Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52004AE1439

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme „Konkurencieschopnosť európskych podnikov“

OJ C 120, 20.5.2005, p. 89–102 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/89


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k téme „Konkurencieschopnosť európskych podnikov“

(2005/C 120/17)

Dňa 20. februára 2004 pán PRODI, predseda Komisie Európskych spoločenstiev, požiadal v mene Komisie Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska k téme „Konkurencieschopnosť európskych podnikov“

Odborná sekcia pre „Hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť“, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko dňa 20. septembra 2004. Spravodajcom bol pán VEVER a pomocnou spravodajkyňou pani FLORIO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 412. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 27. a 28. októbra 2004 (na schôdzi 27. októbra 2004) nasledovné stanovisko 105 hlasmi za, 3 hlasmi proti, pričom sa 2 členovia hlasovania zdržali.

1.   Obsah

1.1

Európa v súčasnosti čelí narastajúcim výzvam súvisiacich s konkurencieschopnosťou vzhľadom na tlak vyvíjaný jej veľkými priemyselnými partnermi a novovznikajúcimi ekonomikami s nízkymi výrobnými nákladmi. Táto situácia je sprevádzaná s porovnateľným deficitom hospodárskeho rastu a so značným oneskorením v investovaní do vzdelávania, výskumu a nových technológií, zatiaľ čo premiestňovanie európskych podnikov sa urýchľuje a rozširuje v dôsledku medzinárodnej konkurencie.

1.2

Európe však vďaka jej modelu spoločnosti kladúcej dôraz na sociálne vzťahy nechýbajú silné stránky v oblasti konkurencieschopnosti podnikov:

jej medzinárodný obchod svedčí o jej širokom začlenení do globalizácie;

jej vnútorný trh sa rozširuje, v súčasnosti je prvým na svete;

jej menová únia, aj keď ešte obmedzená, predstavuje pokrok, ktorý nemá vo svete obdobu;

jej prebiehajúci lisabonský program obsahuje hospodárske, sociálne a environmentálne reformy, ktorých hlavným cieľom je natrvalo obnoviť jej konkurencieschopnosť.

1.3

Hoci viaceré z týchto tromfov ostávajú naďalej viac prebiehajúcimi procesmi ako nezvrátiteľnými skutočnosťami, Európa má tiež nevýhody, ktorými sú potrestané jej podniky a ktoré prispievajú k súčasnému pomalému rastu rozvoja a zamestnanosti. Napríklad:

právne a administratívne prostredie v Európe nepodporuje dostatočne myšlienku podnikania;

na jednotnom trhu pretrváva stále príliš veľa stále nevyriešených prekážok;

napriek menovej únii ešte stále neexistuje skutočná hospodárska únia;

pribúdajú tiež omeškania v zavádzaní Lisabonskej konkurenčnej stratégie.

1.4

Aby sa znovu zvýšila konkurencieschopnosť podnikov v Európe, Výbor zdôrazňuje štyri požiadavky, ktoré sú jedna od druhej neodlučiteľné:

1.4.1

Prvou hlavnou úlohou je znovu oživiť dôveru hospodárskych činiteľov:

jasnejším pohľadom na európsky projekt v jeho celkovom prostredí;

zjednodušením právnych úprav na národnej a európskej úrovni, t.j. otvorením väčšieho priestoru socio-profesionálnej samoregulácii a koregulácii;

opatreniami uľahčujúcimi zakladanie a rozvoj podnikov – viď rizikový kapitál, vzdelávanie podnikateľov, služby na podporu malých a stredných podnikov;

väčšou podporou európskych iniciatív na zavádzanie inovačných riešení do podnikov a podporou aktívnej účasti iných sociálnych a socio-profesionálnych činiteľov;

vyšším počtom vzdelávacích, kvalifikačných a rekvalifikačných programov pre pracujúcich a hlavne pre starších pracujúcich.

1.4.2

Ďalšou hlavnou úlohou je zabezpečiť splnenie základných cieľov jednotného trhu, ktoré by nemali presiahnuť termín stanovený v Lisabone na rok 2010, pričom by sa na tieto ciele malo prihliadať a mali by sa naďalej zdokonaľovať aj v budúcnosti. To si vyžaduje:

zvýšenú prísnosť pri transpozícii smerníc EÚ, lepšie oboznámenie vlád s ich zodpovednosťou v tomto smere; pomoc poskytovaná štátom zaostávajúcim v transpozícii smerníc by sa mohla zamerať na transpozičné lehoty;

rozhodnutia, ktoré podniky už príliš dávno očakávajú, ohľadom zrušenia dvojitého zdaňovania, zjednodušenia európskeho systému DPH, vytvorenia zjednodušeného štatútu

európskych podnikov, ktorý bude otvorený pre malé a stredné podniky a ohľadom vyriešenia otázky patentov Spoločenstiev; lepšiu a plynulejšiu organizáciu obchodu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce, komunitárne inšpekcie jednotného trhu, zjednotené colnice na vonkajších hraniciach, lepšiu európsku zlučiteľnosť verejných služieb, ktoré v určitých prípadoch môžu otvoriť vyhliadky na rozvoj služieb všeobecného záujmu v európskom meradle.

1.4.3

Konkurencieschopnosť európskych podnikov zahŕňa tiež potrebu rozvíjania dynamickej hospodárskej únie stavanej na mene euro, ktorá by bola schopná stimulovať rast a zamestnanosť, opierajúc sa o adekvátnu menovú politiku prostredníctvom synchronizovaného prístupu k záväzkom hospodárskej súťaže do roku 2010 a to pomocou:

postupného začlenenia nových členských štátov do menovej únie, vyhnúc sa však neodôvodnenému meškaniu;

požiadania o vykonávanie komunitárnych kontrol návrhov finančných zákonov v jednotlivých štátoch a priori, nie a posteriori;

procesu priblíženia daňových systémov v podmienkach, ktoré zodpovedajú ekonomike otvorenej obchodu a rovnako atraktívnej pre investície ako rešpektujúcej sociálnu súdržnosť, ak treba aj prostredníctvom posilnenej spolupráce;

opatrení, ktoré priamo podporujú hospodársku činnosť a rozmach v Európe: rozvoj partnerstiev vo verejnom/súkromnom sektore na financovanie nových transeurópskych infraštruktúr na úrovni rozšírenej Únie, stanovenie prístupu európskeho priemyslu, ktorý prispeje k investovaniu do nových technológií, výskumu a vzdelávania ako aj ku vedeniu konkurenčnej a obchodnej politiky, mobilizácii európskych technologických prostriedkov vo veľkých projektoch spoločného strategického záujmu, vrátane oblasti bezpečnosti;

posilneného a znova rozšíreného rozpočtu Spoločenstiev, ktorý bude zodpovedať hlavným úlohám tejto spoločnej hospodárskej politiky.

1.4.4

Zavedenie štrukturálnych reforiem Lisabonskej stratégie si vyžaduje väčšiu rozhodnosť a dôslednosť:

jasnejšie vyhodnotenie skutočného porovnateľného stavu reforiem a investícií v oblasti hospodárstva (otvorenie trhov, prístup k financiám, posilnenie výskumu), sociálnych vecí (vzdelanie, trh práce, sociálne zabezpečenie, investovanie podnikov do ľudských zdrojov), administratívy (zníženie verejných deficitov, zjednodušenie predpisov a pravidiel) a životného prostredia;

zlepšenie koordinácie týchto reforiem najmä v závislosti od cieleného zvyšovania konkurencieschopnosti, s úzkym začlenením inštitúcií Spoločenstiev a zjednodušením procesu koordinácie;

lepšie zhodnotenie úlohy sociálnych partnerov v koncipovaní, zavádzaní a začleňovaní reforiem a takisto v zatraktívňovaní investícií.

1.5

Na záver Výbor konštatuje, že nedostatok konkurencieschopnosti európskych podnikov dnes predstavuje vysokú cenu, ktorú platí Európa za to, že nedostatočne podniká, že nekoná dostatočne rýchlo pri rozhodovaní a adaptovaní sa na medzinárodné zmeny, že stále nemá vyriešené mnohé problémy, mešká s reformami a že svoje silné stránky využíva nedostatočným spôsobom, často zastaralým, nesúvislým a teda kontraproduktívnym. Aby sa toto všetko odstránilo, treba podniknúť presne stanovené konkrétne kroky. Európa musí zaujať presnejšie určený prístup k otázke rastu, zdynamizovať ekonomické faktory ponuky a dopytu a to v rámci jednotného európskeho trhu, ktorý bude plynulejší a výkonnejší. Výbor podporuje obzvlášť výzvu z posledného Jarného summitu na podporu nových partnerstiev zameraných na reformu, ktoré plne zapájajú sociálnych partnerov tak na národnej ako i na európskej úrovni. Výbor zdôrazňuje potrebu dodržania termínu roku 2010, do uplynutia ktorého sa musí stihnúť zavedenie reforiem stanovených v Lisabone, vytvorenie jednotného trhu a realizácia skutočnej hospodárskej konkurencieschopnej Únie s plným využitím menovej únie a plne rešpektujúc požiadavky trvalo udržateľného rozvoja.

