52005PC0246

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 31.5.2005

KOM(2005) 246 v konečnom znení

2004/0209 (COD)

Zmenený a doplnený návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizáciepracovného času

(predložená Komisiou) {SEC(2004) 1154}

ODÔVODNENIE

1. ÚVOD

Dňa 22. septembra 2004 Komisia prijala návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času[1]. Tento návrh bol postúpený Európskemu parlamentu a Rade 22. septembra 2004.

Dňa 11. mája 2005 Hospodársky a sociálny výbor vyjadril svoje stanovisko k návrhu Komisie[2]. Výbor regiónov predložil svoje stanovisko 14. apríla 2005[3].

Európsky parlament vyjadril svoje stanovisko v prvom čítaní 11. mája 2005[4].

2. ZMENY A DOPLNENIA

Zmenený a doplnený návrh obsahuje dva typy zmien a doplnení, ktoré vychádzajú zo zmien a doplnení Európskeho parlamentu, ktoré mohla Komisia prijať.

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhol Európsky parlament

Komisia je schopná prijať všetky nižšie uvedené zmeny a doplnenia, ktoré podľa nej prispievajú k zlepšeniu jej návrhu, pričom zachovávajú ciele a politickú životaschopnosť návrhu a berú do úvahy stanoviská, ktoré už členské štáty oznámili Rade:

- zmena a doplnenie č. 1 (uviesť závery Európskej rady v Lisabone): pozri odôvodnenie č. 4;

- zmena a doplnenie č. 2 (preformulované znenie odôvodnenia 4): pozri odôvodnenie č. 4;

- zmena a doplnenie č. 3 (odkaz na zvýšenie miery zamestnanosti žien): pozri odôvodnenie č. 5;

- zmena a doplnenie č. 4 (doplnenie odkazu na zosúladenie práce a rodiny): pozri odôvodnenie č. 7;

- zmena a doplnenie č. 8 (uviesť článok 31 ods. 2 Charty): pozri odôvodnenie č. 14;

- zmena a doplnenie č. 11 (hromadenie pracovných hodín v prípade viacerých pracovných zmlúv): pozri odôvodnenie č. 2;

- zmena a doplnenie č. 12 (doplnenie ustanovenia o zosúladení práce a rodinného života): pozri článok č. 2b;

- zmena a doplnenie č. 13 (zrušenie článku 16 písm. b) druhý pododsek): pozri článok č. 16;

- zmeny a doplnenia č. 16 a 18 (náhradný čas odpočinku): pozri článok 17 ods. 2 a článok 18 ods. 3;

- zmena a doplnenie č. 17 (korekcia chyby): pozri článok 17 ods. 5 prvý pododsek;

- zmena a doplnenie č. 19 (referenčné obdobie): pozri článok č. 19;

- zmena a doplnenie č. 24 (ustanovenie o platnosti dohôd „opt-out“ (možnosť neúčasti), podpísané pred účinnosťou tejto smernice): pozri článok 22 ods. 1 písm. c).

Komisia však nie je schopná v tomto štádiu prijať iné zmeny a doplnenia predložené Parlamentom. Niektoré spomedzi nich nepovažuje za vecné alebo prijateľné z čisto právneho hľadiska. Iné by zasa mohli podľa stanoviska Komisie narušiť rovnováhu pôvodného textu a sťažiť vytvorenie istej dohody alebo dostačnej väčšiny v rámci Rady.

Komisia si je vedomá úlohy, ktorá je jej pridelená v rámci postupu spolurozhodovania, t. j. úlohy sprostredkovateľa medzi dvoma stranami zákonodarnej moci Spoločenstva.

Medzi zmenami a doplneniami, ktoré Komisia neprijala, je treba poznamenať, že, čo sa týka zmeny a doplnenia č. 20 (individuálny opt-out), Komisia jasne uviedla, že aj keď ju nemôže prijať v takejto podobe, je ochotná nájsť možný kompromis k tejto otázke, ktorá rozdeľuje spoluzákonodarcov. Ďalej čo sa týka zmeny a doplnenia č. 10 (o čase pohotovosti), Komisia rovnako oznámila, že pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ktorí pravidelne vykonávajú pohotovosť, zdieľa starosti s Parlamentom a doplní ustanovenie, podľa ktorého sa neaktívne obdobie v čase pohotovosti nebude môcť započítať do denného alebo týždenného odpočinku.

