EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52005AB0051

Stanovisko Európskej centrálnej banky z  1. decembra 2005 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 974/98 o zavedení eura (CON/2005/51)

OJ C 316, 13.12.2005, p. 25–32 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

13.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 316/25


STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 1. decembra 2005

k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 974/98 o zavedení eura

(CON/2005/51)

(2005/C 316/11)

Európska centrálna banka (ECB) prijala 10. novembra 2005 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 974/98 o zavedení eura (KOM(2005) 357 v konečnom znení) (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“). Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 123 ods. 4 tretej vete Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý je právnym základom navrhovaného nariadenia. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1.   Všeobecné poznámky

1.1.

Cieľom navrhovaného nariadenia je vytvoriť vhodný právny rámec pre budúce zavedenie eura v členských štátoch, ktoré doteraz neprijali euro (ďalej len „nezúčastnené členské štáty“). Tieto členské štáty majú veľký záujem, aby sa s dostatočným predstihom pred ich prechodom na euro zabezpečilo prijatie pevného právneho rámca na úrovni Spoločenstva, aby sa uľahčili včasné vnútroštátne legislatívne a praktické prípravy na zavedenie eura. EÚ vo všeobecnosti a tie členské štáty, ktoré už prijali euro (ďalej len „účastnícke členské štáty“), majú takisto veľký záujem zabezpečiť, aby sa budúce rozšírenie eurozóny uskutočnilo tak plynulo a úspešne ako pri prijatí eura pôvodnými 11 účastníckymi členskými štátmi a Gréckom, aby rozšírenie eurozóny malo pozitívny dopad. ECB sa domnieva, že úspešné zavedenie eura v existujúcich účastníckych členských štátoch malo kľúčovú úlohu pri vybudovaní dôveryhodnosti eura ako v rámci EÚ, tak aj na širšej medzinárodnej úrovni.

2.   Konkrétne poznámky

2.1.   Stanovenie troch scenárov prechodu na euro

2.1.1.

Pripomína sa, že nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (2), ktorým sa upravovalo zavedenie eura v pôvodných 11 účastníckych členských štátoch a v Grécku, sa zakladalo na prístupe, ktorý schválila Európska rada na svojom zasadnutí v Madride v roku 1995 (ďalej len „madridský scenár“). Madridský scenár stanovil prechodné obdobie medzi zavedením eura v bezhotovostnej forme a zavedením eurobankoviek a euromincí a je základom pre pravidlá pre zavedenie eura, ktoré sú v súčasnosti upravené v nariadení (ES) č. 974/98. Od prvého prechodu na euro, ktorý začal 1. januára 1999, sa podstatne zmenili niektoré dôležité praktické aspekty pre budúce zavedenie eura. Predovšetkým ide o to, že eurobankovky sú v súčasnosti bežne dostupné v rámci eurozóny a v celej EÚ, a je preto potrebné, aby popri madridskom scenári existovali ďalšie scenáre prechodu na euro.

2.1.2.

Na základe navrhovaného nariadenia by Rada oprávnila členské štáty, aby sa riadili jedným z troch rôznych scenárov prechodu na euro: a) prechodné obdobie madridského štýlu, t.j. obdobie, počas ktorého by euro právne existovalo iba ako bezhotovostná mena, zatiaľ čo eurobankovky a euromince, hoci by boli súkromne dostupné a použiteľné, by neboli úradne uznané za vnútroštátne zákonné platidlo; b) scenár „veľkého tresku“, t.j. jednorazový prechod na euro, pri ktorom by sa termín zavedenia eura ako bezhotovostnej meny zhodoval s termínom prechodu na hotovostné euro, alebo c) scenár „veľkého tresku“ kombinovaný s postupným ukončovaním obdobia v dĺžke do jedného roku, počas ktorého by sa na národnú menovú jednotku mohlo naďalej odkazovať v nástrojoch, ktoré majú právny účinok (napr. faktúry, podnikové knihy a výplatné pásky).

2.1.3.