2.   Úvod

2.1

Toto stanovisko bolo vypracované z poverenia predsedu Komisie európskych spoločenstiev, Romana PRODIHO, ktorý 20. februára 2004 požiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie analýzy a odporúčania ohľadom problémov hospodárskej konkurencieschopnosti európskych podnikov. Ide najmä o to, aby sa pomenovali najväčšie problémy podnikov; prekážky, ktoré vytvára prostredie, v ktorom pracujú, ako i alternatívne návrhy na ich riešenie v kontexte nového modelu spoločnosti.

2.2

Viaceré nové analýzy, podľa vzoru správy Sapir z júla 2003, zdôrazňujú výzvy v oblasti zvyšovania konkurencieschopnosti v Európe, ktorá sa dostala medzi veľké industrializované krajiny – napr. Spojené štáty americké a Japonsko – a hospodárstva s nízkymi výrobnými nákladmi – napr. Čína, India – ktoré zavádzajú stále viac nových technológií – a investujú do odbornej prípravy, vzdelávania a infraštruktúry. Dostupné údaje (napr. vývoz, bilancia bežných operácií, vývoj podnikových ziskov...) dokazujú, že európske hospodárstvo a prevažná časť európskych podnikov sú vo veľkej miere konkurencieschopné. Napriek tomu je veľa ukazovateľov alarmujúcich: nízky hospodársky rast, neuspokojivá úroveň investícií, ako aj dopytu, kvantitatívne a niekedy aj kvalitatívne zhoršenie zamestnanosti, zatváranie európskych výrobných stredísk, únik výskumných pracovníkov, prehlbovanie verejných deficitov, narastajúce náklady na sociálne zabezpečenie, spolu so zrýchľujúcim sa demografických starnutím, ktoré spôsobujú rastúce finančné problémy.

2.3

V snahe kompenzovať vysoké náklady v Európe, (mzdy, dane, právne úpravy) sa mnohé európske podniky rozhodli pre automatizáciu (výroby, riadenia) a čiastočné alebo úplné premiestňovanie do tretích krajín mimo EÚ s lacnejšou pracovnou silou a nižšou úrovňou legislatívy.

2.4

Bolo by iste naivné chcieť zabrániť týmto stratégiám autoritárnymi opatreniami. Európske hospodárstvo je neoddeliteľnou súčasťou čoraz viac sa globalizujúcej ekonomiky. Tento proces je nezvrátiteľný a môže dokonca prispieť k medzinárodnej stabilite, pokiaľ bude správne regulovaný v snahe zabezpečiť skutočný hospodársky a sociálny pokrok.

2.5

Vzhľadom na tieto všeobecné podmienky vystupujú do popredia dve jasné požiadavky:

2.5.1

Viac ako kedyľvek predtým je v súčasnosti potrebné, aby globalizácia podliehala účinnejším a spravodlivejším medzinárodným pravidlám s aktívnou intervenciou medzinárodných orgánov pre reguláciu a rozvoj, ktoré sú dnes ešte stále od seba vzdialené – viď Svetová obchodná organizácia, Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Medzinárodná organizácia práce. S týmto úmyslom Výbor požadoval, neskôr podporoval, program Konferencie z Doha a dnes je veľmi znepokojený ťažkosťami pri napredovaní v rokovaniach.

2.5.2

V súčasnosti je pre Európu mimoriadne dôležité zvýšiť svoju konkurencieschopnosť za podmienok zabezpečujúcich jej hospodársky a sociálny rozvoj, súdržnosť, pracovné príležitosti a ochraňujúcich jej životné prostredie. Toto znamená, ako súčasť európskeho modelu pre pracovné vzťahy, lepšie využívanie silných stránok európskych podnikov a odstraňovnie slabých stránok, alebo ich kompenzovanie v tých prípadoch, keď sú zo štrukturálneho hľadiska neriešiteľné (napr. rozdiely mzdových nákladov medzi Európou a rozvojovými krajinami) vyššou kvalitou a produktivitou.

2.5.3

Nie je realistické ani želateľné, aby Európska únia vstupovala do konkurencie v oblasti cien a nákladov so zjavne menej rozvinutými národnými hospodárstvami, keď rozdiely nedokáže kompenzovať zvýšenou produktivitou. Toto núti európske hospodárstvo k tomu, aby neustále zvyšovalo svoju výkonnosť a aby konkurovalo svojou kvalitou prostredníctvom produktivity a inovácií (najmä technologických), Toto si vyžaduje úmerné zvyšovanie ľudských, technologických, priemyselných a finančných zdrojov.

3.   Tromfy konkurencieschopnosti európskych podnikov

3.1   Silné začlenenie do globalizácie

3.1.1

Európa je v súčasnosti vo svete kľúčovým obchodným partnerom, prvým dovozcom a prvým svetovým vývozcom. Jej podniky si udržiavajú medzinárodnú konkurencieschopnosť vo vývoze zvyšovaním produktivity, ktorou optimalizujú svoje náklady (vrátane mzdových), zabezpečovaním vysokej kvality svojich výrobkov a služieb, ako aj inováciami, ktoré im umožňujú lepšie sa prispôsobiť trhom. Vďaka týmto postupom sú zastúpené vo väčšine hospodárskych odvetví, najmä:

v agro- potravinárskom odvetví, kde sa nachádzajú na prvom mieste svetového obchodu;

v hlavných priemyselných odvetviach (napr. automobilový a letecký priemysel, verejné práce, telekomunikácie) v ktorých európske podniky patria medzi najvýkonnejšie;

výroba a distribúcia energie – nafta, atómová energia, plyn, alternatívne energie a obnoviteľné technológie;

služby, v ktorých sú európske podniky často na prvom mieste v svetovom rebríčku – obchod, financie, poistenie, doprava, strojárstvo, informačná logistika, turistika, zdravotníctvo, atď.

3.1.2

Európske podniky investujú rovnako veľa vo svete, prispievajú k rozvoju mnohých krajín a hlavne novovznikajúcich ekonomík v Ázii. Aj keď tieto môžu Európe v rôznych odvetviach konkurovať, sú pre európske hospodárstvo a jeho podniky tiež priemyselnými a obchodnými partnermi ako dodávatelia, či spoločníci, distribútori, subdodávatelia a klienti.

3.1.3

Európske podniky, vzhľadom na ich dôležitú rolu, ktorú zohrávajú v rozvíjajúcich sa krajinách, by mali ísť príkladom pri vypracúvaní sociálnych noriem v týchto krajinách, hlavne v implementácii základných sociálnych práv definovaných Medzinárodnou organizáciou práce (ILO). Výbor bude pokračovať v angažovaní sa a účasti na iniciatívach pre aktivovanie potrebného zohľadnenia sociálnej dimenzie v medzinárodných vzťahoch.

3.1.4

Európska únia podporuje medzinárodný obchod a investície európskych podnikov a preto sa rozhodla, že bude prostredníctvom Európskej komisie jedným hlasom chrániť ich záujmy počas medzinárodných obchodných rokovaní, najmä v rámci WTO.

3.2   Jednotný kontinentálny trh

3.2.1

Jednotný trh je prvým tromfom európskych podnikov, vybudovaným podľa spoločných pravidiel na hlavnom princípe vzájomného poznania. Tento princíp dopľňa a harmonizuje približne 1 500 smerníc, 300 nariadení a 20 000 spoločných noriem. Veľká časť legislatívy podnikovej činnosti tu nachádza svoj pôvod. To, že sa tieto ekonomické a pracovné výhody budú považovať za samozrejmé, vyzdvihla už správa Cecchini na konci 80. rokov a táto zásada zostáva stále aktuálna, aj keď plány tejto správy sa nemohli plne potvrdiť pred vypršaním termínu z roku 1992 v dôsledku narušenej ekonomickej situácie a keďže program Spoločenstva nebol zavŕšený.

3.2.2

Vnútorný európsky trh je dnes prvým na svete a pozostáva z 25 členských štátov s úzkym napojením na ďalšie európske krajiny, ako Švajčiarsko, Nórsko a s perspektívou ďalšieho rozšírenia. Viac ako pol miliardy Európanov sa teda spojilo v jednom veľkom vnútornom trhu, ktorý má väčšiu váhu ako americký alebo čínsky trh. Toto veľmi hodnotné konštatovanie by malo byť Európanom viac zdôrazňované.

3.2.3

Prispievajúc k súdržnosti v Európe, tieto slobody umožnili podnikom rozvíjať ich výmeny a spoluprácu, reštrukturalizácie a fúzie, a mnohým z nich dávajú medzinárodný rozmer. Malé a stredné podniky tiež využili európske subdodávateľstvo ako potlačenie formalít medzi Spoločenstvami. Infraštruktúry sa rozvíjali spolu s transeurópskou dopravou, energiou a telekomunikáciami. Veľké priemyselné programy (Airbus, Agentúra pre vesmírny výskum) stimulovali výskum a inováciu podnikov všetkých veľkostí. Okrem práce jednotný trh podporil mobilitu aktívneho obyvateľstva, výskumníkov, študentov – viac ako milión ich využilo program Erasmus.