2004/0209 (COD)

Zmenený a doplnený návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizáciepracovného času

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 137 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie[5],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[6],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[7],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy[8],

keďže:

(1) Článok 137 Zmluvy stanovuje, že Spoločenstvo má podporovať a dopĺňať aktivity členských štátov s cieľom zlepšiť pracovné prostredie na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Smernice prijaté na základe tohto článku nemôžu žiadnym spôsobom ukladať administratívne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času[9] ustanovuje minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky v organizácii pracovného času uplatniteľné na obdobia denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného odpočinku, maximálneho týždenného pracovného času, ročnej dovolenky, ako aj na niektoré aspekty nočnej práce, práce na smeny a rozvrhnutia práce. Tieto minimálne požiadavky sa týkajú všetkých pracovníkov, tak ako je uvedené v článku 3 pododsek a) smernice 89/391/EHS[10].

(3) Dve ustanovenia smernice 2003/88/ES sú doplnené doložkou o opätovnom preskúmaní pred 23. novembrom 2003. Ide o článok 19 a článok 22 ods. 1.

(4) Viac než desať rokov po prijatí pôvodnej smernice Rady 93/104/ES[11] o organizácii pracovného času sa ukázalo, že je potrebné vziať do úvahy nové skutočnosti a požiadavky tak zamestnávateľov, ako aj zamestnancov a poskytnúť prostriedky na splnenie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti, ktoré stanovila Európska rada 22. a 23. marca 2005 v rámci Lisabonskej stratégie .

(5) Súlad medzi prácou a rodinným životom je takisto základným prvkom na dosiahnutie cieľov Únie, ktoré boli ustanovené v Lisabonskej stratégii, najmä čo sa týka zvýšenia miery zamestnanosti žien. Vytvára nielen lepšiu pracovnú atmosféru, ale takisto umožňuje lepšie sa prispôsobiť potrebám pracovníkov, hlavne tých, ktorí na sebe nesú zodpovednosť za rodinu. Cieľom viacerých zmien a doplnení uvedených v smernici 2003/88/ES je možnosť lepšie zosúladiť prácu s rodinným životom.

(6) V tomto kontexte pripomína, že sú to členské štáty, ktoré majú podporiť sociálnych partnerov, aby na príslušnej úrovni uzatvárali dohody stanovujúce pravidlá, ktorých cieľom je zosúladiť profesionálny život s rodinným životom.

(7) Ukázalo sa, že je potrebné posilniť ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov a umožniť väčšiu flexibilitu v organizácii pracovného času, najmä čo sa týka času pohotovosti a neaktívnych období v čase pohotovosti , ako aj nájsť novú rovnováhu medzi zosúladením profesionálneho a rodinného života na jednej strane a pružnejším zorganizovaním pracovného času na druhej strane .

(8) Ustanovenia týkajúce sa referenčného obdobia sa musia takisto preskúmať s cieľom zjednodušiť existujúci režim a lepšie ho prispôsobiť potrebám podnikov a pracovníkov.

(9) Skúsenosť získaná pri uplatňovaní článku 22 ods. 1 ukazuje, že čisto individuálne konečné riešenie nedržať sa článku 6 tejto smernice, môže spôsobiť problémy týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov, ako aj voľného výberu pracovníkov.

(10) V súlade s článkom 138 ods. 2 Zmluvy Komisia konzultovala sociálnych partnerov na úrovni Spoločenstva o možnej orientácii smerom k akcii Spoločenstva v tejto oblasti.

(11) Po tejto konzultácii Komisia uznala, že takáto akcia Spoločenstva je žiaduca a znovu konzultovala so sociálnymi partnermi na úrovni Spoločenstva o obsahu uvedeného návrhu v súlade s článkom 138 ods. 3 Zmluvy.

(12) V tejto druhej fáze konzultácií sociálni partneri neinformovali Komisiu o vôli začať proces, ktorý by mohol vyústiť do uzavretia dohody, ako sa predpokladá v článku 138 ods. 4 Zmluvy.

