52006DC0067

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 17.2.2006

KOM(2006) 67 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

O POSILNENÍ PRAKTICKEJ SPOLUPRÁCE NOVÉ ŠTRUKTÚRY, NOVÉ PRÍSTUPY: ZLEPŠENIE KVALITY ROZHODOVANIA V RÁMCI SPOLOČNÉHO EURÓPSKEHO AZYLOVÉHO SYSTÉMU {SEK(2006) 189}.

1. POLITICKÉ VÝCHODISKÁ

1. Prijatím smernice Rady 2005/85 zo dňa 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre postupy členských štátov pri udeľovaní alebo odnímaní štatútu utečenca [1] (smernica o azylových konaniach) sa ukončila prvá fáza budovania spoločného európskeho azylového systému. V Haagskom programe zo4. – 5. novembra 2004 Európska rada opätovne zdôraznila, že cieľom druhej fázy spoločného európskeho azylového systému je zavedenie jednotného azylového konania a jednotný štatút pre tých, ktorým sa poskytuje azylová alebo subsidiárna ochrana. Európska rada tiež vyzvala na vytvorenie vhodných štruktúr zahŕňajúcich vnútroštátne azylové služby členských štátov s cieľom umožniť dobrú praktickú spoluprácu vo vzťahu k trom hlavným cieľom: dosiahnutie jednotného konania v rámci EÚ; spoločné zostavenie, posúdenie a uplatňovanie informácií o štáte pôvodu (COI); a lepšia spolupráca členských štátov pri riešení mimoriadnej záťaže na azylové systémy alebo prijímacie kapacity členských štátov, ktorá vyplýva, okrem iného, z ich geografickej polohy. Podľa Haagskeho programu by tieto štruktúry mali byť transformované na základe hodnotenia Európskeho úradu pre podporu všetkých foriem spolupráce medzi členskými štátmi týkajúcej sa spoločného európskeho azylového systému.

2. V tomto oznámení sa stanovujú možnosti praktickej spolupráce medzi členskými štátmi, ktoré môžu podporiť realizáciu cieľov vytýčených v Tampere a v Haagskom programe. K oznámeniu sú pripojené podrobné pracovné programy pre každý z troch haagskych cieľov. Podrobný opis politických východísk sa nachádza v prílohe A.

2. PREčO JE PRAKTICKÁ SPOLUPRÁCA DÔLEžITÁ?

3. Spoločné riešenie problémov riadenia azylu v rámci Spoločenstva je vnútorným zmyslom (raison d’être) spoločného európskeho azylového systému. Účasť Spoločenstva v tejto oblasti má svoj základ v potrebe solidarity medzi členskými štátmi pri riešení problémov, ktoré jednotlivé štáty v EÚ bez vnútorných hraníc nemôžu efektívne zvládať. Prvá fáza spoločného európskeho azylového systému a vytvorenie spoločného legislatívneho rámca si vyžadujú uskutočnenie krokov smerom k harmonizácii nielen na poli legislatívy, ale aj v praxi.

4. Praktická spolupráca umožní členským štátom oboznámiť sa so systémami a postupmi ostatných a nadviazať užšie pracovné vzťahy medzi azylovými službami na operatívnej úrovni. Vybuduje sa tak základ pre ďalšie oblasti spolupráce, vzrastie dôvera a zmysel pre spoločný záujem. Hlavným cieľom praktickej spolupráce je dosiahnuť jednotný postup pri rozhodovaní členských štátov v rámci pravidiel stanovených v azylovej legislatíve Spoločenstva. Posilnená spolupráca v tomto smere bude predstavovať „súbor pomocných nástrojov“ pre azylové orgány členských štátov, ktoré môžu odborní pracovníci v EÚ využívať pri reakciách na každodenné a operatívne požiadavky. Využívanie tohto nástroja by malo vzhľadom na zameranie haagskych cieľov viesť k zlepšeniu kvality všetkých aspektov riadenia azylu v členských štátoch, najmä rozhodovania. To by malo prispieť k lepšiemu posúdeniu uplatňovania prvej fázy spoločného európskeho azylového systému a poskytnúť pevný základ pre zavedenie nástrojov druhej fázy.

