriminácii nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo prijať osobitné opatrenia na prevenciu alebo kompenzáciu nevýhod spojených s dôvodmi, pri ktorých neexistuje ustanovenie na ochranu.

Stále viac sa cení úloha, ktorú môžu pri náprave nedostatku skutočnej rovnosti v spoločnostiach zohrávať pozitívne opatrenia[17]. Niektoré členské štáty[18] zaviedli ustanovenia, podľa ktorých sú verejné orgány povinné podporovať rovnosť ako základný cieľ všetkých svojich činností. Komisia využije trvalý dialóg s členskými štátmi na podporu plného využívania možností pozitívnych opatrení najmä v prístupe k vzdelaniu, zamestnaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti.

Zvyšovanie povedomia a vzdelávacie činnosti

Informovanosť o súčasných právnych predpisoch je základnou podmienkou ich reálneho využitia potenciálnymi obeťami a povedomia o povinnostiach na strane zamestnancov, poskytovateľov služieb a správnych orgánov. Ako sa však už uviedlo, povedomie o právnych predpisoch o nediskriminácii je stále nízke[19]. Ak sa má dosiahnuť ďalší pokrok, najväčšie zmeny — ktoré sa najťažšie dosahujú — zahŕňajú boj proti všetkým formám stereotypov a predsudkov. Informačná kampaň EÚ „Za rozmanitosť – proti diskriminácii“ sa vykonáva v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi pracovnými skupinami, ktoré spájajú zástupcov občianskej spoločnosti, štátnych úradníkov, sociálnych partnerov a ďalšie zainteresované strany. Komisia poskytne ďalšiu podporu aj vzdelávacím činnostiam o existujúcich právnych predpisoch so zameraním na kľúčové zainteresované strany vrátane subjektov v oblasti rovnosti, sudcov, právnikov, mimovládne organizácie a sociálnych partnerov.

Podpora výhod rozmanitosti na pracovisku

Uznávajúc, že právne predpisy sú účinnejšie, keď sú v súlade s progresívnymi a inovačnými stratégiami vykonávanými zamestnávateľmi na riadenie čoraz rozmanitejšej pracovnej sily, Komisia[20] a členské štáty[21] podporujú rozvoj riadenia rozmanitosti tak vo veľkých spoločnostiach, ako aj v MSP[22].

Rada vyzýva členské štáty a Komisiu, aby naďalej podporovali rozmanitosť pracovnej sily a podnecovali vývoj vhodných podnikateľských nástrojov vrátane dobrovoľných chárt[23]. Komisia za podpory organizácií podnikov a zamestnávateľov zareagovala tak, že podporila dobrovoľnícke iniciatívy v celej EÚ. Podporuje aj spoluprácu medzi podnikmi, obchodnými školami a univerzitami, pokiaľ ide o možnosti užšej spolupráce v oblasti výskumu a vzdelávania na témy súvisiace s rozmanitosťou. Okrem toho bude podporovať rozmanitosť a zlepšené riadenie rozmanitosti vo verejnej správe na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni[24].

3.2 Rozvíjanie dialógu o nediskriminácii a rovnakých príležitostiach

V roku 2007 sa Európskym rokom rovnakých príležitostí pre všetkých otvorili nové cesty podpory nediskriminácie a rovnakých príležitostí zapojením všetkých subjektov do dialógu o všetkých dôvodoch diskriminácie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty a občianska spoločnosť uznali význam prenesenia tohto dialógu na trvalejší základ. Takéto výmeny budú vychádzať z každoročných samitov o rovnoprávnosti, ktoré spájajú zainteresované strany na najvyššej úrovni cieľom hodnotiť a prinášať nové impulzy a usmernenia.

Komisia vytvorila skupinu vládnych expertov pre nediskrimináciu[25], ktorá má preskúmať vplyv nediskriminačných opatrení na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, potvrdiť osvedčené postupy partnerského učenia sa a vypracovať referenčné hodnoty na hodnotenie účinnosti politík o nediskriminácii. Komisia má napríklad v úmysle spracovať s touto skupinou zistenia komparatívnej štúdie o homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v EÚ, ktorú vypracovala Európska agentúra pre základné práva. Skupina sa bude pravidelne stretávať s občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi a Equinetom. Prostredníctvom tohto procesu môže Spoločenstvo využiť program pokroku na podporu identifikácie inovačných postupov. Komisia bude predkladať správy o výsledkoch tejto práce na samitoch o rovnoprávnosti.

