30.4.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/15

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Odstránenie prekážok cezhraničným investíciám z fondov rizikového kapitálu“

KOM(2007) 853 v konečnom znení

2009/C 100/03

Európska komisia sa 21. decembra 2007 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Odstránenie prekážok cezhraničným investíciám z fondov rizikového kapitálu“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 1. októbra 2008. Spravodajcom bol pán MORGAN a pomocným spravodajcom pán DERRUINE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 448. plenárnom zasadnutí 21., 22. a 23. októbra 2008 (schôdza z 22. októbra) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Oznámenie Komisie spája dva dôležité prvky lisabonského programu. Jedným je vytváranie a rast malých inovačných spoločností a druhým je integrácia kapitálových trhov EÚ ako prostriedok financovania zamestnanosti a rastu produktivity. Katalyzátorom týchto dvoch politík je potreba vytvoriť celoeurópske odvetvie rizikového kapitálu.

1.2   Oznámenie nie je dokončeným dielom. Pri realizácii ďalších krokov, ktoré sú uvedené v bode 3.6 bude potrebná úzka spolupráca medzi členskými štátmi, Európskou komisiou a odvetvím rizikového kapitálu. Po ich dokončení vypracuje Komisia v roku 2009 ďalšiu správu.

1.3   Dostupnosť rizikového kapitálu však nevyrieši všetko. Poskytovatelia rizikového kapitálu uprednostňujú veľké transakcie, pretože malé transakcie môžu zabrať rovnako veľa času ako veľké. Preto majú väčší záujem poskytnúť finančné prostriedky na rozvoj rastúcich spoločností ako na štartovací kapitál pre začínajúce podniky. Nakoľko poskytovatelia rizikového kapitálu sprostredkúvajú počiatočný, štartovací a rozvojový kapitál sú dôležitou súčasťou Lisabonskej stratégie a EHSV podporuje túto iniciatívu Komisie. Je dôležité zlepšiť prístup k rizikovému kapitálu v tých členských štátoch, v ktorých nie sú tieto možnosti dostatočne rozvinuté.

1.4   Pre poskytovateľov rizikového kapitálu je podstatné dokázať speňažiť svoje investície. Na tento účel musia nájsť buď kupujúceho, ktorý už vlastní priemyselné zariadenia v danom odvetví, čiže väčšiu spoločnosť, alebo predať podnik investorom na burze cenných papierov. Problémom z hľadiska EÚ ako celku je, že nie je dostatočný záujem o investovanie do malých a mladých podnikov. EHSV odporúča, aby členské štáty prostredníctvom daňových stimulov podporovali investície súkromných osôb do malých spoločností. To by podnietilo rozvoj búrz, kde sa obchoduje s podielmi malých spoločností. Zatiaľ sú jedinými takýmito burzami v EÚ alternatívny investičný trh (Alternative Investment Market – AIM) v Londýne a Entry Standard nemeckej burzy, hoci existuje aj nová iniciatíva, ako napríklad Euronext.

1.5   AIM poskytuje ideálny prechod z nekótovaného stavu na kótovaný, a tým zvyšuje atraktivitu investície rizikového kapitálu do nekótovaných spoločností. AIM dáva poskytovateľom rizikového kapitálu v Spojenom kráľovstve možnosti, ktoré potrebujú. Burza podobná AIM by bola v ostatných členských štátoch priestorom na získavanie kapitálu pre malé a stredné podniku a na obchodovanie s podielmi v nich. Mohlo by to byť významným faktorom v rozvoji rizikového kapitálu v krajinách, v ktorých je trh v tejto oblasti zatiaľ nedostatočne rozvinutý.

1.6   Poskytovatelia rizikového kapitálu ukončujú pôsobenie v určitom podniku jeho predajom investorom na kapitálovom trhu. Neznamená to však, že vstup na burzu cenných papierov je najlepším riešením pre všetky malé podniky. Výhodou verejne obchodovaných spoločností je, že majú vlastný kapitál a ich podiely môžu slúžiť ako mena pri akvizíciách, avšak kvôli požiadavkám trhu výmenou za tieto výhody strácajú do určitej miery slobodu konania, a to najmä z dlhodobého hľadiska. Rizikový kapitál takisto nie je rozumným východiskom pre každý malý podnik. V prípade, že malý alebo stredný podnik opierajúci sa o rizikový kapitál nie je pripravený na verejnú ponuku, môže byť refinancovanie dlhu náhradným riešením.

