EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52007XC1121(03)

Uverejnenie žiadosti podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

OJ C 278, 21.11.2007, p. 13–16 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

21.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 278/13


Uverejnenie žiadosti podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2007/C 278/07)

Týmto uverejnením vzniká právo vzniesť námietky voči žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do 6 mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„JIHOČESKÁ NIVA“

ES č.: CZ/PGI/005/0405/20.10.2004

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

Názov:

Úřad průmyslového vlastnictví

Adresa:

Antonína Čermáka 2a

CZ-160 68 Praha 6-Bubeneč

Telefón:

(420) 220 383 111

Fax:

(420) 224 324 718

E-mail:

posta@upv.cz

2.   Skupina:

Názov:

MADETA a.s.

Adresa:

Rudolfovská 246/83

CZ-37050 České Budějovice

Telefón:

(420) 389 136 111

Fax:

(420) 387 411 944

E-mail:

info@madeta.cz


Prevádzkareň:

MADETA a.s., závod Český Krumlov, Česká republika

Telefón:

(420) 380 779 111

Fax:

(420) 380 711 485

Zloženie:

Výrobcovia/spracovatelia ( X ) Ostatní ( )

Ide o výnimku podľa článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006, pretože v oblasti existuje jediný výrobca. Požiadavky ustanovené v článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 boli splnené.

3.   Druh výrobku:

Trieda: 1.3 Syry

4.   Špecifikácia:

(prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006)

4.1.   Názov: „Jihočeská Niva“

4.2.   Opis: Základnou surovinou na výrobu tohto prírodného syra s plesňou vo vnútri cesta je mliekarensky ošetrené kravské mlieko. Používa sa mlieko pochádzajúce výlučne z vymedzenej oblasti.

Vonkajší vzhľad: Syr má tvar valca s priemerom 180 – 200 mm a výškou cca 10 cm (hmotnosť cca 2,8 kg) so známkami ošetrenia povrchu umývaním, alebo škrabaním, prerastanie modrozelenej vnútornej plesne a čiastočný výskyt mazu na povrchu syra nie sú chybou. Farba povrchu syra môže byť krémová až svetlohnedá.

Vnútorný vzhľad: Hmota syra má smotanovú až krémovú farbu, s pravidelným zeleným až modrozeleným mramorovitým porastom plesne v ceste syra a s viditeľnými stopami po vpichoch.

Konzistencia syra: jemná, drobivo roztierateľná, rovnomerne prezrievajúca, neprípustný je výskyt cudzej plesne.

Chuť a vôňa: slaná, výrazná, aromatická, s pikantným doznievaním, charakteristická pre činnosť ušľachtilej plesne Penicillium roqueforti.

Forma výrobku na trhu: syr sa do predajnej siete uvádza (okrem tvaru valca s hmotnosťou približne 2,8 kg – pozri v texte) aj v tvare poleného valca (hmotnosť približne 1,2 kg) a tiež ako porcie s hmotnosťou 115 g a 220 g.

Fyzikálne a chemické požiadavky:

Obsah sušiny: 52 %

prípustná záporná odchýlka sušiny: -1

kladné odchýlky obsahu sušiny nie sú chybné

Obsah tuku v sušine: 50 %

prípustný rozsah hodnôt t.v s.: 50 % až < 55 %

Obsah soli: 3 – 5,5 %

Mikrobiologické vlastnosti: Syr obsahuje ušľachtilú pleseň Penicillium roqueforti PY alebo PV, CB, PR1 (až PR4). Okrem toho syr z hľadiska mikrobiologických požiadaviek spĺňa obvyklé kritériá bezpečnosti potravín a hygieny výrobného procesu

Balenie: Obal je čistý, neporušený, pokrývajúci celý povrch a je správne označený.

4.3.   Zemepisná oblasť: Zemepisnou oblasťou je Juhočeský kraj s hranicami stanovenými podľa zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu v platnom znení.

