52007DC0385

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 6.7.2007

KOM(2007) 385 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o implementácii, fungovaní a efektívnosti domény najvyššej úrovne „.eu“

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o implementácii, fungovaní a efektívnosti domény najvyššej úrovne „.eu“(Text s významom pre EHP)

1. SÚVISLOSTI – POTREBA DOMÉNY „.EU“

Internetový systém názvov domén (DNS) pozostáva zo súboru hierarchicky usporiadaných adresárov, ktoré poskytujú informácie o názvoch a adresách rôznych internetových zdrojov (internetové stránky, poštové servery, menné servery atď.), ktoré sú verejne prístupné prostredníctvom internetu. Názov domény poskytuje používateľsky jednoduché označenie, ktoré je doménový systém schopný následne spracovať do podoby internetovej adresy (číselný identifikátor) s cieľom uľahčiť komunikáciu s príslušným zdrojom. Doména najvyššej úrovne ( Top Level Domain – ďalej len „TLD“) je tou časťou názvu domény, ktorou sa označuje organizácia (známa ako register), ktorá spravuje konkrétny súbor názvov domén. Na internete existujú dva druhy TLD: buď je to dvojmiestny kód štátu podľa normy ISO 3166 v prípade domény najvyššej úrovne s kódom štátu (ďalej len „ccTLD“), ako napríklad „.uk“, „.fr“ alebo „.jp“, alebo generická skratka alebo názov, ako napríklad „com“, „net“ alebo „museum“.

TLD „.eu“ bola nedávno zavedená ako doména typu ccTLD pre Európsku úniu s cieľom poskytnúť občanom, verejným a súkromným organizáciám a podnikom v Európe špecifickú kybernetickú identitu EÚ a dôveryhodné prostredie, ktoré zdôrazňuje ich európsku identitu na internete, a uľahčiť im ich zapojenie sa do hospodárskych činností tohto rýchlo sa rozvíjajúceho virtuálneho trhu. S cieľom vytvoriť dôveryhodné prostredie sa EÚ rozhodla, že na názvy domén „.eu“ sa majú vzťahovať spoločné pravidlá verejného záujmu, ktorými sa zabezpečí ich primerané používanie, spravodlivý prístup a nediskriminačné zaobchádzanie s registrantmi. Doména „.eu“ ako celoeurópska doména najvyššej úrovne poskytuje aj možnosť voľby dodatočného a komplementárneho názvu domény vo vzťahu k národným doménam členských štátov typu ccTLD a generickým doménam najvyššej úrovne (gTLD), pričom väčšina z nich sa prevádzkuje úplne alebo čiastočne mimo jurisdikciu EÚ.

TLD „.eu“ preto ponúka registrantom názvu domény v EÚ jedinečnú a cennú možnosť voľby, keďže poskytuje používateľom internetu a najmä trhu elektronického obchodu ďalšie rozšírenie škály jestvujúcich možností voľby v systéme DNS. Cieľom tejto domény je uspokojiť potreby občanov EÚ týkajúce sa kybernetického priestoru, v ktorom budú práva týchto občanov ako spotrebiteľov a jednotlivcov chránené európskymi predpismi a normami a v ktorom budú požívať súdnu ochranu vďaka rozšíreniu výhod vnútorného trhu na internetový priestor.

Toto oznámenie poskytuje prehľad príprav, ktoré boli potrebné na vytvorenie TLD „.eu“, a informuje Európsky parlament a Radu o implementácii, efektívnosti a fungovaní TLD „.eu“ v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 733/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 22. apríla 2002 o implementácii domény najvyššej úrovne „.eu“[1].

2. IMPLEMENTÁCIA

2.1. Model domény „.eu“

Model TLD „.eu“ je založený na nezávislosti registra pri každodennom riadení jeho činností, predaji názvov domén prostredníctvom akreditovaných obchodných agentúr (ďalej len „registrátori“) a na práve konečného používateľa chrániť si svoje názvy domén pred potenciálnym zneužitím tretími stranami.