(13) Vzhľadom na to, že ciele takejto akcie, spočívajúcej v modernizácii právneho systému Spoločenstva o organizácii pracovného času, členské štáty nemôžu realizovať v postačujúcej miere a môžu sa teda lepšie zrealizovať na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity uvedenom v článku 5 Zmluvy. V súlade s princípom proporcionality stanoveným v uvedenom článku táto smernica nepresahuje rámec potrebný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(14) Táto smernica rešpektuje základné práva a zachováva princípy zahrnuté do Charty základných práv Európskej únie. Osobitne sa táto smernica vzťahuje na plné rešpektovanie a zabezpečenie práva na náležité a spravodlivé pracovné podmienky, ktoré sú uvedené v článku 31 Charty základných práv Európskej únie, najmä v odseku 2 spomínaného článku, ktorý stanovuje, že „každý pracovník má právo na ohraničenie maximálnej dĺžky pracovného času a nárok na obdobie denného a týždenného odpočinku, ako aj nárok na obdobie ročnej platenej dovolenky“ .

(15) V súlade so zásadou subsidiarity a s princípom proporcionality uvedenými v článku 5 Zmluvy, nemôžu byť ciele tejto vyššie uvedenej akcie dosiahnuté členskými štátmi v postačujúcej miere vzhľadom na to, že ide o zmenu a doplnenie právneho aktu Spoločenstva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2003/88/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1. Do článku 2 sa vkladajú body 1a), 1aa) a 1b):

„1a) „čas pohotovosti“: obdobie, počas ktorého je pracovník povinný zdržiavať sa na pracovisku, aby mohol na žiadosť zamestnávateľa zasiahnuť a vykonávať svoju činnosť alebo funkcie.

1aa) „pracovisko“: miesto alebo miesta, kde pracovník bežne vykonáva svoju činnosť alebo funkcie, ktoré je (sú) určené v súlade s pracovnoprávnym vzťahom alebo pracovnou zmluvou uplatniteľnou na pracovníka.

1b) „neaktívne obdobie v čase pohotovosti“: obdobie, počas ktorého je pracovník v pohotovosti v zmysle článku 1a), ale nie je vyzvaný zamestnávateľom, aby vykonával svoju činnosť alebo funkcie.“

2. Vkladá sa nasledujúci článok 2a):

„Článok 2a)

Čas pohotovosti

Neaktívne obdobie v čase pohotovosti sa nechápe ako pracovný čas, pokiaľ štátny zákon, kolektívna zmluva alebo dohoda medzi sociálnymi partnermi nestanovia, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo národnou praxou, inak.

Obdobie, v ktorom pracovník vykonáva svoje činnosti alebo funkcie počas času pohotovosti, sa vždy chápe ako pracovný čas.

Neaktívne obdobie v čase pohotovosti sa môže určiť ako priemer počtu hodín alebo ako pomer času pohotovosti, pričom sa berie do úvahy profesionálna skúsenosť v danom odbore podľa zákona a po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo na základe kolektívnej zmluvy alebo dohody medzi sociálnymi partnermi.

Neaktívne obdobie v čase pohotovosti sa nemôže započítavať do času odpočinku uvedeného v článku 3 (denný odpočinok) a do článku 5 (týždenný odpočinok)“.

3. Vkladá sa nasledujúci článok 2b):

„Článok 2 b)

Zosúladenie profesionálneho a rodinného života

Členské štáty nabádajú sociálnych partnerov na adekvátnej úrovni, aby, bez toho, aby bola dotknutá ich nezávislosť, sa nebáli uzatvárať dohody smerujúce k lepšiemu zosúladeniu profesionálneho a rodinného života.

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby:

– zamestnávatelia v rozumnom časovom predstihu informovali pracovníkov o každej zmene rytmu alebo organizácie pracovného času a

– pracovníci mohli požiadať o zmenu svojho pracovného času a rytmu práce a zamestnávatelia mali povinnosť preskúmať ich žiadostis ohľadom na potrebu flexibility zamestnávateľov a pracovníkov.“

4. V článku 16 sa písmeno b) ruší.

„b) na uplatňovanie článku 6 (maximálna týždenná dĺžka pracovného času), referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.

Členské štáty však môžu prostredníctvom právnych predpisov alebo nariadení, z objektívnych alebo technických príčin alebo z dôvodov vzťa hujúcich sa na organizáciu práce, predĺžiť referenčné obdobie na dvanásť mesiacov s podmienkou rešpektovania všeobecných zásad ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov a s výhradou konzultácie so zúčastnenými sociálnymi partnermi a úsilím o podporu všetkých dôležitých foriem sociálneho dialógu, včítane dohody, ak si to prajú sociálni partneri.

Pokiaľ je dĺžka pracovnej zmluvy kratšia ako rok, referenčné obdobie nemôže byť dlhšie, ako je dĺžka pracovnej zmluvy.