1.7   Rizikový kapitál nepokryje celý dopyt po štartovacom kapitále, pretože poskytovatelia rizikového kapitálu investujú do podnikov v začiatočnom štádiu selektívne. Pri vypĺňaní tejto medzery môžu zohrať úlohu verejne financovaní poskytovatelia rizikového kapitálu, avšak ešte stále bude existovať medzera, ktorú budú musieť vyplniť príbuzní a priatelia podnikateľa a podnikateľskí anjeli (business angels). Potreba podporovať poskytovanie štartovacieho kapitálu je druhým dôvodom prečo EHSV Komisii a členským štátom odporúča udeľovať daňové výhody súkromným investíciám do začínajúcich podnikov.

1.8   Ako objasňuje bod 2 (Definície), z technického hľadiska je rizikový kapitál súčasťou private equity. EHSV trvá na tom, že odstránenie prekážok cezhraničným aktivitám poskytovateľov rizikového kapitálu by bez riadneho zabezpečenia nemalo uľahčiť iné aktivity v oblasti private equity ako napr. odkúpenia celej spoločnosti, alebo jej časti, pomocou cudzích zdrojov (leveraged buy-outs).

1.9   EHSV vyjadril v jednom z predchádzajúcich stanovísk (1) obavu v súvislosti s možnou hrozbou, ktorú pre zamestnanosť (vrátane kvality pracovných miest) predstavujú transakcie private equity. Je preto dôležité, aby podobné transakcie prebiehali v súlade so zásadami, ktoré boli dohodnuté počas rokovaní so sociálnymi partnermi v jednotlivých členských štátoch. EHSV teda vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s touto iniciatívou v oblasti rizikového kapitálu zabezpečila pokračovanie sociálneho dialógu a aby sa na podobné prípady vzťahovala smernica o informovaní zamestnancov a poradách s nimi. EHSV okrem toho znovu vyzýva Komisiu, aby predložila návrh aktualizujúci smernicu o nadobudnutých právach tak, aby aj presuny podnikov vyplývajúce z presunu podielov podliehali tejto smernici (2).

1.10   Tieto obavy majú obrovský význam, pretože najobvyklejší spôsob odchodu zo spoločnosti, ktorý tvorí 39 % všetkých odchodov, je predaj podielu inej spoločnosti. Druhým najobvyklejším spôsobom sú druhotné odkúpenia (24 %), ktoré v ostatnom desaťročí podľa neoficiálnych údajov získali na význame (3).

2.   Vymedzenie pojmov

2.1   K oznámeniu Komisie je priložený pracovný dokument, ktorého súčasťou je rozsiahly slovník. Nasledujúce pojmy sú kľúčovými pojmami v jazyku rizikového kapitálu:

2.2   V odvetví rizikového kapitálu exituje šesť všeobecne uznávaných investičných formátov:

—	Počiatočný alebo predštartový kapitál sú finančné prostriedky určené na preskúmanie, zhodnotenie a vypracovanie počiatočnej koncepcie.

—	Štartovací kapitál slúži na vytvorenie produktu a jeho uvedenie na trh.

—	Rozvojový kapitál poskytuje finančné prostriedky pre rast spoločnosti.

—	Refinancovanie dlhov predstavuje kúpu akcií existujúcej spoločnosti od iného private equity investora alebo akcionára.

—

Odkúpenie (buy-out) je kúpa celej spoločnosti, alebo jej časti, od jej akcionárov. To môže znamenať transformáciu spoločnosti z kótovanej na nekótovanú, t.j. stiahnutie jej akcií z burzy. Pri zmene vlastníctva podniku (management buy-out) je súčasné vedenie spoločnosti kupcami, zvyčajne za podpory private equity alebo rizikového kapitálu.

2.3   Rizikový kapitál označuje kapitál, ktorý poskytovatelia rizikového kapitálu investovali do nekótovaných spoločností (čiže spoločností, ktorých akcie nie sú kótované na burze). Poskytovatelia rizikového kapitálu investujú vo vlastnom mene finančné prostriedky jednotlivcov, spoločností alebo vlastné prostriedky. Hlavné štádiá financovania tvoria začiatočné štádium (zahŕňa počiatočný kapitál a štartovací kapitál) a štádium rozvoja. Rizikový kapitál sú teda cudzie zdroje určené na financovanie začiatočného štádia alebo rozvoja podniku, ktoré sú investované spolu so zdrojmi podnikateľa. Protiváhou vysokého rizika investora je očakávanie nadpriemernej návratnosti investícií.

