52007PC0025

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 25.1.2007

KOM(2007) 25 v konečnom znení

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu, s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, Thajsku a na Taiwane, po preskúmaní uplynutia platnosti a čiastočnom predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 2 a článku 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 384/96

(predložený Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU |

Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“), naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005 v konaní týkajúcom sa dovozu určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, Thajsku a na Taiwane. |

Všeobecný kontext Tento návrh sa predkladá v kontexte implementácie základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s hmotnými a procesnými požiadavkami ustanovenými v základnom nariadení. |

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu V oblasti návrhu neexistujú žiadne ustanovenia. |

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

V súlade s ustanoveniami základného nariadenia príslušné zainteresované strany už mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania. |

Získavanie a využívanie expertízy |

Externá expertíza nebola potrebná. |

Hodnotenie vplyvu Tento návrh je výsledkom implementácie základného nariadenia. V základnom nariadení sa nestanovuje všeobecné hodnotenie vplyvu, ale toto nariadenie obsahuje úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

Zhrnutie navrhovaného opatrenia Dňa 1. decembra 2005 Komisia avizovala oznámením (ďalej len „oznámenie o začatí“), ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie,[1] začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, Thajsku a na Taiwane, do Spoločenstva. Toto antidumpingové konanie sa začalo po žiadosti o preskúmanie, ktorú 30. augusta 2005 podal Výbor pre polyetyléntereftalát (PET) združenia Plastics Europe (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 90 %, z celkovej výroby určitého polyetyléntereftalátu v rámci Spoločenstva. Pripojený návrh nariadenia Rady, ktorý vypracovala Komisia, obsahuje konečné závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Spoločenstva. S členskými štátmi sa konzultovalo počas zasadania antidumpingových výborov 16. januára. 25 členských štátov sa vyslovilo v prospech navrhnutých opatrení a 2 boli proti. Navrhuje sa, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia, ktorý by mal byť uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr 28. februára 2007. |

Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005. |

Zásada subsidiarity Tento návrh patrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto(týchto) dôvodu(-ov): |

Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania. |

Uvedenie údajov o spôsobe, akým sa finančná a administratívna záťaž Spoločenstva, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov minimalizuje a ako je úmerná cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje. |

Výber nástrojov |

Navrhované nástroje: nariadenie. |

Iné prostriedky by neboli primerané z tohto(týchto) dôvodu(-ov). Uvedené základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti. |

VPLYV NA ROZPOčET |

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

1. Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu, s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, Thajsku a na Taiwane, po preskúmaní uplynutia platnosti a čiastočnom predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 2 a článku 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 384/96

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[2] (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2 a článok 11 ods. 3,

so zreteľom na návrh, ktorý predložila Komisia po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Platné opatrenia

2. Rada 27. novembra 2000[3] uložila konečné antidumpingové clá na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“) s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku (ďalej len „príslušné krajiny“). Uložené opatrenia vychádzali z antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“), ktoré sa začalo podľa článku 5 základného nariadenia.

3. Rada 13. augusta 2004[4] uložila konečné antidumpingové clá na dovoz určitého PET s pôvodom v Austrálii a Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a ukončila konanie týkajúce sa dovozu PET s pôvodom v Pakistane.

4. Nariadenie Rady 2604/2000, ako sa uvádza v odôvodnení (1), bolo zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 496/2002[5], 823/2004[6], 83/2005[7] a 1646/2005[8]. Tieto zmeny a doplnenia boli výsledkom revíznych prešetrovaní, ktoré sa začali podľa článku 11 ods. 3 a ods. 4 základného nariadenia, alebo cenových záväzkov prijatých na základe článku 8 ods. 1 základného nariadenia.

2. Žiadosť o preskúmania

5. Komisia po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti[9] dostala 30. augusta 2005 žiadosť o preskúmanie platných opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „preskúmanie uplynutia platnosti“) a o čiastočné preskúmanie opatrení uložených na dovoz z Taiwanu a na dovoz od troch vyvážajúcich výrobcov v Kórei podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia (ďalej len „čiastočné predbežné preskúmanie“).

6. Túto žiadosť podal Výbor pre polyetyléntereftalát združenia Plastics Europe (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 90 %, z celkovej výroby PET v Spoločenstve.

7. Žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti bola zdôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

8. Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie opatrení na dovoz z Taiwanu a na dovoz od troch vyvážajúcich výrobcov v Kórei (Daehan Synthetic Fiber Co. Ltd., SK Chemicals Co. Ltd. a KP Chemical Corp.) bola zdôvodnená tým, že úroveň opatrení nie je dostatočná na nápravu poškodzujúceho dumpingu.

9. Po porade s poradným výborom, keď sa zistilo, že existuje dostatok dôkazov na začatie týchto dvoch preskúmaní podľa článku 11 ods. 2, resp. článku 11 ods. 3 základného nariadenia, Komisia začala tieto preskúmania 1. decembra 2005[10].

10. Oznámenie o rozsahu predbežného preskúmania bolo uverejnené v Úradnom vestníku 2. júna 2006[11] a jasne z neho vyplynulo, že čiastočné predbežné preskúmanie sa vzťahovalo aj na všetky prepojené spoločnosti.

3. Súbežné prešetrovanie

11. Dňa 1. decembra 2005 Komisia začala aj preskúmanie podľa článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 2026/97[12] o platných vyrovnávacích opatreniach na dovoz PET s pôvodom v Indii.

4. Strany, ktorých sa prešetrovanie týkalo

12. Komisia oficiálne oznámila vyvážajúcim výrobcom, zástupcom vyvážajúcich krajín, dovozcom, výrobcom v Spoločenstve, používateľom a žiadateľovi začatie preskúmania uplynutia platnosti a čiastočného predbežného preskúmania. Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť písomne svoje stanovisko a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí. Všetkým zainteresovaným stranám, ktoré o to požiadali a preukázali, že majú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, bolo vypočutie umožnené.

13. Vzhľadom na zrejmý veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Indii, Indonézii, Kórei a na Taiwane, ako aj výrobcov a dovozcov v rámci Spoločenstva, uvedených v žiadosti o preskúmanie uplynutia platnosti, a počet vyvážajúcich výrobcov z Taiwanu, uvedených v žiadosti o predbežné preskúmanie, sa považovalo za vhodné, v súlade s článkom 17 základného nariadenia, preskúmať, či by sa mal použiť výber vzorky. Na to, aby sa Komisii umožnilo rozhodnúť, či výber vzorky bude potrebný a ak áno, výber vzorky urobiť, od uvedených strán sa podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia žiadalo, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia prešetrovania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí.

14. Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na to, že len málo vyvážajúcich výrobcov v Indii, Indonézii, Kórejskej republike a na Taiwane oznámilo ochotu spolupracovať, rozhodlo sa, že pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v týchto štyroch krajinách výber vzorky nie je potrebný.

15. Po preskúmaní informácií, ktoré predložili výrobcovia a dovozcovia zo Spoločenstva, a pretože ich počet bol pomerne malý, rozhodlo sa, že do prešetrovania budú zahrnutí všetci a výber vzorky nie je potrebný.

16. Všetkým známym vyvážajúcim výrobcom v príslušných krajinách, dovozcom, dodávateľom, výrobcom v Spoločenstve a používateľom boli preto zaslané dotazníky.

17. Vyplnený dotazník zaslali

18. traja vyvážajúci výrobcovia v Indii,

19. traja vyvážajúci výrobcovia v Indonézii (i keď len dvaja z nich sa rozhodli prijať overovanie na mieste),

20. dvaja vyvážajúci výrobcovia v Malajzii,

21. štyria vyvážajúci výrobcovia v Kórejskej republike,

22. traja vyvážajúci výrobcovia na Taiwane (i keď len dvaja z nich sa rozhodli prijať overovanie na mieste),

23. jeden vyvážajúci výrobca v Thajsku,

24. dvaja dodávatelia v rámci Spoločenstva,

25. dvanásti výrobcovia zo Spoločenstva,

26. desiati spracovatelia/používatelia.

Zistilo sa tiež, že jeden nespolupracujúci vyvážajúci výrobca v Indonézii od uverejnenia platných opatrení zmenil svoj názov. Ide o zmenu názvu P.T. Bakrie Kasei Corp. na P.T. Mitsubishi Chemical Indonesia.

27. Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na svoju analýzu, a vykonala overovanie na mieste v priestoroch týchto spoločností:

(a) India

Vyvážajúci výrobcovia

- Pearl Engineering Polymers Ltd., Dillí,

- SENPET, predtým Elque Polyesters Ltd., Kalkata,

- Futura Polyesters Ltd., Chennai;

Prepojený vývozca

- Plastosen Ltd., Kalkata, (prepojený so spoločnosťou SENPET, predtým Elque Polyesters Ltd.);

(b) Indonézia

Vyvážajúci výrobcovia

- P.T. Polypet Karyapersada, Džakarta,

- P.T. Petnesia Resindo, Tangerang;

(c) Malajzia

Vyvážajúci výrobcovia

- MPI Polyester Industries Sdn. Bhd., Selangor,

- Hualon Corporation (M) Sdn. Bhd. Kuala Lumpur;

(d) Kórejská republika

Vyvážajúci výrobcovia

- SK Chemicals Co. Ltd., Soul,

- Huvis Corp., Soul (prepojený so skupinou SK Chemicals Co Ltd.),

- KP Chemicals Corp., Soul,

- Honam Petrochemicals Corp., Soul (prepojený so skupinou KP Chemicals Co Ltd);

Prepojení obchodníci/dovozcovia sídliaci v Kórei

- SK Networks Ltd., Soul (prepojený so skupinou SK Chemicals Co Ltd.),

- Lotte Trading Ltd., Soul, Kórejská republika (prepojený so skupinou KP Chemicals Co Ltd),

- Lotte Daesan Ltd., Soul, Kórejská republika (prepojený so skupinou KP Chemicals Co Ltd);

Prepojení obchodníci/dovozcovia sídliaci v Spoločenstve

- SK Networks Deutschland GmbH, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko (prepojený so skupinou SK Chemicals Co Ltd.),

- SK Eurochem, Varšava, Poľsko (prepojený so skupinou SK Chemicals Co Ltd.);

(e) Taiwan

Vyvážajúci výrobcovia

- Shinkong Synthetic Fibers Corporation, Taipei,

- Far Eastern Textile Ltd., Taipei;

(f) Thajsko

Vyvážajúci výrobca

- Bangkok Polyester Public company Ltd, Bangkok, Thajsko;

(g) Výrobcovia v Spoločenstve

- Voridian BV (Holandsko),

- M & G Polimeri Italia Spa (Taliansko),

- Equipolymers Srl (Taliansko),

- La Seda de Barcelona SA (Španielsko),

- Novapet SA (Španielsko),

- Selenis Industria de Polímeros SA (Portugalsko),

- Selenis Itália Spa (Taliansko);

(h) Dodávatelia v rámci Spoločenstva

- Interquisa SA (Španielsko);

(i) Neprepojení dovozcovia v rámci Spoločenstva

- Global Service International SRL (Taliansko);

(j) Používatelia v rámci Spoločenstva

- Coca Cola Enterprises Europe Ltd (Belgicko).

- Prešetrenie pravdepodobnosti pokračovania a/alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy v rámci preskúmania uplynutia platnosti sa konalo v období od 1. októbra 2004 do 30. septembra 2005 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov dôležitých pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa uskutočnilo v období od 1. januára 2002 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“). Obdobie prešetrovania pre čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia v súvislosti s dovozom z Taiwanu a od troch vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike je zhodné s obdobím preskúmania uplynutia platnosti.

B. PRÍSLUšNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

28. Príslušný výrobok je ten istý ako pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. PET s koeficientom viskozity 78 ml/g alebo vyšším, podľa normy ISO 1628-5, s pôvodom v príslušných krajinách. V súčasnosti je možné ho zaradiť pod kód KN 3907 60 20.

2. Podobný výrobok

29. Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní a pri revíznom prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok, PET vyrobený a predávaný na domácich trhoch v príslušných krajinách, a PET, ktorý vyrábajú a predávajú výrobcovia zo Spoločenstva, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a spôsoby použitia. Preto sa tieto výrobky považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C. PRAVDEPODOBNOSť POKRAčOVANIA A/ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

1. Dumping dovozu počas obdobia prešetrovania – všeobecné zásady

30. V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či v súčasnosti dochádza k dumpingu a či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení bude viesť k pokračovaniu dumpingu alebo nie.

Všeobecná metodika

31. Ďalej stanovená všeobecná metodika sa použila pri všetkých vyvážajúcich výrobcoch v príslušných krajinách a je taká istá ako pri pôvodnom prešetrovaní. Prezentácia zistení o dumpingu za každú z príslušných krajín teda len opisuje to, čo je špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

Normálna hodnota

32. Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv za každého vyvážajúceho výrobcu zisťovalo, či jeho celkový domáci predaj príslušného výrobku je reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým predajom na vývoz do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia domáci predaj sa považoval za reprezentatívny v porovnaní s celkovým predajom na vývoz, keď celkový objem domáceho predaja za každého vyvážajúceho výrobcu tvoril aspoň 5 % z jeho celkového objemu predaja na vývoz do Spoločenstva.

33. Následne sa určili tie druhy príslušného výrobku, ktoré doma predávajú vyvážajúci výrobcovia s celkovým reprezentatívnym domácim predajom, a ktoré sú totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

34. V súvislosti s každým druhom, ktorý predávajú vyvážajúci výrobcovia na svojich domácich trhoch, a je priamo porovnateľný s tými druhmi PET, ktoré sa predávajú na vývoz do Spoločenstva, sa stanovilo, či je domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého druhu PET sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas ORP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu PET, ktorý sa vyváža do Spoločenstva.

35. Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj každého druhu PET môže považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to tak, že sa pre každého vyvážajúceho výrobcu v príslušných krajinách stanovil podiel ziskového predaja každého vyvážaného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(a) Pre tie druhy výrobku, pri ktorých sa viac než 80 % objemu predaja na domácom trhu realizovalo za ceny, ktoré neboli nižšie ako jednotkové náklady, t. j. pri ktorých boli priemerné predajné ceny príslušného druhu výrobku rovnaké alebo vyššie ako priemerné výrobné náklady na príslušný druh výrobku, sa normálna hodnota vypočítala ako priemerná cena celého domáceho predaja daného druhu výrobku bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie.

(b) Pre tie druhy výrobku, kde sa minimálne 10 %, ale nie viac ako 80 % objemu predaja na domácom trhu realizovalo za ceny, ktoré neboli nižšie ako jednotkové náklady, sa normálna hodnota vypočítala ako vážená priemerná predajná cena tých transakcií, ktoré sa realizovali za cenu rovnakú alebo vyššiu ako jednotkové náklady pre príslušný druh.

