(1)

Otvorenosť, medzinárodná spolupráca a akademická sloboda sú základnými predpokladmi výskumu a inovácií na svetovej úrovni. V dôsledku narastajúceho medzinárodného napätia a vzhľadom na rastúci geopolitický význam výskumu a inovácií sú však výskumníci a akademickí pracovníci Únie pri medzinárodnej spolupráci čoraz častejšie vystavení rizikám spojeným s bezpečnosťou výskumu, čo má za následok, že európsky výskum a inovácie čelia škodlivému vplyvu a zneužívaniu, ktoré ohrozujú bezpečnosť Únie alebo porušujú hodnoty a základné práva Únie, ako sú definované v Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Je preto nevyhnutné podporiť a posilniť odvetvie výskumu a inovácií Únie pri riešení týchto rizík. Na zachovanie otvorenosti a bezpečnosti medzinárodnej spolupráce sú potrebné presné a primerané ochranné opatrenia.

(2)

Meniaci sa geopolitický kontext si naliehavo vyžaduje spoločnú reakciu všetkých členských štátov a Komisie v záujme posilnenia a využitia výskumného a inovačného potenciálu celej Únie. Jedine kolektívne úsilie môže zaručiť posilnenú bezpečnosť výskumu. Tento kontext si tiež vyžaduje opätovné vyváženie medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií so zreteľom na záujmy, hodnoty a zásady Únie v záujme rozvoja a ochrany strategickej autonómie Únie a súčasne zachovania otvoreného hospodárstva (1) a dosiahnutia rovnakých podmienok a vyváženej vzájomnej otvorenosti.

(3)

Otvorená veda zaisťuje čo najprístupnejší vedecký výskum, z čoho ťaží veda, hospodárstvo a spoločnosť ako celok. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií je kľúčová pri hľadaní riešení naliehavých globálnych výziev v prospech našich spoločností a je hnacím motorom vedeckej excelentnosti, pričom medzinárodná mobilita výskumných talentov obohacuje vedecké bádanie a je základným predpokladom na posilnenie inovácií a dosahovanie prelomových vedeckých objavov. Akademická sloboda znamená, že výskumníci môžu slobodne vykonávať svoj výskum a voliť si výskumné metódy, ako aj výskumných partnerov z celého sveta, pričom platí, že akademická sloboda je spojená s akademickou zodpovednosťou.

(4)

Zintenzívňujúce sa strategické súperenie a návrat k mocenskej politike vedú k čoraz výraznejšie transakčným medzinárodným vzťahom. Táto zmena vedie k rôznorodým, nepredvídateľným a často hybridným hrozbám (2). Keďže kritické poznatky a technológie majú zásadný vplyv na získanie vedúceho politického, hospodárskeho, spravodajského a vojenského postavenia, niektorí konkurenti Únie čoraz viac rozvíjajú súvisiace spôsobilosti alebo aktívne vykonávajú stratégie civilno-vojenskej fúzie.

(5)

Hybridné hrozby môžu zasiahnuť všetky relevantné odvetvia; odvetvie výskumu a inovácií je však pre svoju otvorenosť, akademickú slobodu, inštitucionálnu autonómiou a celosvetovú spoluprácu osobitne zraniteľné. Výskumníci a inovátori usadení v Únii môžu byť terčom snahy o získanie najmodernejších poznatkov a technológií, a to často pomocou podvodných a skrytých metód alebo priamo prostredníctvom krádeže či nátlaku, častejšie však zneužitím medzinárodnej akademickej spolupráce, ktorá sa zdanlivo uskutočňuje v dobrej viere. Okrem ohrozenia bezpečnosti a prosperity môžu tieto hybridné hrozby ovplyvniť akademickú slobodu a etiku vo výskume v Únii.

(6)

Odvetvie výskumu a inovácií sa preto nachádza v medzinárodnom prostredí čoraz zložitejšom z hľadiska spolupráce, v ktorom hrozí nežiaduci prenos kritických poznatkov a technológií do tretích krajín, kde sa môžu využiť na posilnenie vojenských spôsobilostí a spravodajských služieb týchto krajín a oslabiť tak bezpečnosť Únie a jej členských štátov alebo na účely, ktoré sú v rozpore s hodnotami a základnými právami Únie. Hoci takáto spolupráca nie je vždy nelegálna, môže predstavovať významné riziká z bezpečnostného a etického hľadiska.

(7)

Vzhľadom na svoju inštitucionálnu autonómiu a akademickú slobodu nesú organizácie vykonávajúce výskum a organizácie financujúce výskum hlavnú zodpovednosť za rozvoj a riadenie svojej medzinárodnej spolupráce. Orgány verejnej moci na všetkých úrovniach by mali zvážiť možnosť poskytnúť im pomoc a podporu a umožniť im tak prijímať informované rozhodnutia a riadiť súvisiace riziká ohrozujúce bezpečnosť výskumu.

