52005DC0141

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.4.2005

KOM(2005) 141 v konečnom znení

2005/0057 (CNS)

INTEGROVANÉ USMERNENIA PRE RAST A ZAMESTNANOSŤ

(2005-2008)

obsahujúce

ODPORÚČANIE KOMISIE

o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (na základe článku 99 Zmluvy o ES)

a

Návrh

ROZHODNUTIA RADY

o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (na základe článku 128 Zmluvy o ES)

(predložená Komisiou)

OBSAH

1.1. Potreba venovať viac pozornosti rastu a zamestnanosti 3

1.2. Pohľad do budúcnosti 5

1.3. Integrované usmernenia (2005-2008) 6

1.4. Obsah a štruktúra 8

Časť 1 Odporúčanie Komisie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodársku politiku (2005 - 2008) 12

Oddiel A – Makroekonomické politiky pre rast a zamestnanosť 13

A.1 Makroekonomické politiky, ktoré vytvárajú podmienky pre vyšší rast a zamestnanosť 13

A.2 Zabezpečenie dynamickej a dobre fungujúcej eurozóny 16

Oddiel B – Mikroekonomické reformy na zvýšenie rastového potenciálu Európy 18

B.1 Zvýšenie investičnej a pracovnej príťažlivosti Európy 18

B.2 Znalosti a inovácie pre rast 22

Časť 2 Usmernenia pre zamestnanosť (2005 - 2008) 25

Príloha 28

1 Získanie a udržanie väčšieho počtu ľudí v zamestnaní a modernizácia systémov sociálnej ochrany 28

2 Zlepšenie adaptabilnosti pracovníkov a podnikov a pružnosti trhov práce 30

3 Zvýšenie investícií do ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelania a kvalifikácie 31

ODÔVODNENIE

Toto oznámenie stanovuje prvé integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť na obdobie rokov 2005 – 2008 v súlade s požiadavkou jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2005.

Táto dôvodová správa sa vzťahuje na odporúčanie Komisie o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky (VUHP) aj na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre zamestnanosť (UPZ).

1.1. Potreba venovať viac pozornosti rastu a zamestnanosti

Obdobie, ktoré nasledovalo po zasadnutí Európskej rady v Lisabone v marci 2000, bolo poznamenané zvratom úspešného vývoja globálneho hospodárstva. Optimizmus z budúcich perspektív rastu, vzostupný trend kapitálových trhov a dôveru investorov v novú technologickú revolúciu vystriedala zvýšená neistota z globálneho hospodárstva. Medzi príčiny, ktoré to spôsobili, patrí vyvrcholenie napätia kumulovaného v internetových firmách v roku 2001, pokles svetového obchodu v roku 2001, škandály týkajúce sa účtovníctva, geopolitická neistota vyplývajúca z teroristických útokov a vojny v Iraku. Neistota zapríčinená týmito faktormi ovplyvnila dôveru podnikov a spotrebiteľov a utlmila domáci dopyt. V dôsledku toho v období rokov 2001 – 2003 priemerný ročný rast v niektorých členských štátoch zostal nižší ako 1 %.

Hospodárske zotavenie sa postupne začalo prejavovať od druhej polovice roku 2003 , a hoci hospodárske výsledky Európskej únie (EÚ) v druhej polovici roku 2004 neboli uspokojivé, najnovšie prognózy Komisie predpovedajú oživenie hospodárskej činnosti počas roku 2005. Historicky nízke úrokové miery a plánované zvýšenie zamestnanosti a reálnych miezd prispievajú k vhodným podmienkam pre toto zlepšenie domáceho dopytu.

Z tohto hľadiska inflácia zostala mierna napriek pohybom cien energie a rast zamestnanosti bol tiež dobrý, podporený miernym vývojom miezd.

Predpokladá sa, že miery nezamestnanosti klesnú, hoci mierne , na 8,7 % v roku 2006. Odhadovaná celková miera zamestnanosti je 62,9 % pre EÚ-25 v roku 2003, teda výrazne nižšia ako dohodnutá cieľová úroveň 70 %. Približovanie sa k plánovanej 60 % miere zamestnanosti žien je pomalé a táto miera dnes dosahuje 56,1 % pre EÚ-25, ale očakáva sa, že opäť vzrastie. Miera zamestnanosti starších pracovníkov, ktorá rástla len na úroveň nad 40,2 %, má naďalej k cieľovej hodnote 50 % na rok 2010. Pokrok v zvyšovaní kvality práce bol v tom istom období zmiešaný a hospodárske spomalenie zvýraznilo problémy sociálnej integrácie. Dlhodobá nezamestnanosť sa po viacerých rokoch poklesu opäť zvýšila a zdá sa nepravdepodobné, že by v blízkej budúcnosti klesla.

Hospodárske zotavenie bolo vo veľkej miere závislé od oživenia globálnej ekonomiky a rýchleho rastu svetového obchodu. Keďže cyklus svetového rastu dosahuje fázu vrcholu a zmierňuje tlmiaci účinok vyšších svetových cien ropy, dôraz na zabezpečenie vyššieho stimulu rastu sa bude klásť viac na domáci dopyt v EÚ.

Hoci návrat EÚ k vyššej miere hospodárskeho rastu prichádza ako vítané uvoľnenie, pomalosť jej hospodárskeho zotavenia zostáva stálym zdrojom obáv. Znamená to, že hospodárstvo EÚ je vo viacerých ohľadoch ešte ďalej od svojho cieľa stať sa najkonkurencieschopnejším hospodárstvom sveta ako v marci roku 2000. Z tohto pohľadu, a napriek tomu, že vo všeobecnosti postihli konkurentov Únie tie isté ekonomické šoky, priepasť medzi potenciálom hospodárskeho rastu Európy a hospodárskeho rastu jej hospodárskych partnerov sa výraznejšie nezúžila.

Prvým vysvetlením pokračujúcich slabších výsledkov hospodárstva Únie je, že využívanie pracovného potenciálu zostáva pomerne nízke . Snaha členských štátov vyústila do zvýšenia miery zamestnanosti zo 61,9 % v roku 1999 na 62,9 % v roku 2003. Ak sa majú dosiahnuť lisabonské ciele, stále zostáva značný priestor na zlepšovanie, najmä v kategórii mladých a starších pracovníkov. Relatívne nízka miera zamestnanosti spolu s relatívne nízkym počtom pracovných hodín svedčia o tom, že Európa má zásobu nevyužitých pracovných síl. Veľká časť potenciálnych pracovných síl zostáva nevyužitá, neschopná prispieť k zvýšeniu životnej úrovne.

Druhé hlavné vysvetlenie slabej výkonnosti EÚ súvisí s jej nízkou úrovňou rastu produktivity . Produktivita má klesajúcu tendenciu už niekoľko desaťročí. Počas posledných 10 rokov možno tento trend čiastočne vysvetliť znovuzapojením výrazného počtu menej kvalifikovaných pracovníkov do zamestnania. Väčšia časť tohto poklesu je však spojená s nízkymi podnikovými investíciami, spomalením miery technického pokroku a inovácie a relatívne pomalým prenikaním informačných a komunikačných technológií. Rast hodinovej produktivity práce sa v Európe od začiatku desaťročia ešte spomalil, v dôsledku čoho bol trend rastu produktivity práce prvýkrát za niekoľko desaťročí nižší ako u jej hlavných konkurentov. V súčasnosti viac ako tretina rozdielu v životnej úrovni (konkrétne v HDP na osobu) medzi EÚ a USA je výsledkom rozdielov v hodinovej produktivite práce. Zvrátenie trendu spomaľovania rastu produktivity je hlavnou úlohou konkurencieschopnosti, ktorá stojí pred Úniou, a súčasne predstavuje aj hlavný prostriedok zvyšovania rastu.

Dosiahnutie vyššieho potenciálu rastu a vyššieho počtu pracovných miest predstavuje základný príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju a sociálnej súdržnosti v EÚ. Na druhej strane politiky pre sociálnu a environmentálnu udržateľnosť by mali prispieť k dynamickému hospodárstvu s vysokou zamestnanosťou, ktoré je schopné rozvíjať a zavádzať technológie na ochranu kvality života budúcich generácií. Integrované usmernenia na roky 2005 – 2008 spolu s vyšším zameraním sa na rast a zamestnanosť poskytujú členským štátom pružnosť pri výbere vlastných riešení, ktoré najlepšie vyhovujú ich reformným úlohám, čo podporuje ich osvojenie na vnútroštátnej úrovni.

Tieto integrované usmernenia, ktoré sú odrazom nového začiatku lisabonskej stratégie, majú za cieľ stanoviť vhodné riešenia tohto vývoja. Definujú stratégiu, ktorá rieši relatívne slabé výsledky rastu a nedostatočnú tvorbu pracovných miest. Komplexné reformy na trhoch výrobkov a práce predstavujú neoddeliteľnú súčasť tohto prístupu; odhady Komisie ukazujú, že reformy v druhej polovici 90. rokov viedli k zvýšeniu potenciálnej miery rastu v strednodobom horizonte o takmer pol až tri štvrtiny percentuálneho bodu. Za obdobie desiatich rokov by to znamenalo zvýšenie úrovne HDP o 7 alebo 8 %. Vzhľadom na rôznorodosť reformných opatrení, ich komplementárny charakter a negatívne korelácie medzi reformami v rôznych oblastiach je ťažké vyčísliť presné náklady nečinnosti, ale zostávajú výrazné.

V strednodobom horizonte na pozadí nedostatočného pokroku lisabonskej stratégie a len mierneho hospodárskeho zotavenia tlmeného pokračujúcim nedostatkom dôvery je na zachovanie a zlepšenie životnej úrovne v Únii, pri rešpektovaní cieľa udržateľného rozvoja, potrebné zamerať sa na rast a zamestnanosť. V dlhodobom horizonte je toto zameranie ešte dôležitejšie z hľadiska prípravy trendov, ktoré by mohli významne ovplyvniť očakávaný rast a zamestnanosť. Z pohľadu EÚ starnutie obyvateľstva Európy bude vyvíjať veľmi veľký tlak na verejné financie a ponuku práce. Odhady Komisie naznačujú, že len samotný vplyv starnutia obyvateľstva môže do roku 2040 znížiť potenciálnu mieru rastu o takmer 1 percentuálny bod. Z pohľadu okolitého sveta globalizácia vedie k integrácii nových krajín do medzinárodného ekonomického systému. EÚ musí využiť príležitosti poskytované otváraním sa rýchlo rastúcich trhov v Ázii, napríklad v Číne a Indii. EÚ sa súčasne musí zaoberať vznikajúcou novou medzinárodnou deľbou práce, najmä keď sa Čína začína viac špecializovať na tovar s vysokou pridanou hodnotou a India sa vyvíja ako globálne stredisko outsourcingu (využívania subdodávateľských vzťahov). Hrozba súvisiaca so zvyšujúcim nedostatkom zdrojov alebo cenovej nestabilnosti, klimatické zmeny a strata biodiverzity tiež predstavujú dôležité výzvy.