Komisia má v úmysle využiť tieto nové mechanizmy riadenia na riešenie otázky viacnásobnej diskriminácie, pričom bude vychádzať z praxe v niektorých členských štátoch, v ktorých je ustanovený jednotný zákonný postup pri predkladaní sťažností obeťami takejto diskriminácie a skutočnosť, že k takejto diskriminácii došlo z viac ako jedného dôvodu, sa posudzuje ako priťažujúci faktor. Komisia zvyšuje informovanosť o viacnásobnej diskriminácii prostredníctvom financovania činností a poskytovaním finančných prostriedkov pre menšie siete mimovládnych organizácií zastupujúcich prierezové skupiny.

3.3 Uplatňovanie lepších nástrojov na zlepšenie sociálneho začlenenia Rómov

Zatiaľ čo zlepšenie boja proti diskriminácii prostredníctvom právnych aj politických nástrojov prináša prospech všetkým potenciálne zúčastneným stranám, stále zostáva dôležité zaoberať sa osobitnými problémami určitých skupín. V súčasnosti je obzvlášť znepokojivou situácia Rómov, ktorú charakterizuje pretrvávajúca diskriminácia jednotlivcami a inštitúciami a ďalekosiahle sociálne vylúčenie. Marginalizácia miliónov ľudí je neprijateľná predovšetkým z hľadiska rovnosti a skutočného uplatňovania ľudských práv. Rovnako je neobhájiteľná z hľadiska sociálnej súdržnosti. A v neposlednom rade je rozsiahla nezamestnanosť tak širokej skupiny ľudí z hospodárskeho hľadiska plytvaním. Riešenie tohto naliehavého problému je spoločnou úlohou Európskej únie a členských štátov.

Komisia opakovane odsudzuje všetky prejavy protirómskeho zmýšľania ako osobitnú formu rasizmu, ktorá je nezlučiteľná so zásadami EÚ. Základným východiskom začlenenia Rómov je uplatňovanie antidiskriminačných právnych predpisov EÚ v členských štátoch. Komisia bude naďalej tejto oblasti venovať pozornosť a zlepší svoju spoluprácu s vnútroštátnymi subjektmi v oblasti rovnosti na zlepšovaní ich schopnosti riešiť prípady diskriminácie Rómov. Komisia bude naďalej podporovať budovanie kapacít v občianskej spoločnosti Rómov a bude podporovať ich účasť na všetkých úrovniach vývoja a vykonávania politík.

Situáciu Rómov potvrdila Európska rada, ktorá v decembri 2007 vyzvala Komisiu, aby „preskúmala existujúce politiky a nástroje a podala Rade správu o dosiahnutom pokroku“. Na túto žiadosť reaguje sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie. Preukazuje sa v ňom, že existuje silný rámec dostupných právnych, finančných a politických koordinačných nástrojov, a že sa čoraz viac používajú, pre ich efektívnejšie fungovanie však možno urobiť ešte viac.

Vplyv týchto nástrojov v praxi však závisí od odhodlania členských štátov a schopnosti všetkých zainteresovaných strán využívať ich v plnej miere. Na zasadnutí Európskej rady v júni 2008 bola Rada požiadaná prednostne sa zaoberať touto problematikou. Komisia využije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby tento proces podporila v očakávaní jasného záväzku Európskej rady na konci francúzskeho predsedníctva.

V záujme podpory a presadzovania spoločného záväzku členských štátov, inštitúcií EÚ a občianskej spoločnosti Komisia v kontexte Európskeho roka medzikultúrneho dialógu zorganizuje v septembri 2008 rómsky samit EÚ všetkých zainteresovaných strán; do zasadnutia Európskej rady v decembri 2008 predloží závery samitu francúzskemu predsedníctvu na ďalšie posúdenie v Rade ministrov. Okrem toho, Komisia na základe uskutočneného rozsiahleho výskumu vypracuje komplexnú štúdiu o existujúcich politikách a inštitucionálnych mechanizmoch a ich vzťahu k programom a projektom zacieleným na Rómov s cieľom identifikovať úspešné prenosné postupy na lepšie využívanie nástrojov Spoločenstva a vnútroštátnych nástrojov.

4. ZÁVER

Komisia je pevne odhodlaná v boji proti všetkým formám diskriminácie podľa článku 13 Zmluvy o ES a bude pokračovať v pozornom monitorovaní transpozície existujúcich smerníc. Na dokončenie právneho rámca EÚ predkladá návrh smernice, ktorou sa zakazuje diskriminácia na základe veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery mimo sféry zamestnania. Komisia vyzýva Radu a Parlament, aby o návrhu diskutovali prednostne.