Prvým článkom tejto rovnice je register. Komisia vo svojom pracovnom dokumente z roku 2000[2] navrhla niekoľko možností výberu registra domény „.eu“, a to: neziskové súkromné združenie zriadené len na tento účel s pôsobnosťou v rámci EÚ, úplne súkromný komerčný subjekt, jestvujúca verejná alebo súkromná organizácia na vnútroštátnej alebo európskej úrovni a napokon zverenie úloh registra kompetentnému organizačnému útvaru jestvujúceho orgánu verejnej správy.

Počas diskusií o vhodnom modeli TLD „.eu“ sa jasne ukázalo, že nie je vhodné, aby inštitúcie Spoločenstva zohrávali inú úlohu ako je úloha všeobecne politická. Bola všeobecná zhoda v tom, že špecializovaný samostatný subjekt je najlepším subjektom na implementáciu a priame riadenie systému TLD, ako aj na zabezpečenie každodenného styku s používateľmi. Rada a Parlament preto rozhodli, že riadením TLD „.eu“ poveria nezávislý neziskový register.

Toto rozhodnutie je založené na prístupe, ktorý sa využíva v prípade viacerých úspešných domén typu ccTLD na celom svete, nielen v Európe. Register podpíše s Komisiou zmluvu, na základe ktorej bude Komisia vykonávať všeobecný dohľad. Komisia však nemá právomoc prijímať akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa konkrétnych názvov domén alebo vykonávať bežné činnosti registra a nie je ani odvolacím orgánom pre rozhodnutia vydané registrom. Týmto zreteľným oddelením povinností[3] sa registru umožňuje prijímať autonómne rozhodnutia týkajúce sa registrácie názvov domén a dodržiavať zásady nezasahovania, samosprávy a sebaregulácie v súlade s nariadením č. 733/2002[4].

Oddelenie kompetencií sa nekončí nezávislosťou registra od Komisie. S cieľom zabezpečiť neutralitu registra vo vzťahu k názvom domén, s ktorými nakladá, model domény „.eu“ zakazuje registru, aby sám konal ako registrátor[5]. Týmto prístupom sa podporuje konkurencieschopnosť na trhu názvov domén, na ktorom majú regitrátori tendenciu diverzifikovať svoju ponuku, aby uspokojili rôzne potreby konečných používateľov a súčasne zabezpečili konkurencieschopné ceny.

Posledným prvkom, ktorý dotvára model domény „.eu“, je registrant. Konečný používateľ je zodpovedný za to, že si preverí ponuku registrátora a že si vyberie takú ponuku, ktorá najlepšie vyhovuje jeho potrebám. Počas úvodného obdobia postupnej registrácie je konečný používateľ okrem toho zodpovedný za predloženie úplnej a presnej žiadosti, aby sa mohla registrácia úspešne vykonať, a v prípade potreby aj za obhájenie jej platnosti. V tejto súvislosti treba poznamenať, že model domény „.eu“ je založený na tom, že koneční používatelia sú si vedomí potreby obhajovania svojich práv a použitia ochranných mechanizmov v prípade, ak dôjde k zneužitiu ich práv.

2.2. Právny rámec

Právny rámec stanovený zákonodarcom Spoločenstva na zriadenie a implementáciu TLD „.eu“ je založený na dvoch právnych aktoch: na nariadení (ES) č. 733/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 22. apríla 2002 o implementácii domény najvyššej úrovne „.eu“ (ďalej len „rámcové nariadenie“) a na nariadení Komisie (ES) č. 874/2004 z 28. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú pravidlá verejného záujmu týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne „.eu“ a zásady, ktorými sa riadi registrácia[6] (ďalej len „pravidlá verejného záujmu“ alebo „PVZ“). Tieto dva predpisy dopĺňa množstvo rozhodnutí Komisie týkajúcich sa výberu a určenia registra. Zoznam všetkých právne relevantných textov, ktoré predstavujú základ pre vytvorenie TLD „.eu“, sa nachádza na internetovej stránke Európskej komisie[7]. Register takisto vytvoril množstvo administratívnych predpisov, ktoré upravujú jeho každodennú činnosť pri registrácii názvov domén.

