52008DC0329

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.5.2008

KOM(2008)329 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície

SEC(2008)1947SEC(2008)1944

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície

ÚVOD

Európsky justičný priestor sa od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy stal nespornou realitou založenou na súbore legislatívnych nástrojov, ktorých cieľom je zaručiť vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí, vytvoriť prostredie pre spoluprácu medzi vnútroštátnymi justičnými orgánmi a obohatiť voľný pohyb občanov v európskom priestore bez hraníc.

Zároveň sa všade v Európe zvyšuje dopyt po spravodlivosti, čo spôsobuje nárast pracovného zaťaženia justičných systémov a vyžaduje neustálu úpravu pracovných postupov v často obtiažnom rozpočtovom kontexte.

Zavedenie informačných a komunikačných technológií (IKT) v justícii ponúka možnosti riešení, ktorými sa zlepší jeho fungovanie, a ktoré prispejú k racionalizácii postupov a zníženiu nákladov.

Neologizmus „elektronická justícia” takto zastrešuje odpoveď na trojnásobnú potrebu, ktorá spočíva v zlepšení prístupu k spravodlivosti, v zlepšení spolupráce medzi justičnými orgánmi a efektívnosti samotného súdnictva. Rozvoj IKT v oblasti justície vyvolal aj napriek ich potrebe a nevyhnutnosti sériu obáv a očakávaní.

Cieľom tohto oznámenia je navrhnúť celkovú stratégiu, v rámci ktorej sa činnosti vykonávané na vnútroštátnej úrovni obohatia o európsky rozmer, čím vo forme pridanej hodnoty dôjde k úsporám z rozsahu.

Z pohľadu Komisie musia úlohy v rámci elektronickej justície:

- uprednostňovať operačné projekty,

- zvýhodňovať decentralizovanú štruktúru bez zanedbania potreby koordinácie na európskej úrovni,

- dodržovať uprednostňovanie existujúceho právneho rámca využívaním nástrojov informačných technológií s cieľom zlepšiť efektívnosť prijatých právnych nástrojov.

Toto oznámenie je odpoveďou na opakovanú požiadavku Rady EÚ[1] a Európskeho parlamentu a navrhuje sa ním stratégia elektronickej justície, ktorej cieľom je zvýšenie dôvery občanov v európsky justičný priestor, zdroj najvyššej právnej legitimity v Únii, kde je právny štát významným nositeľom identity.

ČO JE ELEKTRONICKÁ JUSTÍCIA?

Elektronickú justíciu možno opísať ako využitie informačných a komunikačných technológií so zámerom zlepšiť prístup občanov k spravodlivosti a efektívnosť súdnych postupov, pod ktorými sa rozumejú všetky druhy činností, ktoré zohrávajú úlohu pri riešení súdneho sporu alebo ukladaní trestu za určité konanie.

Rozvoj elektronickej justície je kľúčovým prvkom modernizácie justičných systémov, pričom Komisia vždy podporovala využitie IKT v oblasti justičnej spolupráce.

Od roku 2003 Komisia vyvíjala portál justičnej siete v oblasti občianskeho a obchodného práva[2] a podporila prípravu justičných atlasov v oblasti trestného a občianskeho práva, ktoré právnikom umožňujú vyhľadanie príslušných justičných orgánov v rôznych zemepisných oblastiach. Komisia tiež podporila využívanie videokonferencie, elektronického prenosu rozsudkov medzi súdnymi orgánmi, pričom sa aktívne zapája do projektu prepojenia registrov trestov.

Elektronická justícia spadá do všeobecnejšieho rámca elektronickej správy, v rámci ktorej zastáva osobitné miesto. Elektronická správa predstavuje uplatňovanie IKT v celom rade administratívnych postupov. Podrobná analýza projektov v oblasti zabezpečenej infraštruktúry a overovania dokumentov už existuje a je nutné ju uviesť do praxe. Zámerom Komisie je podporiť Európsky rámec na dosiahnutie interoperability (EIF) ako súčasť programu IDABC[3]. Práca na elektronickom podpise a elektronickej identite[4] v rámci EÚ je nevyhnutná predovšetkým pre oblasť justície, kde má overovanie rozsudkov podstatný význam.

Potenciálne pole pôsobnosti elektronickej justície je veľmi rozsiahle a musí sa rozvíjať v závislosti od pokroku európskeho justičného priestoru a technologického vývoja. V každom prípade je nutné začať s prípravou konkrétnych projektov. S cieľom vyhnúť sa prípadnému negatívnemu vplyvu príliš širokého poľa pôsobnosti na efektívnosť a dôveryhodnosť činnosti Európskej únie, je nutné rozsah budúcich aktivít vymedziť.

Niektoré projekty sa netýkajú oblasti justície, ale spadajú skôr do pôsobnosti elektronickej správy. Inými slovami, niektoré činnosti, ktoré sa občas týkajú súdnych orgánov, sú skôr administratívnej povahy (napr. katastre alebo obchodné registre, napr. „Európsky obchodný register“)[5]. Naopak, niektoré činnosti ako arbitráž alebo mechanizmy alternatívneho riešenia sporov (Alternative Dispute Resolution – ADR) by mohli byť zahrnuté do oblasti elektronickej justície i napriek tomu, že ich vybavujú iné ako súdne orgány.

Za prvý cieľ elektronickej justície Komisia považuje posilnenie efektívnosti justície v prospech občanov v celej Európe. Prioritné projekty tak musia v prvom rade mať pozitívny vplyv na efektívnosť práce v oblasti justície a uľahčenie prístupu občanov k spravodlivosti. Musia tiež prispievať k implementácii existujúcich európskych predpisov v oblasti justície a zahŕňať všetky členské štáty, prípadne ich prevažnú väčšinu.

PODPORA SÚčINNOSTI NA VNÚTROšTÁTNEJ A EURÓPSKEJ ÚROVNI

Posilnenie výmeny osvedčených postupov na vnútroštátnej úrovni

Rozvoj elektronickej justície sa v prvom rade zakladá na ochote členských štátov. Nedávna štúdia nemeckej akadémie o elektronickej justícii[6] poukázala na rastúce využívanie IKT v oblasti justície v rámci Európskej únie. O tejto otázke nedávno zverejnil správu aj Výbor pre efektívnosť fungovania justície v Európe (CEPEJ)[7], v ktorej konštatoval rovnako.

Na vnútroštátnej úrovni mnohé projekty zlepšujú informovanosť účastníkov súdneho konania: informácie o justičných systémoch, právnych predpisoch a judikatúre sú uverejnené on-line; vyvíjajú sa elektronické systémy na komunikáciu medzi účastníkmi súdneho konania a tribunálmi; v niektorých prípadoch sa zavádzajú elektronické postupy v plnom rozsahu. Zvyšuje sa využívanie elektronických prostriedkov na zaznamenávanie pojednávaní.

Na európskej úrovni vyvíjajú mnohé odborné organizácie obzvlášť zaujímavé projekty týkajúce sa prepojenia a výmeny informácií, medzi ktoré patrí napr. internetová stránka združenia štátnych rád[8], spoločný portál judikatúry Najvyšších súdov[9] alebo európsky register testamentov[10].

Komisia sa domnieva, že by sa tieto projekty mali podporovať a úspešné postupy rozširovať a opakovať. V tomto ohľade je vytvorenie Justičného fóra[11] zaujímavým riešením. V rámci neho sa vytvorí podskupina „Elektronická justícia“, ktorá bude uprednostňovaným miestom na výmenu osvedčených postupov medzi vnútroštátnymi justičnými systémami a odbornými pracovníkmi v oblasti justície.

Posilnenie európskej spolupráce a využitie elektronickej justície na vybudovanie európskeho justičného priestoru

V súčasnosti dochádza k vývoju početných projektov v oblasti elektronickej justície. Okrem tých, ktoré už boli uvedené, je vhodné spomenúť všetky projekty, ktoré sa týkajú súdnej dokumentácie, ktoré vyvinula Európske únia[12] v rámci inštitúcií alebo zadaním zákazky súkromným subjektom[13].

