22.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/1

(1)

Sudcovia a prokurátori v jednotlivých členských štátoch zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania práva Európskej únie. Efektívna súčinnosť medzi sudcami členských štátov a Európskym súdnym dvorom v rámci konania o prejudiciálnej otázke o platnosti a/alebo výklade ustanovení európskeho práva pred Európskym súdnym dvorom je navyše kľúčová z hľadiska zabezpečenia vnútorného súladu európskeho právneho poriadku. V tejto súvislosti sa osobitne vyzdvihuje existencia naliehavého konania o prejudiciálnej otázke, ktoré sa vzťahuje na otázky týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere v októbri 1999 stanovila za prioritu politického programu vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V záujme dosiahnutia tohto cieľa určila Európska rada za základný prvok justičnej spolupráce v občianskych i trestných veciach v rámci Európskej únie zásadu vzájomného uznávania.

(3)

Súdy, prokuratúry a iné príslušné vnútroštátne orgány v celej Európskej únii môžu vydávať rozhodnutia v rôznych etapách občianskeho a trestného konania. Podľa zásady vzájomného uznávania sa tieto rozhodnutia uznávajú a vykonávajú v súlade s príslušným legislatívnym aktom v inom členskom štáte, ako v ktorom sa vydali. Od všetkých sudcov a prokurátorov v Európskej únii sa preto môže požadovať, aby vykonávali rozhodnutia v občianskych a trestných veciach vydané v inom členskom štáte.

(4)

Správne uplatňovanie zásady vzájomného uznávania si preto vyžaduje, aby mali členské štáty a ich justičné orgány obojstrannú dôveru vo svoje právne systémy. Okrem toho k zintenzívneniu justičnej spolupráce, napríklad priamym kontaktom medzi justičnými orgánmi, najmä prostredníctvom európskych justičných sietí a Eurojustu, môže dôjsť iba v atmosfére vzájomnej dôvery a porozumenia medzi justičnými orgánmi.

(5)

Haagsky program z roku 2004 (1) zdôraznil potrebu posilniť vzájomnú dôveru tým, že sa bude vyžadovať jednoznačné úsilie o zlepšenie vzájomného porozumenia medzi justičnými orgánmi a rôznymi právnymi systémami, potrebu podporovať výmenné programy pre tieto orgány a systematicky začleňovať do ich odbornej prípravy komponent Európskej únie.

(6)

V oznámení Európskej Komisie z 29. júna 2006 (2) o justičnom vzdelávaní v Európskej únii sa zdôrazňuje, že je potrebné justičnú odbornú prípravu rozvíjať s cieľom zefektívniť a zviditeľniť pokrok dosiahnutý vo vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V oznámení sa predovšetkým vyzdvihuje, že je potrebné, aby právnici lepšie poznali právne nástroje Európskej únie, lepšie rozumeli právnym systémom ostatných členských štátov a absolvovali kvalitnejšiu jazykovú prípravu. V oznámení sa tiež podčiarkuje, že je potrebné vypracovať integrovanejší typ odbornej prípravy koncipovanej a realizovanej na európskej úrovni, pričom sa zdôrazňuje, že je najmä na členských štátoch, aby do svojich vnútroštátnych aktivít plne integrovali európsky rozmer.

(7)

Vzájomná dôvera sa opiera najmä o istotu, že všetci sudcovia, prokurátori a justiční pracovníci (ako napríklad justiční čakatelia, súdni úradníci a tajomníci, atď.) v Európskej únii absolvujú primeranú odbornú prípravu. Odborná príprava sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov je preto významným prostriedkom podpory vzájomného uznávania.

(8)

Primeraná justičná odborná príprava si vyžaduje najmä to, aby všetci sudcovia, prokurátori a justiční pracovníci získavali dostatočné znalosti o nástrojoch európskej spolupráce a v plnej miere používali primárne a sekundárne právo Európskej únie. Takáto odborná príprava by mala zahŕňať všetky aspekty, ktoré sú relevantné pre rozvoj vnútorného trhu a priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Mala by prispievať k primeranej znalosti práva a právnych systémov iných členských štátov Európskej únie a podporovať príslušné kurzy porovnávacieho práva.