(8)

V posledných rokoch prebiehajú vo viacerých členských štátoch a na úrovni Únie diskusie o posilnení bezpečnosti výskumu, pričom sa realizovali rôzne iniciatívy:

(9)

Komisia a vysoký predstaviteľ prijali spoločné oznámenie o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti (6), ktoré sa zameriava na zabezpečenie toho, aby Únia naďalej využívala výhody vyplývajúce z hospodárskej otvorenosti, a to pri minimalizovaní rizík pre jej hospodársku bezpečnosť. V stratégii sa navrhuje prístup postavený na troch pilieroch: podpora hospodárskej základne a konkurencieschopnosti Únie; ochrana pred rizikami a partnerstvo s čo najširšou škálou krajín s cieľom riešiť spoločné obavy a záujmy. V každom pilieri zohrávajú kľúčovú úlohu výskum a inovácie.

(10)

V nadväznosti na uvedené spoločné oznámenie Komisia vo svojom odporúčaní (EÚ) 2023/2113 (7) identifikovala kritické technologické oblasti pre hospodársku bezpečnosť Únie na účely ďalšieho posúdenia rizík s členskými štátmi. Posudzovanie rizík sa už prioritne začalo v štyroch z 10 identifikovaných oblastí kritických technológií, a to v oblasti pokročilých polovodičov, umelej inteligencie, kvantových technológií a biotechnológií. Výsledok dokončeného posudzovania rizík sa môže zohľadniť v kontexte ďalších potenciálnych opatrení na vykonávanie európskej stratégie hospodárskej bezpečnosti vrátane opatrení na posilnenie bezpečnosti výskumu.

(11)

V spoločnom oznámení o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti sa ďalej avizovalo, že Komisia navrhne opatrenia na posilnenie bezpečnosti výskumu prostredníctvom existujúcich nástrojov, ako aj identifikovaním a odstránením všetkých zostávajúcich nedostatkov, pričom sa zachová otvorenosť výskumného a inovačného ekosystému. Toto odporúčanie je súčasťou balíka, ktorý Komisia vydala v januári 2024 v nadväznosti na uvedené spoločné oznámenie.

(12)

Pokiaľ ide o identifikovanie nedostatkov uvedené v predchádzajúcom bode, z diskusií s členskými štátmi a zainteresovanými organizáciami vyplýva naliehavá potreba toho, aby tvorcovia politík a všetci ostatní aktéri dosiahli lepšiu koncepčnú zrozumiteľnosť, spoločné chápanie predmetných problémov, ako aj toho, čo predstavuje primeranú a účinnú politickú reakciu.

(13)

Čoraz viac členských štátov vypracovalo alebo vypracúva politiky zamerané na posilnenie bezpečnosti výskumu. Hoci toto úsilie vo všeobecnosti prispieva k lepšej informovanosti a väčšej odolnosti, na to, aby bolo skutočne účinné, vypracúvanie a realizovanie ochranných opatrení by malo konzistentne prebiehať na všetkých úrovniach, t. j. na úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni organizácií vykonávajúcich výskum a organizácií financujúcich výskum. Na ochranu etiky v EVP je preto potrebná koordinácia na úrovni Únie a podpora Komisie pri budovaní kapacít a výmene postupov, pričom sa musí rešpektovať právomoc členských štátov pokročiť v tomto smere ďalej, napríklad vypracovaním regulačných rámcov.

(14)

Je dôležité, aby sa hybridné hrozby, ktoré majú vplyv na výskumný a inovačný ekosystém, posudzovali štrukturálne, čím sa posilní situačná informovanosť tvorcov politík, a to využívaním jednotnej kapacity na analýzu spravodajských informácií, najmä strediska pre hybridné hrozby, a zohľadnením práce Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám, ako aj agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť a Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite, zriadeného Europolom pre oblasť kybernetických hrozieb.

(15)

Vzhľadom na to, že významná časť výskumu a inovácií sa uskutočňuje v súkromnom sektore, je potrebné zdôrazniť, že hoci riziká, ktorým sú spoločnosti vystavené, môžu byť podobné, od rizík, ktorým čelia organizácie vykonávajúce výskum, sa líšia svojou povahou, potrebami a kapacitami.

(16)

Náležitá pozornosť by sa mala venovať skúsenosti členských štátov a kľúčových medzinárodných partnerov s politikami v tejto oblasti, pričom sa zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať prístup zodpovedajúci jedinečnej európskej situácii. Vzájomná výmena osvedčených postupov prebieha napríklad prostredníctvom mnohostranného dialógu o hodnotách a zásadách pri medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu a inovácií, v rámci rokovaní o pridružení a spoločných zasadnutí riadiaceho výboru pre vedu a technológie v súvislosti s medzinárodnými dohodami v oblasti vedy a technológií, na viacstranných fórach, ako je G7, ako aj prostredníctvom príslušných viacstranných dohôd o kontrole vývozu.

(17)

Obavám o bezpečnosť výskumu sa venuje čoraz väčšia pozornosť, pričom sa zintenzívňuje prebiehajúca diskusia o súvisiacich rizikách a o tom, ako ich čo najlepšie riadiť. Z tohto dôvodu je potrebné ďalej zlepšovať informovanosť, podporovať a uľahčovať partnerské učenie medzi členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými organizáciami, ako aj prispievať k vzdelávaciemu prístupu, ktorý je zároveň pružný aj agilný.

(18)

Na účely tohto odporúčania: