EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52007DC0568

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Komunikovanie o Európe v partnerstve {KOM(2007) 569 v konečnom znení} {SEK(2007) 1265} {SEK(2007) 1267}

/* KOM/2007/0568 v konečnom znení */

52007DC0568




[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 3.10.2007

KOM(2007) 568 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Komunikovanie o Európe v partnerstve

{KOM(2007) 569 v konečnom znení}{SEK(2007) 1265}{SEK(2007) 1267}

OBSAH

ÚVOD……………….. 4

1. SÚDRŽNÁ A JEDNOTNÁ KOMUNIKÁCIA 5

2. POSILNENIE VPLYVU OBČANOV 7

2.1 Pôsobenie na miestnej úrovni 7

2.2 Aktívne európske občianstvo 9

3. ROZVÍJANIE EURÓPSKEJ VEREJNEJ SFÉRY 10

3.1 Politický rozmer 11

3.2 Médiá a informačné služby 11

3.3 Porozumenie európskej verejnej mienke 13

4. POSILNENIE PARTNERSKÉHO PRÍSTUPU 13

4.1 Spolupráca s členskými štátmi 14

4.2 Spolupráca s európskymi inštitúciami 15

4.3 Medziinštitucionálna dohoda o komunikácií 15

5.ZÁVERY.................................................................................................................................16

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Komunikovanie o Európe v partnerstve

ÚVOD

Päťdesiat rokov od podpisu Rímskej zmluvy sa Európska únia naďalej mení a reformuje, aby na základe výziev ako globalizácia, energetická efektívnosť a nezávislosť, konkurencieschopnosť, migrácia, bezpečnosť a klimatické zmeny vytvorila čo najviac príležitostí a aby vedela na tieto výzvy reagovať. Dnešná Únia je rozsiahlejšia, rozmanitejšia a zaoberá sa stále komplexnejšími otázkami, pri ktorých je pridaná hodnota EÚ značná, ale dosť jasne vysvetlená.

Toto nové prostredie si vyžaduje dokonalejší spôsob práce, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na partnerstvo medzi rozličnými subjektmi európskej spoločnosti s cieľom dosiahnuť výsledky, ktoré majú pre európskych občanov význam a ktoré sú s nimi dostatočne prekonzultované. Fakty naznačujú, že medzi európskymi občanmi existuje presvedčenie, že jednotlivé spoločnosti môžu čeliť dnešným problémom len na úrovni EÚ. Tento posun, čo sa týka cieľa a zamerania dnešnej EÚ, je v súlade s predstavami občanov.

Dnes viac než inokedy musí debata o Európe presiahnuť rámec inštitúcií a smerovať k občanom. Na toto sa kládol dôraz na zasadnutí Európskej rady v júni 2007, na ktorom sa vyzdvihol zásadný význam posilnenia komunikácie s európskymi občanmi, poskytovania úplných a komplexných informácií o EÚ a zapojenia občanov do stáleho dialógu[1]. Toto bude zvlášť dôležité počas ratifikácie reformnej zmluvy a pri blížiacich sa európskych voľbách v roku 2009.

Táto výzva je spoločná pre Komisiu a všetky inštitúcie EÚ, orgány a členské štáty. Vhodne formulovaná a primerane zabezpečená komunikačná politika je základným prvkom v spektre politík EÚ. Musí spájať blízkosť k občanom spolu s dosahom po celej Únii a za jej súčasné hranice ku krajinám, ktoré by sa chceli stať členmi, takisto ako aj ku zvyšku sveta.

Súčasná Komisia už prijala tri iniciatívy zamerané na počúvanie, komunikovanie a „pôsobenie na miestnej úrovni”. Akčný plán[2] začal veľkú vnútornú reformu používania komunikačných zdrojov v rámci Komisie. Plán D[3] vytvoril dlhodobý rámec, aby dialóg s občanmi presiahol súčasnú debatu o „budúcnosti Európy”. Najnovšie sa biela kniha o európskej komunikačnej politike[4] zasadzovala o obojsmernú komunikáciu, ktorá zahŕňa aktívnu verejnú účasť občanov s posunom v dôraze od prístupu, ktorý vychádza z Bruselu, na „miestnu úroveň”.

Toto oznámenie používa výsledky uvedených iniciatív[5] na konsolidáciu súčasných aktivít a na formuláciu súboru konkrétnych návrhov, ktoré by Európskej únii mali slúžiť ako základ na lepšiu komunikačnú politiku, ktorá rešpektuje samostatnosť rozličných inštitúcií. Celkovým cieľom je posilniť súdržnosť a súčinnosť medzi činnosťami rozličných inštitúcií EÚ a členských štátov s cieľom ponúknuť občanom lepší prístup a lepšie pochopenie vplyvu politík na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni. Takáto politika sa sústredí na základné obavy občanov, ktorým sa informácie o EÚ zdajú neusporiadané, roztrúsené a ťažko zrozumiteľné. Na otázky EÚ sa nazerá hlavne národnou optikou a zriedkakedy sa prezentujú v nadnárodnom kontexte, napriek skutočnosti, že veľa praktických problémov, ktorým občania musia čeliť, sa dá vyriešiť len na európskej úrovni. Navyše znalosti občanov o EÚ, jej inštitúciách a politikách sú skôr obmedzené. Touto situáciou by sa mali zaoberať najprv členské štáty prostredníctvom vzdelávacích systémov, za ktoré sú zodpovedné. Mali by sa toho tiež chopiť demokratické platformy vrátane národných a európskych politických strán, ktoré sú zodpovedné za sprostredkovanie konfliktných názorov s cieľom oživiť a štruktúrovať verejnú debatu o otázkach EÚ.

Samotná Komisia posilní svoje komunikačné činnosti prostredníctvom poskytovania informácií a zapojenia sa do debaty a diskusie s občanmi vo vnútroštátnych, regionálnych a miestnych súvislostiach a tak podporí aktívne európske občianstvo a prispeje k rozvoju európskej verejnej sféry. Komisia sa tiež domnieva, že za komunikáciu o európskych otázkach sú zodpovední všetci účastníci rozhodovacieho procesu EÚ. Preto Komisia, pri plnom zachovaní svojich inštitucionálnych právomocí, zamýšľa pracovať v úzkom partnerstve s ostatnými inštitúciami EÚ a vyzýva členské štáty a všetky zainteresované strany v oblasti vybraných ročných komunikačných priorít, aby tento cieľ dosiahli. Na podporu tohto partnerstva Komisia navrhuje medziinštitucionálnu dohodu (IIA), ktorá by komunikačnému procesu EÚ dodala štruktúru a vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa zapojili do práce v rámci navrhovaného súdržného a pružného inštitucionálneho rámca. To umožní rozvoj spoločného ročného pracovného plánu o vybraných komunikačných prioritách EÚ.

1. SÚDRŽNÁ A JEDNOTNÁ KOMUNIKÁCIA

Komunikačné aktivity Komisie sa zameriavajú na vytváranie a pestovanie výmen, debát a porozumenia medzi európskymi inštitúciami, verejnosťou, organizovanou občianskou spoločnosťou a odborným publikom na európskej, regionálnej a miestnej úrovni. Okrem toho by sa za nedeliteľnú súčasť každej témy malo považovať stretávanie sa s občanmi a vytváranie nového podnetu na transparentnosť. Z tohto dôvodu by sa takýmto aktivitám mal venovať čas a náležitá časť dostupných zdrojov.