2.4   V presnom ponímaní je rizikový kapitál súčasťou private equity. Spoločnosti private equity sa môžu zapojiť do transakcií rizikového kapitálu, ale ich rozsah presahuje podskupinu rizikového kapitálu a zahŕňa aj refinancovanie dlhov a financovanie odkúpení. EHSV sa obáva spoločenského dosahu takýchto aktivít private equity.

2.5   Podnikateľskí anjeli (business angels) sú bohatí jednotlivci, ktorí investujú priamo do nových alebo rastúcich nekótovaných spoločností. Ich kapitál môže dopĺňať rizikový kapitál pri financovaní v začiatočnom štádiu.

2.6   Inštitucionálni investori sú finančné inštitúcie ako napr. poisťovacie spoločnosti, dôchodkové fondy, banky a investičné spoločnosti, ktoré spravujú úspory (zvyčajne) súkromných investorov a investujú ich na finančných trhoch. Majú značné aktíva a sú skúsenými investormi.

2.7   Súkromná emisia je spôsob predaja finančných investícií, ktorý umožňuje kupujúcemu a predávajúcemu uzavrieť transakciu bez akýchkoľvek, alebo bez väčšiny obmedzení, ktoré sa vzťahujú na verejnú emisiu. Pravidlá pre súkromné emisie obyčajne stanovujú kritériá pre právnické osoby, ktoré môžu uzatvárať transakcie na základe týchto podmienok. Pravidlá sa väčšinou týkajú investícií inštitucionálnych investorov (ktorí sú samozrejme skúsení) do fondov spravovaných poskytovateľmi rizikového kapitálu.

2.8   Zásada obozretnosti umožňuje dôchodkovým fondom zaradiť fondy rizikového kapitálu a private equity do svojho investičného portfólia, pričom musia zohľadniť rizikový profil svojich klientov. Inými slovami, správca dôchodkov je povinný investovať za svojich klientov tak, ako by investoval sám za seba. To znamená rozumnú diverzifikáciu portfólia v prípade, ak je jeho súčasťou rizikový kapitál.

3.   Zhrnutie oznámenia Európskej komisie

3.1   Podľa údajov Európskeho združenia rizikového kapitálu a private equity (EVCA) rizikový kapitál výrazne prispieva k tvorbe pracovných príležitostí. Spoločnosti v EÚ, do ktorých bol investovaný private equity a rizikový kapitál, vytvorili v rokoch 2000–2004 jeden milión nových pracovných miest. Viac ako 60 % týchto pracovných miest bolo vytvorených spoločnosťami podporovanými rizikovým kapitálom a zamestnanosť v týchto spoločnostiach sa ročne zvýšila o 30 %. Inovatívne podniky a podniky zamerané na rast podporované rizikovým kapitálom okrem toho vynakladajú v priemere 45 % svojich celkových výdavkov na výskum a vývoj. (EHSV sa obáva, že sa Komisii nepodarilo nájsť nezávislé zdroje, ktoré by potvrdili túto analýzu. Ďalšie pripomienky k tejto problematike sú uvedené v bodoch 4.10 a 4.11.)

3.2   Potenciál trhov rizikového kapitálu v EÚ nie je plne využívaný a trhy neposkytujú dostatočný kapitál malým a stredným podnikom v počiatočnom štádiu rastu. Chýbajúca kultúra kapitálových investícií, informačné problémy, fragmentovaný trh, vysoké náklady a nevyužité synergie medzi podnikmi a akademickou obcou patria k hlavným dôvodom uvedeného zlyhania trhu. Dôsledkom rozdielnej vnútroštátnej politiky je značná fragmentácia trhu, ktorá nepriaznivo vplýva tak na obstarávanie prostriedkov, ako aj na investovanie v rámci EÚ.

3.3   Hoci orgány verejnej správy môžu do určitej miery podporiť financovanie inovácií, vzhľadom na rozsah celosvetových výziev môže dlhodobé riešenie priniesť iba rast objemu investícií zo strany súkromných investorov. Na tento účel musia členské štáty a Komisia vyvinúť úsilie na zlepšenie rámcových podmienok fondov rizikového kapitálu, pričom jednou z podmienok je odstránenie neopodstatnených prekážok pre cezhraničné transakcie.

3.4   Stratégia zlepšovania cezhraničných podmienok zahŕňa voľný pohyb kapitálu, zlepšenie podmienok získavania finančných prostriedkov, zlepšenie regulačného rámca, obmedzenie daňových rozdielov a dosiahnutie pokroku v oblasti vzájomného uznávania.

3.5   Slovník a správa expertnej skupiny, ktorá je súčasťou prílohy oznámenia, obsahuje analýzu problematických miest a možných riešení (pozri tabuľku I).

Tabuľka I

Problém	Možné riešenie
Získavanie a rozdeľovanie finančných prostriedkov (medzi investormi a fondmi rizikového kapitálu)
Rôzne národné normy na určenie kvalifikovaných investorov v rámci private equity a rizikového kapitálu (inštitucionálni investori oproti súkromným investorom)	Jednotná definícia kvalifikovaných investorov na úrovni EÚ (pre inštitucionálnych ako aj súkromných investorov)
Rôzne národné režimy týkajúce sa možnosti investovania pre inštitucionálnych investorov z hľadiska lokality (obmedzenia podľa jednotlivých krajín)	Uplatňovanie zásady obozretnosti (implementácia zásady obozretnosti podľa definície uvedenej v smernici o dôchodkových fondoch 2003/41/ES)
Komplikácie pri uvádzaní fondov private equity a rizikového kapitálu na trh v iných členských štátoch vzhľadom na rôzne národné prístupy súkromným emisiám či výnimky z pravidiel pre verejné emisie	Jednotný prístup v rámci EÚ k súkromným emisiám
Daňová neutralita (medzi fondmi rizikového kapitálu a krajinou, kam investícia smeruje)
Zložité štruktúry fondu v závislosti od domácej krajiny investora a spoločnosti, do ktorej sa investuje (s cieľom predísť dvojitému zdaňovaniu)	Zdaňovanie kapitálových výnosov v domácej krajine investorov, rovnaké zaobchádzanie s priamymi investormi a investormi PE, rovnaké zaobchádzanie s kótovaným i nekótovaným majetkom.
Rôzne pravidlá a požiadavky na fondy PE pri využívaní výhod plynúcich zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia	Daňová transparentnosť : zoznam vzájomne uznávaných štruktúr fondov PE (alebo spoločné kritériá pre členské štáty na určenie daňovej transparentnosti); Daňová neutralita : fondy PE zriadené spoločnosti s ručením obmedzeným (netransparentné) by mali využívať výhody plynúce zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdaňovania; spoločné požiadavky na čerpanie výhod z takýchto zmlúv.
Odvetvové normy (pre fondy rizikového kapitálu)
Odlišné miestne pravidlá oceňovania a výkazníctvo (zvýšené náklady a obmedzená možnosť porovnania)	Podpora používania dobrovoľných odvetvových noriem, t.j. noriem Európskeho združenia rizikového kapitálu (EVCA)
Problémy pri uplatňovaní medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (International financial reporting standards – IFRS) vo fondoch private equity, predovšetkým čo sa týka požiadavky konsolidácie
Trvalé usídlenie (pre generálneho partnera alebo správcu fondu)
Riziko spojené s trvalým usídlením generálneho partnera (spoločnosti spravujúcej rizikový kapitál) v krajine, do ktorej investícia smeruje (môže mať negatívne následky pre daňové zaťaženie)	— vzájomné uznávanie správcovských spoločností, alebo vytvorenie „pasu“ pre správcovské spoločnosti — z dlhodobého hľadiska vydávanie „pasu“ pre takéto spoločnosti

3.6   Ako reakciu na túto analýzu, Komisia predstavili nasledujúce opatrenia a odporúčania:

3.6.1   V záujme zlepšenia obstarávania finančných prostriedkov a cezhraničného investovania Komisia:

a)	zanalyzuje vnútroštátne prístupy a prekážky brániace cezhraničnému súkromnému umiestňovaniu. Správa o možnostiach zavedenia európskeho režimu súkromného umiestňovania bude predložená v prvej polovici roka 2008 (momentálne odložené na tretí štvrťrok 2008);

b)	identifikuje spolu s expertmi z členských štátov prípady dvojitého zdanenia a iné prekážky v oblasti priameho zdaňovania brániace cezhraničným investíciám rizikového kapitálu. Skupina expertov predloží pred koncom roka 2008 správu;

c)	bude na základe týchto správ analyzovať možnosti definovania spoločných čŕt s cieľom položiť základy právneho rámca pre rizikový kapitál na úrovni EÚ;

d)	preskúma, akými spôsobmi môže členským štátom pomôcť pri vzájomnom uznávaní.

3.6.2   V záujme obmedzenia fragmentácie trhu a zlepšenia podmienok na získavanie a investovanie rizikového kapitálu, Komisia vyzýva členské štáty, aby:

a)	v prípade, že tak ešte neurobili, rozšírili „zásadu obozretnosti“ na iné druhy inštitucionálnych investorov vrátane dôchodkových fondov;

b)	dospeli k spoločnému chápaniu charakteristických čŕt fondov rizikového kapitálu a kvalifikovaných investorov a zvážili vzájomné uznávanie vnútroštátnych rámcov;

c)	preskúmaním existujúcich predpisov alebo prijatím nových právnych predpisov prekonali regulačné a daňové prekážky;

d)	umožnili spoluprácu a vzájomne prijateľné úrovne dohľadu a transparentnosti;

e)	podporili rozvoj konkurencieschopných klastrov (v duchu vedeckých parkoch);

f)	propagovali likvidné výstupné trhy.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Nezávislí pozorovatelia vnímajú poskytovateľov rizikového kapitálu hlavne ako zdroje kapitálu, zatiaľ čo poskytovatelia rizikového kapitálu sa venujú získavaniu finančných zdrojov rovnako ako ich investovaniu. Integrácia financovania prostredníctvom rizikového kapitálu v rámci EÚ teda musí umožniť tak investície do fondov rizikového kapitálu, ako aj čerpanie z nich.

4.2   Úspech poskytovateľov rizikového kapitálu závisí od vytvorenia dobrých výnosov pre investorov. Zvyčajný postup je teda získať finančné prostriedky, investovať ich a vo vhodnom okamihu speňažiť investície fondu tak, aby investor získal očakávaný výnos zo svojich prostriedkov. Životnosť jednotlivých fondov je obyčajne sedem rokov.

4.3   Pre poskytovateľov rizikového kapitálu je podstatné dokázať speňažiť svoje investície. Na tento účel musia nájsť buď kupujúceho, ktorý už vlastní priemyselné zariadenia v danom odvetví, čiže väčšiu spoločnosť, alebo predať podnik investorom na burze cenných papierov. Problémom z hľadiska EÚ ako celku je, že nie je dostatočný záujem o investovanie do malých a mladých podnikov. EHSV odporúča, aby členské štáty prostredníctvom daňových výhod podporovali investície súkromných osôb do malých spoločností. To by podnietilo rozvoj búrz, na ktorých by sa mohlo obchodovať s podielmi malých spoločností. Zatiaľ sú jedinými takýmito burzami v EÚ alternatívny investičný trh (Alternative Investment Market – AIM) v Londýne a Entry Standard nemeckej burzy, hoci existuje aj nová iniciatíva, ako napríklad Euronext.

4.4   Dostupnosť rizikového kapitálu však nevyrieši všetko. Poskytovatelia rizikového kapitálu uprednostňujú veľké transakcie, pretože malé transakcie môžu zabrať rovnako veľa času ako veľké. Preto majú väčší záujem poskytnúť finančné prostriedky na rozvoj rastúcich spoločností ako na štartovací kapitál pre začínajúce podniky. Takýmto prípadom je britská spoločnosť 3I, ktorá je už dlhoročným poskytovateľom rizikového kapitálu. Koncom marca 2008 spoločnosť oznámila, že sa sťahuje z investícii v počiatočnom štádiu podnikania, pretože tento jej sektor mal od prasknutia bubliny internetového podnikania v roku 2000 najhoršie výsledky. Jej aktivity v oblasti poskytovania rizikového kapitálu sa už značne obmedzili. V porovnaní s rokom 2000, keď štartovacie investície tvorili až polovicu jej portfólia, teraz tieto investície predstavujú už iba desatinu portfólia. Spoločnosť 3I uviedla, že financovanie neskorších štádií prináša väčšie výnosy a že skupina sa zameria na odkúpenia, poskytovanie rozvojového kapitálu a infraštruktúru.

