52007PC0637

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.10.2007

KOM(2007) 637 v konečnom znení

2007/0228 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania

(predložená Komisiou) {SEK(2007) 1382}{SEK(2007) 1403}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU |

110 | Dôvody a ciele návrhu Tento návrh je súčasťou úsilia EÚ vypracovať komplexnú prisťahovaleckú politiku. Haagsky program z novembra 2004 konštatoval, že „legálna migrácia bude hrať dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej znalostnej ekonomiky, pri podpore hospodárskeho rozvoja, a tým prispievať k uskutočňovaniu Lisabonskej stratégie“ a žiadal, aby Komisia predložila plán politiky legálnej migrácie „vrátane postupov pre prijímanie, ktoré sú schopné včas reagovať na kolísavý dopyt po migrujúcej pracovnej sile na trhu práce“. Európska rada, ktorá zasadala v decembri 2006, sa zhodla na postupnosti krokov, ktoré by sa mali prijať v priebehu roka 2007 vrátane potreby „pokiaľ ide o legálnu migráciu, vytvorenia dobre riadených migračných politík, ktoré plne rešpektujú vnútroštátne právomoci (…), aby pomohli členským štátom uspokojiť súčasné a budúce potreby pracovnej sily; čo najskôr by sa mali preskúmať najmä budúce návrhy Komisie v rámci plánu politiky pre legálnu migráciu z decembra 2005“. Tento návrh sa predkladá – spolu s návrhom „rámcovej smernice“ – v súlade s oznámením Komisie z decembra 2005 o pláne politiky pre legálnu migráciu (KOM(2005)669), ktorý predpokladal prijatie piatich legislatívnych návrhov o prisťahovalectve za prácou medzi rokmi 2007 a 2009. Cieľom tohto postupu je určiť podmienky prijímania pre špecifické kategórie migrantov (vysokokvalifikovaných pracovníkov, sezónnych robotníkov, odmeňovaných stážistov a pracovníkov preložených v rámci spoločností) na jednej strane a zabezpečiť právne postavenie už prijatých pracovníkov z tretích krajín, ako aj zaviesť procedurálne zjednodušenia pre žiadateľov na strane druhej. – Tento návrh sa usiluje naplniť uvedené politické mandáty. Jeho cieľom je najmä zlepšiť schopnosť EÚ pritiahnuť a tam, kde je to potrebné, udržať si vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, aby sa zvýšil prínos legálneho prisťahovalectva k rozvoju konkurencieschopnosti ekonomiky EÚ tým, že sa takto doplní súbor ďalších opatrení, ktoré EÚ zavádza v tejto oblasti na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie. Osobitne sa zameriava na účinné a promptné reagovanie na kolísavý dopyt po vysokokvalifikovanej prisťahovaleckej pracovnej sile – a na odstránenie súčasných a očakávaných deficitov v odbornosti – vytváraním rovnakých podmienok na úrovni EÚ, aby sa uľahčilo a zosúladilo prijímanie tejto kategórie pracovníkov, ako aj podporou ich efektívneho rozmiestňovania a premiestňovania v rámci trhu práce EÚ. Zámerom tohto návrhu je splniť tieto ciele spôsobom, ktorý neohrozí schopnosť rozvojových krajín poskytovať základné sociálne služby a pokročiť ďalej pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov (MRC). Ako taký, bude zahŕňať aj opatrenia na podporu migračnej cirkulácie. Na dosiahnutie týchto cieľov Komisia navrhuje vytvoriť spoločný, zrýchlený a pružný postup pre prijímanie vysokokvalifikovaných prisťahovalcov z tretích krajín, ako aj zaujímavé podmienky pobytu pre nich a pre ich rodinných príslušníkov vrátane určitých úľav pre tých, ktorí by sa chceli presťahovať do druhého členského štátu za vysokokvalifikovanou prácou. |

120 | Všeobecný kontext So zreteľom na ekonomické prisťahovalectvo je súčasnú situáciu a výhľady trhov práce EÚ vo všeobecnosti možné opísať ako „núdzový“ scenár. Niektoré členské štáty už zaznamenali v určitých odvetviach hospodárstva podstatný nedostatok pracovných síl a odbornosti, ktorý nie je možné doplniť v rámci národných trhov práce a týkajú sa celej škály odborností. Prognózy Eurostatu uvádzajú, že v rámci EÚ sa do roku 2025 očakáva pokles celkového počtu obyvateľstva a do roku 2011 pokles obyvateľstva v produktívnom veku, aj keď nie všetky členské štáty budú postihnuté v rovnakej miere. Iným momentom na úvahy je neustály rast zamestnanosti vo vysokokvalifikovaných odvetviach vo vzťahu k ostatným odvetviam ekonomiky EÚ. Z rozboru preto vychádza, že EÚ bude potrebovať stále viac vysokokvalifikovanej pracovnej sily na udržanie svojej ekonomiky, aj keď prisťahovalectvo samotné nemôže byť riešením. EÚ ako celok sa však zrejme nepovažuje za atraktívny priestor zo strany vysokokvalifikovaných odborníkov v podmienkach veľmi silnej medzinárodnej konkurencie: napríklad, EÚ je hlavnou destináciou pre nekvalifikovaných a stredne kvalifikovaných pracovníkov krajín Maghrebu (87 % takýchto prisťahovalcov), zatiaľ čo 54 % vysokokvalifikovaných prisťahovalcov z tých istých krajín sa usídľuje v USA a Kanade. Atraktivita EÚ v porovnaní s takýmito krajinami trpí skutočnosťou, že vysokokvalifikovaní prisťahovalci sú v súčasnosti konfrontovaní s 27 rôznymi systémami prijímania, nemajú možnosť ľahko prechádzať z jednej krajiny do druhej kvôli práci a v niektorých prípadoch zdĺhavé a komplikované procedúry ich nútia vybrať si krajinu mimo EÚ, ktorá poskytuje priaznivejšie podmienky pre vstup a pobyt. Je ťažké kvantifikovať rozsah problému, pretože v súčasnosti iba desať členských štátov má osobitné schémy pre prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov a keďže tieto schémy sú rozdielne, údaje nie sú porovnateľné. Pokiaľ ide o ostatné členské štáty, osobitné štatistiky neexistujú, alebo sú čiastočné. Možno urobiť iba hrubé odhady: napríklad v roku 2003 bolo prijatých do 15 členských štátov približne 74 300 odborníkov. Jednako, aj keď niekde existujú osobitné schémy, tieto sú výlučne vnútroštátne a neumožňujú žiadne úľavy pre vysokokvalifikových pracovníkov z tretích krajín, ktorí potrebujú, alebo sa chcú presťahovať do iného členského štátu kvôli zamestnaniu, tieto schémy preto rozdrobujú trh práce EÚ a neumožňujú efektívnejšie rozmiestňovanie, či premiestňovanie potrebných pracovných síl. Od zasadnutia Európskej rady v Tampere v októbri 1999 Komisia hľadala dohodu o spoločných pravidlách pre ekonomickú migráciu, ktorá je základným kameňom akejkoľvek prisťahovaleckej politiky. V roku 2001 Komisia navrhla smernicu „o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely plateného zamestnania a samostatných zárobkových ekonomických aktivít“. Zatiaľ čo európske inštitúcie vydali kladné stanoviská, diskusia v Rade sa obmedzila na prvé čítanie textu, ktorý bol v roku 2006 oficiálne stiahnutý. |

130 | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom, určuje podmienky pre udelenie tohto postavenia štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt v niektorom členskom štáte a podmienky, za ktorých sa osoba s dlhodobým pobytom môže presťahovať do druhého členského štátu. Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny určuje podmienky, za ktorých sa toto právo môže vykonávať. Súčasný návrh upúšťa od uvedených nástrojov do tej miery, že určuje také ustanovenia týkajúce sa získavania štatútu osoby s dlhodobým pobytom v ES, ktoré by nepostihovali vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorým bolo umožnené presťahovať sa do iných členských štátov za vysokokvalifikovanou prácou a tým, že poskytuje priaznivejšie podmienky pre zlúčenie rodiny a prednostné právo presťahovať sa do druhého členského štát po získaní štatútu osoby s dlhodobým pobytom v ES. Komisia zároveň predloží návrh smernice o jednotnom postupe pri podávaní žiadostí o jednorazové povolenie na pobyt a prácu pre štátnych príslušníkov tretích krajín na území niektorého členského štátu a spoločný súbor práv pracovníkov z tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt v niektorom členskom štáte. Obidva návrhy boli vypracované tak, aby boli vzájomne zlučiteľné a konzistentné. |