Veľký počet oddelení Komisie vykonáva komunikačné činnosti prostredníctvom audiovizuálnych médií, internetu, tlače, publikácií, organizovania podujatí a informačných centier. Na dosiahnutie najlepšieho možného vplyvu musíme tieto činnosti účinne spojiť a súdržným spôsobom zmobilizovať všetky dostupné zdroje.

Oddelenie hovorcov zostane základným kameňom komunikačnej politiky Komisie, ktorá sa zameriava na poskytovanie správ Komisie tlačovým a audiovizuálnym médiám v Bruseli aj mimo neho a na poskytovanie odpovedí na otázky médií. Okrem toho Komisia nedávno prijala interné oznámenie a stratégiu zapojenia zamestnancov[6], ktorá povzbudzuje väčší počet zamestnancov ku kontaktom s verejnosťou a médiami. Táto stratégia zahŕňa informovanie a inštruktáž pre zamestnancov, ako aj odbornú prípravu skupiny hovorcov z útvarov Komisie. Hlavne vyšší úradníci Komisie by mali byť splnomocnení a pripravení komunikovať o právnych predpisoch EÚ a zúčastňovať sa na verejných debatách, ako aj plniť dôležitú rolu pri stretávaní sa s médiami a dopĺňať tak účinok mediálnej práce komisárov.

Komisia bude pokračovať v práci s rôznymi tvorcami verejnej mienky s cieľom podporovať ich pri poskytovaní informácií občanom na mieste. Rozsah prebiehajúcich činností už poskytuje základné prvky pre účinnú komunikačnú politiku, ktorá podporuje transparentnosť a otvorenosť („Európska iniciatíva za transparentnosť”),[7] Európa bližšie k občanom („Agenda občanov / Výsledky pre Európu”),[8] európske aktívne občianstvo (program Európa pre občanov[9]) a európska kultúra („Európsky program pre kultúru v globalizovanom svete”)[10].

Na všetkých úrovniach existuje priestor na ďalšie zviditeľňovanie činností EÚ a ukážku ich užitočnosti pre občanov. Komisia spolupracuje s členskými štátmi na komunikovaní o činnosti EÚ v rôznych oblastiach politiky. V oblasti regionálnej a kohéznej politiky a v oblasti politiky životného prostredia a rozvoja vidieka musia riadiace orgány spĺňať minimálne komunikačné požiadavky; členské štáty majú zo zákona povinnosť poskytovať verejnosti ako aj potenciálnym príjemcom[11] informácie o programe. Tam, kde neexistujú žiadne právne záväzky, Komisia napriek tomu zabezpečí, aby komunikácia bola neoddeliteľnou súčasťou všetkých iniciatív a programov. Komunikačné činnosti v tretích krajinách sa zameriavajú na posilnenie dobrého mena EÚ ako svetového hráča a na budovanie dobrých vzťahov prostredníctvom proaktívnej verejnej diplomacie, čo pomáha Komisii dosiahnuť svoje ciele v oblasti vonkajšej politiky. Sú založené na spoločnej stratégii medzi oddeleniami zodpovednými za špecifické vonkajšie politiky a zaisťujú súdržnejšie pôsobenie a väčšiu súčinnosť pri komunikácii o rôznych politikách a tak im umožňuje lepšie zviditeľnenie. Na väčšine týchto činností sa aktívne podieľajú delegácie Komisie. Komisia predloží medzinštitucionálnej skupine pre informácie (IGI) dokument o komunikácií EÚ v tretích krajinách.

Na základe viacročných strategických cieľov Komisie boli v tohtoročnej politickej stratégii (APS) po prvý raz identifikované kľúčové iniciatívy s hlavným komunikačným vplyvom, ktoré budú súčasťou ročných politických stratégií v budúcnosti. Následne budú tieto vybrané komunikačné priority zahrnuté do legislatívneho pracovného programu Komisie (CLWP)[12]. Komisia sa zameria na lepšiu koordináciu komunikačných činností všetkých príslušných útvarov, pokiaľ ide tieto prierezové, na občana zamerané otázky ustanovením určených projektových skupín [13] , ktorých úlohou bude vypracovať komunikačný plán špecifikujúci nástroje, zdroje a metódy hodnotenia [14] . Balík „Energeticko-klimatická zmena” z januára 2007 predstavoval jeden z prvých pokusov o jednotný komunikačný prístup tohto druhu. Na základe získaných skúseností sa táto pracovná metóda zdokonalí a použije kdekoľvek to bude možné.

Návrhy v tejto komunikácii sa môžu realizovať v rámci existujúceho viacročného finančného plánu [15] . Vzhľadom na obmedzené zdroje si však budú vyžadovať značné zvýšenie účinnosti a rozvoj väčšej súčinnosti mobilizovaním týchto zdrojov na komunikovanie o Európe a zahrnutím komunikačných činností do ročných plánov riadenia.

2. POSILNENIE VPLYVU OBČANOV

Viac než osem z desiatich Európanov sa domnieva, že je dôležité byť informovaný o európskych otázkach. Sedem z desiatich Európanov sa chce dozvedieť viac o svojich občianskych právach. Skoro dve tretiny Európanov si myslia, že dostupné informácie o EÚ sú užitočné a zaujímavé, ale takmer ten istý počet ich považuje za nedostatočné[16]. Existuje túžba po otvorenejšej debate, v ktorej by občania vyjadrili svoje názory s cieľom ovplyvniť rozhodovanie na úrovni EÚ.

V súlade so závermi nedávneho zasadnutia Európskej rady Komisia rozvíja vhodné štruktúry, prostriedky a zručnosti, aby splnila svoj záväzok zaistiť dostatočné informácie a zapojiť občanov do dialógu a debaty. V roku 2006 sa začalo prvých šesť nadnárodných projektov občianskej spoločnosti plánu D. V roku 2007 bol podporený ďalší okruh projektov, tentoraz na miestnej úrovni, zameraný v prvom rade na mládež a ženy. V nasledujúcich mesiacoch Komisia zhodnotí výsledky plánu D a prednesie návrhy na rozšírenie demokratickej debaty po celej Európe. Toto hodnotenie bude prebiehať zároveň s procesom ratifikácie reformnej zmluvy v členských štátoch a v čase tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu. Tretia skupina projektov občianskej spoločnosti začne v rokoch 2008 – 2009 vrátane podpory iniciatív na zvýšenie účasti v ďalších európskych voľbách.

Obnovený rámec plánu D sa bude zameriavať aj na zapojenie veľkého množstva partnerských organizácií, ktoré sa spájajú s rozvojom Európskej únie, vrátane MVO, profesijných združení a rastúceho počtu podnikov, ktoré sa chcú dozvedieť viac o Európe, jej politikách, programoch a postupoch. Ich komunikačné zdroje a know-how sú často veľmi významné a Komisia bude hľadať spôsob, ako s nimi rozvinúť partnerstvá s cieľom komunikovať o témach všeobecného záujmu, akými sú klimatické zmeny alebo boj proti xenofóbii.

V tejto súvislosti je viacjazyčnosť kľúčová. V posledných niekoľkých rokoch Komisia zdvojnásobila počet jazykov, v ktorých komunikuje. V rámci jednotlivých zastúpení Komisie založila aj sieť pracovísk pre viacjazyčnosť. V situácii s obmedzenými zdrojmi sa kompromisy medzi vzrastajúcim množstvom publikovaných informácií a rozširovaním ich prijímateľov zdajú nevyhnutné a budú si vyžadovať súdržný prístup.