Ďalšie informácie o rôznych právnych aktoch, ktoré sú súčasťou právneho rámca, a o postupe ich prijímania sú k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/information_society/policy/doteu/index_en.htm.

3. FUNGOVANIE

3.1. Register

V súlade so splnomocnením od Európskeho parlamentu a Rady udeleným v rámcovom nariadení[8] Komisia zverejnila výzvu na prejavenie záujmu, ktorou vyzvala organizácie, ktoré majú záujem byť vybraté ako register, aby podali svoje prihlášky[9]. V nadväznosti na vyhodnotenie žiadostí Komisia určila ako register domény najvyššej úrovne „.eu“ organizácia European Registry for Internet Domains (EURid)[10]. V súlade s predpokladom v rámcovom nariadení Komisia podpísala 12. októbra 2004 s organizáciou EURid[11] zmluvu o koncesii na poskytovanie služieb.

EURid je nezisková organizácia, ktorú v apríli 2003 založili organizácie prevádzkujúce národné domény najvyššej úrovne pre Belgicko, Taliansko a Švédsko. Neskôr sa členmi organizácie EURid stali aj organizácie prevádzkujúce domény najvyššej úrovne pre Českú republiku a Slovinsko. Sídlom organizácie EURid je Diegem (Belgicko).

Pri podpísaní zmluvy medzi Komisiou a organizáciou EURid o riadení domény najvyššej úrovne „.eu“ poverila Komisia organizáciu EURid, aby rokovala s organizáciou ICANN o dohode o delegovaní domény najvyššej úrovne „.eu“[12]. Organizácia ICANN týmto uznala organizáciu EURid za orgán oprávnený Európskou úniou na prevádzkovanie domény najvyššej úrovne „.eu“ najmenej do roku 2009. Po podpísaní tejto dohody bola doména „.eu“ v marci 2005 začlenená do kmeňovej zóny internetového systému názvov domén (DNS), čo znamená, že z technického hľadiska už odvtedy jestvuje.

3.2. Opatrenia na ochranu konečných používateľov

Podnikateľský sektor DNS ako celok sa vyznačuje veľkým množstvom súdnych sporov, nezhôd a „ostrých“ obchodných praktík. Celosvetový počet registrantov a hodnota trhu s názvami domén majú za následok živé súťažné správanie medzi registrátormi a najmä držiteľmi domén zaoberajúcimi sa ďalším ich predajom. Preto nie je žiadnym prekvapením, že niektorí registranti sa svojím konaním dopúšťajú zneužívania s cieľom dosiahnuť zisk z tohto lukratívneho trhu.

Kľúčovou úlohou je zabezpečiť, aby sa takéto prípady zneužívania registrácií a súvisiacich praktík registrátorov efektívne zistili a zodpovedajúcim spôsobom riešili. S týmto zámerom bol navrhnutý právny rámec pre doménu „.eu“.

Na minimalizáciu rizika doménového pirátstva ( cybersquatting )[13] v rámci domény „.eu“ európsky zákonodarca vypracoval nástroje, ktoré umožňujú konečným používateľom chrániť si svoje práva. Na tento účel boli vytvorené tri nástroje: rezervovanie názvov, obdobie registrácie rozdelené do niekoľkých fáz a postup alternatívneho riešenia sporov ( Alternative Dispute Resolution - ADR).

3.2.1. Rezervované názvy a názvy vylúčené z registrácie

Najzákladnejším pravidlom ochrany názvu pred doménovým pirátstvom je nepochybne jeho vylúčenie z registrácie ako názvu domény alebo jeho rezervovanie pre registráciu jeho oprávneným držiteľom. V rámcovom nariadení bol upravený, na základe žiadosti členských štátov, postup vytvorenia zoznamu názvov, ktoré buď nemožno zaregistrovať (článok 5.2a) alebo ich možno zaregistrovať iba v rámci domény druhej úrovne (článok 5.2b). Článok 5 rámcového nariadenia takisto tvorí základ pre to, aby Komisia zabezpečila registrovanie názvov domén na používanie členskými štátmi alebo inštitúciami a orgánmi Spoločenstva (články 8 a 9 PVZ).