140 | Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Opatrenia na pritiahnutie a udržanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín založené na báze potrieb sú časťou širšieho rámca určeného Lisabonskou stratégiou a Integrovanými usmerneniami pre rast a zamestnanosť, v ktorých sú jasne stanovené makro- aj mikroekonomické politiky zamerané na podporu konkurencieschopnosti EÚ vrátane pritiahnutia viac ľudí do zamestnania, zlepšenia adaptability pracovníkov a podnikov, ako aj pružnosti trhov práce. Tieto opatrenia si však vyžadujú čas, kým prinesú výsledky, zatiaľ čo vzdelávanie existujúcich pracovných síl (alebo iné podobné aktivity) vo väčšine prípadov nebude dostatočné na pokrytie potrieb spoločností v EÚ, pokiaľ ide o lekárov, inžinierov atď. Vysokokvalifikovaní prisťahovalci teda môžu byť prínosom. Návrh je taktiež v súlade s rozvojovou politikou EÚ, ktorá sa zameriava hlavne na odstránenie chudoby a dosiahnutie MRC. Komisia si v tejto súvislosti uvedomuje, že to môže mať rozdielne dôsledky na jednotlivé krajiny mimo Únie a hľadá možnosti minimalizovať záporné a maximalizovať kladné vplyvy vysokokvalifikovanej migrácie na rozvojové krajiny, ktoré už v súčasnosti čelia nedostatku ľudských zdrojov v niektorých odvetviach. Tento nástroj treba zvažovať v širšom kontexte rozvojovej a imigračnej politiky EÚ vrátane akčných opatrení, financovania a existujúcich, či plánovaných dohôd. Tento návrh je v súlade so základnými právami, pretože uznáva a zaručuje práva vysokovalifikovaných prisťahovalcov (a ich rodinných príslušníkov) ako pracovníkov a ako osôb s pobytom v EÚ vrátane procedurálnych záruk a práva na rodinný život. Osobné údaje, s ktorými sú orgány povinné pracovať pri implementácii tohto návrhu, musia byť spracované v súlade so smernicou 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

211 | Konzultačné metódy, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov Verejná konzultácia sa uskutočnila prostredníctvom Zelenej knihy o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie. Všetky relevantné príspevky sú k dispozícii na internetovej stránke http://ec.europa.eu/justice_home/news/consulting_public/economic_migration/news_contributions_economic_migration_en.htm). Verejné prerokovanie sa konalo 14. júna 2005. Ďalšie konzultácie sa uskutočnili formou seminárov a workshopov. Konzultácie s členskými štátmi sa uskutočnili v rámci Výboru Komisie pre imigráciu a azyl. Prostredníctvom externej štúdie určenej na podporu hodnotenia vplyvu sa realizovala aj ďalšia konzultácia s hlavnými zainteresovanými stranami formou dotazníkov a pohovorov. |

212 | Zhrnutie reakcií a spôsob, akým boli zohľadnené Analýza príspevkov ukázala všeobecnú podporu spoločnej politiky EÚ v oblasti ekonomického prisťahovalectva, aj keď so značnými rozdielmi v prístupoch, ktoré sa majú nasledovať, a v očakávaných konečných výsledkoch. Objavili sa niektoré jednoznačné prvky, t. j. potreba spoločných pravidiel EÚ na riadenie celého prisťahovalectva na účely zamestnania alebo aspoň podmienok prijímania pre niektoré kľúčové kategórie ekonomických prisťahovalcov (vysokokvalifikovaných a sezónnych pracovníkov). Konštatovalo sa, že tieto dve kategórie majú zásadný význam pre konkurencieschopnosť EÚ. Ďalšou jednoznačnou požiadavkou bolo navrhovať jednoduché, nebyrokratické a pružné riešenia. Keďže mnohé členské štáty neboli naklonené horizontálnemu prístupu, Komisia uvážila, že odvetvový prístup je realistickejší a bude lepšie reagovať na požiadavky týkajúce sa pružnosti. Komisia vzala do úvahy pripomienky predložené k jej plánu politiky legálnej migrácie a v súvislosti so štúdiou hodnotenia vplyvu. |

Získavanie a využívanie expertízy |

229 | Externá expertíza nebola potrebná. |

230 | Hodnotenie vplyvu Posudzovali sa tieto alternatívy politiky: Možnosť A – súčasný stav. Prisťahovalecká politika členských štátov sa značne odlišuje, pokiaľ ide o prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov. Takíto pracovníci sú stále viac potrební na vyplnenie existujúcich a vznikajúcich medzier na trhu práce, ale EÚ ich v podstate nedokáže pritiahnuť. Keďže neexistuje spoločný postup v tejto oblasti, situácia sa nemôže podstatne zmeniť. Možnosť B – stanoviť východiskovú spoločnú politiku pre prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov. Navrhol by sa minimálny súbor podmienok pre vstup, ktorý by členským štátom ponechával širokú právomoc vymedziť podmienky charakteristické iba pre ich vnútroštátnu legislatívu. Podmienky pobytu a práce by sa neriešili. Táto možnosť by mala iba obmedzený účinok pri pritiahnutí týchto pracovníkov alebo pri zlepšení efektívnosti trhu práce EÚ: celkový vplyv na makroekonomické prostredie by bol pomerne malý. Možnosť C – zjednodušiť systém prijímania zavedením bodového systému EÚ a zrýchleného prijímacieho postupu, ktorý umožní okamžité zlúčenie rodín a vytvorí databázu podľa odborností. Táto možnosť by výrazne podporila a uľahčila prisťahovalectvo vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín do EÚ. Pokiaľ však tieto body nebudú zabezpečené na úrovni EÚ (čo v súčasnosti môže byť v rozpore so subsidiaritou), prisťahovalci budú naďalej čeliť veľmi rozdielnym podmienkam prijímania. Možnosť D – ustanoviť súbor spoločných kritérií a zrýchlený postup pri vstupe plus priaznivé podmienky pre pobyt (práva týkajúce sa práce a bydliska, okamžité zlúčenie rodiny, rýchlejšie získavanie dlhodobého štatútu v rámci ES atď.). Efektívne začlenenie vysokovalifikovaných pracovníkov z tretích krajín do trhu práce a spoločnosti by bolo najlepšou cestou pre maximalizáciu ich prínosu k ekonomickému rastu a konkurencieschopnosti a skutočne by zlepšilo schopnosť EÚ vysporiadať sa so súčasnými a očakávanými výzvami. Účinky takejto politiky by však boli obmedzené na jednotlivé členské štáty. Možnosť E1 – podporovať mobilitu v rámci EÚ koordináciou zoznamov národných priorít a vytvorením modrej karty EÚ a databázy pre držiteľov modrej karty EÚ. Pohyblivosť v rámci EÚ by bola silným stimulom pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, aby vstúpili na trh práce EÚ, a mohla by zohrávať poprednú úlohu v zmierňovaní nedostatku pracovných síl v niektorých oblastiach/odvetviach. Ďalšie nástroje by mohli pomôcť vyrovnávať ponuku a dopyt v oblasti pracovných síl (t. j. databáza modrých kariet EÚ). Táto možnosť politiky by mohla zabezpečiť výrazné a pozitívne účinky na efektívnosť trhu práce a na makroekonomické prostredie EÚ. Možnosť E2 – rozšíriť ustanovenia o mobilite v rámci EÚ, ktoré obsahuje smernica 2003/109/ES, na vysokokvalifikovaných pracovníkov. Táto možnosť zahŕňa aj bodový systém uvedený pod možnosťou C. Mobilita v rámci EÚ podľa tejto možnosti by mohla byť viac obmedzená, než podľa možnosti E1. Celková relevantnosť a účinnosť tejto možnosti by bola preto viac limitovaná. Možnosť F – komunikácia, koordinácia a spolupráca. Uvažované aktivity by mohli do určitej miery podporiť vytvorenie spoločného základu, ktorý by uľahčoval pritiahnutie vysokovalifikovaných pracovníkov a ich efektívnejšie rozmiestňovanie na trhu práce EÚ. Ich účinnosť by však bola obmedzená. |

231 | Komisia vykonala hodnotenie vplyvu, ktoré uviedla vo svojom pracovnom programe, pričom správa je dostupná na adrese [pridať odkaz]. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

305 | Zhrnutie navrhovaného opatrenia Návrh ustanovuje zrýchlený postup pri prijímaní vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín na báze spoločnej definície a kritérií: pracovná zmluva, odborné kvalifikácie a plat nad minimálnou mzdou stanovenou na celoštátnej úrovni. Navrhuje sa osobitná schéma pre „mladých odborníkov“. Prijatým pracovníkom sa vydá povolenie na pobyt, ktoré im umožní pracovať („modrá karta EÚ“): toto povolenie poskytne im a ich rodinám početné práva vrátane priaznivých podmienok pre zlúčenie rodiny. Prístup na trh práce v členskom štáte pobytu bude prvé dva roky obmedzený. Návrh zahŕňa aj možnosť pre držiteľa „modrej karty EÚ“ presťahovať sa za prácou do druhého členského štátu za určitých podmienok a po dvoch rokoch legálneho pobytu v prvom členskom štáte. Na uľahčenie mobility v rámci EÚ sú stanovené odchýlky od smernice 2003/109/ES, najmä možnosť kumulácie období pobytov v rôznych členských štátoch na získanie štatútu osoby s dlhodobým pobytom v ES. Ak sa už takýto štatút udelil, platia ustanovenia smernice 2003/109/ES o mobilite, ale členské štáty budú musieť uprednostniť týchto odborníkov pred iných pracovníkmi z tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie. |

310 | Právny základ Tento návrh sa týka podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín a procedurálnych noriem platných pre vydávanie potrebných povolení. Stanovuje aj podmienky, za ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny môže zdržiavať v druhom členskom štáte. Príslušným právnym základom je preto článok 63 ods. 3 písm. a) a odsek 4 Zmluvy o ES. |

320 | Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje v prípade, že návrh nepatrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. |

Členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť ciele tohto návrhu z týchto dôvodov: |

321 | Pokiaľ členské štáty budú postupovať samostatne, možno nebudú schopné čeliť medzinárodnej konkurencii vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. |