Obdobia riadne platenej ročnej dovolenky v súlade s článkom 7, ako aj obdobia pracovnej neschopnosti sa nezarátavajú alebo nemajú vplyv na výpočet priemeru.“

5 . Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

a) V ods. 1 sa slová „článkov 3 až 6, 8 a 16“ nahrádzajú slovami „článkov 3 až 6, 8 a 16 písmená a) a c)“.

b) V ods. 2 sa slová „s podmienkou, že sa príslušným pracovníkom poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku“ sa nahrádzajú slovami „s podmienkou, že sa príslušným pracovníkom poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku v primeranej časovej lehote po príslušnom pracovnom čase v súlade s vnútroštátnymi predpismi, alebo kolektívnou zmluvou, alebo dohodou uzatvorenou medzi sociálnymi partnermi. “.

c) V ods. 3 sa v úvodnej vete slová „článkov 3, 4, 5, 8 a 16“ nahrádzajú slovami „článkov 3, 4, 5, 8 a 16, písmená a) a c)“.

d) Ods. 5 sa mení a dopĺňa nasledovne:

i) Prvý pododsek sa nahrádza nasledovným textom:

„V súlade s ods. 2 tohto článku sa možno odchýliť od článku 6 v prípade lekárov na školeniach na základe podmienok stanovených v druhom až šiestom pododseku tohto odseku“.

ii) Posledný pododsek sa ruší.

6 . b) V článku 18 tretí pododsek sa slová „s podmienkou, že sa príslušným pracovníkom poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku“ sa nahrádzajú slovami „s podmienkou, že sa príslušným pracovníkom poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku v primeranej časovej lehote určený na základe vnútroštátnych predpisov, alebo kolektívnej zmluvy, alebo dohody uzatvorenej medzi sociálnymi partnermi. “.

7 . Článok 19 sa nahrádza takto:

„Členské štáty majú možnosť, popri rešpektovaní všeobecných princípov bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov, povoliť z objektívnych alebo technických dôvodov alebo z dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby kolektívne zmluvy alebo dohody uzavreté medzi sociálnymi partnermi stanovili referenčné obdobia týkajúce sa maximálnej týždennej dĺžky pracovného času, ktoré však v žiadnom prípade neprekročia dvanásť mesiacov.“ „Členské štáty majú možnosť, popri rešpektovaní všeobecných princípov bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov, povoliť z objektívnych alebo technických dôvodov alebo z dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby referenčné obdobie neprekročilo obdobie dvanástich mesiacov:“

a) na základe kolektívnej zmluvy alebo dohody uzatvorenej medzi sociálnymi partnermi;

b) na základe zákonov a právnych predpisov s podmienkou, že členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby:

– zamestnávateľ informoval pracovníkov a/alebo ich zástupcov a konzuloval s nimi v primeranej časovej lehote zavedenie takéhoto referenčného obdobia,

– zamestnávateľ prijal potrebné opatrenia na to, aby sa vyhol akémukoľvek riziku, resp. napravil všetky škody v oblasti zdravia a bezpečnosti práce, ktoré by mohli vyplynúť zo zavedenia takéhoto referenčného obdobia.“

8 . V článku 20 sa ods. 2 ruší.

9 . Článok 22 sa mení a dopĺňa takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza nasledovným textom:

"1. Počas obdobia, ktoré neprekročí obdobie troch rokov od dátumu stanoveného v článku 3, členské štáty majú možnosť neuplatňovať článok 6 pri rešpektovaní všeobecných princípov ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Táto možnosť však musí byť vyslovene uvedená v kolektívnej zmluve alebo dohode uzatvorenej medzi sociálnymi partnermi na primeranej úrovni, alebo vo vnútroštátnom zákone . "

Táto možnosť sa dá uskutočniť aj na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom v prípade, ak neplatí a neexistuje žiadna kolektívna zmluva v uvedenom podniku alebo zariadení a neexistuje personálne zastúpenie, ktoré by takúto zmluvu alebo dohodu so sociálnymi partnermi mohlo uzavrieť v súlade s právnymi predpismi a/alebo národnou praxou.

b) Vkladá sa ods. 1a):

