52006DC0395

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 14.7.2006

KOM(2006) 395 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Zhrnutie činností vykonaných v rokoch 2004 a 2005 pri implementácii hlavy II kapitol 3 až 10 Zmluvy o Euratome {SEK(2006) 942}

OBSAH

1. Úvod 4

2. Reorganizácia útvarov komisie 4

3. Politika a vývoj v oblasti práva 5

3.1. Stav legislatívnych návrhov Komisie 5

3.1.1. Jadrový balík 5

3.1.2. Smernica o zásielkach 5

3.1.3. Nové nariadenie o bezpečnostných opatreniach 5

3.2. Implementácia právnych predpisov – porušenia 6

3.2.1. Vývoj v oblasti práva 6

3.2.2. Transpozícia právnych predpisov a porušenia 6

4. Rozšírenie 7

5. Celkový vývoj v jadrovej oblasti v rámci EÚ 7

5.1. Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, zaobchádzanie s odpadom a jeho preprava 7

5.1.1. Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky 7

5.1.2. Rádioaktívny odpad 8

5.1.3. Preprava rádioaktívneho materiálu 8

5.2. Jadrové bezpečnostné opatrenia 9

5.2.1. Inšpekcie bezpečnostných opatrení 9

5.2.2. Dodatkové protokoly 9

5.3. Ochrana pred žiarením 10

5.3.1. Činnosti podľa článku 31 Zmluvy o Euratome 10

5.3.2. Implementácia požiadaviek Euratomu týkajúcich sa environmentálnej rádioaktivity 10

5.3.3. Havarijná pohotovosť 11

5.4. Zásoby jadrových materiálov 12

6. Medzinárodná spolupráca 12

6.1. Dohody s tretími krajinami 12

6.1.1. Japonsko 12

6.1.2. Ukrajina 12

6.1.3. Kazachstan 13

6.1.4. Uzbekistan 13

6.2. Medzinárodné dohovory 13

6.2.1. Dohovor o jadrovej bezpečnosti 13

6.2.2. Spoločný dohovor 13

6.2.3. Dohovor o fyzickej ochrane jadrového materiálu (CPPNM) 13

6.2.4. Dohovor o včasnom vyrozumení o jadrovej havárii a Dohovor o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo mimoriadnej rádiologickej situácie 14

6.3. Spolupráca s MAAE a inými medzinárodnými organizáciami 14

OZNÁMENIE KOMISIE

Zhrnutie činností vykonaných v rokoch 2004 a 2005 pri implementácii hlavy II kapitol 3 až 10 Zmluvy o Euratome

1. ÚVOD

Toto oznámenie opisuje činnosti, ktoré vykonali Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu (GR TREN), riaditeľstvo H (jadrová energia) a riaditeľstvo I (jadrové záruky) ako súčasť činností Komisie v rámci Zmluvy o Euratome (ďalej len „zmluva“). GR TREN je zodpovedné za implementáciu väčšiny ustanovení hlavy II Zmluvy o Euratome (kapitoly 3 až 10), ktoré sa vzťahujú na jadrovú bezpečnosť, investovanie, spoločné podniky, bezpečnostné opatrenia a vonkajšie vzťahy. Toto oznámenie zahŕňa aj činnosti Agentúry Euratomu pre zásobovanie (ESA)[1]. Činnosti súvisiace s podporou výskumu možno nájsť vo výročnej správe o činnosti[2] generálneho riaditeľstva pre výskum a generálneho riaditeľstva pre Spoločné výskumné centrum (JRC). Príprava a implementácia programu TACIS podlieha GR RELEX a GR AIDCO[3], program PHARE riadi GR ELARG[4]. Prideľovanie pôžičiek Euratomu riadi GR ECFIN[5]. Prácu dvoch miestnych laboratórií (v Hague a Sellafielde) v závodoch na regeneráciu jadrového paliva kontroluje JRC a financuje GR TREN.

2. REORGANIZÁCIA ÚTVAROV KOMISIE

Od zriadenia riaditeľstiev H a I v roku 2003 sa ďalej rozvíjala reorganizácia útvarov Komisie v jadrovej oblasti. Právomoci a personál zaoberajúci sa právnymi a technickými otázkami, ako aj medzinárodnými vzťahmi a obchodom v jadrovej oblasti boli preskupené na luxemburskom pracovisku. V dôsledku toho sú umiestnené v Bruseli len útvary zaoberajúce sa výskumným programom Euratomu a programom TACIS. Riaditeľstvo H sa zaoberá najmä vyjednávaním medzinárodných dohôd a dohovorov, implementáciou Zmluvy a z nej odvodených právnych predpisov, technickými aspektmi jadrového palivového cyklu, riadením a vykazovaním účtovníctva jadrového materiálu a ochranou pred žiarením. Riaditeľstvo I plánuje a vykonáva činnosti spojené s inšpekciou bezpečnostných opatrení vrátane logistickej podpory. ESA je zodpovedná za zabezpečenie pravidelného a vyrovnaného zásobovania používateľov v Spoločenstve jadrovým palivom uplatňovaním spoločnej zásobovacej politiky. Aj ESA sa v roku 2004 presídlila do Luxemburgu.