(c) Pre tie druhy výrobku, kde sa menej ako 10 % objemu predaja na domácom trhu realizovalo za ceny nižšie ak jednotkové náklady, sa situácia posúdila tak, že príslušný druh výrobku sa nepredával pri bežnom obchodovaní a normálna hodnota sa preto musela vytvoriť v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

36. V prípadoch, keď sa normálne hodnoty museli vytvoriť, boli vytvorené v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, t. j. na základe výrobných nákladov príslušného druhu, ku ktorým sa pripočítala výška predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov (ďalej len „PVA“) a ziskové rozpätie. Výška PVA výdavkov predstavovala výšku výdavkov, ktorá vznikla vyvážajúcemu výrobcovi za podobný výrobok a výška zisku sa rovnala priemernému zisku, ktorý realizoval vyvážajúci výrobca pri predaji podobného výrobku pri bežnom obchodovaní.

Vývozná cena

37. Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, konkrétne na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

38. V prípadoch, keď sa predaj vykonal prostredníctvom prepojeného dovozcu alebo obchodníka, vývozná cena sa vytvorila na základe cien opakovaného predaja tohto prepojeného dovozcu nezávislým zákazníkom. Vykonali sa úpravy vzhľadom na všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opakovaným predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov, a primeraného ziskového rozpätia, v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Príslušné ziskové rozpätie sa stanovilo na základe informácií, ktoré poskytli neprepojení spolupracujúci obchodníci/dovozcovia pôsobiaci na trhu Spoločenstva.

Porovnanie

39. Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli formou úprav náležite zohľadnené rozdiely, ktoré majú vplyv na ceny a cenovú porovnateľnosť, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Príslušné úpravy sa urobili vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za vhodné, presné a podopreté dôkazmi.

Dumpingové rozpätie

40. V súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie vypočítalo pre každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu porovnaním váženej priemernej normálnej hodnoty a váženej priemernej vývoznej ceny.

41. Pre tie krajiny, u ktorých sa úroveň spolupráce považovala za vysokú (viac ako 80 % celého objemu dovozu do Spoločenstva počas ORP) a kde nebol žiadny dôvod sa domnievať, že by niektorý výrobca nespolupracoval, bolo zostatkové dumpingové rozpätie stanovené na úrovni spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu s najvyšším dumpingovým rozpätím, aby sa zabezpečila efektívnosť opatrení.

42. Pre tie krajiny, u ktorých sa úroveň spolupráce považovala za nízku (menej ako 80 % celého objemu dovozu do Spoločenstva počas ORP), bolo zostatkové dumpingové rozpätie stanovené v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe dostupných skutočností.

2. Dumping dovozu počas obdobia prešetrovania – osobitné zistenia pre konkrétnu krajinu

India

Predbežné poznámky

43. Traja z piatich známych vyvážajúcich výrobcov spolupracovali pri prešetrovaní. Dve nespolupracujúce spoločnosti predstavujú viac ako 80 % celkovej výroby PET v Indii a približne 25 % indického vývozu do Spoločenstva. Podiel indického vývozu do Spoločenstva v pomere k spotrebe Spoločenstva tvoril počas ORP 0,3 %. Dvaja z troch spolupracujúcich vývozcov prijali cenové záväzky v súvislosti s ich vývozom PET do Spoločenstva, ktoré boli uzatvorené podľa pôvodného prešetrovania.

44. Pokiaľ ide o dve spolupracujúce spoločnosti, zistilo sa, že ich vývozné ceny do Spoločenstva boli v súlade s minimálnymi cenami stanovenými v záväzkoch. Tieto ceny boli jasne vyššie ako ceny účtované za predaj na trhy tretích krajín. Tieto predaje sa uskutočňovali v oveľa väčších objemoch ako vývoz do Spoločenstva. To naznačuje, že ceny účtované zákazníkom v Spoločenstve nezodpovedajú normálnemu cenovému správaniu indických spoločností, ktoré prijali cenové záväzky.

Dumpingové rozpätie

45. Pokiaľ ide o vývoz do Spoločenstva, zistilo sa, že dumpingové rozpätia troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sú v rozsahu medzi nulovým dumpingom a 17 %. Treba poznamenať, že vyvážajúci výrobca s nulovým dumpingom prijal cenový záväzok a že objem jeho vývozu do Spoločenstva je veľmi malý (menej ako 10 %) v porovnaní s jeho vývozom do tretích krajín. Pri pôvodnom prešetrovaní, vrátane následných preskúmaní, boli dumpingové rozpätia v rozsahu medzi 14,7 % a 51,5 %[13]. Keďže však dovážané množstvá boli skutočne veľmi malé, analýza sa zamerala najmä na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu.

Indonézia

Predbežné poznámky

46. Pri prešetrovaní sa zistilo, že počas ORP bolo v Indonézii päť výrobcov PET. Ako sa uvádza v odôvodnení (16), tri spoločnosti predložili vyplnené dotazníky, ale len dve spoločnosti prijali overenia na mieste vo svojich priestoroch. Keďže takto nebolo možné overiť, či údaje, ktoré predložila tretia spoločnosť vo vyplnenom dotazníku, sú pravdivé, táto spoločnosť riadne nespolupracovala pri prešetrovaní v zmysle článku 18 základného nariadenia. V tom zmysle bola spoločnosť informovaná a dostala možnosť vyjadriť sa k tomuto zisteniu.

47. Jedna zo spolupracujúcich spoločností mala veľmi malý objem predaja na trh EÚ, ale tento predaj sa uskutočnil jednému špeciálnemu používateľovi v zdravotníckom sektore. Preto sa objem ani jednotková cena tohto predaja nepovažovali za reprezentatívne. Okrem tohto veľmi malého objemu Eurostat nezaregistroval žiadny iný predaj z Indonézie na trhu EÚ.

Normálna hodnota, vývozná cena a dumpingové rozpätie

48. Keďže dve spolupracujúce spoločnosti nerealizovali na trhu EÚ žiadny reprezentatívny predaj počas ORP a štatistické údaje Eurostatu o dovoze ukázali, že z Indonézie sa neuskutočnil žiadny ďalší dovoz, nebolo možné stanoviť žiadne dumpingové rozpätie.

Malajzia

Predbežné poznámky

49. Dvaja malajskí výrobcovia PET spolupracovali na prešetrovaní. Len jeden z nich uskutočnil vývoz do Spoločenstva, ktorý predstavoval 100 % celkového dovozu PET z Malajzie do Spoločenstva. Celkový dovoz príslušného výrobku z Malajzie bol malý, t. j. v rozsahu 2 000 – 4 000 ton, v porovnaní s trhom Spoločenstva ako celkom.

Normálna hodnota

50. Pre vyvážajúceho výrobcu s vývozom do Spoločenstva počas ORP bol domáci predaj podobného výrobku reprezentatívny. Normálna hodnota vychádzala z cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi v Malajzii v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

51. Prešetrovanie ukázalo, že výrobné náklady, ktoré spoločnosť vykázala, boli podhodnotené, pretože režijné náklady fabriky (vrátane odpisov, výdavkov na nájmy, mzdy a údržbu), ktoré skutočne vznikli počas ORP, boli preradené do PVA výdavkov. Spoločnosť argumentovala, že tento postup sa použil preto, aby sa zohľadnila nízka miera využitia kapacity v jej výrobných zariadeniach. Skutočné vzniknuté náklady však zahŕňajú aj preradené režijné náklady fabriky. Skutočnosť, že spoločnosť fungovala len so zlomkom svojej celkovej výrobnej kapacity neznamená, že náklady na takéto zariadenia nevznikajú. V skutočnosti boli tieto náklady uvedené v účtovných záznamoch spoločnosti a keďže sú priamo naviazané na výrobu podobného výrobku, musela sa vykonať oprava vykázaných výrobných nákladov.

Vývozná cena

52. Pre toho istého vyvážajúceho výrobcu sa vývozné ceny stanovili na základe cien, ktoré zaplatili neprepojení zákazníci v Spoločenstve v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

Porovnanie

53. V snahe zabezpečiť spravodlivé porovnanie vykonali sa úpravy vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, nakládku a pomocné činnosti a v úverových nákladoch, pokiaľ to bolo vhodné a opodstatnené.

Dumpingové rozpätie

54. Pri výpočte dumpingového rozpätia sa vážené priemerné normálne hodnoty porovnávali s váženou priemernou vývoznou cenou príslušného výrobku do Spoločenstva.

55. Pri tomto porovnaní sa ukázala existencia dumpingu na úrovni okolo 5 % u jedného výrobcu vyvážajúceho do Spoločenstva počas ORP. Keďže však vyvážané množstvá boli skutočne veľmi malé, analýza sa zamerala najmä na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu.

Kórea

Predbežné poznámky

56. Pripomína sa, že predbežné preskúmanie sa obmedzilo na dumping týkajúci sa spoločnosti Daehan Synthetic Fiber Co Ltd. a skupín SK Chemicals Co Ltd. a KP Chemicals Corp. Od týchto troch spoločností prišli kompletne vyplnené dotazníky.

57. Okrem toho prihlásili sa aj spoločnosti prepojené s jedným z uvedených vyvážajúcich výrobcov. Takže vyplnené dotazníky zaslali vyvážajúci výrobcovia Honam Petrochemicals a Huvis Corp.

58. Pred prešetrením na mieste spoločnosť Daehan Synthetic Fiber Co Ltd. informovala Komisiu o svojom rozhodnutí zastaviť výrobu PET v Kórei. Následne sa spoločnosť rozhodla zrušiť plánované overenie na mieste. Keďže spoločnosť takto prestala spolupracovať v zmysle článku 18 základného nariadenia, mala by podliehať zostatkovému dumpingovému rozpätiu.

59. Podľa žiadosti v Kórei existuje desať výrobcov, ktorí majú kapacitu na výrobu PET. Z týchto desiatich výrobcov sa Komisii prihlásilo päť výrobcov (vrátane spoločnosti Daehan Synthetic Fiber Co Ltd) a predložilo vyplnené dotazníky. Z ostatných piatich nespolupracujúcich výrobcov jeden spolupracoval s Komisiou pri pôvodnom prešetrovaní.

60. Objemy vývozu štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov plus neoverené množstvá, ktoré vyváža spoločnosť Daehan Synthetic Fiber Co Ltd., predstavovali takmer 100 % celkového vývozu počas ORP z Kórey do Spoločenstva, ako ich zaregistroval Eurostat.

61. Ako vyplýva z odôvodnení (16) a (17), štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorí plne spolupracovali pri prešetrovaní, boli:

62. SK Chemicals Co. Ltd., Soul,

63. Huvis Corp., Soul (prepojený so skupinou SK Chemicals Co Ltd.),

64. KP Chemicals Corp., Soul,

65. Honam Petrochemicals Corp., Soul (prepojený so skupinou KP Chemicals Co Ltd).

66. S cieľom predísť obchádzaniu v budúcnosti dumpingové rozpätia boli vypočítané na úrovni skupiny.

Normálna hodnota

67. Pre všetky druhy PET, ktoré vyvážajú kórejskí vyvážajúci výrobcovia, bolo možné stanoviť normálnu hodnotu na základe cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

Vývozná cena

68. Dvaja z kórejských vyvážajúcich výrobcov vykonávali predaj na vývoz do Spoločenstva priamo nezávislým zákazníkom, prostredníctvom prepojených spoločností v Kórei a prepojených dovozcov v Spoločenstve. V dôsledku toho sa v poslednom prípade vytvorená vývozná cena stanovila podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

Porovnanie

69. Úpravy rozdielov v poplatkoch za dopravu, poistenie, manipuláciu, provízie, úver, balenie, clá (vrátenie cla) a bankové poplatky sa vykonali, pokiaľ to bolo opodstatnené a riadne podopreté dôkazmi.

Úprava na vrátenie cla a úverové náklady

70. Dvaja z kórejských vyvážajúcich výrobcov požiadali o vrátenie cla a zdôvodnili to tým, že dovozné poplatky sa platia z podobného výrobku, keď je určený na spotrebu vo vyvážajúcej krajine, ale refundujú sa, keď sa výrobok predá na vývoz do Spoločenstva. V každom prípade sa zistilo, že požadovaná suma je väčšia ako výška cla zaplateného na podobný výrobok na domácom trhu a preto boli úpravy zodpovedajúcim spôsobom korigované. Metodika použitá pri súčasnom prešetrovaní bola v súlade s podmienkami stanovenými v článku 2 ods. 10 písm. (b) základného nariadenia, pretože presne zohľadnila skutočnú úroveň dovozných ciel na podobný výrobok.

71. Okrem toho obidvaja vyvážajúci výrobcovia si nárokovali náklady spojené s úverovaním na základe skutočného úverového obdobia prijatého odberateľmi v rámci platobného systému „otvorených účtov“, ktorý sa používa na kórejskom domácom trhu. Zistilo sa, že vo všeobecnosti v rámci tohto systému vyvážajúci výrobcovia v skutočnosti neposkytli osobitné úverové obdobia a okrem toho prijaté úverové obdobia nebolo možné presne určiť, lebo potvrdenky sa nedali priradiť ku konkrétnym faktúram. Za takýchto okolností sa tieto úpravy nemohli vykonať.

Dumpingové rozpätie

72. Ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia, vážené priemerné normálne hodnoty za každý druh príslušného výrobku vyvážaný do Spoločenstva sa porovnali s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

73. Pri tomto porovnaní sa ukázala existencia dumpingu de minimis v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami, ktorí vyvážali do Spoločenstva počas ORP.

Taiwan

Predbežné poznámky

74. Dvaja zo štyroch známych vyvážajúcich výrobcov spolupracovali pri prešetrovaní. Tieto dve spolupracujúce spoločnosti predstavujú viac ako 80 % z celkovej výroby na Taiwane a 99 % z celkového vývozu Taiwanu do Spoločenstva. Podiel taiwanského vývozu do Spoločenstva v pomere k spotrebe Spoločenstva dosiahol počas ORP 1,2 %.

75. Tretí taiwanský vyvážajúci výrobca najprv dotazník vyplnil, ale pred kontrolou na mieste ďalšiu spoluprácu zastavil. To, že spoločnosť neumožnila zástupcom Komisie na mieste overiť vyplnený dotazník, znamená nespoluprácu pri prešetrovaní. Na základe článku 18 základného nariadenia by táto spoločnosť mala podliehať zostatkovému dumpingovému rozpätiu.

