52007DC0739

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.11.2007

KOM(2007) 739 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

v súlade s článkom 5 smernice (ES) č. 84/2000 o úprave letného času

OBSAH

1. VÝVOJ EURÓPSKEJ LEGISLATÍVY V MINULOSTI 3

2. Pripomenutie dôkladnejšej analýzy Komisie o vplyve letného času 4

3. Vplyv letného času – zhrnutie informácií predložených členskými štátmi 5

3.1. Stanovisko členských štátov k súčasnému systému 5

3.2. Vplyv na najviac dotknuté odvetvia hospodárstva 5

3.3. Nové štúdie 5

3.4. Názory občanov 7

4. Závery 8

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

v súlade s článkom 5 smernice (ES) č. 84/2000 o úprave letného času (Text s významom pre EHP)

SÚVISLOSTI

Dňa 19. januára 2001 Európsky parlament a Rada spoločne prijali smernicu o úprave letného času[1].

V článku 5 smernice sa ustanovuje, že Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o vplyve ustanovení tejto smernice na dotknuté odvetvia. V článku 5 sa tiež stanovuje, že táto správa bude vypracovaná na základe informácií, ktoré poskytnú Komisii všetky členské štáty najneskôr 30. apríla 2007.

Toto oznámenie predstavuje správu požadovanú podľa článku 5 smernice (ES) č. 84/2000.

1. VÝVOJ EURÓPSKEJ LEGISLATÍVY V MINULOSTI

Väčšina členských štátov zaviedla letný čas v sedemdesiatych rokoch, iné využívali toto opatrenie oveľa skôr počas dlhšieho alebo kratšieho obdobia.

V prvej smernici z 22. júla 1980 , ktorá nadobudla účinnosť v roku 1981, sa určoval spoločný dátum iba pre začiatok obdobia letného času. V nasledujúcich smerniciach sa určoval spoločný dátum pre začiatok, posledná marcová nedeľa, a dva dátumy pre koniec: štáty na kontinente uplatňovali jeden dátum, poslednú septembrovú nedeľu, a Spojené kráľovstvo a Írsko druhý dátum, 4. októbrovú nedeľu. Táto situácia pretrvala až do prijatia 7. smernice 94/21/ES z 30. mája 1994, v ktorej sa po prvýkrát stanovoval spoločný dátum pre koniec, konkrétne posledná októbrová nedeľa, a to od roku 1996. Touto smernicou sa 16 rokov po prijatí 1. smernice končene uskutočnilo úplné zosúladenie harmonogramu. Ôsmou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/44/ES[2] z 22. júla 1997 sa uplatňovanie ustanovení siedmej smernice predĺžilo o štvorročné obdobie (od roku 1998 do roku 2001 vrátane).

Súčasnou smernicou sa uplatňovanie ustanovení ôsmej smernice predĺžilo – na rozdiel od všetkých predchádzajúcich smerníc – na dobu neurčitú. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach smernice, správne fungovanie niektorých odvetví si totiž vyžaduje dlhodobo stabilné plánovanie. Uvádza sa však aj, že uplatňovanie smernice je vhodné preskúmať na základe správy Komisie.

2. PRIPOMENUTIE DÔKLADNEJšEJ ANALÝZY KOMISIE O VPLYVE LETNÉHO čASU

Komisia pred navrhnutím deviatej smernice dôkladne preskúmala vplyv letného času v členských štátoch Európskej únie, čiže zmenu času dvakrát ročne a skutočnosť, že je ráno menej a večer viac svetla.

V tom čase bola nezávislým konzultantom vypracovaná štúdia. Úlohou konzultanta bolo vziať do úvahy rôzne existujúce štúdie na túto tému na úrovni Spoločenstva aj na národnej úrovni, získať stanoviská odborníkov z jednotlivých dotknutých oblastí, konzultovať so zainteresovanými stranami ako aj s členskými štátmi, a tiež predstaviť závery a na základe vykonaných analýz a skúšok predložiť odporúčania.

Hlavné závery Komisie vychádzajúce z tejto štúdie, ktoré sú predstavené v návrhu súčasnej smernice, sa dajú zhrnúť takto[3]:

1. Viac ako 20 rokov po prijatí prvej smernice v tejto oblasti odvetvia hospodárstva, ktoré sú považované za najviac dotknuté, najmä poľnohospodárstvo, cestovný ruch a doprava , začlenili letný čas do svojich činností a jeho existenciu nespochybňujú.