(9)

Po nadobudnutí platnosti Zmluvy o Európskej únii niekoľko európskych orgánov, ako napríklad Akadémia európskeho práva (Europäische Rechtsakademie) (ERA) a Európske centrum pre sudcov a právnikov Európskeho inštitútu pre verejnú správu (EIPA), organizuje kurzy odbornej prípravy pre právnické povolania a justičných pracovníkov, ktoré sa zameriavajú najmä na primárne a sekundárne európske právo.

(10)

Európska sieť justičného vzdelávania (EJTN) zriadená v októbri 2000 je združením inštitúcií, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch zodpovedné za odbornú prípravu sudcov a prokurátorov. Jej cieľom je podporovať a organizovať európske programy odbornej prípravy pre sudcov a prokurátorov členských štátov a ich školiteľov. EJTN preto organizuje tvorbu katalógu, v ktorom sú uvedené možnosti cezhraničnej odbornej prípravy. EJTN zodpovedá aj za vykonávanie výmenného programu pre justičné orgány.

(11)

V Haagskom programe sa uvádza, že Únia by mala podporovať EJTN. Európsky parlament vo svojom uznesení z 24. septembra 2002 (3) zdôraznil význam EJTN.

(12)

Finančné programy Európskej únie podporujú od roku 1996 justičnú odbornú prípravu, ktorú vypracovali inštitúcie odbornej prípravy členských štátov a európske orgány ako ERA, EIPA a EJTN. Rozhodnutím Rady 2007/126/SVV z 12. februára 2007, ktorým sa ustanovuje na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu o základných právach a spravodlivosti osobitný program Trestná justícia (4), sa vytvoril operačný grant pre EJTN. Organizácie ERA a EIPA tiež dostávajú pravidelné finančné príspevky z rozpočtu Spoločenstva. Medzi Európskou komisiou a EIPA, ERA a EJTN sa uzavreli osobitné rámcové partnerské dohody. Posledná menovaná organizácia je privilegovaným partnerom pri realizácii výmenného programu justičnej odbornej prípravy a jej účinnosť by sa mala zvýšiť.

(13)

Vnútroštátne orgány, ktoré zabezpečujú justičnú odbornú prípravu, zostávajú napriek tomu kľúčovým prvkom šírenia spoločného teoretického a praktického základu a v širšom zmysle aj spoločnej európskej justičnej kultúry, ktorá je na jednej strane založená na jednote európskeho práva, ale zároveň uznáva rozličné právne systémy členských štátov.

(14)

V záujme podpory skutočnej vzájomnej dôvery medzi sudcami a prokurátormi členských štátov a vytvorenia spoločnej európskej justičnej kultúry je potrebné prijať čo najširšie vymedzenie odbornej prípravy. Takáto spoločná európska justičná kultúra, založená na spoločných hodnotách a tradíciách, by mala okrem iného podporovať schopnosť sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov prejaviť otvorenosť voči právnej kultúre a tradíciám iných členských štátov a riešiť relevantné otázky deontológie.

(15)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. júla 2008 o úlohe sudcu členského štátu v európskom justičnom systéme (5) poukázal na nedostatočnú znalosť európskeho práva zo strany sudcov a prokurátorov, pretože len málo z nich absolvovalo v tejto oblasti primeranú odbornú prípravu. Aj správy o vzájomnom hodnotení preukázali, že sudcovia, prokurátori a justiční pracovníci v členských štátoch Európskej únie nemajú vždy dostatočné znalosti o európskom práve a vo všeobecnosti v dostatočnej miere nevyužívajú európske orgány, ktoré majú k dispozícii, ako napríklad Eurojust a európske justičné siete, najmä s cieľom uľahčiť procedurálne otázky.

(16)

Navyše medzi sudcami, prokurátormi a justičnými pracovníkmi členských štátov nie je ešte dostatočne rozšírená potreba ďalšieho rozvoja európskej justičnej kultúry a je potrebné posilniť pocit príslušnosti a prispievania k spoločnému justičnému priestoru.