2.1. Pôsobenie na miestnej úrovni

Komunikovanie na regionálnej a miestnej úrovni je základom pre zapojenie občanov do debaty o Európe, čo nám potvrdili naše skúseností pri realizácii akčného plánu a plánu D. Pilotný projekt, ktorým sa doplnili ďalší zamestnanci, ktorí majú na starosti komunikáciu, do jedenástich zastúpení Komisie v členských štátoch a štyroch regionálnych kancelárií umožnil viditeľnú zmenu v počte a kvalite ich činností, zameraných na podporu debaty o Európe v rámci vnútroštátnej politickej kultúry[17]. Komisia pokladá budovanie na tejto úspešnej skúsenosti za dôležité a v závislosti od výsledku súčasného hodnotenia všetkých prebiehajúcich komunikačných aktivít bude zvažovať jej konsolidáciu a rozšírenie.

Posilnené aktivity v pilotných zastúpeniach svojou prácou doplnilo viac než 400 informačných centier Europe Direct, ktoré poskytujú informácie o EÚ na miestnej a regionálnej úrovni vrátane vidieckych oblastí. Od roku 2008 Komisia otvorí nové informačné centrá Europe Direct v Bulharsku a Rumunsku. Na budúci rok Komisia vyhlási aj výzvu na predloženie návrhov na obnovenie celej siete v EÚ-27. Tým sa ešte zlepší geografické pokrytie a zaistí sa, že centrá budú môcť poskytovať informácie o komunikačných prioritách takisto ako aj o ďalších otázkach, ktoré občania pokladajú za podstatné.

Komisia riadi aj značné množstvo informačných a asistenčných sietí, ktoré pokrývajú špecifické oblasti politiky ako EURES, ERA-MORE[18], SOLVIT[19] a Euro Info centrá a inovačné kontaktné strediská [20] . Tieto centrá predstavujú jedinečné kontakty a tvorcov verejnej mienky s veľkým množstvom subjektov pôsobiacich na miestnej a regionálnej úrovni (organizácie sociálnych partnerov, univerzity, podniky, služby zamestnanosti, obchodné komory, jazykové centrá a centrá odbornej prípravy). Komisia preskúma možnosť užšej koordinačnej činnosti medzi týmito centrami, ktoré zlepšia komunikačnú možnosť Komisie. Väčšia súčinnosť medzi sieťami je momentálne predmetom skúmania siete externej komunikácie, najmä pri vybraných komunikačných prioritách. V rámci útvarov bola stanovená skupina na sledovanie možnej spolupráce rozličných sietí Komisie v rámci asistenčnej služby jednotného trhu.

Okrem komunikovania s verejnosťou a občianskou spoločnosťou zastúpenia Komisie zvýšia svoju aktivitu v organizovaní návštev komisárov v regiónoch[21] a pri podpore snáh ponúkať informácie regionálnym a miestnym novinárom prostredníctvom moderných mediálnych technológií, ale aj tradičných prostriedkov. Zapojenie ostatných orgánov EÚ, ako sú decentralizované agentúry EÚ, poskytne konkrétne príklady iniciatív EÚ, ktoré slúžia občanom. Zastúpenia Komisie a informačné kancelárie Európskeho parlamentu spolupracujú na vytváraní užších kontaktov. Vo väčšine prípadov sú pod jednou strechou v domoch Európskej únie. Pri zachovaní svojej odlišnej identity, môžu zároveň na seba viac upozorniť a majú viac možností na spoločnú činnosť.

V rokoch 2007-2008 sa začína spoločný pilotný projekt s Európskym parlamentom s cieľom otvoriť európske priestory pre verejnosť, v ktorých sa bude konať veľké množstvo európskych aktivít, pričom prvé priestory sa otvoria v Domoch Európy v Talline, Dubline a Madride. Pilotná fáza týchto európskych priestorov pre verejnosť pritiahne nové publikum a vytvorí novú vizuálnu podobu – viac zameranú aj na mladšiu generáciu. Ako „miesto stretávania” pre občanov, MVO, politických činiteľov a médiá, európske priestory pre verejnosť budú navrhnuté tak, aby sa v nich mohli premietať filmy, konať výstavy, stretnutia, návštevy, diskusie, debatné a prednáškové fóra so zameraním hlavne na občiansku spoločnosť, politiku, vzdelávanie, akademické prostredie, expertné skupiny a svet kultúry. Bude to konkrétny príspevok k realizácii „Európskeho programu pre kultúru a globalizujúci svet”. Nadviažu sa kontakty so sieťou národných kultúrnych inštitútov (EUNIC) na podporu rôznych kultúrnych programov a ostatných iniciatív podporovaných inštitúciami EÚ a pomocou spolupráce s regionálnymi a miestnymi sieťami, občianskou spoločnosťou a médiami sa budú snažiť osloviť čo najväčšie publikum v mestských a vidieckych oblastiach. Európske priestory pre verejnosť ponúknu nové zariadenia ako napr. konferenčné centrum, informačnú kanceláriu, výstavnú sieň a čitáreň. Niektoré z nich už možno existujú, ale prístupnosť a otvorenosť priestorov a snaha pritiahnuť nové subjekty k spolupráci s Komisiou a Parlamentom vytvorí nové prostredie.

Vo svetle dobrých skúseností s komunikáciou o reforme vinárskeho odvetvia, by mohli byť zainteresovaným stranám i širokej verejnosti prezentované iniciatívy politík EÚ, a to špecialistami na jednotlivé oblasti v deň prijatia týchto iniciatív, zároveň v Bruseli i v členských štátoch, v závislosti od dostupných zdrojoch v zastúpeniach Komisie a oddeleniach politík.

2.2. Aktívne európske občianstvo

Konzultačný proces s bielou knihou potvrdil veľký záujem občianskej spoločnosti lepšie sa zapojiť do európskeho procesu. Komisia už podporuje aktívne európske občianstvo prostredníctvom programov „Európa pre občanov” a „Základné práva a občianstvo”[22], ktoré posmeľujú k väčšej spoluúčasti na demokratickom živote EÚ. Programy „Mládež v akcii” a „Kultúra” tiež prispievajú k podpore aktívneho občianstva prostredníctvom výmen cezhraničnej mobility.

Za vzdelávanie a výchovu k aktívnemu občianstvu sú zodpovedné členské štáty. Práva a povinnosti ľudí ako európskych občanov sú súčasťou školských osnov v menej ako polovici členských štátov; dejiny európskej integrácie sú v osnovách už v 20 členských štátoch[23]. Európska činnosť pri koordinácii výmeny osvedčených postupov z praxe by mala dodávať pridanú hodnotu. Všetci zainteresovaní činitelia by mali naplno využívať odporúčanie EÚ týkajúce sa kľúčových spôsobilostí pre celoživotné vzdelávanie, ktoré poskytuje členským štátom nástroj na podporu spoločenských a občianskych spôsobilostí ako súčasti základných zručností, ktoré potrebuje každý občan aby mohol prosperovať v spoločnosti založenej na vedomostiach. Obsahuje štúdium cudzích jazykov, čo je dôležité na získavanie medzikultúrnych spôsobilostí, ktoré sú zase dôležitou zložkou aktívneho európskeho občianstva. Komisia využije výsledky konzultácie s verejnosťou z roku 2007, ktoré identifikujú aspekty školského vzdelávania, kde by spoločná aktivita na úrovni EÚ mohla podporiť členské štáty. Napríklad preskúma, ako by mohli školy poskytovať študentom kľúčové spôsobilosti a tiež možnosti, ako môžu školské komunity pomôcť v príprave mladých ľudí na zodpovedné občianstvo v súlade so základnými európskymi hodnotami.