3. POLITIKA A VÝVOJ V OBLASTI PRÁVA

3.1. Stav legislatívnych návrhov Komisie

3.1.1. Jadrový balík

Komisia sa aktívne zúčastňovala na diskusiách v Rade a Európskom parlamente o svojich návrhoch na smernice Rady o bezpečnosti jadrových zariadení a bezpečnom zaobchádzaní s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, ktoré predložila v roku 2003. Dňa 8. septembra 2004 Komisia prijala dva prepracované návrhy[6], ktoré zohľadňovali postoje Európskeho parlamentu a diskusie v Rade. Napriek priaznivému stanovisku Európskeho parlamentu a podpore týchto návrhov zo strany väčšiny členov Rady sa nedosiahla požadovaná kvalifikovaná väčšina a v Rade sa v roku 2004, ani v roku 2005 neuskutočnila žiadna ďalšia diskusia o prepracovaných návrhoch.

Namiesto toho Komisia vypracovala „Akčný plán jadrovej bezpečnosti a bezpečného zaobchádzania s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom“ na základe záverov Rady z júna 2004, ktorý by mal preskúmať súvisiace otázky. Pracovná skupina utvorená na tento účel pripravuje technickú správu (plánovanú na koniec roka 2006). Útvary Komisie sa podieľajú na tomto procese.

3.1.2. Smernica o zásielkach

Komisia prijala návrh[7] na smernicu Rady o kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu a vyhoreného paliva, ktorá má nahradiť existujúcu smernicu č. 92/3. Navrhovaná smernica, ktorá sa má vzťahovať aj na vyhorené palivo určené na regeneráciu, zjednodušuje postupy a súčasne zabezpečuje súlad so smernicou o základných bezpečnostných normách (BSS) a s medzinárodnými dohovormi. V novembri 2004 Komisia postúpila návrh Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru[8] na vyjadrenie stanoviska[9]. Konečný návrh Komisia prijala a postúpila Rade v decembri 2005[10].

3.1.3. Nové nariadenie o bezpečnostných opatreniach

Diskusie o novom nariadení o bezpečnostných opatreniach[11] sa skončili v apríli 2004. Rada ministrov schválila nariadenie dňa 30. apríla 2004. Postup pre jeho konečné prijatie Komisiou sa začal bezprostredne potom. Preklad do všetkých úradných jazykov zdržal jeho uverejnenie do 28. februára 2005. Nariadenie nadobudlo účinnosť 20. marca 2005.

Komisia prijala[12] – vo forme odporúčania – usmernenie o uplatňovaní nového nariadenia Euratomu o bezpečnostných opatreniach , v ktorom sú zhrnuté vysvetlenia, porozumenia a dohody dosiahnuté s členskými štátmi a ktoré poskytujú prevádzkovateľom jadrových elektrární nezáväzný návod.

3.2. Implementácia právnych predpisov – porušenia

3.2.1. Vývoj v oblasti práva

Tesne pred koncom roka 2003 sa dokončila práca na dvoch dôležitých dokumentoch právnych predpisov.

Smernica Rady o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového žiarenia[13] bola medzinárodne uznaná ako významný úspech (G8, MAAE), ktorý odstraňuje obavy spojené so zneužívaním lekárskych alebo priemyselných zdrojov. Pracovný seminár usporiadaný v marci 2005 sa zaoberal ťažkosťami, s ktorými sa stretávajú členské štáty pri transponovaní tejto smernice. Do 31. decembra 2005, čo bol konečný termín pre transpozíciu, 19 členských štátov oznámilo návrhy vnútroštátnych opatrení na implementáciu tejto smernice, ako to ustanovuje článok 33 Zmluvy; 5 z týchto členských štátov ďalej prijalo a oznámilo konečné opatrenia.

Odporúčanie Komisie[14] o štandardizovaných informáciách o únikoch rádioaktívnych vzduchom roznášaných a kvapalných látok do životného prostredia z jadrových energetických reaktorov a závodov na regeneráciu jadrového paliva, nachádzajúcich sa v normálnej prevádzke, pomohlo definovať špecifikácie novej, práve vytváranej databázy.

3.2.2. Transpozícia právnych predpisov a porušenia

Komisia vypracovala rozsiahle hodnotenie implementácie zmluvy a z nej odvodených sekundárnych právnych predpisov na roky 2004 a 2005.