1.2. Pohľad do budúcnosti

Spoločenstvo a členské štáty by mali týmto výzvam čeliť v duchu realistického optimizmu. Existuje množstvo príkladov úspešných reforiem a pohľad späť na niektoré hospodárske zmeny, ktoré dokazujú, že môžu byť úspešné. Obzvlášť motivujúcou je skutočnosť, že naliehavosť uskutočnenia aktivít na splnenie výziev je v širokej miere uznávaná. Existuje všeobecná snaha napredovať v reformách, čím sa Únia dostane na cestu vyššieho hospodárskeho rastu a uskutoční svoje ambície v oblasti sociálnej a environmentálnej. EÚ má vysoký potenciál ďalej rozvíjať svoje konkurenčné výhody a je nevyhnutné, aby sa dané aktivity uskutočňovali s odhodlaním využiť potenciál v plnej miere a posilniť dôveru medzi občanmi EÚ.

V tomto kontexte by mala EÚ a jednotlivé členské štáty klásť dôraz na investície do vedomostí s cieľom zabezpečiť hospodársku dynamiku a silu celkového európskeho hospodárstva. Uskutočnenie spoločnosti založenej na vedomostiach, ktorej základnými stavebnými prvkami sú ľudský kapitál, politiky vzdelávania, výskumu a inovácií, je kľúčovým prvkom rozvoja nášho rastového potenciálu a zabezpečenia budúcnosti. Trvalo udržateľný rast si tiež vyžaduje väčšiu demografickú dynamiku, zlepšenú sociálnu integráciu a úplné využitie potenciálu, ktorý predstavuje európska mládež , ako to uznala Európska rada prijatím Paktu európskej mládeže.

Popri ukončení budovania vnútorného trhu a podporovaní spravodlivej hospodárskej súťaže je významným zdrojom hospodárskeho rastu a vyššej produktivity aj vytvorenie priaznivého prostredia pre obchodovanie a podnikanie, rozvoj infraštruktúr, vybudovanie prispôsobivého a začleňujúceho trhu práce, reformy vychádzajúce z poznatkov. A všetky uvedené činnosti sa pravdepodobne odohrajú na pozadí makroekonomických politík podporujúcich hospodársky rast.

1.3. Integrované usmernenia (2005-2008)

Tieto otázky vyžadujú sústredenie sa na reformy s cieľom zvýšiť rastový potenciál Únie a súčasne zachovať vhodné makroekonomické politiky, ktoré podporujú úspech reformného úsilia. Dohoda o tom, ako posilniť a implementovať Pakt rastu a stability na základe európskej pevnej vôle umožní rozpočtovým politikám venovať sa týmto otázkam konzistentnejším spôsobom[1]. Zvýšenie rastového potenciálu Únie prispeje k dosiahnutiu celkového cieľa trvalo udržateľného rozvoja.

Integrované usmernenia sú priamym prejavom týchto piorít na európskej úrovni. Predstavujú konkrétnu etapu v procese opätovného zamerania a osvojenia si lisabonskej stratégie.

Opätovné zameranie sa na hospodársky rast a zamestnanosť

Európska Rada na svojom zasadaní v marci 2005 opätovne podporila lisabonskú stratégiu zameranú na hospodársky rast a zamestnanosť v Európe v súlade s návrhmi Komisie[2]. Hlavy štátov a vlád týmto rozhodnutím jasne deklarovali priority Únie pre nadchádzajúce roky. Únia sa odteraz musí zamerať na uvedené témy tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni, a musí uskutočniť opatrenia nutné na rozvoj vedomostí, atraktívnosti a tvorby pracovných miest[3].

Osobitnú pozornosť treba venovať plneniu lisabonského programu, Aby sa dosiahli tieto ciele, Únia musí zmobilizovať vnútroštátne prostriedky aj prostriedky Spoločenstva – vrátane štrukturálnych fondov a rozvoja vidieka – s cieľom vo väčšej miere využiť ich súčinnosť. Okrem toho prítomnosť príslušných zúčastnených strán môže pomôcť pri zvyšovaní povedomia o potrebe štrukturálnych reforiem, pri zvyšovaní kvality implementácie a pri zvyšovaní vlastníckeho povedomia lisabonskej stratégie. Členské štáty a Spoločenstvo by mali využiť každú príležitosť na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do implementácie integrovaných usmernení. Mali by podrobne informovať o dosiahnutom pokroku v tejto oblasti v lisabonskom spravodajskom rámci.

S cieľom dosiahnuť účinnosť opätovného zamerania sa Európska rada rozhodla posilniť súdržnosť a doplnkovosť existujúcich mechanizmov opätovnou podporou lisabonského programu. Týmito zlepšeniami sa výrazne zjednoduší reformný proces a nevyhnutne sa uľahčí osvojenie si a uskutočňovanie týchto priorít na vnútroštátnej úrovni.

Nový cyklus správy a riadenia

- Európska rada najprv vyzvala Komisiu, aby hospodársky rast a zamestnanosť kládla na prvé miesto v nových všeobecných usmerneniach pre hospodársku politiku, ktoré vychádzajú z článku 99 Zmluvy, a poverila ju zabezpečením hospodárskej súdržnosti všetkých troch dimenzií lisabonskej stratégie – hospodárskej, sociálnej a environmentálnej, a novými všeobecnými usmerneniami pre zamestnanosť, ktoré vychádzajú z článku 128 Zmluvy. Tieto dva dôležité nástroje sa takto uviedli do súladu s cieľmi obnovenej lisabonskej stratégie, v prospech hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

- Globálna súdržnosť sa ešte posilnila integráciou oboch nástrojov do jedného dokumentu, čo umožňuje predložiť Únii a členským štátom jasnú strategickú víziu hlavných európskych cieľov v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti a v oblasti zamestnanosti.

- Integrované usmernenia takto poskytujú Spoločenstvu a členským štátom stabilný a súdržný rámec, ktorý umožňuje uskutočňovať prioritné akcie schválené Európskou radou. Budú základom na prípravu vnútroštátnych programov [reformných], ktoré musia členské štáty predložiť do jesene 2005. Na tento účel musia členské štáty stanoviť konkrétne opatrenia, ktoré majú v úmysle prijať (alebo už prijali) s cieľom podporiť hospodársky rast a zamestnanosť na vnútroštátnej úrovni, každý členský štát musí pri tom klásť osobitný dôraz na hlavné výzvy, ktorým čelí.

- Usmernenia – rovnako ako vnútroštátne programy, ktoré z nich budú vychádzať – sa zostavia na tri roky , aby poskytli potrebnú stabilitu na ich realizáciu. Vnútroštátne programy by mali byť výsledkom diskusie na vnútroštátnej úrovni s príslušnými parlamentnými orgánmi, sociálnymi partnermi a občanmi podľa príslušných tradícií členských štátov. Splnenie tohto hlavného aspektu zaručí potrebné osvojenie si vnútroštátnych programov všetkými zúčastnenými stranami.

- Čo sa týka usmernení, v prípade potreby sa budú môcť každoročne upravovať v súlade so zmluvou. Členské štáty môžu meniť a doplňovať samotné vnútroštátne programy podľa vnútroštátnych politických potrieb.

- Snaha o súdržnosť vyvíjaná na úrovni integrovaných hlavných smerov by sa mala premietnuť do vnútroštátnych programov. Vnútroštátne programy by teda mali zhrnúť do jedného súhrnného dokumentu všetky existujúce príslušné vnútroštátne správy s významom pre lisabonskú stratégiu. Osobitne sa to týka vnútroštátnych správ o zamestnanosti, tzv. „cardiffských“ správ o procese hospodárskej reformy, ako aj sektorových správ o uskutočňovaní programov, ktoré boli náležite zjednodušené a na ktoré sa vzťahuje otvorená metóda koordinácie. Vnútroštátne strategické plány, ktoré stanovujú prioritné výdavky súvisiace so štrukturálnymi fondmi a kohéznym fondom, budú tiež zahrnuté (po prijatí nariadení)[4]. Vďaka týmto zjednodušeným mechanizmom predkladania správ sa členské štáty budú môcť viac zamerať na uskutočňovanie programov.

- Vnútroštátne reformné programy by sa mali monitorovať formou správ o jednotnom uskutočňovaní v nadchádzajúcich rokoch (jeseň 2006 a 2007), ktoré by zahŕňali už uvedené sektorové správy, ešte skôr, než ich nahradia nové programy, ktoré budú vychádzať z nových integrovaných usmernení naplánovaných na jar 2008.

Komisia si dôsledku vyhradzuje právo predložiť v blízkej dobe oznámenie, v ktorom upresní niektoré informácie s cieľom pomôcť členským štátom pripraviť vlastné programy v kontexte integrovaných usmernení. Informácie by sa mohli týkať najmä stanovenia najdôležitejších úloh pre každý členský štát, vychádzajúc zo spoločného rámca a formátu, integrácie existujúcich sektorových správ, ako aj monitorovania týchto programov Komisiou.

Na záver Komisia predloží podobne ako počas vnútroštátnych programov „Lisabonský program Spoločenstva 2005-2008“, ktorý bude pokrývať aktivity, ktoré s majú uskutočniť na úrovni Spoločenstva a majú prispieť k rozvoju hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Tento program bude odrážať aktivity obsiahnuté v oznámení Komisie Európskej rade počas jej jarného zasadania[5] a predovšetkým prvky Spoločenstva[6] z lisabonského akčného plánu.

1.4. Obsah a štruktúra

Podľa názoru, že makroekonomické politiky, mikroekonomické politiky a politiky zamestnanosti sú navzájom prepojené a majú sa navzájom podporovať, integrované usmernenia sa predkladajú v súhrnnom dokumente, ktorý ma dve časti.

Časť 1 – Všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky

Táto časť integrovaných usmernení obsahuje odporúčanie Komisie o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky platné pre všetky členské štáty a Spoločenstvo. Predstavuje jeden z hlavných nástrojov koordinácie hospodárskej politiky, ktorý je odrazom nového začiatku lisabonskej stratégie, a sústredí sa na prínos hospodárskych politík pre vyšší rast a zamestnanosť.

Táto časť obsahuje usmernenia týkajúce sa makroekonomických a mikroekonomických politík v členských štátoch a Spoločenstve v oblastiach poskytujúcich najvyšší potenciál na zlepšenie rastu a zamestnanosti. Oddiel A sa zaoberá prínosom, ktorý v tomto ohľade môžu priniesť makroekonomické politiky. Oddiel B sa sústredí na opatrenia a politiky, ktoré Únia a členské štáty musia realizovať, aby sa Európa stala príťažlivejším miestom pre investície a prácu, a na podporu znalostí a inovácií pre rast.

Stabilné makroekonomické podmienky a politiky budú veľmi osožné pre opatrenia politík a štrukturálne reformy určené na realizáciu týchto usmernení. Makroekonomické a mikroekonomické politiky sa vzájomne silne ovplyvňujú a vzájomne sa posilňujú. Bez makroekonomických politík zameraných na rast a stabilitu nemožno realizovať potenciálne výhody štrukturálnej reformy z dôvodu ťažkostí a nerovnováh hospodárstva. Štrukturálne reformy môžu zasa prispievať k stabilným makroekonomickým politikám tým, že prinesú trhom väčšiu výkonnosť a tak prispejú k tlakom na znižovanie cien a zvýšia odolnosť hospodárstva voči šokom. Stratégia komplexných reforiem podporená stabilnými makroekonomickými podmienkami zabezpečí plné zohľadnenie tohto vzájomného ovplyvňovania a dopĺňania.