Program celoživotného vzdelávania podporuje projekty, ktoré majú význam pre vzdelávanie a výchovu k aktívnemu občianstvu a podpore občianskych spôsobilostí. Komisia podporí výmenu osvedčených postupov z praxe v tejto oblasti. Komisia poskytne podporu na prípravu informačných zložiek týkajúcich sa európskych tém, vrátane odkazov na relevantné publikácie, ktoré sa dajú stiahnuť z internetovej stránky EUROPA, a ktoré môžu v prípade záujmu používať školy a učitelia.

Pre študentov a školákov by Komisia chcela zaviesť cielenejšie návštevy a preskúma ako tento cieľ dosiahnuť. Zastúpenia Komisie a centrá Europe Direct tiež pozvú do svojich priestorov skupiny z rôznych spoločenských odvetví (vrátane študentov) na semináre a debaty s použitím existujúcich informačných materiálov. Návštevy asi 400 nemeckých úradníkov EÚ v ich bývalých školách počas nemeckého predsedníctva v roku 2007 boli veľmi úspešné a rozprúdili debatu v rámci škôl a pritiahli aj pozornosť miestnych médií. Komisia chce pokračovať v tejto praxi aj počas budúcich predsedníctiev. Takisto bude Komisia pokračovať v „Iniciatíve 9. mája v školách”, ktorá sa realizovala v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi úradmi, členmi EP a občianskej spoločnosti[24].

Komisia podporuje vzťahy s organizáciami občianskej spoločnosti a ich nadnárodnými sieťami prostredníctvom vnútornej siete kontaktov občianskej spoločnosti s cieľom vymieňať si osvedčené postupy z praxe, zamýšľať sa nad spoločnými problémami a rozvíjať súdržný prístup medzi útvarmi Komisie zodpovednými za vzťahy s občianskou spoločnosťou. Komisia rozšíri prístup organizácií občianskej spoločnosti ku Komisii vytvorením konkrétneho kontaktného bodu pre občiansku spoločnosť v každom zo svojich oddelení

3. ROZVÍJANIE EURÓPSKEJ VEREJNEJ SFÉRY

Veľa politických rozhodnutí, ktoré majú značný vplyv na každodenný život Európanov, sa prijíma na európskej úrovni. Politiky, ktoré sú vnímané pozitívne z hľadiska naplnenia očakávaní občanov - ak ide o vnútorný trh, klimatické zmeny, obchod, energetickú politiku alebo migráciu - a ktoré sú založené na rozsiahlych konzultačných aktivitách sú najlepším spôsobom, ako ukázať význam EÚ pre jej občanov. Komunikácia o týchto politikách musí s pomocou cezhraničných komunikačných kanálov prekročiť hranice a podporovať debatu a dialóg o spoločných problémoch a zároveň odrážať európsky program.

Len keď budú politiky EÚ prinášať výsledky, bude debata o EÚ rozsiahlejšia a pôjde viac do hĺbky. Potreba zaistiť používanie bezpečných chemikálií v európskych výrobkoch; otvorenie trhu služieb; zmenšenie prekážok pre cezhraničné platby; posilnenie práv spotrebiteľa; posilnenie bezpečnosti leteckej dopravy, podpora bezpečnosti a kvality potravín, ochrana krajiny a životného prostredia, dohoda o integrovanej klimatickej a energetickej politike; cezhraničná policajná spolupráca; zníženie cien za volanie z mobilného telefónu v zahraničí: všetky tieto otázky boli predmetom rozhodovacieho procesu Spoločenstva, ktoré sprevádzala často veľmi búrlivá debata. Túto debatu treba podnecovať a to môže byť len v prípade ak je proces tvorby politík vnímaný ako relevantný a je prínosom pre legislatívny proces v jednotlivých členských štátoch.

3.1. Politický rozmer

Úroveň účasti a rozsah, v ktorom sa odohráva volebný boj do Európskeho parlamentu na poli európskych politík, sú spoločným meradlom rozsahu výzvy vytvorenia európskej verejnej sféry. Vnútroštátne a európske politické strany a ich zvolení zástupcovia z rôznych politických rodín sú vo výsadnej privilegovanej pozícii upozorňovať na európske otázky vo vnútroštátnych debatách a prispievať k vytváraniu verejných debát po celej Európe. Je to práve ten spochybňovaný a často vyhranený charakter výmeny názorov medzi politickými stranami, ktorý vyvoláva záujem a dopyt po kvalitnejších informáciách o konkrétnych otázkach. V posledných rokoch sa objavilo množstvo výrazných príkladov záujmu verejnosti o problémy európskej politiky, ktorý spôsobila stranícke a volebné spory v týchto záležitostiach[25].

Komisia je odhodlaná podporovať snahy o zvýšenie účasti na ďalších voľbách do Európskeho parlamentu. Ďalšie projekty občianskej spoločnosti Plánu D budú čiastočne zamerané na podporu týchto snáh. Okrem toho v júni 2007 Komisia prijala návrh na revíziu nariadenia o európskych politických stranách[26], ktorá umožňuje založiť európske politické nadácie. Prispeje to aj k posilneniu kvalifikovanej a skutočnej debaty o európskych otázkach a rozvoju európskej verejnej sféry.

Ďalej sa Komisia zameria na čo najväčšie využitie komunikačného potenciálu vo svojich vzťahoch k národným parlamentom. Na základe návrhu Európskeho parlamentu Komisia pracuje na vytvorení pilotných informačných sietí (PIN), čo je sieť internetových diskusných fór poslancov Európskeho parlamentu, poslancov národných parlamentov, novinárov a mienkotvorných subjektov, ktorej súčasťou budú stretnutia po celej Európe. Tieto pilotné informačné siete budú výrazne prispejú pri uvedení debát o Európe v národných parlamentoch. Podporia aj debatu o európskych témach medzi členmi národných parlamentov a prispejú k podpore elektronických systémov výmeny informácií jednotlivých parlamentov.

3.2. Médiá a informačné služby

Do konca tohto roka Komisia predloží konkrétne návrhy ako lepšie reagovať na výzvy v súvislosti s novými mediálnymi technológiami[27]. Audiovizuálne médiá sú i naďalej preferovaným zdrojom informácií o európskych záležitostiach. Keď sa rozhoduje o dôležitých európskych otázkach, televízia a rozhlas prezentujú európske problémy v rámci správ a debát. Televízne a rozhlasové spoty sa vysielajú v rámci informačných kampaní, ktoré propagujú konkrétne politiky EÚ. Štúdie však stále ukazujú [28] – a dve tretiny Európanov sú o tom aj naďalej presvedčené - že informácie o EÚ, ktoré im poskytujú médiá v ich krajinách, sú nedostatočné.

Komisia prispeje ku kvalitnejšiemu a trvalejšiemu mediálnemu pokrytiu záležitostí EÚ na existujúcich audiovizuálnych kanáloch a stimuluje stretávanie prevádzkovateľov vysielania na európskej úrovni. Konzultácie k bielej knihe jasne ukázali silnú podporu Komisii pri poskytovaní audiovizuálnych informácií, vzdelávania a zábavy súvisiacimi s európskymi záležitosťami ako súčasti úloh verejných služieb vo všetkých členských štátoch EÚ. Takéto úlohy musia byť vedené spôsobom, aby sa prevádzkovateľom zaručila plná redakčná nezávislosť.