Komisia tieto projekty plne podporuje a domnieva sa, že je dôležité posilniť čitateľnosť a efektívnosť činností Európskej únie v oblasti justície a prístup k nim a zdôrazniť projekty, ktoré pre európsky justičný priestor predstavujú konkrétnu pridanú hodnotu. Napriek výraznému rozvoju právnych predpisov v oblasti justície je ich dopad v skutočnosti naďalej obmedzený z dôvodu obtiažnej transpozície (predovšetkým v oblasti trestného práva) a ich nedostatočnej znalosti u odborných pracovníkov. V súčasnosti je jednou z hlavných výziev európskej integrácie v oblasti justície zavedenie nástrojov, ktoré umožnia zlepšenie praktickej efektívnosti prijatých právnych nástrojov. Elektronická justícia má v tomto ohľade výbornú perspektívu.

To je dôvod, prečo Európska komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a rôznymi zainteresovanými partnermi (v prvom rade s orgánom Eurojust a justičnými sieťami v oblasti občianskeho a trestného práva) zvažuje prispieť k posilneniu a rozvoju nástrojov elektronickej justície na európskej úrovni. Podporou snáh členských štátov Komisia zvažuje vyvinúť určitý počet nástrojov IKT, ktorými sa posilní interoperabilita systémov[14] s cieľom uľahčiť prístup verejnosti k spravodlivosti, informovanosť medzi justičnými orgánmi, ako aj potenciálne úspory z rozsahu na európskej úrovni.

AKÉ SÚ PRIORITY čINNOSTÍ V ROKOCH 2008-2013?

Činnosť Európskej únie v oblasti elektronickej justície musí občanom umožniť prístup k informáciám - najmä tým, ktorí sú obeťami trestných činov, a to prekonaním jazykových, kultúrnych a právnych prekážok, ktoré vyplývajú z mnohorakosti systémov. Zároveň je nutné podporiť mechanizmy, ktoré nabádajú k spolupráci medzi justičnými orgánmi.

Európsky portál elektronickej justície, ktorým sa uľahčí prístup občanov a podnikov k spravodlivosti v Európe

Vytvorenie portálu elektronickej justície určeného verejnosti a podnikom musí podporovať viditeľnosť európskych činností a prispieť k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti v Európe. V konečnom dôsledku bude tvárou európskeho justičného priestoru pre občanov, pričom sa plne začlení do všeobecnej politiky komunikácie cez internet[15].

Bude spĺňať prinajmenšom tri funkcie.

a) Prístup k informáciám

Portál poskytne európskym občanom súbor informácií o justičných systémoch a postupoch v ich jazyku. Neznalosť platných pravidiel v iných členských štátoch je v skutočnosti jedným z hlavných dôvodov, ktoré bránia občanom, aby uplatnili svoje práva v iných krajinách Únie.

Portál predstaví najmä:

- informácie európskeho a vnútroštátneho charakteru o právach obetí v trestnom konaní a o ich právach na odškodnenie;

- základné práva, ktorými disponujú občania v každom členskom štáte (práva osôb obvinených v trestnom konaní),

- základné zásady týkajúce sa podnetov, ktoré občania predkladajú súdu členského štátu, alebo obhajoby pred súdom, ak bol určený.

Portál tiež poskytne praktické informácie o príslušných orgánoch, spôsoboch, ako sa na ne obrátiť, o povinnosti, resp. možnosti byť zastupovaný advokátom, o postupoch, ako získať súdnu pomoc.

Niektoré tieto informácie sú už uverejnené na internetovej stránke justičnej siete v oblasti občianskeho práva. Budú začlenené do portálu a doplnené o oblasť trestného práva a práv obetí.

b) Orientácia

Portál má byť orientačnou platformou k existujúcim internetovým stránkam (Eur-lex, Pre-lex, SCADPlus, Eurovoc a IATE), k európskym justičným inštitúciám, alebo k rôznym existujúcim sieťam v oblasti justície a nástrojom, ktoré vytvorili.