323 | Bude existovať celý rad rozdielnych podmienok pre vstup a pobyt týchto pracovníkov, jednotlivé národné systémy budú uzavreté a budú si vzájomne konkurovať. Mohlo by to viesť k deformáciám pri rozhodovaní prisťahovalcov, a čo je ešte významnejšie, neúmerne sťažiť realokáciu potrebnej pracovnej sily pri zmenách potreby na trhu práce a viesť k strate vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ktorá je už prítomná v EÚ. |

Ciele návrhu sa lepšie dosiahnu akciou Spoločenstva z týchto dôvodov: |

324 | Hlavná príťažlivosť EÚ v porovnaní s jej konkurentmi je možnosť prístupu na 27 trhov práce a teda odborne rásť a súčasne reagovať na konkrétne potreby spoločností v EÚ. To však možno zabezpečiť iba akciou Spoločenstva (potrebné sú aj úľavy z acquis ES, napríklad vytvorenie priaznivejších podmienok pre získanie dhodobého pobytu v ES) a realizovať iba vtedy, ak existuje spoločný systém pre prijímanie takýchto pracovníkov. |

325 | Spoločná akcia zabezpečí, že títo pracovníci: 1) budú prijímaní podľa spoločných pravidiel; 2) budú mať rovnakú úroveň práv v rámci celej EÚ; 3) budú mať možnosť presťahovať sa z jedného členského štátu do druhého, prispôsobiť sa a reagovať tak na kolísavý dopyt po vysokokvalifikovanej migrujúcej pracovnej sile; 4) budú plne integrovaní v rámci EÚ. |

327 | Návrh ponechá dostatočný priestor pre členské štáty, aby systém prispôsobili potrebám svojho trhu práce a nebude mať vplyv na zodpovednosť členských štátov určovať počty ekonomických prisťahovalcov vstupujúcich do EÚ s cieľom hľadať prácu. |

Z tohto dôvodu je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov: |

331 | Zvoleným nástrojom je smernica, ktorá členským štátom ponecháva pri implementácii veľkú mieru flexibility. Podľa článku 63 predposledného pododseku Zmluvy o ES môžu členské štáty ponechať alebo zaviesť iné opatrenia než opatrenia uvedené v smernici za predpokladu, že sú zlučiteľné s touto zmluvou a medzinárodnými dohodami. |

Výber nástrojov |

341 | Navrhované nástroje: smernica. |

342 | Iné prostriedky by neboli primerané z dôvodov uvedených ďalej. Smernica je na toto opatrenie vhodných nástrojom: stanovuje minimum záväzných noriem, ale poskytuje členským štátom flexibilitu z hľadiska potrieb trhu práce a právneho rámca. |

VPLYV NA ROZPOčET |

409 | Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

ĎALšIE INFORMÁCIE |

Doložka o preskúmaní/revízii/skončení platnosti |

531 | Návrh obsahuje doložku o preskúmaní. |

550 | Tabuľka zhody Členské štáty sú povinné oznámiť Komisii znenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu, ako aj tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. |

570 | Podrobné vysvetlenie návrhu Článok 1 Návrh sleduje dva ciele. Prvým je zaviesť osobitnú procedúru pre vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o povolenie na pobyt v EÚ na účely vysokokvalifikovaného zamestnania na obdobie dlhšie ako tri mesiace. Druhým cieľom je uplatniť článok 63 ods. 4 Zmluvy o ES a určiť podmienky, za ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt v niektorom členskom štáte podľa podmienok tohto návrhu, môžu zdržiavať so svojimi rodinnými príslušníkmi v iných členských štátoch. Článok 2 V návrhu sa uvádza pojem „vysokokvalifikované zamestnanie“. Táto definícia vychádza z dvoch prvkov: prvým je požiadavka vykonávať ekonomickú aktivitu v zamestnaneckom pomere, čím sa vylúčia štátni príslušníci tretích krajín, ktorí chcú vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Druhý zahŕňa nevyhnutné požiadavky „vyšších odborných kvalifikácií“. V tejto súvislosti a s cieľom zahrnúť odborníkov, ktorí nepotrebujú nevyhnutne vysokoškolský diplom druhého stupňa na výkon svojej činnosti (skúsení riadiaci pracovníci, niektorí IT odborníci atď.), návrh umožňuje zohľadniť minimálne trojročnú odbornú prax v odbore namiesto vysokoškolského vzdelania. . Články 3 a 4 Návrh sa netýka občanov EÚ vrátane tých občanov, ktorých možnosť sa zamestnať v konkrétnom členskom štáte je obmedzená prechodnými opatreniami. Netýka sa ani štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt v ES, či utečencov, ktorí sa zdržiavajú v určitom členskom štáte na prísne dočasnom základe v súlade s právnymi predpismi ES alebo inými záväzkami uvedenými v medzinárodných dohodách, ani iných okrajových kategórií. Návrh neumožňuje členským štátom poskytnúť priaznivejšie podmienky pri prvom vstupe do Spoločenstva s cieľom nenarušiť rozsah pôsobnosti smernice. Keďže podmienky pobytu (vrátane zlúčenia rodín) majú vplyv na situáciu uvedených štátnych príslušníkov tretích krajín iba vo vzťahu k členskému štátu pobytu, členské štáty môžu naďalej poskytovať priaznivejšie podmienky podľa svojho uváženia. Článok 5 Tento článok stanovuje podmienky, ktoré žiadateľ musí spĺňať a ktoré sú špecifické pre tento návrh: 1) keďže prijímanie vychádza z dopytu, musí sa predložiť pracovná zmluva alebo záväzná pracovná ponuka; 2) plat uvedený v pracovnej zmluve musí byť aspoň vo výške určitého prahu stanoveného na celoštátnej úrovni. Členské štáty môžu stanoviť tento prah podľa svojho uváženia na úrovni zlučiteľnej s ich trhom práce a prisťahovaleckou politikou. Dospelo sa však k názoru, že je nevyhnutné stanoviť minimálny prah, ktorý primárne vychádza z minimálnej mzdy stanovenej v jednotlivých národných právnych predpisoch, aby sa zabezpečilo, že členské štáty neznefunkčnia toto kritérium stanovením úrovne, ktorá by bola príliš nízka pre vysokokvalifikovaného štátneho príslušníka alebo pracovníka EÚ, aby prijal voľné miesto, hoci by zodpovedalo jeho kvalifikáciám. Tento návrh ďalej vytvára rozšírenú formu mobility v rámci EÚ, keď vysokokvalifikovaný pracovník tretej krajiny už získal dlhodobý pobyt v ES: relatívna spoločná minimálna úroveň má zabezpečiť, aby rozhodnutia určitého členského štátu o prijatí nemali nepriaznivý vplyv na ostatné v strednodobom horizonte. Má taktiež zabezpečiť, aby žiadateľ mal prostriedky na svoje živobytie – a na krytie nákladov na návrat, pokiaľ to bude potrebné – bez toho, aby bol odkázaný na systém sociálnej pomoci daného členského štátu; 3) pokiaľ ide o neregulované profesie, žiadateľ musí preukázať, že má potrebné vyššie vzdelanie alebo najmenej tri roky odbornej praxe v danom odbore, ktorá môže byť považovaná za rovnocennú s vysokoškolským vzdelaním; Členské štáty nebudú žiadať preukázanie obidvoch. V prípade neregulovaných profesií žiadateľ musí spĺňať požiadavky stanovené vnútroštátnou legislatívou alebo legislatívou ES. Článok 6 Táto odchýlka sa týka mladých odborníkov vo veku menej ako 30 rokov, ktorí pravdepodobne nemajú dostatok odborných skúseností, aby mohli žiadať vysoké platy. V tomto prípade je doplňujúcou povinnou podmienkou mať ukončené vysokoškolské vzdelanie v oblasti blízkej činnosti, ktorá sa má vykonávať podľa pracovnej zmluvy. Ďalšie zmäkčovanie platového kritéria sa navrhuje pre mladých odborníkov, ktorí študovali v EÚ. Články 7, 9 a 10 Návrh nezakladá právo na prijatie. Tieto ustanovenia určujú povinné a možné dôvody odmietnutia (ako aj zrušenia a neobnovenia), konkrétne nesplnenie požiadaviek, existenciu kvót a možnosť členského štátu vykonať prieskum trhu práce. Táto posledná možnosť vychádza najmä z uznesenia Rady z 20. júna 1994 o obmedzení vstupu občanov tretích krajín na územie členských štátov za účelom zamestnania. Zásada preferencie Spoločenstva, ako je vyjadrená v príslušných ustanoveniach aktov o pristúpení z rokov 2003 a 2005, je primárnym právom, a preto tie členské štáty, ktoré ešte stále využívajú prechodné ustanovenia, budú smernicu automaticky uplatňovať v súlade s aktmi o pristúpení, až pokiaľ budú využívať uvedené ustanovenia. Články 8, 11 a 12 Žiadatelia (a nie ich rodinní príslušníci), vo veci ktorých príslušný členský štát prijal pozitívne rozhodnutie, dostanú povolenie na pobyt nazvané „Modrá karta EÚ“, určujúce podmienky, za ktorých smú pracovať. Predpokladá sa zrýchlený postup (30 dní), ako aj právo pre štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom požiadať o účasť v tomto systéme a zmeniť legálny štatút v prípade pozitívneho rozhodnutia. Články 13, 14 a 15 Návrh pokladá vysokokvalifikovaných pracovníkov za potenciál pre ekonomiku EÚ, ale vychádza z úvahy, že ich práva by mali závisieť od dĺžky pobytu. Postupné začlenenie vysokokvalifikovaného pracovníka do trhu práce si vyžaduje, aby každá zmena v pracovnom zaradení počas prvých dvoch rokoch legálneho pobytu držiteľa modrej karty EÚ bola schválená úradmi daného členského štátu tak, ako pri prvom vstupe. Po tomto období by daná osoba už nemusela preukazovať, že spĺňa platové a kvalifikačné požiadavky na nástup do vysokokvalifikovanej práce, toto by bolo ponechané na posúdenie zamestnávateľa a na podmienky trhu. Aby sa predišlo zneužitiu, zavádza sa oznamovacia povinnosť. Povoľuje sa trojmesačné obdobie nezamestnanosti: podmienky, za ktorých možno schváliť nový pracovný vzťah, závisia od dĺžky pobytu, ako už bolo uvedené. Tieto ustanovenia platia bez ohľadu na členský štát pobytu (prvý alebo druhý), kým sa udelí dlhodobý pobyt v ES. Článok 15 určuje oblasti, v ktorých sa musí prihliadať na rovnosť zaobchádzania, čoho cieľom je stanoviť čo najpriaznivejšie podmienky. Limitované sú iba študijné granty a postupy pri získavaní príspevkov na bývanie a sociálnej pomoci: nie sú to práva, na ktoré má pracovník nárok na základe svojich príspevkov. Okrem toho sa predpokladá, že títo pracovníci získajú pomerne vysoké platy, preto by na ne pravdepodobne nemali nárok podľa vnútroštátnych pravidiel. Článok 16 Tento článok obsahuje odchýlky od smernice 2003/86/ES, ktoré sa javili potrebné na stanovenie príťažlivého systému pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín a riadi sa logikou odlišnou od smernice o zlúčení rodín, ktorá je nástrojom na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú odôvodnený predpoklad stať sa osobami s dlhodobým pobytom. V súlade s podobnými schémami, ktoré už existujú v členských štátoch a iných krajinách, zabezpečuje okamžité zlúčenie rodín aj v prípadoch prechodného pobytu a prístup na trh práce pre manželských partnerov. Na dosiahnutie tohto cieľa taktiež predpokladá, že prípadné vnútroštátne integračné opatrenia by sa mali uplatniť až potom, keď rodinní príslušníci už budú na území EÚ. Článok 17 Cieľom tohto návrhu je stimulovať geografickú mobilitu vysokokvalifikovaných pracovníkov. Cieľom odchýlok od smernice 2003/109/ES je teda nepostihovať mobilných pracovníkov, a to tak, že sa im umožní kumulovať obdobia pobytu v dvoch (alebo najviac troch) členských štátoch, aby mohli splniť hlavnú podmienku pre získanie štatútu osoby s dlhodobým pobytom v ES. Odchýlky, pokiaľ ide o obdobia neprítomnosti v EÚ by mali byť predmetom prísnych podmienok , aby sa zabezpečilo udržanie politiky migračnej cirkulácie a obmedzili sa možné účinky v podobe úniku mozgov. Články 18, 19, 20 a 21 Článok 19 načrtáva podmienky mobility v rámci EÚ pred získaním štatútu osoby s dlhodobým pobytom v ES v širšom rámci smernice 2003/109/ES, ale umožňuje členským štátom uplatniť rovnaké podmienky, ako pri prvom vstupe. Článok 20 zabezpečuje mobilitu v rámci EÚ po udelení takéhoto štatútu: berie pritom do úvahy špecifiká tejto kategórie pracovníkov a ich obmedzený počet v absolútnom vyjadrení; uplatňuje smernicu bez obmedzení celkového počtu osôb, ktoré by členské štáty mohli ponechávať pre ostatné osoby s dlhodobým pobytom v ES. Určuje aj to, že členské štáty uprednostnia osoby s dlhodobým pobytom v ES, ktorí sú vysokokvalifikovaní, pred inými pracovníkmi z tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na tie isté účely. Nové povolenie na pobyt sa vytvára v článku 18, aby sa tak zvýraznil osobitný štatút jeho držiteľov. Varianty praktickej realizácie zlúčenia rodín v druhom členskom štáte predtým, než živiteľ rodiny získa povolenie na dlhodobý pobyt v ES, odrážajú ustanovenia článku 16 smernice 2003/109/ES. Kapitola VI Jediné ustanovenie špecifické pre tento návrh je povinnosť členských štátov vymieňať si informácie o prípadných kvótach a ročných štatistikách pri jeho realizácii prostredníctvom siete zriadenej rozhodnutím Rady 2006/688/ES. Tieto údaje umožnia aj monitorovanie náboru v rozvojových krajinách trpiacich nedostatkom kvalifikovaných ľudských zdrojov. |