5. Na zlepšovaní kvality majú záujem členské štáty, aj žiadatelia o azyl. Kvalitnejšie rozhodovanie by prispelo k vyrovnaniu podmienok pre azyl v EÚ a k vybudovaniu jednotného azylového priestoru, v rámci ktorého sa bude poskytovať ochrana tým, ktorí ju potrebujú a zároveň sa bude spravodlivo a efektívne pristupovať k ostatným bez potreby ochrany. Využívaním rovnakých nástrojov a uplatňovaním rovnakých záruk si členské štáty vybudujú dôveru v jednotlivé systémy a dosiahnu tak vyššiu konzistentnosť v praxi.

3. PLNENIE CIEľOV PRAKTICKEJ SPOLUPRÁCE

6. Vzhľadom na široký rozsah cieľov Haagskeho programu je zrejmé, že činnosti potrebné pre ich splnenie si vyžadujú rozsiahlu spoluprácu medzi členskými štátmi. Komisia plánuje navrhnúť vytvorenie siete s konkrétnym mandátom pre spoluprácu v každej z prioritných oblastí Haagskeho programu. Táto sieť azylovej spolupráce riadená Komisiou bude poskytovať systematický základ pre výmenu informácií, podporu zaužívaných postupov, vytváranie databázy poznatkov s cieľom zlepšovať jednotné postupy v rámci azylových politík, prispievanie k harmonizovanej implementácii prvej fázy spoločného európskeho azylového systému a budovanie základne pre plne funkčný spoločný európsky azylový systém.

7. Okrem konkrétneho mandátu zvereného sieti azylovej spolupráce môže niektoré z činností pre splnenie cieľov Haagskeho programu uskutočňovať aj Komisia, najmä činnosti uvedené v prílohách k tomuto oznámeniu, ktorá pri tom využije odborné technické poznatky a poradenstvo expertných skupín zriadených ad hoc, ak budú na prípravu legislatívnych návrhov Komisie potrebné osobitné a špecializované odborné poznatky alebo pomoc pri plnení jej monitorovacích alebo hodnotiacich úloh. Napríklad sieť Eurasil[2] sa bude aj naďalej schádzať ako expertná skupina a poskytovať Komisii poradenstvo k aktivitám orientovaným na štáty pôvodu.

8. Ďalšie formy spolupráce medzi členskými štátmi v konkrétnych oblastiach budú aj naďalej podporované prostredníctvom finančných programov, aby prispeli k dosiahnutiu cieľov Haagskeho programu. Príkladom takejto formy spolupráce je Konferencia generálnych riaditeľov imigračných služieb (KGRIS), ktorej činnosť je podporovaná z finančných prostriedkov EÚ. Komisia bude jej činnosť naďalej podporovať a zváži, akým spôsobom zapojiť KGRIS do implementácie činností predpokladaných v tomto oznámení.

9. Pre každý z cieľov Haagskeho programu by sa mali prijať kroky načrtnuté ďalej a podrobne opísané v prílohách A, B, C a D k tomuto oznámeniu.

1.1. Jednotné konanie

10. Oznámenie o jednotnom konaní [3] objasňuje dôvody pre kroky EÚ smerom k zavedeniu jednotného konania. Smernica o minimálnych ustanoveniach [4] ukladá členským štátom povinnosť posúdiť skutočnosti a dôvody vedúce k žiadosti o medzinárodnú ochranu rovnako, pokiaľ ide o štatút utečenca a subsidiárnu ochranu. Oznámenie tiež zdôrazňuje potenciálnu medzeru pri poskytovaní ochrany pre tie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré nie sú zahrnuté v zárukách smernice o azylových konaniach. V tomto oznámení sú načrtnuté hlavné výhody, pokiaľ ide o rýchlosť, efektívnosť a zlepšovanie kvality rozhodovania, ktoré v sebe nesú kroky smerujúce k vytvoreniu jednotného konania EÚ.