Jestvujúca politika spolufinancovania rozhlasových a televíznych programov bola impulzom pre mnohé audiovizuálne stanice, aby začali s výrobou programov orientovaných na EÚ. Na zvýšenie efektívnosti ponúkne Komisia viacročné zmluvy sieťam prevádzkovateľov po celej Európe. Tieto siete budú nezávisle vyrábať a vysielať programy orientované na záležitosti EÚ v súlade s ich vlastnými redakčnými štandardmi a s použitím všeobecných programových formátov. Zmluvy budú obsahovať záväznú vydavateľskú chartu, ktorá bude zárukou redakčnej slobody prevádzkovateľov.

Europe by Satellite (EbS), služba Komisie na audiovizuálne pokrytie záležitostí EÚ, tiež pomôže a prispeje k uvedeným úlohám verejných služieb. Dopyt po vysielacom čase na EbS je na hranici preťaženia, kde živé prenosy napr. z plenárnych zasadnutí a zasadnutí výborov Európskeho parlamentu súperia s prenosom nespracovaných spravodajských záznamov pre profesionálnych novinárov a tlačové konferencie. Komisia preto navrhne ostatným európskym inštitúciám možnosť zdvojnásobenia kapacity EbS s cieľom pokryť väčší rozsah aktivít EÚ.

Internet je hlavným médiom z dôvodu možnosti kombinovania textových, zvukových a obrazových prvkov a spätnej väzby a diskusie medzi používateľmi. Už sa stal hlavným médiom v debate medzi jednotlivými stranami hraníc. Prestavba internetovej stránky EUROPA, jednej z najväčších na svete, bude pokračovať zvýšením úrovne interaktivity a zlepšením navigačných a vyhľadávacích funkcií[29]. Obsah stránky bude usporiadaný prístupnejším a viac na používateľa orientovaným spôsobom, zároveň bude poskytovať viac obrázkov a audio a video materiálu. Takto stránka EUROPA zostane dôležitým európskym informačným bodom o záležitostiach EÚ, ktorý bude dopĺňať stránky štátnych správ. Návrhy na prestavbu stránky EUROPA budú založené na používateľskom prieskume z roku 2007.

Okrem toho EÚ potrebuje posilniť svoju prítomnosť na internete i mimo stránky EUROPA. Komisia by chcela podnietiť rozvoj siete internetových stránok občianskej spoločnosti a súkromného a verejného sektoru, ktoré podporujú kontakt medzi európskymi občanmi, resp. s nimi prostredníctvom podpory internetových stránok, ktoré venujú pozornosť najmä európskym záležitostiam a stimulujú debatu o otázkach politiky EÚ. Samotná Komisia by sa mala viac zapojiť do rozhovorov a účasti na diskusiách na iných stránkach. Všetky tieto kroky budú podrobne vysvetlené v návrhoch internetovej stratégie a audiovizuálnej stratégie, ktoré bude Komisia prezentovať pred koncom roka 2007 a začiatkom roka 2008.

Tlačené publikácie budú stále zohrávať svoju rolu v komunikácii EÚ. Napriek rastúcej prevahe internetu sa dopyt po tlačených publikáciách zvyšuje. Základom je preto rozvinúť multimediálnu publikačnú politiku, ktorá bude kombinovať tlačené publikácie s internetovými a audiovizuálnymi formátmi, s použitím posledných výdobytkov komunikačných technológií[30].

3.3. Porozumenie európskej verejnej mienke

Prieskumy verejnej mienky sú zásadným činiteľom na zisťovanie, čo si Európania myslia o EÚ a čo od nej očakávajú. Prieskumy Eurobarometer pomáhajú analyzovať očakávanie verejnosti v rôznych oblastiach politík, hodnotiť vplyv politík a identifikovať obavy a predstavy verejnosti s cieľom zlepšiť tvorbu politík i komunikáciu.

S cieľom zlepšiť svoju schopnosť počúvať a reagovať na verejnú mienku Komisia predstaví inovácie metód, ktoré Eurobarometer používa, v odpovedi na konzultácie o bielej knihe[31]. Cieľom je viac strategicky využívať prieskumy v príslušných fázach procesu vytvárania politiky ako napr. pri formulovaní politiky, hodnotení vplyvu a aj pri tvorbe a hodnotení komunikačných aktivít.

Konkrétne zlepšenia budú obsahovať rozsiahlejšie používanie nástrojov kvalitatívneho výskumu, vrátane používania inovatívnych metód z niektorých projektov plánu D a kombináciou analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov získať ucelenejšiu predstavu o očakávaniach verejnosti. Metódy cieleného výskumu verejnej mienky sa budú používať v širšom rozsahu s cieľom zmerať vplyv komunikácie. Analýza výsledkov výskumu bude kvalitnejšia prostredníctvom rýchlejšej reakcie, presnejšieho zamerania na používanie výsledkov a bude zohľadňovať aj regionálne a miestne výsledky. Druhotná analýza dostupných údajov s cieľom odpovedať na cielené otázky bude rozsiahlejšia. Rozširovanie výsledkov bude rýchlejšie a vo väčšom rozsahu. Bude ustanovená sieť národných expertov na verejnú mienku s funkciou poradného charakteru s cieľom vymieňať si osvedčené postupy z praxe, podporovať súčinnosť a poskytovať poradenstvo pri metodologických otázkach.

Kontaktné centrum Europe Direct[32] je informačným servisom pre občanov, ktorý poskytuje odpovede na ich otázky zdarma vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Tento servis bude podporovaný ako hlavný vstupný bod pre občanov hľadajúcich informácie o EÚ a rozvinie schopnosť poskytovať spätnú väzbu ohľadom obáv predostretých príslušným oddeleniam Komisie a ostatným inštitúciám EÚ.

Konzultácie sú potrebnou a užitočnou previerkou skutočného fungovania návrhov. Avšak efektívnymi sa stanú len vtedy, keď budú dostatočne rozsiahle a inkluzívne. Od prijatia minimálnych štandardov pre konzultácie[33] Komisia konzultovala so zainteresovanými stranami a občanmi EÚ mnoho iniciatív politík. Štandardná stránka pre internetové konzultácie „Váš hlas v Európe”(europa.eu/yourvoice) pomáha objasniť konzultačný postup a posmeľuje jednotlivé oddelenia Komisie k jednotnému uplatňovaniu noriem. S cieľom podnietiť lepšiu odozvu, väčší pluralizmus a zahrnutie do názorov a záujmov vyjadrených vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi zainteresovanými stranami v tomto ranom štádiu rozvoja politík, posilní sa nedávna prax zapájania jednotlivých zastúpení Komisie do podpory konzultácií v členských štátoch. Zastúpenia Komisie napríklad budú v dostatočnom predstihu kontaktovať zainteresované strany a organizovať s nimi stretnutia s cieľom podnietiť ich, aby prispeli k hlavným konzultáciám prepojeným s komunikačnými prioritami.

4. POSILNENIE PARTNERSKÉHO PRÍSTUPU

Všetky inštitúcie EÚ, orgány a členské štáty, ako aj regionálne a miestne úrady po celej Európe komunikujú o otázkach európskej politiky rôznymi spôsobmi a do rozličnej miery. Všetci, ktorí sa bezprostredne podieľajú na rozhodovaní na európskej úrovni majú povinnosť komunikovať a vysvetľovať. Všetci si musia udržiavať svoju samostatnosť a výsady komunikovať svojím vlastným spôsobom, ale existuje tu pre nich aj značný priestor na partnerskú spoluprácu pri podnecovaní debaty a diskusie o Európe. Doteraz boli pokusy o podnecovanie spoločných komunikačných aktivít ad hoc a obmedzené, a ukázalo sa, že je nutné dohodnúť sa na spoločnej téme a efektívnejšie spolupracovať. Z konzultácií o bielej knihe jasne vyplynulo, že existuje dopyt po väčšej spolupráci pri komunikácii o Európe medzi inštitúciami EÚ, orgánmi a členskými štátmi. Preto Komisia bude hľadať spôsoby, ako posilniť partnerstvá na všetkých úrovniach v oblasti spoločne vybraných komunikačných priorít EÚ prípravou medziinštitucionálnej dohody (IIA).