(Dôvodová správa overená – 22 451 znakov – nie je v súlade s normou GR pre preklad.) |

1. 2007/0228 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 63 ods. 3 písm. a) a odsek4,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[4],

keďže:

(1) S cieľom postupne vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zmluva stanovuje opatrenia, ktoré majú byť prijaté v oblasti azylovej politiky, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(2) Zmluva stanovuje, že je úlohou Rady prijať opatrenia v oblasti prisťahovaleckej politiky, týkajúce sa vstupu a pobytu, ďalej normy pre postupy vydávania dlhodobých víz a povolení na pobyt zo strany členských štátov a opatrenia určujúce práva a podmienky, za ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín s legálnym pobytom v niektorom členskom štáte môžu usadiť v inom členskom štáte.

(3) Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone v marci 2000 určila pre Spoločenstvo cieľ stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete.

(4) Haagsky program prijatý Európskou radou 4. a 5. novembra 2004 konštatoval, že legálna migrácia bude hrať dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej znalostnej ekonomiky, pri podpore hospodárskeho rozvoja, a tým prispievať k uskutočňovaniu Lisabonskej stratégie a žiadal, aby Komisia predložila plán politiky legálnej migrácie vrátane postupov pre prijímanie, ktoré sú schopné včas reagovať na kolísavý dopyt po migrujúcej pracovnej sile na trhu práce.

(5) Európska rada, ktorá zasadala 14. a 15. decembra 2006, sa zhodla na postupnosti krokov pre rok 2007, medzi ktoré patrí úloha vytvoriť dobre riadené migračné politiky ktoré plne rešpektujú vnútroštátne právomoci, aby pomohli členským štátom uspokojiť súčasné a budúce potreby pracovnej sily.

(6) Aby sa dosiahli ciele lisabonského procesu, je taktiež dôležité podporovať mobilitu vysokovalifikovaných pracovníkov, ktorí sú občanmi EÚ, v rámci Únie, predovšetkým z členských štátov, ktoré pristúpili v rokoch 2004 a 2007. Pri realizácii tejto smernice sú členské štáty povinné rešpektovať zásadu uprednostňovania Spoločenstva, ako je to vyjadrené najmä v príslušných ustanoveniach aktov o pristúpení zo 16. apríla 2003 a 25. apríla 2005.

(7) Zámerom tejto smernice je prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov a riešiť tieto pracovné deficity podporou prijímania a mobility – na účely vysokokvalifikovaného zamestnania – štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobia pobytu nad tri mesiace, aby Spoločenstvo bolo príťažlivejšie pre takýchto pracovníkov z celého sveta a aby sa udržala jeho konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné uľahčiť prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov a ich rodín vytvorením zrýchleného prijímacieho postupu a udelením rovnakých sociálnych a ekonomických práv, ako pre štátnych príslušníkov hostiteľského členského štátu, a to v rade oblastí. Pokiaľ ide o tieto práva, táto smernica vychádza zo zodpovedajúceho ustanovenia smernice [„o jednotnom postupe pri podávaní žiadostí o jednorazové povolenie na pobyt a prácu pre štátnych príslušníkov tretích krajín na území niektorého členského štátu a spoločný súbor práv pracovníkov z tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt v niektorom členskom štáte“][5].

(8) Priaznivé podmienky pre zlúčenie rodín a prístup na trh práce pre manželských partnerov by mali byť základnými prvkami každého systému, ktorého cieľom je pritiahnuť vysokokvalifikovaných pracovníkov. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa malo uvažovať so špecifickými odchýlkami od smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny[6].

(9) Táto smernica by sa nemala dotýkať právomoci členských štátov určovať počty prijatých štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich z tretích krajín na ich územie s cieľom hľadať si prácu. Malo by to zahŕňať aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí hľadajú možnosť zostať na území určitého členského štátu s cieľom vykonávať platenú ekonomickú činnosť, a ktorí majú legálny pobyt v predmetnom členskom štáte v rámci iných schém, ako napríklad študenti, ktorí práve skončili svoje štúdiá alebo výskumníci prijatí v zmysle smernice Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby[7] a smernice Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu[8] a ktorí nepožívajú výhody konsolidovaného prístupu na trh práce členského štátu podľa právnych predpisov EÚ alebo vnútroštátnej legislatívy.

(10) Táto smernica by mala zabezpečiť pružný systém pre vstup vychádzajúci z dopytu, založený na objektívnych kritériách, akými sú minimálny platový prah porovnateľný s úrovňou miezd v členských štátoch a odborné kvalifikácie. Určenie minimálneho spoločného menovateľa pre národný mzdový prah je nevyhnutné na zabezpečenie miminálnej úrovne harmonizácie prijímacích podmienok v rámci celej EÚ. Členské štáty by mali pevne stanoviť svoje národné prahy podľa situácie na svojich trhoch práce a v súlade s ich všeobecnou prisťahovaleckou politikou.

(11) Odchýlky od základnej schémy, pokiaľ ide o platový prah, by mali byť stanovené pre vysokokvalifikovaných žiadateľov mladších ako 30 rokov, ktorí vzhľadom na ich relatívne obmedzené odborné skúsenosti a postavenie na trhu práce pravdepodobne nebudú môcť spĺňať platové požiadavky základnej schémy, alebo pre tých, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie v Európskej únii.

(12) Ak sa už členský štát rozhodol prijať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa tieto spoločné kritériá, štátny príslušník tretej krajiny by mal dostať špeciálne povolenie na pobyt, ktoré by sa malo nazývať modrá karta EÚ a malo by umožniť postupný prístup na trh práce a využívanie práv na pobyt a mobilitu udelených pre neho a jeho rodinu.

(13) Formát modrej karty EÚ by mal byť v súlade s ustanoveniami nariadenia 1030/2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov[9], umožňujúci členským štátom používať tieto informácie, týkajúce sa najmä podmienok, za ktorých daná osoba smie pracovať. Horizontálne ustanovenia, uvedené v smernici... [„o jednotnom postupe pri podávaní žiadostí o jednorazové povolenie na pobyt a prácu pre štátnych príslušníkov tretích krajín na území niektorého členského štátu a spoločný súbor práv pracovníkov z tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt v niektorom členskom štáte“] by mali platiť primerane.

(14) Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí vlastnia platný cestovný doklad a modrú kartu EÚ, vydanú niektorým členským štátom uplatňujúcim schengenské acquis v plnom rozsahu, by mali mať povolené vstupovať a voľne sa pohybovať v rámci územia členských štátov uplatňujúcich schengenské acquis v plnom rozsahu v období do troch mesiacov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) [10] a článku 21 schengenského acquis – dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 medzi vládami štátov hospodárskej únie Benelux, Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Schengenský vykonávací dohovor) [11] .

(15) Pracovná a geografická mobilita vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín by sa mala pokladať za primárny mechanizmus na zlepšenie efektívnosti trhu práce, ktorý umožňuje predchádzať deficitu odborností a zmierňovať regionálne nerovnováhy. Aby sa vyhovelo zásade preferencie Spoločenstva a predišlo prípadnému zneužívaniu systému, pracovná mobilita vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín by sa mala obmedziť počas prvých dvoch rokoch legálneho pobytu v niektorom členskom štáte.

(16) Geografická mobilita v rámci EÚ by mala byť pod kontrolou a vychádzať z dopytu počas prvého obdobia legálneho pobytu pracovníka z tretej krajiny. Ak sa už udelil štatút osoby s dlhodobým pobytom v ES, členské štáty by mali uprednostňovať týchto pracovníkov pri uplatňovaní svojho práva na voľný pohyb v rámci EÚ. Mali by sa včleniť odchýlky od smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom[12], aby sa nepostihovali geograficky mobilní vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín, ktorí ešte nezískali štatút osoby s dlhodobým pobytom v ES a aby sa stimulovala geografická migrácia a migračná cirkulácia.

(17) Mobilita vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín medzi Spoločenstvom a krajinami ich pôvodu by sa mala podporovať a udržiavať. Mali by sa naplánovať odchýlky od smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, aby sa predĺžilo obdobie neprítomnosti na území Spoločenstva, ktoré sa neberie do úvahy pri výpočte obdobia legálneho a nepretržitého pobytu potrebného k oprávnenosti na štatút osoby s dlhodobým pobytom v ES. Dlhšie obdobia neprítomnosti, než sú ustanovené v smernici Rady 2003/109/ES, by mali byť povolené aj po tom, čo vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín získali štatút osoby s dlhodobým pobytom v ES. Najmä preto, aby podporili migračnú cirkuláciu vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, pochádzajúcich z rozvojových krajín, členské štáty by mali zvážiť využitie možností, ktoré ponúka článok 4 ods. 3 druhý pododsek a článok 9 ods. 2 smernice Rady 2003/109/ES na umožnenie dlhších období neprítomnosti, než sú tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici. Aby sa zabezpečila konzistentnosť, najmä so súvisiacimi rozvojovými cieľmi, tieto odchýlky by mali byť uplatniteľné iba vtedy, keď možno preukázať, že dotknutá osoba sa vrátila do svojej krajiny pôvodu kvôli práci, štúdiu alebo dobrovoľným činnostiam.

(18) Vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín by mali mať nárok na rovnaké zaobchádzanie v oblasti sociálneho zabezpečenia. Oblasti sociálneho zabezpečenia sú vymedzené v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva[13]. Nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003[14], ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti, rozširuje ustanovenia nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt v Európskej únii a ktorí sa nachádzajú v cezhraničnej situácii. Ustanovenia v tomto návrhu o rovnakom zaobchádzaní v oblasti sociálneho zabezpečenia platia priamo aj na osoby prichádzajúce do členského štátu priamo z niektorej tretej krajiny. Táto smernica by však nemala udeľovať viac práv, než sú tie, ktoré už právne predpisy Spoločenstva poskytujú v oblasti sociálneho zabezpečenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú cezhraničné prvky medzi členskými štátmi;

(19) Odborné kvalifikácie získané štátnym príslušníkom tretej krajiny v inom členskom štáte by sa mala uznávať rovnako, ako občanom Únie a kvalifikácia získaná v tretej krajine by sa mala brať do úvahy v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36 zo 7. septembra 2005[15] o uznávaní odborných kvalifikácií.

(20) Pri uplatňovaní tejto smernice by sa členské štáty mali zdržať vykonávania aktívneho náboru v rozvojových krajinách v odvetviach trpiacich nedostatkom ľudských zdrojov. Etická politika a zásady náboru platné pre verejný a súkromný sektor by sa mali vytvoriť najmä v sektore zdravotníctva, ako sa to zdôrazňuje v záveroch Rady a členských štátov zo 14 mája 2007 k Európskemu akčnému programu zameranému na kritický nedostatok zdravotníckych pracovníkov v rozvojových krajinách (2007 – 2013). Tieto by sa mali posilniť vypracovaním mechanizmov, usmernení a iných nástrojov na uľahčenie migračnej cirkulácie a dočasnej migrácie, ako aj iných opatrení, ktoré by minimalizovali negatívne a maximalizovali pozitívne vplyvy vysokokvalifikovanej imigrácie na rozvojové krajiny. Každý takýto zásah sa musí uskutočniť v súlade so Spoločným vyhlásením Afriky a EÚ o migrácii a rozvoji, dohodnutom v Tripolise v dňoch 22. a 23. novembra 2006 a s cieľom vytvoriť komplexnú migračnú politiku v zmysle záverov Európskej rady zo 14. a 15. decembra 2006.

(21) Malo by sa rátať s osobitnými ustanoveniami o podávaní správ s cieľom sledovať implementáciu vysokokvalifikovanej schémy, ako aj s cieľom zistiť a pokiaľ možno kompenzovať prípadné dopady vo forme úniku mozgov v rozvojových krajinách, najmä v subsaharskej Afrike. Údaje o profesiách a štátnej príslušnosti vysokokvalifikovaných prisťahovalcov prijatých členskými štátmi by preto členské štáty mali každoročne zasielať prostredníctvom siete vytvorenej na tieto účely rozhodnutím Rady 2006/688/ES z 5. októbra 2006 o vytvorení mechanizmu vzájomnej výmeny informácií o opatreniach členských štátov v oblasti azylu a prisťahovalectva[16].

(22) Ciele navrhovaného opatrenia, menovite zavedenie osobitného prijímacieho postupu a prijatie podmienok pre vstup a pobyt platných pre štátnych príslušníkov tretích krajín na pobyty dlhšie ako tri mesiace v členských štátoch na účely vysokokvalifikovaného zamestnania nemožno uspokojivo dosiahnuť členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie mobility medzi členskými štátmi, preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva. Z tohto dôvodu môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ako je ustanovené v článku 5, táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(23) Táto smernica rešpektuje základné práva, dodržiava zásady vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a treba ju primerane uplatňovať.

(24) Členské štáty by mali zabezpečiť účinnosť ustanovení tejto smernice bez diskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických znakov, jazyka, náboženstva alebo presvedčenia, politických alebo iných názorov, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, predovšetkým v súlade so smernicou Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 , ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[17] a smernicou Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[18].

(25) [V súlade s článkom 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, tieto členské štáty sa nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané, ani sa na ne nevzťahuje.]

(26) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané, ani sa na naň nevzťahuje.

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1 Predmet úpravy

Účelom tejto smernice je stanoviť:

a) podmienky pre vstup štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov na územie členských štátov a pobyt na tomto území dlhší ako tri mesiace na účely vysokokvalifikovaného zamestnania;

b) podmienky pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov podľa písm. a) v členských štátoch iných, než je prvý členský štát.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a) „štátny príslušník tretej krajiny“ znamená osobu, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy;

b) „vysokokvalifikované zamestnanie“ znamená výkon presne určenej a efektívnej práce pod vedením niekoho iného, za ktorú je osoba platená a pre ktorú sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie alebo najmenej tri roky rovnocennej odbornej praxe;

c) „Modrá karta EÚ“ znamená povolenie, na ktorom je uvedený výraz „Modrá karta EÚ“, oprávňujúce jeho držiteľa na legálny pobyt a prácu na jej území a presťahovať sa do iného členského štátu na účely vysokokvalifikovaného zamestnania podľa podmienok tejto smernice;

d) „prvý členský štát“ znamená členský štát, ktorý ako prvý poskytol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny „Modrú kartu EÚ“;

e) „druhý členský štát“ znamená ktorýkoľvek členský štát iný než je prvý členský štát;

f) „rodinní príslušníci“ znamená štátnych príslušníkov tretej krajiny v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2003/86/ES;

g) „vysokoškolské vzdelanie“ znamená akýkoľvek titul, diplom alebo iný certifikát vydaný príslušným orgánom, osvedčujúci úspešné ukončenie programu vyššieho vzdelania, konkrétne sériu kurzov poskytnutých vzdelávacou ustanovizňou uznanou za inštitút vyššieho vzdelávania v štáte, kde sídli. Na účely tejto smernice sa uvedené kvalifikácie berú do úvahy za podmienky, že štúdium potrebné na ich získanie trvalo najmenej tri roky;

h) „vyššia odborná kvalifikácia” znamená kvalifikáciu osvedčenú preukázaním vysokoškolského vzdelania alebo najmenej 3 rokmi rovnocennej odbornej praxe;

i) „odborná prax“ znamená skutočné a zákonné vykonávanie danej profesie.

Článok 3 Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia.

2. Táto smernica sa neuplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín:

a) ktorí sa zdržiavajú v členskom štáte ako žiadatelia o medzinárodnú ochranu alebo v rámci schém dočasnej ochrany;

b) ktorí sú utečencami alebo požiadali o ich uznanie za utečencov a o žiadostiach ktorých zatiaľ nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté;

c) ktorí žiadajú o pobyt v niektorom členskom štáte ako výskumníci v zmysle smernice 2005/71/ES s cieľom realizovať výskumný projekt;

d) ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí uplatnili, alebo uplatňujú svoje právo na voľný pohyb v rámci Spoločenstva;

e) ktorí využívajú štatút osoby s dlhodobým pobytom v niektorom členskom štáte v súlade so smernicou 2003/109/ES a uplatňujú svoje právo na pobyt v inom členskom štáte s cieľom vykonávať ekonomickú aktivitu ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba;

f) ktorí vstupujú na územie členského štátu v rámci záväzkov obsiahnutých v medzinárodnej dohode uľahčujúcej vstup a prechodný pobyt niektorých kategórií fyzických osôb s obchodným a investičným zameraním;

g) ktorých vypovedanie bolo pozastavené z faktických alebo zákonných dôvodov.

3. Táto smernica nemá vplyv na žiadnu budúcu dohodu medzi Spoločenstvom alebo medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a jednou alebo viacerými tretími krajinami na druhej strane, ktorá by obsahovala zoznam povolaní nepatriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, s cieľom zabezpečiť etický nábor v odvetviach trpiacich nedostatkom personálu zachovávaním ľudských zdrojov v rozvojových krajinách, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

Článok 4 Priaznivejšie ustanovenia

1. Táto smernica sa nedotýka výhodnejších ustanovení:

a) právnych predpisov Spoločenstva, vrátane bilaterálnych a multilaterálnych dohôd uzatvorených medzi Spoločenstvom alebo medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a tretími krajinami na strane druhej;

b) dvojstranných alebo mnohostranných dohôd uzatvorených medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami;

2. Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov prijať alebo zachovať výhodnejšie ustanovenia týkajúce sa podmienok vstupu a pobytu pre osoby, na ktoré sa vzťahuje, s výnimkou vstupu na územie prvého členského štátu.

Kapitola II

podmienky prijímania

Článok 5 Kritériá pre prijímanie

1. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie na účely ustanovené v tejto smernici, musí:

a) predložiť platnú pracovnú zmluvu alebo záväznú pracovnú ponuku najmenej na jeden rok z príslušného členského štátu;

b) spĺňať podmienky stanovené vo vnútroštátnej legislatíve pre výkon regulovanej profesie občanmi EÚ, ktorá je uvedená v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke;

c) v prípade neregulovaných profesií predložiť dokumenty osvedčujúce relevantnú vyššiu odbornú kvalifikáciu v odbore alebo sektore špecifikovanom v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke;

d) predložiť platný cestovný doklad určený vnútroštátnymi právnymi predpismi a v prípade potreby dôkaz o platnom povolení na pobyt. Členské štáty môžu požadovať, aby bol cestovný doklad platný aspoň počas trvania predpokladaného pobytu;

e) predložiť dôkaz o zdravotnom poistení pre žiadateľa a jeho rodinných príslušníkov na všetky riziká bežne kryté pre štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu na obdobia, na ktoré sa v súvislosti s pracovnou zmluvou neposkytuje takéto poistné krytie a prislúchajúci nárok na dávky, alebo z nej takýto nárok nevyplýva;

f) byť osobou, ktorá nepredstavuje ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

2. Okrem podmienok ustanovených v odseku 1 hrubý mesačný plat uvedený v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke nesmie byť nižší, než národný platový prah určený a zverejnený na tento účel členskými štátmi, ktorý má byť najmenej trojnásobkom minimálnej hrubej mesačnej mzdy určenej vnútroštátnou legislatívou.

Členské štáty, v ktorých minimálne mzdy nie sú určené, stanovia národný platový prah vo výške najmenej trojnásobku minimálneho príjmu, pod ktorým občania daného členského štátu majú nárok na sociálnu pomoc v tomto členskom štáte.

Článok 6 Výnimka

Ak žiadosť predkladá štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je mladší ako 30 rokov a má vysokoškolské vzdelanie, platia nasledujúce výnimky:

a) členské štáty pokladajú podmienku stanovenú v článku 5 ods. 2 za splnenú, ak ponúkaný hrubý mesačný plat zodpovedá najmenej dvom tretinám národného platového prahu určeného v súlade s článkom 5 ods. 2;

b) členské štáty môžu upustiť od platovej požiadavky uvedenej v článku 5 ods. 2 za podmienky, že žiadateľ má skončené vyššie vzdelanie formou denného štúdia a získal titul bakalára a titul magistra v inštitúcii vyššieho vzdelávania nachádzajúcej sa na území Spoločenstva;

c) členské štáty nebudú vyžadovať preukazovanie odbornej praxe popri vysokoškolskom vzdelaní, pokiaľ to nie je nevyhnutné na splnenie podmienok stanovených vnútroštátnou legislatívou na výkon regulovanej profesie občanmi EÚ, ktorá je uvedená v pracovnej zmluve alebo záväznej pracovnej ponuke.

Článok 7 Počty prijatých

Článkami 5 a 6 nie sú dotknuté právomoci členských štátov určiť počty prijatých štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania.

Kapitola III

Modrá karta EÚ, postup a transparentnosť

Článok 8 Modrá karta EÚ

1. Osobe, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 a 6 a pre ktorú bolo vydané kladné rozhodnutie príslušnými úradmi, sa vydá modrá karta EÚ.

2. Modrá karta EÚ platí pri prvom vydaní na dva roky a predlžuje sa najmenej na rovnakú dobu. Pokiaľ pracovná zmluva znie na obdobie kratšie než dva roky, modrá karta EÚ sa vydá na obdobie trvania pracovnej zmluvy plus tri mesiace.

3. Modrú kartu EÚ vydávajú príslušné úrady členského štátu v jednotnom formáte, ako to určuje nariadenie (ES) č. 1030/2002. V súlade s ustanovením písm. a) bodu 7.5-9 prílohy uvedeného nariadenia členské štáty uvedú na modrej karte EÚ podmienky prístupu na trh práce v zmysle článku 13 ods. 1 alebo ods. 2 tejto smernice podľa toho, čo sa vzťahuje na daný prípad. Pod názvom „druh povolenia“, členské štáty uvedú „Modrá karta EÚ“.

4. Počas svojej platnosti modrá karta EÚ oprávňuje svojho držiteľa na:

a) vstup, opätovný vstup a pobyt na území členského štátu, ktorý vydal modrú kartu EÚ;

b) prechádzanie cez iné členské štáty na výkon práv podľa písm. a).

5. Držitelia modrej karty EÚ majú nárok na práva priznané im a ich rodinným príslušníkom v zmysle článkov 8, 10 ods. 2, 12, 13 – 19 a 21 tejto smernice.

Článok 9 Dôvody zamietnutia

1. Členské štáty zamietnu žiadosť o vydanie modrej karty EÚ kedykoľvek, keď žiadateľ nespĺňa podmienky stanovené v článkoch 5 a 6 alebo ak predložené doklady boli získané podvodom, sfalšované alebo sú v nich neoprávnené zásahy.

2. Pred prijatím rozhodnutia o žiadosti o vydanie modrej karty EÚ členské štáty môžu preskúmať situáciu na svojom trhu práce a uplatniť svoje vnútroštátne postupy týkajúce sa požiadaviek na obsadenie voľného pracovného miesta.

Z dôvodov politiky trhu práce môže členský štát uprednostniť občanov Únie pred štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ak tak ustanovujú právne predpisy Spoločenstva, ako aj pred štátnymi príslušnikmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú a poberajú podporu v nezamestnanosti v dotknutom členskom štáte.