3.2.4

Za spomenutie stojí takisto otvorenie bývalých verejných sektorových odvetví v jednotnom trhu, ktoré bolo dosiahnuté alebo prebieha ako následok viacerých smerníc v oblastiach ako sú doprava, energia a poštové služby. Popri tejto činnosti Komisia dohliada na to, aby sa neriskovalo s konceptom služieb verejného záujmu, ktorý sa štrukturálne podieľa na modeli európskeho hospodárskeho a sociálneho rozvoja a to napriek potrebnej liberalizácii vyplývajúcej zo záujmov jednotného trhu.

3.3   Menová únia

3.3.1

Prechod na euro bol najpozoruhodnejším obdobím jednotného trhu a celkovým pokrokom pre konkurencieschopnosť európskych podnikov. Tým, že sa vytvorila jediná mena už pre dvanásť členských štátov, v ktorých žije 300 miliónov Európanov, mena euro eliminovala každé riziko zmeny eurozóny, neutralizovala náklady na transakcie a výmeny a zabezpečila stálu transparentnosť ekonomických údajov. Táto mena má tiež významný medzinárodný rozmer. Ak jej súčasné nadhodnotenie voči doláru robí vývoz nevýhodnejším – uľahčujúc dovoz, najmä nafty a prvotných surovín – podmienky na obchodovanie, ktoré boli pred pár rokmi negatívne sa budú v budúcnosti znova rozvíjať.

3.3.2

Táto menová únia, ktorá v súčasnosti nemá vo svete obdobu, tiež preukázala schopnosť Európy viesť správnym smerom veľký inovačný a mobilizujúci projekt, ktorý má najväčší vplyv na obyvateľov a podniky. Význame posilnila vonkajšiu viditeľnosť Európy a upevnila jej postavenie v medzinárodných rokovaniach v prospech jej podnikov.

3.3.3

Pakt rozvoja a stability, ktorý sprevádza menu euro má za cieľ minimálnu ekonomickú konvergenciu s pravidlami, ktoré obmedzujú verejný deficit a infláciu. Zabezpečuje lepšie zásobovanie pre podniky stabilným a výhodným spôsobom pre ich konkurencieschopnosť. Predstavuje tiež prvý krok k skutočne integrovanej hospodárskej únii. Samozrejme je jasné, že nebude možné počítať s trvalou menovou úniou bez doplňujúceho pokroku, ktorý sa týka najmä konkurencieschopnosti podnikov a predstavuje dôležitú súčasť lisabonskej stratégie.

3.4   Reformátorské ambície Lisabonu

3.4.1

Európska rada, ktorá zasadala v Lisabone v marci 2000, rozhodla zaviesť tak na národnej ako i európskej úrovni široký program ekonomických, sociálnych a administratívnych reforiem, aby z Európy do roku 2010 urobila najdynamickejšiu ekonomiku sveta, založenú na poznatkoch, schopnú zaručiť trvalý hospodársky rast, kvalitatívne a kvantitatívne zlepšenie zamestnanosti a lepšiu sociálnu súdržnosť. Táto stratégia je pre európsku ekonomiku „cestovnou mapou“, ktorá nám umožní spojiť naše sily voči globalizácii, v prostredí väčšej európskej konkurencie.

3.4.2

Reformy sú dôležité, pretože sa vzťahujú na hlavné otázky konkurencieschopnosti európskych podnikov. Sú zacielené na:

omnoho jednoduchší prístup k financiám, vrátane rizikových kapitálov, hlavne pre malé a stredné podniky a inovačné podniky;

zníženie daňového zaťaženia práce, najmä práce málo kvalifikovanej a slabo platenej, aby jej cena bola menej odrádzajúca;

zníženie verejných deficitov, ktoré súvisí so stabilitou cien a miernymi daňami;

podpora procesu inovácií, od ktorých závisí technologická kapacita európskych podnikov;

prispôsobenie školstva a vzdelávania, hlavne aby sa lepšie reagovalo na nové ekonomické a technologické, ako i odborné podmienky;

modernizácia pracovného trhu, ktorá umožní lepšie zhodnotenie ponúk a žiadostí o zamestnanie, lepšie miera zamestnanosti, zvýšenie kvality práce a pracovných podmienok, zabezpečujúc intenzívnejšie využitie zariadení, zisku z vyššej produktivity;

účinnosť a trvanlivosť sociálneho zabezpečenia, oproti problémom spôsobeným rastom nákladov, ktorý je dôsledkom starnutia obyvateľstva

zjednodušenie právnych úprav tak na národnej ako i európskej úrovni;

a v nadväznosti na summit z Göteburgu v júni 2001, lepšie zavedenie ochrany životného prostredia a požiadaviek na trvalo udržateľný rozvoj.

3.4.3

Metódy Lisabonskej stratégie sú rovnako dôležité spolu s:

novým kalendárom na vytvorenie jednotného trhu s prechodnými obdobiami;

ročným vyhodnocovaním na jarnom európskom summite;

metódou „otvorenej koordinácie“ v spoločných cieľoch, ktorá bude vyzdvihovať osvedčenú prax;

centrálnou úlohou pridelenou súkromnému sektoru a partnerským zväzkom medzi verejnými orgánmi a občianskou spoločnosťou;

dôrazom na dialóg medzi sociálnymi partnermi.

3.4.4

Táto Lisabonská stratégia už priniesla prvé pozitívne výsledky:

uvedomenie si potreby reforiem a preklenutie ich tradičných rozdielov;

urýchlené šírenie informačných technológií a procesu inovácií;

väčšiu podporu vytváraniu podnikov a financovaniu malých a stredných podnikov;

lepšiu starosť o trvalo udržateľný rozvoj s opatreniami na zvýšenie účinnosti verejných služieb, znižujúc verejný deficit, skonsolidovanie sociálnej ochrany vyrovnaním účtov, zavedenie legislatívnych ustanovení a energetických a priemyselných technológií, ktoré lepšie ochraňujú životné prostredie;

zapojenie sociálnych partnerov do sociálnych reforiem;

opatrenia na zjednodušenie legislatívy a administratívy, aj keď s obmedzeným dosahom.

3.4.5

Súťažeschopná Lisabonská stratégia by nebola realistická bez obnovenia inštitucionálneho rámca Únie. Takéto bolo poslanie Európskeho konventu, ktorého obnovené zloženie spojilo zástupcov členských štátov a inštitúcií Únie so zástupcami kandidátskych krajín, národných parlamentov a pozorovateľov občianskej spoločnosti. Konvent navrhol úplné prepracovanie zmlúv, ktoré umožnia zmodernizovať inštitúcie, zjednodušiť ich, lepšie prispôsobiť veľkému rozšíreniu, aby boli viac zrozumiteľné a atraktívnejšie pre verejnosť. Ide takisto o zapracovanie do zmluvy prirodzené výhody európskeho modelu spoločnosti, kde súťaživosť ide ruka v ruke s valorizáciou zamestnanosti a sociálnym pokrokom. Medzi cieľmi preto nová zmluva schválená 25 členskými štátmi v júni 2004 spomína sociálne hospodárstvo vysoko konkurencieschopného trhu, ktorej cieľom je plné zamestnanie, sociálny pokrok a vysoká úroveň ochrany a kvality životného prostredia. Výbor podporuje túto podmienku celkovej koherencie, ktorá integruje hospodárske súťaženie a iné ciele sociálneho a kvalitatívneho pokroku, konštatujúc, že dnes je ešte ďaleko od toho, aby bola zabezpečená v dôsledku viacerých nevýhod, ktoré naďalej ovplyvňujú európsku hospodársku súťaž.

4.   Nevýhody konkurencieschopnosti európskych podnikov

4.1   Nedostatočná podpora myšlienky podnikania

4.1.1

Zatiaľ čo určité konkurenčné výhody Európy ostávajú viac procesom, ktorý prebieha, ako nezvrátiľnou skutočnosťou, nevýhody znižujú konkurencieschopnosť európskych podnikov a prispievajú k súčasným slabým výkonom v hospodárskom raste a zamestnaní.

4.1.2

Najnovšie diskusie o myšlienke podnikania v nadväznosti na Zelenú knihu, ktorá bola vypracovaná Komisiou, potvrdili, že podniky všetkých veľkostí sa vo väčšine európskych krajín cítia konfrontované každodennými problémami v dôsledku:

narastajúcej zložitosti právnych úprav, tak v národnom ako i európskom meradle;

vo všeobecnosti zvýšenej závažnosti daňových a sociálnych nákladov;

častých problémov nájsť finančné zdroje;

nedostatku podpory tým, ktorí berú na seba riziko – vrátane častého nedostatku druhej príležitosti, keď prvý podnikateľský plán neuspel;

deficitov nerovnomernosti medzi pracovnou ponukou podnikov a odborných kvalifikácií.

4.1.3

Zdôrazňuje sa aj nízka miera zamestnanosti v Európe, ak ju porovnávame hlavne vo vzťahu k USA. Táto situácia má negatívne účinky na konkurencieschopnosť v Európe, na svoju celkovo vysokú úroveň daňového tlaku ako i na rovnováhu systémov sociálneho zabezpečenia.