4.1. Spolupráca s členskými štátmi

Vlády členských štátov sú zodpovedné za určovanie kurzu európskej politiky na zasadnutiach Rady a za informovanie svojich občanov o svojich mandátoch a politike. Výsledky prieskumov ukazujú, že občania očakávajú od svojich vlád, že ich budú informovať o tom, čo EÚ robí a ako to ovplyvňuje ich každodenný život. Viac ako dve tretiny európskych občanov radšej kontaktujú vnútroštátne útvary ohľadom záležitostí, o ktorých rozhoduje EÚ.

Komisia však môže všetkým členským štátom, ktoré prejavia záujem, poskytnúť cennú podporu. Komisia navrhuje posilniť vzťah s členskými štátmi prostredníctvom pravidelných zasadnutí s príslušnými „národnými riaditeľmi v oblasti komunikácie” z každého členského štátu s cieľom identifikovať hlavné komunikačné priority, zaistiť stále sledovanie komunikačného procesu a výmenu informácií o komunikačných činnostiach[34]. Komisia tiež hľadá spôsob ako rozvinúť s členskými štátmi, ktoré prejavia záujem, partnerstvá pre riadenie. Tento typ partnerstva, ktorý zahŕňa na prispôsobenú spoluprácu medzi Komisiou, Parlamentom a konkrétnym členským štátom, sa už osvedčil v Nemecku a partnerstvá boli uzavreté s Maďarskom a Slovinskom. Rokovania prebiehajú s niekoľkými ďalšími členskými štátmi, ktoré o to formálne požiadali.[35] Tieto partnerstvá by mohli slúžiť ako nástroj na vykonávanie spoločných aktivít v rámci vybraných komunikačných priorít na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Partnerstvá pre riadenie zlepšia koordináciu komunikačných aktivít v oblasti vybraných komunikačných priorít založených na spoločných komunikačných plánoch[36]. O týchto plánoch sa rokuje na politickej úrovni medzi Komisiou, Parlamentom a príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré majú mandát rokovať v otázkach komunikačných problémov. Tak v rámci spoločného komunikačného plánu pokrývajú komunikačné činnosti všetky oblasti politiky a zaisťujú zastúpenie rôznych názorov pri debate o európskych otázkach. V dôsledku toho táto spolupráca pomôže prispôsobiť komunikáciu miestnym podmienkam a prepojiť ju s vnútroštátnym politickým dianím (ako sú voľby, hlavné celonárodné podujatia a špecifické záujmy). Zodpovednosť za implementáciu partnerstiev pre riadenie má Komisia spolu s príslušnými orgánmi členského štátu. Kým Komisia poskytuje financie, členský štát poskytuje infraštruktúru a ľudské zdroje[37].

Dobrým príkladom je prebiehajúce partnerstvo pre riadenie s nemeckou spolkovou vládou. Považuje sa to za cenný nástroj na realizáciu spoločných myšlienok konkrétneho členského štátu a európskych inštitúcií. Od roku 2005 sa začal tucet veľkých iniciatív, ktoré ukázali ako môže úzka spolupráca tohto typu[38]úspešne fungovať.

Regionálne a miestne úrady môžu buď jednotlivo alebo v rámci združení zohrať v podpore komunikácie v Európe zásadnú rolu. Komunikácia musí byť zladená so spôsobmi poukazovania na miestny význam rozhodnutí a politík EÚ[39]. V spolupráci s Výborom regiónov Komisia zaistí, aby mali tieto úrady prístup k podstatným informáciám a aby sa nastavili vhodné mechanizmy na získavanie ich nápadov a návrhov s cieľom zlepšiť komunikáciu o Európe na miestnej a regionálnej úrovni. Do partnerstiev pre riadenie by mohla byť zahrnutá regionálna a miestna aktivita súčasne s činnosťami vykonanými už na základe strategických partnerstiev (oddelené, doplnkové financovanie projektov). Navyše s prácou zastúpení Komisie, Europe Direct centier a agentúr EÚ v tejto oblasti[40], Komisia rozvinie užšie prepojenia s tými z 250 kancelárií zastupujúcich regionálne a miestne úradov v Bruseli, ktoré prejavia ochotu.

4.2. Spolupráca s európskymi inštitúciami

Medziinštitucionálna skupina pre informácie je existujúcou štruktúrou politiky na rokovanie o komunikačnej stratégii EÚ a výber spoločných komunikačných priorít pre inštitúcie EÚ a členské štáty. Predsedá jej spoločne Európsky parlament, Komisia a predsedníctvo. Avšak jej politický status a legitímnosť musia byť posilnené a rozšírené, tak aby mohla dostatočne skoro efektívnejšie poskytovať poradenstvo pre komunikačné priority EÚ s cieľom nájsť súčinnosť medzi komunikačnými programami inštitúcií EÚ a členskými štátmi. Rozhodnutia medziinštitucionálnej skupiny pre informácie potrebujú úplné a ucelené následné preskúmanie a to na politickej i administratívnej úrovni. S podporou predsedníctva bude pracovná skupina pre informácie Rady sledovať komunikačný proces.

Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov pôsobia v medziinštitucionálnej skupine pre informácie ako pozorovatelia. Spolupráca s nimi sa taktiež posilňuje prostredníctvom dodatkov o informačnej politike k existujúcim protokolom o formách spolupráce. Dodatky zvyrazňujú politickú vôľu Komisie a dvoch výborov vybudovať dlhodobé partnerstvo a spoločne pracovať na rozvoji decentralizovaných informácií a komunikácie s európskymi občanmi. Spolupráca bude založená na jasne definovaných komunikačných prioritách pre decentralizovanú implementáciu na regionálnej a miestnej úrovni.

4.3. Medziinštitucionálna dohoda o komunikácií

S cieľom poskytnúť vhodný rámec na lepšiu spoluprácu na komunikačnom procese EÚ, s ohľadom na samostatnosť inštitúcií EÚ a členských štátov, Komisia navrhuje medziinštitucionálnu dohodu (IIA) s Európskym parlamentom a Radou. Všetky ostatné inštitúcie EÚ a orgány sa týmto vyzývajú, aby v tejto úlohe podporili Komisiu, Európsky parlament a Radu. Cieľom takejto medziinštitucionálnej dohody je dosiahnuť zhodu názorov na hlavné komunikačné priority Európskej únie ako celku; identifikovať pridanú hodnotu prístupu EÚ ku komunikácii o špecifických prioritných otázkach; rozvinúť súčinnosť týkajúcu sa zdrojov, ktoré využíva každá inštitúcia; vykonávať činnosti súvisiace s týmito prioritami; a posmeliť členské štáty k spolupráci. To však nezabraňuje každej inštitúcii EÚ aby mala oddelené, pre svoju inštitúciu typické komunikačné činnosti, zamerané na svoju špecifickú rolu a pre svoje zainteresované strany.