Časť 2 – Usmernenia pre politiky zamestnanosti

Táto časť integrovaných usmernení obsahuje návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti, ku ktorému sa uskutočnia konzultácie s Európskym parlamentom, Európskym sociálnym a hospodárskym výborom a Výborom regiónov v súlade s článkom 128 Zmluvy. Tieto usmernenia – a súvisiaca Európska stratégia zamestnanosti – zohrávajú hlavnú koordinačnú úlohu pre politiky zamestnanosti členských štátov. Táto stratégia prispieva od roku 1997 k lepšiemu zameraniu, monitorovaniu a oznamovaniu politík zamestnanosti v celej EÚ.

Táto časť sa sústredí na prínos politík zamestnanosti k tvorbe vyššieho počtu a lepších pracovných miest, tak ako je to definované v novom Lisabonskom programe. Politiky zamestnanosti môžu priniesť rozhodujúci prínos k zvýšeniu zamestnanosti a rastu produktivity a k zlepšeniu sociálnej súdržnosti. Potrebná je aj modernizácia systémov sociálnej ochrany na zabezpečenie ich primeranosti, finančnej udržateľnosti a schopnosti reagovať na zmenené podmienky v spoločnosti a na podporu trvalého hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti[7].

Usmernenia pre politiky zamestnanosti stanovujú celkové ciele zamestnanosti a priority činnosti pre EÚ a jej členské štáty. Politiky zamestnanosti by mali prebiehať súbežne s reformami na trhoch služieb, trhoch výrobkov a finančných trhoch a mali by sa navzájom pozitívne ovplyvňovať s makroekonomickými politikami orientovanými na rast a zamestnanosť. Preto s cieľom zabezpečiť riadnu integráciu a konzistentnosť na príslušné usmernenia v častiach 1 a 2 sa vkladajú krížové odkazy.

Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť (2005 – 2008)

Makroekonomické usmernenia

1. Zabezpečiť hospodársku stabilitu.

2. Chrániť hospodársku udržateľnosť.

3. Podporovať efektívnu alokáciu zdrojov.

4. Podporovať vyššiu koherentnosť medzi makroekonomickými a štrukturálnymi politikami.

5. Zabezpečiť, aby vývoj miezd prispieval k makroekonomickej stabilite a rastu.

6. Prispievať k dynamickej a dobre fungujúcej EMÚ.

Mikroekonomické usmernenia

7. Rozširovať a prehlbovať vnútorný trh.

8. Zabezpečiť otvorené trhy s vysokou úrovňou hospodárskej súťaže.

9. Vytvoriť príťažlivejšie podnikateľské prostredie.

10. Podporovať podnikateľskejšiu kultúru a vytvoriť prostredie priaznivé pre MSP.

11. Rozšíriť a zlepšiť európsku infraštruktúru a dokončiť dohodnuté prioritné cezhraničné projekty.

12. Zvýšiť a zlepšiť investície do výskumu a vývoja.

13. Podporovať inováciu a zavádzanie IKT.

14. Podporovať trvalo udržateľné využívanie zdrojov a posilniť súčinnosť medzi ochranou životného prostredia a hospodárskym rastom.

15. Prispievať k silnej priemyselnej základni.

Usmernenia pre zamestnanosť

16. Realizovať politiky zamestnanosti zamerané na dosiahnutie úplnej zamestnanosti, zlepšovanie kvality a produktivity práce a zlepšovanie sociálnej a územnej súdržnosti.

17. Podporovať celoživotný prístup k práci.

18. Zabezpečiť začleňujúce trhy práce pre uchádzačov o prácu a znevýhodnené osoby.

19. Zlepšiť súlad s potrebami trhu práce.

20. Podporovať pružnosť v spojení s istotou zamestnania a znižovať segmentáciu trhov práce.

21. Zabezpečiť vývoj miezd a ostatných nákladov práce, ktorý priaznivo vplýva na zamestnanosť.

22. Zvyšovať a skvalitňovať investície do ľudského kapitálu.

23. Prispôsobovať systémy vzdelávania a odbornej prípravy v nadväznosti na nové požiadavky pre odborné znalosti.

*

* *

Komisia preto

- odporúča nasledujúce všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva, v súlade s článkom 99 Zmluvy o ES, a

- navrhuje nasledujúce rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov, v súlade s článkom 128 Zmluvy o ES.

Časť 1Odporúčanie Komisie týkajúce sa všeobecnýchusmernení pre hospodársku politiku (2005 - 2008)

ODPORÚČANIE KOMISIE

týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (na základe článku 99 Zmluvy o ES)

Oddiel A – Makroekonomické politiky pre rast a zamestnanosť[8]

A.1 Makroekonomické politiky, ktoré vytvárajú podmienky pre vyšší rast a zamestnanosť

Zabezpečiť ekonomickú stabilitu na zvýšenie zamestnanosti a rastového potenciálu

Vhodné makroekonomické politiky sú nevyhnutné na podporu vyváženého hospodárskeho rastu a úplnú realizáciu súčasného rastového potenciálu. Sú rozhodujúce aj pre vytvorenie rámcových podmienok, ktoré budú podporovať primerané úrovne úspor a investícií, ako aj silnejšiu orientáciu investícií na znalosti a inováciu, aby sa hospodárstvo dostalo na cestu trvalého vyššieho neinflačného rastu a zamestnanosti. Podniky a fyzické osoby musia mať pri tvorbe plánov do budúcnosti dôveru, že sa zachová cenová stabilita a že výmenné kurzy a dlhodobé úrokové miery budú primerane stabilné.

Menové politiky môžu prispievať presadzovaním cenovej stability, a v prípade, že sa dosiahne, podporovaním ostatných všeobecných hospodárskych politík. Pre niektoré nové členské štáty EÚ bude dôležité, aby ich menové politiky umožnili ďalší pokles dlhodobých úrokových mier, a aby sa umožnil režim výmenných kurzov, ktorý je orientovaný na dosiahnutie udržateľnej reálnej - a nominálnej - konvergencie. Konečná účasť v Európskom menovom mechanizme (ERM) II pomôže posilniť tieto snahy. Pre niektoré z týchto členských štátov ďalšiu náročnú úlohu v makroekonomickej politike predstavuje udržiavanie relatívne vysokých deficitov bežného účtu v rámci rozpätia, pri ktorom možno zabezpečiť vhodné externé financovanie. V tomto smere budú dôležité fiškálne obmedzenia na zníženie súčasných deficitov bežného účtu, keďže financovanie takýchto deficitov by sa po úplnom ukončení privatizácie mohlo sťažiť.

Zabezpečenie vhodnej rozpočtovej pozície umožní úplné a symetrické pôsobenie automatických rozpočtových stabilizátorov s cieľom udržať produkciu okolo vyššej a udržateľnej tendencie rastu. Pre členské štáty, ktoré už dosiahli vhodnú rozpočtovú pozíciu, je dôležité zachovať ju bez uplatnenia jednorazových a dočasných opatrení. Pre ostatné členské štáty je dôležité uskutočniť potrebné kroky predovšetkým na dosiahnutie strednodobých rozpočtových cieľov, keď sa zlepšia ekonomické podmienky, prijať opatrenia potrebné na nápravu deficitov očistených o cyklické vplyvy, a tým sa vyhnúť procyklickej politike, a dostať sa pred nasledujúcim hospodárskym poklesom do pozície, v ktorej je zabezpečený dostatočný priestor pre úplné pôsobenie automatických stabilizátorov. Pre jednotlivé členské štáty sa strednodobý rozpočtový cieľ líši v závislosti od aktuálneho ukazovateľa celkovej zadĺženosti a potenciálneho rastu pri zachovaní dostatočnej marže pod referenčnou hodnotou vo výške 3 percent HDP.

Usmernenie. Na zabezpečenie ekonomickej stability by členské štáty mali udržiavať strednodobé rozpočtové ciele počas ekonomického cyklu, a ak sa tento cieľ nedosiahne, mali by prijať všetky opatrenia potrebné na nápravu v súlade s Paktom stability a rastu. Vzhľadom na to by sa členské štáty mali vyhýbať procyklickej fiškálnej politike. Členské štáty vykazujúce deficit bežného účtu, ktorý predstavuje riziko, že nebude udržateľný, by mali pracovať na jeho náprave štrukturálnymi reformami na podporu vonkajšej konkurencieschopnosti a mali by prispievať k jeho zlepšeniu aj prostredníctvom fiškálnej politiky. (Integrované usmernenie č. 1).

Chrániť dlhodobú ekonomickú udržateľnosť z hľadiska starnúceho obyvateľstva Európy

Starnutie obyvateľstva Európy prináša vážne riziká pre dlhodobú udržateľnosť hospodárstva Európskej únie (EÚ). Podľa posledných odhadov bude počet obyvateľov EÚ v produktívnom veku (15 – 64) do roku 2050 o 18 % nižší ako v roku 2000 a počet ľudí vo veku nad 65 rokov sa zvýši o 60 %. To znamená nielen vyššiu mieru závislosti, ale aj zvýšenie dlhového zaťaženia, zvýšenie reálnych úrokových mier a zníženie potenciálnej produkcie, ak sa teraz neprijmú opatrenia na ochranu dlhodobej udržateľnosti hospodárstva EÚ.

Členské štáty môžu riešiť ekonomické dôsledky starnutia snahou o rýchlejšie tempo znižovania dlhu a prijímaním opatrení na zvýšenie miery zamestnanosti a ponuky práce, aby sa kompenzoval dopad budúceho zníženia počtu ľudí v produktívnom veku. Dôležité je aj modernizovať systémy sociálnej ochrany, aby boli finančne životaschopné, a súčasne zabezpečiť, aby plnili svoje ciele z hľadiska prístupu a primeranosti s ohľadom na vyššie miery závislosti a rastúce potreby spojené s vyšším počtom ľudí vyššieho veku. Najmä lepšia interakcia medzi systémami sociálnej ochrany a trhmi práce môže odstrániť deformácie, ktoré majú vplyv na rozhodnutia o odchode do dôchodku, a podporovať predĺženie pracovného života z pohľadu vyššej pravdepodobnej dĺžky života.

Usmernenie. Na ochranu ekonomickej udržateľnosti by členské štáty mali – z hľadiska predpokladaných nákladov na starnutie obyvateľstva – zvoliť uspokojivé tempo znižovania dlhu v sektore verejnej správy na zlepšenie verejných financií, reformu dôchodkových systémov a systémov zdravotného zabezpečenia, aby boli finančne životaschopné, ako aj sociálne primerané a prístupné, a prijať opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti a ponuky práce. (Integrované usmernenie č. 2). Pozri tiež integrované usmernenie „Podporovať celoživotný prístup k práci“ (č. 17).