11. V oznámení o jednotnom konaní je navrhnutý celý rad krokov, ktorých prijatie by mohlo umožniť dosiahnuť jednotný postup medzi členskými štátmi pri zabezpečovaní toho, aby sa na všetky žiadosti o ochranu v EÚ vzťahovali rovnaké procesné záruky. Oznámenie predpokladalo paralelný prístup pre vytvorenie jednotného konania pre posudzovanie všetkých žiadostí o ochranu, na ktoré sa vzťahuje právo Spoločenstva. Uvedený prístup by sa teraz mal začleniť do rámca praktickej spolupráce navrhnutej v Haagskom programe. Po prípravnej fáze konzultácií, diskusií a prípravy toho, čo je zo strany členských štátov potrebné urobiť pre zjednotenie postupov, ktoré povedú k dvom druhom štatútu stanoveným v smernici o minimálnych ustanoveniach, by mala nasledovať legislatívna fáza pre predloženie návrhov na prípadnú zmenu a doplnenie právnych aktov prvej fázy. Činnosti, ktorými sa začína prípravná fáza, sa zhodujú s „ Akčným plánom kontaktného centra“ (One Stop Shop Action Plan) oznámenia o jednotnom konaní, sú podrobne opísané v prílohe B a zhrnuté takto:

Činnosti v rámci jednotného konania by sa mali zameriavať na: vymedzenie oblastí administratívnej praxe, v ktorých musia členské štáty uskutočniť zmeny s cieľom implementovať nástroje prvej fázy; posúdenie toho, ako možno zlepšiť kvalitu a efektívnosť azylových systémov pri zohľadnení všetkých možných dôvodov ochrany v jednom rozhodnutí; vymedzenie zaužívaných postupov pri riadení zdrojov v rámci jednotného konania, okrem iného za pomoci porovnania nákladov a budovania partnerstiev. Výsledky týchto aktivít sa zohľadnia pri príprave legislatívnych opatrení. V minimálnej miere je potrebné zabezpečiť najmä to, aby sa záruky uplatňované na žiadosti o štatút utečenca v smernici o azylových konaniach rozšírili aj na žiadosti o subsidiárnu ochranu. |

- 1.2. Informácie o štáte pôvodu (COI)

12. Zber, triedenie, hodnotenie a predkladanie informácií o štáte pôvodu sú zásadnou súčasťou azylových postupov a rozhodovania v členských štátoch EÚ. COI umožňujú azylovým orgánom členských štátov overiť si tvrdenia žiadateľov o potrebe ochrany a rozhodnúť o tom, či by im mala byť poskytovaní medzinárodná ochrana. Objektívny, transparentný a presný systém COI, ktorý poskytuje oficiálne, rýchle a spoľahlivé informácie, je preto zásadný pre posúdenie, či by sa osobe mala poskytovať medzinárodná ochrana. Jednotný postup pri zbere a analýze COI azylovými orgánmi členských štátov by mal prispieť k vyrovnaniu podmienok pre azyl.

13. Spolupráca v oblasti COI sa stane hlavnou časťou činnosti siete azylovej spolupráce. Prvým cieľom tejto spolupráce by malo byť vytvorenie ľahko dostupného spoločného prístupu k existujúcim informáciám. Mal by sa dosiahnuť vytvorením „spoločného portálu“, cez ktorý by mali všetky orgány členských štátov centrálny prístup ku všetkým databázam COI, právnym predpisom členských štátov, príslušným vnútroštátnym predpisom a predpisom ES, judikatúre a k ostatným oficiálnym zdrojom informácií. „Spoločný portál“ by slúžil ako užitočný dodatočný zdroj najmä pre členské štáty s menej rozvinutými zdrojmi COI.