2. Pokiaľ ide o dopravu , úplné zosúladenie harmonogramu umožnilo odstrániť veľké prekážky z minulosti.

3. Vďaka prirodzenému svetlu letný čas umožnil venovať sa večer rôznym druhom záujmových aktivít v lepších podmienkach.

4. Vzhľadom na protichodné štúdie v tejto oblasti nie je možné dospieť k záverom o vplyve letného času na životné prostredie . Toto zistenie je platné hlavne pokiaľ ide o otázku, či letný čas, v porovnaní so stavom bez zmeny času, spôsobuje zvýšenie alebo zníženie produkcie ozónu.

5. Keďže je večer viac svetla používa sa menej elektriny na svietenie a letný čas tak prispieva k úsporám energie . Avšak od týchto úspor treba odpočítať zvýšenú spotrebu energie na raňajšie vykurovanie v momente zmeny času a dodatočnú spotrebu paliva spôsobenú možným zvýšením premávky večer, keď je viac svetla. Skutočne dosiahnuté úspory sa tak ťažko stanovujú a v každom prípade sú pomerne ohraničené.

6. Väčšina možných vplyvov letného času na zdravie súvisí so skutočnosťou, že organizmus sa musí prispôsobiť zmene času v apríli a v októbri. V tomto smere sa pri súčasnom stave výskumu a vedomostí odborníci zhodujú, že väčšina zaznamenaných problémov trvá krátko a nie je nebezpečná pre zdravie.

7. Pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky , otázkou je, či tmavšie rána, najmä na jar a na jeseň, a svetlejšie večery vplývajú na počet dopravných nehôd. Keďže nie sú dostupné dostatočné číselné údaje a vzhľadom na interakciu iných činiteľov, ako sú poveternostné podmienky, nie je možné stanoviť istú príčinnú súvislosť medzi letným časom a počtom nehôd.

Informácie poskytnuté členskými štátmi v rámci prípravy tejto správy by prípadne mali umožniť aktualizovať a(alebo) doplniť závery tejto štúdie.

3. VPLYV LETNÉHO čASU – ZHRNUTIE INFORMÁCIÍ PREDLOžENÝCH čLENSKÝMI šTÁTMI

Poznámky ku vplyvu systému letného času vo svojej krajine Komisii predložilo 25 členských štátov. Pokiaľ ide o ostatné členské štáty, Komisia z toho usudzuje, že dotknuté krajiny nemajú k dispozícii špecifické informácie o vplyve letného času[4].

Príspevky členských štátov sa dajú zhrnúť takto:

3.1. Stanovisko členských štátov k súčasnému systému

Žiaden členský štát nepožaduje zmenu súčasného systému. Väčšina členských štátov zdôrazňuje dôležitosť zosúladenia harmonogramu letného času v EÚ, najmä pre dopravu.

Belgicko sa vyslovilo za zachovanie súčasného systému alebo prípadne za uplatňovanie letného času počas celého roka.

3.2. Vplyv na najviac dotknuté odvetvia hospodárstva

Väčšina členských štátov konštatuje, čiastočne na základe konzultácií s odvetviami, že v ich krajinách neexistujú indikácie o významnejšom vplyve letného času na najviac dotknuté odvetvia hospodárstva, najmä na poľnohospodárstvo, dopravu a cestovný ruch.

V Lotyšsku sa odborníci na cestovný ruch nazdávajú, že letný čas má kladný vplyv na cestovný ruch, pretože sa zistil napríklad väčší záujem o produkty pre voľný čas (cyklistika, lode atď.).

Taliansko v správe uviedlo, že z letného času majú úžitok odvetvia stavebníctva a poľnohospodárstva, najmä na juhu krajiny, keďže ráno je v rovnakom čase menej teplo ako bez letného času.

Na základe informácií dostupných v členských štátoch môžeme dospieť k názoru, že závery obsiahnuté v návrhu súčasnej smernice sú stále platné: odvetvia hospodárstva začlenili letný čas do svojich činností.

3.3. Nové štúdie

Niekoľko členských štátov informovalo o nedávnych kvantitatívnych štúdiách. Tieto štúdie sa týkajú vplyvu letného času na spotrebu energie, bezpečnosť cestnej premávky a zdravie .