Okrem toho bude môcť portál nasmerovať užívateľov k určitým registrom prepojeným na európskej úrovni prostredníctvom spojenia s orgánmi, ktoré tieto projekty riadia[16].

c) Priamy prístup k určitým európskym konaniam

Časom by mohlo dôjsť k zavedeniu kompletne elektronických európskych konaní. Určitý právny základ už existuje, ako napríklad nariadenie o veciach s nízkou hodnotou sporu[17] alebo nariadenie o platobnom rozkaze[18].

Je nutné preskúmať aj možnosť vykonávať určité platby (napr. platbu správnych poplatkov) prostredníctvom portálu a časom aj možnosť pre občanov požiadať o výpis z registra trestov cez internet a získať ho v jazyku podľa svojho výberu.

[pic]

Elektronická justícia v prospech účinnejšej justičnej spolupráce

Zavedenie nástrojov justičnej spolupráce v Únii musí byť sprevádzané vytvorením elektronických nástrojov. V súvislosti s vývojom týchto nástrojov sa Komisia zamýšľa oprieť o dve existujúce justičné siete a orgán Eurojust. Ich zavedenie musia sprevádzať informačné kampane a dostatočná odborná príprava. Na tento účel Komisia osloví príslušné vnútroštátne a európske vzdelávacie inštitúcie, najmä európsku sieť vzdelávania v oblasti justície, aby posilnila vzdelávanie súdnych profesií týkajúce sa vytvorených nástrojov elektronickej justície.

Pokračovanie vzájomného prepojenia registrov trestov

Prepojenie registrov trestov je oblasť, v ktorej práca elektronickej justície najviac pokročila. Je príkladom toho, ako môže projekt z iniciatívy niekoľkých členských štátov postupne nadobudnúť skutočný európsky rozmer.

Komisia je naklonená rýchlemu vzájomnému prepojeniu všetkých členských štátov. S týmto zámerom Komisia predložila niekoľko legislatívnych návrhov[19], ktorých cieľom je objasniť legislatívny rámec a umožniť elektronické prepojenie. Z pohľadu nadobudnutia účinnosti rámcového rozhodnutia o výmene informácií z registra trestov, Komisia vykoná dve štúdie uskutočniteľnosti s cieľom sledovať vývoj projektu a dosiahnuť výmenu informácií o osobách z tretích krajín, ktoré boli obvinené z trestných činov.

Tento projekt predstavuje pridanú hodnotu európskych činností v dvoch ohľadoch:

- výmeny informácií môžu fungovať len vtedy, ak sa zabezpečí rovnorodosť a vzájomné pochopenie vymieňaných informácií: na dosiahnutie tohto cieľa sa v rámci pilotného projektu[20] vykonala dôležitá práca, ktorá sa zahrnula aj do nedávneho návrhu Komisie;

- v roku 2009 Komisia sprístupní členským štátom programové vybavenie, ktorého cieľom bude umožniť všetkým registrom trestov zúčastniť sa na výmene v krátkom časovom rozmedzí[21]. Tento referenčný systém skombinovaný s využitím s-TESTA na výmenu informácií umožní úspory z rozsahu tým, že každý členský štát nebude musieť vyvíjať vlastné nástroje, a zároveň sa zjednoduší technické fungovanie projektu.

Tieto činnosti sú pre Komisiu prvou prioritou v oblasti elektronickej justície, pretože sa týkajú všetkých členských štátov, konkrétnym spôsobom zlepšujú justičnú spoluprácu a posilňujú vzájomnú dôveru. Stále však bude potrebné, aby tieto výmeny informácií prekročili rámec justičnej spolupráce a využili sa v prospech iných cieľov (napr. využívanie registra trestov na kontrolu prístupu osôb k určitým povolaniam).