14. Ďalším cieľom by malo byť predloženie návrhu Komisie na usmernenia o vyhotovovaní COI, využívajúc pritom v plnom rozsahu poradenstvo expertnej skupiny Eurasil. Uplatňovanie týchto usmernení voči vlastným COI členských štátov by predstavovalo prvý krok smerom k dlhodobému cieľu harmonizovaného uplatňovania COI v súlade s haagskymi programovými cieľmi. Z dlhodobejšieho hľadiska by sa malo počítať s rozvojom plne funkčnej EÚ databázy COI, ktorá by obsahovala informácie založené na spoločných princípoch EÚ. Aktivity na dosiahnutie jednotného prístupu k COI sú opísané v prílohe C a zhrnuté takto:

Spolupráca v oblasti COI by z krátkodobého až strednodobého hľadiska mala mať tri hlavné ciele: Vytvorenie spoločných usmernení o vyhotovovaní COI Vytvorenie „spoločného portálu“ pre databázy COI členských štátov a ostatné relevantné informácie Praktické riešenia problémov spojených s prekladom, s ktorými sa členské štáty stretávajú pri využívaní COI z rôznych zdrojov Z dlhodobejšieho hľadiska by tieto činnosti mali viesť k prípadnému rozvoju EÚ databázy COI. |

- 15. Spoluprácu v oblasti COI bude dopĺňať činnosť Komisie (hoci obsahovo odlišná) na príprave zoznamu bezpečných štátov pôvodu, ktorý predpokladá článok 29 smernice o azylovom konaní. Pri príprave tohto zoznamu Komisia využije informácie od svojich zástupení v tretích štátoch, ako aj správy vypracované na diplomatických zastúpeniach členských štátov. Zvýšená spolupráca a koordinácia medzi členskými štátmi a Komisiou je v tejto oblasti nevyhnutná a prispeje k presnosti, konzistentnosti a spoľahlivosti informácií.

1.3. Mimoriadna záťaž

16. Otázka zhromažďovania zdrojov a primeraného rozloženia azylového bremena na všetky členské štáty je technicky náročná a zároveň politicky citlivá. Smernica o dočasnej ochrane [5] síce predpokladá solidaritu medzi členskými štátmi v prípade hromadného prílivu vysídlených osôb, jej osobitné požiadavky však neposkytujú dostatočnú odpoveď na rôzne druhy mimoriadnej záťaže, ktorej obvykle čelia azylové služby a prijímacie kapacity členských štátov. Táto záťaž vzniká v dôsledku príchodu niekoľkých stoviek osôb rôznej štátnej príslušnosti na konkrétne miesta vonkajších hraníc EÚ, ktoré žiadajú o vstup do EÚ z rôznych dôvodov, časť z nich aj z dôvodov ochrany. Iné, systematickejšie problémy vznikali, keď jednotlivé členské štáty čelili vysokému nárastu žiadostí o azyl, ktoré mali dôsledky na ich zdroje a predstavovali hrozbu vzniku prieťahov a problémov pri poskytovaní primeraných prijímacích zariadení.

17. Potreba medzinárodnej ochrany jednotlivcov tvorí len jednu časť súbežných síl, ktoré spôsobujú mimoriadne záťažové situácie. EÚ musí nájsť odpovede na tieto výzvy prostredníctvom účinnejšieho riadenia migračných tokov, lepšej vnútornej koordinácie pri riešení nelegálneho prisťahovalectva a pomoci tretím štátom, plnohodnotného partnerstva, využívania existujúcich finančných prostriedkov Spoločenstva s cieľom zlepšiť kapacity pre riadenie migrácie a ochranu utečencov. Toto oznámenie sa nezaoberá uvedenými aspektmi politiky migrácie Spoločenstva. Jeho účelom, a tiež účelom opatrení podrobne opísaných v prílohe D, je zamerať sa na možnosti podpory členských štátov pri ich snahách o splnenie záväzkov v rámci opatrení prvej fázy spoločného európskeho azylového systému na základe výziev, ktoré prinášajú mimoriadne záťažové situácie.