Ďalšie informácie o postupe vylúčenia alebo registrácie týchto názov sú k dispozícii na internetovej stránke Komisie o TLD „.eu“ http://ec.europa.eu/information_society/policy/doteu/index_en.htm. Úplný zoznam názvov, ktoré sú vylúčené alebo registrované v rámci domény najvyššej úrovne „.eu“ je k dispozícii na internetovej stránke registra domény „.eu“[14].

3.2.2. Počiatočné obdobie

Podľa splnomocnenia udeleného Európskym parlamentom a Radou v rámcovom nariadení by malo byť v PVZ ustanovené, že držitelia skorších práv, ktoré boli uznané alebo ustanovené vnútroštátnymi a/alebo komunitárnymi právnymi predpismi a verejnými orgánmi, môžu využiť vymedzené obdobie (ďalej len „počiatočné obdobie“), počas ktorého je registrácia ich názvov domén rezervovaná výhradne pre týchto držiteľov skorších práv uznaných alebo zriadených vnútroštátnymi a/alebo komunitárnymi právnymi predpismi a verejnými orgánmi[15].

Toto splnomocnenie je implementované do kapitoly IV (články 10 až 14) PVZ, ktorou sa ustanovujú niektoré základné usmernenia o postupe v úvodných fázach počiatočného obdobia registrácie. Tieto pravidlá ďalej rozvinul register v podobe „pravidiel pre úvodné obdobie“. Register vyvinul značné úsilie s cieľom čo najviac zjednodušiť počiatočné pravidlá pri zohľadnení skutočnosti, že počiatočné obdobie sa týka skorších práv ustanovených na základe právnych predpisov členských štátov. Osobitnú pozornosť bolo potrebné venovať rôznym právnym systémom a rôznym prostriedkom, ktoré boli potrebné na preukázanie existencie a platnosti týchto práv. Nevyhnutným dôsledkom tohto procesu bola zložitosť postupu žiadosti o registráciu. Kým predloženie listinných dôkazov potrebných na preukázanie existencie registrovanej ochrannej známky môže byť jednoduché, preukázanie existencie neregistrovaného práva alebo, pri praktikách niektorých správnych systémov, obchodného názvu môže byť oveľa zložitejšie. V týchto prípadoch je pre úspešnosť registrácie často rozhodujúci výber príslušného registrátora, ktorý uľahčí prípravu žiadosti.

Počiatočné obdobie sa skladalo z dvoch fáz, pričom každá z nich trvala dva mesiace. Počas prvej fázy mohol iba verejný orgán alebo držiteľ ochrannej známky a/alebo držiteľ licencie na ochrannú známku podať žiadosť o registráciu názvov domén verejných orgánov, názvov území, ktoré spravujú verejné orgány, alebo ochranných známok Spoločenstva alebo národných ochranných známok. Počas druhej fázy bolo okrem toho možné podať žiadosť o registráciu názvov domén založených na iných právach, ktoré sú chránené podľa vnútroštátneho práva, ako napríklad obchodné názvy, obchodné označenia, odlišujúce názvy chránených literárnych a umeleckých diel, neregistrované ochranné známky alebo obchodné názvy.

S cieľom predísť zneužitiu registrácie počas počiatočného obdobia museli byť všetky nároky týkajúce sa skorších práv overiteľné pomocou listinných dôkazov preukazujúcich právo podľa právneho poriadku, na základe ktorého existuje[16]. Potvrdenie platnosti práv vykonával validačný agent určený registrom (t.j. PriceWaterhouseCoopers). Je potrebné poznamenať, že právny rámec ustanovený pre doménu najvyššej úrovne „.eu“ sa neodchyľuje od platného práva, a teda validačný agent bol povinný uznať za platnú každú žiadosť na základe platnej ochrannej známky alebo akéhokoľvek iného druhu skoršieho práva, udeleného členským štátom.