Základným cieľom navrhovaného nariadenia, ktorý sa upresňuje v jeho dôvodovej správe, je stanoviť tri alternatívne scenáre prechodu na euro pre členské štáty, ktoré prijmú euro v budúcnosti (3). S cieľom zabezpečiť vyšší stupeň transparentnosti pre občanov EÚ a zároveň zabezpečiť súlad s cieľmi programu EÚ pre lepšiu reguláciu ECB navrhuje, aby sa do navrhovaného nariadenia zapracovalo výslovné ustanovenie, ktoré by priamo a komplexnejším spôsobom zohľadňovalo tri rôzne scenáre prechodu na euro, ktoré by sa na dotknuté členské štáty uplatňovali.

2.1.4.

Konkrétne, niekoľko členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004 (4), verejne naznačilo, že by uprednostnili zavedenia eura v súlade so scenárom „veľkého tresku“. Na základe terajšieho znenia navrhovaného nariadenia možno koncept prechodu na euro podľa scenára „veľkého tresku“ odvodiť iba z vymedzenia prechodného obdobia, nakoľko je možné, že sa termín prijatia eura a termín prechodu na hotovostné euro v prílohe k navrhovanému nariadeniu budú zhodovať (5). Hoci je teoreticky možné predstaviť si scenár „veľkého tresku“ ako prechodné obdobie trvajúce zlomok sekundy, navrhuje sa, aby sa z dôvodu väčšej transparentnosti pre občanov EÚ scenár „veľkého tresku“ vymedzil ako „jednorazové zavedenie eura, pri ktorom sa termín prijatia eura a termín prechodu na hotovostné euro zhodujú“.

2.2.   Scenár prechodu na euro s prechodným obdobím

2.2.1.

Podľa terajších ustanovení nariadenia (ES) č. 974/98 sa prechodné obdobie vymedzuje ako trojročné obdobie, ktoré začína 1. januára 1999 a končí 31. decembra 2001, s výnimkou Grécka, v prípade ktorého prechodné obdobie predstavuje jednoročné obdobie, ktoré začína 1. januára 2001 a končí 31. decembra 2001 (6). Inými slovami, v terajšom znení nariadenia (ES) č. 974/98 sa vymedzuje pevne stanovené obdobie, počas ktorého sa uplatňujú prechodné ustanovenia. Na rozdiel od toho vymedzenie pojmu „prechodné obdobie“ v navrhovanom nariadení neustanovuje žiadnu konkrétnu alebo maximálnu dĺžku trvania. Namiesto toho sa dĺžka prechodného obdobia stanoví pre každý členský štát samostatne v navrhovanej prílohe k nariadeniu (ES) č. 974/98, čo znamená, že by bolo potrebné znovu prerokovať dĺžku prechodného obdobia v čase zrušenia výnimky každého dotknutého členského štátu (7).

2.2.2.

ECB dôrazne odporúča, aby sa v texte navrhovaného nariadenia výslovne stanovila maximálna dĺžka prechodného obdobia, ktorá by nemala presiahnuť tri roky. Okrem tohoto celkového obmedzenia ECB odporúča, aby sa v bodoch odôvodnenia navrhovaného nariadenia upresnilo, že prechodné obdobie by malo byť čo najkratšie, aby sa podporilo stanovenie kratších prechodných období, ako je maximálne povolené trojročné obdobie. Argumenty, na ktorých sa postoj ECB v tejto otázke zakladá, sa uvádzajú nižšie a týmto sa predkladajú Rade na zváženie.

2.2.3.

Po prvé, terajšie praktické aspekty prechodu na euro sa líšia od pôvodného prechodu na euro, ktorý začal 1. januára 1999, kedy eurobankovky a euromince ešte neexistovali. Vzhľadom na to, že eurobankovky sú v súčasnosti bežne dostupné nielen v rámci eurozóny, ale v celej EÚ, nebolo by hodnoverné, keby občania dotknutých členských štátov museli čakať dlhšie ako tri roky po zavedení eura ako meny ich členského štátu, kým sa eurobankovky a euromince stanú zákonným platidlom.

2.2.4.