Normálna hodnota

76. Pre všetky druhy PET, ktorý vyvážajú taiwanskí vyvážajúci výrobcovia, bolo možné stanoviť normálne hodnoty na základe cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

Vývozná cena

77. Obidvaja spolupracujúci taiwanskí vyvážajúci výrobcovia vykonávali priamy predaj na vývoz nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozné ceny sa dali posúdiť na základe cien zaplatených alebo splatných týmito zákazníkmi podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

Porovnanie

78. Uplatnili sa úpravy rozdielov v poplatkoch za dopravu, poistenie, manipuláciu, úver, balenie a v bankových poplatkoch.

Dumpingové rozpätie

79. Ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia, vážené priemerné normálne hodnoty za každý druh príslušného výrobku vyvážaný do Spoločenstva sa porovnali s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

80. Na základe tohto porovnania zistené dumpingové rozpätie bolo nižšie ako rozpätie de minimis v prípade spoločnosti Far Eastern Textile. V prípade spoločnosti Shinkong dumpingové rozpätie dosahovalo 6,5 %. Pokiaľ však ide o spoločnosť Far Eastern Textile prešetrovanie ukázalo, že porovnanie váženej priemernej normálnej hodnoty s váženými priemernými vývoznými cenami nevyjadruje úplnú mieru dumpingu v praxi. V skutočnosti prešetrovanie ukázalo, že významné objemy (okolo 25 % celého vývozu do Spoločenstva) sa realizovali za výrazne nízke ceny a boli sústredné na jedného zákazníka. Okrem toho vývoz do všetkých miest určenia v Spoločenstve sa realizoval za výrazne znížené ceny počas posledných štyroch mesiacov ORP v porovnaní s prvými ôsmimi mesiacmi ORP. Preto sa musela použiť iná porovnávacia metodika. Významný rozdiel sa zistil medzi dumpingovými rozpätiami pri porovnaní priemer – priemer a porovnaní transakcia – priemer. Pokiaľ ide o porovnanie transakcia – transakcia, zistilo sa, že to nie je vhodná alternatívna porovnávacia metóda, lebo postup výberu jednotlivých transakcií pre takéto porovnanie sa v tomto prípade považoval za náhodný. Takže sa uskutočnilo porovnanie transakcia – priemer v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia. Existoval teda jasný model vývozu, ktorý sa líšil podľa zákazníka a času.

81. Na základe uvedeného sa dumpingové rozpätie, ktoré je výsledkom porovnania transakcia – priemer, posudzuje na účely ďalšej analýzy, pokiaľ ide o pokračovanie dumpingu. V prípade spoločnosti Shinkong rozdiel medzi dumpingovými rozpätiami, vypočítaný podľa týchto dvoch metodík, nebol významný a žiadne modely sa nezistili. Preto by sa pre túto spoločnosť malo zvážiť dumpingové rozpätie, ktoré je výsledkom porovnania priemer – priemer.

82. Následne dumpingové rozpätia stanovené za dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sú takéto:

Far Eastern Textile Ltd | 3,5 % |

Shinkong Synthetic Fibers Corp. | 6,5 % |

Vyjadrené na osobitom základe tieto percentuálne rozpätia zodpovedajú týmto konkrétnym clám:

Far Eastern Textile Ltd | 36,3 EUR/t |

Shinkong Synthetic Fibers Corp. | 67 EUR/t |

Zostatkové clo by malo vychádzať zo zostatkového cla uplatniteľného v súčasnosti na Taiwan za predpokladu, že sa v súvislosti s tým nezistili žiadne zmeny okolností. Jeho výška je 143,4 EUR/t.

83. Pokiaľ ide o dve spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali, uvažuje sa, že informácie, ktoré sú k dispozícii, by sa mali uplatniť v súlade s článkom 18 základného nariadenia. V skutočnosti by sa týmto spoločnostiam malo vymerať zostatkové clo.

Thajsko

Predbežné poznámky

84. Iba jeden thajský výrobca PET spolupracoval pri prešetrovaní a počas ORP nevykonal žiadny vývoz do Spoločenstva. Podľa Eurostatu bol objem dovozu s pôvodom v Thajsku počas ORP zanedbateľný. Je však známe, že počas ORP existovali v Thajsku minimálne traja iní výrobcovia PET, ktorí na prešetrovaní nespolupracovali.

85. Ak jediný spolupracujúci výrobca nevykonal žiadny vývoz PET do Spoločenstva, za tohto spolupracujúceho výrobcu nebolo možné urobiť žiadny výpočet dumpingu.

3. Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení

Predbežné poznámky

86. V snahe stanoviť, či je pravdepodobné, že dumping bude pokračovať v prípade zrušenia opatrení, sa preskúmalo cenové správanie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov k iným vývozným trhom, ich výroba, kapacita a zásoby. Táto analýza vychádzala z dostupných informácií, t. j. z overených informácií, ktoré poskytli vo vyplnených dotazníkoch spolupracujúci výrobcovia uvedení v oddiele A.4. Analýza bola tiež vykonaná v súvislosti s cenovým správaním, výrobou a výrobnou kapacitou iných vyvážajúcich výrobcov v krajinách, ktorých sa konanie týkalo. Táto analýza vychádzala z údajov prieskumu trhu, ktoré dodalo výrobné odvetvie Spoločenstva a vyvážajúci výrobcovia, zo štatistických údajov Eurostatu o dovoze a, pokiaľ sú k dispozícii, zo štatistických údajov o vývoze z príslušných krajín.

India

Predbežné poznámky

87. Pravdepodobný scenár toho, čo by sa stalo, keby boli opatrenia zrušené, vychádzal

88. z overených vyplnených dotazníkov od troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorý v celom rozsahu spolupracovali na prešetrovaní, a

89. zo správy z prieskumu trhu, ktorú vyhotovila nezávislá konzultačná firma a predložil žiadateľ.

Vzťah medzi cenami v Spoločenstve a cenami v Indii

90. Ceny v Spoločenstve boli vo všeobecnosti nižšie ako domáce ceny v Indii. Vývoz sa pravdepodobne robí za ceny, ktoré sú minimálne o niečo nižšie ako bežné ceny v Spoločenstve. Ak by sa opatrenia zrušili, je pravdepodobné, že vývoz do Spoločenstva by sa robil za dumpingové ceny za predpokladu, že by sa udržali rovnaké cenové úrovne.

Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenami v Indii

91. Indické vývozné ceny do tretích krajín boli vo všeobecnosti nižšie ako jej domáce ceny. Tento rozdiel v cenách dosahoval 24 % úrovne vývoznej ceny. To naznačuje, že v prípade zrušenia opatrení by sa vývoz do Spoločenstva tak isto mohol robiť za dumpingové ceny. Ako sa už uviedlo, zistené rozpätia sú v skutočnosti vyššie ako zistená bežná úroveň dumpingu do ES. Treba poznamenať, že (1) táto bežná zistená úroveň dumpingu do ES sa stanovila na základe malých objemov vývozu, a (2) že niektorý vývoz sa robil za podmienok cenového záväzku, ktorý má korekčný účinok na úroveň vývozných cien. Keby boli opatrenia zrušené, je teda pravdepodobné, že dumpingové rozpätie by bolo dokonca vyššie.

Vzťah medzi indickými vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

92. Indické vývozné ceny do tretích krajín boli vo všeobecnosti nižšie ako cenová úroveň v Spoločenstve. Preto keby sa opatrenia zrušili, indickí vývozcovia by pravdepodobne vyvážali PET vo väčších množstvách do Spoločenstva a za ceny blížiace sa k cenám účtovaným tretím krajinám počas ORP. V dôsledku toho sa zdá pravdepodobné, že dumping stanovený v súvislosti s vývozom do Spoločenstva počas ORP, by sa mohol dokonca zvýšiť, keby boli opatrenia zrušené.

Nevyužité kapacity a zásoby

93. Pokiaľ ide o voľné kapacity, znova sa pripomína, že dvaja najväčší indickí výrobcovia pri prešetrovaní nespolupracovali. Napriek tomu sa zistilo, že ich celkové kapacity dosahovali približne 23 % spotreby Spoločenstva počas ORP. Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii, nevyužitá časť ich kapacít je významná a tvorí 80 000 až 130 000 ton. Okrem toho traja spolupracujúci výrobcovia tiež disponujú nejakými nevyužitými kapacitami. Záver je taký, že v Indii existujú významné voľné kapacity. Indický trh je tiež charakteristický nadmernými zásobami. V tejto súvislosti, keby boli opatrenia zrušené, výrobcovia sa môžu rozhodnúť presmerovať nadbytočné množstvá do Spoločenstva za stále nižšie dumpingové ceny.

Záver o Indii

94. Keby boli opatrenia zrušené, zdá sa, že nevyužité kapacity by boli pravdepodobne nasmerované do Spoločenstva. Vzhľadom na zistené vzťahy medzi cenami, najmä na vzťah medzi cenami v Spoločenstve a cenami v Indii, vývoz do Spoločenstva by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny.

Indonézia

Vzťah medzi cenami v Spoločenstve a cenami v Indonézii

95. Ceny v Spoločenstve boli vo všeobecnosti vyššie, ako ceny, ktoré dosiahli dvaja spolupracujúci indonézski vyvážajúci výrobcovia na svojom domácom trhu. To by naznačovalo, že pre indonézskych vyvážajúcich výrobcov by bola atraktívna možnosť presunúť predaj do Spoločenstva, keby boli antidumpingové opatrenia zrušené.

Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenami v Indonézii

96. Pre spoločnosť Polypet, ktorá fungovala so stratou na všetkých trhoch, sa domáce ceny nejavili ako spoľahlivé a preto sa normálna hodnota musela vytvoriť na základe výrobných nákladov plus bežný zisk. Na výpočty sa použila zisková prirážka 7 %, ktorá sa rovná prirážke použitej pri pôvodnom prešetrovaní. Medzi takto vytvorenou normálnou hodnotou a vývoznými cenami do tretích krajín sa zistil cenový rozdiel 25,0 %. Skutočnosť, že vývozné ceny boli nižšie ako normálna hodnota o takýto rozdiel naznačuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu na trhu Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené.

97. Spoločnosť Petnesia fungovala približne vyrovnane počas ORP a normálna hodnota sa preto vypočítala s použitím domácej predajnej ceny a vytvorenej normálnej hodnoty pomocou metódy opísanej pre spoločnosť Polypet. Rozdiel medzi normálnymi hodnotami a vývoznou cenou do tretích krajín bol v rozsahu 5 - 10 % (pre tieto metódy). Skutočnosť, že vývozné ceny boli nižšie ako normálna hodnota o takýto rozdiel naznačuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu na trhu Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené.

Vzťah medzi indonézskymi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

98. Predajné ceny výrobcov zo Spoločenstva pre predaj do EÚ boli stanovené na 1 058 EUR počas ORP. V tom istom období predajné ceny indonézskych vývozcov na trhy tretích krajín boli 911 EUR. Predajné ceny boli teda o 16 % vyššie ako na iných trhoch. To by naznačovalo, že pre indonézskych výrobcov by bola atraktívna možnosť presunúť predaj do Spoločenstva, keby boli antidumpingové opatrenia zrušené.

Nevyužité kapacity a zásoby

99. Ako sa už uviedlo, v Indonézii počas ORP fungovalo päť výrobcov. Správa z prieskumu trhu uvádza 324 000 ton výroby v Indonézii a z nej spolupracujúci výrobcovia predstavovali približne 47 %. Informácie od spolupracujúcich výrobcov a prieskum trhu naznačujú, že nevyužité kapacity tvorili okolo 10 % z celkovej kapacity, t. j. približne 37 000 ton. To predstavuje asi 1,5 % spotreby Spoločenstva.

100. Informácie od spolupracujúcich výrobcov ukázali, že zásoby PET sú nízke.

101. Pokiaľ ide o nevyužité kapacity a zásoby, prešetrovanie ukázalo, že na predaj na trhu Spoločenstva by mohlo byť k dispozícii významné množstvo PET.

Záver o Indonézii

102. Posúdenie uvedených faktorov ukázalo, že existuje významný rozdiel v cenách medzi dodávkami, ktoré realizujú indonézski výrobcovia na trhoch tretích krajín, a ich normálnou hodnotou.

103. Okrem toho vývozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na trhoch tretích krajín a na indonézskom domácom trhu sú oveľa nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva. Keď sa k tomu pridá existencia voľnej kapacity, v prípade zrušenia opatrení by boli indonézski vyvážajúci výrobcovia motivovaní zvýšiť svoj predaj na trhu Spoločenstva, a tento predaj by sa pravdepodobne realizoval za dumpingové ceny.

Malajzia

Predbežné poznámky

104. Zatiaľ čo celková výroba a predaj príslušného výrobku zo strany malajských výrobcov sa odhaduje približne na 120 000 ton, celková spotreba PET v Malajzii je okolo 60 000 ton. Keďže na domácom trhu je schopná spotrebovať len asi polovicu z celkovej výroby a predaja, je jasné, že malajskí výrobcovia príslušného výrobku sú vo všeobecnosti závislí od vývozných trhov, aby mohli naďalej vyrábať pri súčasných kapacitách.

Vzťah medzi domácou cenovou úrovňou a cenovou úrovňou v Spoločenstve

105. Prešetrovanie ukázalo, že domáce ceny sú asi o 10 až 20 % nižšie ako priemerné ceny účtované na trhu Spoločenstva. Nie je žiadny dôvod domnievať sa, že by sa to zmenilo, keby boli opatrenia zrušené.

Vzťah medzi domácou cenovou úrovňou a vývoznými cenami do tretích krajín

106. Informácie, ktoré poskytli spolupracujúci vývozcovia uvedení v odôvodnení (17) ukázali, že vývoz do tretích krajín sa realizoval vo veľkých objemoch, ktoré predstavovali 67 % celkového predaja počas ORP.

107. U jedného malajského vývozcu, ktorý vyvážal do Spoločenstva, boli vážené priemerné vývozné ceny do tretích krajín nižšie ako vážené priemerné normálne hodnoty, ktoré sa stanovili pre výpočet jeho dumpingu, a tiež sa ukázali nižšie ako predajné ceny do Spoločenstva. To naznačuje, že tento malajský vývozca pravdepodobne predáva PET za dumpingové ceny aj na trhy tretích krajín, a že cenový rozdiel je dokonca vyšší ako ten, ktorý sa zistil na európskom trhu.

108. U ďalšieho vývozcu, ktorý počas ORP neuskutočnil žiadny vývoz do Spoločenstva, prešetrovanie ukázalo, že priemerné vývozné ceny do tretích krajín boli nižšie ako výrobné náklady, čo tiež naznačuje, že podobný výrobok sa na tretích trhoch predáva za dumpingové ceny.

109. Uvedené naznačuje veľkú pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu pri vývoze do Spoločenstva v prípade zrušenia opatrení.

Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

110. Informácie, ktoré poskytli spolupracujúci vývozcovia uvedení v odôvodnení (17) ukázali, že vývoz do tretích krajín sa realizoval za váženú priemernú vývoznú cenu oveľa nižšiu ako sú predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva.

111. Možno teda urobiť záver, že pri prevládajúcej cenovej úrovni by sa Spoločenstvo považovalo za atraktívny trh pre vyvážajúcich výrobcov v Malajzii. Na základe toho sa usúdilo, že by existovala ekonomická motivácia na presun vývozu z tretích krajín na ziskovejší trh Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené. Keby sa vývoz presunul do Spoločenstva, realizoval by sa pravdepodobne tiež za dumpingové ceny.

Nevyužité kapacity a zásoby

112. Prešetrovanie ukázalo, že využitie kapacít dvoch spolupracujúcich výrobcov bolo počas ORP veľmi nízke, a to v rozsahu 30 – 80 %. Na základe toho možno urobiť záver, že v Malajzii existujú významné voľné kapacity. Keby boli opatrenia zrušené, boli by malajskí výrobcovia motivovaní tieto voľné kapacity využiť a výrazne zvýšiť predaj na vývoz do Spoločenstva.

113. Zistilo sa, že dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia majú bežnú úroveň zásob. Treba však poznamenať, že zásoby nemožno považovať za významný ukazovateľ, lebo výroba PET v Malajzii väčšinou funguje na základe objednávok od zákazníkov. Preto zásoby tvorí hlavne PET, ktorý čaká na odoslanie už známym zákazníkom.

Záver o Malajzii

114. Prešetrovanie ukázalo, že jeden zo spolupracujúcich výrobcov pokračoval v uplatňovaní dumpingových praktík aj napriek účinným opatreniam.

115. Okrem toho vážené priemerné vývozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na trhy tretích krajín a predajné ceny na domácom trhu sú tiež oveľa nižšie ako prevládajúca cenová úroveň v Spoločenstve. Keď sa k tomu pridá nízke využitie kapacít, v prípade zrušenia opatrení by boli malajskí vyvážajúci výrobcovia motivovaní presunúť sa na trh Spoločenstva, a to pravdepodobne za dumpingové ceny.

Kórea

Vzťah medzi cenami v Spoločenstve a cenami v Kórei

116. V odôvodnení (60) sa vysvetľuje, že dumpingové rozpätia zistené u všetkých štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, sú nižšie ako de minimis . Pripomína sa, že tento vývoz sa uskutočnil v období, keď dvaja zo spolupracujúcich vývozcov mohli vyvážať do Spoločenstva s nulovým clom. Keďže vývoz týchto štyroch vyvážajúcich výrobcov predstavoval takmer 100 % celého vývozu PET počas ORP (ako oznámil Eurostat), u každého z vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, sa riziko opakovaného výskytu dumpingu javí ako malé.

117. Prešetrovanie ukázalo, že ceny na kórejskom domácom trhu, ktoré účtujú spolupracujúce spoločnosti, sú vyššie ako ceny, ktoré účtuje výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nie je žiadny dôvod domnievať sa, že domáce ceny, ktoré sa zistili u spolupracujúcich spoločností, nie sú reprezentatívne alebo že nespolupracujúci výrobcovia predávajú na domácom trhu za výrazne nižšie ceny ako spolupracujúce spoločnosti. Okrem toho je pravdepodobné, že nespolupracujúce spoločnosti, ktoré nepredávali v ES, budú predávať za nízke ceny, aby znova získali stratený podiel na trhu ES. To naznačuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu u nespolupracujúcich spoločností, keby sa opatrenia zrušili. Treba tiež poznamenať, že tieto nespolupracujúce spoločnosti vyvážali do Spoločenstva pri pôvodnom prešetrovaní významné množstvá.

Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenami v Kórejskej republike

118. U spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa zistil cenový rozdiel okolo 5 % medzi prevládajúcou cenovou úrovňou na kórejskom domácom trhu a ich vývozom do tretích krajín. Za predpokladu, že mohli do Spoločenstva vyvážať neobmedzené množstvá PET s nulovým clom, sa však riziko odklonenia obchodu do Spoločenstva ukazuje ako pomerne nízke.

119. Vývozné ceny do tretích krajín boli tiež vo všeobecnosti dostupné vrátane cien, ktoré účtovali nespolupracujúci výrobcovia. Ceny nespolupracujúcich výrobcov boli nižšie ako domáce ceny, ktoré účtovali spolupracujúci výrobcovia. Tento cenový rozdiel znova ukazuje, že keby sa zrušili opatrenia, vývoz do Spoločenstva sa môže realizovať za dumpingové ceny.

Vzťah medzi kórejskými vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

120. Prešetrovanie ukázalo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v Kórei predali významné množstvá do tretích krajín. U skupín SK Chemicals a KP Chemicals, pokiaľ by mali možnosť vyvážať neobmedzené množstvá PET do Spoločenstva s nulovým clom, sa však riziko odklonenia obchodu do Spoločenstva ukazuje ako pomerne nízke.

121. U nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa použili informácie zo správy z prieskumu trhu a informácie od kórejského štatistického úradu.

122. Keď sa spočíta celkový vývoz kórejských vyvážajúcich výrobcov do tretích krajín počas ORP (727 Kt), ako ho vykázal kórejský štatistický úrad, a odpočíta sa vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (320 Kt), celkový vývoz nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa vypočítal na 407 Kt .

123. Množstvá, ktoré vyviezli do každého miesta určenia nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, sa stanovili tak, že z celkového vývozu podľa miest určenia sa odpočítal vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov podľa miest určenia. Päť miest určenia, do ktorých sa predpokladajú najväčšie objemy vývozu, sú ČĽR a po nej Ukrajina, Japonsko, Tunisko a Iránska islamská republika.

124. Na základe hodnôt vývozu, ktoré poskytol kórejský štatistický úrad, sa vypočítala vážená priemerná cena do týchto piatich miest určenia s najväčším vývozom, a to 759 EUR/tona. Keďže táto cena vychádza z približných neoverených štatistických údajov (čiastočne obsahuje štatistické hodnoty od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a je možné, že obsahuje vývozné ceny do prepojených spoločností, ako aj ceny bez započítania nákladov na námornú nákladnú dopravu), priemerná cena zostáva oveľa nižšia ako sú priemerné dovozné ceny (na úrovni CIF) do Spoločenstva (približne 25 %).

125. Na základe toho, t. j. vzhľadom na evidentne významné objemy vývozu nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do tretích krajín a skutočnosť, že ceny nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do piatich najväčších miest určenia sú oveľa nižšie ako priemerná dovozná cena do Spoločenstva, prejavuje sa tu značné riziko odklonenia obchodu zo strany nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení. Vzhľadom na zistené významné dumpingové rozpätie (55 %) u najväčšieho z nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov pri pôvodnom prešetrovaní je vysoko pravdepodobné, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia by obnovili svoje dumpingové praktiky, keby boli opatrenia zrušené.

Nevyužité kapacity a zásoby

126. Pokiaľ ide o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, u všetkých sa zistilo, že majú bežnú úroveň zásob a fungovali takmer na plnú kapacitu. Riziko opakovaného výskytu dumpingu sa tu teda ukazuje ako veľmi obmedzené.

127. Pokiaľ ide o nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, kapacita bola stanovená na základe celkovej kapacity kórejských vyvážajúcich výrobcov vyplývajúcej z prieskumu trhu. O úrovni zásob nie sú k dispozícii žiadne informácie. Keď odpočítame kapacitu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu z celkovej kórejskej kapacity, dostaneme odhad kapacity za nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Táto kapacita sa odhadla asi na 550 Kt, čo by zodpovedalo podielu na trhu 23 % z celkovej spotreby Spoločenstva.

128. Na základe správy z prieskumu trhu nevyužitá kapacita za Kóreu ako celok sa odhaduje približne na 200 000 ton. Takže keby sa opatrenia zrušili, nemožno vylúčiť, že tu existuje riziko dumpingu zo strany nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov s nevyužitou kapacitou.

Záver o Kórei

129. I keď u štyroch spolupracujúcich spoločností sa neprejavuje žiadne evidentné riziko opakovaného výskytu dumpingu, prešetrovanie ukázalo, že u nespolupracujúcich spoločností reálne riziko opakovaného výskytu dumpingu existuje. Ukázalo sa to pri porovnaní prevládajúcej cenovej úrovne na kórejskom domácom trhu a cenovej úrovne na trhu Spoločenstva, ako aj pri porovnaní domácej cenovej úrovne v Kórei s priemernou úrovňou vývozných cien na trhy tretích krajín.

130. Okrem toho je možné zistiť skutočne výrazné riziko odklonenia obchodu, keď sa porovnajú významné objemy PET predávané do tretích krajín za ceny, ktoré sú oveľa nižšie ako ceny, za ktoré sa PET dováža do Spoločenstva. Vzhľadom na dumpingovú minulosť týchto nespolupracujúcich spoločností (na úrovni 55 % pri pôvodnom prešetrovaní) nie je žiadny dôvod domnievať sa, že tieto spoločnosti by neobnovili svoje dumpingové praktiky, keby sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

Taiwan

Vzťah medzi cenami v Spoločenstve a cenami na Taiwane

131. Taiwanské domáce ceny spolupracujúcich a nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli vo všeobecnosti nižšie ako ceny v Spoločenstve. Ceny v Spoločenstve boli naozaj ziskové. To znamená, že cenová úroveň v Spoločenstve by bola tiež veľmi atraktívna z pohľadu taiwanského vyvážajúceho výrobcu. Vzhľadom na zistený vzťah medzi cenami budú taiwanské vývozné ceny tiež pravdepodobne oveľa nižšie ako priemerné ceny, ktoré účtuje výrobné odvetvie Spoločenstva.

Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenami na Taiwane

132. V prípade jedného spolupracujúceho výrobcu boli ceny do tretích krajín oveľa nižšie ako taiwanské domáce ceny. V prípade druhého spolupracujúceho výrobcu, ktorý predával hlavne do Japonska, vývozné ceny do tretích krajín boli vyššie ako domáce predajné ceny. Na základe toho nemožno vylúčiť, že vývozné ceny do Spoločenstva budú sledovať trend taiwanských cien do iných krajín (okrem Japonska), keby boli opatrenia zrušené. Opakovaný výskyt dumpingu podľa takého scenára je teda pravdepodobný. Toto hodnotenie vychádza z údajov, ktoré dodali spolupracujúci výrobcovia, keďže v tejto súvislosti nebolo možné vyhľadať žiadne iné údaje.

Vzťah medzi taiwanskými vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

133. Taiwanské vývozné ceny do tretích krajín boli oveľa nižšie ako cenová úroveň v Spoločenstve. Taiwanský vývoz do iných krajín nepodliehal žiadnym antidumpingovým clám počas ORP. Keby sa opatrenia zrušili, nemožno vylúčiť, že vývozné ceny do Spoločenstva by sledovali vývoj cien na iné trhy. Za takých okolností by sa budúci vývoz do Spoločenstva robil za dumpingové ceny. Aj toto hodnotenie vychádza z údajov, ktoré poskytli spolupracujúci výrobcovia. Keďže však nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že vývozné ceny do tretích krajín alebo domáce ceny zistené pre spolupracujúce spoločnosti by neboli reprezentatívne pre všetkých taiwanských vyvážajúcich výrobcov, možno tiež urobiť záver, že budúci vývoz nespolupracujúcich spoločností do ES by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny.

Nevyužité kapacity a zásoby

134. Zatiaľ čo jedna spolupracujúca spoločnosť počas ORP plne využívala svoju kapacitu, druhá značnú časť svojej celkovej kapacity nevyužívala. Ukazuje sa, že spoločnosti, ktoré na prešetrovaní nespolupracovali, majú nevyužité kapacity v rozsahu 400 000 až 500 000 ton. To predstavuje okolo 20 % spotreby Spoločenstva počas ORP. Samozrejme, vzhľadom na atraktívnu cenovú úroveň na trhu Spoločenstva, tieto nevyužité kapacity by boli pravdepodobne presmerované do Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené.

Záver o Taiwane

135. Pokiaľ ide o nevyužité kapacity, ukazuje sa, že keby boli opatrenia zrušené, tieto kapacity by boli pravdepodobne presmerované do Spoločenstva. Okrem toho takýto vývoz do Spoločenstva by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny, vzhľadom na nízku cenovú úroveň vývozu na trhy tretích krajín, s výnimkou Japonska. Ceny Spoločenstva budú pravdepodobne pod tlakom, hneď ako sa na trh Spoločenstva dovezú väčšie množstvá. Takýto vývoj cien smerom nadol pravdepodobne vyostrí dumping stanovený za ORP.

Thajsko

Predbežné poznámky

136. Ako sa uvádza v odôvodnení (71), je známe, že v Thajsku počas ORP existovali minimálne traja ďalší výrobcovia PET, ktorí na prešetrovaní nespolupracovali. Za týchto nespolupracujúcich výrobcov sa analyzovali informácie, ktoré poskytol Eurostat a iné zdroje.

137. Informácie o zásobách a predaji do tretích krajín sa týkajú len spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Na základe prieskumu trhu bolo možné získať údaje o celkovej výrobnej kapacite v Thajsku a urobiť odhad objemu výroby za všetkých vyvážajúcich výrobcov v Thajsku. V súvislosti s tým sa usúdilo, že zistenia za nespolupracujúce spoločnosti nemôžu byť priaznivejšie ako zistenia za spolupracujúce spoločnosti.

Vzťah medzi domácou cenovou úrovňou a cenovou úrovňou v Spoločenstve

138. Prešetrovanie ukázalo, že domáce ceny boli o 10 – 20 % nižšie ako priemerné ceny účtované na trhu Spoločenstva. Neexistuje žiadny dôvod prijať záver, že by sa to zmenilo, keby boli opatrenia zrušené.

Vzťah medzi domácou cenovou úrovňou a vývoznými cenami do tretích krajín.

139. Informácie uvedené v odôvodnení (17) od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý nevyvážal do Spoločenstva, ukázali, že vývoz do tretích krajín sa robil vo veľkých množstvách, ktoré predstavovali 80 % z celkového predaja v ORP. Zistilo sa tiež, že priemerné vývozné ceny boli nižšie ako náklady, čo naznačuje, že výrobok sa na trhoch tretích krajín predával za dumpingové ceny. Okrem toho, pokiaľ ide o nespolupracujúce spoločnosti, nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že ich cenové správanie je rôzne vzhľadom na thajský domáci trh alebo trhy tretích krajín, a možno preto predpokladať, že aj do tretích krajín predávajú za nižšie ceny ako na svojom domácom trhu.

Vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Spoločenstve

140. Informácie od spolupracujúceho vývozcu, ktorý nevyvážal do Spoločenstva, ukázali, že vývoz do tretích krajín sa robil za váženú priemernú vývoznú cenu oveľa nižšiu ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve.

141. Za predpokladu, že prevládajúca cenová úroveň v Spoločenstve zostane rovnaká je preto možné prijať záver, že Spoločenstvo by predstavovalo atraktívny trh pre vyvážajúcich výrobcov v Thajsku. Na základe toho sa usúdilo, že keby boli opatrenia zrušené, existovala by ekonomická motivácia na presun vývozu z tretích krajín na ziskovejší trh Spoločenstva.

Nevyužité kapacity a zásoby

142. V Thajsku existujú značné voľné kapacity. Prešetrovanie ukázalo, že využitie kapacít spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas ORP bolo nízke.

143. Podľa správy z prieskumu trhu úroveň kapacity nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa odhaduje približne na 500 000 ton pri celkovej výrobe okolo 430 000 ton. Podľa týchto údajov voľná kapacita predstavuje asi 70 000 ton. Táto voľná kapacita by dosiahla približne 2,9 % z celkovej spotreby Spoločenstva, keby bola nasmerovaná na predaj na trhu Spoločenstva.

144. Údaje z prieskumu trhu vo všeobecnosti naznačujú, že domáci trh v Thajsku je schopný absorbovať menej ako 94 000 ton alebo 25 % domácej výroby PET. Za týchto okolností sú thajskí výrobcovia príslušného výrobku mimoriadne závislí od predaja na vývoz, aby mohli ďalej vyrábať so súčasnou kapacitou. Preto tu existuje veľká pravdepodobnosť, že keby boli opatrenia zrušené, vývoz do ES by sa zvýšil. Nemožno teda vylúčiť, že po zrušení opatrení by thajskí vyvážajúci výrobcovia znížili svoje vývozné ceny do Spoločenstva na úroveň vývozných cien na trhy tretích krajín s cieľom znova získať stratený trh. Nemožno teda vylúčiť ani to, že tu existuje nebezpečenstvo opakovaného výskytu dumpingu zo strany nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, keby boli opatrenia zrušené.

145. Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca má bežnú úroveň zásob. Treba však poznamenať, že zásoby nemožno považovať za významný ukazovateľ, lebo výroba PET v Thajsku väčšinou prebieha na základe objednávok od zákazníkov. Preto zásoby tvorí hlavne PET, ktorý čaká na odoslanie už známym zákazníkom.

Záver o Thajsku

146. Keďže jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca nevyvážal do Spoločenstva, na základe tohto prešetrovania nebolo možné prijať záver o tom, či dumping napriek účinným opatreniam pretrváva.

147. Vážené priemerné vývozné ceny spolupracujúceho výrobcu vyvážajúceho na trhy tretích krajín a ceny predaja na domácom trhu boli však oveľa nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve. Predajné ceny boli nižšie ako výrobné náklady. To sa považuje za znak toho, že keby boli opatrenia zrušené, predaj by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny. Okrem toho vzhľadom na atraktívnu cenovú úroveň v Spoločenstve sú thajskí vyvážajúci výrobcovia motivovaní v prípade zrušenia opatrení predávať na trhu Spoločenstva.

148. Pokiaľ ide o nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, je možné zistiť značné riziko odklonu obchodovania, keď sa porovná domáci dopyt a významné objemy PET, ktoré sa predávajú do tretích krajín. Pripomíname, ako sa konštatuje v odôvodnení (131) a ďalej, že thajskí výrobcovia sú mimoriadne závislí na vývoze a že tu existuje celková veľká voľná kapacita, ktorá by mohla byť odklonená do Spoločenstva. Vzhľadom na dumpingovú minulosť (na úrovni 32,5 % pri pôvodnom prešetrovaní) sa ukazuje, že ak by boli opatrenia zrušené, existuje tu riziko opakovaného výskytu dumpingu.

4. Záver o pravdepodobnosti pokračovania a/alebo opakovaného výskytu dumpingu

India, Indonézia, Malajzia, Taiwan a Thajsko

149. Na základe uvedených skutočností je záver taký, že keby boli opatrenia zrušené, dumping by pravdepodobne pokračoval a/alebo by došlo k jeho opakovanému výskytu. V súlade s tým sa navrhuje, aby opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, na Taiwane a v Thajsku zostali zachované.

Kórejská republika

150. Na základe informácií zhromaždených za nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa ukazuje, že tu existuje významné riziko opakovaného výskytu dumpingu. Toto riziko vyplýva v prvom rade z údajov, ktoré naznačujú, že existuje značná výrobná a vývozná kapacita nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a, ako ukázali dumpingové praktiky pri pôvodnom prešetrovaní, v prípade zrušenia opatrení by sa táto so všetkou pravdepodobnosťou realizovala vývozom do Spoločenstva za dumpingové ceny.

151. V súlade s tým sa navrhuje, aby opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Kórei zostali zachované.

D. TRVALÝ CHARAKTER ZMENENÝCH OKOLNOSTÍ

152. V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa tiež skúmalo, či by sa zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie týkajúce sa dumpingu, mohli oprávnene považovať za zmeny trvalého charakteru.

Kórejská republika

153. Pripomíname, že rozsah predbežného preskúmania týkajúceho sa Kórejskej republiky je obmedzený na dumpingové rozpätia pre tri spoločnosti/skupiny: SK Chemicals Co Ltd., KP Chemicals Corp. a Daehan Synthetic Fibres Co. Ltd. a spoločnosti s nimi prepojené.

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia (SK Chemicals Co Ltd. a KP Chemicals Corp)

154. Pokiaľ ide o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas ORP vyvážali PET do Spoločenstva, predbežné preskúmanie ukázalo, že ich dumpingové rozpätie zostalo na úrovni de minimis . Hlavným dôvodom tohto stavu bolo to, že medzitým čo normálne hodnoty a domáce predajné ceny sa pre tieto spoločnosti zvýšili v porovnaní s údajmi pôvodného prešetrovania, zodpovedajúcim spôsobom vzrástli aj predajné ceny na trhu Spoločenstva.

155. Nenašli sa žiadne ukazovatele, ktoré by naznačovali, že tieto zmeny, ktorých výsledkom je dumpingové rozpätie de minimis, by nemali byť trvalého charakteru, keďže sa zistilo, že všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia fungujú s vysokou mierou využitia kapacít (nad 90 %). Okrem toho žiadny z nich neplánoval zvýšiť svoju výrobnú kapacitu v Kórejskej republike. V skutočnosti jeden z nich, skupina SK Chemicals, založil výrobný závod v Spoločenstve a je pravdepodobnejšie, že zníži svoj vývoz z Kórejskej republiky.

Iní vyvážajúci výrobcovia (Daehan Synthetic Fibres Co. Ltd)

156. Pokiaľ ide o vyvážajúceho výrobcu spoločnosť Daehan, ktorá, ako sa konštatuje v odôvodnení (49), sa nakoniec rozhodla nespolupracovať na prešetrovaní, žiadna z informácií o tejto spoločnosti sa nedala overiť.

157. Takže záver o tejto spoločnosti musel vychádzať z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe informácií v podnete a z informácií v neoverenom dotazníku.

Záver o Kórei

158. Pokiaľ ide o skupiny dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, skupiny SK Chemicals a KP Chemicals, okolnosti, za ktorých boli pri tomto prešetrovaní vypočítané dumpingové rozpätia, možno považovať za okolnosti trvalého charakteru.

159. Pokiaľ ide o tretieho vyvážajúceho výrobcu, spoločnosť Daehan Synthetic Fibres, treba pripomenúť, že táto spoločnosť nespolupracovala a že analýza musela preto vychádzať z dostupných skutočností, ktoré naznačovali pokračovanie dumpingu. Za týchto okolností by spoločnosť mala podliehať zostatkovému clu, ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní a potvrdilo pri poslednom preskúmaní.

Taiwan

160. Na súčasnom konaní spolupracovali len dvaja taiwanskí vyvážajúci výrobcovia. Analýza trvalého charakteru zmenených okolností je teda obmedzená len na tieto dve spoločnosti.

161. Spoločnosť Far Eastern Textiles podliehala nulovému clu, odkedy bolo prijaté nariadenie Rady (ES) č. 83/2005[14]. Druhému spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, spoločnosti Shinkong Synthetic Fibres, bolo pridelené dumpingové rozpätie 3,1 % podľa toho istého nariadenia.

162. Na základe analýzy dumpingu, ktorá bola vykonaná za ORP, sa stanovili zmenené dumpingové rozpätia, a to 3,5 % pre spoločnosť Far Eastern a 6,5 % pre spoločnosť Shinkong.

163. Pokiaľ ide o dvoch spolupracujúcich výrobcov, ktorí počas ORP vyvážali do Spoločenstva, neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že charakter zmien medzi súčasným a predchádzajúcim prešetrovaním, najmä zmien vývozných cien do Spoločenstva a normálnych hodnôt, ktorých výsledkom boli revidované dumpingové rozpätia, nie je trvalý. Vzhľadom na spoločnosť, u ktorej sa zistil model dumpingu, prešetrovanie ukázalo, že táto spoločnosť predala veľké množstvá novému zákazníkovi za cenu, ktorá bola oveľa nižšia ako jej rámcová úroveň vývozných cien. Keďže táto spoločnosť neuviedla, že zastaví predaj tomuto zákazníkovi alebo že svoje vývozné ceny upraví, možno urobiť záver, že tento model bude zachovaný. Okrem toho táto spoločnosť takmer naplno využívala svoju kapacitu počas ORP. Takže veľké zmeny v modeli predaja tejto spoločnosti, ktoré by ovplyvnili jej cenovú úroveň, so zodpovedajúcimi účinkami na normálne hodnoty a vývozné ceny, nie sú pravdepodobné.

164. Pokiaľ ide o druhú spolupracujúcu spoločnosť, zistené zmeny nie sú veľké, t. j. zmena dumpingového rozpätia z 3,1 % na 6,5 % v dôsledku trochu výraznejších zmien v normálnych hodnotách ako vo vývozných cenách. Nie je pravdepodobné, že táto okolnosť by sa v budúcnosti zmenila, keďže ceny ropy, ktoré sú hlavným ukazovateľom pri výrobe PET, sa ustaľujú na vysokej úrovni.

165. V súlade s tým sa usudzuje, že dumpingové rozpätia pre obidve spoločnosti, vypočítané na základe údajov poskytnutých pri tomto prešetrovaní, sú spoľahlivé a že charakter zistených zmien možno považovať za trvalý.

E. VYMEDZENIE VÝROBNÉHO ODVETVIA SPOLOčENSTVA

1. Výroba v Spoločenstve

166. PET v rámci Spoločenstva vyrábajú tieto spoločnosti:

167. výrobcovia, ktorí požiadali o preskúmanie uplynutia platnosti, podporovali ho a spolupracovali pri prešetrovaní (pozri odôvodnenie (154) nižšie),

168. dvaja výrobcovia, ktorí požadovali preskúmanie uplynutia platnosti, ale na súčasnom prešetrovaní nespolupracovali,

169. jedna dcérska spoločnosť kórejského výrobcu pôsobiaca na území Spoločenstva, ktorá spolupracovala pri prešetrovaní a podporila žiadosť.

170. PET, ktorý vyrábajú všetky tieto spoločnosti, predstavuje celkovú výrobu v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

2. Výrobné odvetvie Spoločenstva

171. Komisia skúmala, či spolupracujúci výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí podali alebo podporovali žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti, predstavujú podstatnú časť celkovej výroby PET v Spoločenstve. Títo výrobcovia predstavovali 88 % celkovej výroby PET v Spoločenstve. Tí výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí v plnej miere nespolupracovali, boli vyňatí z definície výrobného odvetvia Spoločenstva. Komisia sa teda domnieva, že plne spolupracujúci výrobcovia zo Spoločenstva predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Pri pôvodnom prešetrovaní výrobné odvetvie Spoločenstva predstavovalo v tom čase viac ako 85 % celkovej výroby PET v Spoločenstve.

172. Týchto dvanásť výrobcov zo Spoločenstva, o ktorých sa čiastočne zmieňuje odôvodnenie (16), tvorí výrobné odvetvie Spoločenstva:

Voridian BV (Holandsko), M & G Polimeri Italia Spa (Taliansko), Equipolymers Srl (Taliansko), La Seda de Barcelona SA (Španielsko), Novapet SA (Španielsko), Selenis Industria de Polimeros SA (Portugalsko), Aussapol Spa (Taliansko), Advansa Ltd (Spojené kráľovstvo), Wellman BV (Holandsko), dcérska spoločnosť Elana Wse v Boryszewe (Poľsko), V.P.I. SA (Grécko), SK Eurochem (Poľsko).

F. SITUÁCIA NA TRHU SPOLOčENSTVA

1. Spotreba na trhu Spoločenstva

173. Spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Spoločenstva, z odhadov predaja ďalších výrobcov zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva na základe údajov, ktoré poskytli vo fáze podnetu, a z údajov Eurostatu za celý dovoz do Spoločenstva z tretích krajín.

174. V období medzi rokom 2002 a ORP spotreba príslušného výrobku v Spoločenstve priebežne stúpala, až v ORP dosiahla spolu 2 400 000 ton. Celkový nárast za toto obdobie bol 18 %. Zvýšenie bolo čiastočne dôsledkom nových spôsobov použitia (okrem iných pivo, víno) a čiastočne dôsledkom zvýšenej spotreby v krajinách pristupujúcich k EÚ v roku 2004.

Tabuľka 1 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Spotreba v Spoločenstve (tony) Koeficient | 2 041 836 100 | 2 213 157 108 | 2 226 751 109 | 2 407 387 118 |

2. Dovoz z príslušných krajín

2.1. Kumulácia

175. Pri pôvodnom prešetrovaní sa dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku posudzoval kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia. Skúmalo sa, či je kumulatívne posudzovanie vhodné aj pre súčasné prešetrovanie.

176. Pokiaľ ide o dovoz dvoch spolupracujúcich kórejských spoločností, prešetrovanie preukázalo dumping de minimis alebo žiadny dumping. Preto sa v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia príslušný dovoz nemôže posudzovať kumulatívne. Zistilo sa však, že dumpingové rozpätie v súvislosti s dovozom z Indie, Malajzie a Taiwanu bolo vyššie ako úroveň de minimis . Pokiaľ ide o dovoz z Indonézie a Thajska, prešetrovaním sa ukázalo, že tento dovoz nie je reprezentatívny, a preto nemožno stanoviť žiadne dumpingové rozpätie. Záver však bol taký, že ak sa platnosť opatrení nechá uplynúť, opakovaný výskyt dumpingu je pravdepodobný. Vzhľadom na množstvá, ktoré vyváža každá zo šiestich príslušných krajín sa usúdilo, že keby boli opatrenia zrušené, dovoz z každej z príslušných krajín by sa pravdepodobne zvýšil na úroveň oveľa vyššiu aká bola v ORP a určite by presiahla hranicu zanedbateľnosti. Pokiaľ ide o stav hospodárskej súťaže, prešetrovaním sa potvrdilo, že PET čipy dovážané z príslušných krajín boli podobné vo všetkých svojich hlavných fyzikálnych a technických vlastnostiach. Okrem toho tieto čipy boli vzájomne zameniteľné s čipmi vyrábanými v Spoločenstve a v Spoločenstve sa predávali v tom istom období prostredníctvom podobných predajných kanálov a za podobných obchodných podmienok. PET čipy z dovozu sa preto považovali za konkurenčné navzájom a aj za konkurenčné pre PET čipy vyrábané v Spoločenstve.