(17)

Pre sudcov, prokurátorov a justičný personál je veľmi dôležitá odborná príprava v iných úradných jazykoch Európskej únie ako v materinskom jazyku dotknutej osoby okrem iného preto, aby sa umožnili a uľahčili priame kontakty medzi justičnými orgánmi rôznych členských štátov a aby sa vytvoril záujem o právnu kultúru a tradície iných členských štátov a otvorenosť voči nim. Jazyková príprava môže tiež prispieť k tomu, aby sa sudcovia, prokurátori a justiční pracovníci mohli zúčastňovať výmenných programov, ako aj aktivít odbornej prípravy, ktoré sa uskutočňujú v iných členských štátoch.

(18)

Je tiež dôležité, aby iné právnické profesie, ako napríklad právnici, absolvovali primeranú odbornú prípravu v oblasti európskeho práva. Vo väčšine členských štátov sú však tieto profesie samotné zodpovedné za organizovanie svojej odbornej prípravy. Preto sa zdá, že nie je vhodné zahrnúť ich do pôsobnosti tohto uznesenia. To by sa však nemalo brániť možnosti, aby vnútroštátne orgány a Európska únia podporovali, aj finančne, odbornú prípravu týchto ostatných právnických profesií v oblasti európskeho práva, za predpokladu, že sa tým neohrozí nezávislosť týchto právnických profesií.

(19)

Sudcovia a prokurátori plnia v členských štátoch samostatné úlohy. V tomto uznesení preto nič nezaväzuje členské štáty organizovať spoločnú odbornú prípravu pre sudcov a prokurátorov.

(20)

Toto uznesenie by malo obsahovať doložku o preskúmaní uplatňovania týchto usmernení. Na základe tohto preskúmania by sa mali v prípade potreby prijať vhodné opatrenia na ďalšie zlepšenie situácie.

(21)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa mali podniknúť kroky v súvislosti s odbornou prípravou sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov,

1.

Pri organizovaní odbornej prípravy sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov (ako napríklad justiční čakatelia, súdni úradníci a tajomníci) by sa mali členské štáty riadiť nižšie uvedenými usmerneniami, bez toho, aby tým bola dotknutá nezávislosť súdnictva alebo rôzne justičné organizácie v Európskej únii.

2.

Tieto usmernenia sú navrhnuté tak, aby sa dosiahli tieto všeobecné ciele:

3.

Členské štáty by mali prijať všetky praktické opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich vnútroštátne orgány zodpovedné za odbornú prípravu sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov na základe svojich existujúcich činností:

4.

V záujme dosiahnutia uvedených všeobecných cieľov by mali členské štáty podporovať a podľa potreby vypracovať nové konkrétne opatrenia zamerané na:

5.

Významnú úlohu pri praktickom vykonávaní týchto usmernení by mala zohrávať EJTN a jej členovia. Na tento účel by sa mali prijať vhodné opatrenia na jej posilnenie.

6.

Členské štáty sa na účely dosiahnutia uvedených cieľov vyzývajú k prijatiu potrebných opatrení, aby sa členom EJTN umožnilo zvýšiť sumu ich finančných príspevkov pre EJTN, a tým zabezpečiť trvalú udržateľnosť jej fungovania.

7.

Komisia a členské štáty sa vyzývajú, aby zvážili možnosť zrevidovania administratívnych postupov pri prideľovaní finančných prostriedkov Spoločenstva na projekty v oblasti odbornej prípravy sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov, najmä projektov organizovaných orgánmi, s ktorými Komisia uzavrela rámcové partnerstvá, najmä ERA, EIPA a EJTN, s cieľom tieto postupy ďalej zjednodušovať a umožniť, aby sa finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii, prideľovali v kratších lehotách.

8.

Členské štáty a Komisia sa vyzývajú, aby zabezpečili urýchlené vykonanie tohto uznesenia. Okrem toho sa predsedníctvo a Komisia na tento účel vyzývajú, aby nadviazali potrebné styky s európskymi orgánmi zodpovednými za odbornú prípravu.

9.

Rada preskúma uplatňovanie týchto usmernení najneskôr štyri roky od ich prijatia na základe správy, ktorú predloží Komisia. Na základe výsledkov tohto preskúmania by sa mali v prípade potreby prijať vhodné opatrenia na ďalšie zlepšenie situácie.