Po druhé, prechodné obdobie by nemalo trvať príliš dlho, pretože euro sa právnym predpisom vyhlási za úradnú menu dotknutého členského štátu hneď na začiatku prechodného obdobia (8). V dôsledku toho by ECB vymedzovala menovú politiku dotknutého členského štátu (9) a národná centrálna banka (NCB) dotknutého členského štátu by vykonávala všetky operácie menovej politiky v jednotke euro (10). Dotknutý členský štát by vydával nové obchodovateľné dlhové nástroje v jednotke euro (11). Možno očakávať, že používanie jednotky euro by sa zvýšilo v rámci vnútroštátnych platieb a najmä v rámci cezhraničných platieb s dotknutým členským štátom (12). Dotknutý členský štát by ďalej mohol prijať vhodné opatrenia, ktorými by umožnil, aby organizované trhy a platobné systémy zmenili zúčtovaciu jednotku svojich operačných postupov z národnej menovej jednotky na jednotku euro (13). Skúsenosti pôvodných 11 účastníckych členských štátov ukazujú, že možno očakávať, že bankový sektor pre veľkých klientov a finančné trhy prejdú na jednotku euro hneď na začiatku prechodného obdobia. ECB v tejto súvislosti nepokladá za hodnoverné, aby prechodné obdobie medzi zavedením eura ako meny dotknutého členského štátu a úradným zavedením eurobankoviek a euromincí trvalo dlhšie ako tri roky.

2.2.5.

Po tretie, je pravdou, že vzhľadom na bezprecedentnú výzvu v oblasti logistiky, ktorú so sebou prinieslo zlúčenie mien a zákonných platidiel 11 členských štátov do jednotnej európskej meny, stanovenie trojročného prechodného obdobia počas prvého prechodu na euro bolo opodstatnené. Poznamenáva sa však, že Grécko, ktoré prijalo euro o dva roky neskôr ako pôvodných 11 účastníckych členských štátov, sa s jednoročným prechodným obdobím úspešne vyrovnalo. Z toho vyplýva, že ak sa v prípade akéhokoľvek budúceho zavedenia eura použije prechodné obdobie madridského štýlu, prechodné obdobie by malo byť kratšie ako tri roky.

2.2.6.

Po štvrté, pri riadení procesu prijatia eura sa pokladajú za dôležité dve zásady: zásada rovnakého zaobchádzania a zásada uľahčenia. Zatiaľ čo zásada rovnakého zaobchádzania znamená, že členským štátom, ktoré pristúpia neskôr, by sa nemali klásť dodatočné prekážky, ani by sa im nemalo umožniť, aby pristúpili za voľnejších podmienok, zo zásady uľahčenia vyplýva potreba flexibility pri uskutočňovaní prechodu na euro. Zatiaľ čo rovnaké zaobchádzanie znamená, že členské štáty, ktoré pristúpia neskôr, majú nárok na rovnaké maximálne celkové obdobie, ako sa stanovilo v madridskom scenári pre pôvodné účastnícke členské štáty, v súlade so zásadou uľahčenia by sa im malo umožniť rýchlejšie dokončenie prechodu na euro, ak sa to ukáže ako uskutočniteľné a vhodné. Vzhľadom na to, že na základe nariadenia (ES) č. 974/98 sa na pôvodných 11 účastníckych členských štátov vzťahovalo trojročné prechodné obdobie, stanovenie prechodného obdobia v dĺžke do troch rokov by preto bolo v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Tým, že sa umožní skrátenie tohto trojročného prechodného obdobia, by sa súčasne zohľadnila zásada uľahčenia.

2.2.7.

Po piate, stanovenie maximálnej dĺžky prechodného obdobia by bolo v súlade s legislatívnou technikou, ktorá sa použila na vymedzenie ostatných období relevantných pre rôzne scenáre prechodu na euro, ako napr. postupné ukončovanie obdobia a obdobie dvojitého obehu. Navrhované nariadenie ustanovuje maximálnu dĺžku postupného ukončovania obdobia na jeden rok (14). Nariadenie (ES) č. 974/98 ustanovuje maximálnu dĺžku obdobia dvojitého obehu na šesť mesiacov (15).

2.2.8.

ECB dospela k záveru, že z hľadiska zabezpečenia dôveryhodnosti procesu prechodu na euro, posilnenia právnej istoty a zvýšenia efektívnosti je veľmi dôležité, aby sa v texte navrhovaného nariadenia stanovila maximálna dĺžka prechodného obdobia, ktorá nepresiahne tri roky. S cieľom podporiť stanovenie kratšieho prechodného obdobia, ako je maximálne povolené trojročné obdobie, ECB takisto odporúča, aby sa v bodoch odôvodnenia navrhovaného nariadenia upresnilo, že prechodné obdobie by malo byť čo najkratšie. Záverom sa poznamenáva, že takýmto jednoznačným stanovením maximálnej dĺžky prechodného obdobia by sa predišlo ďalšej diskusii v čase, kedy dôjde k zrušeniu výnimiek dotknutých členských štátov, a následným zmenám a doplneniam nariadenia (ES) č. 974/98, čím by sa proces prechodu na euro stal predvídateľnejším.

2.3.   Scenár prechodu na euro s postupným ukončovaním obdobia

2.3.1.

ECB vo všeobecnosti chápe dôvody kombinácie scenára „veľkého tresku“ s postupným ukončovaním obdobia v dĺžke do jedného roka, počas ktorého by sa poskytol priestor na použitie národnej menovej jednotky v určitých právnych nástrojoch, ako sú podľa dôvodovej správy napr. faktúry a podnikové knihy (16). Aj keď by mohlo byť diskutabilné, či faktúry a podnikové knihy predstavujú právne nástroje v zmysle navrhovaného nariadenia, ECB vychádza z toho, že cieľom konceptu postupného ukončovania obdobia je umožniť, aby sa národná menová jednotka naďalej používala v nových právnych nástrojoch, ako sú napr. štandardizované zmluvy vytvorené prostredníctvom elektronických prostriedkov (napr. zmluvy o nájme vozidla).

2.3.2.

Zatiaľ čo sa v dôvodovej správe uvádza, že postupné ukončovanie obdobia by ponechalo iba „určitý priestor pre použitie národnej meny v určitých právnych nástrojoch“ (17), ustanovenia navrhovaného nariadenia neobsahujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o druhy nových právnych nástrojov, v ktorých možno počas postupného ukončovania obdobia naďalej odkazovať na národnú menovú jednotku (18). ECB poznamenáva, že tento prístup ponecháva členským štátom pri uplatňovaní postupného ukončovania obdobia na rôzne druhy právnych nástrojov značný stupeň flexibility a subsidiarity.

2.3.3.

Jednou z vecí, ktoré by ECB chcela zdôrazniť, je, že na základe navrhovaného nariadenia sa vyžaduje, aby sa úkony vykonané podľa právnych nástrojov, v ktorých sa počas postupného ukončovania obdobia odkazuje na národnú menovú jednotku, vykonali iba v jednotke euro (19). Tým sa môže zabrániť, aby strany odkazovali na národné menové jednotky v platobných nástrojoch, nakoľko tieto platobné nástroje sa budú musieť vykonať v jednotke euro, a nie v príslušnej národnej menovej jednotke. Avšak pokiaľ by platobné nástroje, ako sú napr. šeky a platobné príkazy, zneli na národnú menovú jednotku, mohlo by to prevádzkovateľom platieb spôsobiť určité ťažkosti, pretože by museli zabezpečiť, aby k prepočtu z národnej menovej jednotky na jednotku euro došlo ešte pred vykonaním transakcie. Navyše, nakoľko sa platobné nástroje môžu prípadne dostať do obehu mimo členských štátov, v ktorých sa uplatňuje postupné ukončovanie obdobia, z prevádzkového hľadiska je dôležité, aby sa vylúčila možnosť cezhraničného používania platobných nástrojov znejúcich na príslušné národné menové jednotky. To možno dosiahnuť tým, že sa obmedzí uplatňovanie ustanovení o postupnom ukončovaní obdobia na právne nástroje, ktoré sa majú vykonať v dotknutom členskom štáte (t. j. iba v členskom štáte, ktorý uplatňuje postupné ukončovanie obdobia). Takýmto prístupom by sa podporila flexibilita, pokiaľ ide o uplatňovanie ustanovení o postupnom ukončovaní obdobia, a toto uplatňovanie by sa obmedzilo iba na vnútroštátnu úroveň.

2.3.4.