Úspešná právna ochrana práv jednotlivcov musí ísť ruka v ruke s aktívnou podporou nediskriminácie a rovnakých príležitostí. Komisia sa zaviazala dosiahnuť ďalší pokrok na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni v takých kľúčových oblastiach, akými sú zvyšovanie povedomia, zohľadňovanie hľadiska nediskriminácie, pozitívne opatrenia a zber údajov. Dôraznejšie riadenie politiky nediskriminácie by malo uľahčiť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, partnerské učenie sa a stanovenie referenčných hodnôt a podnietiť vývoj nových prístupov, napríklad na riešenie viacnásobnej diskriminácie.

Komisia bude v spolupráci s občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi monitorovať vykonávanie iniciatív uvedených v tomto oznámení. Bude hodnotiť pokrok a vplyv osobitných činností.[pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic][pic]

[1] Osobitný prieskum Eurobarometer 296 (2008).

[2] KOM(2008) 412 v konečnom znení.

[3] KOM(2005) 224 v konečnom znení.

[4] Smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22), 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16) a 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a služieb a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).

[5] KOM(2006) 643 v konečnom znení.

[6] KOM(2008) 225 v konečnom znení.

[7] Prieskum Eurobarometer ukázal, že len 33 % Európanov pozná svoje práva, ak by sa stali obeťou diskriminácie: http://ec.europa.eu/employment_social/fundamental_rights/public/pubst_en.htm .

[8] Rozhodnutie č. 1672/2006/ES z 24. októbra 2006, Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 1.

[9] Európska sieť subjektov v oblasti rovnosti: http://www.equineteurope.org.

[10] KOM(2007) 738 v konečnom znení.

[11] KOM(2006) 92 v konečnom znení.

[12] Non-discrimination mainstreaming: instruments, case studies and the way forwards (Zohľadňovanie nediskriminácie: nástroje, prípadové štúdie a cesta vpred) , Európska komisia, apríl 2007.

[13] Oznámenie Smerom k stratégii EÚ o právach dieťaťa (KOM(2006) 367 v konečnom znení).

[14] Pozri správu o štúdii koncepčného rámca, Európska komisia, január 2008:http://ec.europa.eu/employment_social/fundamental_rights/pdf/pubst/stud/measprog08_en.pdf.

[15] Pozri Measuring discrimination: Data collection and EU equality law (Meranie diskriminácie: zber údajov a právne predpisy EÚ o rovnosti) , európska sieť právnych expertov v oblasti nediskriminácie, február 2007: http://ec.europa.eu/employment_social/fundamental_rights/pdf/legnet/07measdis_en.pdf.

[16] 75 % Európanov je pripravených uviesť svoj rasový pôvod, 74 % svoje náboženstvo a 65 % svoju sexuálnu orientáciu: pozri Osobitný Eurobarometer 263, január 2007.

[17] Beyond Formal Equality: Positive Action under Directives 2000/43/EC and 2000/78/EC (Nad rámec formálnej rovnosti: pozitívne opatrenia podľa smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES) , Európska komisia, október 2007: http://ec.europa.eu/employment_social/fundamental_rights/pdf/legnet/bfe07_en.pdf.

[18] Spojené kráľovstvo a Fínsko.

[19] Osobitný Eurobarometer 263 / TNS Opinion and Social.

[20] The Business Case for Diversity – Good practices in the workplace (Obchodný prípad rozmanitosti – osvedčené postupy na pracovisku), Európska komisia, 2005:http://ec.europa.eu/employment_social/fundamental_rights/pdf/events/busicase_en.pdf.

[21] Francúzsko, Belgicko (región hlavného mesta Bruselu) a Nemecko.

[22] Diversity at work: 8 steps for small and medium-sized businesses (Rozmanitosť v práci: 8 krokov pre malé a stredné podniky) , Európska komisia, 2007:http://ec.europa.eu/employment_social/fundamental_rights/pdf/pubst/broch/8steps07_en.pdf.

[23] Uznesenie Rady 2007/C 308/01 z 5. decembra 2007.

[24] Napríklad prostredníctvom štúdie na zdokumentovanie postupov zamestnávateľov vo verejnom sektore pri boji proti diskriminácii a podpore rozmanitosti.

[25] K(2008) 3261.