18. Uplatňovanie opatrení prvej fázy a začiatok fázy praktickej spolupráce spolu s nárastom efektívnosti, ktoré so sebou prinášajú, by malo určitým spôsobom umožniť členským štátom účinnejšie reagovať na mimoriadne záťažové situácie. Nástroje na riešenie jednoznačných potrieb už existujú vo finančných programoch Spoločenstva a v rôznych odborných poznatkoch a skúsenostiach, ktoré samotné členské štáty aktívne využívajú. EÚ stojí pred výzvou, akým spôsobom tieto nástroje premeniť na rýchly a spoľahlivý mechanizmus pomoci členským štátom pri reakciách na mimoriadnu záťaž tak, aby nebolo potrebné robiť ústupky pri uplatňovaní spoločného európskeho azylového systému. Členské štáty musia preto nevyhnutne spolupracovať, spoločne využívať zdroje a hľadať riešenia. Jednou z úloh siete azylovej spolupráce by mohlo byť spoločné využívanie odborných poznatkov pri kolektívnych reakciách na výzvy, ktoré pre členské štáty predstavujú mimoriadne záťažové situácie, bez spochybňovania ich individuálnych záväzkov pokiaľ ide o poskytovanie ochrany.

19. Okrem odporúčaní pre praktické opatrenia uvedené v prílohe D Komisia zamýšľa navrhnúť zmeny a doplnenia Európskeho fondu pre utečencov [6] (EFU), aby členským štátom umožnila v rámci čo najkratšieho byrokratického procesu zaoberať sa dôsledkami náhleho prílivu veľkého množstva osôb, ktoré môžu potrebovať medzinárodnú ochranu a poskytla im rýchly prístup k finančným prostriedkom. Komisia tiež zamýšľa zjednodušiť postup pre rýchlejší prístup k finančným prostriedkom pre neodkladné opatrenia v rámci programu ARGO [7] . Aj prvé zhodnotenie dublinského nariadenia [8] , ktoré sa uskutoční v roku 2006, poskytne užitočné východisko pre posúdenie toho, ako by sa nariadenie mohlo prispôsobiť určitým situáciám, aby členské štáty neboli znevýhodnené svojou geografickou polohou. Opatrenia odporúčané Komisiou sú podrobne uvedené v prílohe D a zhrnuté nižšie:

Opatrenia na riešenie mimoriadnej záťaže: Zmena a doplnenie Európskeho fondu pre utečencov, aby členské štáty mali rýchlo a v rámci čo najkratšieho byrokratického postupu prístup k finančným prostriedkom na núdzové opatrenia. Zjednodušenie postupu pre rýchlejšie získanie financovania neodkladných opatrení podľa programu ARGO. Vytvorenie expertných tímov pre riešenie problémov spojených s prijímaním a postupom pri náhlom prílive veľkého množstva osôb na vonkajších hraniciach EÚ. Dlhodobejšie alternatívy zahŕňajú komplexné zhodnotenie mimoriadnej záťaže, ktorá sa vyskytla v minulosti a vytvorenie siete informačných úradníkov členských štátov vo vybraných tretích štátoch. |

- 1.4. Odborná príprava

20. Odborná príprava zamestnancov azylových služieb je zásadná pre implementáciu spoločného európskeho azylového systému. Jednotný prístup ku kľúčovým princípom zaužívaných postupov pre administratívne úkony, napríklad rozhovory alebo rozhodovanie, by mohol poskytnúť pevný základ pre rozvoj európskych osnov, ktoré napomôžu dosiahnuť jednotný postup v praktických a administratívnych metódach. V prílohách sú otázky odbornej prípravy upravené ako súčasť každého súboru činností smerujúcich k haagskym cieľom.