4.1.4

Mnohí podnikatelia pociťujú, že EÚ zvykne skôr jednoducho hromadiť správy analýz o konkurenčnej zaostalosti Európy, ako by mala podniknúť skutočne funkčné opatrenia, ktoré by viedli k overiteľným výsledkom – tak, ako to robia naši hlavní konkurenti počínajúc USA a končiac Čínou.

4.1.5

EHSV konštatuje, že obe strany priemyslu majú dobré postavenie na to, aby tieto funkčné opatrenia podporujúce konkurencieschopnosť a podnikanie zaviedli. Mnohé príklady svedčia o tom, že tu často zohrávajú vysoko dôležitú úlohu. Táto hybná sila oboch strán priemyslu mala byť zdôraznená v Zelenej knihe Komisie.

4.1.6

Výbor tiež zdôrazňuje, že zložky, ktoré fungujú vo vnútri toho, čomu hovoríme sociálne hospodárstvo sa často stretávajú s rovnakými prekážkami ako tie, ktoré sú uvádzané vyššie, čo sa týka daňového systému, ako aj ďalších záležitostí, akými sú verejné obstarávanie a pravidlá súťaže. Výbor sa nazdáva, že špecifické riešenia týchto problémov by podstatne napomohli zlepšeniu hospodárskej situácie a zamestnanosti v Európe.

4.2   Pretrvávajúce technické a iné prekážky

4.2.1

Napriek dosiahnutému pokroku jednotný trh zaznamenal nedostatočný pokrok vo viacerých oblastiach. Je to najmä oblasť služieb, ktoré predstavujú 70 % ekonomickej činnosti, ale v ktorej harmonizácia a vzájomné poznanie zostávajú nedostatočné. Vo verejnom sektore pretrvávajú tiež mnohé omeškania:

prekážky, týkajúce sa odvetví alebo, v niektorých krajinách, monopolov v doprave, energetike, poštových službách, a dnes na nižšej úrovni aj v telekomunikáciách;

uzavretosť verejného obstarávnia (sotva 10 % zákazok je uzatvorených s nie národnými podnikmi);

administratívna uzavretosť, zatiaľ čo riadenie jednotného trhu si vyžaduje zvýšenú spoluprácu vo viacerých oblastiach (daňový systém, colnice, polícia, súdnictvo, konkurencia, prevencia podvodov, životné prostredie atď.).

4.2.2

Okrem liberalizácie, ktorá sa už uskutočnila, práve prebieha alebo sa pripravuje a takisto okrem oneskorení, ktoré sa niekedy v týchto oblastiach môžu vyskytnúť, si vyjasnenie vyžaduje aj otázka postavenia služieb verejného záujmu v rámci jednotného trhu. Špecifické postavenie služieb všeobecného záujmu, ktoré sa už spomenulo v niektorých smerniciach týkajúcich sa otvárania individuálnych odvetví, bolo prejednávané v zmluvách z Amsterdamu a z Nice. Samotná Komisia pripravuje medzisektorálny nástroj na presné určenie úloh služieb všeobecného záujmu v rámci jednotného trhu. Táto diskusia však ostala obmedzená na rolu národných verejných služieb v súvislosti s európskym jednotným trhom, bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom zohľadnila, či a ako služby všeobecného záujmu by mohli byť rozvinuté cieleným spôsobom v rámci Európy. Táto otázka by však nemala byť v súčasnosti odkladaná v žiadnej diskusii o budúcom rozšírenom jednotnom trhu a konkurencieschopnosti európskych podnikov.

4.2.3

Okrem rozvinutia európskych predpisov štáty samotné pokračujú v právnych úpravách v podmienkach, ktoré by mohli skomplikovať, ba čo viac brzdiť jednotný trh pre podniky. Procedúra predbežného úradného oznámenia Komisii bola zavedená (smernica 83/189), ale táto inštitúcia, pohltená mnohými úlohami, môže účinne reagovať iba v najpatovejších prípadoch a rozšírenie skomplikuje jej úlohu.

4.2.4

Smernice sú ešte nedostatočne prenášané všetkými členskými štátmi, pričom sa pri ich uplatňovaní vyskytujú chyby asi v 10 % spomedzi nich, ba čo viac v niektorých sektoroch až v 25 %. Priestupky sú rovnako veľmi početné, v súčasnosti Komisia vyšetruje okolo 1500 prípadov.

4.2.5

Daňové zjednotenie jednotného trhu zostáva veľmi nedostatočné, vrátane požiadavky jednomyseľnosti v Rade. Je najmä potrebné zrušiť všetky dvojité zdanenia, zaviesť harmonizované zdanenie spoločností a zjednodušiť systém DPH medzi Spoločenstvami.

4.2.6

Zložitosť a výdavky na získanie ochrany duševného európskeho vlastníctva je tiež nevýhodou pre európske podniky, ktorá sa potvrdzuje pretrvávajúcim oneskorením (tridsať rokov!). To isté sa týka predpokladaných nákladov za získanie patentu Spoločenstva.

4.2.7

Treba spomenúť tiež odročenie viacerých projektov transeurópskych sietí v rozšírenej Európe, kde sa musia nájsť súkromné, verejné, alebo zmiešané finančné prostriedky.

4.2.8

Oneskorenia v zavŕšení jednotného trhu sú čiastočne zodpovedné za zlú situáciu v oblasti zamestnanosti a trhu práce. Rozšírenie Európskej únie z 15 na 25 členských štátov si ešte viac vyžaduje zlepšenia v oblasti zamestnanosti v jej rozličných aspektoch (vzdelávanie, profesionálna a geografická mobilita, kvalita zamestnania, rekvalifikácie atď.)

4.2.9

Na záver, princíp slobody pohybu a usadzovania je v rámci jednotného trhu dočasne obmedzený v dôsledku sedemročných výnimiek vzťahujúcich sa na štátnych príslušníkov nových členských štátov. Tieto obmedzenia protirečia slobodnému fungovaniu trhu práce v rozšírenej Európe a zároveň môžu znevýhodniť úsilie nových členských štátov v oblasti odborného vzdelávania a rekvalifikácie. Na bariéry narážajú aj jednotlivci z nových členských štátov, ktorí chcú začať samostatne podnikať v európskej pätnástke.

4.3   Absencia hospodárskej únie

4.3.1

Menová únia ešte nevyústila do dynamického hospodárskeho rastu, ktorý mala podporiť. Jedným z hlavných dôvodov je skutočnosť, že ešte stále nie je sprevádzaná skutočnou hospodárskou úniou. Zárodok, ktorý vytvoril pakt hospodárskeho rozvoja a stability, sám o sebe vytvoril problémy v poslednom období. Je nesprávne dodržiavaný niektorými štátmi, z ktorých Nemecko a Francúzsko prekročili 3 % verejného deficitu. Okrem toho sa vynorili otázky o účinkoch paktu (kde zložka stability je omnoho presnejšia ako zložka hospodárskeho rastu) v objeme ekonomickej aktivity. Aby sa kompenzovali tieto ohraničenia, ktoré pakt obmedzujú, bolo by treba rozvíjať viac integrovaný ekonomický prístup, čo je v súčasnosti prípad minimálnej koordinácie všeobecných usmernení hospodárskej politiky (BEPG – Broad Economic Policy Guidelines).

4.3.2

Euro skupina, ktorá združuje štáty eurozóny má dodnes slabú štruktúru, nemá dostatočne utvrednú svoju autoritu a je v podstate medzivládna v porovnaní s Európskou centrálnou bankou, ktorá je organizovaná ako federácia. Ešte sme ďaleko od toho, aby sme mali európsku hospodársku vládu.

4.3.3

Rada pre hospodárstvo a financie nie je ďaleko od toho, aby ustanovila hospodársku vládu Únie s členmi, ktorí radi presadzujú svoje národné záujmy, konfrontovaní širokým využívaním jednomyseľnosti. To je prípad nedostatočného zosúladenia daňových systémov v Európe.

4.3.4

Nakoniec, Rada pre hospodársku súťaž, ktorá bola ustanovená v ostatných rokoch nemá privilegovaný vzťah s Radou ministrov hospodárstva a financií a má problémy účinne sa ujať viacdisciplinárnej úlohy, o ktorú sa zaujímajú všetky zložky Rady.

4.3.5

Veľmi ľutujeme, že nova ústavná zmluva sa ukazuje byť málo rozvinutá a málo inovatívna v oblasti prehĺbenia hospodárskej únie, čo je v protiklade s množstvom ustanovení v iných oblastiach. Pre súťaživú súdržnosť a zbližovanie európskeho hospodárstva by bolo bývalo významnejšie udeliť Komisii skutočnú rolu navrhovateľa a nie len púheho odporúčateľa, čo sa týka rovnako hlavných perspektív hospodárskej politiky ako aj verejných deficitov.

4.4   Deficit štrukturálnych reforiem

4.4.1

Na jarných summitoch mali štáty privilégium zúčastniť sa na nových diskusiách o cieľoch stanovených v Lisabone, bez povinnosti pripojiť nové predpisy, namiesto toho aby robili komparatívne vyhodnocovanie národných reforiem. Priveľa štátov úplne zanedbalo zapojenie sociálnych partnerov do tvorenia a zavádzania reforiem, vôbec ich nekonzultovali, ani nespomínali vo vzťahu k ich postupom.