Vytvorenie zabezpečenej siete na výmenu informácií medzi justičnými orgánmi

Justičné orgány musia byť schopné vymieňať si dôverné informácie úplne bezpečným spôsobom. Mnohé európske predpisy túto výmenu ustanovujú v oblasti trestného práva [22] a teraz je dôležité stavať na už realizovaných činnostiach, predovšetkým na projekte EPOC III, ktorý vytvoril orgán Eurojust. Do tohto mechanizmu by sa mohli začleniť určité funkcie justičného atlasu a európskeho kompendia[23] s cieľom poskytnúť justičným orgánom komplexný nástroj v rámci súdnej pomoci. Z dlhodobého hľadiska by sa tiež mohol doplniť o zavedenie virtuálneho priestoru pre výmeny informácií, ktorý by zahŕňal systémy automatizovaného prekladu, čo by umožnilo sprístupniť rovnaký spis viacerým vnútroštátnym justičným orgánom. V tomto projekte sa zohľadnia činnosti z oblasti zabezpečenia výmeny informácií a osobných údajov[24].

Uľahčenie využitia videokonferencií

Vo viacerých predpisoch prijatých na európskej úrovni sa ustanovuje využitie videokonferencie v súdnom konaní[25]. Tieto možnosti sú v každom prípade málo využívané z kultúrnych, jazykových alebo technických príčin[26]. V nedávnej štúdii Rady[27] sa poukazuje na to, že vo väčšine členských štátov je využitie videokonferencie ustanovené v právnych predpisoch, ale jej cezhraničné využitie je i napriek tomu zriedkavé. Výhody jej častejšieho využívania sú však úplne zrejmé: úspora času, peňazí, úspory vyplývajúce z presunu, pružnosť, atď.

Je teda nevyhnutné vyvinúť úsilie na zvýšenie povedomia justičných orgánov, pokiaľ ide o využívanie týchto nových technológií v cezhraničnom občianskom a trestnom súdnom konaní.

Komisia podporí vnútroštátne snahy a bude dbať na to, aby zvolené technické riešenia umožňovali interoperabilitu na európskej úrovni. V spolupráci s justičnými sieťami v oblasti občianskeho a trestného práva Komisia sprístupní on-line užívateľskú príručku pozostávajúcu zo všeobecnej časti a národnej časti, v ktorej sa objasnia právne a technické podmienky využívania. Prostredníctvom dvoch justičných atlasov bude možné identifikovať súdy, ktoré budú vybavené potrebným zariadením.

Pomoc v oblasti prekladu

Mnohojazyčnosť je hlavnou výzvou v rozvoji skutočného európskeho justičného priestoru. Súdne konania takmer výhradne prebiehajú vo vnútroštátnom jazyku a používanie cudzieho jazyka sa povoľuje len okrajovo. Komisia teda plánuje činnosti, ktoré sa zamerajú na preklad a tlmočenie v súdnictve.

- rozvoj nástrojov automatizovaného prekladu

Automatizovaný preklad umožňuje rýchlo získať povrchnú znalosť obsahu dokumentu napísaného v inom jazyku. Jeho význam v oblasti súdnictva je jasný. V rozsiahlom spise pomôže zároveň rýchlo identifikovať prvky, ktoré sú užitočné v rámci iného konania, a ktoré sa budú musieť profesionálne preložiť. V priebehu niekoľkých minút môže poskytnúť základné fakty o obsahu zahraničného rozhodnutia alebo iného dokumentu dôležitého z hľadiska konania.

Nástroje tohto typu už existujú a sú prístupné, no je nutné ich vylepšiť a prispôsobiť oblasti súdnictva. Náklady a právne podmienky sprístupnenia tohto typu nástrojov odborným pracovníkom a širokej verejnosti sa musia preskúmať.

