(1)

V nadväznosti na posúdenie podľa článku 25a ods. 2 nariadenia (ES) č. 810/2009 Komisia usúdila, že spolupráca so Somálskom v oblasti readmisie je nedostatočná. Je potrebné výrazne zlepšiť spoluprácu vo všetkých fázach procesu readmisie, a to aj s cieľom zabezpečiť, aby Somálsko účinne, včasne a predvídateľne spolupracovalo s členskými štátmi pri identifikácii neregulárnych migrantov, vydávaní náhradných cestovných dokladov a organizovaní návratových operáciách v prípade nútených aj dobrovoľných návratov.

(2)

Až na veľmi málo výnimiek čelia členské štáty pretrvávajúcim výzvam z dôvodu nedostatočnej jasnosti, pokiaľ ide o orgány, ktoré sú príslušné byť partnermi Únie, a nedostatočnej reakcie na žiadosti o readmisiu a vydávanie náhradných cestovných dokladov, najmä pokiaľ ide o nútené návraty.

(3)

Vzhľadom na kroky, ktoré Komisia dosiaľ prijala na zlepšenie úrovne spolupráce so Somálskom, ako aj na celkové vzťahy Únie so Somálskom možno konštatovať, že spolupráca Somálska s Úniou v otázkach readmisie nie je dostatočná, a preto je potrebné prijať opatrenia.

(4)

Malo by sa preto dočasne pozastaviť uplatňovanie určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 vo vzťahu k štátnym príslušníkom Somálska, ktorí podliehajú vízovej povinnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 (2). Cieľom je motivovať somálske orgány k tomu, aby podnikli potrebné kroky na zlepšenie spolupráce v otázkach readmisie.

(5)

Dočasne pozastavenými ustanoveniami by mali byť ustanovenia uvedené v článku 25a ods. 5 písm. a) nariadenia (ES) č. 810/2009, a to: možnosť upustiť od požiadaviek týkajúcich sa listinných dôkazov, ktoré majú predkladať žiadatelia o udelenie víza podľa článku 14 ods. 6; všeobecná lehota 15 kalendárnych dní na spracovanie žiadosti uvedenej v článku 23 ods. 1, v dôsledku čoho je zároveň vylúčené uplatnenie pravidla, ktoré umožňuje predĺžiť túto lehotu až na 45 dní iba v jednotlivých prípadoch, čo znamená, že 45 dní sa stáva štandardnou lehotou na spracovanie; udeľovanie víz na viac vstupov v súlade s článkom 24 ods. 2 a 2c; a dobrovoľné oslobodenie od vízového poplatku v prípade držiteľov diplomatických a služobných pasov v súlade s článkom 16 ods. 5 písm. b).

(6)

Toto rozhodnutie by nemalo mať vplyv na uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (3), ktorou sa právo na voľný pohyb rozširuje na rodinných príslušníkov, ktorí sprevádzajú občana Únie alebo sa k nemu pripájajú, a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Toto rozhodnutie by sa teda nemalo vzťahovať na rodinných príslušníkov občana Únie, na ktorých sa vzťahuje smernica 2004/38/ES, ani na rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorí požíva právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Únie na základe dohody medzi Úniou a treťou krajinou. Toto rozhodnutie by sa nemalo vzťahovať na rodinných príslušníkov štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí sú oprávnenými osobami podľa Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (4) (ďalej len „dohoda o vystúpení“), za predpokladu, že dotknutí rodinní príslušníci sú oprávnení pripojiť sa k oprávnenej osobe podľa dohody o vystúpení v hostiteľskom štáte a požiadať na tento účel o vízum.

(7)

Opatreniami stanovenými v tomto rozhodnutí by nemali byť dotknuté záväzky členských štátov podľa medzinárodného práva, a to ani ako hostiteľských krajín medzinárodných medzivládnych organizácií alebo medzinárodných konferencií zvolaných Organizáciou Spojených národov alebo inými medzinárodnými medzivládnymi organizáciami, ktoré sú usadené v členských štátoch. Dočasné pozastavenie by sa preto nemalo vzťahovať na štátnych príslušníkov Somálska žiadajúcich o vízum, pokiaľ je to potrebné na to, aby si členské štáty plnili svoje záväzky ako hostiteľské krajiny takýchto organizácií alebo konferencií.

(8)

Toto rozhodnutie by nemalo mať vplyv na možnosť žiadateľov požiadať o víza a získať víza v plnom súlade s Chartou základných práv Európskej únie.

(9)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto rozhodnutí, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(10)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (5); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(11)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (6), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (7).

(12)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (8), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (9).

(13)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (10), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (11).

(14)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003,

a)

článok 14 ods. 6;

b)

článok 16 ods. 5 písm. b);

c)

článok 23 ods. 1 a

d)

článok 24 ods. 2 a 2c.