Podporovať efektívnu alokáciu zdrojov a koherentné makroekonomické a štrukturálne politiky

Dobre navrhnuté daňové systémy a systémy výdavkov, ktoré podporujú efektívnu alokáciu zdrojov, sú nutnosťou, aby verejný sektor plne napomáhal rastu a zamestnanosti, bez nepriaznivého vplyvu na ciele ekonomickej stability a udržateľnosti. To možno dosiahnuť presmerovaním výdavkov v prospech kategórií zvyšujúcich rast, ako výskum a vývoj (V&V), fyzická infraštruktúra, ľudský kapitál a znalosti. Členské štáty môžu pomôcť aj pri regulácii ostatných výdavkových kategórií používaním pravidiel pre výdavky, rozpočtovaním výkonov a zavedením mechanizmov, aby jednotlivé reformné opatrenia a súbory reformných opatrení boli dobre navrhnuté. Hlavnou prioritou pre hospodárstvo EÚ je zabezpečiť, aby daňové štruktúry a ich interakcia so systémami dávok podporovali vyšší potenciál rastu prostredníctvom vyššej zamestnanosti a investícií.

Usmernenie. Na podporu účinnej alokácie zdrojov by členské štáty mali, bez toho, aby boli dotknuté usmernenia o ekonomickej stabilite a udržateľnosti, usmerňovať zloženie verejných výdavkov v prospech kategórií zvyšujúcich rast, prispôsobiť štruktúru daní na zvýšenie rastového potenciálu, zabezpečiť zavedenie mechanizmov hodnotenia vzťahu medzi verejnými výdavkami a dosahovaním cieľov politík, a zabezpečiť celkovú koherentnosť súborov reformných opatrení. (Integrované usmernenie č. 3).

Úlohou vhodných makroekonomických politík je zabezpečiť podmienky podporujúce tvorbu pracovných miest a rast, ale v konečnom dôsledku sú to štrukturálne reformy na podporu efektívnych trhov a dobre navrhnuté verejné intervencie, ktoré rozhodujú o udržateľnom raste produkcie a blahobytu. Ak sa nezabezpečí vyšší rast zo strany štrukturálnych politík, ohrozí sa makroekonomická stabilita, napríklad rozpočtovými deficitmi, trvalými inflačnými tlakmi a nedostatočnou schopnosťou prispôsobiť sa pri dočasných alebo trvalých ekonomických šokoch. Hlavnou črtou celkovej ekonomickej stratégie členských štátov je dosiahnuť, aby mali jednotný súbor štrukturálnych politík, ktorý podporuje makroekonomický rámec a naopak. Trhové reformy by v prvom rade mali zlepšiť celkovú adaptabilnosť hospodárstiev a ich schopnosť prispôsobiť sa pri zmenách cyklických ekonomických podmienok a tiež dlhodobejších trendov, napríklad globalizácie a technologického vývoja.

Usmernenie. Na podporu vyššej koherentnosti medzi makroekonomickými a štrukturálnymi politikami by členské štáty mali presadzovať reformy, ktoré podporujú makroekonomický rámec zvyšovaním pružnosti, mobility a schopnosti prispôsobiť sa vzhľadom na globalizáciu, technický pokrok a cyklické zmeny. (Integrované usmernenie č. 4). Pozri tiež integrované usmernenie „Podporovať pružnosť v spojení s istotou zamestnania a znižovať segmentáciu trhov práce“ (č. 20).

Zabezpečiť, aby vývoj miezd prispieval k makroekonomickej stabilite a dopĺňal štrukturálne reformy

Vývoj miezd môže prispievať k stabilným makroekonomickým podmienkam a zloženiu politík, ktoré bude priaznivé pre zamestnanosť, ak zvyšovanie reálnych miezd je v súlade s relevantnou mierou rastu produktivity v strednodobom horizonte a je v zhode s mierou ziskovosti, ktorá umožňuje investície zvyšujúce produktivitu, kapacitu a zamestnanosť. To vyžaduje, aby dočasné faktory, napríklad zvýšenie produktivity, spôsobené cyklickým oživením alebo jednorazovým zvýšením celkovej miery inflácie, nespôsobili neudržateľný trend rastu miezd, a aby vývoj miezd odrážal podmienky na miestnych trhoch práce.

Vzhľadom na pokračujúci tlak na zvyšovanie cien ropy a surovín je potrebná obozretnosť z hľadiska vplyvu úrovne miezd a zvyšovania nákladov práce na cenovú konkurencieschopnosť. Na úrovni EÚ možno vynaložiť úsilie na podporu trvalého dialógu a výmeny informácií medzi menovými a fiškálnymi orgánmi a sociálnymi partnermi prostredníctvom makroekonomického dialógu.

Usmernenie. Na to, aby vývoj miezd prispieval k makroekonomickej stabilite a rastu , a na zvýšenie adaptabilnosti by členské štáty mali presadzovať zvyšovanie nominálnych miezd a nákladov práce v zhode s cenovou stabilitou a trendom produktivity v strednodobom horizonte, zohľadňujúc rozdiely v jednotlivých kvalifikáciách a podmienkach na miestnych trhoch práce. (Integrované usmernenie č. 5). Pozri tiež integrované usmernenie „Zabezpečiť vývoj miezd a ostatných nákladov práce, ktorý priaznivo vplýva na zamestnanosť“ (č. 21).

A.2 Zabezpečenie dynamickej a dobre fungujúcej eurozóny

Dosiahnuť vyšší rast a zamestnanosť v eurozóne je osobitne naliehavé vzhľadom na posledné utlmené hospodárske výsledky a nízku úroveň potenciálneho rastu - približne 2 % (odhady Komisie). V eurozóne bol utlmený predovšetkým domáci dopyt, pričom súkromná spotreba aj investície boli v roku 2004 výrazne nižšie ako hodnoty za EÚ 25 ako celok. Zdá sa, že príčinou utlmenej súkromnej spotreby sú pokračujúce obavy z vyhliadok zamestnanosti (nezamestnanosť je naďalej na úrovni približne 9 %), udržateľnosti systémov dôchodkového zabezpečenia a verejných financií všeobecne a strednodobých príjmových vyhliadok.

Úlohou eurozóny je zabezpečiť realizáciu súčasného potenciálu rastu a v priebehu času ho ešte viac zvýšiť. To možno najlepšie dosiahnuť makroekonomickými politikami orientovanými na rast a stabilitu a komplexnými štrukturálnymi reformami. Obe sú mimoriadne dôležité aj pre členské štáty eurozóny, keďže majú výrazný vplyv na ich schopnosť primerane sa prispôsobiť šokom s asymetrickým dopadom, a tým na ekonomickú odolnosť eurozóny ako celku. Hospodárske výsledky politiky presadzovanej jednotlivými členskými štátmi eurozóny majú vplyv na spoločné hodnoty, napríklad výmenný kurz eura, úrokové sadzby a cenovú stabilitu. To všetko prináša potrebu dôkladnejšej koordinácie makroekonomických a štrukturálnych politík v eurozóne.

Hospodárska a menová únia (EMU) kladie mimoriadny dôraz na zabezpečenie fiškálnej disciplíny s cieľom chrániť tieto spoločné hodnoty. Absencia vnútroštátnej politiky úrokových sadzieb a výmenných kurzov znamená tiež zvýšenú potrebu dosiahnuť a udržať primerané rozpočtové pozície, ktoré zabezpečia dostatočnú rozpočtovú rezervu na stlmenie dopadu cyklických výkyvov alebo ekonomických šokov s asymetrickým vplyvom.

Štrukturálne politiky, ktoré podporujú bezproblémové úpravy cien a miezd, sú dôležité, aby členské štáty eurozóny boli schopné rýchlo sa prispôsobiť šokom (ako napr. súčasný šok z cien ropy), a aby sa znížili neodôvodnené rozdiely v inflácii medzi členskými štátmi. V tomto ohľade sú mimoriadne dôležité politiky, ktoré zvyšujú schopnosť trhov práce reagovať na podnety podporovaním rozsiahleho zapojenia ľudí do pracovného procesu, pracovnej a geografickej mobility a tvorby miezd, spoločne s reformami, ktoré zvyšujú pružnosť trhov výrobkov.

Na to, aby eurozóna prispievala k medzinárodnej ekonomickej stabilite a lepšie zastupovala svoje ekonomické záujmy, je rozhodujúce, aby naplno plnila svoju úlohu v medzinárodnej spolupráci v oblasti menovej a hospodárskej politiky. Aj keď vytvorenie stabilného predsedníctva Euroskupiny bude pomáhať pri koordinácii pozícií členov eurozóny, zastupovanie eurozóny smerom navonok zostáva fragmentované a neúplné, a tým bráni eurozóne prebrať vedúcu strategickú úlohu v rozvoji globálneho hospodárskeho systému.

Usmernenie. Aby č lenské štáty eurozóny prispievali k dynamickej a dobre fungujúcej EMÚ , musia venovať osobitnú pozornosť fiškálnej disciplíne, a v súvislosti s tým tie členské štáty eurozóny, ktoré ešte nedosiahli strednodobý rozpočtový cieľ, by mali pokračovať v ročnom zlepšovaní svojho rozpočtového deficitu očisteného o cyklické vplyvy, bez jednorazových a iných dočasných opatrení, v priemere o 0,5 % HDP pri zabezpečení vyššieho úsilia na očistenie deficitu v priaznivom období ; mali by presadzovať štrukturálne reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť eurozóny a schopnosť hospodárstva prispôsobiť sa asymetrickým šokom; a mali by zabezpečiť, aby bol vplyv eurozóny v globálnom ekonomickom systéme porovnateľný s jej ekonomickou váhou. (Integrované usmernenie č. 6).

Oddiel B – Mikroekonomické reformy na zvýšenie rastového potenciálu Európy

Štrukturálne reformy sú dôležité pre zvýšenie rastového potenciálu EÚ, keďže zvyšujú efektívnosť a adaptabilitu hospodárstva Európy. Na dosiahnutie maximálnej synergie je najlepšie, keď sa realizujú komplexne a koordinovane.

Zvýšenie rastového potenciálu Európy vyžaduje dosiahnuť pokrok v tvorbe pracovných miest a raste produktivity. Od polovice 90. rokov sa produktivita v EÚ výrazne spomalila. Zvrátenie tohto trendu je hlavnou úlohou v oblasti zvyšovania konkurencieschopnosti, ktorá stojí pred Úniou, najmä z hľadiska starnutia jej obyvateľstva. Odhaduje sa, že starnutie obyvateľstva samotné zníži súčasné tempo potenciálneho rastu takmer o polovicu. Zrýchlenie rastu produktivity je preto nevyhnutné na zachovanie a zvýšenie životných úrovní v budúcnosti.

Rast produktivity je podporovaný investíciami a inováciami. Zvýšenie príťažlivosti Európy ako miesta pre investície a stimulácia investícií do znalostí a inovácií preto predstavujú základné prvky lisabonského akčného programu dohodnutého na jarnom samite Európskej rady v roku 2005. Z tohto dôvodu sa budú národné a regionálne programy podporované zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu v zvýšenej miere zameriavať na investície do týchto oblastí v súlade s lisabonskými cieľmi.

B.1 Zvýšenie investičnej a pracovnej príťažlivosti Európy

Príťažlivosť Európskej únie ako miesta pri investície závisí okrem iného od veľkosti a otvorenosti jej trhov, jej regulačného prostredia a kvality jej infraštruktúry. Vďaka zvýšeným investíciám sa Európa stane produktívnejšou, keďže úroveň produktivity práce závisí od investícií do fyzického a ľudského kapitálu, ako aj do znalostí a infraštruktúry.