Komisia uznáva úlohu každého členského štátu pri komunikovaní o Európe na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, v úradnom(ých) jazyku(och). Medziinštitucionálna dohoda zakotví politický záväzok inštitúcií EÚ a členských štátov prebrať zodpovednosť za informovanie občanov a komunikovanie s nimi o záležitostiach EÚ. Táto politická dohoda ďalej zdôrazní hlavné zásady a práva, ktoré sa majú presadzovať pri komunikácií o Európe a stanoví formy spolupráce medzi partnermi, pričom zaistí náležité sledovanie a politickú zodpovednosť. Zásady začleňovania, rozmanitosti a spoluúčasti by mali byť základom každej činnosti súvisiacej s komunikovaním o Európe. Medziinštitucionálna dohoda zabezpečí, že Komisia pripraví spoločný ročný pracovný plán stanovujúci komunikačné priority EÚ, - založený na diskusiách o komunikačných prioritách prezentovaných v ročnej politickej stratégii- a tento plán predloží ostatným inštitúciám EÚ a konzultačným orgánom.

5. ZÁVERY

Komisia zhromaždí všetky svoje zdroje s cieľom dosiahnuť účinnú a jednotnú komunikáciu.

Komisia navrhuje najmä:

- medziinštitucionálnu dohodu, ktorá poskytne rámec na lepšiu spoluprácu na komunikačnom procese EÚ pri rešpektovaní samostatnosti inštitúcií EÚ a členských štátov,

- dobrovoľné partnerstvá pre riadenie s členskými štátmi ako hlavný nástroj spoločných komunikačných iniciatív;

- vytvorenie siete európskych priestorov pre verejnosť v jednotlivých zastúpeniach Komisie,

- identifikáciu aspektov školského vzdelávania, kde by mohla spoločná aktivita na úrovni EÚ členské štáty podporiť,

- posilnenie Eurobarometra,

- realizáciu pilotných informačných sietí (PIN) na zlepšenie komunikácie medzi európskymi a vnútroštátnymi politikmi a ostatnými mienkotvornými subjektmi.

Komisie tiež v nasledujúcich mesiacoch:

- prijme novú internetovú stratégiu na podporu sietí občianskej spoločnosti a internetových stránok verejného alebo súkromného sektora so zameraním na EÚ, ktoré podporujú kontakt s európskymi občanmi alebo medzi nimi,

- prijme novú audiovizuálnu stratégiu na podporu sietí prevádzkovateľov vysielania po celej Európe pri výrobe a vysielaní programov o záležitostiach EÚ,

- začne následné oznámenie k plánu D, ako aj nový súbor projektov občianskej spoločnosti plánu D s celkovým cieľom podporiť ratifikačný proces reformnej zmluvy a zvýšiť účasť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009,

- preskúma možnú konsolidáciu a rozšírenie nedávnych pozitívnych skúseností s posilnením práce zastúpení Komisie.

Výkaz o vplvyve na rozpočet

OBLASť POLITIKY: Článok 16 – OZNÁMENIE ČINNOSTI: VšETKY čINNOSTI V OBLASTI POLITIKY |

OZNÁMENIE O KOMUNIKOVANÍ O EURÓPE V PARTNERSTVE |

1. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY (podľa nomenklatúry PNR 2008)

1.1. Prevádzkové položky

16 02 02 Akcie v multimediálnej oblasti

16 02 03 Informácie pre médiá

16 02 04 Prevádzka rozhlasových a televíznych štúdií a audiovizuálne vybavenie

16 03 01 Informačné kancelárie

16 03 02 Akcie na miestnej úrovni

16 03 04 Špecifické akcie pre prioritné témy, z toho PRINCE

16 03 06 Pilotný projekt pilotných informačných sietí

16 04 01 Analýza verejnej mienky

16 04 02 Online nástroje na informovanie a komunikáciu

16 04 03 Písomné publikácie zamerané na určitú oblasť

1.2. Súvisiaca položka technickej a administratívnej pomoci

16 01 04 01 Komunikačné činnosti - Výdavky na administratívne riadenie

2. PRÁVNY ZÁKLAD

Úlohy vyplývajúce z inštitucionálnych výsad Komisie podľa článku 49 ods. 6 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16. 9. 2002, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006 (Ú. v. EÚ L 390, 30. 12. 2006, s. 1).

3. ROZPOČTOVÉ CHARAKTERISTIKY

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

16 01 04 01 Komunikačné činnosti - Výdavky na administratívne riadenie | Nepovinné | Nedif. | NIE | NIE | NIE | č. [3b] |

16 02 04 Prevádzka rozhlasových a televíznych štúdií a audiovizuálne vybavenie | Nepovinné | Dif. | NIE | NIE | NIE | č. [5] |

16 02 02 do 16 04 03 (vyňať 16 02 04) Operačné rozpočtové položky GR COMM | Nepovinné | Dif. | NIE | NIE | NIE | č. [3b] |

4. ODHAD FINANČNÉHO VPLYVU HLAVNÉHO CIEĽA A VÝSTUPU

Čo sa týka zdrojov, zostávajú dôsledky tohto oznámenia v rámci viacročného finančného plánu (ako stanovené v dokumentoch SEK(2007) 500 a SEK(2007) 530.

3.1. Zhrnutie finačných zdrojov

Pozri tabuľku 1 v prílohe.

3.2 Podrobný odhad finačného vplyvu hlavných činností

Pozri tabuľku 2 v prílohe.

5. ADMINISTRATÍVNE VÝDAJE – ZVLÁŠTNA POTREBA

Potreby ľudských a administratívnych zdrojov sa pokryjú z prostriedkov pridelených riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci ročného procesu prideľovania prostriedkov.

Berúc do úvahy prvé kladné vyhodnotenie, ktoré Komisia vydala v decembri 2006, obsahuje priložená tabuľka položku nazvanú „pilotné zastúpenia“, napriek tomu Komisia hľadá spôsob ako naviazať na úspěšnú skúsenosť a posúdi výsledky vyhodnotenia všetkých práve prebiehajúcich komunikačných činností vrátane pridanej hodnoty pilotných zastúpení a posúdi aj otázku ich možného rozšírenia v nasledujúcich rokoch

Annex

Table 1

Rozpočtová kapitola | ROZPOČET 2007 | PNR 2008 | Finančné plánovanie |

| | | | | | |€ | | | | | |2009 |2010 |2011 |2012 |2013 | | | | | | | | | | | | | Administratívne výdavky na oblasť politiky komunikácie |3.865 |3.600 |3.987 |4.065 |4.145 |4.225 |4.306 | | | | | | | | | | | | |Komunikačné akcie — výdavky na administratívne riadenie |3.865 |3.600 |3.987 |4.065 |4.145 |4.225 |4.306 | | | | | | | | | | | | | Komunikácia a médiá |27.720 |30.882 |32.380 |32.881 |33.390 |33.902 |34.420 | | | | | | | | | | | | |Činnosti v multimediálnej oblasti |18.750 |20.700 |21.380 |21.800 |22.227 |22.657 |23.091 | | |Informácie pre médiá |3.370 |3.970 |4.100 |4.181 |4.263 |4.345 |4.429 | | |Prevádzka rozhlasových a televíznych štúdií a audiovizuálne vybavenie (kapitola 5) |5.600 |6.212 |6.900 |6.900 |6.900 |6.900 |6.900 | | | | | | | | | | | | | Pôsobenie na miestnej úrovni‚ komunikácia |39.514 |38.530 |39.555 |40.314 |41.085 |41.859 |42.642 | | | | | | | | | | | | |Informačné kancelárie |16.753 |15.300 |15.802 |16.113 |16.429 |16.746 |17.067 | | |Akcie na miestnej úrovni |8.393 |10.400 |10.502 |10.689 |10.879 |11.070 |11.263 | | |Špecifické akcie v prioritných témach, z toho PRINCE |7.868 |12.830 |13.251 |13.512 |13.777 |14.043 |14.312 | | |EuroGlobe |1.500 | | | | | | | | |Pilotný projekt pilotných informačných sietí |5.000 | | | | | | | | | | | | | | | | | | | Analytické a komunikačné nástroje |21.830 |21.830 |21.546 |21.990 |22.441 |22.894 |23.352 | | | | | | | | | | | | |Analýza verejnej mienky |5.600 |5.800 |5.990 |6.108 |6.228 |6.348 |6.470 | | |Online nástroje na informovanie a komunikáciu |10.180 |10.880 |11.237 |11.458 |11.683 |11.909 |12.137 | | |Písomné publikácie zamerané na určitú oblasť |6.050 |5.150 |4.319 |4.424 |4.530 |4.637 |4.745 | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | Komunikácia (rozpočtová kapitola 3b) |87.328 |88.630 |90.568 |92.350 |94.161 |95.980 |97.820 | | |