Žiadosti o registráciu toho istého názvu sa posudzovali podľa zásady „kto prv príde, ten prv melie“. V prípadoch sporných rozhodnutí registra týkajúcich sa registrácie názvu domény mali žiadatelia možnosť riešiť spor riadnym súdnym konaním alebo využiť systém mimosúdneho vyriešenia sporu nazývaný ADR (pozri ďalej).

V prípade postupu potvrdenia platnosti, ktorý museli vykonávať kvalifikovaní odborníci, musel byť poplatok za registráciu názvu domény počas počiatočného obdobia vyšší ako počas bežnej činnosti registra. V závislosti od zložitosti potvrdenia platnosti skorších práv, na ktorých sa podanie žiadosti o registráciu zakladalo, sa cena pohybovala od 35 EUR v prípade žiadostí podaných verejnými orgánmi do 45 EUR v prípade žiadostí podaných na základe registrovaných ochranných známok a 85 EUR v prípade žiadostí založených na iných právach. Registrátori k tomuto poplatku pripočítali svoju ziskovú maržu. Cena zaplatená konečnými používateľmi vo všeobecnosti odzrkadľovala úroveň a kvalitu služby, ktorú ponúkal registrátor.

3.2.3. Postup mimosúdneho riešenia sporov

V právnom rámci pre TLD „.eu“ sa predpokladá postup alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „ADR“) s cieľom riešenia sporov týkajúcich sa názvov domén, ktoré sú v rámci TLD „.eu“. Tento systém poskytuje zúčastneným stranám procesné záruky a uplatňuje sa bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek súdne konanie, na začatie ktorého môže dať podnet ktorákoľvek zúčastnená strana proti držiteľovi názvu domény alebo proti rozhodnutiu registra.

V nadväznosti na výberové konanie[17] register 12. apríla 2005 určil pražský Rozhodcovský súd pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky (ďalej len „český rozhodcovský súd“) ako subjekt na ADR v sporoch týkajúcich sa názvov domén „.eu“.

V auguste 2005 český Rozhodcovský súd za pomoci prípravného tímu odborníkov v oblasti duševného vlastníctva a informačných technológií z celej Európy začal verejné konzultácie o súbore praktických pravidiel, ktorými sa spresňujú usmernenia ustanovené v PVZ týkajúce sa systému ADR. V novembri 2005 český Rozhodcovský súd zverejnil na svojej internetovej stránke[18] konečný súbor pravidiel, ktoré predstavujú administratívne postupy podávania a spravovania sťažností v rámci ADR.

Konanie v rámci systému alternatívneho riešenia sporov týkajúce sa domény „.eu“ možno začať proti zlému úmyslu alebo protiprávnej registrácii zo strany tretích strán,, alebo proti rozhodnutiam vydaným registrom[19]. Výška poplatkov za konania v rámci ADR je založená na zásade úhrady nákladov. Poplatky za ADR (začínajúce od 1 850 EUR) sú v porovnaní s poplatkami účtovanými podobnými rozhodcovskými orgánmi pomerne prijateľné. Vzhľadom na dobré výsledky dosiahnuté počas prvého roka činnosti český Rozhodcovský súd od 1. januára 2007 znížil poplatky o 7 %. Pre účastníkov, ktorí počas konania v rámci ADR použijú pokrokový elektronický podpis, platí ďalšia zľava z poplatkov v rámci ADR vo výške 10 %.

4. EFEKTÍVNOSť

Efektívnosť systému TLD „.eu“ možno merať na základe dvoch ukazovateľov: počet názvov domén, o registráciu ktorých bola podaná žiadosť, a efektívnosť registra pri každodennej prevádzke registračného systému.

4.1. Počet vyžiadaných/registrovaných názvov domén

Rok po začatí fungovania domény bolo v TLD „.eu“ zaregistrovaných približne 2,4 milióna názvov domén „.eu“, vďaka čomu je doména „.eu“ k dnešnému dátumu tretím najpopulárnejším názvom TLD určeným podľa kódu štátu a siedmou najpopulárnejšou TLD v celosvetovom meradle. V rámci Európskej únie sa pred doménou „.eu“ umiestnili iba ccTLD Nemecka a Veľkej Británie, kým v celosvetovom meradle sa uvádza väčší počet registrácií iba pri doménach s príponou .com, .net, .org a .info. Navyše po prejdení prvej vlny registrácií sa domény .eu začínajú po registrácii čoraz viac používať, kým na začiatku sa registrovali len z preventívnych dôvodov.