Rozšíriť a prehĺbiť vnútorný trh

Schopnosť európskych výrobcov súťažiť a prežiť na vnútornom trhu je rozhodujúca pre ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch. Úplne integrovaný vnútorný trh tiež zabezpečí, že EÚ sa stane atraktívnejšia pre zahraničných investorov. Hoci vnútorný trh tovarov je relatívne dobre integrovaný, trhy služieb zostávajú z právneho hľadiska alebo de facto dosť fragmentované. Toto sa vzťahuje najmä na trhy s energetiku a dopravou a na regulované povolania. S cieľom podporovať rast a zamestnanosť a posilniť konkurencieschopnosť musí byť vnútorný trh služieb plne operačný a zároveň sa musí zachovať európsky sociálny model. Eliminácia daňových prekážok pre cezhraničné činnosti a odstránenie zostávajúcich prekážok pre pracovnú mobilitu by tiež boli dôležitým prínosom k výkonnosti. Na záver, úplná integrácia finančných trhov by zvýšila produktivitu a zamestnanosť tým, že by umožnila účinnejšiu alokáciu kapitálu a vytvorila lepšie podmienky pre financovanie podnikateľskej činnosti.

Napriek všeobecnému uznávaniu potenciálnych výhod jednotného európskeho trhu miera transpozície smerníc vnútorného trhu zostáva neuspokojivo nízka. Navyše smernice sa často nevykonávajú alebo neuplatňujú správne, čo dokumentuje vysoký počet konaní iniciovaných Komisiou vo veci porušenia predpisov. Treba, aby členské štáty pozitívnejšie spolupracovali navzájom ako aj s Komisiou, aby sa zabezpečilo, že umožnia úplné využívanie výhod právnych predpisov pre vnútorný trh pre svojich občanov a podnikateľov. Napríklad, existujú značné rezervy v oblasti ďalšieho zlepšenia postupov verejného obstarávania. Takéto zlepšenie by sa malo odraziť vo zvýšenom podiele verejne oznamovaných verejných obstarávaní. Okrem toho by otvorené obstarávanie viedlo k významným rozpočtovým úsporám v členských štátoch.

Usmernenie. Na rozšírenie a prehĺbenie vnútorného trhu vrátane vnútorného trhu by členské štáty mali urýchliť transpozíciu smerníc vnútorného trhu, udeliť prioritu striktnému dodržiavaniu právnych predpisov upravujúcich vnútorný trh, urýchliť proces integrácie finančného trhu, zrušiť daňové prekážky cezhraničných činností a účinne uplatňovať zásady verejného obstarávania EÚ. (Integrované usmernenie č. 7).

Zabezpečiť otvorené a konkurenčné trhy vnútri Európy a mimo nej

Otvorené a konkurenčné trhy prispievajú k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov, vedú k lepšej organizácii práce v podnikoch a môžu pôsobiť ako stimul pre inovácie. Politika hospodárskej súťaže zohrávala kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rovnakých podmienok pre firmy v EÚ a môže byť tiež nápomocná pri zlepšovaní širšieho regulačného rámca okolo trhov s cieľom presadzovať podmienky, ktoré firmám umožnia účinnú hospodársku súťaž. Ďalšie otváranie európskych trhov hospodárskej súťaži možno dosiahnuť znížením všeobecnej úrovne štátnej pomoci a zároveň pridelením prostriedkov pre prípady prirodzeného narušenia trhov. Tento pohyb musí byť sprevádzaný presmerovaním zostávajúcej štátnej pomoci na podporu určitých horizontálnych cieľov, ako napr. výskum a inovácie a optimalizácia ľudského kapitálu.

Štrukturálne reformy, ktoré uľahčujú vstup na trh sú účinným nástrojom predovšetkým na podporu hospodárskej súťaže. Budú osobitne dôležité na trhoch, ktoré boli v minulosti chránené pred hospodárskou súťažou na základe protikonkurenčného správania, nadmernej regulácie (povolenia, licencie, minimálne kapitálové požiadavky, právne prekážky, otváracie hodiny obchodov, regulované ceny, obmedzené doby výpredajov atď.), alebo na základe ochrany trhu. Rada už vyzvala členské štáty, aby preskúmali existujúce domáce právne predpisy na kompatibilitu s pravidlami EÚ s cieľom odstrániť prekážky na trhu a sprístupniť hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

Okrem toho realizácia už dohodnutých opatrení na sprístupnenie sieťových odvetví hospodárskej súťaži by mala pomôcť zabezpečiť celkové nižšie ceny a väčší výber, a súčasne garantovať poskytovanie služieb všeobecného ekonomického záujmu všetkým občanom. Orgány hospodárskej súťaže a regulačné orgány by mali zabezpečiť dostatočnú úroveň konkurencie na liberalizovaných trhoch, na ktorých trhový podiel úradujúceho podniku často zostáva veľmi vysoký.

Spoločný prístup k tretím krajinám je rozhodujúci z hľadiska zlepšenia podmienok pre prístup na trh pre firmy EÚ. Úspešné ukončenie ambicióznej dohody v rámci kola rokovaní v Doha by malo ďalej sprístupniť svetové trhy obchodu a investíciám a tým prispieť k zvyšovaniu potenciálneho rastu.

Usmernenie. Na zabezpečenie otvorených a konkurenčných trhov by členské štáty mali udeliť prioritu odstráneniu regulačných a iných prekážok, ktoré brzdia hospodársku súťaž v kľúčových sektoroch; účinnejšiemu posilňovaniu politiky hospodárskej súťaže; selektívnemu skúmaniu trhu orgánmi pre hospodársku súťaž a regulačnými orgánmi s cieľom určiť a odstrániť prekážky pre hospodársku súťaž a vstup na trh; zníženiu štátnej pomoci, ktorá narúša súťaž; a presmerovaniu pomoci v prospech určitých horizontálnych cieľov, ako napr. výskum a inovácie a optimalizácia ľudského kapitálu. Členské štáty by mali rovnako v plnej miere realizovať dohodnuté opatrenia na sprístupnenie sieťových odvetví hospodárskej súťaži, aby sa zabezpečila účinná súťaž na európskych širokointegrovaných trhoch a zároveň sa umožnila garancia poskytovania vysokokvalitných služieb všeobecného ekonomického záujmu. (Integrované usmernenie č. 8).

Zlepšiť európsku a vnútroštátnu reguláciu

Trhová regulácia je dôležitá pre vytvorenie prostredia, v ktorom možno robiť komerčné transakcie s nízkymi nákladmi. Slúži aj na nápravu porúch trhu alebo na ochranu účastníkov trhu. Napriek tomu kumulatívny účinok regulácií môže znamenať značné ekonomické náklady. Preto je dôležité, aby boli regulácie dobre navrhnuté a primerané.

Členské štáty by pri príprave a revízii právnych predpisov mali systematicky posudzovať náklady a prínosy ich legislatívnych iniciatív. Toto si vyžaduje konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a zároveň poskytnutie dostatočného času na ich odpovede.. Členské štáty sa vyzývajú, aby rozvíjali vnútroštátne agendy pre lepšiu reguláciu a podávali správy o svojich národných lisabonských programoch.

V prístupe Komisie k lepšej regulácii sa dôsledne hodnotia hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky nových alebo zrevidovaných predpisov, aby sa určili potenciálne negatívne korelácie a synergie medzi rôznymi cieľmi politík. Súčasná regulácia sa naviac posudzuje aj z hľadiska možností zjednodušenia a hodnotí sa jej dosah na konkurencieschopnosť. Na záver treba spomenúť, že sa vypracúva spoločný prístup na meranie nákladov na správu nových a súčasných právnych predpisov.

Značné zlepšenie regulačného prostredia možno preto dosiahnuť znížením nákladov spojených s reguláciou vrátane nákladov na správu. To je dôležité najmä pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú zvyčajne len obmedzené zdroje na vysporiadanie sa s administratívnymi povinnosťami uloženými právnymi predpismi Spoločenstva, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Usmernenie. Na vytvorenie atraktívnejšieho podnikateľského prostredia by členské štáty mali zlepšiť kvalitu regulácie pomocou systematického a dôsledného hodnotenia jej hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov a zohľadniť náklady na správu spojené s reguláciou. Členské štáty by okrem toho mali široko konzultovať náklady a výhody svojich iniciatív týkajúcich sa regulácie, najmä ak tieto predstavujú negatívne korelácie medzi rôznymi cieľmi politík. (Integrované usmernenie č. 9).

Európa musí účinnejšie podporovať svoje podnikateľské snahy a potrebuje viac nových firiem ochotných vstupovať do kreatívnych alebo inovačných projektov. Malo by sa podporovať získavanie znalostí o podnikaní formou vzdelávania a odbornej prípravy a získavanie príslušných zručností. V tomto smere by sa mali podporovať partnerstvá so spoločnosťami. Zakladanie a rast podnikov sa môže podporovať tiež zlepšovaním prístupu k financiám, zavádzaním daňových systémov s cieľom odmeňovať úspech, a poskytovaním služieb podnikateľskej podpory predovšetkým pre mladých podnikateľov. Osobitný dôraz treba klásť na zjednodušenie prevodu vlastníctva, revíziu zákonov o konkurze a zlepšenie postupov záchrany a reštrukturalizácie podnikov.

Usmernenie. Na podporu podnikateľskejšej kultúry a vytvorenie prostredia priaznivého pre MSP by členské štáty mali zlepšiť prístup k finančným zdrojom, prispôsobiť daňové systémy, zvýšiť inovačný potenciál MSP a poskytovať príslušné informácie a služby podpory na stimuláciu zakladania a rastu nových projektov alebo podnikov v súlade s Chartou SMP. Členské štáty by okrem toho mali zlepšiť vzdelávanie o podnikaní a odborná príprava (krížový odkaz na príslušné usmernenie politík zamestnanosti). Členské štáty by mali tiež uľahčiť prevod vlastníctva, revidovať svoje zákony o konkurze a zlepšiť postupy záchrany a reštrukturalizácie podnikov. (Integrované usmernenie č. 10).

Rozšíriť a zlepšiť európsku infraštruktúru

Moderná infraštruktúra je dôležitý faktor, ktorý má vplyv na atraktívnosť konkrétneho miesta. Uľahčuje mobilitu osôb, tovaru a služieb v Únii. Moderné dopravné, energetické a elektronické komunikačné infraštruktúry sú nevyhnutným predpokladom získania výhod z obnovenej lisabonskej stratégie. Vzájomne prepojené a interoperabilné transeurópske siete podporujú medzinárodný obchod a zvyšujú dynamiku vnútorného trhu znižovaním prepravných nákladov a rozširovaním trhov. Prebiehajúca liberalizácia európskych sieťových odvetví ďalej podporuje hospodársku súťaž a vyvoláva zvyšovanie efektívnosti v týchto sektoroch.

Z hľadiska budúcich investícií do európskej infraštruktúry treba za prioritu považovať realizáciu 30 prioritných dopravných projektov, ktoré určil Parlament a Rada v dopravných usmerneniach pre Transeurópsku sieť (TEN), ako aj realizáciu cezhraničných projektov Quick-start pre dopravné, energetické a širokopásmové komunikácie určených na základe Európskej iniciatívy pre rast. Treba tiež riešiť problémy krajín súvisiace s infraštruktúrou. Vhodné systémy tvorby cien za infraštruktúru môžu prispieť k efektívnemu využívaniu infraštruktúr a vytvoreniu udržateľnej rovnováhy rôznych foriem. .

Usmernenie. Rozšíriť a zlepšiť európsku infraštruktúru a dokončiť dohodnuté prioritné cezhraničné projekty s konkrétnym cieľom dosiahnuť vyššiu integráciu vnútroštátnych trhov v rozšírenej EÚ. Členské štáty by mali rozvíjať primerané dopravné, energetické a IKT infraštruktúry, predovšetkým v cezhraničných oblastiach, ako základnú podmienku na dosiahnutie úspešného sprístupnenia sieťových odvetví hospodárskej súťaže. Ďalej by mali zaviesť vhodné cenové systémy pre infraštruktúry ako prostriedok na internalizáciu nákladov na životné prostredie s cieľom zabezpečiť účinné využívanie infraštruktúr a rozvoj trvalo udržateľnej modálnej rovnováhy. (Integrované usmernenie č. 11).

B.2 Znalosti a inovácie pre rast

Znalosti získané prostredníctvom investícií do výskumu a vývoja, inovácie a vzdelávania predstavujú rozhodujúci faktor podpory dlhodobého rastu. Politiky zamerané na zvýšenie investícií do znalostí a zvýšenie inovačnej kapacity hospodárstva EÚ sú základom lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti.

Zvýšiť a zlepšiť investície do výskumu a vývoja

Výskum a vývoj ovplyvňuje ekonomický rast rôznymi kanálmi: po prvé, môže prispievať k vzniku nových trhov alebo výrobných postupov, po druhé, môže viesť k postupným zlepšeniam už existujúcich výrobkov a výrobných postupov a po tretie, zvyšuje schopnosť krajiny preberať nové technológie.

EÚ v súčasnosti vynakladá 2 % HDP na výskum a vývoj (hoci táto úroveň sa pohybuje medzi 0,5 % až 4 % HDP v jednotlivých členských štátoch), čo sotva prevyšuje úroveň v čase vzniku lisabonskej stratégie. Okrem toho len približne 55 % výdavkov na výskum v EÚ financuje priemysel. Potrebný je rýchlejší pokrok k splneniu kolektívneho cieľa EÚ zvýšiť investície do na výskumu na 3 % HDP; dve tretiny celkových investícií by mali prísť zo súkromného sektora. Členské štáty sa vyzývajú, aby oznamovali svoje ciele týkajúce sa výdavkov na výskum a vývoj na roky 2008 a 2010 a opatrenia na ich dosiahnutie vo svojich vnútroštátnych lisabonských programoch. Hlavnou úlohou je zaviesť rámcové podmienky, nástroje a stimuly, aby spoločnosti investovali do výskumu. Verejné výdavky na výskum musia byť účinnejšie a musia sa zlepšiť prepojenia medzi verejným výskumom a súkromným sektorom. Mali by sa posilniť centrá a siete excelencie a lepšie využívať mechanizmy verejnej podpory vrátane fiškálnych opatrení na stimuláciu súkromného výskumu a vývoja. Rovnako rozhodujúce je zabezpečiť, aby spoločnosti pôsobili v dostatočne konkurenčnom prostredí, pretože hospodárska súťaž poskytuje dôležité motivačnú stimuláciu na výdavky súkromného sektora do inovácií. Okrem toho treba vynaložiť rozhodné úsilie aj na zvýšenie počtu, mobility a kvality výskumníkov pôsobiacich v Európe, najmä prostredníctvom získavania väčšieho počtu študentov pre vedecké, technické a inžinierske disciplíny a podporovaním kariérneho rozvoja a nadnárodnou a medzisektorovou mobilitou výskumných pracovníkov.

Usmernenie. Na zvýšenie a zlepšenie investícií do výskumu a vývoja by členské štáty mali rozvíjať súbor opatrení na posilnenie podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom: zlepšených rámcových podmienok a zabezpečenia toho, aby spoločnosti pôsobili v dostatočne konkurenčnom prostredí; vyšších a účinnejších verejných výdavkov na výskum a vývoj; posilňovania centier excelencie; lepším využívaním podporných mechanizmov, ako napr. fiškálne opatrenia na stimuláciu výskumu a vývoja súkromnej sféry, zabezpečením dostatočného množstva kvalifikovaných výskumných pracovníkov tým, že sa získa viac študentov pre vedecké, technické a inžinierske disciplíny a bude sa podporovať kariérny rozvoj a nadnárodná a medzisektorová mobilita výskumných pracovníkov. (Integrované usmernenie č. 12). Pozri tiež integrované usmernenie „Zvyšovať a skvalitňovať investície do ľudského kapitálu“ (č. 22).

Uľahčiť inovácie, prenikanie IKT a udržateľné využívanie zdrojov

Dynamika európskeho hospodárstva v rozhodujúcej miere závisí od jeho inovačnej schopnosti. Treba zaviesť rámcové ekonomické podmienky pre inováciu. To znamená dobre fungujúce finančné trhy a trhy výrobkov, ako aj jasne definované a dostupné práva duševného vlastníctva. Inovácie na trh často zavádzajú nové podniky, ktoré sa môžu stretávať s veľkými ťažkosťami pri získavaní finančných zdrojov. Opatrenia na stimuláciu vzniku a rastu inovačných podnikov vrátane zlepšenia prístupu k finančným zdrojom by preto mali zvýšiť inovačnú aktivitu. Rozširovanie technológií možno podporovať rozvojom inovačných centier a sietí, ako aj službami na podporu inovácií zameranými na MSP. Transfer znalostí prostredníctvom mobility výskumníkov, priamych zahraničných investícií (PZI) alebo dovozu technológií je prospešný najmä pre zaostávajúce krajiny a regióny.

EÚ nebola schopná v plnej miere zužitkovať výhody zo zvýšenia výroby a využívania informačných a komunikačných technológií (IKT). Toto je odrazom stále nedostatočných investícií do IKT, inštitucionálnych obmedzení a problémov súvisiacich s prijímaním IKT. Technologická inovácia v konečnom dôsledku závisí od ekonomického prostredia, ktoré podporuje rast. Prenikanie IKT závisí najmä od pružnej organizácie práce a pružných trhov.

Usmernenie. Na uľahčenie inovácie a prijatie IKT by sa členské štáty mali sústrediť na zlepšenie služieb na podporu inovácií, predovšetkým pri transfere technológií, vytváranie inovačných centier a sietí, ktoré zabezpečia spoluprácu univerzít a podnikov, podporu transferu znalostí prostredníctvom PZI, lepšieho prístupu k finančným zdrojom, a dostupných a jasne definovaných práv duševného vlastníctva. Mali by uľahčovať prenikanie IKT a súvisiace zmeny v organizácii práce v hospodárstve. (Integrované usmernenie č. 13).

Trvalý úspech Únie závisí aj od riešenia okruhu výziev týkajúcich sa zdrojov a životného prostredia, ktoré v prípade, že sa nebudú riešiť, budú pôsobiť ako brzda ďalšieho rastu. V tomto kontexte nedávny vývoj a perspektívy v súvislosti s cenami ropy zdôraznili naliehavosť otázky energetickej hospodárnosti. Ďalšie meškanie v riešení týchto výziev by viedlo k ekonomickým nákladom na prijatie opatrení. Toto zahŕňa napríklad opatrenia na riešenie problémov týkajúcich sa klimatických zmien, na racionálnejšie využívanie zdrojov a na zastavenie straty biodiverzity. Používanie trhových nástrojov, aby ceny lepšie odzrkadľovali škody na životnom prostredí a sociálne náklady, zohráva v tomto kontexte kľúčovú úlohu. Podpora vývoja a používania technológií priaznivých pre životné prostredie a presadzovanie verejného obstarávania priaznivého pre životné prostredie môže zlepšiť výsledky príslušných sektorov v oblasti inovácií zvýšiť ich prispievanie k trvalo udržateľnému rozvoju. Spoločnosti EÚ patria napríklad medzi popredné svetové subjekty vo vývoji nových technológií obnovy energie. Osobitne, v kontexte pretrvávajúceho zvyšujúceho sa tlaku na ceny energie a hromadiacich sa hrozieb pre klímu je dôležité nasmerovať zlepšenia energetickej výkonnosti tak, aby prispeli k trvalo udržateľnému rozvoju aj ku konkurencieschopnosti.

Usmernenie. Na podporu udržateľného využívania zdrojov a na posilnenie synergií medzi ochranou životného prostredia a rastom by členské štáty mali udeliť prioritu internalizácii vonkajších nákladov na životné prostredie; zvyšovaniu energetickej hospodárnosti a vývoju a využívaniu technológií priaznivých pre životné prostredie. Implementácia týchto priorít by mala byť v súlade s existujúcimi európskymi záväzkami a s činnosťami a nástrojmi navrhnutými v Akčnom pláne pre environmentálne technológie (ETAP), pomocou využívania trhových nástrojov, rizikových fondov a financovania vývoja a výskumu, presadzovania verejného obstarávania a zrušenia dotácií na činnosti, ktoré škodia životnému prostrediu, popri ďalších politických nástrojoch. (Integrované usmernenie č. 14).

Posilniť európsku priemyselnú základňu

Súčasné spomalenie rastu produktivity EÚ čiastočne súvisí s ťažkosťou EÚ pri preorientovaní svojej ekonomiky na nové sektory s vyšším rastom produktivity. Aby Európa zvýšila a udržala svoje ekonomické a technologické vedenie, musí zvýšiť svoju schopnosť rozvíjať a predávať nové technológie. Synergia spoločného riešenia úloh týkajúcich sa výskumu, regulácie a financovania na európskej úrovni, pri ktorých z dôvodu veľkosti alebo rozsahu jednotlivé členské štáty izolovane nedokážu riešiť poruchy trhu, nebola vždy využitá v úplnej miere, pričom programy ako Galileo alebo programy v kozmickom priemysle sú výnimkou. V dôsledku toho EÚ nebola schopná úplne využiť svoj technologický potenciál. Spojenie európskej excelencie s rozvojom partnerstva medzi verejnou a súkromnou sférou, pri ktorom výhody pre spoločnosť sú väčšie ako pre súkromný sektor, pomôže zužitkovať tento potenciál.

Usmernenie. Na posilnenie európskej priemyselnej základne by sa členské štáty mali sústrediť na rozvoj nových technológií a trhov. To znamená predovšetkým vytváranie a implementáciu spoločných európskych technologických iniciatív a verejných a súkromných partnerstiev, ktoré pomáhajú riešiť prirodzené poruchy trhu, ako aj budovanie a rozvoj regionálnych alebo miestnych zoskupení. (Integrované usmernenie č. 15).

Časť 2Usmernenia pre zamestnanosť (2005 - 2008)

Návrh

ROZHODNUTIA RADY

o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (na základe článku 128 Zmluvy o ES))

2005/0057 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIA RADY

o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 128 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie[9],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[10],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [11],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[12],

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

keďže:

(1) Článok 2 Zmluvy o Európskej únii stanovuje pre Úniu cieľ podporovať napredovanie v hospodárskej a sociálnej oblasti a vysokú úroveň zamestnanosti. Článok 125 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ustanovuje, že členské štáty a Spoločenstvo spolupracujú na rozvoji koordinovanej stratégie pre zamestnanosť a najmä pre podporovanie zručnej, vyškolenej a prispôsobivej pracovnej sily a trhov práce, ktoré budú zodpovedať hospodárskym zmenám.

(2) Európska rada na zasadaní v Lisabone v roku 2000 začala stratégiu pre trvalo udržateľný hospodársky rast s väčším počtom lepších pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou, s dlhodobými cieľmi pre zamestnanosť, ale po piatich rokoch sa výsledky zmiešali.

(3) Predloženie uceleného súboru usmernené pre zamestnanosť a Všeobecných usmernení pre hospodársku politiku prispieva k opätovnému zameraniu sa na lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť. Európska stratégia zamestnanosti zohráva vedúcu úlohu pri implementácii cieľov lisabonskej stratégie pre zamestnanosť.

(4) V súlade so závermi jarného zasadania Európskej rady 22. a 23. marca 2005 sa musia ciele plnej zamestnanosti, kvality pracovných miest, pracovnej produktivity a sociálnej kohézie odrážať v jasných prioritách: prilákať a udržať viac ľudí v zamestnaní a zmodernizovať systémy sociálnej ochrany, zlepšiť adaptabilitu pracovníkov a flexibilitu trhov práce, zlepšiť investície do ľudského kapitálu pomocou lepšieho vzdelávania a odborných znalostí.

(5) Usmernenia pre zamestnanosť by sa mali kompletne revidovať len každé tri toky, zatiaľ čo v priebežných rokoch do roku 2008 bude ich aktualizácia prísne obmedzená.

(6) Odporúčania o zamestnanosti prijaté Radou 14. októbra 2004[13] zostávajú v platnosti ako základné odporúčania.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa prijímajú usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, tak ako sú stanovené v prílohe.

Článok 2

Všetky aspekty usmernení sa zohľadňujú v politikách zamestnanosti členských štátov a oznamujú sa v [lisabonských] vnútroštátnych programoch predkladaných raz ročne.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda

Príloha

1 Získanie a udržanie väčšieho počtu ľudí v zamestnaní a modernizácia systémov sociálnej ochrany

Veľmi dôležité je dosiahnuť úplnú zamestnanosť a znížiť nezamestnanosť a nečinnosť zvýšením dopytu po práci a ponuky práce. To je spojené so zvýšením atraktívnosti pracovných miest, kvality práce a rastu produktivity práce, a so znížením podielu tých, ktorí zle pracujú. Treba plne využívať synergiu medzi kvalitou práce, produktivitou a zamestnanosťou. Potrebné sú rázne opatrenia na zlepšenie sociálneho začlenenia, zabránenie vyradenia z trhu práce a podporu integrácie ľudí so znevýhodnením do zamestnania, ako aj na zmenšenie regionálnych nerovností z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce, najmä v zaostávajúcich regiónoch. Pre pokrok je dôležitá rovnosť príležitostí, boj proti diskriminácii a uplatňovanie rodového hľadiska v hlavných smeroch politík.

Usmernenie. Realizovať politiky zamestnanosti zamerané na dosiahnutie úplnej zamestnanosti, zlepšenie kvality a produktivity práce a zlepšenie sociálnej a teritoriálnej súdržnosti . Politiky by mali prispieť k tomu, aby sa v Európskej únii (EÚ) dosiahla priemerná celková miera zamestnanosti 70 %, miera zamestnanosti žien najmenej 60 % a miera zamestnanosti starších pracovníkov (55 až 64) najmenej 50 %, a aby sa znížila nezamestnanosť a neaktívnosť. Členské štáty by mali stanoviť vnútroštátne ciele pre mieru zamestnanosti na roky 2008 a 2010. (Integrované usmernenie č. 16).

Zvýšenie úrovne zamestnanosti je – pri súčasnom zabezpečení bezpečnostných sietí pre osoby, ktoré nie sú schopné pracovať – najúčinnejší prostriedok zabezpečenia ekonomického rastu a presadzovania sociálne začleňujúcich hospodárstiev. Presadzovanie nového celoživotného prístupu k práci a modernizácia systémov sociálnej ochrany, ktorá zabezpečí ich primeranosť, finančnú udržateľnosť a schopnosť reagovať na meniace sa potreby spoločnosti, sú ešte potrebnejšie z dôvodu očakávaného poklesu obyvateľov v produktívnom veku. Zvláštnu pozornosť treba venovať riešeniu pretrvávajúcich rozdielov v zamestnanosti žien a mužov a nízkej miery zamestnanosti starších pracovníkov a mladých ľudí ako súčasť nového intergeneračného prístupu. Rovnako je potrebné uskutočniť aktivity na riešenie nezamestnanosti mladých, ktorá je v priemere dvojnásobne vyššia ako celková úroveň nezamestnanosti. Treba zaviesť správne podmienky na pomoc pokroku v zamestnanosti, či ide o vstup do prvého zamestnania, návrat do zamestnania po prerušení alebo želanie predĺžiť si produktívny vek. Podstatná je kvalita pracovných miest vrátane platu a ostatných požitkov, pracovné podmienky, istota zamestnania, prístup k celoživotnému vzdelávaniu a perspektívy kariérneho rastu, ako aj podpora a stimuly vyplývajúce zo systémov sociálnej ochrany. Implementácia Európskeho paktu mládeže by mala prispieť k celoživotnému prístupu k práci.

Usmernenie. Podporovať celoživotný prístup k práci : obnovenou snahou budovať profesné dráhy mladých ľudí a znižovať nezamestnanosť mladých; ráznymi krokmi na odstránenie rozdielov medzi mužmi a ženami v zamestnanosti, nezamestnanosti a plate; lepším zladením požiadaviek pracovného a súkromného života vrátane zabezpečenia prístupných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a zariadení starostlivosti o ostatné závislé osoby; modernými systémami dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, zabezpečením ich primeranosti, finančnej udržateľnosti a schopnosti reagovať na meniace sa potreby s cieľom podporovať zapojenie sa do pracovného procesu a dlhší produktívny vek vrátane primeraných stimulov k práci a odrádzania od predčasného dôchodku; podporou pracovných podmienok, ktoré napomáhajú aktívnemu starnutiu. (Integrované usmernenie č. 17). Pozri tiež integrované usmernenie „Chrániť ekonomickú udržateľnosť“ (č. 2).

Uľahčenie prístupu k zamestnaniu pre uchádzačov o prácu, zabránenie nezamestnanosti a zabezpečenie, aby osoby, ktoré sa stanú nezamestnané, zostali v úzkom spojení s trhom práce a zvyšovali svoju zamestnateľnosť, predstavujú dôležité faktory vyššieho zapojenia ľudí do pracovného procesu a boja proti sociálnemu vylúčeniu. To vyžaduje odstraňovať prekážky prístupu k trhu práce poskytovaním účinnej pomoci pri hľadaní pracovných miest, uľahčením prístupu k odbornej príprave a ďalšími aktívnymi opatreniami trhu práce, zabezpečovať, aby sa práca vyplácala, ako aj odstraňovať nástrahy nezamestnanosti, chudoby a nečinnosti. Zvláštnu pozornosť treba venovať podpore začlenenia ľudí so znevýhodnením do trhu práce aj prostredníctvom sociálnych služieb a sociálneho hospodárstva. Rozdiely v nezamestnanosti ľudí so znevýhodnením, ako aj rozdiely medzi štátnymi príslušníkmi krajín nepatriacich do EÚ a štátnymi príslušníkmi štátov EÚ zostávajú príliš vysoké a treba ich podstatne znížiť, v súlade s vnútroštátnymi cieľmi. Zvlášť dôležitý je boj proti diskriminácii, podpora prístupu k zamestnaniu pre ľudí so zdravotným postihnutím a integrácia migrantov a menšín.

Usmernenie. Zabezpečiť začleňujúce trhy práce pre uchádzačov o prácu a ľudí so znevýhodnením : aktívnymi a preventívnymi opatreniami trhu práce zahŕňajúcimi včasnú identifikáciu potrieb, pomoc pri hľadaní pracovných miest, poradenstvo a odbornú prípravu ako súčasť personalizovaných akčných plánov, poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti potrebných na podporu začlenenia ľudí so znevýhodnením do trhu práce a na podporu sociálnej a teritoriálnej súdržnosti a odstránenia chudoby; a trvalým skúmaním daňových systémov a systémov dávok vrátane riadenia a podmienečnosti dávok a znižovania vysokých daňových sadzieb na hranici účinnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa práca vyplácala, a zabezpečiť primerané úrovne sociálnej ochrany. (Integrované usmernenie č. 18).

Na to, aby mohlo viac ľudí nájsť lepšie zamestnanie, treba zdokonaliť infraštruktúru trhu práce na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, vrátane prostredníctvom siete EURES, s cieľom lepšie predvídať a riešiť možný nesúlad. V tomto kontexte zohráva mobilita pracovníkov v rámci EÚ kľúčovú úlohu a mala by sa v plnej miere zabezpečiť. Úplne treba zohľadniť aj dodatočnú ponuku práce vyplývajúcu z imigrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.

Usmernenie. Zlepšiť súlad s potrebami trhu práce : modernizáciou a posilnením inštitúcií trhu práce, najmä služieb zamestnanosti; vyššou transparentnosťou príležitostí zamestnania a odbornej prípravy na vnútroštátnej a európskej úrovni na uľahčenie mobility v Európe; lepším predvídaním kvalifikačných potrieb, nedostatkov a problémov trhu práce; primeraným riadením ekonomickej migrácie. (Integrované usmernenie č. 19).

2 Zlepšenie adaptabilnosti pracovníkov a podnikov a pružnosti trhov práce

Európa musí zlepšiť schopnosť predvídať, iniciovať a tlmiť ekonomické a sociálne zmeny. Na dosiahnutie takéhoto zlepšenia sú potrebné náklady práce priaznivé pre zamestnanosť, moderné formy organizácie práce a dobre fungujúce trhy práce umožňujúce vyššiu pružnosť, spolu s istotou zamestnania, ktorá spĺňa potreby podnikov a pracovníkov. To by malo súčasne prispievať k zabráneniu segmentácie trhov práce a zníženiu nenahlásenej práce.