ECB poznamenáva, že počiatočná fáza postupného ukončovania obdobia (v dĺžke do jedného roka po termíne prechodu na hotovostné euro) by sa prekrývala s obdobím dvojitého obehu (v dĺžke do šiestich mesiacov), počas ktorého by bolo povolené, aby sa na území dotknutého členského štátu ako zákonné platidlo používali eurobankovky a euromince, ako aj bankovky a mince znejúce na národnú menu (20). ECB poznamenáva, že existuje nesúlad medzi ustanovením, podľa ktorého sa vyžaduje, aby sa počas postupného ukončovania obdobia úkony vykonávané podľa nových právnych nástrojov, ktoré odkazujú na starú národnú menovú jednotku, vykonávali iba v jednotke euro, a skutočnosťou, že bankovky a mince znejúce na národnú menu zostanú zákonným platidlom na ich území počas obdobia dvojitého obehu. Tento nesúlad možno riešiť prostredníctvom zmeny textu navrhovaného nariadenia, na základe ktorej by vyššie uvedeným ustanovením neboli dotknuté ustanovenia článku 15 nariadenia (ES) č. 974/98 (t.j. ustanovenia o období dvojitého obehu).

2.4.   Názov euro

2.4.1.

ECB vychádza z toho, že jeden z členských štátov vzniesol jazykovú výhradu, pokiaľ ide o názov jednotnej meny ako „euro“ v príslušnej jazykovej verzii navrhovaného nariadenia. ECB by v tejto súvislosti chcela zdôrazniť, že názov „euro“ sa musí náležite a jednotne používať vo všetkých jazykových verziách navrhovaného nariadenia v súlade s požiadavkou podľa nariadenia (ES) č. 974/98, aby bol názov jednotnej meny rovnaký vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie, pričom sa zohľadní existencia rôznych abecied (21). Ako ECB uviedla vo svojom nedávnom stanovisku k návrhu litovského zákona o prijatí eura (22), z príslušných ustanovení nariadenia (ES) č. 974/98 „je zrejmé, že názov jednotnej meny je“ euro „a že tento názov by mal byť v právnych aktoch, ktoré sa uverejňujú vo všetkých jazykoch Spoločenstva, rovnaký […]. Jedine Spoločenstvo, ktoré má výhradnú právomoc v menových záležitostiach, určuje názov jednotnej meny. Keďže ide o jednotnú menu, názov euro musí byť rovnaký v prvom páde jednotného čísla vo všetkých jazykoch Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že táto jednotnosť je zrejmá.“

2.4.2.

V súlade s tým sa na eurobankovkách, ktoré ECB a NCB účastníckych členských štátov vydávajú od 1. januára 2002 na základe povolenia ECB, uvádza názov jednotnej meny iba ako „EURO“ a „ΕΥΡΩ“, t.j. názov meny v latinskej a gréckej abecede (23). Z dôvodov právnej istoty ECB odporúča, aby sa do normatívnej časti navrhovaného nariadenia vložilo ustanovenie, ktorým sa potvrdzuje, že „písomná podoba názvu euro je rovnaká v prvom páde jednotného čísla vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie, pričom sa zohľadní existencia rôznych abecied“.

2.5.   Konkrétne legislatívne návrhy

ECB má okrem toho niekoľko konkrétnych legislatívnych návrhov.

2.5.1.

Po prvé, nariadenie (ES) č. 974/98 povoľuje každému členskému štátu, ktorý sa rozhodne pre prechodné obdobie madridského štýlu, aby prijal opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na umožnenie zmeny zúčtovacej jednotky z národnej menovej jednotky na jednotku euro v operačných postupoch na trhoch na pravidelnú výmenu, zúčtovanie a vyrovnanie akéhokoľvek nástroja uvedeného v oddieli B prílohy k smernici Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (24) (ďalej len „smernica o investičných službách“) a komodít (25). Vzhľadom na to, že smernica o investičných službách bola zrušená smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi (26), odkaz na nástroje uvedené v oddieli B prílohy k smernici o investičných službách by sa mal nahradiť odkazom na nástroje uvedené v oddieli C prílohy I k smernici o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorý obsahuje podrobnejší a prepracovanejší zoznam finančných nástrojov, ako bol zoznam v smernici o investičných službách, vrátane napr. komoditných a úverových derivátov a derivátov na počasie.

2.5.2.