Najnovšie údaje s rozdelením podľa štátov sú k dispozícii na adrese: http://status.eurid.eu/.

Počas počiatočného obdobia bolo podaných 346 218 žiadostí o registráciu 245 221 názvov domén. Rozdiel medzi počtom žiadostí a počtom žiadaných názvov domén vyplýva z toho, že o registráciu niektorých názvov domén požiadali viacerí žiadatelia.

Priemerná mesačná miera rastu registrácie názvov domén od mája do decembra 2006 bola na úrovni 4,7 %, čo je jedna z najvyšších mier rastu v rámci odvetvia. Takisto sa zvyšuje miera skutočného každodenného používania domény „.eu“. Počet dopytov DNS, t.j. vyjadrenie, ako často sa vyhľadáva internetová stránka s príponou „.eu“ alebo sa posiela e-mail na e-mailovú adresu s príponou „.eu“; smerujúcich do registra, sa zvýšil v priebehu polroka od konca júna do konca decembra 2006 päťnásobne.

V januári 2007 navyše viac než 78 % všetkých názvov domén s príponou „.eu“ viedlo k funkčnej internetovej stránke alebo serveru elektronickej pošty. Iba na jednej pätine fungujúcich internetových stránok bolo automatické presmerovanie na iné internetové stránky alebo iný lokátor zdrojov URL; z týchto údajov vyplýva, že názvy domén s príponou „.eu“ sa aktívne využívajú. Prieskum, ktorý nedávno uskutočnil register, navyše ukázal, že 79 % používateľov internetu v Európe pozná pojem domény najvyššej úrovne a názvov domén a že 63 % z nich vie o existencii domény „.eu“. 45 % používateľov internetu vie, že ako osoby s pobytom na území EÚ si môžu zaregistrovať doménu „.eu“ a 11 % uvažuje o možnosti registrácie názvu domény v rámci tejto TLD.

Vďaka mimoriadnemu záujmu o doménu „.eu“ a vysokému počtu registrácií sa registru podarilo znížiť poplatky súvisiace s vlastníctvom názvu domény „.eu“. Od 1. januára 2007 sa cena za registráciu názvu domény a ročný obnovovací poplatok znížil z 10 na 5 EUR. Ak vezmeme do úvahy neziskovú povahu registra domény s príponou „.eu“, možno v budúcnosti očakávať ďalší pokles cien. Je potrebné poznamenať, že tento poplatok sa účtuje akreditovaným registrátorom domény „.eu“, ktorí potom stanovujú ceny pre svojich zákazníkov. Mnohí registrátori zahŕňajú do balíkov svojich služieb napríklad webhosting a balíčky elektronickej pošty. V súčasnosti sa cena názvu domény s príponou „.eu“ začína približne na úrovni 15 EUR, čo zodpovedá cenám, ktoré sa zvyčajne účtujú za iné názvy domén s príponou .com, .net, .co.uk, .de atď.

Na záver možno povedať, že zavedenie TLD „.eu“ bolo úspešným a efektívnym krokom, ktorý uspokojil skutočný dopyt zo strany európskych občanov, priemyslu a ďalších organizácií.

4.2. Výkonnosť systému registrácie

Na posúdenie výkonnosti systému registrácie sa v PVZ[20] predpokladá, že na konci postupnej registrácie sa uskutoční nezávislý audit a že audítor svoje zistenia oznámi Komisii. Účelom auditu je potvrdiť, že register postupuje počas obdobia rozfázovanej registrácie spravodlivým, primeraným a vhodným spôsobom z hľadiska prevádzkového aj technického riadenia tohto obdobia.