4. EURÓPSKY ÚRAD PRE PODPORU VšETKÝCH FORIEM SPOLUPRÁCE MEDZI čLENSKÝMI šTÁTMI TÝKAJÚCEJ SA SPOLOčNÉHO EURÓPSKEHO AZYLOVÉHO SYSTÉMU

21. Podľa Haagskeho programu by štruktúry zapojené do praktickej spolupráce mali byť po posúdení transformované na Európsky úrad pre podporu všetkých foriem spolupráce medzi členskými štátmi týkajúcej sa spoločného európskeho azylového systému. V rámci rozširujúcej sa spolupráce si bude koordinácia celého radu jednotlivých činností vyžadovať zvýšené úsilie a účasť, aby sa azylovým orgánom členských štátov poskytla nevyhnutná podpora. Tieto požiadavky môžu prekročiť kapacitu budúcej siete azylovej spolupráce. Predpokladajú sa tiež podporné činnosti zamerané na aktualizáciu informácií a zdrojov a revíziu príslušných usmernení. Tieto činnosti budú obzvlášť významné pre „spoločný portál“ pre COI a jeho budúci rozvoj vo forme EÚ databázy COI. V počiatočných fázach táto funkcia môže byť súčasťou úloh siete, ale činnosti zamerané na spoluprácu v krátkom čase dosiahnu kritický rozsah a budú si vyžadovať prenesenie technických funkcií na rôzne štruktúry.

22. Komisia predloží správu o pokroku dosiahnutom na konci prvej fázy činností (začiatkom roka 2008). Správa Komisie o pokroku by mala obsahovať zhodnotenie možností financovania a toho, či sa sieť azylovej spolupráce má ďalej riadne rozvíjať s cieľom udržiavať vytvorené zdroje odborných poznatkov a informácií a zabezpečiť zachovanie predvídateľnosti, konzistentnosti a stálosti príslušných služieb členských štátov. Na základe tohto hodnotenia sa uskutoční realizačná štúdia o vytvorení Európskeho úradu pre podporu všetkých foriem spolupráce medzi členskými štátmi po zavedení jednotného azylového konania predpokladaného v Haagskom programe.

23. V tejto fáze sa dá predpokladať, že Európsky úrad pre podporu by plnil funkciu technickej podpory pre fungovanie „spoločného portálu“ COI a EÚ databázy COI. Mohol by tiež slúžiť ako zariadenie pre odborné vzdelávanie v rôznych oblastiach súvisiacich s uplatňovaním spoločného európskeho azylového systému. Tento úrad by tiež koordinoval opatrenia prijaté v mimoriadnych záťažových situáciách. Pri navrhovaní budúcich funkcií úradu by sa mali zohľadniť aj výsledky štúdií o jednotnom spracovávaní žiadostí o azyl v EÚ, ktorými je Komisia poverená v rámci Haagskeho programu. Vzťah medzi budúcim Európskym úradom pre podporu a funkciou EÚ v oblasti jednotného spracovávania bude samozrejme kľúčový pre dobudovanie spoločného európskeho azylového systému. Rozvoj Európskeho úradu pre podporu by tiež mohol mať svoj význam pre činnosti vykonávané na poli migrácie a integrácie. Komisia na základe cieľov spoločného európskeho azylového systému stanoví rozsah pôsobnosti a charakter úradu pre podporu, ako aj jeho politickú líniu.