4.4.   Dôkaz o pôvode: Každá cisterna dodávaného mlieka sa okrem štandardných testov kontroluje na negatívnu prítomnosť RIL (reziduá inhibičných látok). Jednotlivé výrobné šarže sú označené v celom procese dozrievania a balenia. Priebeh každej výrobnej šarže sa laboratórne kontroluje počnúc mliekom, až po syr pripravený na expedíciu (t. j. medzioperačná a výstupná kontrola). O všetkých kontrolách sa vedú záznamy, ktoré sa riadne evidujú.

Vedie sa centrálna evidencia dodávateľov mlieka a odberateľov hotových výrobkov.

Všetky suroviny vstupujúce do výrobného procesu musia zodpovedať špecifikácii od príslušného výrobcu (dodávateľa), tieto špecifikácie sa udržujú v aktuálnom stave. Od dodávateľov surovín sa vyžaduje prehlásenie o neprítomnosti geneticky modifikovaných organizmov a prehlásenie o prítomných alergénoch.

Používané obaly výrobkov sú špecifikované ako obaly vhodné pre styk s potravinami.

Výroba plesňového syra „Jihočeská Niva“ je riadená systémom HACCP a podlieha kontrolnému systému Pravidiel správnej hygienickej a výrobnej praxe, o všetkých uskutočnených kontrolách sú vedené evidované záznamy (laboratórne denníky, technologické záznamy, elektronická podoba evidencie v systéme LAB, skúšobné protokoly).

Po hygienickej stránke musí konečný produkt vyhovovať príslušným predpisom.

Celá výrobná činnosť a dodržovanie špecifikácie je pod trvalým dozorom kontrolného orgánu, t. j. Krajskej veterinárnej správy pre Juhočeský kraj.

Na obaloch je okrem iných údajov uvedená informácia o výrobcovi, t. j. názov spoločnosti a adresa.

4.5.   Spôsob výroby: Do výrobníka syra sa napustí mliekarensky ošetrené mlieko s obsahom tuku 3,45 % a pridajú sa bežne používané kultúry, ktoré zaručujú dobré prekyslenie syra v priebehu celej výroby a dozrievania syra. Charakteristickú chuť syra „Jihočeská Niva“ zabezpečuje použitie ušľachtilej plesne Penicillium roqueforti (pozri časť 4.2), ktorá sa používa už niekoľko desaťročí (sfarbovacia kultúra je bežne dostupná na použitie v potravinárskom priemysle). Po pridaní syridla a vyzrážaní mlieka sa vzniknuté syrové zrno formuje vo formách valcovitého tvaru. Odkvapkanie srvátky a rozvoj kultúrnej mikroflóry prebieha pri vymedzenej teplote. Syry sa solia v dvoch fázach: najprv v soľnom kúpeli a ručným dosolením hrubšou soľou. V minulosti prebiehalo dozrievanie syrov len v prírodných dozrievacích pivniciach, ktoré boli vyhĺbené vo vápencových skalách. V roku 2005 sa vzhľadom k vzrastajúcej výrobe plesňových syrov vybudovali klimatizované dozrievacie pivnice s regulovanou teplotou a vlhkosťou. Syry v pivniciach dozrievajú najmenej 4 týždne. Povrch vyzretých syrov sa ošetrí omytím nebo oškriabaním, nasleduje zabalenie syrov do hliníkovej fólie alebo do špeciálnej fólie priepustnej pre kyslík. Časť vyrobeného syra sa spracuje na porcie a zabalí do plastových vaničiek prekrytých potlačenou plastovou fóliou. Obal výrobku musí byť neporušený, čistý, správne označený.

S ohľadom na biotechnologické vlastnosti výrobku sa musí plesňový syr baliť priamo vo výrobni. Je to potrebné tiež z dôvodu zachovania kvality a hygienickej čistoty výrobku, ďalej aby sa zabránilo zámene so syrom vyrobeným v inej oblasti a v neposlednom rade tento postup umožňuje lepšiu sledovateľnosť výrobku.