4.4.2

Mlčanlivosť štátov o stave reforiem je sprevádzaná meškaním:

4.4.2.1

Na európskej úrovni sa všetkých 25 členských štátov dohodlo utvoriť jednotný trh vo viacerých oblastiach (energetika, služby, verejné obstarávanie, transeurópske siete, prispôsobenie verejných služieb), ale sú nespokojné s termínmi prijatia požadovaných opatrení.

4.4.2.2

N národnej úrovni sú výsledky podobné. Aj tie najpokročilejšie členské štáty meškajú v reformách v porovnaní s najvýkonnejšími krajinami tretieho sveta, a Európa ako celok má nevýhodu v konkurencieschopnosti. Nuž teda prínos reforiem nie je iba lepšie konať ako predtým, ale tiež hlavne konať lepšie ako inde. Hlavne sa bude hodnotiť:

4.4.2.2.1

Pokiaľ ide o otvorenie trhov, dosiahli sa významné výsledky v telekomunikáciách a v menšom rozsahu aj v energetike (plyn, elektrina) kde sú ceny ešte často vysoké. Otvorenie sa poštových služieb prebieha v niektorých krajinách veľmi pomaly s cieľom, ktorý je len čiastočný, v rámci postupných etáp, ktoré sa majú zavŕšiť do roku 2009. Omeškania v prepojení a modernizácii pretrvávajú v dopravných infraštruktúrach, ktoré ovplyvňujú najmä realizáciu projektov v oblasti transeurópskych sietí.

4.4.2.2.2

Čo sa týka prístupu k financiám, integrácia európskeho finančného trhu, ktorá prebieha, je podporená zavedením eura. Rôzne opatrenia boli prijaté na zakladanie a podporu malých a stredných podnikov Možnosť získať rizikový kapitál však zostáva stále nedostatočná. Okrem toho, zjednotenie finančného trhu, ktoré zostáva príliš závislé od právnych úprav a socio-profesionálnej koregulácie, tak ako boli definované a zakomponované do dohody uzavretej medzi inštitúciami EÚ 16. decembra 2003, by si zaslúžilo podporu.

4.4.2.2.3

Vo verejných deficitoch je situácia veľmi odlišná podľa krajín: niektoré štáty si zabezpečili aktívne saldo ich verejných financií (viď Dánsko, Fínsko, Luxembursko, Švédsko), zatiaľ čo iné dosahujú alebo prekračujú limity paktu stability (viď Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Portugalsko). Tieto krajiny s vysokým deficitom sú tiež tie, ktoré meškajú v zavádzaní štrukturálnych reforiem.

4.4.2.2.4

Čo sa týka stimulácie inovácií, výdavky na výskum sú nedostatočné. Predstavujú 1,9 % HDP oproti 2,6 % v USA a investície podnikov sú dvojnásobne vyššie v USA ako v európskej pätnástke. EÚ je ďaleko vzdialená od lisabonského cieľa, ktorý stanovil náklady na výskum a vývoj na 3 % z HDP, z ktorých dve tretiny by mali byť financované súkromným sektorom. Výdavky sú tiež málo vyvážené medzi sebou a tiež v rámci programu európskeho výskumu. Nedostatočná spoločná európska politika v strategických oblastiach má negatívny vplyv na technologické investície. Patenty, ktoré sa v Európe udeľujú, hlavne pri nových technológiách, okrem toho veľmi meškajú v porovnaní s USA alebo Japonskom, čo je sčasti zapríčinené trvalou absenciou finančne nenáročného a účinného systému patentov Spoločenstva.

4.4.2.2.5

Čo sa týka skvalitnňovania trhu práce, situácia je rozdielna podľa krajín: niektoré majú celkovo úroveň zamestnanosti vysokú, zatiaľ čo iné čelia štrukturálne nízkej zamestnanosti. Za účelom zlepšenia fungovania trhu práce prebiehajú dôležité reformy jeho pružnosti a rovnomernosti medzi ponukou a dopytom. Jednako však je preto, aby Európania pristúpili k lisabonskej stratégiu dôležité, aby tieto reformy kombinovali flexibilitu a bezpečnosť zamestnania v rámci zákona alebo kolektívnych zmlúv. Chýba tu ešte obzvlášť dostatočné investičné úsilie, hlavne v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a profesionálnej kvalifikácie zameranej na konkurenčnú valorizáciu kvality. Konzultácie sociálnych partnerov a rokovania s nimi a medzi nimi by mali mať za cieľ hlavne zabezpečenie toho, aby nové zariadenia efektívne zlepšili zamestnanosť a pracovné podmienky s prihliadnutím na medzinárodnú konkurenciu. Správa Kok tiež veľmi zdôrazňovala, že je potrebné situáciu zlepšiť natrvalo.

4.4.2.2.6

Čo sa týka solventnosti na sociálne zabezpečenie, prebiehajú početné reformy na obnovenie finančnej rovnováhy s ohľadom na demografické starnutie, ktoré vzrastá v celej Európe. Ide najmä o to, aby sa dĺžka platenia príspevkov prispôsobila očakávanému predĺženiu života a aby sa podporili doplňujúce systémy a fondy dôchodkového zabezpečenia. Aj keď sa tieto reformy vyvíjajú, stretávajú sa tiež so závažnými oneskoreniami súvisiacimi so sociálnym zabezpečením, čerpajúcim z doplnkových systémov a s problémami súvisiacimi v zavádzaní a účinnosti, hlavne v súvislosti s príliš skorým odchodom do dôchodku, napriek záväzkom, prijatým v roku 2002 v Barcelone. Je tu hlavne potrebné zaručenie toho, aby sa reformy sociálneho zabezpečenia realizovanli spravodlivo a aby sa vyhlo vytváraniu nových situácií vylúčenia, ktoré by mali negatívny sociálny a ekonomický dopad na európske hospodárstvo.

4.4.2.2.7

V oblasti školstva a vzdelávania majú európske krajiny väčšinou výhodu, že majú vo všeobecnosti výkonné a rozvinuté školské systémy. Tie sú však niekedy príliš vzdialené od hospodárskej reality a od vyhliadok na adekvátne zapojenie sa do trhu práce. Ich prístup k občanom je často príliš selektívny a nedostatočne skĺbený, aby mohli zabezpečiť podporu po celý život. Výmenné programy sa rozvíjajú, aby zintenzívnili tieto vzťahy a rozvíjali formy výučby. Rozšírenie prístupu k Internetu prispieva k zintenzívneniu vzdelávania.

4.4.2.2.8

V oblasti zjednodušenia právnych predpisov, spolu so zlepšením ich kvality a účinnosti ide o spoločnú potrebu všetkých európskych krajín, aj keď sa niektoré zapájajú viac ako druhé do programov na ich zlepšenie. Vo všeobecnosti sa uprednostňuje zjednodušovanie právnych predpisov vzťahujúcich sa na vytváranie podnikov a malých podnikov, z dôvodu ich vplyvu na hospodársku činnosť a zamestnanosť. Dôraz by sa mal klásť aj na podporu spoločností v oblasti rozvoja a riadenia prevádzkových postupov. Tieto znižujú nedostatky a podporujú rast produktivity, čím vytvárajú väčšiu konkurencieschopnosť.

4.4.2.2.9

Čo sa týka trvalo udržateľného rozvoja, národné opatrenia na zavedenie dohôd z Kyota sa rozvíjajú s rôznymi výsledkami. Tradične je ochrana životného prostredia najlepšie uplatňovaná v severských krajinách, ale v iných krajinách sa prijali nové opatrenia a výmeny osvedčených postupov umožňujú nechať sa inšpirovať získanými skúsenosťami (dobrovoľné kódy, charty, nálepky, udeľovanie emisných povolení atď.). Je potrebné dozerať na to, aby stratégia konkurencieschopnosti Únie slúžila politike presadzujúcej ochranu životného prostredia a opatreniam prijatým v tejto oblasti a aby v žiadnom prípade nevytvorila prekážku pre túto politiku.

4.4.3

Vcelku je dosah reforiem stále zmiešaný. Napriek častým správam o kroku späť v konkurencii, hromadeniu „procesov“ alebo stratégií na oživenie konkurencie (Luxemburg, Kardif, Kolín, Lisabon, Göteburg, Barcelona atď.), Únia má ťažkosti pri plnení cieľov, ktoré si stanovila (jednotný trh, finančné prostredie, konkurencieschopná ekonomika, vynikajúce životné prostredie, atď).