5. VYčLENENIE FINANčNÝCH PROSTRIEDKOV SPOLOčENSTVA

24. Prvá fáza praktickej spolupráce je orientovaná na podporu členských štátov pri predkladaní projektov spoločne s podobne orientovanými členskými štátmi alebo individuálnych projektov, ktoré môžu byť prínosom pre EÚ-25 a prispejú k dosiahnutiu haagskych cieľov. Podpora a udržateľnosť programových činností navrhnutých v tomto oznámení sa však musí zaručiť. Je zrejmé, že existujúce finančné možnosti v rámci programu ARGO a opatrení Spoločenstva EFU neumožňujú flexibilné alebo zvýšené financovanie potrebné pre zavŕšenie ambicióznych úloh Haagskeho programu. Komisia preto zamýšľa navrhnúť zmenu a doplnenie EFU a programu ARGO, aby zaistila podporu pre splnenie haagskych priorít. Základné aspekty návrhov na zmenu a doplnenie, ktoré budú predložené na začiatku roku 2006, možno zhrnúť takto:

EFU je potrebné zmeniť a doplniť, aby sa vyčlenilo viac finančných prostriedkov pre praktickú spoluprácu prostredníctvom opatrení Spoločenstva. |

- 25. Plnenie Haagskeho programu bude finančne podporené vtedy, ak sa zabezpečí, aby sa v príslušných pracovných programoch zohľadnila predpokladaná spolupráca a aby bol vo všetkých finančných oblastiach Spoločenstva dostatok finančných prostriedkov.

26. Ciele Haagskeho programu a potreba zabezpečiť udržateľnosť riadenia plne funkčného spoločného európskeho azylového systému sa budú musieť zohľadniť v diskusiách o navrhovanom rámcovom programe „Solidarita a riadenie migračných tokov“ [9] , ktorého cieľom je vysporiadať sa s otázkou záťaže, ktorú musia členské štáty očakávať pri implementácii právnych aktov Spoločenstva v oblasti azylu a migrácie počas najbližších ôsmych rokov.

6. ZÁVER

27. Termín pre zavedenie jednotného azylového konania je podľa Haagskeho programu rok 2010. Nevyhnutným predpokladom toho je náležitá implementácia legislatívnych nástrojov prvej fázy. Navrhovaná praktická spolupráca na podporu tohto cieľa vyvoláva aj horizontálnu harmonizáciu - aby sa prostredníctvom administratívneho jednotného postupu a spoločného využívania odborných poznatkov, zdrojov a vedomostí rozvíjal a upevňoval spoločný prístup. Prostredníctvom praktickej spolupráce, ktorá so sebou prinesie zvýšenie kvality, sa spoločné riadenie migrácie stane každodennou realitou a nielen výlučným, legislatívnym cieľom.

[1] Ú. v. EÚ L 326/13, 13.12.2005.

[2] EURASIL , sieť EÚ združujúca odborných pracovníkov v oblasti azylu na čele s Komisiou, ktorá bola zriadená v júli 2002, na základe rozhodnutia Výboru stálych predstaviteľov (Coreper II) zo dňa 6. marca o ukončení činnosti skupiny CIREA (Informačné, diskusné a výmenné centrum pre otázky azylu).

[3] Oznámenie Komisie „Efektívnejší spoločný európsky azylový systém: Jednotné konanie ako ďalší krok“ (KOM(2004) 503 konečné znenie).

[4] Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304/12, 30.9.2004).

[5] Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, zo 7.8.2001, s. 12).

[6] Rozhodnutie Rady (2004/904/ES) z 2. decembra 2004 o zriadení Európskeho fondu pre utečencov na obdobie 2005-2010 (Ú. v. EÚ L 381/52, 28.12.2004).

[7] Rozhodnutie Rady (2004/867/ES) z 13. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2002/463/ES, ktorým sa prijíma akčný program pre správnu spoluprácu v oblastiach vonkajších hraníc, víz, azylu a prisťahovalectva (Program ARGO) (Ú. v. EÚ L 371, 18.12.2004).

[8] Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003).

[9] Oznámenie Komisie, ktorým sa zriaďuje rámcový program „Solidarita a riadenie migračných tokov“ na obdobie rokov 2007 – 2013 (KOM(2005) 123, konečná verzia).