- Databáza súdnych prekladateľov a tlmočníkov

V prípade, keď je zásah prekladateľa alebo tlmočníka v súdnom konaní potrebný, nie je vždy jednoduché ho nájsť, najmä ak ide o určité jazyky, ktoré sa používajú zriedka. Vytvorením európskej databázy súdnych prekladateľov a tlmočníkov by sa mohla zjednodušiť identifikácia existujúcich zdrojov tým, že sa rozšíri na celú Úniu. Zároveň môže z celkového hľadiska dôjsť k zlepšeniu kvality prekladu v súdnictve, keďže databáza umožní identifikáciu prekladateľov/tlmočníkov, ktorí sú kvalifikovaní predovšetkým na súdnictvo. Je nutné vypracovať dodatočné štúdie, a pokiaľ je možné aj pilotný projekt, pri ktorých sa preskúma možnosť využiť služby súdneho tlmočníka so sídlom v inom členskom štáte prostredníctvom videokonferencie.

- On-line formuláre umožňujúce automatizované preklady

Väčšina nástrojov Únie je doplnená o štandardné formuláre, ktoré majú umožniť vzájomné porozumenie. S cieľom zlepšiť účinnosť justičnej spolupráce musia byť tieto formuláre predmetom úplného automatizovaného prekladu, t. j. nie iba ich rámca, ale aj obsahu. Pri systematizácii prístupu k dynamickým formulárom sa Komisia oprie o justičné siete v oblasti občianskeho a trestného práva a o orgán Eurojust, pričom sa budú využívať vopred stanovené textové segmenty a terminológia, aby sa docielil rýchly prenos žiadostí alebo informácií vo všetkých jazykoch Únie.

[pic]

NA CESTE K EURÓPSKEMU AKčNÉMU PLÁNU V OBLASTI ELEKTRONICKEJ JUSTÍCIE

V prílohe tohto oznámenia sa nachádza návrh akčného plánu a harmonogram rôznych projektov.

S cieľom zabezpečiť účinnosť je nevyhnutné jasne rozdeliť zodpovednosť medzi Komisiu, členské štáty a iných aktérov v oblasti justičnej spolupráce. Z finančného hľadiska spočíva vývoj elektronickej justície na mobilizácii existujúcich finančných programov: Civilná justícia[28] a Trestná justícia[29].

Komisia prevezme všeobecnú koordinačnú úlohu, pričom podporí výmenu osvedčených postupov. V súlade s platnými postupmi bude možné podporiť projekty navrhované členskými štátmi alebo príslušnými odbornými organizáciami prostredníctvom grantu. V oblasti trestného práva je do istej miery možné financovanie vnútroštátnych projektov, ktorých cieľom je posilnenie využívania IKT. Financovanie nadnárodných projektov v oblasti elektronickej justície, ktoré navrhnú členské štáty alebo príslušné organizácie, sa zakladá na dvoch právnych predpisoch.

Komisia vypracuje koncepciu a zabezpečí uvedenie portálu elektronickej justície do prevádzky, pričom v úzkej spolupráci s členskými štátmi ponesie zodpovednosť za jeho správu. Členské štáty budú musieť zabezpečiť aktualizáciu informácií o svojich justičných systémoch, ktoré budú na portáli uvedené. Komisia bude tiež koordinovať informácie o rôznych existujúcich internetových stránkach v oblasti elektronickej justície a bude zabezpečovať príslušné prepojenie. Na základe výsledkov štúdií uskutočniteľnosti Komisia vyvinie nástroje IKT potrebné na účely európskych konaní on-line. Financovanie portálu je nutné zabezpečiť z rozpočtu Spoločenstva v rámci existujúcich programov.

Komisia zamýšľa vykonávať činnosti vedúce k vzájomnému prepojeniu registrov trestov podporovaním modernizačných snáh členských štátov, vyvinutím referenčného systému, ktorý umožní účasť na výmene informácií všetkým stranám, realizáciou potrebných štúdií a vývojových činností, ako aj prípravou legislatívnych návrhov, ktoré si vývoj systému a vytvorenie zoznamu odsúdených osôb tretích krajín vyžaduje, a ktorý je predmetom štúdií už niekoľko rokov[30]. Na tento účel sa musí zmobilizovať finančný „Trestná justícia“ (JPEN)[31].