4.4.4

V tom istom období, hospodárska situácia a situácia zamestnanosti v Európe pokračuje v znižovaní intenzity od úspešnej konjuktúry počas Lisabonského summitu v roku 2000 z dôvodu nedostatkov v oblasti investícií ako aj dopytu, vrátane obmedzení spojených s menovou a finančnou politikou, ako aj z rôznych kumulatívnych dôvodov spätých s neistou situáciou vyvolanou teroristickými atentátmi, medzinárodnými tlakmi, finančnými a burzovými nepokojmi, cenou ropy, s negatívnym účinkom na dôveru a podnikateľskú činnosť. Miera hospodárskeho rastu sa znížila z 3,5 % v roku 2000 na 1,6 % v roku 2001, a sotva na 1 % od roku 2002. Veľmi sa znížila zamestnanosť, miera nezamestnanosti znova prekročila hranicu 8 %. Tento úpadok hospodárskej a sociálnej konjuktúry v Európe je v kontraste so súčasnou dynamikou hospodárskeho rastu v USA (asi 5 %), aj keď táto sa opiera o veľmi špecifické súvislosti (kurz dolára, rozpočtový deficit, vojenské náklady atď.).

4.4.5

Lisabonská stratégia sa nachádza v bludnom kruhu: nedostatočný hospodársky rozvoj komplikuje zavádzanie reforiem, ktorých samotné meškanie brzdí návrat k hospodárskemu rozvoju a rastu miery zamestnanosti. Zoči voči záplave reformných cieľov, záväzkov a zúčastnených členských štátov sa konštatuje mnoho nedostatkov v spoločnej zodpovednosti, v zavádzaní, koordinácii a teda v dosahu na hospodárstvo a zamestnanosť. Je tu riziko, že si budeme robiť ilúzie o tom, ako stratégia postupuje, aj keď nezavedieme požadované reformy s potrebným odhodlaním. Takáto „Lisabonská bublina“ nebude čakať na rok 2010, aby praskla.

5.   Odporúčania Výboru:

5.1   Oživiť dôveru činiteľov hospodárskeho života

5.1.1

Hospodárska súťaž európskej oblasti sa musí stať súčasťou celkového projektu, tak politického, ekonomického ako si sociálneho, ktorý bude schopný vzbudiť široké zastúpenie a účasť sociálnych a profesionálnych činiteľov. Nová zmluva by mala prispieť k naplneniu týchto očakávaní.

5.1.2

Zdá sa, že je obzvlášť dôležité, aby tento európsky projekt bol lepšie prijatý jeho celkovým okolím, tak vo vzťahoch so susednými krajinami ako i s rozličnými medzinárodnými partnermi. Otázky atraktívnosti európskeho priestoru a jeho prispôsobenia štrukturálnym zmenám by mali byť lepšie prediskutované a upresnené, najmä vo vzťahu k otázkam medzinárodných investícií, začlenenia do Európy a ich premiestnenia do iných regiónov sveta. Výbor očakáva najmä od rokovaní WTO, že prispejú k tomu, aby sa lepšie stanovili medzinárodné pravidlá a bolo možné zosúladiť obchod a investície vo svetovom meradle.

5.1.3

Tak ako sú potrebné nové pravidlá v medzinárodnom meradle, kde sú dnes jasne nedostatočné, musí v Európe dôjsť k zjednodušeniu právnych úprav, ktoré samotné čelí nadbytku administratívnych pravidiel a postupov. Z tohto hľadiska by bolo treba:

reformovať predbežnú analýzu dosahu, so zárukami nezávislých analýz, systematické skúšobné testy, vzťahujúce sa na klasické právne úpravy, overovanie účinkov projektu na zjednodušovanie a na konkurencieschopnosť, systematické publikovanie analýz s návrhom právnych úprav;

plánovať vyhodnocovanie všetkých doplňovacích návrhov, ktoré by mohli byť v rozpore s anlýzou dosahu;

združiť podniky a ostatných užívateľov v zjednodušovaní právnych úprav ešte pred ich prijatím (výbory SLIM a priori skôr ako posteriori) [SLIM – Simpler Legislation for the Internal Market, pozn.prekl.];

podporovať socio-profesionálnu samoreguláciu a koreguláciu na európskej úrovni, hlavne v službách;

nabádať štáty k paralelnému národnému zjednodušeniu, naviac testovať konkurencieschopnosť meny euro;

5.1.4

Mala by sa viesť politika dôraznejšej podpory otvárania a rozvoja podnikov, s lepším prístupom k rizikovému kapitálu, čo by oddôvodnilo širšie intervenovanie Európskej investičnej banky v tejto oblasti, viac vzdelávacích programov pre podnikateľov, ktorých by vyučovali iní podnikatelia a omnoho početnejšie služby podpory malým podnikom vo všetkých členských štátoch, s koordináciou na európskej úrovni..

5.1.5

Vo všeobecnosti by bolo tiež treba podporovať podniky, profesionálne združenia a rôznych činiteľov občianskej spoločnosti, aby viac využívali výhody iniciatív na európskej úrovni a široké možnosti na novú spoluprácu a výmeny, ktoré im rozšírenie Európy poskytlo. Ich iniciatívy v teréne, tak ako aj nové opatrenia, ktoré dosiahli európske inštitúcie alebo štáty, budú zohrávať určujúcu úlohu v zabezpečení procesov znovunastolenia hospodárskej súťaže, ktoré prebiehajú v Európe, a budú mať skutočný vplyv na pozitívne výsledky a na to, aby obmedzenia a prekážky, ktoré sa mu stavajú do cesty, boli nakoniec odstránené. Vybudovanie efektívnejšej Európy s vyššou konkurencieschopnosťou bude definitívne podmienené zvyšovaním počtu a vzájomným posilnením takých hospodárskych a asociačných iniciatív, ktoré verejné európske, národné a regionálne orgány budú musieť zjednodušiť a zaradiť do priaznivého konkurencieschopného prostredia.

5.2   Zavŕšiť vytvorenie jednotného trhu

5.2.1

Je najvyšší časť čo najskôr zabezpečiť zavŕšenie základných ustanovení jednotného trhu, dnes rozšíreného z 15 na 25 členských štátov. Toto dokončenie by nemalo byť odložené na neskôr ako do termínu v roku 2010, ktorý stanovili v Lisabone. Takýto cieľ sa dnes stáva neodmysliteľným bez toho, aby sme opomenuli potrebu neskôr ho trvalo udržiavať a upravovať.

5.2.2.

Prvou podmienkou je zabezpečiť prísnejšiu transpozíciu smerníc, rešpektujúc dodržiavanie lehôt, tak ako bolo stanovené na európskom summite. Toto predpokladá zvýšenie zodpovednosti vlád za túto otázku, a ak treba presmerovanie pomoci EÚ udeľovanej zaostávajúcim krajinám, tým že by tieto krajiny boli preorientované na cieľ lepšej transpozície. Okrem toho, vzhľadom na prevahu smerníc, častejšie odvolávanie sa na právne úpravy, ktoré sú priame a jednotné, by umožnilo lepšiu transpozíciu.

5.2.3.

Čo sa týka úlohy harmonizácie v oblasti konkurencieschopnosti, uvádza sa:

nariadenie eliminujúce dvojité zdanenia na jednotnom trhu, ktoré by nahradilo bezvýchodiskové a nekompletné myriady bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi;

zjednodušený štatút európskej spoločnosti, otvorenej malému a strednému podnikaniu (ktorý Výbor viackrát požadoval), ktorý by týmto podnikateľom otvoril nové možnosti rozvoja, spolupráce a subdodávok v európskom meradle a začalo by sa hraničnými oblasťami;

rýchle zavedenie jednoduchého, účinného, cenovo prístupného patentu Spoločenstva; sú vyhliadky, že zotrvávajúce meškanie prijatia tohto patentu potvrdia štrukturálnu neschopnosť Európy dodržať svoje ohlásené záväzky v oblasti konkurencieschopnosti.

vybudovanie skutočného vnútorného trhu služieb s aktívnou účasťou príslušných profesií.

5.2.4.

Potlačenie administratívnej roztrieštenosti je rovnako neodmysliteľnou podmienkou na posilnenie jednotného trhu, ktorá by si zaslúžila priamejšie podporu Únie. Malo by zahŕňať:

lepšiu európsku spoluprácu národných administratív, ktoré sú dnes vyzvané na spoločné riadenie jednotného trhu 25 členských štátov;

inšpekcie Spoločenstiev v štátoch, vypracúvanie správ o prípadných dysfunkciách a vytvorenie prostriedkov na ich odstránenie;

colné zjednotenie na vonkajších hraniciach po rozšírení, ktorého prvá etapa by mala už obsahovať spoločnú kostru vytvárania a rozšírenia výmenných pobytov európskych colníkov;

zverejnenie porovnaní uzavretých zmlúv o obstaraní verejných prác v Európe;

lepšiu koordináciu verejných služieb medzi štátmi, ktorá môže prípadne pripraviť v tých oblastiach, pri ktorých je to oprávnené, vznik takýchto služieb na európskej úrovni.

5.3.   Rozvíjať hospodársku úniu

5.3.1.