„1a) Členské štáty, ktoré chcú využiť možnosť uvedenú v ods. 1, musia v každom prípade prijať potrebné opatrenia, aby:

a) žiadny zamestnávateľ nevyžadoval od pracovníka, aby pracoval viac ako 48 hodín v priebehu siedmich dní, vypočítaných ako priemer pre referenčné obdobie uvedené v článku 16 bod b) okrem prípadov, keď dostal písomný súhlas od pracovníka na vykonávanie takej práce. Platnosť takejto dohody nemôže byť dlhšia ako rok, môže sa obnoviť. Súhlas udelený pri podpisovaní individuálnej pracovnej zmluvy alebo počas celého skúšobného obdobia je neplatný a neúčinný;

b) žiadnemu pracovníkovi nevznikla žiadna škoda z dôvodu, že odmietol súhlasiť s vykonávaním takej práce;

c) žiadny pracovník nemohol pracovať dlhšie ako päťdesiatpäť hodín v akomkoľvek týždni okrem prípadov, ak to je uvedené inak v kolektívnej zmluve alebo dohode uzavretej medzi sociálnymi partnermi;

d) zamestnávateľ viedol denné záznamy o všetkých pracovníkoch vykonávajúcich takú prácu, ako aj primerané záznamy na zistenie, či sú ustanovenia tejto smernice rešpektované;

e) tieto záznamy sú dané k dispozícii príslušným orgánom, ktoré môžu z dôvodov spojených s bezpečnosťou práce a/alebo ochranou zdravia pracovníkov, zakázať alebo obmedziť možnosť prekročiť maximálnu dĺžku týždenného pracovného času;

f) zamestnávateľ poskytol príslušným orgánom na ich žiadosť informácie o prípadoch, keď pracovníci dali súhlas na vykonávanie práce presahujúcej 48 hodín v priebehu siedmich dní, vypočítaných ako priemer referenčného obdobia uvedeného v článku 16 písmeno b), ako aj primerané záznamy na zistenie toho, či sú ustanovenia tejto smernice rešpektované.“

c) Vkladá sa nasledujúci odsek 1b):

„1b) Členské štáty, ktoré využijú možnosť stanovenú v tomto článku ešte pred dátumom uvedeným v článku 3 smernice [2005/--/ES], môžu z dôvodov týkajúcich sa podmienok na ich trhu práce požiadať o predĺženie tejto možnosti nad rámec obdobia uvedeného v odseku 1 tohto článku.

Komisia rozhodne o vyhovení tejto žiadosti a riadne odôvodní svoje rozhodnutie.“

d) Vkladá sa nasledujúci odsek 1c):

„1c): Členské štáty môžu stanoviť, že každý súhlas, ktorý dal pracovník pred dátumom stanoveným v článku 3 smernice [2005/--/ES] a ktorý stále platí k danému dátumu, bude platiť aj počas obdobia, ktoré nepresiahne rok od uvedeného dátumu. "

10 . Vkladá sa nasledujúci článok 24a):

„Článok 24a)

Správa o hodnotení

Najneskôr tri rok y po dátume uvedenom v článku 3 smernice [2005/--/ES] Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o realizácii ustanovení tejto smernice, najmä článk ov 19 a 22 , ako aj všetky žiadosti na základe článku 22 1b), v prípade potreby spolu s vhodnými návrhmi. "

Článok 2

Členské štáty stanovia režim sankcií použiteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich realizácie. Predpokladané sankcie musia byť účinné, primerané a odstrašujúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do dátumu, ktorý je uvedený v článku 3, a všetky neskoršie zmeny a doplnenia v čo najkratšom čase. Dohliadajú hlavne na to, aby pracovníci a/alebo ich zástupcovia mali k dispozícii vhodné postupy na realizáciu povinností, ktoré stanovuje táto smernica.

Článok 3

Členské štáty uvedú do platnosti právne ustanovenia, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [-] alebo zabezpečia, že najneskôr do tohto termínu sociálni partneri prijmú potrebné opatrenia dohodou. Okamžite zašlú Komisii text týchto ustanovení, ako aj korelačnú tabuľku medzi ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze stanovia členské štáty.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 5

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli […]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[…] […]

1

[1] KOM (2004) 607 konečná verzia

[2] Ú. v. EÚ C, ..., s. ...

[3] Ú. v. EÚ C,..., s. ...

[4] Ú. v. EÚ C, ..., s. ...

[5] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[6] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[7] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[8] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[9] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, Ú. v. EÚ, 18.11.2003, s. 9.

[10] Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, Ú. v. ES L 183, 29. 6. 1989, s. 1.

[11] Smernica Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, Ú. v. ES L 307, 13.12.1993, s. 18.