Annex

Table 2 (page 1 / 2)

[pic]

Table 2 (page 2 / 2)

[pic]

[1] SI(2007) 500.

[2] SEK(2005) 985.

[3] KOM(2005) 494.

[4] KOM(2006) 35.

[5] SEK(2007) 1265.

[6] SEK(2007) 912.

[7] KOM(2006) 194.

[8] KOM(2006) 211.

[9] Rozhodnutie č. 1904/2006/ES (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006).

[10] KOM(2007) 242.

[11] Napr. pre obdobie 2007-2013 nariadenie Komisie 1828/2006 z 8. decembra 2006 o implementácii štrukturálnych fondov a nariadenie 1698/2005 z 20. septembra 2005 o fonde FEADER týkajúcom sa rozvoja vidieka stanovujú pre riadiace orgány nasledujúce minimálne komunikačné požiadavky: uverejniť zoznam príjemcov; umiestniť informačné bannery na internetové stránky prebiehajúcich projektov a usporiadať celoštátne a regionálne podujatia alebo výročné komunikačné podujatia v členských štátoch a regiónoch. Zastúpenia Komisie môžu prispieť šírením informácií potenciálnym príjemcom.

[12] Niektoré z týchto priorít budú prediskutované v rámci medziinštitucionálnej skupiny pre inforácie s cieľom posúdiť možnosť spoločnej akcie (pozri bod 4.2).

[13] Dobrým príkladom takéhoto prístupu je kampaň za reformu trhu s vínom.

[14] Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu vyčlení na komunikačné priority ľudské a finančné zdroje a požiada zastúpenia Komisie, aby vo svojich ročných plánoch riadenia urobili to isté.

[15] Ako je stanovené v dokumentoch SEK(2007) 500 a SEK(2007) 530.

[16] Výsledky všetkých prieskumov verejnej mienky pochádzajú s bleskového Eurobarometra o bielej knihe, č. 189a: Komunikácia EÚ a občania. Prieskum prebiehal v septembri 2006.

[17] V roku 2006 pilotné zastúpenia zorganizovali viac než 830 seminárov, 4000 tlačových vyhlásení a konferencií a pomáhali pri viac než 370 návštevách komisárov.

[18] EURES (Európske služby zamestnanosti); ERA-MORE — Európska sieť centier mobility.

[19] SOLVIT je on-line sieť na riešenie problémov, v rámci ktorej spolupracujú členské štáty EÚ, aby mimosúdnou cestou riešili problémy, ktoré vzniknú v dôsledku nesprávneho uplatňovania právnych predpisov vnútorného trhu verejnými orgánmi.

[20] Činnosti súčasných Euro Info centier a inovačných kontaktných centier prevezme v roku 2008 nová sieť na podporu podnikania a inovácie. Spojí asi 600 centier, ktoré pokrývajú väčšinu územia súčasnej EÚ.

[21] Bude sa to hlavne, ale nie výlučne, zakladať na úspechu návštev komisárov do rôznych regiónov v krajine, ktorá predsedá EÚ, pri príležitosti tradičných stretnutí medzi Komisiou a predsedníctvom na začiatku obdobia predsedníctva.

[22] Rozhodnutie Rady 16505/06/ES z 27. marca 2007.

[23] Citizenship Education at School in Europe, Informačná sieť o vzdelávaní v Európe (Eurydice) 2005.

[24] V roku 2007 EuropeAid zorganizoval návštevu 75 „veľvyslancov” do škôl v 44 regiónoch v 18 členských štátoch s cieľom zúčastniť sa debaty o vonkajšej spolupráci a priamo tak oslovili 97 000 žiakov. Podobnú aktivitu, ale nielen pre školy, vytvorilo GR AGRI, je to Zelený skupina s asi 80 veľvyslancami s cieľom venovať sa obavám verejnosti a SPP a politiku rozvoja vidieka.

[25] Medzi príklady patrí ústava, rozšírenie a hospodárske návrhy ako smernica o službách.

[26] KOM(2007) 364.

[27] Rôzne návrhy prezentované v tejto časti sledujú odporúčania konferencie zainteresovaných strán „Europe in Vision”, ktorá sa konala 4.-5.decembra 2006 v Helsinkách.

[28] L’information relative à l’Europe et la télévision, Etude qualitative auprès de téléspectateurs dans les 27 Etats-Membres de l’Union Européenne, European Commission, April 2007.

[29] Generálne riaditeľstvo pre informatiku pripravilo štúdiu s cieľom sformulovať doporučenia pre stratégiu celopodnikového vyhľadávania a jeho výsledkov v Komisii.

[30] Úrad pre publikácie je hlavným zodpovedným za offline a online publikácie. Tento úrad vedie medziinštitucionálny riadiaci výbor. Úrad pre publikácie riadi EU Bookshop, ktorý je jediným vstupným bodom pre občanov ku všetkým publikáciám EÚ.

[31] Podľa návrhu konferencie zainteresovaných strán „Understanding European public opinion”, v Madride, 27. októbra 2006.

[32] So sídlom v Bruseli.

[33] KOM(2002) 704.

[34] Na dosiahnutie tohto cieľa sa rozvinie existujúca sieť medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ (EU-Infonet).

[35] Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Portugalsko a Poľsko.

[36] Alternatívne typy partnerstva s Komisiou môže navrhnút aj členský štát. KOM(2004) 196.

[37] Partnerstvá pre riadenie nebránia Komisii, aby stanovovala alebo rušila iné formy partnerstva v oblasti komunikácie, ako sú strategické partnerstvá alebo dohody ad hoc. Sú to veľmi pružné nástroje, ktoré sa už osvedčili v konkrétnych oblastiach ako napr. pri zavedení eura.

[38] Celoštátne informačné turné „Europe turns 50 – 50 cities are having a party” v Nemecku a „Training seminars for editors of high school magazines” zamerané na informovanie o dianí v EÚ v stredoškolských časopisoch sú len dva príklady úspešných projektov realizovaných prostredníctvom partnerstva pre riadenie.

[39] Skúsenosť zo Škótska s regionálnou poradnou radou pre Severné more, prostredníctvom ktorej prebiehajú priame konzultácie so skupinami obyvateľstva, na ktoré priamo vplýva politika rybného hospodárstva, ako aj v prípade ďalších regionálnych poradných rád ustanovených v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva, ukazuje, že občania sa zaujímajú o záležitosti, ktoré majú bezprostredný vplyv na ich životy.

[40] Napríklad na začiatku roka 2008 začne činnosť celoeurópska sieť na podporu podnikania.

Top