Potvrdenie reálnejšej hospodárskej únie je kľúčovým prvkom pre konkurencieschopnosť európskych podnikov a potrebou na plné zabezpečenie životaschopnosti menovej únie. Ide hlavne o to, aby Európa mala adekvátnejšiu a stabilnejšiu odozvu na výkyvy v medzinárodnej ekonomickej situácii v súvislosti s politikou podporujúcou ponuku a dopyt. Zdá sa byť nevyhnutné rozvíjať túto spoločnú hospodársku politiku synchronizujúc ju so záväzkami hospodárskeho súťaženia do roku 2010, stanovenými v Lisabone. Toto zahŕňa:

prijať nové členské štáty EÚ do eurozóny, hneď ako budú schopné trvalo spĺňať kritériá;

rozvíjať výhody metódy Spoločenstiev (vzťahy a návrhy Komisie, väčšinové hlasovanie v Rade) vo všetkých otázkach spoločného záujmu v ekonomickej oblasti;

rešpektovať pakt stability a hospodárskej prosperity v podmienkach, ktoré budú takisto brať do úvahy prínos hospodárskeho súťaženia, t.j. zvýhodňovaním investičných podmienok viac ako administratívnych nákladov.

5.3.2.

Medzi opatrenia, ktoré by mali umožniť napredovanie v budovaní hospodárskej únie patrí:

predbežné stanovisko Spoločenstva (nie a posteriori) a národných návrhov finančného práva, v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky (BEPG);

lepšie spojenie usmernení v oblasti zamestnanosti a programov BEPG, nie iba ich jednoduché postavenie vedľa seba;

zrýchlenie organizácie európskeho finančného priestoru vrátane socio-profesionálnej samoregulácie a koregulácie.

5.3.3.

Podmienkou hospodárskej únie je priblíženie daňových systémov, najmä v podmienkach zlúčiteľných s ekonomikou otvorenou k zmenám, a zaujímavým pre investície. Voľná tvorba cien by mohla byť zaradená do oblastí, ktoré sú zaujímavé priamo pre jednotný trh. Konkrétne daňové úľavy by boli potrebné pre zamestnanosť. Ak chýba jednomyseľný súhlas, posilnená spolupráca medzi štátmi, ktoré by si želali pokročiť v tomto smere, by tiež pomohla priniesť prvé pokroky.

5.3.4.

Lepšie koordinované ciele hospodárskej politiky by mali mať za cieľ:

rozvíjať politiku hospodárskeho rastu na podporu zárobkovej činnosti a zamestnanosti, tak ako to uznali posledné európske summity: to si vyžaduje, okrem dodatočných intervencií Európskej investičnej banky, ktorých dosah, aj keď nie je nepatrný, zostane obmedzený, poskytnúť novú dimenziu partenarstvám medzi verejným a súkromným sektorom, najmä v oblasti financovania nových transeurópskych štruktúr na úrovni rozšírenej Únie;

prejaviť aktívnejší priemyselný prístup, objasňujúci európske záujmy so zlučiteľnou konkurenčnou politikou. Obchodnú politiku viac zacieliť na obranu týchto záujmov, podporu veľkých spoločných projektov a podporu rozpočtu Spoločenstiev;

zabezpečiť potrebný rozvoj inovačných investícií a výskumu podnikov, hlavne za účelom posilnenia európskej konkurencieschopnosti z hľadiska kvality;

zabezpečiť bezpečnosť Európy najmä jej nezávislosťou v kľúčových technológiách, (potreba posilnenej spolupráce s prednostným otváraním zodpovedajúcich verejných zmlúv);

sústrediť spoločnú politiku výskumu a vývoja na spoločné projekty, tak aby sa národná politika priblížila európskej.

5.3.5.

Nový rozpočtový program 2007-2013 by sa mal orientovať na tento prínos hospodárskeho súťaženia v európskom priestore. Za týmto účelom treba:

lepšie predvídať ekonomické, priemyselné, regionálne a sociálne zmeny, a vopred podporovať prispôsobenie sa im;

sledovať reformu poľnohospodárskej politiky v dotknutých prostrediach, ktorá ma za cieľ vytvoriť konkurencieschopný európsky agro-potravinársky priemysel, zohľadňujúci životné prostredie a spotrebiteľov, zaistiť rovnováhu vidieckeho rozvoja;

posilniť medzinárodnú prítomnosť Únie zvýšením účinku pomoci určenej na rozvoj, rozvíjaním partnerstiev a podporovaním investícií európskych podnikov na tretích trhoch s vysokým potenciálom hospodárskeho rastu;

prispôsobiť spôsoby pomoci Spoločenstiev, to znamená: rozšíriť podmienenosť pomoci, (najmä v oblasti hospodárskeho zbližovania a transpozície smerníc), dosiahnuť vyššiu reciprocitu s prijímateľskými štátmi (súťaživé prostredie pre podniky, zjednodušenie administratívy, odstránenie prekážok), kontrolovať kompatibilitu pomoci Spoločenstiev, ako i štátnej pomoci s pravidlami konkurencie (dbať na poškodzujúce disproporcie a na zmätky, ktoré môžu vyplývať z umelého premiestňovania) a viac rozvíjať žiadosti o pôžičky za lepších podmienok, sústrediť sa najmä na pomoc vo forme dotácií.

5.4.   Zabezpečiť stabilnejšiu implementáciu štrukturálnych reforiem

5.4.1.

Vierohodnosť Lisabonského mandátu sa musí viac zakoreniť v mysliach Európanov. Treba sa zbaviť obáv o jej význame a o jej sociálnej cene. Tieto reformy podmieňujú budúcnosť nášho rozvoja v otvorenej ekonomike. Treba zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj európskej spoločnosti, ku ktorej sa Európania pripojili, a ktorý je vyjadrený v Charte základných práv, pričom musí byť zladený s cieľom súťaživosti.

5.4.2

Tento cieľ konkurencieschopnosti by mohol byť formulovaný explicitnejšie. EHSV nejde o to, aby sa EÚ stala najkonkurencieschopnejšou na svete tým, že sa výdavky na všetky oblasti znížia na minimum. Takýto cieľ by bol rovnako iluzórny ako nepraktický, vo viacerých ohľadoch škodlivý a trvalo neudržateľný v dôsledku jeho kvalitatívnych, sociálnych a environmentálnych nákladov. EHSV ide skôr o využitie všetkých prostriedkov na to, aby sme boli plne a dlhodobo konkurencieschopní v otvorenom a globalizovanom hospodárstve, hlavne prostredníctvom využívania nových technológií a inovatívnejšej organizácie práce a produktivity, pričom by sa zároveň prihliadalo na ochranu a konsolidáciu nášho modelu sociálneho rozvoja v Európe.

5.4.3

Mala by sa začať lepšia koordinácia na jednej strane medzi ekonomickými, sociálnymi, administratívnymi reformami a reformami v životnom prostredí, a na druhej strane, medzi členskými štátmi. Bolo by treba zabezpečiť vzájomnú možnosť porovnávania a posilňovania. Vzhľadom na súčasnú situáciu štrukturálnych reforiem v členských štátoch by bolo treba najmä:

zabezpečiť vzájomné prepojenie telekomunikačných sietí, energie a dopravy v podmienkach, ktoré podporujú vzťah náklady/kvalita/bezpečnosť;

urýchliť integráciu európskeho finančného trhu zosúladenú v plynulosti, harmonizácii, bezpečnosti, konkurencii a samoregulácii;

dosiahnuť zvýšenie produktivity, na jednej strane priamo v podnikoch (organizácia práce, informatika a nové technológie) a na druhej strane pomocou hospodárskej a sociálnej účinnosti, posilnenej verejnými transfermi, vrátane rozsiahlych ekonomík (otvorenie verejného sektoru, európsku spoluprácu vo verejných službách) ktorá umožní pohlcovanie verejných deficitov

zabezpečiť rozpočty na výskum v súlade so stanoveným cieľom 3 % HNP stanovenom Úniou, z ktorého dve tretiny by mali byť financované súkromným sektorom a aby národné programy boli navzájom zosúladené medzi sebou a so spoločným programom výskumu a vývoja;

stimulovať učňovstvo a alternatívne vzdelávanie v školách/podnikoch, urobiť ich prístupnejšími a rozvíjať ešte vo väčšej miere európske výmenné programy;

podporovať vyššiu zamestnanosť žiadateľov o zamestnanie prostredníctvom vzdelávacích programov a prostredníctvom osobnej podpory v integrácii do pracovného trhu;

podporovať tiež žiadateľov o zamestnanie, v rovnakej miere ženy ako mužov, najstarších a najmladších pracujúcich, aby rozvíjali samostatnú hospodársku činnosť tak, že sa uľahčia administratívne postupy a títo žiadatelia nebudú postihovaní vplyvom systému sociálneho zabezpečenia;

zabezpečiť platobnú schopnosť sociálneho zabezpečenia, záruku jeho trvalej hodnoty s prihliadnutím na demografické starnutie v Európe a zároveň demotivovať od nedeklarovanej ilegálnej práce a následne ju eradikovať;

zjednodušiť právne úpravy a procedúry, najmä pre malé a stredné podniky zabezpečujúc, ako bolo spomenuté vyššie, účinnejší boj proti tieňovému hospodárstvu;

venovať prednostnú pozornosť vytváraniu podnikov a podporovania podnikateľského ducha, reformujúc týmto spôsobom administratívne a daňové ustanovenia.

upevniť trvalo udržateľný rozvoj a podporovať nové technológie v tejto oblasti, ktoré otvárajú európskym podnikom nové trhy vo svete, s väčšou výmenou dobrých praktických skúseností, ktoré by bolo užitočné spracovať vo forme databázy.