4.5   Rizikový kapitál nepokryje celú potrebu štartovacieho kapitálu, pretože poskytovatelia rizikového kapitálu investujú do podnikov v začiatočnom štádiu selektívne. Pri vyplnení tejto medzery môžu zohrať úlohu verejne financovaní poskytovatelia rizikového kapitálu, avšak ešte stále bude existovať medzera, ktorú budú musieť vyplniť príbuzní a priatelia podnikateľa a podnikateľskí anjeli. Potreba podporovať poskytovanie štartovacieho kapitálu je druhým dôvodom prečo EHSV Komisii a členským štátom odporúča udeľovať daňové výhody súkromným investíciám do začínajúcich podnikov, podobne ako v programe investícií do podnikania (Enterprise Investment Scheme) v Spojenom kráľovstve. V rámci tohto programu prináša investovaný kapitál úľavu na dani z príjmu a výnosy z investovaného kapitálu sú oslobodené od dane. Vďaka podobným daňovým stimulom je pomer rizika a výnosu zaujímavý pre súkromných investorov, ktorí investujú do podnikov v začiatočnom štádiu podnikania.

4.6   Britský systém umožňuje využívať podobné stimuly pri investíciách súkromných osôb do kolektívnych investičných fondov, ktoré investujú do nových malých spoločností kótovaných na burze AIM. Tieto fondy sa nazývajú správcovské fondy rizikového kapitálu (Venture Capital Trusts). Investície prinášajú úľavu na dani z príjmu a výnosy z investovaného kapitálu sú oslobodené od dane z kapitálových výnosov a dedičskej dane.

4.7   Podobné stimuly sú ponúkané aj súkromným osobám, ktoré priamo investujú do ktorejkoľvek spoločnosti na burze AIM. Burza AIM a s ňou súvisiace daňové stimuly boli v Spojenom kráľovstve značným impulzom na vytváranie podnikov.

4.8   Burza AIM sa špecializuje na prvé verejné ponuky (initial public offerings – IPO) podielov nových malých spoločností. Vďaka tomu sa v Spojenom kráľovstve podarilo výrazne spopularizovať investície rizikového kapitálu do nekótovaných spoločností, pretože AIM prostredníctvom prvých verejných ponúk ponúka poskytovateľom rizikového kapitálu možnosť odchodu. Rozvoj inštitúcií podobných AIM v ďalších členských štátoch, ktoré by obsluhovali buď národné alebo medzinárodné trhy, by vytvoril burzy, na ktorých by bolo možné získať kapitál pre malé a stredné podniky a obchodovať s ich podielmi. Mohlo by to byť významným faktorom v rozvoji rizikového kapitálu v krajinách, v ktorých je trh v tejto oblasti zatiaľ nedostatočne rozvinutý.

4.9   EHSV si veľmi dobre uvedomuje, že na to, aby sa odvetvie rizikového kapitálu mohlo rozvíjať, je potrebné vytvoriť po ňom dopyt. To zároveň znamená, že v rámci celej EÚ je potrebné zvýšiť mieru vytvárania spoločností so zodpovedajúcim vzrastom podnikavosti a inovácie. EHSV jednoducho pripomína túto obavu. Účelom tohto stanoviska nie je diskutovať o aspektoch podnikavosti a inovácie. Stanovisko chce iba znovu upozorniť na fakt, že ak budú poskytnuté daňové stimuly, vzrastie miera vytvárania malých spoločností.

4.10   EHSV podporuje návrhy na uľahčenie cezhraničných aktivít rizikového kapitálu, no zároveň vyslovuje poľutovanie na tým, že neexistujú spoľahlivé a nestranné údaje ako základ tohto hodnotenia. Nezávislé prieskumy vlastne odporúčajú opatrnosť v tejto oblasti a upozorňujú na nemožnosť jednoznačne rozlíšiť zmeny v zamestnanosti v spoločnostiach podporovaných rizikovým kapitálom a v spoločnostiach podporovaných inými formami private equity  (4).