Na základe článkov 141 - 143 zmluvy sa otvorilo 13 nových prípadov. Celkove sa riešilo 29 konaní o porušení v súvislosti s nedodržiavaním ustanovení o ochrane zdravia a bezpečnosti (hlava II kapitola 3 zmluvy), s bezpečnostnými opatreniami (hlava II kapitola 7) a vonkajšími vzťahmi (hlava II kapitola 10).

Osobitné prípady porušenia sa riešili špecifickými prostriedkami ustanovenými v kapitole 7. Na základe článku 82 zmluvy Komisia prijala smernicu, ktorou požiadala príslušnú krajinu, aby zaručila účtovnú evidenciu všetkých jadrových materiálov a jej dostupnosť pre inšpektorov Euratomu. Keďže odpoveď národných orgánov nebola uspokojivá, Komisia sa rozhodla postúpiť prípad Európskemu súdnemu dvoru.

V ďalšom prípade Komisia prijala na základe článku 83 zmluvy smernicu o uložení sankcie (podľa článku 83 ods. 1 písm. a) na prevádzkovateľa jadrového zariadenia, ktorý neplnil uspokojivo svoje povinnosti.

Informácie o ďalších prípadoch sú uvedené v prílohe. (Tieto prípady sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie.)

4. ROZšÍRENIE

Počas roku 2004 a prvej polovice roku 2005 Komisia venovala osobitnú pozornosť príprave implementácie bezpečnostných opatrení Euratomu v nových členských štátoch. Vypracovala program informatiky určený na zjednodušenie požiadaviek na podávanie správ pre nové členské štáty s prihliadnutím na uvedené nariadenie o bezpečnostných opatreniach. Zavádzanie príslušného technického a programového vybavenia sa začalo v druhej polovici roku 2004. Predpokladá sa, že jeho úplná implementácia a rutinné využívanie prevádzkovateľmi v nových členských štátoch sa dosiahne začiatkom roku 2006.

Zintenzívnili sa pravidelné kontakty so štátnymi orgánmi a prevádzkovateľmi jadrových zariadení, aby sa zabezpečil plynulý prechod od implementácie bezpečnostných opatrení vykazovanej na základe dvojstranných dohôd s MAAE k implementácii bezpečnostných opatrení na základe dohody medzi členskými štátmi, Euratomom a MAAE.

Komisia venovala osobitnú pozornosť aj budúcim inšpekčným činnostiam v nových členských štátoch. Odvetvia jadrovej energetiky v týchto štátoch sú zväčša obmedzené na energetické reaktory a úložiská jadrových materiálov.

Európska únia opätovne zdôraznila dôležitosť vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti v Bulharsku a Rumunsku v príprave týchto štátov na blížiace sa rozšírenie.

Bulharsko musí zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek a postupov Euratomu. Na základe hodnotiaceho a porovnávacieho preskúmania jadrovej bezpečnosti v jadrovej elektrárni (ďalej len JE) Kozloduj v roku 2003 Komisia vydala správu o stave. Táto správa opätovne potvrdila dôležitosť záväzku Bulharska definitívne odstaviť z prevádzky bloky 1 až 4 kozlodujskej JE k najbližším možným dátumom. Tento záväzok je zahrnutý do Aktu o pristúpení Bulharska, ktorý bol podpísaný 25. apríla 2005 v Luxemburgu .

Rokovania s Rumunskom o kapitole Energetika sa uzavreli koncom roku 2004. Rumunsko pokračovalo vo vývoji svojho regulačného rámca jadrovej bezpečnosti. Musí však ešte zvýšiť bezpečnosť v jadrovej elektrárni Cernavoda, ktorá používa technológiu Candu[15], ďalej rozvíjať vnútroštátne programy bezpečného zaobchádzania s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom a posilniť výkonnosť jadrových regulačných orgánov.

Pokračuje podrobné skúmanie príslušných právnych predpisov pre Chorvátsko a Turecko.

5. CELKOVÝ VÝVOJ V JADROVEJ OBLASTI V RÁMCI EÚ

5.1. Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, zaobchádzanie s odpadom a jeho preprava

5.1.1. Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky

Komisia pokračovala v práci na implementácii protokolov k Zmluve o pristúpení pre jadrové elektrárne Ignalina a Bohunice. V roku 2004 na to vyčlenila 138 miliónov EUR a ďalších 139 miliónov EUR pridelila na rok 2005. Väčšinu tejto pomoci poskytla prostredníctvom medzinárodných podporných fondov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, ktoré spravuje EBOR[16] a na ktoré dozerajú zhromaždenia prispievateľov, ktorým predsedá predstaviteľ Komisie. Na žiadosť príjemcu pomoci sa časť pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, ktorú spravuje dvojstranne Litva a Komisia, takmer zdvojnásobila – z 10 miliónov EUR v roku 2004 na 18 miliónov EUR v roku 2005. Táto posledná pomoc sa poskytuje s použitím prístupu typu PHARE a používa sa na riešenie otázok zachovania kultúry bezpečnosti a súvisiacich sociálnych otázok.