177. So zreteľom na uvedené sa usúdilo, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia v súvislosti s dovozom z Indie, Malajzie, Thajska, Indonézie, Taiwanu a s dumpingovým dovozom z Kórey sú splnené. Dovoz zo šiestich príslušných krajín sa preto skúmal kumulatívne s výnimkou nedumpingového dovozu od dvoch spolupracujúcich kórejských vyvážajúcich výrobcov.

2.2. Objem, podiel na trhu a ceny dovozu

178. Pokiaľ ide o šesť príslušných krajín, objemy dovozu, podiely na trhu a priemerné ceny sa vyvíjali tak, ako sa uvádza ďalej. Údaje vychádzajú zo štatistík Eurostatu. Z týchto číselných údajov by vlastne mal byť vyčlenený nedumpingový kórejský dovoz. Z dôvodu dôvernosti však boli tieto údaje zámerne zahrnuté. Vývojový trend by však bol v podstate rovnaký, aj keby sa údaje o nedumpingových kórejských dovozoch vyčlenili.

179. V období medzi rokom 2002 a ORP sa dovoz z príslušných krajín znížil o 13 %, t. j. zo 192 000 ton v roku 2002 na 167 000 ton v ORP. V porovnaní s rokom 2002 zostal v roku 2003 bez zmeny, v roku 2004 klesol o 3 % a v ORP o ďalších 10 %.

Tabuľka 2 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Objem Koeficient | 192 192 100 | 191 455 100 | 186 892 97 | 166 982 87 |

Podiel na trhu | 9,4 % | 8,6 % | 8,4 % | 7,0 % |

Ceny (EUR/tona) Koeficient | 850 100 | 803 94 | 854 100 | 1030 121 |

G. HOSPODÁRSKA SITUÁCIA VÝROBNÉHO ODVETVIA SPOLOčENSTVA

1. Predbežné poznámky

180. Na začiatku preskúmania sa predpokladal výber vzorky výrobcov zo Spoločenstva, ale keď sa usúdilo, že ich počet nie je príliš veľký, rozhodlo sa, že do prešetrovania budú zahrnutí všetci a ukazovatele ujmy sa preto hodnotili na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku.

181. Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

1.1. Výroba

182. Výroba vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa zvýšila o 20 % v období medzi rokom 2002 a ORP, t. j. z úrovne 1 465 000 ton v roku 2002 na 1 760 000 ton v ORP. Ročný nárast bol 4,8 % v roku 2003 a 4,6 % v roku 2004. K ďalšiemu zvýšeniu došlo počas ORP, kedy výroba stúpla o 150 000 ton, t. j. o 10,8 %. Bolo to v dôsledku reštrukturalizačného procesu, ktorým výrobné odvetvie prechádzalo s cieľom lepšej kontroly výrobných nákladov, a tým aj využitia výhod rastúcej spotreby na trhu Spoločenstva, ktorá, ako už bolo uvedené, vzrástla o 19 % medzi rokom 2002 a ORP (z 2 miliónov ton v roku 2002 na 2,4 milióna ton v ORP).

Tabuľka 3 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Výroba (tony) Koeficient | 1 464 522 100 | 1 534 480 105 | 1 602 086 109 | 1 760 828 120 |

1.2. Kapacita a využitie kapacít

183. Medzi rokom 2002 a ORP sa výrobná kapacita zvýšila o 22 %, t. j. z úrovne 1 760 000 ton v roku 2002 na 2 156 000 ton v ORP. K zvýšeniu došlo hlavne v ORP, keď výrobná kapacita, v porovnaní s rokom 2004, vzrástla o 300 000 ton, t. j. 16,7 %. Toto významné zvýšenie výrobnej kapacity nastalo súbežne s nárastom výroby v tom istom období (pozri odôvodnenie (164)). Zvýšenie výrobnej kapacity bolo výsledkom ďalších investícií do výrobných liniek projektovaných tak, aby sa využila výhoda rastúceho trhu. Využitie kapacít sa zvýšilo o 4 percentuálne body v roku 2003, v roku 2004 zostalo na rovnakej úrovni a potom v ORP kleslo o 5 percentuálnych bodov na úroveň 82 %. Pokles medzi rokom 2004 a ORP bol dôsledkom výrazného nárastu výrobnej kapacity v tomto období. V dôsledku toho sa vyšší objem výroby v ORP, v porovnaní s rokom 2004, časovo zhodoval s nižšou mierou využitia kapacít.

Tabuľka 4 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Výrobná kapacita (tony) Koeficient | 1 760 332 100 | 1 762 378 100 | 1 848 315 105 | 2 156 294 122 |

Využitie kapacít Koeficient | 83 % 100 | 87 % 105 | 87 % 104 | 82 % 98 |

1.3. Predaj a podiel na trhu

184. Objem, ktorý predalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa zvýšil o 21 % medzi rokom 2002 a ORP. Po náraste o 2 % v roku 2003 nasledovalo zvýšenie v roku 2004 aj v ORP o 8, resp. 11 percentuálnych bodov. Bez ohľadu na nárast predaja v dôsledku vyššej spotreby sa podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu znížil o 4 percentuálne body v roku 2003, potom postupne vzrástol o 5 percentuálnych bodov v roku 2004 a o 1 percentuálny bod v ORP.

Tabuľka 5 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Predaj v ES (tony) Koeficient | 1 306 768 100 | 1 333 976 102 | 1 438 883 110 | 1 586 902 121 |

Podiel na trhu | 64 % | 60 % | 65 % | 66 % |

1.4. Rast

185. Treba poznamenať, že vo všeobecnosti podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období sa zvýšil o 2 %, čo ukazuje, že jeho rast zaostával za rastom spotreby trhu ako celku.

1.5. Zamestnanosť

186. V posudzovanom období sa úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva zvýšila o 18 %. Hlavné zvýšenie nastalo v roku 2003 (11 percentuálnych bodov) a v roku 2004 (ďalších 6 percentuálnych bodov). I keď táto stúpajúca tendencia v ORP pokračovala, nárast dosiahol len 2 percentuálne body. Zvýšenie o 18 % v priebehu celého obdobia súvisí s úrovňou výroby, ktorá sa zvýšila o 20 %.

Tabuľka 6 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Zamestnanci Koeficient | 1 010 100 | 1 124 111 | 1 170 116 | 1 190 118 |

1.6. Produktivita

187. Produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva, meraná ako výstup v tonách na zamestnanca za rok, v priebehu posudzovaného obdobia celkove stúpala. Na začiatku produktivita klesla o 6 % v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 a na tejto úrovni zostala v roku 2004, ale v ORP produktivita výrazne stúpla o viac ako 8 % v porovnaní s rokom 2004.

Tabuľka 7 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Produktivita (t/zamestnanec) Koeficient | 1 450 100 | 1 365 94 | 1 369 94 | 1 480 102 |

1.7. Mzdy

188. Treba poznamenať, že výroba PET čipov je kapitálovo náročné výrobné odvetvie, a preto mzdové náklady majú len obmedzený vplyv na celkovú cenu výrobku. Počas daného obdobia sa mzdy zvýšili o 12 % v porovnaní s nárastom celkových výrobných nákladov o 20 %. Ďalším významným ukazovateľom sú mzdové náklady na jednu tonu výrobku. Počas daného obdobia tieto náklady poklesli o 6 %.

Tabuľka 8 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Mzdy (mil. EUR) Koeficient Mzda za vyrobenú tonu (EUR) Koeficient | 62,3 100 44,4 100 | 63,0 101 42,9 96 | 66,3 106 43,6 98 | 69,5 112 41,9 94 |

1.8. Veľkosť skutočného dumpingového rozpätia a zotavenie z účinkov dumpingu v minulosti

189. Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, tento vplyv sa nemôže považovať za zanedbateľný vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušných krajín.

1.9. Predajné ceny a faktory, ktoré ovplyvňujú ceny Spoločenstva

190. Jednotkové predajné ceny sa zvýšili z 924 EUR/tona v roku 2002 na 1 058 EUR/tona v ORP. Vo všeobecnosti mal vývoj cien stúpajúci trend (o 15 % v priebehu celého obdobia). Toto zvýšenie je vo veľkej miere dôsledkom nárastu cien surovín, ktorý je vyvolaný zvýšením ceny ropy. I keď výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo ceny, nedokázalo preniesť toto zvýšenie na druhotné odvetvie a plne zohľadniť zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách. Bolo to v podstate v dôsledku toho, že zvýšenie cien surovín bolo väčšie ako zvýšenie cien PET. Okrem toho výrobné odvetvie Spoločenstva muselo čeliť tlaku dovozu. V snahe udržať si podiel na trhu výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo svoje ceny zvýšiť len mierne a teda zaznamenávalo stláčanie cien.

Tabuľka 9 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Vážená priemerná cena (EUR/tona) Koeficient | 924 100 | 902 98 | 1006 109 | 1058 115 |

1.10. Náklady na výrobu hlavných surovín

191. So zreteľom na skutočnosť, že na výrobu 1 tony PET je potrebných približne 850 kg rafinovanej kyseliny tereftalovej (ďalej len „PTA“) a 350 kg monoetylénglykolu (ďalej len „MEG“) (ďalej len „hlavné suroviny“), ceny surovín (PTA a MEG) sa medzi rokom 2002 a ORP výrazne zvýšili o 67 % a o 31 % v uvedenom poradí, a v ORP dosiahli úroveň 770 EUR/tona (PTA) a 721 EUR/tona (MEG) (priemer v ORP). I keď v treťom štvrťroku 2005 bol zaznamenaný malý pokles cien PTA, keď ceny klesli na úroveň 700 EUR/tona, a cena MEG bola v podstate stabilná, treba upozorniť, že suroviny sa nakupujú v predstihu na základe dlhodobých zmlúv. Následkom toho za posudzované obdobie, napriek malému poklesu cien PTA na konci ORP, výrobné odvetvie Spoločenstva stále znáša dôsledky výrazne zvýšených nákladov. Okrem toho v dôsledku situácie na svetovom trhu s ropou ceny surovín na výrobu PET sú citlivé na nepredvídateľné zmeny, ale s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú vysoké. Všetky tieto faktory prispievajú k zvýšenej miere zraniteľnosti výrobcov PET v Spoločenstve.

Tabuľka 10 Priemerné náklady (EUR/tona) | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

-PTA Koeficient -MEG Koeficient | 460 100 551 100 | 566 123 550 100 | 718 156 650 118 | 770 167 721 131 |

192. Na porovnanie priemerná jednotková cena za tonu PET čipov vyrobených vo výrobnom odvetví Spoločenstva bola:

Tabuľka 11 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Vážené priemerné náklady (EUR/tona) Koeficient | 899 100 | 918 102 | 1013 113 | 1092 121 |

193. Počas posudzovaného obdobia, ako sa uvádza v tabuľkách 10 a 11, ceny hlavných surovín priebežne rástli (PTA o 67 %, MEG o 31 %), zatiaľ čo celkové výrobné náklady sa zvýšili len o 21 %. Ako však ukazuje tabuľka 9, ceny sa zvýšili len o 15 % v dôsledku toho, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo preniesť zvýšenie na druhotné odvetvie a v plnej miere zohľadniť toto zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách.

1.11. Zásoby

194. Vývoj zásob počas celého posudzovaného obdobia, t. j. medzi rokom 2002 a ORP, klesol o 10 %. Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní by sa však zásoby nemali považovať za významný ukazovateľ v súvislosti s PET vyrábaným vo výrobnom odvetví Spoločenstva, vzhľadom na sezónny charakter trhu s PET počas roka. V porovnaní s výrobou zásoby predstavujú asi 5/6 % výstupu.

Tabuľka 12 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Zásoby (tony) Koeficient | 101 554 100 | 110 695 109 | 90 422 89 | 91 123 90 |

1.12. Ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok

195. Ziskovosť predaja predstavuje zisk vytvorený predajom príslušného výrobku v Spoločenstve. Návratnosť celkových aktív a peňažný tok sa dali merať len na úrovni najužšej skupiny výrobkov, ktorá zahŕňala podobný výrobok, podľa článku 3 ods. 8 základného nariadenia. Okrem toho návratnosť investícií sa vypočítala na základe návratnosti celkových aktív, keďže návratnosť celkových aktív sa považuje pre analýzu vývoja za dôležitejšiu.

Tabuľka 13 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Ziskové rozpätia z predaja v Spoločenstve pred zdanením | 2,7 % | -1,8 % | -0,7 % | -3,2 % |

Návratnosť celkových aktív | 2,0 % | -1,4 % | -0,6 % | -2,4 % |

Peňažný tok (% z celkového predaja) | 18,1 % | 5,5 % | 10,1 % | -2,6 % |

196. Po znížení cien, ktoré začalo v roku 2002 a časovo sa krylo s mohutným zvýšením dumpingového dovozu z príslušných krajín, sa finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zhoršovala a v roku 2003 prerástla do straty. Po malom zotavení v roku 2004 v dôsledku opatrení uvalených na ČĽR a Austráliu, sa straty v ORP zvýšili na -3,2 %. Zaznamenáva sa teda jasný vývoj smerom nadol.

197. Vývoj návratnosti celkových aktív a peňažného toku prebiehal podobne, t. j. v roku 2002 vykazoval pomerne dobrý stav, zhoršenie v roku 2003, malé zlepšenie v roku 2004 a ďalšie zhoršenie v ORP.

1.13. Investície a schopnosť navýšenia kapitálu

Tabuľka 14 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Investície (tis. EUR) Koeficient | 31 779 100 | 42 302 133 | 63 986 201 | 50 397 159 |

198. Investície sa čiastočne vkladali do zvýšenia kapacity a čiastočne do zlepšovania výrobného procesu. Veľký objem výdavkov vznikol v roku 2004 a počas ORP, čo sa časovo krylo so zvýšením kapacity a s úsilím o udržanie podielu na trhu vzhľadom na zvýšenie spotreby. Súčasná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva a vývoj trhov s PET v Spoločenstve a vo svete, poznačený nedostatočnou ziskovosťou, však neboli stimulom pre veľké investície. I keď za určitých okolností výrobcovia zo Spoločenstva boli schopní navýšiť kapitál (najmä z prepojených spoločností), nedostatočná ziskovosť PET nemotivovala k investovaniu a v niektorých prípadoch bolo rozhodnutie odložené.