5.4.4

V európskom meradle musí byť táto koordinácia reforiem bola podporovaná nasledovným spôsobom:

poverením predsedu Komisie európskych spoločenstiev, a kolektívu jeho kolegov, zvláštnou zodpovednosťou za to, aby sa prihliadalo na otázky hospodárskej súťaže v európskej oblasti, ktoré si zasluhujú osobitné iniciatívy v tejto oblasti politiky Komisie – predseda môže stanoviť jedného člena Komisie, aby mu v tejto úlohe asistoval;

doplniť prehľad zavádzania Lisabonských reforiem, ktoré sú porovnateľné, zdôrazňujúc nielen úlohy verejnej moci, ale tiež občianskej spoločnosti;

orientovať sa viac na podporu EÚ v náväznosti na ciele Lisabonskej stratégie a zdôrazňovať potrebu systematickosti ročných správ.

5.4.5

Hlavnou požiadavkou je dnes posilniť motiváciu Európanov na vytvorenie jednotnej Európy a splnenie cieľa onkurencieschopnosti, tak ako si ho EÚ stanovila. Toto predpokladá jasnejšiu víziu, účelnosť a obrysy budovanej Európy, ako i ekonomický a celkový sociálny rámec, do ktorého sa zavádzajú štrukturálne reformy. Vyžaduje si to najmä lepšie vnímanie vývoja európskeho modelu sociálnych vzťahov.

5.4.6

Zvýšená konkurencieschopnosť európskych podnikov si vyžaduje hlavne zlepšenie profesionálnej kvalifikácie pracovníkov, stimulovanie ich účasti na organizácii práce, posilnenie sociálnej súdržnosti v podnikoch, vyzdvihujúc upevnené a obnovené sociálne vzťahy.

5.4.6.1

Investície do ľudských zdrojov sú vysoko dôležité. Pracovná sila podniku, jeho ľudský kapitál je nevyhnutný na jeho produktivitu. Motivácia a produktivita zamestnancov závisí hlavne na týchto investíciách, hlavne v oblasti odborného vzdelávania.

5.4.6.2

Zatiaľ čo sa školstvo a vzdelávanie počas celého života stali centrálnou zložkou európskej politiky zamestnanosti, so znepokojením konštatujeme, že podiel pracovnej sily zúčastňujúcej sa na vzdelávaní a odbornej príprave predstavuje v priemere 14 % vo vekovej skupine od 25 do 29 rokov, že pravidelne klesá a následne sa zvyšuje starnutie, keďže veková skupina od 55 do 64 rokov predstavuje len 5 %.

5.4.6.3

V systéme výroby, ktorý si vyžaduje čoraz viac technických a odborných vedomostí, je táto skutočnosť znepokojujúca pre európsku konkurencieschopnosť. Je nevyhnutné, aby sa situácia zmenila. Podniky by mali preto zaradiť do svojich plánov vzdelávacie programy, ktoré by predstavovali dlhodobú investíciu a nielen krok, ktorý by zabezpečil rýchlu alebo okamžitú návratnosť investície.

5.4.6.4

Profesionálne a celoživotné vzdelávanie by však nemali byť riešené jednotlivo. Musia predstavovať základ, na ktorom bude stavané riadenie odborného rastu pracujúcich. Vzdelávanie musí zaručiť motiváciu vo všetkých vekových skupinách tak, aby sa vyzdvihla hodnota schopností zdynamizovania odborného rastu. Z tohto hľadiska sú hodnotenie schopností a uplatnenie nadobudnutých vedomostí nástrojmi, ktoré musia byť rozvinuté ako súčasť plánu odborného rastu, ktorý je spätý s podnikovými plánmi spoločností.

5.4.7

Výbor chce tiež zdôrazniť úlohu sociálneho hospodárstva, ktoré bolo predmetom viacerých jeho stanovísk. Pripomína, že sociálne hospodárstvo môže poskytnúť model zvýšenej konkurencieschopnosti, založenej na spolupráci medzi jednotlivcami a podnikmi a na svojej schopnosti uspokojovať potreby jednotlivcov a rozvíjať ľudský kapitál.

5.4.8

Okrem podnikov a ich zamestnancov hrajú prioritnú rolu pri novom definovaní sociálnych vzťahov aj sociálni partneri. Lisabonský mandát pôvodne prisúdil základnú zodpovednosť za úspešné zavŕšenie týchto reforiem súkromnému sektoru, sociálnym partnerom a občianskej spoločnosti. Výbor veľmi ľutuje, že tento odkaz bol podcenený počas prvých jarných summitov, tak v správach členských štátov, ako i diskusiách a záveroch Európskej rady.

5.4.9

Táto situácia sa začala zlepšovať v predvečer Jarných summitov, schôdzí sociálnych partnerov s predsedníctvom Rady a Komisie. Viacročný program sociálnych dialógov 2003-2005, na ktorých sa sociálni partneri dohodli (Konfederácia zamestnávateľov Európy UNICE, Európske centrum verejných podnikov CEEP, Európska únia asociácií pre malé a stredné podniky UEAPME a Európska odborová konfederácia) tiež prispeli k tomu, aby sa posilnilo ich zapojenie do zavádzania stratégie reforiem. Tento program na zosúladenie a spoločné iniciatívy, zameraný na tri oblasti (zamestnanosť, sociálne aspekty rozšírenia, voľný pohyb) zvlášť kladie dôraz na posilnenie vzdelávania a odbornej kvalifikácie. Prispieva tiež k definovaniu európskeho modelu spoločnosti spájajúc vyššiu konkurencieschopnosť podnikov a posilnený sociálny obsah.

5.4.10

Títo sociálni partneri už zaviedli v členských štátoch rozhodujúce reformy v oblasti vytvárania pracovného trhu alebo sociálneho zabezpečenia. Je dôležité podporovať ich spoluzodpovednosť za tieto reformy, hodnotiac ich aktivity a ich dohody v správach na Jarných summitoch, a zahrnúť ich do výmeny osvedčených skúseností. Výbor je pripravený uverejniť túto informáciu o účasti sociálnych a hospodárskych činiteľov na reformách v databáze.

6.   Závery

6.1

Výbor usudzuje, že nedostatok konkurencieschopnosti európskych podnikov je veľkou cenou, ktorú musí nedostatočne podnikajúca Európa zaplatiť. Európa stále nedoriešila viaceré oblasti, mešká vo svojich reformách a nedostatočným, často zastaralým, niekedy nesúvislým, a teda kontraproduktívnym spôsobom využíva svoje silné stránky. Toto konštatovanie sa potvrdzuje v štyroch základných dysfunkciách:

nedostatočná podpora podnikateľského myslenia napriek európskym slobodám;

vnútorný trh zostáva nedobudovaný napriek jeho rozšíreniu;

stále chýbajúca hospodárska únia napriek menovej únii;

zle prevzaté štrukturálne reformy napriek ich plánovaniu.

6.2.

Odstránenie týchto dysfunkcií si vyžaduje kolektívnu zodpovednosť na zabezpečenie lepšej koherencie medzi Európou a jej štátmi, ktorá využije komplementárnosť. Výbor s potešením registruje, že posledný Európsky jarný summit:

vyzval členské štáty, aby podporovali reformné partnerstvá, ktoré spájajú sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a verejnú moc;

podporil vôľu európskych sociálnych partnerov, aby upevnili svoju angažovanosť v nových európskych partnerstvách usilujúcich sa o zmenu.

6.3.

Výbor sa domnieva, že takéto partnerstvá, tak na európskej ako i národnej úrovni by sa mali urýchlene spojiť, aby vytvorili podmienky na úspech pri znovunastolení konkurencieschopnosti v Európe a prispeli najmä k:

urýchleniu optimálnej organizácie vnútorného trhu;

rozvinutiu hospodárskej únie na úroveň menovej únie;

začleneniu všetkých dotknutých spoločenských kruhov do reforiem;

zavádzaniu inovačných iniciatív, tak verejných, súkromných a asociačných za týmto cieľom;

vyhodnoteniu pokroku tohto partnerstva na budúcich Jarných summitoch.

6.4.

Výbor zdôrazňuje potrebu prekonania ťažkostí do uplynutia termínu v roku 2010, vrátane implementácie Lisabonských reforiem (dobudovanie jednotného trhu, vytvorenie skutočne konkurencieschopnej hospodárskej únie) za využitia vplyvu menovej únie, pričom sa budú plne integrovať požiadavky trvalo udržateľného rozvoja.

6.5

Výbor na záver konštatuje, že potrebné urýchlenie reforiem by bolo značne uľahčené silnejším hospodárskym rastom. Európska únia by mala neodkladne zabezpečiť opatrenia na posilnenie jednotného trhu, stimulujúc ponuku a dopyt, a tak vytvoriť trvalé podmienky pre rast investícií, obchodu, spotreby a zamestnanosti.

Brusel 27. októbra 2004

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


Top