Komisia, reagujúc na obavy Európskeho parlamentu v súvislosti so smernicou o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, uverejnila v roku 2004 správu o využívaní finančných prostriedkov vyčlenených na vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky[17]. Komisia konštatovala, že je potrebné zabezpečiť dodržiavanie štyroch základných princípov – adekvátnosť, dostupnosť a využívanie finančných prostriedkov, ako aj ich transparentné spravovanie. V roku 2005 Komisia vypracovala druhú správu zahŕňajúcu všetky typy komerčných jadrových zariadení v Európskej únii[18]. Ako základ pre túto správu sa použili konzultácie s členskými štátmi, s Európskym parlamentom a s expertmi výrobného odvetvia, ako aj odpovede na špecifický dotazník pre krajiny. Komisia vydá odporúčania požadujúce od členských štátov, aby v súvislosti s uvedenými základnými princípmi prijali nevyhnutné opatrenia.

5.1.2. Rádioaktívny odpad

Dostupnosť technológií, ktoré sú zamerané na zníženie objemu rádionuklidov s dlhou životnosťou, zvyšujú bezpečnosť a prijateľnosť manipulácie s takým materiálom a jeho zneškodnenia, by mohla prispieť k podpore vnútroštátnych rozhodnutí o otázke likvidácie rádioaktívneho odpadu.

Pracovný program Komisie na rok 2005 zahŕňal návrh zriadiť spoločný podnik s cieľom sústrediť výskumné činnosti na zneškodnenie rádioaktívneho odpadu. Urobilo sa niekoľko predbežných krokov na dosiahnutie širokého konsenzu pre túto iniciatívu. Útvary Komisie skúmajú ako vypracovať technologickú iniciatívu ako prostriedok na konzultovanie a dosiahnutie konsenzu s priemyselnými partnermi a definovať najperspektívnejšie technológie na efektívne zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom. Konečným cieľom iniciatívy bude demonštrovať možnosť skrátiť životnosť produktov rádioaktívneho odpadu a realizovateľnosť ich uloženia do podzemných úložísk. Príslušné prípravy sa uskutočnia v súvislosti so 7. rámcovým výskumným programom Euratomu.

5.1.3. Preprava rádioaktívneho materiálu

Stála pracovná skupina (Standing Working Group - SWG) pre prepravu rádioaktívnych materiálov dokončila v roku 2004 svoju 5. správu. Navrhuje opatrenia na zlepšenie činnosti sektoru a zvýšenie úrovní bezpečnosti. Táto správa je aktualizovaná tak, aby zahŕňala súčasnú situáciu po poslednom rozšírení Európskej únie.

5.2. Jadrové bezpečnostné opatrenia

5.2.1. Inšpekcie bezpečnostných opatrení

Dňa 30. apríla 2004 Komisia prijala oznámenie[19], ktoré ustanovuje zásady nového prístupu k jadrovým bezpečnostným opatreniam tým, že sa priamo sústreďuje na ciele zmluvy a má na zreteli vývoj medzinárodných záležitostí, a ktoré naznačilo, ako sa bude vykonávať kontrola úloh pridelených generálnemu riaditeľstvu TREN.

Od októbra 2004 Rada pravidelne diskutovala o prístupoch k jadrovým bezpečnostným opatreniam. V priebehu roku 2005 sa uskutočnili dvojstranné konzultácie s viacerými členskými štátmi (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo) s cieľom prezentovať a prediskutovať novú politiku bezpečnostných opatrení. Spojené kráľovstvo počas svojho predsedníctva vypracovalo dokument o novom rámci pre bezpečnostné opatrenia Euratomu, o ktorom sa zmienil Výbor stálych zástupcov Európskej únie (COREPER). Toto je krok zameraný na dosiahnutie spoločného porozumenia medzi členskými štátmi a Komisiou týkajúceho sa spôsobu ďalšej implementácie bezpečnostných opatrení pri súčasnom rešpektovaní úlohy všetkých zúčastnených strán, ako to ustanovuje Zmluva. Súbežne sa konali stretnutia s veľkými priemyselnými prevádzkovateľmi za účelom posúdenia dopadu nových technológií, ako je audit účtovnej evidencie jadrových materiálov a kontrola systémov prevádzkovateľa, ako aj prehodnotená základná periodicita inšpekcií.

MAAE bola nepretržite informovaná o vývoji. Rámec pre budúcu spoluprácu medzi Euratomom a agentúrou je v procese vývoja.

Od 1. mája 2004 útvary Komisie vykonávajú inšpekcie bezpečnostných opatrení v jadrových zariadeniach nových členských štátov.