V dnešnom svete čoraz globálnejšej ekonomiky s otváraním trhov a neustálym zavádzaním nových technológií majú podniky aj pracovníci potrebu, ale aj možnosť adaptovať sa. Hoci tento proces štrukturálnych zmien prináša celkové výhody pre rast a zamestnanosť, prináša tiež transformácie, ktoré rušivo pôsobia na niektorých pracovníkov a podniky. Podniky sa musia stať pružnejšie, aby reagovali na náhle zmeny dopytu po ich tovare a službách, prispôsobili sa novým technológiám a boli schopné trvalých inovácií, aby zostali konkurencieschopné. Musia reagovať aj na zvyšujúci sa dopyt po kvalite práce, ktorá súvisí s osobnými preferenciami pracovníkov a zmenami v ich rodinách, a budú sa musieť vysporiadať so starnúcou pracovnou silou a menším počtom mladých osôb vstupujúcich na trh práce. Pokiaľ ide o pracovníkov, produktívny vek sa stáva zložitejší, keďže pracovné profily sa stávajú rôznorodejšie a neobvyklejšie a počas života treba úspešne zvládnuť stále väčší počet prechodov. V prostredí rýchlo sa meniacich hospodárstiev a súvisiacich reštrukturalizácií musia zvládnuť nové spôsoby práce, vrátane zvýšeného využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) a zmeny v pracovnom postavení a musia byť pripravení na celoživotné vzdelávanie. Pre širší prístup k pracovným príležitostiam v celej EÚ je potrebná aj geografická mobilita.

Usmernenie. Podporovať pružnosť v spojení s istotou zamestnania a znižovať segmentáciu trhu : úpravami právnych predpisov v oblasti zamestnanosti, podľa potreby zmenami miery pružnosti poskytovanej zmluvami na dobú neurčitú a na dobu určitú; lepším predvídaním a pozitívnym riadením zmien, vrátane ekonomickej reštrukturalizácie, predovšetkým zmien spojených s otvorením trhu, aby sa minimalizovali ich sociálne náklady a uľahčila sa adaptabilnosť; podporou pri zmenách pracovného postavenia vrátane odbornej prípravy, samostatnej zárobkovej činnosti, založenia podnikateľského subjektu a geografickej mobility; podporovaním a rozširovaním inovačných a pružných foriem organizácie práce vrátane lepšieho zabezpečenia zdravia a bezpečnosti a rôznorodosti zmluvných dojednaní a dojednaní o pracovnom čase s cieľom zlepšiť kvalitu a produktivitu práce; zavádzaním nových technológií na pracoviskách, energickými opatreniami na premenu nenahlásenej práce na riadne zamestnanie. (Integrované usmernenie č. 20) Pozri tiež integrované usmernenie „Podporovať vyššiu koherentnosť medzi makroekonomickými a štrukturálnymi politikami“ (č. 4).

Na účel maximalizácie tvorby pracovných miest, zachovania konkurencieschopnosti a posilnenia všeobecného hospodárskeho rámca by mal byť celkový vývoj miezd v súlade s rastom produktivity počas ekonomického cyklu a mal by odrážať situáciu na trhu práce. Na uľahčenie tvorby pracovných miest, najmä v prípade slabšie platených zamestnaní, môže byť potrebné aj úsilie na zníženie nemzdových nákladov práce a na revíziu daňového klinu.

Usmernenie. Zabezpečiť vývoj miezd a ostatných nákladov práce, ktorý priaznivo vplýva na zamestnanosť : presadzovaním správneho rámca systémov dojednávania miezd, pri plnom rešpektovaní úlohy sociálnych partnerov, ktorý odráža rozdiely v produktivite a trendy trhov práce na sektorovej a regionálnej úrovni; a monitorovaním a podľa potreby revidovaním štruktúry a úrovne nemzdových nákladov práce a ich vplyvu na zamestnania, najmä slabo platené a ktoré vstupujú na trh práce po prvýkrát. (Integrované usmernenie č. 21). Pozri tiež integrované usmernenie „Zabezpečiť, aby vývoj miezd prispieval k makroekonomickej stabilite a rastu“ (č. 5).

3 ZVÝšENIE INVESTÍCIÍ DO ľUDSKÉHO KAPITÁLU PROSTREDNÍCTVOM LEPšIEHO VZDELANIA A KVALIFIKÁCIE

Európa potrebuje viac investovať do ľudského kapitálu. Príliš mnoho ľudí nedokáže vstúpiť na trh práce alebo udržať sa na ňom z dôvodu nedostatočnej kvalifikácie alebo v dôsledku nesúladu kvalifikácie. Na zlepšenie prístupu k zamestnaniu pre všetky vekové kategórie a na zvýšenie úrovne produktivity a kvality práce EÚ potrebuje vyššie a účinnejšie investície do ľudského kapitálu a celoživotného vzdelávania v prospech fyzických osôb, podnikov, hospodárstva a spoločnosti. Členské štáty sú odhodlané vypracovať komplexné stratégie celoživotného vzdelávania do roku 2006.

Hospodárstva založené na znalostiach a službách si vyžadujú iné kvalifikácie ako tradičné priemyselné odvetvia – kvalifikácie, ktoré treba stále aktualizovať s ohľadom na technologické zmeny a inovácie. Ak pracovníci chcú zostať a napredovať v práci, potrebujú pravidelne získavať a obnovovať si kvalifikáciu. Produktivita podnikov závisí od budovania a udržiavania pracovných síl, ktoré sa dokážu prispôsobiť zmenám. Vlády musia zabezpečiť, aby sa zlepšovali úrovne dosiahnutého vzdelania, a aby mladí ľudia mali potrebnú základnú kvalifikáciu, v súlade s Európskym paktom mládeže. Všetky zúčastnené strany treba mobilizovať, aby sa vyvinula a presadzovala skutočná kultúra celoživotného vzdelávania od najskoršieho veku. Na dosiahnutie výrazného zvýšenia verejných a súkromných investícií do ľudských zdrojov na obyvateľa je dôležité zabezpečiť spravodlivú a transparentnú deľbu nákladov a povinností medzi všetkými aktérmi. Pri investíciách do vzdelania a odbornej prípravy by členské štáty mali lepšie využívať štrukturálne fondy a Európsku investičnú banku.

Usmernenie. Zvyšovať a zlepšovať investície do ľudského kapitálu : vytvorením účinných stratégií celoživotného vzdelávania na základe európskych záväzkov, vrátane vhodných stimulov a mechanizmov deľby nákladov pre podniky, orgány verejnej moci a fyzické osoby; predovšetkým značným znížením počtu žiakov, ktorí opúšťajú školu predčasne; lepším prístupom k prvotnému odbornému, strednému a vyššiemu vzdelaniu vrátane učňovského vzdelávania a prípravy na podnikanie; a vyšším zapojením do celoživotnej nepretržitej a odbornej prípravy na pracovisku, najmä nízko kvalifikovaných a starších pracovníkov; (Integrované usmernenie č. 22). Pozri tiež integrované usmernenie „Zvýšiť a zlepšiť investície do výskumu a vývoja“ (č. 12).

Stanovenie náročných cieľov a zvýšenie úrovne investícií všetkými aktérmi nestačí. V snahe uviesť do súladu ponuku s dopytom z praxe, systémy celoživotného vzdelávania musia byť cenovo dostupné, prístupné a schopné reagovať na meniace sa potreby. Rozvoj adaptabilnosti a spôsobilosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy je potrebný na zlepšovanie ich relevantnosti pre trh práce, schopnosti reagovať na potreby znalostne orientovanej ekonomiky a spoločnosti, a efektívnosti. IKT sa môžu využívať na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a na jeho lepšie prispôsobenie potrebám zamestnávateľov a zamestnancov. Väčšia mobilita na účely práce a vzdelávania je rovnako potrebná na zabezpečenie širšieho prístupu k pracovným možnostiam v celej EÚ. Mali by sa odstrániť zostávajúce prekážky pre mobilitu na európskom trhu práce, predovšetkým tie, ktoré súvisia s uznávaním a transparentnosťou kvalifikácie a odborných znalostí. Bude dôležité využívať dohodnuté európske nástroje a referenčné dokumenty na podporu reforiem vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Usmernenie. Prispôsobovať systémy vzdelávania a odbornej prípravy s ohľadom na nové kvalifikačné požiadavky : lepšou identifikáciou pracovných potrieb a základných odborných znalostí a lepším predvídaním budúcich kvalifikačných požiadaviek; rozšírením ponuky nástrojov vzdelávania a odbornej prípravy; rozvíjaním rámcov na podporu transparentnosti kvalifikácie, jej účinného uznávania a validácie neoficiálneho a neformálneho vzdelávania; zabezpečením príťažlivosti, otvorenosti a vysokokvalitných noriem pre systémy vzdelávania a odbornej prípravy. (Integrované usmernenie č. 23).

*

* *

Členské štáty venujú pri prijímaní opatrení osobitnú pozornosť zabezpečeniu dobrej správy a riadenia politík zamestnanosti. Mali by zaviesť široké partnerstvo pre zmenu zaangažovaním parlamentných orgánov a zainteresovaných subjektov, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni. Hlavnú úlohu by mali zohrávať európski a národní sociálni partneri. Členské štáty stanovia záväzky a ciele v súlade s usmerneniami a odporúčaniami EÚ. Dobrá správa a riadenie si vyžaduje aj transparentnosť prideľovania administratívnych a finančných zdrojov. Na základe dohody s Komisiou využijú podporu Európskeho sociálneho fondu na realizáciu Európskej stratégie zamestnanosti a oznamujú uskutočnené opatrenia. Osobitnú pozornosť treba venovať posilňovaniu inštitucionálnej a administratívnej kapacity členských štátov.

Pri implementácie vyššie uvedených usmernení pre politiky by členské štáty mali brať na vedomie, že vnútroštátne odporúčania, ukazovatele pokroku a ciele stanovené v usmerneniach politík zamestnanosti z roku 2003 a v odporúčaniach z roku 2004 zostávajú platné ako jasné východiskové línie.

[1] Správa pripojená k záverom zo zasadania Európskej rady v marci 2005, (http://ue.eu.int/cms3_fo/showPage.asp?lang=en&id=432&mode=g&name=).

[2] KOM(2005)24, 2.2.2005 „Pracujme spoločne pre rast a zamestnanosť. Nový elán pre Lisabonskú stratégiu“.

[3] Závery Európskej rady z marca 2005, (http://ue.eu.int/cms3_fo/showPage.asp?lang=en&id=432&mode=g&name=).

[4] V neskoršom oznámení o vnútroštátnych programoch na reformu predloží Komisia usmernenia týkajúce sa podmienok integrácie správ o realizácii otvorených metód koordinácie a strategických plánov pre štrukturálne fondy.

[5] K OM (2005) 24, 2.2.2005, „Pracujme spoločne pre rast a zamestnanosť. Nový elán pre Lisabonskú stratégiu“.

[6] SEK (2005)192, 3.2.2005, sprievodný dokument k oznámeniu Komisie Európskej rade.

[7] Sociálna agenda (KOM (2005)33) podrobnejšie uvádza tieto zložky.

[8] Členské štáty by si pri implementácii usmernení uvedených politík mali uvedomiť, že v pozadí naďalej platia špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v spojitosti s odporúčaním Rady z 26. júna 2003 o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (na obdobie rokov 2003 - 2005) a dokončené a aktualizované v spojitosti s odporúčaním Rady z 5. júla 2004 o aktualizácii týchto usmernení z roku 2004.

[9] Ú. v. EÚ …, …, s. .

[10] Ú. v. EÚ …, …, s. .

[11] Ú. v. EÚ …, …, s. .

[12] Ú. v. EÚ …, …, s. .

[13] Ú. V. EÚ L326, 19.10.2004