Po druhé, navrhuje sa zjednodušiť prvý odsek navrhovaného znenia článku 10 nariadenia (ES) č. 974/98, aby sa ustanovilo, že „s účinnosťou od príslušných termínov prechodu na hotovostné euro ECB a národné centrálne banky účastníckych členských štátov uvedú do obehu bankovky znejúce na euro v účastníckych členských štátoch“.

2.5.3.

Po tretie, pokiaľ ide o užitočný odkaz na „ustanovenia akejkoľvek dohody podľa článku 111 ods. 3 zmluvy týkajúcej sa menových záležitostí“ uvedený v navrhovanom znení článku 11 (ES) č. 974/98 (ktorý sa týka postavenia zákonného platidla, pokiaľ ide o euromince, ktoré vydali tretie krajiny, ako sú Monaco, San Marino a Vatikán), ECB by chcela navrhnúť, aby sa v súlade s niektorými jazykovými verziami (napr. nemeckou verziou) navrhovaného nariadenia odkaz na článok 111 zmluvy zúžil na jeho odsek 3, nakoľko ide o jediný odsek článku 111, ktorý odkazuje na dohody týkajúce sa menových záležitostí (t.j. článok 111 ods. 3).

2.5.4.

Po štvrté, pokiaľ ide o navrhnutú povinnosť „bánk“ bezplatne vymieňať národné bankovky a mince svojich klientov za eurobankovky a euromince až do stanovenej maximálnej výšky podľa navrhovaného znenia článku 15 ods. 3 nariadenia (ES) č. 974/98, ECB poznamenáva, že z prísne pojmového hľadiska sa v zmluve, ako aj v sekundárnom práve Spoločenstva na označenie bánk obvykle používa pojem „úverové inštitúcie“.

Z toho dôvodu, ak sa odkaz na „banky“ nahradí odkazom na „úverové inštitúcie“, ako sú vymedzené v konsolidovanej bankovej smernici, treba vziať do úvahy skutočnosť, že niektoré úverové inštitúcie, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, nevykonávajú hotovostné operácie (napr. inštitúcie elektronických peňazí) (27), zatiaľ čo iné subjekty, ktoré sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice (napr. poštové žírové inštitúcie), sa v minulosti pri prechode na euro ukázali ako dôležité. S ohľadom na vyššie uvedené by bolo účelné, aby sa dotknutým členským štátom ponechala určitá voľnosť, pokiaľ ide o vymedzenie ostatných inštitúcií, na ktoré by sa mala vzťahovať povinnosť bezplatne vymieňať bankovky a mince.

2.6.   Navrhované znenie

2.6.1.

Pokiaľ by vyššie uvedené odporúčania viedli k zmenám navrhovaného nariadenia, navrhované znenie príslušných zmien je uvedené v prílohe k tomuto stanovisku.

Vo Frankfurte nad Mohanom 1. decembra 2005

Prezident ECB

Jean-Claude TRICHET


(1)  Znenie z 2. augusta 2005.

(2)  Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998, s.1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2596/2000 (Ú. v. ES L 300, 29. 11. 2000, s. 2).

(3)  Pozri dôvodovú správu k navrhovanému neriadeniu, s. 3.

(4)  Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Slovensko a Slovinsko.

(5)  Navrhnuté znenie článku 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 974/98 a navrhnuté znenie prílohy k nariadeniu.

(6)  Články 1 a 2 nariadenia (ES) č. 974/98.

(7)  Navrhované znenie článku 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 974/98.

(8)  Navrhované znenie článku 2 nariadenia (ES) č. 974/98.

(9)  Článok 105 ods. 2 zmluvy a článok 12.1 prvý odsek Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

(10)  Bod odôvodnenia 9 nariadenia (ES) č. 974/98.

(11)  Bod odôvodnenia 14 nariadenia (ES) č. 974/98.

(12)  Článok 8 ods. 3 a bod odôvodnenia 13 nariadenia (ES) č. 974/98.

(13)  Článok 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 974/98.

(14)  Navrhované znenie článku 9a nariadenia (ES) č. 974/98.

(15)  Článok 15 nariadenia (ES) č. 974/98. Poznamenáva sa, že všetkých 12 terajších účastníckych členských štátov skrátilo obdobie dvojitého obehu na maximálne dva mesiace.

(16)  Pozri dôvodovú správu k navrhovanému neriadeniu, s. 3.

(17)  Pozri dôvodovú správu k navrhovanému neriadeniu, s. 3.

(18)  Navrhované znenie článku 1 písm. i) a navrhované znenie článku 9a nariadenia (ES) č. 974/98.

(19)  Tretia veta navrhovaného znenia článku 9a nariadenia (ES) č. 974/98.

(20)  Článok 15 nariadenia (ES) č. 974/98.

(21)  Článok 2 a bod odôvodnenia 2 nariadenia (ES) č. 974/98. Pozri aj odsek 10 stanoviska ECB CON/2005/21 zo 14. júna 2005 na žiadosť Lietuvos bankas k návrhu zákona o prijatí eura; dostupné na internetovej stránke ECB www.ecb.int.

(22)  Odsek 10 stanoviska CON/2005/21.

(23)  Článok 1 ods. 2 rozhodnutia ECB/2003/4 z 20. marca 2003 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (Ú. v. EÚ L 78, 25. 3. 2003, s. 16).

(24)  Ú. v. ES L 141, 11. 6. 1993, s. 27. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, s. 1).

(25)  Článok 8 ods. 4 druhá zarážka písm. a) nariadenia (ES) č. 974/98.

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30. 4. 2004, s. 1).

(27)  Články 1 ods. 1 a 2 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 126, 26. 5. 2000, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005, s. 9).


PRÍLOHA

Navrhované znenie

Znenie, ktoré navrhla Komisia  (1)

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB  (2)

Zmena a doplnenie 1

Body odôvodnenia navrhovaného nariadenia

[Žiadny návrh]

Písomná podoba názvu euro musí byť rovnaká v prvom páde jednotného čísla vo všetkých úradných jazykoch EÚ, aby sa zabezpečilo, že jeho jednotnosť je zrejmá.

Odôvodnenie – pozri odseky 2.4.1 – 2.4.2 stanoviska

Zmena a doplnenie 2

Bod odôvodnenia 4 navrhovaného nariadenia

S cieľom pripraviť plynulý prechod na euro, nariadenie Rady (ES) č. 974/98 ustanovuje povinné prechodné obdobie medzi výmenou mien účastníckych členských štátov za euro a zavedením eurobankoviek a euromincí.

S cieľom pripraviť plynulý prechod na euro, nariadenie Rady (ES) č. 974/98 ustanovuje povinné prechodné obdobie medzi výmenou mien účastníckych členských štátov za euro a zavedením eurobankoviek a euromincí. Keďže eurobankovky a euromince sú verejnosti bežne dostupné, toto prechodné obdobie by malo byť v budúcnosti čo najkratšie.

Odôvodnenie – pozri odseky 2.2.1 – 2.2.8 stanoviska

Zmena a doplnenie 3

Navrhované znenie článku 1 nariadenia (ES) č. 974/98

[Žiadny návrh]

„scenár“ veľkého tresku znamená jednorazové zavedenie eura, pri ktorom sa termín prijatia eura a termín prechodu na hotovostné euro zhodujú.

Odôvodnenie – pozri odsek 2.1.4 stanoviska

Zmena a doplnenie 4

Navrhované znenie článku 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 974/98

„prechodné obdobie“ znamená obdobie začínajúce o 00:00 hod. dňa prijatia eura a končiace o 00:00 hod. dňa prechodu na hotovostné euro;

„prechodné obdobie“ znamená obdobie v dĺžke do troch rokov, ktoré začína o 00:00 hod. dňa prijatia eura a končí o 00:00 hod. dňa prechodu na hotovostné euro;

Odôvodnenie – pozri odseky 2.2.1 – 2.2.8 stanoviska

Zmena a doplnenie 5

Navrhované znenie článku 1a nariadenia (ES) č. 974/98

Termín prijatia eura, termín prechodu na hotovostné euro a postupné ukončovanie obdobia (ak sa uplatňuje) sa určia pre každý účastnícky členský štát tak, ako je uvedené v prílohe.

Každý členský štát prijme euro podľa jedného z týchto scenárov: scenára založeného na prechodnom období, scenára „ veľkého tresku “ alebo scenára „ veľkého tresku “ kombinovaného s postupným ukončovaním obdobia.Termín prijatia eura, termín prechodu na hotovostné euro a posledný deň postupného ukončovania obdobia (ak sa uplatňuje) sa určia pre každý účastnícky členský štát tak, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Odôvodnenie – pozri odsek 2.1.3 stanoviska

Zmena a doplnenie 6

Navrhované znenie článku 2 nariadenia (ES) č. 974/98

S účinnosťou od príslušných termínov prijatia eura je menou účastníckych členských štátov euro. Menová jednotka je jedno euro. Jedno euro sa delí na sto centov.

S účinnosťou od príslušných termínov prijatia eura je menou účastníckych členských štátov euro. Menová jednotka je jedno euro. Jedno euro sa delí na sto centov. Písomná podoba názvu euro je rovnaká v prvom páde jednotného čísla vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie, pričom sa zohľadní existencia rôznych abecied.

Odôvodnenie – pozri odseky 2.4.1 – 2.4.2 stanoviska

Zmena a doplnenie 7

Článok 8 nariadenia (ES) č. 974/98 (navrhované nariadenie neobsahuje žiadne zmeny a doplnenia tohto článku)

4.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1, každý účastnícky členský štát môže prijať opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na:

— […],

— umožnenie zmeny zúčtovacej jednotky svojich operačných postupov z národnej menovej jednotky na jednotku euro prostredníctvom:

a)

trhov na pravidelnú výmenu, zúčtovanie a vyrovnanie akéhokoľvek nástroja uvedeného v oddiele B prílohy k smernici Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov a komodít a

b)

systémov pre pravidelnú výmenu, zúčtovanie a vyrovnanie platieb.

4.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1, každý účastnícky členský štát môže prijať opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na:

— […],

— umožnenie zmeny zúčtovacej jednotky z národnej menovej jednotky na jednotku euro v operačných postupoch:

a)

na trhoch na pravidelnú výmenu, zúčtovanie a vyrovnanie akéhokoľvek nástroja uvedeného v oddieli C prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s investičnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Ra dy 93/22/EHS a komodít a

b)

v rámci systémov pre pravidelnú výmenu, zúčtovanie a vyrovnanie platieb.

Odôvodnenie – pozri odsek 2.5.1 stanoviska

Zmena a doplnenie 8

Navrhované znenie článku 9a prvého odseku tretej vety nariadenia (ES) č. 974/98

Akty vykonané podľa týchto právnych nástrojov sa vykonajú iba v jednotke euro.

Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 15, akty vykonané podľa týchto právnych nástrojov sa vykonajú iba v jednotke euro.

Odôvodnenie – pozri odsek 2.3.4 stanoviska

Zmena a doplnenie 9

Navrhované znenie článku 10 prvého odseku nariadenia (ES) č. 974/98

S účinnosťou od 1. januára 2002 ECB uvedie do obehu bankovky denominované v eure. Centrálne banky účastníckych členských štátov uvedú do obehu bankovky označené v euro od príslušného termínu prechodu na hotovostné euro.

S účinnosťou od príslušných termínov prechodu na hotovostné euro ECB a národné centrálne banky účastníckych členských štátov uvedú do obehu bankovky znejúce na euro v účastníckych členských štátoch.

Odôvodnenie – pozri odsek 2.5.2 stanoviska

Zmena a doplnenie 10 (3)

Navrhované znenie článku 11 druhej vety nariadenia (ES) č. 974/98

[…]

Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 15 a ustanovenia akejkoľvek dohody podľa článku 111 ods. 3 zmluvy týkajúcich sa menových záležitostí, tieto mince sú jedinými mincami s postavením zákonného platidla v účastníckych členských štátoch. […]

[…]

Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 15 a ustanovenia akejkoľvek dohody podľa článku 111 ods. 3 zmluvy týkajúcej sa menových záležitostí, tieto mince sú jedinými mincami s postavením zákonného platidla v účastníckych členských štátoch. […]

Odôvodnenie – pozri odsek 2.5.3 stanoviska


(1)   Kurzívou sa označujú časti textu, ktoré ECB navrhuje vypustiť.

(2)   Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje.

(3)   Táto navrhovaná zmena nie je v slovenskom znení potrebná, pretože sa už zohľadnila v texte navrhovaného nariadenia.


Top