5.2.2. Dodatkové protokoly

Dodatkové protokoly (AP) vzťahujúce sa na 15 členských štátov Európskej únie nadobudli účinnosť 30. apríla 2004. V porovnaní s tradičnou dohodou o bezpečnostných opatreniach AP poskytujú MAAE dve nové oblasti právomocí. Po prvé, krajiny majú predkladať MAAE rozšírené vyhlásenie o činnostiach v jadrovej oblasti a po druhé, MAAE nadobúda právo vykonávať náhle kontrolné návštevy v lokalitách súvisiacich s jadrovým palivovým cyklom (komplementárny prístup).

Podľa AP Komisia predkladá MAAE správy obsahujúce informácie o jadrovom materiáli vo vlastnom mene za všetky členské štáty. Okrem toho Komisia vypracúva správy, ktorými reaguje na rozšírené informačné požiadavky AP pre 10 (známych ako vedľajšie) z 13 štátov, ktoré nevlastnia jadrové zbrane. Zatiaľ čo si tieto štáty ponechávajú zodpovednosť za presnosť poskytovaných údajov, Komisia akceptovala zhromažďovanie údajov a predkladá za ne správy. Rakúsko, Švédsko a Fínsko sa rozhodli predkladať túto časť informácií v rámci štátnej zodpovednosti priamo MAAE a kópiu posielať Komisii. Dva štáty vlastniace jadrové zbrane (Francúzsko a Spojené kráľovstvo) posielajú vyhlásenie priamo MAAE.

Všetky konečné termíny na podávanie správ Komisiou pre vedľajšie štáty sa dodržali napriek neskorému doručeniu mnohých vyhlásení.

Slovensko a Estónsko dokončili v decembri 2005 postupy na pristúpenie k trojstrannej dohode (INFCIRC[20]/193). Každý z ostatných ôsmich nových členských štátov má platnú dvojstrannú dohodu o bezpečnostných opatreniach a AP. Očakáva sa, že pristúpia k spoločnej dohode v roku 2006 po dokončení národných legislatívnych postupov.

MAAE využila svoje právomoci na vykonanie overovacích činností (komplementárny prístup) jedenkrát v roku 2004. Prístup sa uskutočnil dňa 21. decembra 2004 v Helsinkách vo Fínsku za účasti inšpektora Komisie z GR TREN. V roku 2005 Komisia vykonala ďalšie komplementárne prístupy takmer vo všetkých členských štátoch v rámci dohody INFCIRC 193. Ustanovenia AP týkajúce sa prístupového práva sú vo všeobecnosti komplexné. Úradné osoby Komisie prítomné počas komplementárnych prístupov majú príkaz zabezpečiť rešpektovanie práv MAAE, členského štátu a prevádzkovateľa pracovísk podliehajúcich náhlemu prístupu.

5.3. Ochrana pred žiarením

5.3.1. Činnosti podľa článku 31 Zmluvy o Euratome

Koncom roku 2004 Komisia, vzhľadom na možné prehodnotenie BSS, usporiadala konferenciu o návrhu nových odporúčaní ICRP[21] o ochrane pred žiarením na rok 2005. Na základe záverov skupiny vedeckých expertov Komisia vypracovala stanovisko k odporúčaniam ICRP a poslala ho ICRP.

Na základe článku 31 Zmluvy Komisia zriadila novú skupinu expertov, do ktorej boli zaradení experti z nových členských štátov. Táto skupina vytvorila pracovný program na prehodnotenie BSS.

5.3.2. Implementácia požiadaviek Euratomu týkajúcich sa environmentálnej rádioaktivity

V roku 2004 Komisia vykonala na základe článku 35[22] Zmluvy päť overovaní, z toho tri v EÚ-15 [závod na regeneráciu jadrového paliva v Sellafielde, jadrová elektráreň Trillo (Španielsko), pracovisko v Dourney (Spojené kráľovstvo)] a dve v nových členských štátoch: Temelín (Česká republika) a Pakš (Maďarsko). Tento počet sa v roku 2005 zvýšil na šesť overovaní, ktoré sa vykonali v podstate v nových členských štátoch: Ignalina (Lotyšsko), Temelín (Česká republika), na Slovensku a v Estónsku. Okrem toho Grécko a závod na regeneráciu jadrového paliva v La Hague (Francúzsko) boli druhýkrát predmetom overovaní.

Komisia aktualizovala dokument opisujúci postup a štandardné mechanizmy na implementáciu overovaní podľa článku 35 a poslala ho 10 novým členským štátom pre informáciu. V decembri 2004 prerokovala návrh s predstaviteľmi členských štátov. Hoci v prípade niekoľkých nových členských štátov bol tento dokument zahrnutý do individuálneho dvojstranného protokolu, Komisia navrhuje oznámenie o implementácii overovaní podľa článku 35 s cieľom zosúladiť činnosti všetkých členských štátov. Komisia plánuje prijať toto oznámenie v roku 2006.