Komisia samozrejme naďalej ponesie priamu zodpovednosť za justičnú sieť v oblasti občianskeho práva a bude podporovať justičnú sieť v oblasti trestného práva. V úzkej spolupráci s justičnými sieťami v oblasti občianskeho a trestného práva a orgánom Eurojust vyvinie potrebné nástroje na účinnejšiu justičnú spoluprácu, najmä pokiaľ ide o nástroje automatizovaného prekladu a zabezpečeného systému pre výmeny informácií.

V rámci hodnotenia finančných programov v polovici obdobia sa musí zohľadniť vývoj elektronickej justície, prípadne opätovne posúdiť financovanie [32]. Zo strednodobého hľadiska by sa mohol ustanoviť jeden horizontálny program, ktorý by zahŕňal občianske aj trestné právo.

Prílohy

Príloha 1:

Tematické oblasti | Projekty | Činnosti, ktoré sa majú podniknúť | Obdobie: |

Portál elektronickej justície |

vývoj stránok portálu elektronickej justície | - štúdia uskutočniteľnosti a vývoj portálu - zavedenie metód na správu portálu - sprístupnenie informácií vo všetkých jazykoch EÚ on-line | 2008-2011 |

vzájomné prepojenie registrov trestov |

vzájomné prepojenie registrov trestov | - podpora pilotného projektu - vývoj referenčného systému IKT Komisiou - štúdia uskutočniteľnosti o technických dôsledkoch zavedenia rámcového rozhodnutia - posilnenie systému na zabezpečenie kvality vymieňaných údajov a dosiahnutie výmeny informácií na administratívne účely | 2008-2011 |

vytvorenie európskeho zoznamu odsúdených osôb tretích krajín | - štúdia uskutočniteľnosti - predloženie legislatívneho návrhu | 2009-2010 |

vzájomné prepojenie vnútroštátnych databáz | (výhradne projekty patriace do oblasti elektronickej justície) |

vzájomné prepojenie konkurzných registrov | monitorovanie činnosti členských štátov | 2009 |

Elektronické výmeny informácií medzi justičnými orgánmi |

elektronický podpis | - aktuálny stav - štúdia o používaní elektronického podpisu v justícii | 2009-2011 |

zabezpečená sieť | - štúdia uskutočniteľnosti | 2010-2012 |

virtuálna platforma pre výmeny | - štúdia uskutočniteľnosti | 2012-2013 |

Pomoc v oblasti prekladu |

postupné vytvorenie porovnateľnej viacjazyčnej súdnej terminológie | - pilotný projekt | 2009-2013 |

financovanie prekladateľských nástrojov prispôsobených oblasti justície vo všetkých jazykových pároch v rámci EÚ | - posúdenie existujúcich nástrojov - technická a súdna štúdia uskutočniteľnosti - pilotný projekt | 2009-2013 |

vytvorenie databázy súdnych prekladateľov a tlmočníkov | - štúdia uskutočniteľnosti - pilotný projekt rozšírenie na internetových stránkach európskych justičných sietí | 2009 |

vytvorenie dynamických sprievodných formulárov pre európske právne predpisy | - štúdie uskutočniteľnosti - vývoj formulárov on-line | 2008-2011 |

preklad formulárov európskej justičnej siete v oblasti trestného práva a ich premena na dynamické formuláre | rozšírenie na portáli elektronickej justície alebo internetových stránkach sietí | 2009-2011 |

vytvorenie dynamických formulárov pre občiansko-právne konanie | 2010-2012 |

formulár pre elektronické platby (európsky platobný rozkaz) | - štúdia uskutočniteľnosti o zabezpečení platformy a správe platieb | 2010 |

videokonferencia |

príprava praktických informácií a užívateľských príručok | - príprava príručok členskými štátmi a Komisiou s podporou sietí - uverejnenie on-line na stránkach sietí | 2008-2009 |

odborná príprava o technickom a organizačnom využívaní pre pracovníkov v oblasti justície | nie | 2008-2010 |

výmena osvedčených postupov | v rámci fóra elektronickej justície | organizácia každoročných stretnutí týkajúcich sa tematických oblastí elektronickej justície | 2008-2013 |

odborná príprava pracovníkov v oblasti justície o justičnej spolupráci | * využívanie videokonferencie * otázky prekladu a tlmočenia v rámci odborného vzdelávania v oblasti súdnej terminológie | spolupráca s európskou sieťou vzdelávania v oblasti justície a členskými štátmi | 2008-2013 |

[pic][pic]

[1] Závery Rady EÚ z 21. a 22. júna 2007 a zo 14. decembra 2007.