Energia

V Bulharsku štatistická analýza, ktorú vykonal prevádzkovateľ elektrizačnej sústavy a pokrývajúca spotrebu elektriny za ostatné tri roky, preukázala úspory dosiahnuté nepoužívaním umelého osvetlenia odhadované na 20,5 GWh ročne, teda približne 0,01 % celkovej spotreby krajiny v roku 2005[5].

Štúdia realizovaná vo Francúzsku v roku 2006 porovnala na základe simulácií súčasnú situáciu so situáciou „bez letného času“. Štúdia preukázala úspory energie realizované vďaka letnému času, ktoré dosahujú 684 GWh (osvetlenie a klimatizácia), a zvýšenie spotreby o 14 GWh v oblasti tepla, čo predstavuje úsporu 0,014 % z celkovej spotreby v roku 2005[6]. Štúdia tiež preukázala, že prechod na letný čas posunutý o mesiac dopredu by umožnil dodatočnú úsporu v oblasti osvetlenia 45 GWh.

V Slovinsku rôzne štatistické analýzy uskutočnené elektrárenskými spoločnosťami ukazujú, že vplyv zmeny času v marci a októbri na spotrebu elektriny nie je žiadny alebo je veľmi obmedzený.

V Estónsku štatistiky ukazujú, že v rokoch 2000 a 2001, keď sa v krajine výnimočne letný čas neuplatňoval, bola spotreba elektriny v domácnostiach v období od apríla do októbra vyššia ako v rokoch predchádzajúcich a nasledujúcich po období 2000-2001. Rozdiel bol však menší ako 10 % a pomer medzi spotrebou v lete a v zime bol podobný pomeru zaznamenanému počas rokov, keď sa letný čas uplatňoval.

V Lotyšsku boli koncom marca 2006 porovnané spotreba elektriny a maximálne zaťaženie elektrizačnej sústavy pred a po dátume zmeny času na jar a na jeseň. Zaznamenané zmeny týchto dvoch parametrov boli minimálne.

Astronomické združenie na Cypre v správe navrhuje skrátiť trvanie letného času a uplatňovať ho iba od mája do septembra. Tento prístup by zahŕňal mesiace s dĺžkou slnečného svitu viac ako 12 hodín, okrem mesiaca apríl, a s priemernou teplotou nad 24° C. V správe sa uvádza, že vo vzťahu k súčasnému harmonogramu by bolo možné dosiahnuť úspory energie, no toto tvrdenie nie je podložené kvantitatívnou analýzou.

Bezpečnosť cestnej premávky

V Estónsku štúdia porovnávajúca počet nehôd, pri ktorých boli zaznamenané obete (mŕtvi a zranení), 30 dní pred a po zmene času v rokoch 2004-2006, nepreukázala štatisticky významné zmeny vzhľadom na ročný počet nehôd.

Výskumy „ Estradas de Portugal “ [7] nepoukázali na priamu súvislosť medzi letným časom a bezpečnosťou cestnej premávky. Toto stanovisko potvrdili viacerí odborníci na dopravu.

Zdravie

V rokoch 2003 a 2004 bol vo Fínsku v rámci dvoch štúdií na základe vzorky 10 osôb analyzovaný vplyv zmeny času v marci na organizmus. Štúdie zistili určitý vplyv na spánok a prirodzený biorytmus organizmu počas štyroch dní po zmene času. Avšak autori zdôraznili, že vzhľadom na malú veľkosť vzorky štúdie neumožňujú vyvodzovať závery pre celú populáciu.

Na záver možno konštatovať, že najmä pokiaľ ide o vplyv na energiu, niekoľko nedávnych kvantitatívnych štúdii potvrdzuje existenciu úspor energie, aj keď vzhľadom na celkovú spotrebu energie nie sú tieto úspory významné a neberú do úvahy možné zvýšenie spotreby spojené s prípadným zvýšením cestnej premávky večer. Je tiež pravda, že pokiaľ ide o osvetlenie, vzhľadom na rozšírenie úsporných žiaroviek budú mať úspory energie pravdepodobne klesajúcu tendenciu. Okrem iných to zdôraznilo aj Združenie proti dvojitému letnému času (Association contre l'heure d'été double - ACHED). Avšak iba budúce skúsenosti ukážu, do akej miery bude toto zníženie úspor vyvážené zvýšením ziskov v oblasti klimatizácie, keďže klimatizácia sa výrazne rozšíri v terciárnej sfére.

3.4. Názory občanov

Prieskum verejnej mienky v členských štátoch

Niektoré členské štáty oznámili výsledky nedávnych prieskumov verejnej mienky alebo verejných konzultácií (cez internet) o letnom čase.