4.6.   Spojenie: Plesňový syr „Jihočeská Niva“ sa v závode Český Krumlov vyrába už od roku 1951 nemenným výrobným postupom. Nazýva sa podľa šumavských lúk a pastvín, odkiaľ pochádza jeho základná surovina – kravské mlieko, ktoré sa do závodu Český Krumlov zváža z oblasti južných Čiech, najmä z podhoria Šumavy. Mlieko pochádza z ekologicky najmenej zaťaženej oblasti. Pastviny sú umiestnené v chránených oblastiach Novohradských Hôr, Blanského lesa a Šumavy a jedinečnosťou svojej flóry priaznivo ovplyvňujú chuťové vlastnosti mlieka.

Ide o druhovo bohaté pastviny s flórou špecifickou pre dané oblasti. Typické sú krátkosteblové porasty (psica, kostrava atď.) s vysokou druhovou diverzitou a výskytom niektorých vzácnych druhov typických pre tieto oblasti. Špecifickou endemickou rastlinou je Phyteuma nigrum. Medzi ďalšie zvláštnosti patrí Gentiana pannonica, Ligusticum mutellina, Arnica montana, Gentianella precox subsp. Bohemica, niektoré druhy terestrických orchideí a ďalšie.

Táto pestrá, členitá krajina je charakteristická veľmi vysokou úrovňou čistoty životného prostredia, najmä českokrumlovský región a pohorie Šumavy (Biosférická rezervácia UNESCO, vyhlásená v roku 1990). Dôkazom vysokej hodnoty prírodného prostredia južných Čiech je množstvo oficiálne vyhlásených chránených území, z ktorých dve sú dokonca pod ochranou UNESCO.

Nezanedbateľný vplyv na kvalitu a vlastnosti syra „Jihočeská Niva“ majú samozrejme aj skúsenosti miestnych ľudí s výrobou tohto plesňového syra, ktoré sa po celé roky predávajú z generácie na generáciu.

Plesňový syr „Jihočeská Niva“ je na českom trhu veľmi dobre hodnotený laickou verejnosťou, ako aj odborníkmi mliekarenského priemyslu. Na celoštátnych prehliadkach syrov sa syr „Jihočeská Niva“ v kategórii „syry s plesňou v ceste“ dlhodobo umiestňuje na prvých miestach (hodnotenie odbornej komisie):

rok 1999 – Jihočeská Niva 2. miesto;

rok 2000 – Jihočeská Niva 2. miesto;

rok 2002 – Jihočeská Niva 3. miesto;

rok 2004 – Jihočeská Niva 3. miesto;

rok 2005 – Jihočeská Niva 1. miesto;

rok 2007 – Jihočeská Niva 1. miesto.

Rovnako úspešný je syr „Jihočeská Niva“ aj pri hodnotení laickou verejnosťou.

O obľúbenosti syra „Jihočeská Niva“ medzi konzumentmi plesňových syrov svedčia aj objemy predaja tohto syra (podľa informácií evidenčného systému výrobcu), z ktorých vyplýva, že nedochádza k žiadnym citeľným poklesom predaja:

rok 2003 – predaných 2 341 884 kg;

rok 2004 – predaných 2 256 793 kg;

rok 2005 – predaných 2 386 668 kg;

rok 2006 – predaných 2 568 764 kg.

Uvedené objemy predaja nasvedčujú o trvalej priazni zákazníkov v celej ČR.

O obľúbenosti a známosti syra „Jihočeská Niva“ určite nasvedčuje aj skutočnosť, že sa v krátkom propagačnom filme o Juhočeskom kraji prezentuje ako jeden z charakteristických miestnych výrobkov.

4.7.   Kontrolný orgán:

Názov:

Krajská veterinární správa pro Jihočeský kraj

Adresa:

Inspektorát Český Krumlov

Domoradice 126

CZ-381 25 Český Krumlov

Telefón:

(420) 380 711 333, (420) 380 711 941

Fax:

(420) 380 711 759

E-mail:

insp.cesky-krumlov.kvsc@svscr.cz

4.8.   Označenie: –


(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.


Top