2. Záver k situácii výrobného odvetvia Spoločenstva

199. Stále zvyšovanie spotreby čiastočne v dôsledku nových spôsobov použitia (okrem iných pivo, víno) a čiastočne v dôsledku zvýšenia spotreby v krajinách pristupujúcich k EÚ v roku 2004 nútilo výrobné odvetvie Spoločenstva zvyšovať kapacitu a výrobu, aby nestratilo svoj podiel na trhu. Kvôli tomu v roku 2004 a počas ORP prebehol dôležitý reštrukturalizačný proces, sprevádzaný častými zmenami vlastníctva rôznych výrobcov. Súbežne sa vo všeobecnosti zvýšil počet výrobných liniek s cieľom držať krok s rastom spotreby a súčasne dosiahnuť úspory z veľkovýroby. Niektoré hospodárske ukazovatele, napr. spotreba, výrobná kapacita, výroba, predaj v EÚ, zamestnanosť, sa skutočne vyvíjali pozitívnym smerom.

200. Celé toto reštrukturalizačné úsilie, ako je opísané, však nedokázalo vyvážiť vplyv stáleho a mohutného rastu cien surovín v posudzovanom období. Tieto vyššie náklady na suroviny sa nepreniesli na druhotný sektor v takej miere, aká by bola potrebná na zachovanie určitej úrovne ziskovosti. To sa časovo zhodovalo s nízkou úrovňou cien dovozu z príslušných krajín, ktoré vyvíjali jasný značný tlak smerom nadol na cenu vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Takže napriek zjavne pozitívnemu vývoju výroby, predaja a predajných cien, celková finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa zhoršovala a prejavila v zápornom vývoji ziskovosti (zo zisku 2,7 % v roku 2002 na stratu 3,2 % v ORP), predaja na vývoz, výrobných nákladov, návratnosti investícií a peňažného toku.

201. V dôsledku toho, napriek niektorým zjavne pozitívnym trendom zrejmým z ukazovateľov ujmy, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva má stále ďaleko od úrovne, ktorá by sa dala očakávať, keby sa v plnej miere zotavilo z ujmy zistenej v pôvodnom prešetrovaní.

202. Záver je teda taký, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa trochu zlepšila v porovnaní s obdobím pred zavedením opatrení, ale je stále veľmi nestabilná a zraniteľná. Okrem toho cenový tlak dovozu nedovoľuje výrobnému odvetviu Spoločenstva v plnej miere zohľadniť zvýšenie cien surovín v jeho predajných cenách.

3. Dovoz z iných krajín

3.1. Iné krajiny, ktorých sa týkajú antidumpingové opatrenia

203. Ako sa uvádza v odôvodnení (2), pripomíname, že od augusta 2004 boli tiež zavedené konečné antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Austrálii a ČĽR.

204. V priebehu posudzovaného obdobia sa celkový objem dovozu z týchto krajín zvýšil o 12 % (zo 65 000 ton na 73 000 ton). I keď tu bol značný nárast podielu na trhu (o 4 percentuálne body) v roku 2003, táto stúpajúca tendencia sa otočila v roku 2004, keď sa podiel na trhu znížil na úroveň 2,4 %. V ORP bolo zaznamenané malé zvýšenie o 0,6 % v dôsledku dovozu z Číny. Účinok konečných antidumpingových ciel sa prejavuje od roku 2004. Keďže dovoz z Austrálie sa zastavil úplne, objem dovozu z Číny sa neustále zvyšoval o 130 % v roku 2003, klesol v roku 2004 v dôsledku opatrení a znova sa zvýšil v ORP o 47 %. Austrálske ceny klesli v roku 2003 o 7 % a o ďalších 6 % v roku 2004. Čínske ceny pomaly rástli v roku 2003 a 2004 a o 24 % v ORP, t. j. z 827 na 1 022 EUR za tonu. Na záver poznamenávame, že značný dovoz z týchto dvoch krajín sa robil za ceny stabilne nižšie ako boli ceny Spoločenstva, čo prispievalo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

Tabuľka 15 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Austrália Objem (tony) Cena (EUR za tonu) Podiel na trhu | 17 179 851 0,8 % | 18 727 789 0,8 % | 2 842 741 0,1 % | - - - |

Čínska ľudová republika Objem (tony) Cena (EUR za tonu) Podiel na trhu | 47 875 804 2,3 % | 131 343 806 5,9 % | 49 678 827 2,2 % | 72 814 1 022 3 % |

Tony spolu Celkový podiel na trhu | 65 054 3,1 % | 150 070 6,8 % | 52 520 2,4 | 72 814 3 % |

3.2. Iné tretie krajiny, ktoré neboli uvedené

205. Do týchto číselných údajov by sa v zásade mal zahrnúť nedumpingový kórejský dovoz. Z dôvodov dôvernosti bol zámerne vyčlenený. Smer vývoja by však bol v podstate rovnaký, keby bol kórejský nedumpingový dovoz zahrnutý.

206. Medzi rokom 2002 a ORP sa celkový dovoz PET s pôvodom v iných krajinách zvýšil o 136 % a dosiahol 174 000 ton. Podiel týchto krajín na trhu EÚ v posudzovanom období vzrástol z 3,6 na 7,1 %. Tieto trendy názorne ukazuje nasledujúca tabuľka:

Tabuľka 16 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Celkový objem (tony), z toho Pakistan USA Mexiko Turecko Iné Podiel na trhu | 73 549 28 558 20 570 1 476 7 208 15 737 3,6 % | 119 973 83 208 16 105 20 17 001 3 639 5,4 % | 182 687 55 125 49 763 32 112 24 032 21 655 8,2 % | 173 597 73 426 50 393 20 501 15 374 13 903 7,1 % |

207. Dovoz z Pakistanu vzrástol v posudzovanom období o 157 %, a najmä po uzavretí konania proti nemu v roku 2004. Dovoz zo Spojených štátov sa v ORP značne zvýšil, t. j. o 144 %, a dosiahol 50 000 ton. Dovoz z Mexika stúpol z 1 500 ton v roku 2002 na 20 000 ton v ORP, čo predstavuje nárast o 1 390 %. Pokiaľ ide o Turecko, jeho dovoz významne stúpol v období 2002 – 2004 (o 244 %), aby potom v ORP klesol o 36 %. Vzhľadom na ceny je však dôležité poznamenať, že ceny dovozu zo Spojených štátov, Mexika a Turecka sa zvýšili a boli vyššie ako ceny iného dovozu a ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Okrem toho dovoz z USA s najväčšou pravdepodobnosťou tvorí PET G, špeciálny druh PET s vyššími požiadavkami na viskozitu, ktorý sa predáva za cenu v priemere o 50 % vyššiu ako normálny PET. Dovozné ceny z Pakistanu boli od roku 2002 do roku 2004 nižšie ako priemerné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Počas ORP sa ceny dovozu z Pakistanu zvýšili na úroveň cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto sa usudzuje, že tento dovoz nemohol ovplyvniť situáciu na trhu Spoločenstva.

3.3. Vývozná činnosť výrobného odvetvia Spoločenstva

208. Vývozná činnosť výrobného odvetvia Spoločenstva vykázala klesajúci trend počas posudzovaného obdobia, keď sa znížila zo 7,9 % na 4,9 % z celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva. Iba v roku 2003 sa vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva značne zvýšila, pravdepodobne v dôsledku nízkych predajných cien EÚ. Počas ORP však predstavuje len menej ako 5 % celkového predaja. Treba poznamenať, že ceny vývozu boli stále vyššie ako predajné ceny v ES.

Tabuľka 17 | 2002 | 2003 | 2004 | ORP |

Predaj na vývoz (tony) Koeficient % z celkového predaja Cena za tonu Koeficient | 111 381 100 7,9 % 959 100 | 141 627 127 9,6 % 942 98 | 97 686 87 6,3 % 1 026 107 | 82 388 74 4,9 % 1 096 114 |

H. ZÁVER O PRAVDEPODOBNOSTI POKRAčOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

209. Ako sa už uviedlo v závere, vyvážajúci výrobcovia v Indii, Indonézii, Thajsku, Kórejskej republike, na Taiwane a v Malajzii majú potenciál na zvýšenie svojich objemov vývozu na trh Spoločenstva.

210. Vývozné ceny CIF za PET s pôvodom v Indii, Thajsku a Malajzii boli vyššie ako ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Rozdiel však nebol výrazný, čo vedie k záveru, že ak by neexistovali antidumpingové clá, tieto krajiny by mohli vyvinúť ešte väčší cenový tlak na výrobné odvetvie Spoločenstva. Okrem toho ceny kórejského, taiwanského a indonézskeho dovozu do Spoločenstva boli nižšie ako ceny Spoločenstva. Rozdiel bol malý pre Kóreu a Taiwan (3 - 4 %) a značný v prípade Indonézie (dosiahol 27 %). Existuje tu teda jasný náznak pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy.

211. Ako sa už uviedlo, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva bola tiež značne ovplyvnená dovozom z ČĽR. Ceny tohto dovozu boli nižšie ako cena Spoločenstva (1 022 EUR/tona v porovnaní s 1 058 EUR/tona v Spoločenstve). Okrem toho v objemovom vyjadrení dovoz z ČĽR dosiahol 73 000 ton, čo v ORP predstavuje podiel na trhu 3 %.

212. Okrem toho, pokiaľ ide o objemové vyjadrenie dovozu z príslušných krajín, možno urobiť záver, že je pravdepodobné, že tieto množstvá značne vzrastú v dôsledku celkovej výrobnej kapacity a voľnej kapacity, ktorá existuje v príslušných krajinách, ako je podrobnejšie uvedené v odôvodnení (199).

213. Na základe uvedeného sa urobil záver, že dovozné ceny na trhu Spoločenstva by boli pravdepodobne nižšie, keby neexistovali antidumpingové opatrenia, pretože výrobcovia v týchto krajinách by sa asi pokúsili získať späť stratené podiely na trhu alebo zvýšiť svoje súčasné podiely na trhu. Takéto cenové správanie, v spojení so schopnosťou vyvážajúcich výrobcov v týchto krajinách predávať významné množstvá PET na trhu Spoločenstva, by so všetkou pravdepodobnosťou vyvolalo efekt zintenzívnenia cenového tlaku, s predpokladaným ďalším negatívnym účinkom na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

214. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vo všetkých šiestich príslušných krajinách sa stanovila významná voľná výrobná kapacita, v rozsahu od 37 000 ton v Malajzii do 400 000 ton na Taiwane, ktorá celkovo predstavuje okolo 1 milióna ton, t. j. 45 % výrobnej kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho sa dovozné ceny v príslušnom období pohybovali niečo nad alebo pod cenami Spoločenstva. Napríklad ceny dovozu s pôvodom na Taiwane, t. j. v krajine s ďaleko najvyššou voľnou výrobnou kapacitou, klesli v období účinnosti antidumpingových opatrení pod úroveň cien Spoločenstva. Okrem toho prevládajúca cenová úroveň v Spoločenstve robí z EÚ atraktívny trh. Preto možno urobiť záver, že keby sa nechala uplynúť platnosť opatrení, existovala by silná motivácia pre výrobcov v príslušných krajinách presmerovať svoj predaj na trh EÚ za nízke ceny.

215. Okrem toho najnovšie verejne dostupné informácie naznačujú, že neobvykle veľké množstvá PET čipov nakúpili prevádzkovatelia v Bulharsku a Rumunsku od prešetrovaných ázijských krajín. Dodávky sa mali uskutočniť v novembri a decembri 2006. Tieto informácie naznačujú pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy vo výrobnom odvetví Spoločenstva, keďže jasne ukazujú, že na trhu Spoločenstva by bolo oveľa viac dovozu z príslušných krajín pri neexistencii antidumpingových opatrení.

216. Ako sa už uviedlo, i keď situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa trochu zlepšila v porovnaní so situáciou pred uložením antidumpingových opatrení, zostáva naďalej zraniteľná a nestabilná. Je pravdepodobné, že ak by výrobné odvetvie Spoločenstva bolo vystavené vyšším objemom dovozu z príslušných krajín za dumpingové ceny, viedlo by to k zhoršeniu jeho finančnej situácie a s najväčšou pravdepodobnosťou k strate ziskovosti. Na základe toho teda možno urobiť záver, že zrušenie opatrení proti Indii, Indonézii, Thajsku, Južnej Kórey, Taiwanu a Malajzii by so všetkou pravdepodobnosťou viedlo k opakovanému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

I. ZÁUJEM SPOLOčENSTVA

1. Úvod

217. Podľa článku 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení pôsobilo proti záujmom Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva vychádzalo z hodnotenia všetkých zúčastnených záujmov. Súčasné prešetrovanie analyzuje situáciu, v ktorej antidumpingové opatrenia sú už zavedené a umožňujú posúdenie každého nenáležitého negatívneho účinku aktuálnych antidumpingových opatrení na príslušné strany.

218. Na základe toho sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu, existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva opatrenia zachovať.

2. Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

219. Ako sa už naznačilo, existuje tu jasná pravdepodobnosť opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu, keby mali byť opatrenia zrušené. Všetci výrobcovia zo Spoločenstva okrem dvoch v plnej miere spolupracovali a naznačili svoju podporu pre zachovanie opatrení. Jeden výrobca zo Spoločenstva, naviazaný na jedného z kórejských vývozcov, tiež vyjadril svoju podporu pre opatrenia. Je však potrebné prihliadnuť na to, že jeho materská spoločnosť vyváža s nulovým clom.

220. Zachovanie antidumpingových opatrení na dovoz z príslušných krajín by pre výrobné odvetvie Spoločenstva zlepšilo možnosť dosiahnuť prijateľnú úroveň ziskovosti. Ešte dôležitejšie je to, že sa zabráni tomu, aby bolo výrobné odvetvie Spoločenstva vytlačené z trhu. V skutočnosti je zrejmý pravdepodobný poškodzujúci dumping vo významných objemoch, ktorému by výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo čeliť. Výrobné odvetvie Spoločenstva by teda naďalej využívalo výhody zo zachovania aktuálnych antidumpingových opatrení, najmä keď sú to teraz aj opatrenia proti dovozu s pôvodom v Austrálii a ČĽR.