Súčasťou metodiky auditu bola dôkladná previerka postupov registra uskutočnených počas počiatočného obdobia. Audítor sa snažil získať relevantné štatistické údaje a stanoviská tretích osôb (vrátane stanoviska odborníkov v oblasti duševného vlastníctva). Takisto sa uskutočnila previerka postupov, ktoré register použil na riešenie správania týkajúceho sa zneužívania. Tieto procesy boli porovnané s podobnými prístupmi používanými podobnými registrami. Audítor nakoniec vykonal prieskum spokojnosti vzorky registrátorov a spýtal sa na stanovisko vybratej vzorky vlastníkov domén.

Zistenia uvedené v správe o výsledkoch auditu možno zhrnúť takto:

i) Pokiaľ ide o preverovanie platnosti práv počas počiatočného obdobia, audítor zistil, že výber validačného agenta a príprava príslušných pravidiel pre počiatočné obdobie prebehli v súlade so špecifikáciami PVZ a v medziach prijateľného hospodárskeho (z hľadiska nákladov) a prevádzkového (z hľadiska výkonu) modelu na uskutočnenie procesu. Tieto pravidlá boli zostavené s cieľom poskytnúť čo najjednotnejší postup v rámci nejednotného súboru právnych predpisov v jednotlivých štátoch Európskej únie. So zreteľom na štatistické údaje audítori dospeli k záveru, že nebola zistená diskriminácia občanov ktoréhokoľvek konkrétneho členského štátu.

ii) Pokiaľ ide o registrácie vedené snahou o zneužitie, register dôsledne uplatňoval a zachovával zásadu „kto prv príde, ten prv melie“. Pokiaľ ide o „špekulatívne obchodné skladovanie“ domén (tzv. „warehousing practices“), register uskutočnil previerky vybratej vzorky a sťažností a vypovedal zmluvu s tými registrátormi, ktorých praktiky sa ukázali ako neprípustné.

iii) V prípade registrantov, ktorí nespĺňali podmienky, register vykonal následné previerky a v prípadoch, v ktorých to bolo nutné, zrušil názvy domén, ktoré sa následne opäť dali k dispozícii verejnosti.

iv) Niekoľko stoviek akreditovaných registrátorov, ktorých jediným cieľom bolo hromadné získanie názvov domén pre určitých registrantov (tzv. „fiktívni registrátori“) bolo predmetom súdneho konania, ktoré register začal na príslušných súdoch.

v) Pokiaľ ide o prevádzkové a technické otázky, zistenia obsiahnuté v správe o výsledkoch auditu potvrdzujú odolnosť systému, ktorý zaviedla organizácia EURid, a ktorý sa ukázal ako vhodný z hľadiska záťaže a objemu žiadostí počas počiatočného obdobia, ako aj po jeho skončení.

vi) V súvislosti s masívnymi registráciami, ktoré sa uskutočnili po 7. apríli 2006, t. j. v okamihu, keď možnosť podať žiadosť o registrácie dostala širšia verejnosť (tzv. „landrush“), a následného uvoľnenia názvov domén (tzv. „mini-landrush“), možno povedať, že ide o jav, s ktorým sa stretli aj mnohé iné registre. Zdá sa, že tento postup je výsledkom technického umu a výkonnosti na strane registrátorov. Po dôkladnom a rozsiahlom skúmaní vzoriek registračných záznamov EURid audítori nezistili žiadne dôkazy o neprimeranom zvýhodnení účastníkov, ani o porušení zásady „kto prv príde, ten prv melie“, ani o tom, že by ktorýkoľvek účastník vykonal nepovolené manipulácie v databáze, ani o falšovaní v systéme záznamov, ani o porušení ochranných systémov proti zásahom zvonku (firewalls), nainštalovaných organizáciou EURid.

vii) Pokiaľ ide o pomoc konečným používateľom, register zriadil podporný tím na vybavovanie telefonátov, e-mailov, faxov a poštových zásielok od začatia fázy „počiatočného obdobia“ (7. december 2005). Zdá sa však, že podporný tím neviedol záznamy o svojej komunikácii s tretími stranami až do júla 2006 pomocou vhodného registračného systému (tzv. systému tiketovania).