Komisia poslala členským štátom dotazník, aby zhromaždila informácie o národných požiadavkách a inšpekčných činnostiach pri implementácii článku 35. V súčasnosti sa pripravuje štúdia, ktorá má analyzovať odpovede a vypracovať odporúčania pre budúce implementačné mechanizmy.

Podľa článku 36 Zmluvy členské štáty posielajú informácie o hladinách rádioaktivity v životnom prostredí. Odporúčanie Komisie[23] opisuje obsah, načasovanie a prostriedky odosielania údajov. Od prvého podania správ (v júni 2002) sa v tejto oblasti nezaznamenali žiadne ďalšie problémy.

V roku 2004 Komisia vyhodnotila deväť plánov na zneškodnenie rádioaktívneho odpadu, ktoré predložili členské štáty v súlade s článkom 37[24] Zmluvy. V roku 2005 vyhodnotila trinásť plánov. Predkladané údaje viedli k prijatiu príslušných stanovísk Komisie. Dňa 14. marca 2005 Komisia prijala správu určenú Európskemu parlamentu o implementácii článku 37 od júla 1994 do decembra 2003.

5.3.3. Havarijná pohotovosť

Mechanizmus Spoločenstva pre súrnu výmenu informácií (ECURIE[25]) sa udržiaval nepretržite po 24 hodín. Všetky kandidátske krajiny podpísali dohodu o účasti dávno pred májom 2004. Všetky nové členské štáty sa zapojili do ECURIE pred májom 2004, takže požadované kontaktné miesta a príslušné orgány sa zriadili pred pristúpením (okrem Malty, v júni) a väčšina z nich má teraz plne prevádzkyschopné vyhradené vybavenie. Rumunsko a Bulharsko sa prihlásili k mechanizmom ECURIE; Turecko a Chorvátsko sa zapojili do systému na úrovni obsluhy. Prevádzkový stav mechanizmov ECURIE sa podroboval pravidelným skúškam. Generálne riaditeľstvo TREN sa zúčastnilo na medzinárodných cvičeniach havarijných situácií, vrátane veľkého cvičenia Convex-3, ktoré v máji 2005 usporiadalo Rumunsko.

Komisia zohrala aktívnu úlohu pri vypracovaní návrhu dokumentu SZO-FAO Codex Alimentarius[26] na zostavenie Usmernení pre maximálne prípustné hladiny rádionuklidov v potravinách určených pre medzinárodný obchod na permanentnom základe. Alternatívny návrh Komisie získal v Rade veľkú mieru konsenzu. Stanovisko Komisie napokon podporila skupina expertov zriadená na základe článku 31 zmluvy, čím výrazne posilnila postavenie Komisie pri presadzovaní jej názorov vo výbore pre Codex Alimentarius v apríli 2005. „Spoločná pozícia“ Spoločenstva podnietila kódexový výbor, aby poveril Spoločenstvo úlohou prepracovať návrh usmernení spolu s MAAE (autorom pôvodného návrhu). Nový návrh, ktorý by mohol byť prijatý v roku 2006, plne odzrkadľuje stanovisko Komisie k rozsahu pôsobnosti usmernení (len v prípade havarijnej situácie) a k samostatnému posudzovaniu potravín pre deti.

5.4. Zásoby jadrových materiálov

Kanada zostala najväčším zásobovateľom prírodného uránu pre Európsku úniu, zatiaľ čo Rusko je najväčším zásobovateľom, keď sa prihliada na opakovane obohatené konečné frakcie a palivo z vysokoobohateného uránu (HEU).

Bezpečnosť zásobovania sa stala centrálnou otázkou väčšmi ako pred niekoľkými rokmi, keď boli ceny nižšie a zásoby boli ľahšie dostupné. Takmer polovicu globálnych požiadaviek reaktorov na jadrové palivo pokryli v posledných rokoch druhotné zásoby z minulých inventárnych súpisov a z ochudobňujúceho zmiešavania vysokoobohateného uránu z vojenských zdrojov. Podľa ESA sa vyžaduje viac primárnej produkcie. Rastúce ceny uránu viedlo od roku 2003 k zvýšenej prieskumnej a ťažobnej činnosti, pričom sa celosvetová produkcia uránu zvýšila v roku 2004 o 14 % a mala sa v roku 2005 ďalej zvyšovať.

Hlavnou udalosťou v rozvoji priemyslu v Európskej únii bolo schválenie Komisiou (na základe pravidiel ES o fúziách) technologického spoločného podniku, ktorý utvorili dve európske spoločnosti na obohacovanie uránu. Tento spoločný podnik umožní jednej z nich získať technológiu centrifugačnej separácie vyvinutú druhou spoločnosťou a vybudovať nový závod na centrifugačné obohacovanie, ktorý má začať výrobu v roku 2007.

6. MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

6.1. Dohody s tretími krajinami

6.1.1. Japonsko

Počas roku 2004 Komisia uzavrela rokovania, prijala a odovzdala Rade odporúčanie[27] schváliť uzavretie dvoch dohôd s Japonskom o spolupráci na mierovom využívaní jadrovej energie a o jadrovom výskume a vývoji. Na základe interpretačných požiadaviek zo strany japonského partnera Komisia predložila Rade redakčné úpravy akceptovateľné pre Radu. Strany podpísali dohodu vo februári 2006.

6.1.2. Ukrajina

V septembri 2004 Rada schválila Komisii uzavretie dohody o spolupráci na mierovom využívaní jadrovej energie medzi Euratomom a kabinetom ministrov Ukrajiny[28]. Komisia podpísala túto dohodu 28. apríla 2005.

Táto dohoda sa vzťahuje na jadrovú bezpečnosť, kontrolovanú jadrovú syntézu, jadrový výskum a vývoj, medzinárodnú prepravu vrátane obchodu s jadrovými materiálmi a poskytovania služieb spojených s jadrovým palivovým cyklom, ako aj na opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť nezákonnému obchodovaniu s jadrovým materiálom.

6.1.3. Kazachstan

V roku 2004 pokračovali rokovania o dvojstrannej dohode o spolupráci na mierovom využívaní jadrovej energie. Vo februári 2005 Komisia predložila Kazachstanu zmenený a doplnený návrh dohody.

6.1.4. Uzbekistan

Dňa 1. augusta 2004 nadobudla platnosť dvojstranná dohoda o spolupráci v mierovom využívaní jadrovej energie.

6.2. Medzinárodné dohovory

6.2.1. Dohovor o jadrovej bezpečnosti

Komisia zmenila a doplnila svoje rozhodnutie č. 1999/819/Euratom zo 16. novembra 1999 o pristúpení Euratomu k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti v súvislosti s vyhlásením pripojeným k tomuto dohovoru[29]. Na základe výnosu Európskeho súdneho dvora[30] Komisia odovzdala generálnemu tajomníkovi MAAE nové vyhlásenie o právomociach.

Euratom sa druhý raz zúčastnil na 3. kontrolnej schôdzke venovanej Dohovoru o jadrovej bezpečnosti (apríl 2005) ako zmluvná strana, ale iba prvý raz potom, čo uskutočnil rozšírené vyhlásenie o právomociach. Komisia predložila správu zahŕňajúcu všetky hlavné aspekty dohovoru.

6.2.2. Spoločný dohovor

„Spoločný dohovor o bezpečnosti zaobchádzania s vyhoreným palivom a o bezpečnosti zaobchádzania s rádioaktívnym odpadom“, o ktorom sa rokovalo pod záštitou MAAE, nadobudol účinnosť 18. júna 2001. V októbri 2001 Komisia predložila Rade návrh na pristúpenie k dohovoru. V januári 2005 Rada prijala rozhodnutie[31], ktorým schválila pristúpenie Euratomu k dohovoru, ako aj vyhlásenie o jeho sfére právomocí.

Dňa 14. júna 2005 Komisia prijala potrebné rozhodnutie[32], ktorým schválila pristúpenie Euratomu k spoločnému dohovoru. Pristúpenie je účinné od januára 2006.

6.2.3. Dohovor o fyzickej ochrane jadrového materiálu (CPPNM)

MAAE rozoslala v roku 2004 návrh zmien a doplnení k CPPNM. Po prípravnej schôdzke v apríli 2005 konferencia venovaná zmenám a doplneniam schválila dňa 8. júla zmeny a doplnenia k CPPNM.

Rada svojím rozhodnutím[33] z 28. júna 2005 splnomocnila Komisiu rokovať o zmenách a doplneniach k CPPNM v súvislosti s otázkami, na ktoré sa vzťahuje právomoc Spoločenstva. Euratom sa preto plne zúčastnil na konferencii venovanej zmenám a doplneniam.

6.2.4. Dohovor o včasnom vyrozumení o jadrovej havárii a Dohovor o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo mimoriadnej rádiologickej situácie

Komisia prijala dva návrhy na rozhodnutie Rady[34] schvaľujúce uzavretie Dohovorov MAAE o včasnom vyrozumení o jadrovej havárii a Dohovoru o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo mimoriadnej rádiologickej situácie, čo umožňuje Spoločenstvu väčšmi sa zapájať do existujúcich mechanizmov na základe týchto dohovorov a komplementarít s podobnými ustanoveniami dohodnutými na úrovni Európskej únie. Proces pristúpenia Euratomu k týmto dvom dohovorom v súčasnosti prebieha.