Článok 10 Odobratie alebo neobnovenie modrej karty EÚ

1. Členské štáty odoberú alebo odmietnu obnoviť modrú kartu EÚ vydanú na základe tejto smernice v nasledujúcich prípadoch:

a) ak bola získaná podvodom alebo bola sfalšovaná alebo sa do nej neoprávnene zasahovalo, alebo

b) kedykoľvek, keď sa zistí, že držiteľ nespĺňal alebo už nespĺňa podmienky pre vstup a pobyt v zmysle článkov 5 a 6 alebo sa zdržiava za iným, než povoleným účelom pobytu;

c) ak držiteľ nerešpektoval obmedzenia stanovené v článku 13 ods. 1 a 2 a článku 14.

2. Neoznámenie v zmysle článku 13 ods. 2 sa nepokladá za dostatočný dôvod na odobratie alebo neobnovenie modrej karty EÚ.

3. Členské štáty môžu odobrať alebo odmietnuť predĺžiť modrú kartu EÚ z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

Článok 11 Kritériá pre prijímanie

1. Členské štáty určia, či žiadosti o vydanie modrej karty EÚ má podávať štátny príslušník tretej krajiny alebo jeho zamestnávateľ.

2. Žiadosť sa posúdi a preskúma buď vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny sa zdržiava mimo územia členského štátu, v ktorom chce byť prijatý, alebo keď sa už legálne zdržiava na území daného členského štátu.

3. Príslušný členský štát poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorého žiadosť bola prijatá, všetky možnosti na získanie potrebných víz.

4. Odchylne od odseku 2 členské štáty môžu, v súlade s ich vnútroštátnou legislatívou, akceptovať žiadosť predloženú v čase, keď štátny príslušník tretej krajiny nemá povolenie na pobyt, ale sa legálne zdržiava na ich území.

Článok 12 Procesné záruky

1. Príslušné úrady členských štátov prijmú rozhodnutie o kompletnej žiadosti a písomne informujú žiadateľa v súlade s oznamovacími postupmi ustanovenými vnútroštátnou legislatívou dotknutého členského štátu najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti. Vo výnimočných prípadoch, v ktorých ide o zložité žiadosti, môže byť lehota predĺžená najviac o ďalších 60 dní.

2. Ak informácie predložené na podporu žiadosti sú neadekvátne, príslušné úrady upovedomia žiadateľa o dodatočných informáciách, ktoré sa vyžadujú. Lehota uvedená v odseku 1 sa pozastavuje, kým úrady nedostanú požadované dodatočné informácie.

3. Každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie modrej karty EÚ alebo o neobnovení, či odobratí modrej karty EÚ sa oznamuje dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a v prípade potreby jeho zamestnávateľovi písomne v súlade s oznamovacími postupmi podľa príslušnej národnej legislatívy a je napadnuteľné na súdoch daného členského štátu. V oznámení sa uvedú dostupné možnosti preskúmania rozhodnutia a lehota, v akej možno konať.

Kapitola IV

práva

Článok 13 Prístup na trh práce

1. Počas prvých dvoch rokov legálneho pobytu v dotknutom členskom štáte v pozícii držiteľa modrej karty EÚ je prístup na trh práce pre danú osobu obmedzený na platené zamestnanecké činnosti, ktoré spĺňajú požiadavky na prijatie stanovené v článkoch 5 a 6. Úpravy podmienok pracovnej zmluvy, ktoré sa dotýkajú podmienok pre prijímanie, alebo menia pracovný pomer, podliehajú predchádzajúcemu písomnému schváleniu príslušných úradov členského štátu pobytu podľa vnútroštátnych postupov a v rámci lehôt stanovených v článku 12 ods. 1.

2. Po prvých dvoch rokoch legálneho pobytu v dotknutom členskom štáte v pozícii držiteľa modrej karty EÚ, má daná osoba právo na rovnaké zaobchádzanie, ako so štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o prístup k vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Držiteľ modrej karty EÚ oznamuje zmeny vo svojom pracovnom pomere príslušným orgánom členského štátu pobytu podľa vnútroštátnych postupov.

3. Držitelia modrej karty EÚ, ktorým bol udelený štatút osoby s dlhodobým pobytom v ES, majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ako so štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o zamestnanecké a samostatné zárobkové činnosti.

4. Členské štáty môžu zachovať obmedzenia pri prístupe k zamestnaneckým alebo samostatným zárobkovým činnostiam, pokiaľ takéto činnosti zahŕňajú, hoci aj na prechodnú dobu, vykonávanie verejnej moci a zabezpečovanie všeobecných záujmov štátu v prípadoch, keď v súlade s existujúcimi vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Spoločenstva sú tieto činnosti vyhradené pre štátnych príslušníkov.

5. Členské štáty môžu zachovať obmedzenia prístupu k zamestnaniu alebo samostatnej zárobkovej činnosti v prípadoch, keď v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Spoločenstva, sú tieto činnosti vyhradené pre štátnych príslušníkov, občanov EÚ alebo občanov EHP.

6. Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté preferenčné zásady Spoločenstva, ako sú vyjadrené v príslušných ustanoveniach aktov o pristúpení zo 16. apríla 2003 a 25. apríla 2005.

Článok 14 Dočasná nezamestnanosť

1. Nezamestnanosť sama osebe nezakladá dôvod na odobratie modrej karty EÚ, pokiaľ obdobie nezamestnanosti nepresiahne tri za sebou nasledujúce mesiace.

2. Počas tohto obdobia môže držiteľ modrej karty EÚ hľadať a prijať zamestnanie za podmienok stanovených v článku 13 ods. 1 alebo 2 podľa toho, čo sa vzťahuje na daný prípad.

3. Členské štáty umožnia držiteľovi modrej karty EÚ zostať na ich území, kým sa udelí alebo zamietne potrebné povolenie podľa článku 13 ods. 1. Oznámenie podľa článku 13 ods. 2 automaticky ukončí obdobie nezamestnanosti.

Článok 15 Rovnaké zaobchádzanie

1. Držitelia modrej karty EÚ majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ako so štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o:

a) pracovné podmienky vrátane odmeňovania a prepúšťania, ako aj zdravie a bezpečnosť na pracovisku;

b) slobodu združovania a zapájania sa a členstva v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnancov, alebo akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určitú profesiu, vrátane podpôr priznaných takýmito organizáciami bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a bezpečnosti štátu;

c) všeobecné vzdelávanie a odborné vzdelávanie, vrátane študijných grantov, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

d) uznávanie diplomov, osvedčení a iných odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

e) oblasti sociálneho zabezpečenia, ako sú vymedzené v nariadení Rady (EHS) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva. nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti, platí primerane;

f) sociálnu pomoc, ako ju určujú vnútroštátne právne predpisy;

g) výplatu dosiahnutých dôchodkov pri presťahovaní sa do tretej krajiny;

h) daňové výhody;

i) prístup k tovaru a službám a k poskytovaniu tovarov a služieb dostupných pre verejnosť vrátane postupov pri hľadaní ubytovania a pomoci poskytovanej úradmi práce;

j) voľný prístup na celé územie príslušného členského štátu, vrátane obmedzení určených vnútroštátnymi právnymi predpismi z dôvodov bezpečnosti.

2. Členské štáty môžu obmedziť práva poskytované podľa ods. 1 písm. c) a i), pokiaľ ide o študijné granty a postupy pri získavaní sociálnych bytov na prípady, keď držiteľ modrej karty EÚ sa zdržiaval alebo mal právo sa zdržiavať na ich území najmenej tri roky.

3. Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie v oblasti sociálnej pomoci na prípady, keď držiteľovi modrej karty EÚ bol udelený štatút osoby s dlhodobým pobytom v ES v súlade s článkom 17.

Článok 16 Rodinní príslušníci

1. Smernica Rady 2003/86/ES platí s odchýlkami uvedenými v tomto článku.

2. Odchylne od článku 3 ods. 1 a článku 8 smernice 2003/86/ES zlúčenie rodiny sa neviaže na požiadavku, aby držiteľ modrej karty EÚ mal odôvodnené predpoklady na získanie práva na dlhodobý pobyt a aby mal za sebou určitú minimálnu dobu pobytu.

3. Odchylne od článku 5 ods. 4 prvého pododseku smernice 2003/86/ES sa povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov udelia najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti.

4. Odchylne od článku 4 ods. 1 posledného pododseku a článku 7 ods. 2 smernice 2003/86/ES sa integračné opatrenia uvedené v nich môžu uplatniť až potom, čo sa dotknutým osobám umožnilo zlúčenie rodiny.

5. Odchylne od článku 14 ods. 2 smernice 2003/86/ES a so zreteľom na prístup na trh práce členské štáty neuplatnia časový limit 12 mesiacov.

6. Odchylne od článku 15 ods. 1 smernice 2003/86/ES, na účely výpočtu prvých piatich rokov pobytu požadovaných na získanie samostatného povolenia na pobyt, je možné zlúčiť pobyt v rôznych členských štátoch.

7. Ak členské štáty uplatnia možnosť uvedenú v odseku 6, ustanovenia uvedené v článku 17 o kumulácii období pobytu držiteľa modrej karty EÚ v rôznych členských štátoch platia primerane.

8. Odchylne od článku 13 ods. 2 a 3 smernice 2003/86/ES je doba platnosti povolení rodinných príslušníkov na pobyt rovnaká ako doba platnosti povolenia na pobyt vydaného držiteľovi modrej karty EÚ, pokiaľ to umožňuje doba platnosti ich cestovných dokladov.