5. ZÁVERY

Z uvedených zistení prevzatých zo správy o výsledkoch auditu vyplýva, že činnosť registra bola počas fázy uvedenia TLD „.eu“ do činnosti celkovo veľmi efektívna a v úplnom súlade s právnym rámcom. Nič nenasvedčuje tomu, že by množstvo sporov alebo problémov týkajúcich sa domény „.eu“ bolo vyššie ako v prípade akejkoľvek porovnateľnej TLD. S úspešnou doménou najvyššej úrovne, ktorá priťahuje veľký počet registrantov, je spojená nevyhnutná potreba riešiť sťažnosti týkajúce sa sporných názvov domén. So zreteľom na vývoj sporov týkajúcich sa iných TLD v priebehu rokov bolo potrebné očakávať určitý počet sťažností. Na prekvapenie niektorých pozorovateľov spustenie domény „.eu“ pritiahlo so sebou omnoho viac registrácií, ako sa očakávalo. Niektoré z registrácií mali špekulatívnu a/alebo obrannú povahu, ale väčšina z nich sa uskutočnila v dobrej viere. Niektoré registrácie boli, ako sa očakávalo, uskutočnené so zámerom „bezohľadne využiť“ systém na dosiahnutie finančného prospechu. Takéto správanie sa do veľkej miery predpokladalo. Veľká časť diskusií o doméne „.eu“ pri prijímaní právnych predpisov Európskym parlamentom a Radou bola skutočne venovaná tomu, ako možnosť zneužitia minimalizovať. Z dôkazov vyplýva, že tento právny rámec a zavedenie ochranných opatrení organizáciou EURid boli v tejto súvislosti do veľkej miery efektívne.

Keďže od skončenia úvodnej fázy už uplynul určitý čas, ciele pre register domény „.eu“ sa ďalej vyvíjajú. Úlohou je teraz ďalej zlepšovať služby poskytované zákazníkom, napríklad prostredníctvom prijatia kódexu správania pre registrátorov. Okrem toho by sa mala zabezpečiť podpora ďalších registrácií, ako aj skutočného používania TLD „.eu“ občanmi, inštitúciami a spoločnosťami.

[1] Ú. v. ES L 113, 30.4.2002, s. 1.

[2] Oddiel 6 pracovného dokumentu Komisie z 2.2.2000 o vytvorení internetového názvu domény najvyššej úrovne „.eu“.

[3] Článok 2.a nariadenia (ES) č. 733/2002.

[4] Porovnaj úvodné ustanovenie 9 nariadenia 733/2002.

[5] Článok 3.4 nariadenia (ES) č. 733/2002.

[6] Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 40.

[7]

[8] Článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 733/2002.

[9] Výzva na prejavenie záujmu o výber registra domény najvyššej úrovne .eu (2002/K 208/08), Ú. v. ES C 208 z 3.9.2002, s. 6.

[10] Rozhodnutie Komisie o určení registra domény najvyššej úrovne „.eu“, Ú. v. EÚ L 128 z 24.5.2003, s. 29.

[11] Ďalšie informácie o EURid sú na adrese http://www.eurid.eu/content/view/12/26/lang,en/

[12] Úvodné ustanovenie 15 nariadenia (ES) č. 733/2002.

[13] Doménové pirátstvo ( cybersquatting ) je pojem, ktorým sa vo všeobecnosti označuje postup registrovania internetových názvov domén, ktorých dostupnosť je sporná. Doménový pirát ( cybersquatter ) následne ponúkne doménu oprávnenému vlastníkovi za zvýšenú cenu.

[14] http://www.eurid.eu/content/view/21/38/lang,en/

[15] Úvodné ustanovenie 16 nariadenia (ES) č. 733/2002.

[16] Článok 14 PVZ.

[17] Článok 23 nariadenia Komisie (ES) č. 874/2004.

[18] http://www.adr.eu/adr/adr_rules/index.php

[19] Článok 21 nariadenia Komisie (ES) č. 874/2004.

[20] Článok 12 ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 874/2004.