4.11   EHSV vyjadril v jednom z predchádzajúcich stanovísk (5) obavu v súvislosti s možnou hrozbou, ktorú pre zamestnanosť (vrátane kvality pracovných miest) predstavujú transakcie private equity. V priebehu piatich rokov vytvoria spoločnosti podporované private equity približne o 10 % menej pracovných miest ako podobné spoločnosti po odkúpení (6). Ďalej je dôležité, aby podobné transakcie prebiehali v súlade so zásadami, ktoré boli dohodnuté počas rokovaní so sociálnymi partnermi v jednotlivých členských štátoch. EHSV teda vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s touto iniciatívou v oblasti rizikového kapitálu zabezpečila pokračovanie sociálneho dialógu, a aby sa na podobné prípady vzťahovala smernica o informovaní zamestnancov a poradách s nimi. EHSV okrem toho znovu vyzýva Komisiu, aby predložila návrh aktualizujúci smernicu o nadobudnutých právach tak, aby aj presuny podnikov vyplývajúce z presunu podielov podliehali tejto smernici (7).

5.   Konkrétne pripomienky k návrhu Komisie

5.1   Je dôležité zdokonaliť štatistické nástroje, ktoré poskytnú lepšiu predstavu o zaisťovacích fondoch (hedge funds) a private equity, ako aj ukazovatele vzťahujúce sa na správu a riadenie podnikov (corporate governance) a zharmonizovať ich prinajmenšom na európskej úrovni (8).

Návrh Komisie na zlepšenie podmienok získavania finančných prostriedkov a cezhraničného investovania.

5.2   EHSV plne podporuje zavedenie európskeho režimu súkromného umiestňovania, ktorý je základnou požiadavkou pre cezhraničné transakcie rizikového kapitálu.

5.3   Prekážka, ktorou je dvojité zdaňovanie, musí byť odstránená, inak nebudú cezhraničné transakcie pre poskytovateľov rizikového kapitálu dostatočne príťažlivé. EHSV sa záujmom očakáva správy pracovnej skupiny, ktorú zriadila Komisia za účelom preskúmania problematiky zdaňovania.

5.4   Myšlienka európskeho rámca pre rizikový kapitál je zaujímavá, pokiaľ budú členské štáty akceptovať spoločnosti poskytujúce rizikový kapitál, ktoré podliehajú právnemu systému iných štátov. Prospeje to vzájomnému uznávaniu a uľahčí cezhraničné aktivity poskytovateľov rizikového kapitálu bez zbytočnej byrokracie. Vzhľadom na význam užšej koordinácie v oblasti fiškálnej politiky, Výbor však považuje za nutné stanoviť minimálne požiadavky na zdaňovanie správcov fondov, aby sa zabránilo daňovému dumpingu a hospodárskej neefektívnosti.

Návrhy opatrení, ktoré môžu členské štáty prijať v záujme obmedzenia fragmentácie trhu a zlepšenia podmienok na získavanie a investovanie rizikového kapitálu

5.5   Rozšírenie uplatnenia zásady obozretnosti je základnou požiadavkou pre získavanie finančných prostriedkov, pretože ich hlavným zdrojom sú investičné spoločnosti. Je dôležité, aby členské štáty vytvorili regulačné rámce, ktoré uľahčia obozretnú účasť investičných inštitúcií, predovšetkým dôchodkových fondov, vo fondoch rizikového kapitálu.

5.6   V záujme zrealizovania iniciatív Komisie je potrebná spolupráca medzi jednotlivými členskými štátmi v oblasti tvorby predpisov a vzájomného uznávania.

5.7   Koncepcia konkurencieschopných klastrov súvisí s politikami, ktoré podporujú podnikavosť a inováciu. Klastre inovačných firiem by vznikali popri univerzitách, a to ideovo, ale aj z hľadiska umiestnenia. Takýto rozvoj je pre poskytovateľov rizikového kapitálu veľmi zaujímavý.

5.8   Problematike likvidných výstupných trhov sa venoval bod 4.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 96.

(2)  Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov. Ú. v. EÚ L 82, 22.3.2001, s. 16–20.

(3)  Globalisation of Alternative Investment: the global economic impact of private equity (s. viii), štúdia vydaná Svetovým hospodárskym fórom, 2008.

(4)  Svetové ekonomické fórum, s. 43.

(5)  Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 96.

(6)  Svetové ekonomické fórum, s. 54.

(7)  Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov. Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16–20.

(8)  Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 96.

---