Podľa prieskumu uskutočneného v Estónsku v roku 2001 je počet zástancov a odporcov letného času takmer rovnaký.

Podľa prieskumu uskutočneného v Litve v roku 2006 bolo 55 % proti a 32 % za letný čas.

V Lotyšsku sa v roku 2006 zorganizovali dve konzultácie cez internet. Proti letnému času sa v nich postavilo približne 60 % účastníkov konzultácie. Treba však zdôrazniť, že k takémuto výsledku sa nedospelo na základe reprezentatívnej vzorky osôb, ale iba na základe osôb, ktoré sa rozhodli zúčastniť sa na konzultácii.

Podľa prieskumu uskutočneného vo Francúzsku inštitútom CREDOC v roku 2005 sú približne 2/3 Francúzov za letný čas alebo im je ľahostajný, čo znamená, že od roku 1993 sa zastúpenie pozitívnych názorov zvýšilo o 12 bodov, zatiaľ čo negatívne názory poklesli o 13 bodov. Avšak pri prieskume uskutočnenom SOFRES v roku 2002 bolo 45 % za letný čas počas celého roku , 31,4 % bol ľahostajný a 26,3 % bolo proti letnému času.

Na záver treba konštatovať, že vzhľadom na veľmi obmedzený počet nedávnych prieskumov na túto tému nie je možné dospieť k platným záverom, keďže navyše miera reprezentatívnosti ako aj výsledky týchto prieskumov sa líšia od krajiny ku krajine.

EUROBAROMETER

Z prieskumu Eurobarometer uskutočneného v roku 1990 vyplynula miera spokojnosti na úrovni 57,4 % pre celé Európske spoločenstvo.

Z prieskumu Eurobarometer uskutočneného v roku 1993 o dátume ukončenia letného času vyplynulo, že celá populácia Spoločenstva s 12 členskými štátmi uprednostňuje koniec októbra (54,5 %) oproti koncu septembra (38,4 %), čiže súčasný systém.

Kontakty so združeniami a s občanmi

Na Komisiu sa pravidelne obracalo ACHED, čo je francúzske združenie proti letnému času vo Francúzsku a v Európe. ACHED okrem iného predložilo listy, poznámky, články a správy – väčšinou z 80-tych a 90-tych rokov – v ktorých sa autori z rôznych dôvodov vyjadrovali proti letnému času. Medzi iným sa združenie odvoláva na sériu starých štúdií o vplyve letného času.

Iné združenia, vrátane združení dotknutých odvetví, sa na Komisiu neobrátili.

Komisia však z času na čas dostáva listy od občanov, ktorí sa zasadzujú za zmenu súčasného systému (napr. zrušenie letného času, zavedenie letného času po celý rok).

4. ZÁVERY

Informácie poskytnuté Komisii na prípravu tejto správy umožňujú dospieť k záveru, že analýza uvedená v návrhu smernice je stále platná: okrem toho, že podporuje vykonávanie rôznych druhov záujmových aktivít večer, a že vedie k istým úsporám energie, má letný čas malý vplyv a súčasný systém nevyvoláva v členských štátoch EÚ obavy.

Z tohto hľadiska sa Komisia nazdáva, že systém letného času, ako bol zavedený smernicou, zostáva vhodný. Žiaden členský štát neoznámil vôľu opustiť letný čas alebo zmeniť ustanovenia súčasnej smernice. S cieľom zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu, čo predstavuje základný zámer smernice, treba preto zachovať zosúladenie harmonogramu.

[1] Ú. v. ES L 31, 2.2.2001, s. 21.

[2] Ú. v. ES L 206, 1.8.1997, s. 62.

[3] Pozri zhrnutie záverov obsiahnutých v dôvodovej správe k návrhu smernice 2000/84/ES.

[4] Komisia sa na členské štáty obrátila v júni 2007 s cieľom oznámiť im svoj zámer, že bude takto postupovať v prípade, ak nejaký členský štát nebude reagovať do konca júla 2007. Táto správa je teda založená na všetkých informáciách, ktoré mala Komisia k dispozícii k 31. júlu 2007.

[5] Zdroj: štatistiky uverejnené EURELECTRIC.

[6] Zdroj: štatistiky uverejnené EURELECTRIC.

[7] Verejný subjekt spravujúci cesty v Portugalsku.