Článok 17 Štatút osoby s dlhodobým pobytom v ES pre držiteľov modrej karty EÚ

1. Smernica 2003/109/ES platí s odchýlkami uvedenými v tomto článku.

2. Odchylne od článku 4 ods. 1 smernice 2003/109/ES držiteľ modrej karty EÚ, ktorý využil možnosť danú v článku 19, môže kumulovať obdobia pobytu v rôznych členských štátoch, aby splnil požiadavku týkajúcu sa dĺžky pobytu, ak sú splnené tieto podmienky:

a) má päť rokov legálneho a nepretržitého pobytu v rámci územia Spoločenstva ako držiteľ modrej karty EÚ;

b) má legálny a nepretržitý pobyt držiteľa modrej karty EÚ v rámci územia členského štátu, v ktorom je už dva bezprostredne predchádzajúce roky podaná žiadosť o povolenie na dlhodobý pobyt v ES pred podaním príslušnej žiadosti.

3. Na výpočet obdobia legálneho a nepretržitého pobytu v Spoločenstsve a odchylne od článku 4 ods. 3 smernice 2003/109/ES, obdobia neprítomnosti na území Spoločenstva neprerušujú obdobie uvedené v odseku 2 písm. a) a berú sa do úvahy na jeho výpočet, ak sú kratšie než 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a spolu neprevyšujú 16 mesiacov v rámci obdobia uvedeného v odseku 2 písm. a). Tento odsek platí aj v prípadoch, keď držiteľ modrej karty EÚ nevyužil možnosť danú v článku 19.

4. Odchylne od článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2003/109/ES členské štáty predĺžia obdobie neprítomnosti na území Spoločenstva povolené držiteľovi modrej karty EÚ a jeho rodinným príslušníkom, ktorým bol udelený štatút osôb s dlhodobým pobytom v ES na 24 za sebou nasledujúcich mesiacov.

5. Odchýlky od smernice 2003/109/ES uvedené v odsekoch 3 a 4 platia iba v prípadoch, keď dotknutý štátny príslušník tretej krajiny môže predložiť dôkaz, že bol mimo územia Spoločenstva kvôli vykonávaniu hospodárskej činnosti ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo kvôli vykonávaniu dobrovoľnej služby, či kvôli štúdiu vo svojej krajine pôvodu.

6. Články 13, 15 a 16 sa uplatňujú v prípade potreby aj po vydaní povolenia na pobyt držiteľovi modrej karty EÚ v zmysle článku 18.

Článok 18 Povolenie na pobyt „Osoba s dlhodobým pobytom v ES/držiteľ modrej karty EÚ“

1. Držiteľom modrej karty EÚ, ktorí splnia podmienky stanovené v článku 17 na získanie štatútu osoby s dlhodobým pobytom v ES, sa vydá povolenie na pobyt v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002.

2. Pod názvom „druh povolenia“, členské štáty uvedú „osoba s dlhodobým pobytom v ES/držiteľ modrej karty EÚ“".

3. Držitelia povolenia na pobyt „osoba s dlhodobým pobytom v ES/držiteľ modrej karty EÚ“ podliehajú ustanoveniam, ktoré sa vzťahujú na nich a na ich rodinných príslušníkov uvedených v tejto smernici a v smernici 2003/109/ES.

Kapitola V

pobyt v iných členských štátoch

Článok 19 Podmienky

1. Po dvoch rokoch legálneho pobytu v prvom členskom štáte v pozícii držiteľa modrej karty EÚ sa môže daná osoba a jeho rodinní príslušníci presťahovať za vysokokvalifikovaným zamestnaním do iného členského štátu, než je prvý členský štát za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Najneskôr do jedného mesiaca po vstupe na územie druhého členského štátu držiteľ modrej karty EÚ oznámi svoju prítomnosť príslušným orgánom tohto členského štátu a predloží všetky dokumenty preukazujúce, že spĺňa podmienky ustanovené v článkoch 5 a 6 pre druhý členský štát.

3. V súlade s postupmi uvedenými v článku 12 druhý členský štát spracuje oznámenie a písomne informuje žiadateľa a prvý členský štát o svojom rozhodnutí:

a) vydať modrú kartu EÚ a povoliť žiadateľovi pobyt na jeho území na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ak sú splnené podmienky ustanovené v tomto článku a za podmienok uvedených v článkoch 8 – 15;

b) odmietnuť vydať modrú kartu EÚ a uložiť žiadateľovi a jeho rodinným príslušníkom povinnosť opustiť jeho územie v súlade s postupmi ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane postupov na vysťahovanie, pokiaľ podmienky uvedené v tomto článku nie sú splnené. Prvý členský štát bezodkladne a bez formalít prijme späť držiteľa modrej karty EÚ a jeho rodinných príslušníkov. Ustanovenia článku 14 sa uplatňujú po readmisii.

4. Žiadateľ zodpovedá za náklady spojené s návratom a readmisiou jeho osoby a jeho rodinných príslušníkov vrátane refundácie nákladov verejných fondov, pokiaľ takéto vznikli, a to v zmysle odseku 3 písm. b).

5. Pri uplatňovaní tohto článku členské štáty môžu naďalej vychádzať z počtu prijatých, ako je uvedené v článku 7.

Článok 20 Prístup na trh práce druhého členského štátu pre držiteľov povolenia na pobyt „osoba s dlhodobým pobytom v ES/držiteľ modrej karty EÚ“

1. Článok 14 ods. 4 smernice 2003/109/ES sa nevzťahuje na držiteľov povolenia na pobyt „osoba s dlhodobým pobytom v ES/držiteľ modrej karty EÚ“.

2. V prípadoch, keď sa členský štát rozhodne uplatniť obmedzenia v prístupe na trh práce ustanovené v článku 14 ods. 3 smernice 2003/109/ES, uprednostní držiteľov povolenia na pobyt „osoba s dlhodobým pobytom v ES/držiteľ modrej karty EÚ“ pred inými štátnymi príslušníkmi tretích krajín žiadajúcich o pobyt na tie isté účely.

Článok 21 Pobyt rodinných príslušníkov v druhom členskom štáte

1. Keď sa držiteľ modrej karty EÚ presťahuje do druhého členského štátu v zmysle ustanovení článku 19 a keď rodina už bola vytvorená v prvom členskom štáte, jeho rodinní príslušníci majú povolené ho sprevádzať, alebo sa k nemu pripojiť.

2. Najneskôr do jedného mesiaca po vstupe na územie druhého členského štátu dotknutí rodinní príslušníci oznámia svoju prítomnosť príslušným orgánom tohto členského štátu a predložia žiadosť o povolenie na pobyt.

3. Druhý členský štát môže požadovať od príslušných rodinných príslušníkov, aby spolu so svojou žiadosťou o povolenie na pobyt predložili:

a) povolenie na pobyt v prvom členskom štáte a platný cestovný doklad;

b) dôkaz o tom, že sa zdržiavajú ako rodinní príslušníci držiteľa modrej karty EÚ v prvom členskom štáte;

c) dôkaz, že majú nemocenské poistenie, pokrývajúce všetky riziká v druhom členskom štáte, alebo že držiteľ modrej karty má takéto poistenie pre nich.

4. Ak rodina nebola vytvorená už v prvom členskom štáte, platí článok 16.

Kapitola VI

záverečné ustanovenia

Článok 22 Vykonávacie opatrenia

1. Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom, či boli prijaté právne alebo regulačné opatrenia k článkom 7, 9 ods. 2, 19 ods. 5 a 20 prostredníctvom siete zriadenej rozhodnutím 2006/688/ES.

2. Informácie podľa odseku 1 majú obsahovať podrobnosti predmetných opatrení, preložených do jedného z úradných jazykov inštitúcií Európskej únie, a to iného, než je jazyk daného členského štátu.

3. Každoročne, a prvýkrát najneskôr do 1. apríla [jeden rok po dátume transpozície tejto smernice], členské štáty prostredníctvom siete zriadenej rozhodnutím 2006/688/ES oznámia Komisii a ostatným členským štátom štatistické údaje o počtoch štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola udelená, obnovená alebo odobratá modrá karta EÚ v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, s uvedením ich štátnej príslušnosti a povolania. Štatistické údaje o prijatých členoch rodín sa oznámia rovnakým spôsobom. V prípade držiteľov modrej karty EÚ a ich rodinných príslušníkov prijatých v súlade s ustanoveniami článkov 19 a 21 má poskytnutá informácia navyše udávať aj členský štát predchádzajúceho pobytu.

Článok 23 Správy

Každé tri roky, a prvýkrát najneskôr [tri roky po dátume transpozície tejto smernice], Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a navrhne potrebné zmeny a doplnenia.

Článok 24 Kontaktné miesta

1. Členské štáty zriadia kontaktné miesta, ktoré budú zodpovedné za prijímanie a odosielanie informácií uvedených v článku 19.

2. Členské štáty zabezpečia potrebnú spoluprácu a výmenu informácií a dokumentácie podľa prvého odseku.

Článok 25 Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dva roky po nadobudnutí účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 26 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť […] dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 27 Určenie

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda

[…]

[1] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[2] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[3] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[4] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[5] Ú. v. EÚ L...

[6] Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12.

[7] Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12.

[8] Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15.

[9] Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1.

[10] Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

[12] Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.

[13] Ú. v. ES L 149, 15.7.1971, s. 2. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 631/2004 (Ú. v. EÚ L 100, 6.4.2004, s. 1).

[14] Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 1.

[15] Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

[16] Ú. v. EÚ L 283, 14.10.2006, s. 40.

[17] Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

[18] Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.