3. Záujem dovozcov

221. Komisia zaslala dotazníky 18 dovozcom/obchodníkom s príslušným výrobkom. Spolupráca zo strany dovozcov/obchodníkov, ktorí nakupujú hlavne z príslušných krajín a predstavujú asi 5 % spotreby EÚ, bola veľmi malá. Len jeden dovozca/obchodník poskytol údaje a veľký objem svojich nákupov odoberal od výrobného odvetvia Spoločenstva. Len okrajové množstvá boli z príslušných krajín alebo z iných vyvážajúcich krajín. Tento dovozca/obchodník by uprednostnil trh s nulovými clami, i keď v súčasnosti dosahuje uspokojivé finančné výsledky. Vzhľadom na to, že účinné opatrenia nemajú nijaký zvláštny vplyv na dovozcov, záver je taký, že zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti dovozu s pôvodom v Indii, Indonézii, Thajsku, Malajzii, Južnej Kórei a na Taiwane, by nemalo žiadny významný negatívny vplyv na situáciu dovozcov v Spoločenstve.

4. Záujem spracovateľov/používateľov

222. Komisia zaslala dotazníky 47 známym spracovateľom/používateľom. Dotazník vyplnilo len desať spracovateľov/používateľov s celkovo nízkou reprezentatívnosťou.

223. Podľa informácií o nákupoch, ktoré vo vyplnených dotazníkoch poskytli, spolupracujúci spracovatelia/používatelia počas ORP predstavujú asi 20 % z celkovej spotreby PET v Spoločenstve. Počas ORP nakúpili 95 % svojho PET od výrobcov zo Spoločenstva a zvyšok z dovozu s pôvodom v iných krajinách než v krajinách, ktoré podliehajú tomuto preskúmaniu. Predložili množstvo argumentov proti uloženiu ciel.

224. Dotazník vyplnilo päť spracovateľov (ktorí spracovávajú PET čipy v podobe predbežných výliskov a v kvalite vhodnej pre fľaše a predstavujú 10 % spotreby). Náklady na PET čipy tvoria 55 % ich hotového výrobku (väčšinou predbežné výlisky). Stanovilo sa, že z príslušných krajín a z iných tretích krajín dovážajú zanedbateľné množstvá. Napriek tomu mali námietky proti uloženiu ciel a tvrdili, že predĺženie platnosti opatrení by mohlo spôsobiť umelé zvyšovanie cien v Európe.

225. Päť používateľov, ktorí predstavujú približne 10 % spotreby, poskytlo neúplné údaje. Nízka úroveň spolupráce veľkých používateľov je pravdepodobne dôsledkom toho, že ostatné prešetrovanie, ktoré sa týkalo dovozu z ČĽR, Austrálie a Pakistanu, sa konalo len pred dvoma rokmi. Náklady na PET tvoria okolo 6/7 % z celkových nákladov a sú teda dosť obmedzené. I keď títo používatelia nepriznali žiadny dovoz z príslušných krajín, podobne ako spracovatelia nesúhlasia s uložením ciel a tvrdia, že tieto opatrenia by mohli spôsobiť umelé zvyšovanie cien v Európe.

226. Vzhľadom na pomerne dobrú finančnú situáciu druhotného výrobného odvetvia, na rozdiel od finančnej situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva, žiadny spracovateľ/používateľ nepredložil argument, že zachovanie súčasných ciel by mohlo viesť k strate pracovných miest alebo k presunu výrobných zariadení do zahraničia.

227. Okrem toho pokiaľ ide o výstup, výrobné odvetvie Spoločenstva prispôsobilo jeho veľkosť tak, aby vyhovovala zvýšenej spotrebe a preto je veľmi pravdepodobné, že nevyužité kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva by boli schopné plne pokryť objemy z dovozu.

228. Vzhľadom na to, že stále existujú alternatívne zdroje dodávok bez antidumpingových opatrení, napr. Mexiko, Turecko, USA, Brazília, Pakistan, Irán, Saudská Arábia, používatelia v Spoločenstve by sa mohli okrem toho spoľahnúť (alebo sa preorientovať) na diverzifikovaných dodávateľov príslušného výrobku.

229. Pokiaľ ide o výkonnosť používateľského odvetvia prešetrovanie ukázalo, že počas posudzovaného obdobia spolupracujúci používatelia zvýšili svoj obrat, zachovali stabilnú zamestnanosť a dosť zvýšili svoju celkovú ziskovosť. Zistilo sa teda, že antidumpingové opatrenia nemali na nich negatívny vplyv.

230. Z uvedeného vyplýva, že zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti dovozu s pôvodom v Indii, Indonézii, Thajsku, Malajzii, Južnej Kórei a na Taiwane by nemalo žiadny významný negatívny vplyv na situáciu používateľov v Spoločenstve.

5. Záujem dodávateľov

231. Dodávatelia surovín (monoetylénglykolu (MEG) a rafinovanej kyseliny tereftalovej (PTA), DMT a kyseliny izoftalovej (IPA), všetko petrochemické výrobky na báze ropy) jasne naznačili svoju podporu pre opatrenia. Pre nich by bolo výhodné, že výrobné odvetvie by sa pravdepodobne dokázalo zotaviť z účinkov dumpingu a tým by sa zlepšila by jeho výkonnosť.

6. Záver o záujme Spoločenstva

232. Vzhľadom na uvedené faktory je záver taký, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

J. VZťAH MEDZI ANTIDUMPINGOVÝMI A VYROVNÁVACÍMI OPATRENIAMI

233. Pre jednu vyvážajúcu krajinu, konkrétne Indiu, bolo vykonané súbežné prešetrovanie uplynutia platnosti vyrovnávacích opatrení (pozri odôvodnenie (10)). Toto prešetrovanie potvrdilo potrebu pokračovať v uplatňovaní týchto opatrení na nezmenenej úrovni. Súčasné prešetrovanie tiež viedlo k záveru, že antidumpingové opatrenia na vývoz z Indie by sa mali zachovať na nezmenenej úrovni. V súvislosti s tým sa odkazuje na odôvodnenie (125) nariadenia, ktoré viedlo k pôvodnému uloženiu antidumpingových opatrení[15]. Keďže opatrenia, ktoré sa v súčasnosti navrhujú na vývoz PET z Indie, zostávajú bez zmeny, vyplýva z toho, že sú v súlade s článkom 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a s článkom 24 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2026/97[16].

K. ZÁVEREčNÉ USTANOVENIA

234. Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa má odporúčať, aby existujúce opatrenia boli zachované, resp. aby ich úroveň bola zmenená, kde je to opodstatnené. Bol tiež poskytnutý čas na predkladanie pripomienok a požiadaviek následne po uverejnení. Najmä jeden indický vývozca tvrdil, že ak nebudú existovať opatrenia, je nepravdepodobné, že India presmeruje predaj do Spoločenstva. Tento vývozca tvrdil, že rýchlo sa rozvíjajúce trhy sú atraktívnejšie ako trh Spoločenstva, že indický dopyt rýchlo rastie, a že z tohto dôvodu nie je k dispozícii žiadna voľná kapacita. Malo by sa však zobrať do úvahy, že napriek zvýšenému dopytu na indickom trhu prešetrovanie na úrovni spoločnosti naznačilo voľné kapacity presahujúce zvýšený dopyt na indickom trhu, ako potvrdila aj správa z prieskumu trhu uvedená v odôvodnení (74). Z tohto dôvodu sa usudzuje, že ani jedna z pripomienok prijatých po uverejnení nebola taká, že by viedla k zmene záverov uvedených v tomto nariadení.

235. Z uvedeného vyplýva, že antidumpingové clá zostanú zachované, resp. ich úroveň sa zmení a doplní, kde je to opodstatnené,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátu s viskozitou 78 ml/g alebo viac, podľa normy ISO 1628-5, patriaceho pod kód KN 3907 60 20 a s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku.

2. S výnimkami ustanovenými v článku 2 je sadzba antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením pre výrobky vyrobené v spoločnostiach uvedených v nasledujúcom zozname takáto:

Krajina | Spoločnosť | Antidumpingové clo (EUR/tona) | Doplnkový kód TARIC |

India | Pearl Engineering Polymers Ltd | 130,8 | A182 |

India | Reliance Industries Ltd | 181,7 | A181 |

India | SENPET Ltd | 200,9 | A183 |

India | Futura Polyesters Ltd | 161,2 | A184 |

India | South Asian Petrochem Ltd | 88,9 | A585 |

India | Všetky ostatné spoločnosti | 181,7 | A999 |

Indonézia | P.T. Mitsubishi Chemical Indonesia | 187,7 | A191 |

Indonézia | P.T. Indorama Synthetics Tbk | 92,1 | A192 |

Indonézia | P.T. Polypet Karyapersada | 178,9 | A193 |

Indonézia | Všetky ostatné spoločnosti | 187,7 | A999 |

Malajzia | Hualon Corp. (M) Sdn. Bhd. | 36,0 | A186 |

Malajzia | MpI Polyester Industries Sdn. Bhd. | 160,1 | A185 |

Malajzia | Všetky ostatné spoločnosti | 160,1 | A999 |

Kórejská republika | Skupina SK Chemicals: SK Chemicals Co., Ltd Huvis Corp. | 0 0 | A196 A196 |

Kórejská republika | Skupina KP Chemicals: Honam Petrochemicals Corp. KP Chemicals Corp. | 0 0 | A195 A195 |

Kórejská republika | Všetky ostatné spoločnosti | 148,3 | A999 |

Taiwan | Far Eastern Textile Ltd | 36,3 | A808 |

Taiwan | Shinkong Synthetic Fibers Corp. | 67,0 | A809 |

Taiwan | Všetky ostatné spoločnosti | 143,4 | A999 |

Thajsko | Thai Shingkong Industry Corp. Ltd | 83,2 | A190 |

Thajsko | Indo Pet (Thailand) Ltd | 83,2 | A468 |

Thajsko | Všetky ostatné spoločnosti | 83,2 | A999 |

3. V prípadoch, keď bol tovar pred uvedením do voľného obehu poškodený, a preto sa na stanovenie hodnoty cla cena skutočne zaplatená alebo splatná rozdelí podľa článku 145 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva[17], výška antidumpingového cla, vypočítaná na základe uvedených hodnôt, sa zníži o percentuálnu časť, ktorá zodpovedá rozdeleniu ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej.

4. Bez ohľadu na odsek 1 a 2 konečné antidumpingové clo sa neuplatňuje na dovoz prepustený do voľného obehu v súlade s článkom 2.

5. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia pre clá.

Článok 2

1. Dovoz je oslobodený od antidumpingových ciel uložených podľa článku 1 za predpokladu, že ho spoločnosti uvedené v odseku 3 vyrábajú a priamo vyvážajú (t. j. fakturujú a odosielajú) spoločnosti, ktorá pôsobí ako dovozca do Spoločenstva, je colne priznaný pod príslušným doplnkovým kódom TARIC a sú splnené podmienky stanovené v odseku 2.

2. Keď sa podá žiadosť o prepustenie do voľného obehu, oslobodenie od ciel je podmienené predložením platnej „faktúry súvisiacej so záväzkom“, vydanej vyvážajúcimi spoločnosťami, uvedenými v odseku 3, colnej správe príslušného členského štátu, ktorá obsahuje dôležité informácie uvedené v prílohe. Oslobodenie od cla je ďalej podmienené tým, že tovar priznaný a predložený colnému orgánu presne zodpovedá opisu v danej „faktúre súvisiacej so záväzkom“.

3. Dovoz, ku ktorému je priložená „faktúra súvisiaca so záväzkom“, sa colne priznáva pod týmito doplnkovými kódmi TARIC:

Krajina | Spoločnosť | Doplnkový kód TARIC |

India | Pearl Engineering Polymers Ltd | A182 |

India | Reliance Industries Ltd | A181 |

India | Futura Polyesters Ltd | A184 |

India | South Asian Petrochem Ltd | A585 |

Indonézia | P.T. Polypet Karyapersada | A193 |

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda

[…]

PRÍLOHA

Informácie, ktoré sa majú uvádzať vo faktúre súvisiacej so záväzkom podľa článku 2 ods. 2:

236. Číslo faktúry súvisiacej so záväzkom.

237. Doplnkový kód TARIC, pod ktorým tovar uvedený vo faktúre môže byť colne odbavený na hraniciach Spoločenstva (ako sa stanovuje v nariadení).

238. Presný opis tovaru vrátane:

239. kódu výrobku (PRC) (uvedeného v záväzku ponúknutom dotknutým vyvážajúcim výrobcom),

240. kódu KN,

241. množstva (uvádza sa v jednotkách).

242. Opis podmienok predaja vrátane:

243. jednotkovej ceny,

244. uplatniteľných platobných podmienok,

245. uplatniteľných dodávateľských podmienok,

246. celkových zliav a rabatov.

247. Názov spoločnosti, ktorá pôsobí ako dovozca a na ktorú spoločnosť priamo vystavuje faktúru.

248. Meno úradníka spoločnosti, ktorý vystavil faktúru súvisiacu so záväzkom, a toto podpísané vyhlásenie:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že predaj tovaru zahrnutého v tejto faktúre na priamy vývoz do Európskeho spoločenstva sa realizuje v rozsahu a za podmienok záväzku ponúknutého … [spoločnosť] a prijatého Európskou komisiou rozhodnutím 2000/745/ES. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

[1] Ú. v. EÚ C 304, 1.12.2005, oznámenie o začatí (2005/C 304/04 ), s. 9.

[2] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17).

[3] Nariadenie Rady (ES) č. 2604/2000, 30.11.2000, s. 21.

[4] Nariadenie Rady (ES) č. 1467/2004, 19.8.2004, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 78, 21.3.2002, s. 4.

[6] Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 7.

[7] Ú. v. EÚ L 19, 21.1.2005, s. 1.

[8] Ú. v. EÚ L 266, 11.10.2005, s. 10.

[9] Ú. v. EÚ C 52, 2.3.2005, s. 2.

[10] Ú. v. EÚ C 304, 1.12.2005, s. 9.

[11] Ú. v. EÚ C 129, 2.6.2006, s. 23.

[12] Nariadenie Rady (ES) č. 2026/97 (Ú. v. ES L 288, 21.10.1997, s. 1) o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).

[13] Nariadenie Rady (ES) č. 2604/2000, 27. 11. 2000, odôvodnenie (125) a nariadenie Rady (ES) č. 496/2002, 18. 3. 2002, odôvodnenie (19).

[14] Ú. v. EÚ L 19, 21.1.2005, s. 6, odôvodnenie (58).

[15] Nariadenie Rady (ES) č. 2604/2000, 30.11.2000, s. 36.

[16] Nariadenie Rady (ES) č. 2026/97 (Ú. v. ES L 288, 21.10.1997, s. 1) o ochrane proti subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).

[17] Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 883/2005 z 10. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 148, 11.6.2005, s. 5).