[2] http://ec.europa.eu/civiljustice/

[3] http://ec.europa.eu/idabc/ Predbežná štúdia o vzájomnom uznávaní elektronických podpisov v aplikáciách elektronickej správy (2007) a interoperabilita elektronického ID pre celoeurópske služby v oblasti elektronickej správy (PEGS) (2007)

[4] Normatívne prvky elektronického podpisu (2007)

http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/esignatures/e_signatures_standardisation.pdf

[5] KOM(2007) 807, čl. 4 ods.2; www.ebr.org ; www.briteprojet.net

[6] Doc 9573/07 JURINFO 17

[7] „Využívanie informačných a komunikačných technológií v európskych štátoch“, pracovná skupina pre posúdenie (CEPEJ) Rady Európy (CEPEJ(2007)22Prov.

[8] http://www.juradmin.eu/

[9] http://www.network-presidents.eu/

[10] Pozri www.cnue.be

[11] KOM(2008) 38.

[12] EUR-Lex - http://eur-lex.europa.eu; N-Lex http://eur-lex.europa.eu/n-lex a databáza JURE

[13] www.caselex.com

[14] Komisia predstaví akčný plán o interoperabilite elektronického podpisu a elektronickej identity.

[15] SEK(2007) 1742.

[16] Obchodné registre – Európsky obchodný register a katastre – EULIS (Európska pozemková informačná služba) Prístup zameraný na vzájomné prepojenie konkurzných registrov bude umožnený priamo z portálu alebo nepriamo podľa prijatých riešení.

[17] Nariadenie (ES) č. 861/2007, Ú. v. ES L 199, 31.7.2007.

[18] Nariadenie (ES) č. 1896/2006, Ú. v. ES L 399, 30.12.2006.

[19] Návrh rámcového rozhodnutia o organizácii a obsahu výmen informácií z registra trestov medzi členskými štátmi , KOM(2005) 690, konečné znenie/2. Návrh rozhodnutia ECRIS.

[20] V apríli 2008 sa zúčastnilo tohto projektu 13 členských štátov.

[21] Ilustrácia praktického významu vzájomného prepojenia - od prvého mesiaca fungovania elektronického prepojenia si Francúzsko a Nemecko vymenili viac informácií ako za posledných 10 rokov.

[22] Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV z 13. júna 2002; jednotná akcia z 29. júna 1998 (Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 4).

[23] Kompendium umožňuje vytvorenie žiadosti o právnu pomoc štandardným a jednotným spôsobom.

[24] http://cordis.europa.eu/ist/trust-security/index.html

[25] Dohovor z 29. mája 2000 (čl. 10); rámcové rozhodnutie 2001/220/SVV z 15. marca 2001, nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 (čl. 10 a 17); smernica 2004/80/ES (čl. 9); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11 júla 2007 (čl. 9).

[26] Dokument 14602/07, JURINFO 60.

[27] Dokument 6355/08, JURINFO 11.

[28] Rozhodnutie č. 1149/2007/ES (Ú. v. EÚ L 257, 3.10.2007).

[29] Rozhodnutie č. 2007/126/SVV (Ú. v. EÚ L 58, 24. 2.2007.

[30] KOM(2006)359 v konečnom znení.

[31] V roku 2008 dosahuje rozpočet vyhradený pre registre trestov výšku 15 miliónov EUR.

[32] V roku 2008 dosiahnu potenciálne dostupné rozpočtové prostriedky v rámci dvoch programov výšku takmer 26 miliónov EUR.