6.3. Spolupráca s MAAE a inými medzinárodnými organizáciami

MAAE je zodpovedná za celosvetové záruky v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Komisia pôsobí v úlohe „systému Spoločenstva pre účtovníctvo a kontrolu“ na účely MAAE. Preto môžu inšpektori MAAE v rámci dohôd o trojstranných zárukách pozorovať kontrolné činnosti Komisie. Ak MAAE usúdi, že existuje taká potreba, vykonáva ďalšie činnosti okrem činností, ktoré vykonáva Spoločenstvo. Komisia podporila MAAE pri plnení jej povinností využívaním jej zariadenia.

Spolupráca s MAAE v oblastiach účtovnej evidencie jadrového materiálu a dodatkových protokolov bola uspokojivá. Diskusie o formálnych mechanizmoch na pristúpenie nových členských štátov k Dohode o systémoch záruk Spoločenstva[35] sa skončili.

Zintenzívnila sa účasť na práci viacerých medzinárodných organizácií a ich výborov (ako sú MAAE, OECD/NEA a ICRP). Osobitný význam mala práca na bezpečnostných požiadavkách na geologické ukladanie rádioaktívneho odpadu. Osobitné bezpečnostné normy Európskej únie však, žiaľ, treba ešte definovať a dohodnúť.

[1] Výročná správa dostupná na požiadanie alebo na http://europa.eu.int/comm/euratom/index_en.html.

[2] Pre GR pre výskum (RTD): http://europa.eu.int/comm/research/; pre Spoločné výskumné centrum (JRC): http://www.jrc.cec.eu.int/.

[3] GR RELEX: Vonkajšie vzťahy, GR AIDCO: Európska pomoc a spolupráca.

[4] GR ELARG: Rozšírenie.

[5] GR ECFIN: Hospodárske a finančné záležitosti.

[6] KOM(2004) 526 z 8.9.2004.

[7] KOM(2004) 716 z 12.11.2004.

[8] Európsky hospodársky a sociálny výbor.

[9] KOM(2004) 716, konečné znenie – 2004/0249 (CNS).

[10] KOM(2005) 673, konečné znenie, 21.12.2005.

[11] Nariadenie (Euratom) č. 302/2005.

[12] K(2005) 5127 z 15.12.2005.

[13] Ú. v. EÚ L 346, 31.12.2003, s. 57.

[14] Ú. v. EÚ L 2, 6.1.2004, s. 36 – 46.

[15] „CANada Deuterium Uranium“. Tlakový ťažkovodný reaktor (PWHR) energetický jadrový reaktor kanadskej konštrukcie, ktorý používa ťažkú vodu (oxid deutéria) ako moderátor a chladivo, a prírodný urán ako palivo.

[16] Európska banka pre obnovu a rozvoj.

[17] Správa o využívaní finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky (KOM 2004(719), konečné znenie).

[18] Komisia má prijať správu v roku 2006.

[19] K(2004)1669, 30.4.2004.

[20] Informačný obežník.

[21] Medzinárodná komisia pre ochranu pred žiarením.

[22] Tento článok poskytuje Komisii právo preverovať prevádzku zariadení, ktoré vykonávajú monitorovanie hladiny rádioaktivity v ovzduší, vode a pôde.

[23] Odporúčanie Komisie z 8. júna 2000 o uplatňovaní článku 36 Zmluvy o Euratome týkajúceho sa monitorovania hladín rádioaktivity v životnom prostredí za účelom ohodnotenia expozície celého obyvateľstva (2000/473/Euratom).

[24] Tento článok vyžaduje od Komisie, aby (po konzultácii so skupinou expertov) predložila svoje stanovisko ku všetkým údajom, ktoré jej poslali členské štáty v súvislosti s ich plánmi na likvidáciu jadrového odpadu, ak by implementácia týchto plánov mohla mať za následok rádioaktívnu kontamináciu iných členských štátov.

[25] Súrna výmena rádiologických informácií v rámci Európskej komisie.

[26] Svetová zdravotnícka organizácia - Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo.

[27] SEK(2004) 524, konečné znenie z 26.11.2004.

[28] KOM(2003) 129, konečné znenie.

[29] Rozhodnutie 2004/491/Euratom.

[30] Komisia v. Rada, Prípad C-29/99, Zb. 2002 strana I-11221. Európsky súdny dvor čiastočne anuloval vyhlásenie, ktoré urobilo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, keď pristúpilo k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.

[31] 2005/84/Euratom, Ú. v. EÚ L 30, 3.2.2005; s. 10.

[32] K(2005) 1729.

[33] KOM(2005) 199.

[34] KOM(2004) 560 zo 16.8.2004.

[35] INFCIRC 193.